Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221342
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412221342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: V.. L. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., J. N. XX, zastúpený Mgr. Róbertom Jakubáčom, bytom Hurbanovská 47, Imeľ,
protižalovanému:Slovenskárepublika,zastúpenáMinisterstvomvnútraSlovenskejrepublikyBratislava,
Pribinova2,IČO:00151866,onáhradunemajetkovejujmyvovýške10.000,-eur,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6Cpr/3/2012-161 zo dňa 13. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Nových Zámkoch dňa 28.09.2012, potom,
čo nebolo vyhovené jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovaným,
domáhal nároku na náhradu škody podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci - služobným hodnotením
riaditeľa Policajného zboru v Nových Zámkoch č.p. ORP-77-28/VO-2007 zo dňa 21.05.2007, ktorým bol
hodnotenýako„spôsobilývykonávaťinú,menejzodpovednúprácu“vspojenísrozhodnutímodvolacieho

orgánu, riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre , ktoré boli v konečnom dôsledku
zrušené ako nezákonné. V dôsledku týchto nezákonných rozhodnutí mu vznikla okrem skutočnej škody
podľa § 17 ods. 1 cit. zák. ( rozdiel platových náležitostí) , ktorú si v tomto konaní neuplatňuje, aj škoda
ako nemajetková ujma v zmysle ust. § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorú si v tomto konaní
podanou žalobou uplatnil a to vo výške 10.000 eur.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.666,- eur , do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 18 ods. 1, 2, § 489 Občianskeho
zákonníka, § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 2 písm. a), b), § 3 § 4 ods. 1 písm. c), § 5, § 9, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z.. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania zistil, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca sa žalobou domáhal
náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- eur podľa § 17 odsek 2 zákona č. 517/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom v roku 2007. Považoval
za preukázané, že dňa 21.05.2007 riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch schválil
služobné hodnotenie žalobcu č. ORP-77-28/VO-2007, ktorým bol žalobca hodnotený ako "spôsobilý
vykonávať inú, menej zodpovednú prácu," a na základe odvolania žalobcu odvolací orgán - Krajskériaditeľstvo PZ v Nitre odvolanie žalobcu zamietol, pričom na základe podnetu žalobcu minister vnútra
rozhodnutím SRLZ-141-13/SP-2007 zo dňa 18.12.2007 rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstvo PZ v
Nitre zrušil a Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre dňa 24.04.2008 rozhodnutím KRP-2-41/PK-2008 napadnuté

služobné hodnotenie žalobcu znovu potvrdil, pričom na základe podnetu žalobcu na preskúmanie
rozhodnutia minister vnútra opätovne rozhodol tak, že jeho podnet zamietol s konštatovaním, že
predmetné rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného zákona a
ostatnými predpismi. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/72/2008-74 zo dňa 13.01.2009, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/148/2009 zo dňa 27.01.2010 je zrejmé,

že služobné hodnotenie žalobcu zo dňa 18.05.2007 schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v
Nových Zámkoch dňa 21.05.2007 so záverom "spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu,"
ako i rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. KRP-2-41/PK-2008 zo dňa 24.04.2008 boli
zrušené a vec bola vrátená Krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie
mal ďalej za preukázané, že v predmetnej veci už Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre ďalej nekonalo s
odôvodnením, že žalobca od 01.02.2008 pracoval na Krajskom riaditeľstve PZ Bratislava z dôvodu,

že služobné hodnotenie malo vykonať Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava. Teda nedošlo k naplneniu
a realizácií výroku vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/148/2009, aby sa
vo veci ďalej konalo. Konštatoval, že z uvedených rozsudkov Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
pre nedostatok dôvodov ale i pre hrubé procesné pochybenia, ktoré mali vplyv na zákonnosť žalobou

napadnutého rozhodnutia (strana 7 rozsudku 11S/72/2008), pričom aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR
č. 2Sžo/148/2009 sa uvádza, že správy orgán nedodržal postup uvedený v zákone a nehodnotil žalobcu
v zákonom stanovenej lehote a teda chýba objektívne a zákonným spôsobom získané hodnotenie
žalobcu, pričom sa poukazuje na to, že už samotné toto pochybenie môže mať za následok nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného (strana 6 rozsudku). Súd mal taktiež preukázané, že žalobca sa žalobou

domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č. ORP-367-4/VO-2007 zo dňa
14.05.2007, ktorým bol potvrdený disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu
PZ v Nových Zámkoch č. 3 zo dňa 13.04.2007, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie
a to zníženie funkčného platu o 5% po dobu 2 mesiacov, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom
č.k. 28S/26/2007-38 zo dňa 06.11.2007 uvedené rozhodnutie zo dňa 14.05.2007 zrušil a vec vrátil

Okresnému riaditeľstvu PZ v Nových Zámkoch na ďalšie konanie. Taktiež rozsudkom Krajského súdu
v Nitre sp.zn. 11S/171/2008 zo dňa 05.05.2009 bolo zrušené rozhodnutie Okresného riaditeľstva
PZ Nové Zámky zo dňa 24.10.2008 č. ORP-92-36/VO-2008 a tiež rozhodnutie riaditeľa Okresného
dopravného inšpektorátu PZ v Nových Zámkoch 13.04.2007 a vec bola vrátená na ďalšie konanie,
pričom tento rozsudok bol potvrdený Najvyšším súdom SR č. 2Sžo/298/2009 zo dňa 31.03.2010, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2010. Uvedenými rozhodnutiami žalobca teda zdôvodňoval svoj
nárok na nemajetkovú ujmu, pričom túto spolu s nárokom na náhradu škody si uplatnil podaním zo
dňa 12.10.2010, ktorú označil ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na túto žiadosť odpovedalo podaním zo dňa 14.04.2011, v
ktorom uviedlo, že žiadosti nie je možné vyhovieť. Konajúci súd mal za preukázané, že na základe

uvedeného služobného hodnotenia bol žalobca preložený z funkcie vedúceho oddelenia výkonu služby
ODI ORPZ v Nových Zámkoch na funkciu inšpektora s územnou a objektovou zodpovednosťou
Obvodného oddelenia PZ v Šali, ktorú vykonával do 31.01.2008, pričom od 01.02.2008 vykonával prácu
na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave ako obyčajný policajt s tým, že od 01.06.2010 bol ustanovený do
funkcie zástupcu riaditeľa vnútorného odboru a vedúceho oddelenia organizácie a právneho zastúpenia

Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vzhľadom na jeho dobré pracovné výsledky. Konajúci súd mal
za to, že z obsahu uvedených rozsudkov, ako aj ich odôvodnení vyplýva, že rozhodnutie riaditeľa
Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch, ktorým bolo schválené služobné hodnotenie žalobcu
ORP-77-28/VO-2007 a tiež rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. KRP-2-41/PR-2008, ktoré sa
týkalo taktiež služobného hodnotenia žalobcu boli nezákonnými rozhodnutiami, a preto žalobcovi vzniklo

právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Ďalej konštatoval, že z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva
že taktiež rozhodnutia o znížení funkčného platu o 5% boli vydané v rozpore so zákonom. Súd prvej
inštancie mal za to, že vzhľadom na okolnosti, že žalobca nemohol vykonávať pôvodnú prácu v pôvodnej
funkcii, že vykonával menej platenú prácu v mieste vzdialenom 36 km od Nových Zámkov vo funkcii
radového policajta mal za to, že na jeho strane došlo k nemajetkovej ujme spôsobenej nezákonným

rozhodnutím a že sú dané dôvody pre to, aby žalobe bolo vyhovené, keďže samotné konštatovanie
porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením pre žalobcu aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že svojich práv sa domáhal súdnou cestou, pričom v týchto konaniach bol úspešný, avšak žiadne iné
zadosťučinenie mu zo strany žalovaného poskytnuté nebolo. Ďalej uviedol, že nemajetková ujma bolažalobcovi spôsobená tým, že vzhľadom na svoju kvalifikáciu a vzdelanie vykonával menej platenú prácu,
a to až do 01.06.2010, mimo svojho pôvodného pracoviska, pričom jeho bývalým spolupracovníkom ani
súčasným spolupracovníkom, ale ani jeho rodinným príslušníkom nebolo zo strany žalovaného žiadnym

