Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Gáborová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120203582
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120203582.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre,

Damborského 1, Nitra, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie, so sídlom Hlavná
1, Veľké Zálužie, IČO: 00 198 013, zast. Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom
Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o určenie, že nehnuteľnosti patria do vlastníctva
zomrelého, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že X. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. I. č. XXX bol ku
dňu svojej smrti v podiele 1/1 vlastníkom pozemkov označených ako parcely registra „E“ č. XXXX/XX
- orná pôda o výmere XXXXX m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, č. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXX m2, zapísaných na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre kat. úz. Veľké Zálužie, obec
Veľké Zálužie, okres Nitra.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eura za podanú žalobu do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal po zmene žaloby pripustenej uznesením zo dňa 22.10.2020 určenia,
že X. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. I. č. XXX bol ku dňu svojej
smrti v podiele 1/1 vlastníkom pozemkov označených ako parcely registra „E“ č. XXXX/XX - orná pôda
o výmere XXXXX m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2, č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXX m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXX m2, zapísaných na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom pre kat. úz. Veľké Zálužie, obec
Veľké Zálužie, okres Nitra. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 7.9.2017 uzatvoril F. V. ako predávajúci a

žalované Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli
pozemky uvedené v bode l. žaloby. Kúpna zmluva je absolútne neplatná preto, že odporuje zákonu
(§ 39 Občianskeho zákonníka) - platnej právnej zásade, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv než sám má. Predávajúci F. V. nebol nikdy vlastníkom predávaných nehnuteľností ku dňu
uzavretia kúpnej zmluvy, preto platne nemohol svoje vlastnícke právo ani na žalovaného previesť. F. V.
pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným odvodzoval svoje vlastníctvo zo zápisu v liste vlastníctva č.
XXXX - kat úz. Veľké Zálužie, ktorý dosiahol v rozpore so zákonom, na základe osvedčenia vyhlásenia

o vydržaní vlastníckeho práva spísané ho do notárske J zápisnice JU Dr. O. J. č. N 471/2005 Nz
60661 /2005, NCRls 59890/2005 dňa 7.12.2005, ktoré získal trestným činom. Dňa 7.12.2005 F. V.,
zastúpený JUDr. G. K., požiadal notárku JUDr. O. J., aby do notárskej zápisnice č. N 471/2005, NZ
60661 /2005, NCRls 59890/2005 spísala v zmysle § 63 Notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia ovydržaní vlastníckeho práva a vyhlásil, že titulom vydržania nadobudol do svojho vlastníctva v celosti
pozemky v katastrálnom území Veľké Zálužie označené ako parcely reg. E č. XXXX /XX - orná pôd
a o výmere XXXXX m2, č. XXXX /XX - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXXX mX a parc. č. XXXX/XX- orná pôda o výmere XXXXX m2. JUDr.
G. K. ďalej vo svojom vyhlásení zastupujúc F. V. preukazoval, že tento splnil podmienky vydržania
podľa§ 134 Občianskeho zákonníka, pričom v rámci vyhlásenia vedome uviedol nepravdivé skutočnosti
a zároveň predložil písomné vyhlásenie zo dňa 7.12.2005, ktorého obsah sám vyhotovil a následne
ho predložil k podpisu V. F., ktorý sa s obsahom vyhlásenia pri podpise neoboznámil a o okolnostiach

v ňom obsiahnutých, nemal vedomosť. Napriek tomu nemal námietky ku vzniku vlastníctva F. V. k
osvedčovaným nehnuteľnostiam. Notársku zápisnicu nezákonne osvedčujúcu vlastnícke právo F. V.
doručil JUDr G. K. na Správu katastra v Nitre, ktorá vykonala zápis vlastníckeho práva k vyššie
označeným pozemkom záznamom č. Z 6552/05-46/06 v prospech F. V. na list vlastníctva č XXXX - kat.
úz. Veľké Zálužie. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/112/2012 zo dňa 29.11.2012,
právoplatný dňa 21.12.2012 bol F. V. uznaný vinným, že vyššie opísaným skutkom (vyhlásením o

vydržaní vlastníckeho práva do notárskej zápisnice) spáchal trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1. odsek 4 písmeno b) Trestného zákona. Z týchto skutočností
vyplýva, že F. V. nemohol legálne nadobudnúť vlastnícke právo k vyššie označeným pozemkom v
kat. úz. Veľké Zálužie, nakoľko za vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva do notárskej zápisnice
bol právoplatne uznaný vinným. Vzhľadom na opísané skutočnosti je nutne konštatovať, že kúpna

zmluva zo dna 7.9.2017, na základe ktorej malo žalované Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie
nadobudnúť žalované nehnuteľnosti do vlastníctva od F. V. je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná z dôvodu, že odporuje zákonu, t. j. platnej právnej zásade, podľa ktorej nikto nemôže
na iného previesť viac práv než má sám Predávajúci nebol vlastníkom predávaných nehnuteľnosti ku
dňu uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným družstvom z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre

nadobudnutie vlastníckeho práva ( § 132 Občianskeho zákonníka). Nemohol preto nehnuteľnosť na
žalovaného platne previesť. Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie ani nemohlo byť v dobrej viere
ako kupujúci, keďže jeho štatutárny zástupca - predseda družstva Ing. P. X. (podpísaný pod kúpnou
zmluvou) bol v trestnom konaní, ktoré skončilo právoplatným odsúdením predávajúceho F. V. vypočutý
pred vyšetrovateľom ako svedok, a to viackrát. Jednoznačne mal vedomosť o nezákonnom konaní