spôsobom objasnené, že služobné hodnotenie, ktoré bolo podkladom pre jeho preradenie na inú prácu a
preloženie na iné pracovisko, bolo nedôvodné a nezákonné. Zároveň zastal názor, že bola preukázaná
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím príslušných orgánov, ako i nemajetkovou ujmou,
keďže negatívne hodnotenie žalobcu zapríčinilo jeho preradenie na inú prácu a preloženie na iné
pracovisko, v dôsledku čoho žalobca utrpel nemajetkovú ujmu. Nemajetkovú ujmu utrpel aj tým, že

vzhľadom na to, že bol preložený na vykonávanie funkcie radového policajta v Šali, bol nútený hľadať si
prácu na inom útvare Policajného zboru v Slovenskej republike mimo pôsobnosti Okresného riaditeľstva
PZ Nové Zámky, avšak s negatívnym služobným hodnotením, ktorého nezákonnosť potvrdil až rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/148/2009, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa
11.02.2010, o ktorom sa však bývalí spolupracovníci žalobcu, ako i osoby, u ktorých sa uchádzal o
zamestnanie nemuseli dozvedieť. Ďalej súd prvej inštancie podotkol, že podľa § 35 odsek 1 písmeno c)

zákona č. 73/1998 Z.z. o policajnom zbore bolo povinnosťou služobného úradu vzhľadom na negatívne
služobné hodnotenie, preložiť žalobcu na inú funkciu, pričom táto skutočnosť sa uvádza aj v závere
služobného hodnotenia Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č. ORP-77-28/VO-2007. Súd prvej
inštancie z uvedených dôvodov považoval výšku priznanej nemajetkovej ujmy v sume 6.666,- eur
(200.819,91 Sk) za primeranú, a preto vo zvyšku žalobu zamietol. Záverom podotkol, že nárok žalobcu

bol posudzovaný podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a nie podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. tak,
ako to navrhoval žalovaný, keďže mal za to, že zákon č. 514/2003 Z.z. je zákonom špeciálnym, ktorý
upravuje postup pri náhrade škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 1 uvedeného zákona. Čo sa týka
trov konania, súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods.

1 OSP hoci bol v konaní prevažne úspešný, keďže náhradu trov konania nežiadal.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že žalobný návrh žalobcu odvolací súd v zamietajúcej časti potvrdí, v časti priznanej
nemajetkovej ujmy v sume 6.666,- eur zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania voči

žalobcovi v sume 209,87 eur. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal
za to, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď na daný právny vzťah aplikoval zákon č.
514/2003 Z.z.. Dôvodil tým, že medzi žalobcom a žalovaným v čase vydania predmetného služobného
hodnotenia existoval služobnoprávny vzťah podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR
a Železničnej polície, preto požiadavka žalobcu na náhradu škody, ktorá sa má odvíjať od porušenia
právnej povinnosti služobného úradu pri zmene jeho služobného pomeru nemôže byť posudzovaná
ako zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy vyplývajúci z rozhodnutia, resp. úradného postupu
orgánu pri výkone verejnej moci, na ktorý by bolo možné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z.. Z uvedeného

dôvodu sa nemôže stotožniť s výrokom rozhodnutia, ktorým súd priznal žalobcovi nemajetkovú ujmu
titulom nezákonného rozhodnutia v zmysle zák. č. 513/2003 Z.z. Zároveň poukázal na uznesenie
Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa 09.06.1992 sp.zn. I. ÚS 191/92,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2011, sp.zn. 6Co/128/2010, rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 14.04.2014, sp.zn. 8C/318/2009-257. Ďalej v odvolaní namietal, že žalobcom