predávajúceho ako aj o tom, že predávajúci nemohol legálne nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním
(sám ho z toho usvedčoval) a ani ho previesť na kupujúceho. Naviac na liste vlastníctva č. XXXX -
kat. územie Veľké Zálužie, ktorým pri uzatváraní kúpnej zmluvy F. V. preukazoval svoje vlastníctvo
k prevádzaným pozemkom je vyznačená poznámka v znení: „Poznamenáva sa vydanie Uznesenia
Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra č.k ČVS:KRP-89/0EK-NR-2006 za stíhanie obvineného,

ktorý nezákonne nadobudol nehnuteľnosti reg. E pare č. XXXX /XX, XXXX /XX, XXX X ,XXXX/ XX
podľa P 354/12-190/ 12“. Je preto odôvodnené sa domnievať, že žalované družstvo ako kupujúci vedelo
o nezákonnom spôsobe získania prevádzaných pozemkov predávajúcim F. V. a napriek tomu kúpnu
zmluvu uzavrelo. Preto v tomto prípade jeho dobrá viera ako nadobúdateľa neprichádza do úvahy a
požiadavka jeho právnej istoty je tiež bezpredmetná. Tu poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp.

zn. 1. ÚS 50/2010-11 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 107/2011, v zmysle ktorých
na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť

viac práv, ako má sám. Z listu v1astníctva č. XXXX - kat. uz. Veľké Zálužie vyplýva, že posledným
legálnym vlastníkom pozemkov bol X. I..

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
Dňa 8.9.2017 (nie 7.9.2017) uzavreli v postavení kupujúceho kúpnu zmluvu s F. V., ktorý bol v postavení

predávajúceho a touto zmluvou od neho kúpili okrem iného aj pozemky, uvádzané v žalobe (predmetom
kúpy boli aj iné pozemky predávajúceho v k.ú. Veľké Zálužie), za celkovú kúpnu cenu 28.335 eur, z
tejto kúpnej ceny pripadala na pozemky, ktoré sú uvádzané v žalobe, časť kúpnej ceny vo výške 25.332
eur. Celú dohodnutú kúpnu cenu aj vyplatili. Vklad vlastníctva bol vykonaný rozhodnutím Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 8550/2017 dňa 3.10.2017. Na týchto pozemkoch hospodária. Žalobca

tvrdí, že táto kúpna zmluva je absolútne neplatná preto, že odporuje ustanoveniu § 39 obč. zák.
a právnej zásade, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má, že zápis
predávajúceho F. V. na LV bol nezákonný, rovnako ako notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva N471/2005, NZ 60661/2005, NCRls 59890/2005 zo dna 7.12.2005, keďže totoosvedčenie vyhlásenia o vydržaní získal trestným činom, s poukazom na trestný rozkaz Okresného
súdu Nitra sp. zn 21T/112/2012 zo dňa 29.11.2012, právoplatný 21.12.2012.4. Tieto skutočnosti im
však v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy neboli známe a ani sa k nim nemali ako dostať. F. V. sa

nepreukazoval žiadnym listom vlastníctva, na ktorom by bola poznámka od KRPZ Nitra. Obstarali si
pred kúpou list vlastníctva č.XXXX k. ú. Veľké Zálužie, na ňom bol zapísaný ako vlastník F. V. v celosti
a neboli na ňom žiadne obmedzenia pre vlastníka, pokiaľ ide o nakladanie s nehnuteľnosťami (boli na
LV vyznačené iba ťarchy v prospech správcov sietí). Vlastník F. V. ich ubezpečil, že s nehnuteľnosťami
je oprávnený nakladať, takže nemali dôvod nevychádzať zo správnosti zápisu vlastníctva na liste

vlastníctva. Argument žaloby, že nemohli byť v dobrej viere ako kupujúci, namieta. Tento argument sa
opieraotvrdenie,žeštatutárnyzástupca-predsedadružstvaD..P.X.bolvtrestnomkonanívypočutýako
svedok a naviac na LV č. XXXX k.ú. Veľké Zálužie mala byť vyznačená poznámka o stíhaní obvineného
v znení, uvádzanom v žalobe. Z vyššie uvedeného je pravdivé to, že predseda družstva Ing. X. bol
skutočne vypočutý ako svedok pred orgánmi polície - raz v rámci šetrenia vo veci a raz po vznesení
obvinenia. Poskytli tiež na vyžiadanie písomnú súčinnosť pre orgány polície, ale to bolo tak všetko, s

čím sa v tejto veci dostali do kontaktu. Neboli účastníkmi trestného konania, v akomkoľvek postavení,
takže im neboli doručované obsielky, ani rozhodnutia konajúcich orgánov. Zhodne nemali ani vedomosť
o vydaní trestného rozkazu 21T/112/2012, ktorý žalobca uvádza v žalobe, keďže im nebol doručovaný.
Popiera tvrdenie žaloby, že na LV č.XXXX k.ú. Veľké Zálužie mala byť v dobe, keď nehnuteľnosti
kupovali, poznámka o trestnom stíhaní. Nič také na LV nebolo, ten bol čistý a bez obmedzení (až na

uvedené ťarchy v prospech správcov sietí). Tento stav si preverovali. Ak by na LV bola takáto poznámka,
tak pozemky nekupujú a zrejme by ani kataster nerozhodol o vklade vlastníctva podľa kúpnej zmluvy.
Žalobcovi sa teraz dobre spätne argumentuje, keď bol počas trestného konania uprostred veci, toto
dozoroval a mal vedomosť aj o výsledku. K takýmto informáciám sa však oni nedostali, kontakty s
vecou boli a skončili v roku 2010 (uvedený výsluch) a o ďalšom vývoji a najmä výsledku nemali žiadne

informácie. Po odstupe siedmych rokov, keď uzatvárali kúpnu zmluvu, nemali žiaden dôvod o vlastníctve
F. V. pochybovať, keď navyše boli uistení, že je s nehnuteľnosťami oprávnený nakladať. Popiera tvrdenie
žaloby, že ako kupujúci vedeli o nezákonnom spôsobe získania prevádzaných pozemkov. Vedeli o tom,
že sa začalo šetrenie ohľadom ich prevodu a to bolo tak všetko. Nie sú oprávnení robiť trestnoprávne
závery, najmä keď po siedmych rokoch po kontakte s vecou je tu stále na katastri založený LV bez

akéhokoľvek obmedzenia vlastníka. V tejto súvislosti nie je podľa ich názoru bez právneho významu tá
skutočnosť, že príslušné orgány, vrátane žalobcu, ktoré mali vedomosť o úplnom skutkovom a právnom
stave ohľadom uvedených nehnuteľností, nepodnikli celé roky (minimálne od roku 2012 - rok vydania
trestného rozkazu 21T/112/2012) žiadne kroky v tom smere, aby docielili správny zápis v katastri (ak
boli názoru, že správny zápis by mal byť iný) alebo aby docielili výmaz jestvujúceho zápisu (ak boli

názoru, že ten je nesprávny). Konkrétne žalobca tak mohol urobiť priamo proti F. V. ešte za platnosti
OSP podľa § 35 ods. 1/, písm. f/ OSP (resp. od 1.1.2016 podľa písm. g), ovšem nestalo sa tak. Za
tejto situácie sú toho názoru, že je dôvodné ich očakávanie, že zápis v katastri je správny, najmä
keď žiadne obmedzenie sa na liste vlastníctva nenachádzalo. Považuje sa preto za dobromyseľného
a pravého vlastníka týchto nehnuteľností. Na margo argumentácie žalobcu v žalobe, týkajúcej sa ich

dobrej viery a ochrany právnej istoty, majú odlišný názor od žaloby. Sú toho názoru, že sú dobromyseľný
nadobúdateľ, nehnuteľnosti nadobúdali odplatnou zmluvou a majú právo domáhať sa aj ochrany ich
právnejistotyavieryvsprávnosťzápisovvoverejnýchregistroch(kataster).Vtomtopoukazujenanálezy
Ústavného súdu SR I.ÚS 549/2015 zo 16.3.2016, I.ÚS 151/2016 zo dňa 3.5.2017, ako aj na zhodné
názory, vyslovené Ústavným súdom ČR v jeho nálezoch č. II.ÚS 165/2011 z 11.5.2011, I.ÚS 3314/2011

z2.10.2012 a IV.ÚS 4684/2012 z 20.11.2013.Rešpektujú právo prokurátora podať žalobu podľa ust.§ 93
ods.1/ písm. b/ CSP. Tiež akceptujú názor, že touto žalobou sa nezačal dedičský spor. Oponuje však
jeho premise pri tvrdení, že „...nezačal sa dedičský spor, a teda ani účastníkmi touto žalobou vyvolaného
konania nemôžu byť dedičia...“Je pravdou, že o dedičský spor tu nejde. Ustálený je však právny názor,
že aj spor o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po nebohom, je sporom o vlastníctvo. Tento spor

je teda klasickým sporom o vlastníctvo, iba s tou variáciou, že žalobu podáva, na základe zákonného
oprávnenia, prokurátor. Niet však žiadneho logického a ani právneho dôvodu robiť záver, že účastníkmi
takéhoto sporu nemusia byť dedičia po nebohom. Účastníkmi takéhoto sporu by mal byť ten subjekt,
ktorý si na vec robí nárok (napríklad na základe zmluvy) a vôbec nemusí byť dedičom po nebohom,
ako aj všetci dedičia po nebohom. V tomto poukazujeme aj na uznesenie NS SR zo 16.5.2019 sp. zn.

8Cdo/94/2018.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nepopiera, že uzavrel dňa 8.9.2017 v postavení
kupujúceho kúpnu zmluvu s F. V. a kúpil od neho pozemky uvádzané v žalobe. Tiež nepopiera, žepredávajúci bol za nadobudnutie zápisu vlastníckeho práva na list vlastníctva k pozemkom tvoriacim
predmet žaloby právoplatne odsúdený za podvod trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn.
21T/112/2012 zo dňa 29.11.2012. Žalovaný v zhode so žalobcom nepopiera, že štatutárny orgán -

predseda družstva žalovaného bol vypočutý ako svedok pred orgánmi polície a to aj v konaní vo
veci a aj po vznesení obvinenia predávajúcemu F. V.. Štatutárny orgán kupujúceho bol vypočutý vo
veci obzvlášť závažného zločinu podvodu, vedel o aké trestné konanie sa jedná a vedel o skutku
predávajúceho, teda vedel, ktoré pozemky sú predmetom trestného konania. Vyjadroval sa k jeho
osobe ako obvineného v trestnom konaní, pri výsluchu sám tvrdil, že všetky dotknuté pozemky od