uplatnený návrh na náhradu nemajetkovej ujmy je v celom rozsahu nedôvodný. K tomu uviedol, že podľa
§ 17 ods. 1 zák. č. 513/2003 Z.z. pokiaľ je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom
ako peňažnou náhradou, právna úprava dáva prednosť práve tejto inej forme náhrady ako napríklad
verejnéospravedlnenie,uverejneniezrušujúcehočizmeňujúcehorozsudkuatď.Náhradounemajetkovej
ujmy by sa pritom mal sledovať cieľ kompenzácie ujmy spôsobenej najmä poškodením dobrej povesti,

občianskejcti,pričomčesťadobrápovesťjevýrazomsprávaniasakonkrétnejfyzickejosobyuostatných
členov spoločnosti, je odrazom charakteristiky danej osoby, prezentácie jej postojov atď. Uviedol, že síce
žalobca tvrdí, že mu vznikla nemajetková ujma, avšak toto svoje tvrdenie sa mu nepodarilo dostatočne
preukázať. Podľa názoru žalovaného žalobca dostatočne nepreukázal, že došlo k zníženiu jeho cti,
ľudskej dôstojnosti, že poklesla jeho vážnosť v spoločnosti a že sa tak udialo v dôsledku predmetného

služobného hodnotenia, teda neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania závažnosti a rozsahu
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť zásahom orgánu verejnej moci spôsobená. Pokiaľ ide o výšku
priznanej nemajetkovej ujmy, túto považuje za nedôvodnú vzhľadom na nepreukázanie vzniknutej ujmy.
Ďalej namietal, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že v súčasnosti trpí vážnymiproblémami vzniknutými v dôsledku predmetného služobného hodnotenia a že bolo vážnym spôsobom
poškodené jeho dobré meno a možnosť profesijného uplatnenia (o čom svedčí aj jeho ustanovenie do
funkcie zástupcu riaditeľa vnútorného odboru Krajského riaditeľa Policajného zboru v Bratislave). Zo

strany súdu ide o nesprávne skutkové zistenia, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
spočívajúcej v neodôvodnenom priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň sa nestotožnil so
záverom prvoinštančného súdu, že samotné konštatovanie porušenia práva by v prípade preukázania
vzniku nemajetkovej ujmy nebolo pre žalobcu dostatočným zadosťučinením. Uviedol tiež, že služobné
hodnotenie policajta a personálny rozkaz sú dva samostatné inštitúty, čo potvrdzuje okrem iného to,

že proti nim existujú samostatné vzájomne na sebe nezávislé opravné prostriedky. Podľa žalovaného v
tomto prípade neexistuje priama príčinná súvislosť medzi tvrdeným vznikom nemajetkovej ujmy žalobcu
a predmetným služobným hodnotením, pretože žalobca nebol preložený na inú pozíciu z dôvodov
uvedených v napadnutom služobnom hodnotení, ale v dôsledku personálneho rozkazu, ktorý nebol zo
strany príslušného orgánu zrušený, resp. zmenený pre nezákonnosť. Rovnako namietal, že súd prvej
inštancie pri priznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi v uvedenej výške zohľadnil skutočnosť, že žalobca

využilvtomtokonaníslužbyprávnehozástupcu,ktorýchnáhradusivšakvkonaníneuplatnil,čožalovaný
považuje za neprípustné. Prvoinštančný súd naopak nerozhodol o trovách konania, ktoré si uplatnil
žalovaný, čo možno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. K argumentácii žalovaného o aplikácii nesprávneho právneho predpisu uviedol,
že všeobecná zodpovednosť služobného úradu je upravená v § 173 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. a viaže
zodpovednosť služobného úradu za spôsobenú škodu iba všeobecne na „porušenie právnej povinnosti
v rámci plnenia služobných úloh“, a teda že táto všeobecná nekonkrétna špecifikácia je v rozpore
s tvrdením žalovaného, že ide o zákon špeciálne upravujúci zodpovednostné vzťahy vyplývajúce zo

služobného pomeru. Mal za to, že v celej ôsmej časti citovaného zákona sa upravuje škoda skutočná,
spôsobená policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou a to iba v prípade
porušenia právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh. Z toho vyplýva, že riešenie nemajetkovej
ujmy nie je v tomto zákone vôbec upravené a vzťahuje sa iba na skutočnú škodu, ktorá policajtovi
vzniklaprivýkoneslužby.Okremtohoneurčitýpojem„porušenieprávnejpovinnosti“nemožnovžiadnom