roku 1991 užívalo nepretržite Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie a teda muselo mu byť zrejmé,
že obvinený - neskôr predávajúci nemohol k nim legálne nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.
Žalovaný doručil Krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre dňa 15.2.2007 tiež oznámenie o užívaní a nájme
pozemkov, v ktorom sú označené aj parcely tvoriace predmet kúpy od F. V.. Žalobca poprel skutkové
tvrdenie žalovaného, že bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľný. Z už uvedených skutočností
jednoznačne vyplýva, že žalovaný vedel o podvodnom konaní predávajúceho. Ak by sa žalovaný pri

kúpe zaujímal o to ako skončilo trestné konanie, v ktorom bol vypočutý jeho štatutár ako svedok, a o
ktorom vedel, že jeho predmetom sú pozemky tvoriace predmet kúpy, zistil by, že predávajúci bol za
nadobudnutie zápisu vlastníckeho práva k týmto pozemkom právoplatne odsúdený. Je bežnou praxou
kupujúcich, že sa zaujímajú o históriu vlastníctva pozemkov, ktoré chcú kúpiť. Naviac ak kupujúcim
je poľnohospodárske družstvo, ktoré pozemky bežne kupuje, má v tom prax a pozná tieto postupy

pri kúpe poľnohospodárskych pozemkov. Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že ak v čase podpisu
kúpnej zmluvy nebola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o trestnom konaní, je dobromyseľný pri
nadobudnutí predmetu kúpy do svojho vlastníctva. O trestnom konaní žalovaný vedel a logicky sa mal
o spôsob jeho skončenia zaujímať, ak chcel predmet trestného konania legálne nadobudnúť do svojho
vlastníctva. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia o dobromyseľnosti, nepredložil ani jeden objektívny

dôkaz schopný vyvrátiť skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere. Dôkazy predložené žalobcom naopak
svedčiavzáver,žežalovanýnebolpriuzatvoreníkúpnejzmluvydobromyseľný.Kprocesnýmnámietkam
žalovaného žalobca uviedol, že tento spor je klasickým sporom o vlastníctvo. Prokurátor je v zmysle
§ 93 odsek 1 písmeno b) Civilného sporového poriadku aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby
a to samostatne, nakoľko ide iba o konanie predchádzajúce dodatočnému prejednaniu dedičstva po

poručiteľovi a výsledok aktuálneho sporu nemá nijaký vplyv na postavenie dedičov v rámci dedičského
konania, ktoré bude následne ohľadne sporných nehnuteľností vedené. V tomto smere sa nemôže
jednať o nerozlučné procesné spoločenstvo prokurátora s dedičmi a ani žalovaného s potencionálnymi
dedičmi. Okruh účastníkov sporu je teda žalobcom určený správne.

4.Žalovanýkvyjadreniužalobcuuviedol,žeargumentáciažalobyvovyjadrenísasústreďujedotvrdenia,
že neboli pri nadobúdaní dobromyseľní, s poukazom na výsluch štatutára žalovaného, na vyjadrenie
žalovaného k užívaniu pozemkov a na bežnú prax kupujúcich pri kúpe nehnuteľností. Sú toho názoru,
že tento záver z vyššie uvedených skutočností robiť nemožno. Zároveň sú toho názoru, že tento záver,
žalobcom predkladaný, je do značnej miery ovplyvnený jednak jeho spätným (dnešným) pohľadom

na tieto skutočnosti a jednak tým, že sa vyjadruje z pozície osoby, ktorá (objektívne) z titulu svojho
postavenia, mala úplný prehľad vo veci. Pravdou je, že dňa 15.2.2007 doručili Krajskému riaditeľstvu PZ
v Nitre oznámenie o užívaní a nájme pozemkov. V ňom iba konštatovali stav užívania a platenia nájmu.
V tej dobe tie pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, boli v správe SPF ako u neznámych vlastníkov. Ak
je tomu tak, že to bolo dva roky po vyhlásení F. V. o vydržaní pozemkov, tak potom sa zapísaný vlastník

u nich neprihlásil ako vlastník na uzavretie nájomnej zmluvy. Nie je to ojedinelá situácia, stáva sa to a z
tejto skutočnosti podľa nich nemožno vyvodzovať závery o ich nedobromyseľnosti. Neobstojí argument
žalobcu, že F. V. nemohol nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom titulom vydržania, pretože pozemky
užívalo Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie, resp. Poľnohospodárske družstvo Rumanová. Podľa
textu notárskej zápisnice o vydržaní malo ísť o dávnu držbu, pred rokom 1992 (pravdepodobne ešte

pred 1.4.1964, keďže sa v osvedčení hovorí o starom otcovi F. V.), pričom sa započítavala aj doba držby
právnych predchodcov. Ak lehota na vydržanie začala plynúť, potom sa táto lehota neprerušila tým,
že vzniklo socialistickej organizácii (JRD) právo pozemok užívať ( § 18, ods. 3/ zák.č.293/92 Zb.) Zo
skutočnosti, že pozemok užíva družstvo, teda nemožno robiť záver o neexistencii oprávnenej držby inej
osoby a nemožnosti pozemok vydržať. Nie je pravdou, že by sa nezaujímali o históriu pozemkov, ktoré

chceli kúpiť. Uviedli to už v pôvodnom vyjadrení k žalobe, že si preverovali históriu týchto pozemkov,
bol na nich zapísaný ako vlastník F. V. a neboli na LV žiadne obmedzenia pre vlastníka, pokiaľ ide
o nakladanie s nehnuteľnosťami (iba ťarchy v prospech správcov sietí). Vlastník F. V. ich ubezpečil,
že s nehnuteľnosťami je oprávnený nakladať, takže nemali dôvod nevychádzať zo správnosti zápisuvlastníctva na liste vlastníctva. Nesnažia sa navodiť dojem, že ak v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola
na LV zapísaná poznámka o trestnom konaní, že sú vzhľadom k tejto skutočnosti dobromyseľní pri
nadobudnutí predmetu kúpy do svojho vlastníctva. Obrana v tejto časti bola reakciou na tvrdenie žaloby

(strana 4 žaloby), v ktorej žalobca uvádza, že na LV č.XXXX mala byť vyznačená poznámka o vydaní
uznesenia KR PZ Nitra. O ničom takom nevedeli, takýto LV nikdy nemali k dispozícii a ani F. V. im o tom
nič nehovoril. Preto toto tvrdenie žalobcu popreli. Žiaden taký dojem, o akom žalobca hovorí vo svojom
vyjadrení, sa nesnažia navodiť. Toto tvrdenie je vytrhnuté z celkových súvislostí a z celého ich súboru
tvrdení. Tvrdí, že vzhľadom na okolnosti tejto veci a na to, aké úkony mohli objektívne urobiť za účelom

preverenia vlastníctva pri kúpe nehnuteľností a aké informácie mohli objektívne mať k dispozícii, zároveň
s prihliadnutím k dobe, ktorá uplynula od posledného výsluchu štatutára žalovaného, nemali objektívne
žiaden dôvod pochybovať o vlastníctve F. V. k týmto nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o procesnú stránku
tohto sporu, zotrváva na obrane a argumente, ktorý uviedli v bode 8. vyjadrenia k žalobe. Tento spor je
sporom o vlastníctvo, s tou variáciou, že žalobu podáva, na základe zákonného oprávnenia, prokurátor.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Okrem dôkazov, ktoré sa nachádzajú
a sú označené v samotnej žalobe, považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný nebol dobromyseľný pri
uzatváraní kúpnej zmluvy. To, že predávajúci nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim
predmet sporu podvodom, nie je sporné. Trestný rozkaz je právoplatný. Žalovaný sa bráni iba tým, že
pri kúpe bol dobromyseľný. Dobromyseľnosť žalovaného je vyvrátená zápisnicou z výsluchu štatutára

žalovaného, predsedu družstva pána X. z roku 2007, aj z roku 2010. Družstvo tiež vyhovelo žiadosti KR
PZ v Nitre z januára 2007 o súčinnosť. Túto súčinnosť poskytol samotný predseda družstva oznámením
z 12.2.2007, v ktorom uviedol, ktoré parcely družstvo užíva a ktoré parcely užívajú iné družstvá. Tiež
štatutára usvedčuje nájomná zmluva so SPF, v ktorej rozhodnom období v roku 2006 došlo k úbytku
prenajímaných pozemkov neznámych vlastníkov zo 626 ha na 465 ha. Išlo o tak rozsiahlu výmeru, ktorú

si subjekt hospodáriaci na pôde musel všimnúť, nakoľko sa jedná i o rozsiahlu tresnú činnosť v kat.
úz. Veľké Zálužie. V roku 2014 uzavrelo družstvo s pánom V. nájomnú zmluvu, ktorej predmetnom boli
pozemky zapísané na LV, totožné s pozemkami, ktoré tvorili predmet kúpy. Samotní štatutári družstva
aj v iných konaniach tvrdili, že pri podpise nájomných zmlúv kontrolujú LV. Ak by vtedy skontrolovali
LV, museli by vidieť na nich poznámku vyšetrovateľa KR PZ o trestnom stíhaní prenajímateľa, o tri

roky neskôr predávajúceho. K výmazu poznámky z LV došlo nelegálne, podrobne je tento výmaz
popísaný v podaní zo dňa 7.6.2021. Dáva do pozornosti zápisnicu o výsluchu svedka F. V., ktorý predal
pozemky žalovanému, ktorý jednoznačne upozornil žalovaného, že „keď bude nejaký problém, musia
sa s tým, kto bude tvrdiť, že je vlastník pozemkov vyrovnať, uzatvoriť dohodu o urovnaní. Ja som im to
hovoril“. Zápisnica bola zo dňa 21.9.2020, vo veci vedenej pod č. ORP-728/3-VYS-NR-2020. Samotný

predávajúci pred uzatvorením kúpnej zmluvy upozornil kupujúceho, že je tam nejaký problém a kupujúci
sa s tým bude musieť vyrovnať. Svedok F. A. v zápisnici zo dňa 31.3.2021, v tom istom trestnom konaní
akoF.V.,uviedol,ženadružstvepracovalskoro40rokovamalnastarostievidenciupozemkov.Evidovali
údaje o vlastníkoch a zapisovali ich do softvéru, ktorý označil vo svojej výpovedi. Táto osoba, ktorá bola
zodpovedná za evidovanie pozemkov a prípravu podkladov pre zmluvy ohľadne pozemkov, vedela o

existencii poznámky na LV nielen v čase, keď sa zmluva uzatvárala, ale aj v roku 2021 pri výsluchu.
Poukazuje na to, že kauza podvodného získania a zápisu vlastníctva pozemkov vo Veľkom Záluží bola
rozsiahle medializovaná, o čom žalobca predložil zopár článkov, a je vysoko nepravdepodobné, že
družstvo, ktorého predmet činnosti je v tomto kat. úz. a elementárnym prostriedkom pre jeho činnosť
je pôda, by nevedelo o týchto prípadoch, kde bolo obvinených a obžalovaných viac ako 10 ľudí a

samotné družstvo poskytovalo súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. Je paradox, že pomáhalo
páchateľov usvedčiť a potom od niektorých pozemky kúpilo. Záverom by chcel uviesť, že družstvo nie
je bežný kupujúci, ktorý kupuje pozemky 1-2x za svoju existenciu, ale je to de facto „realitná kancelária“,
ktorá sa zameriava na kúpu a nájom pozemkov v kat. úz., kde hospodári, o čom svedčí aj to, že mali
špeciálneho pracovníka a možno aj celé oddelenie zamerané na takúto činnosť. Svedok A. vypovedal,