prípade aplikovať na nezákonné rozhodnutia služobného úradu zrušené oprávneným orgánom v konaní
o preskúmaní nezákonného rozhodnutia a už vôbec ho nie je možné vykladať na ťarchu poškodenej
osoby. V protiklade k tvrdeniu žalovaného je ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.,
pretože táto dikcia zákona sa týka špeciálne prípadov škody spôsobenej nezákonných rozhodnutím
a tento postup nie je možné aplikovať na „iné porušenia právnej povinnosti“, pričom túto skutočnosť

potvrdzuje aj ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Mal za to, že odvolanie žalovaného
na názor KS v Prešove je irelevantné a zavádzajúce, pretože sa síce týka nároku na náhradu škody
vojaka ozbrojených síl SR podľa zákona č. 514/2003 Z.z., avšak v uvedenom prípade ide o náhradu
skutočnej škody v súvislosti s priznaným príspevkom na bývanie, ktorú je možné nárokovať podľa
osobitného zákona. Uviedol, že vzhľadom na to, že zákon č. 73/1998 Z.z. úhradu nemajetkovej ujmy

neupravuje, mal za to, že postup podľa tohto zákona tak, ako to uvádza žalovaný, nie je možné aplikovať.
Preto je podľa neho žaloba podľa zákona č. 514/2003 Z.z. plne odôvodnená. K žalovaným namietanej
dostatočne nepreukázanej nemajetkovej ujme uviedol, že zo samotného znenia § 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že ak dôjde k ujme v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nemajetková
ujma sa uhrádza a to v peniazoch. Podmienkou je, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu a nie je možné ju uspokojiť inak. K dostatočnému
zadosťučineniu vzhľadom na ujmu žalobca uviedol, že viac ako tri roky, počas ktorých bol nútený
viesť súdne konania z dôvodu nezákonných rozhodnutí štátneho orgánu, sú dostatočným dôkazom
opodstatnenosti podanej žiadosti. Okrem iného aj z toho dôvodu, že počas celého obdobia, kedy sa
snažil dokázať nezákonný postup mal znemožnený kariérny postup, pričom boli v tejto dobe zmarené

nielen roky jeho vysokoškolského štúdia, ale aj dobré meno a profesijný kredit. Nezákonné služobné
hodnotenie malo na profesionálnu kariéru a služobný postup likvidačný dopad, ktorý spustil reťazovú
reakciu, ktorá sa premietla takmer do všetkých oblastí jeho života. Išlo o problémy finančné vyplývajúce
zo zníženého platu a neadekvátneho služobného hodnotenia a v súvislosti s hypotékou aj problémy
existenčné. Vysoko stresové faktory vyplývajúce z tejto situácie sa následne dlhodobo prenášali aj na

jeho manželku a syna a i v súčasnosti jeho rodinný život negatívne ovplyvňuje to, že musí dochádzať
do miesta výkonu štátnej služby mimo svojho trvalého bydliska, vyše 200 km denne. Uviedol, že
nemajetková ujma nie je vec hmotnej povahy a preto sa jej vznik preukazuje na základe konkrétnych
okolností, za ktorých vznikla, pričom všetky skutočnosti boli preukázané vykonaním dôkazov priamona súde prvej inštancie. Závažnosť následkov v spoločenskom uplatnení videl aj v tom, že služobné
hodnotenie policajtov je platné 5 rokov odo dňa jeho právoplatnosti a zakladá sa do spisového materiálu.
Vsúvislostistýmbolosťaženéjehospoločenskéuplatnenie,pričomnegatívnuodpoveďoprijatieobdržal

napr. z Odboru kontroly Prezídia PZ, KDI KR PZ v Trnave, KDI KR PZ v Bratislave, Kriminalisticko
expertízneho ústavu prezídia PZ v Bratislave Rači. Uviedol, že až po takmer 30 mesiacoch pôsobenia v
radovej funkcii na KR PZ v Bratislave bolo vzhľadom na jeho výborné pracovné výsledky nadriadeným
vypracované kladné služobné hodnotenie a následne bol dňa 01.06.2010 ustanovený do riadiacej
funkcie. Zároveň uviedol, že na základe nezákonného služobného hodnotenia bol dňa 01.08.2007