že mali 2 typy softvéru, kde evidovali vzťahy k pozemkom, a preto pri už len základnej opatrnosti mali
vedieť, aké pozemky kupujú. Je bežnou praxou, že takéto subjekty ako poľnohospodárske družstvá,
ktoré vo veľkom vykupujú pozemky, si zisťujú tzv. históriu pozemkov, aby zabránili podobným prípadom
alebo duplicitnému vlastníctvu. V tomto prípade sa družstvo tvári, ako keby pozemky kupovalo prvýkrát.
K rozhodnutiu ÚS SR uvádza, že v tomto prípade bol žalovaný schopný sa dozvedieť, ako sa dostal

zápis vlastníckeho práva v prospech predávajúceho na LV. Poukazuje na rozhodnutie ÚS SR uvedené
v žalobe, aj rozhodnutie NS SR uvedené v žalobe, ako aj na to, že právna zásada, že nikto nemôže
na nikoho previesť viac práva, ako sám má, platí vyše 2000 rokov a každé rozhodnutie aj judikatúra
pri kolízii hovorí, že dobrú vieru treba prísne posudzovať, a ak sa bude prísne posudzovať v tomtoprípade, je jednoznačné, že žalovaný vedel ako predávajúci nadobudol pozemky a nebol v dobrej viere
pri uzatvorení kúpnej zmluvy. K tvrdeniu, že nikdy nevypovedal štatutár k F. V. zacituje zo zápisnice
zo dňa 7.12.2010, ktorá bola predložená súdu: „Vypovedať pred vyšetrovateľoch chcem a budem. S

obvinenými ... , s F. V. , ... nie som v žiadnom príbuzenskom pomere“ - vypovedal takto k osobe F. V..
K spochybneniu výpovede F. V. zo dňa 21.9.2020 uvádza že, F. V. vypovedal ako svedok po zákonnom
poučení, svoj trest už vykonal, nemal dôvod sa nejako vyviňovať, takže je možné mu veriť. Čo sa
týka A. B., pán B. je mŕtvy. Ku kompetencii prokurátora podať žalobu uvádza, že takúto právomoc
nadobudol až účinnosťou zákona 160/2015 Z. z., pokiaľ sa týka oprávnení podľa § 35 OSP, tam mohol

prokurátor žalovať neplatnosť prevodu vlastníckeho práva, ale s poukazom na ust. § 382 OSP sa to
týkalo iba skutkov, ktoré sa stali pred októbrom 2008. Tu pán V. to ale nadobudol v roku 2005. Túto
právomoc prokurátor teda využiť nemohol. Ku klesajúcej výmere neznámych vlastníkov uvádza, že
klesla skokom o viac ako 1500 ha. Keď družstvo vykupuje cez mandátnych zástupcov, takýto pokles si
muselo všimnúť. K medializácii uvádza, že vtedy to bol humbug. Celá situácia vznikla tak, že občania
obce mali výplatný termín nájomného, ale toto nedostali, lebo podvodníci získali právo k ich pozemkom.

Na družstve nedostali majitelia výplatu v naturáliách, ako mali, tak skončili na prokuratúre, kde pri
výsluchoch dali svoje emócie najavo. V obci ako aj Veľké Zálužie by toto neunikol subjektu, ktorý
hospodáril na pozemkoch v tomto kat. úz. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že v plnom rozsahu sa
pridržiava podanej žaloby a všetkých písomných a ústnych podaní. Vzhľadom na všetky dôkazy a
skutočnosti navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu. K dobromyseľnosti tvrdí, že predseda družstva

vedel o nezákonnom nadobudnutí vlastníctva predávajúcim, a to z výsluchu na polícii, z výpovedí, z
LV, pri uzatváraní nájomnej zmluvy z roku 2014, z dodatku nájomnej zmluvy zo SPF, od zamestnanca
pripravujúceho podklady pri uzatváraní zmluvy, z médií, z poskytnutia súčinnosti orgánom činným v
trestnom konaní. Kupujúci - žalovaný dobrú vieru pri podpise zmluvy nemal, táto bola vyvrátená.

6. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom vyjadrení, duplike a vyjadrení
podanom dňa 15.6.2021, ktorým reagovali na vyjadrenie žalobcu. K jednotlivým skutočnostiam
uvádzaným žalobcom uvádza, že tieto sú vystrihnuté z celkového kontextu a nezohľadňujú to, o čom
mohol mať žalovaný vedomosť v čase uzatvorenia zmluvy. Výsluchy štatutára žalovaného, o ktoré sa
žalobca opiera, z rokov 2007 a 2010 boli buď vo veci neznámeho páchateľa alebo následne vo veci P..

K.. V žiadnom z týchto výsluchov sa nespomínali konkrétne pozemky, taktiež sa nikde nespomína pán
V., čiže z týchto výsluchov štatutár žalovaného mohol mať vedomosť len o tom, že sa niektoré pozemky
prešetrujú orgánmi činnými v trestnom konaní, ale nemohol mať vedomosť o konkrétnych veciach.
Taktiež, keď žalovaný poskytoval v roku 2007 súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní tým, že
im zaslal zoznam pozemkov, na ktorých hospodáril, jednalo sa o pozemky v kat. úz Veľké Zálužie na

niekoľkých desiatok stranách. Ani z toho nemohol mať žiadnu vedomosť. Pokiaľ sa jedná o zmluvu, ktorú
má žalovaný uzatvorenú so SPF, tak je bežné, že prenajímaná výmera kolíše a u neznámych vlastníkov
postupne klesá podľa toho, ako sú títo začíslovaný na LV. Je pravdou, že táto výmera klesla, ale nie
je povinnosťou žalovaného skúmať, z akých dôvodov klesla alebo aký titul nadobudnutia majú vlastníci
zapísaný na LV. Pre žalovaného je dôležité kto je ako vlastník zapísaný na LV, komu má poslať návrh

nájomnej zmluvy, vyplácať nájomné. Podotýka, že od roku 2010 žalovaný nemal žiadnou vedomosť o
prebiehajúcich trestných kaniach, nebol ich účastníkom a nepoznal výsledok týchto trestných konaní.
Pokiaľ sa jedná o nájomnú zmluvu, ktorú v roku 2014 uzatvoril žalovaný s vlastníkom pánom V., táto bola
sprostredkovaná pánom A. B.. Podľa tejto zmluvy bolo pánovi V. vyplácané nájomné, o čom predložili
výdavkové doklady družstva, z ktorých je zrejmé, že pán B. preberal tento nájom. Dňa 28.6.2016 v sume

146,81 eura za rok 2014 a v sume 146,81 eura za rok 2005. Následne dňa 11.10.2016 nájom vo výške
146,81 eura a 6.10.2017 vo výške 146,81 eura. V čase, keď bola uzatvorená kúpna zmluva s pánom V.,
na LV nebola žiadna poznámka. Túto zmluvu tak, ako ju predložil žalobca, vypracovával zamestnanec
žalovaného. Nikdy neprišiel do kontaktu s pánom V. a celú kúpu sprostredkovával pán B.. Zamestnanec
žalovaného pán A. vo svojej výpovedi zo dňa 31.3.2021 uviedol, že v roku 2017 ich oslovili pán B.,

bývalý starosta, či nechcú kúpiť pozemky, ktoré nadobudol do vlastníctva jeho synovec F. V.. Vypracoval
kúpno-predajnú zmluvu a to tak, že si otvoril katasterportál na našiel LV. Na LV bola len ťarcha, čo
sa týka plynovodu a elektriny, a preto sa družstvo rozhodol tieto pozemky kúpiť nakoľko ich užívalo.
Vypracovalo zmluvu a potom ju pán B. zobral predávajúcemu pánovi V. na podpis. Pána V. v podstate
ani nevideli, všetko zabezpečoval pán B.. Ďalej štatutár žalovaného D.. P. X. vo svojom výsluchu zo

dňa 21.7.2020 taktiež uviedol, že pozemky mali prenajaté od pána V. a toto tiež riešili cez pána B. a
následne, keď bola možnosť kúpi týchto pozemkov, tak ich kúpili, dohodli sa na cene 50 centov/m2 a
túto cenu odsúhlasili všetci štatutári. Taktiež potvrdil, že kúpnu zmluvu zobral osobne pán B., ktorú dal
potom podpísať predávajúcemu pánovi V. a následne to podpísal aj štatutár D.. X. a pán O.. Taktiežvypovedal na polícii ohľadne nejakých pozemkov, ktoré mal žalovaný v tom čase v prenájme zo SPF, a
že sa jednalo o obvineného G. K.. Nikto sa ho na pána V. nepýtal. V čase kúpi pozemkov bol žalovaný
v dobrej viere, nemal možnosť odkiaľ vedieť o akomkoľvek probléme s pozemkami. Nie je pravda, že

sa žalobca odvoláva na výpoveď pán V., nakoľko pán V. nikdy nebol v kontakte do žalovaným a jeho
výpoveď je vyslovene účelová. Aj z dokladov vyplýva, že všetko zabezpečoval pán B.. Tak ako uviedli vo
vyjadrení zo dňa 15.6.2021, hlavnou príčinou tohto sporu je nečinnosť žalobcu, a to od roku 2012, kedy
nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz č. 21T/112/2012 a žalobca žiadnym spôsobom nezabezpečil
súlad vlastníctva na LV, pričom toto oprávanie mal, a to podľa § 35 ods. 1 písm. f) OSP, resp. od

1.2.2016 je to písm. g) a následne teraz má oprávnenie podľa CSP. Taktiež vo veci nekonal ani SPF,
ktorý tieto informácie mal, bol účastníkom trestného konania ako poškodený a v trestnom rozkaze bol
odkázaný na občiansko-právne konanie. SPF je oprávnený zastupovať neznámych vlastníkov, čiže ani
tento Z.iadne úkony napriek tomu, že bol účastníkom trestného konania. Z toho dôvodu má zato, že
žalobca sa po 8 rokoch snaží zmeniť stav, ktorý spôsobil a zámerne preniesť všetko na žalovaného
a jeho tvrdenie, že žalovaný nebol dobromyseľný, nemá základ v predložených listinných dôkazoch.