preložený mimo miesta výkonu štátnej služby do 40 km vzdialeného mesta Šaľa. Až do jeho preloženia
sa v tomto období musel potýkať so závažnými problémami z dôvodu hľadania adekvátneho zaradenia v
rámci PZ ako i poklesu spoločenskej prestíže a životnej úrovne pre celú jeho rodinu. Na podporu svojich
tvrdení poukázal aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke morálnej ujmy,
za ktorú možno považovať aj vydanie nezákonného rozhodnutia ( osobitne v prípade nezákonného
služobného hodnotenia, ktoré degraduje prácu hodnoteného bez toho, aby takéto hodnotenie malo

oporu v skutočnostiach preukazujúcich opodstatnenosť negatívneho hodnotenia).

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s

verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol

dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval
v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,

zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

10. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

11. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

12. Podľa § 35 odsek 1 písmeno c) zákona 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do inéhomiesta výkonu štátnej služby alebo iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu
funkciu pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu.

13. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade
s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav a tento po

právnej stránke správne posúdil. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti
napadnutého rozsudku, vrátane výroku o trovách konania.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej odvolací súd dodáva, že zákon
č. 514/2003 Z.z. pozná rovnako ako Občiansky zákonník (v § 442 ods. 1) dva základné druhy náhrady
škody, a to náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Tieto pojmy je potrebné vykladať v nadväznosti

na výklad týchto pojmov v Občianskom zákonníku. Predmetný zákon rozširuje právo na náhradu škody
ako právo na náhradu skutočnej majetkovej škody i na náhradu škody, ktorá sa poskytuje vo forme
„spravodlivého zadosťučinenia“. Rozširuje tak možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nielen na
náhradu skutočnej majetkovej škody, ale aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Právo domáhať sa takejto
náhrady sa priznáva každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nezákonného rozhodnutia

orgánu verejnej moci alebo ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu. Zároveň
v § 17 ods. 3 sú zakotvené kritériá, na základe ktorých sa určí výška náhrady nemajetkovej ujmy.
Tieto kritériá sa týkajú jednak závažnosti okolností, za ktorých ku škode došlo, jednak samotnej osoby
poškodeného, jeho súkromného života a postavenia v spoločenskom prostredí, v ktorom dotknutá osoba
žije. V prípade súdneho sporu tieto okolnosti zisťuje súd.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný nárok žalobcu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov a nie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície, ktorý náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej takýmto nezákonným rozhodnutím
neupravuje. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu , že zák. č. 73/ 1998 Z.z. upravuje
výlučne škodu skutočnú, spôsobenú policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním
a to iba v prípadoch porušenia právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh( § 173 ods.1, § 187 ),
čo nie je daný prípad. V súvislosti s aplikáciou zák. č. 514/2003 Z.z. na náhradu škody( nemajetkovej

ujmy) spôsobenej nezákonným rozhodnutím odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 5Co/384/2015).

16. Odvolací súd konštatuje, že nemajetková ujma nie je preukázateľná, resp. žiadnym spôsobom
merateľná, nakoľko ujmu je možné iba pociťovať, pričom sa nemusí jednať iba o osobu, ktorej je

ujma spôsobená, ale takúto ujmu môže pociťovať ktokoľvek, komu na osobe poznačenej ujmou záleží.
Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére
fyzickej osoby. Zároveň je dôležité prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a
postavenie tejto osoby. Výška nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu.

17. V prejednávanej veci je nezákonným rozhodnutím, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy, služobné hodnotenie riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Nových
Zámkoch č. ORP-77-28/VO-2007 zo dňa 21.05.2007 ako aj na neho nadväzujúce nezákonné
rozhodnutia. Uvedené negatívne rozhodnutie bolo vydané 21.05.2007 a konania ohľadne nezákonnosti
tohto rozhodnutia boli právoplatne skončené až 11.05.2010 ( rozsudok Najvyššieho súdu SR č.

2Sžo/298/2009). Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je možné konštatovať,
že nezákonné služobné hodnotenie malo závažný negatívny dopad na žalobcu a to nielen v oblasti
jeho kariérneho postupu a pracovného zaradenia, ktoré musel v dôsledku takéhoto rozhodnutia zmeniť
( preradenie do funkcie radového policajta) a napriek svojej kvalifikácii a dosiahnutému vzdelaniu
vykonávať menej platenú prácu mimo miesta svojho bydliska, čo ovplyvnilo aj jeho finančnú sféru a

finančnú situáciu jeho rodiny a malo dopad aj na jeho rodinný život. Toto malo priamy dopad na kvalitu
a spôsob jeho života, jeho spoločenské i rodinné vzťahy a v neposlednom rade i osobný život, čo bolo
jednoznačným podkladom vzniku nemajetkovej ujmy. V predmetnej veci boli naplnené predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu nezákonným rozhodnutím, teda že došlo k nezákonnému rozhodnutiu,že došlo ku škode a je zrejmá príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody,
ktorú odvolací súd videl v tom, že podľa zákona č. 73/1998 Z.z. bolo povinnosťou žalovaného preradiť
žalobcu na menej závažnú funkciu (čo aj urobil) vzhľadom na obsah služobného hodnotenia, ktoré bolo

ako nezákonné zrušené.

18. K namietke žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach, majúcich za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci spočívajúce v neodôvodnenom priznaní majetkovej ujmy v peniazoch ako aj k
namietanému nepreukázaniu žalobcom tvrdených skutočností, je potrebné dodať, že dokazovanie je

časť civilného sporového konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo
veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy
na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.
ÚS 52/03). Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie je oprávnený sám posúdiť, či žalobca žalobu podoprel
relevantnými tvrdeniami, ako i listinnými dokladmi. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie vyplývajú z dostatočne vykonaného dokazovania v danej veci.

19. Súd prvej inštancie preto správne posúdil dôvodnosť podanej žaloby na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko ani samotné konštatovanie porušenia práva
by nebolo v tomto prípade dostatočným zadosťučinením. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy v
peniazoch súd prvej inštancie pri jej určení vychádzal z ust. § 17 ods. 3 písm. a), b), c), d) zák. č.

513/2013 Z.z. Žalovaný pred vydaním nezákonného rozhodnutia slúžil v policajnom zbore 14 rokov bez
akéhokoľvek disciplinárneho trestu, práve naopak, jeho práca bola hodnotená kladne, za čo dostával
každoročne odmeny. Nezákonné hodnotenie malo následky hlavne v profesionálnom živote , pretože
nielen že musel byť preložený na inú menej zodpovednú funkciu ( § 35 ods. 1 písmeno c) zákona
73/1998 Z.z. ) ale pre negatívne služobné hodnotenie si nevedel nájsť miesto v policajnom zbore

zodpovedajúceho jeho vzdelaniu a praxi. Počas troch rokov, čo sa domáhal zrušenia nezákonného
rozhodnutia mal znemožnený kariérny postup a spochybnený bol jeho profesionálny kredit. Nezákonné
rozhodnutie vyvolalo reťazovú reakciu, ktorá sa zasiahla všetky oblasti života žalobcu ( finančné
problémy, dochádzanie do zamestnania 200 km denne na úkor rodinného života, stres a psychické
vypätie počas troch rokov súdnych sporov o zrušenie nezákonného služobného hodnotenia, čo malo

negatívny vplyv aj na rodinných príslušníkov).

20. Prvoinštančný súd zároveň správne posúdil aj výšku priznanej nemajetkovej ujmy, s ktorou výškou
sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému v ďalšom poukazuje na dôvody, ktoré
uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom

dôvody uvádzané žalovaným v podanom odvolaní nemôžu nijako zmeniť inak správne skutkové zistenia
a právne závery súdu prvej inštancie.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

22. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý síce bol v odvolacom konaní úspešný,
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže si ich neuplatnil.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).