Pokiaľ sa jedná o tvrdenú širokú publikáciu, že došlo k podvodom s pozemkami v kat. úz. Veľké Zálužie,
musí uviesť, že je pravdou, že bola rozsiahla publikácia v médiách v rokoch 2009-2010. Následne im
nie je známe, že by bola ešte nejaká ďalšia publikácia do roku 2017. Z toho dôvodu tvrdí, že žalovaný
nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere, celý čas bol dobromyseľný. Poukazuje aj na nález ÚS SR
č. I. ÚS 151/2016, podľa ktorého je potrebné postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke práva pôvodného

vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Týmto
sú vo vzájomnej kolízii obide ústavné hodnoty, ako princíp ochrany dobrej viery ako nadobúdateľa a
princíp ochrany práva vlastníka. Pokiaľ nemožno zachovať maximálnu mieru obidvoch základných práv,
treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti toho
typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti každého prípadu. Taktiež ÚS SR uviedol, že

vyššie riziko má niesť pôvodný vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa
nijakodozvedieťakovecopustilavlastníkovusféruadostalasanaLVnadobúdateľa.Vlastníkazastupuje
v tomto prípade žalobca a tento viac rokov nekonal. Taktiež ako nekonal ani SPF, pričom mohol konať
už od roku 2012. Navrhuje žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
To, že v roku 2006 vznikol tento humbug je pravdou a bolo to aj medializované, ale následne 7 rokov

po tom sa nič nedialo, a po 10 rokoch tvrdiť, že žalovaný má skúmať túto históriu 10 rokov spätne, keď
LV je čistý a bez poznámok. Nie je možné tvrdiť, že žalovaný má kontrolovať, čo robia orgány činné
v trestnom konaní, najmä keď nie je žiadna poznámka na LV. V záverečnej reči uviedol, že v plnom
rozsahu sa pridržiava všetkých písomných a ústnych podaní. Navrhuje žalobu zamietnuť s ohľadom na
tvrdenia v ich vyjadreniach. Namieta aj procesnú stránku, že účastníkmi by mali byť dedičia. Tvrdí, že

žalovaný v čase kúpy predmetných pozemkov bol dobromyseľný, a táto žaloba zo strany žalobcu má
len zvrátiť stav, ktorý bol spôsobený nečinnosťou žalobcu, SPF, alebo aj pochybením Okresného úrad
Nitra, kat. odbor, pri výmaze poznámky z LV, pričom popiera, že tam akákoľvek poznámka obmedzujúca
vlastníctvo alebo poznámka, že vlastnícke právo je spochybnené, bola. Žalovaný by nikdy takéto sporné
nehnuteľnosti nekúpil.

7. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, s
vyjadreniami strán sporu na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav a právny stav:

8. Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Veľké Zálužie, zo dňa 4.11.2005 bol vlastníkom nehnuteľností X.

I. (manž. F. r. V.) v spoluvlastníckom podiele 1/1.

9. Dňa 14.4.2005 bola medzi SPF ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom podpísaná nájomná
zmluva č. 4-0254-05, predmetom nájmu bola aj pôda neznámych vlastníkov o výmere 631,7370 ha;
podľa dodatku č. 1 z 05.10.2005 išlo o 626,8515 ha, podľa dodatku č. 2 z 27.10.2006 išlo o 465,1418

ha, podľa dodatku č. 3 išlo o 437,7773 ha, podľa dodatku č. 4 z 09.02.2009 išlo o 431,1764 ha, podľa
dodatku č. 5 z 04.11.2009 išlo o 430,0434 ha.

10. Dňa 7.12.2005 bola spísaná Notárska zápisnica P.. O. J. č. N 471/2005, NZ 60661/2005, NCR1s
59890/2005, ktorú požiadal P.. G. K. ako zástupca p. F. V., nar. XX.X.XXXX, aby spísala osvedčenie

o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to parcelám, kat. úz. Veľké Zálužie, vedených
na LV č. XXXX (parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX a XXXX/XX). Podľa nej P.. G. K. vo svojom
vyhlásení zastupujúc F. V. preukazoval, že tento splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho
zákonníka,pričomvrámcivyhláseniauviedol,žepôvodníspoluvlastníciztýchtoLVpredaliosvedčovanénehnuteľnosti starému otcovi F. V., ktorý ich po ňom nadobudol na základe rodinnej dohody. Zmluvy
a dohody neboli perfektné, odvtedy ich užíval žiadateľ, so započítaním vydržacej doby jeho právnych
predchodcov,akosvojevlastné,vdobrejviere,nikýmnerušenývužívaní,aždoteraz.ObecVeľkéZálužie

vyhlásila, že nemá námietky k vzniku vlastníckeho práva. Dotknutý spoluvlastník V. F. vo vyhlásení
potvrdil, že tiež nemá námietky k vzniku vlastníckeho práva na osvedčované nehnuteľnosti.

11. V rámci trestného konania, vedeného pod ČVS: KRP-89/OEK-NR-2006, bol vypočutý D.. P. X.
ako svedok dňa 17.12.2007, ktorý uviedol, že je predsedom žalovaného od r. 2004. Družstvo užívalo

pozemky na základe nájomných zmlúv, uzatvorených medzi ním a vlastníkmi, ide o 1550 ha pôdy.
Poukázal na oznámenie, ktorý v písomnej forme už predložil. Pôvodným vlastníkom družstvo vyplácalo
nájomné, zvyšné podiely vyplácali SPF podľa nájomnej zmluvy. Vedel o novom vlastníkovi cca. 60 ha -
p. K., ktorý nepožiadal o uzatvorenie zmluvy. Dotknutí vlastníci si prišli za rok 2006 prevziať nájomné,
ale nebolo im už vyplatené. O zmene vlastníkov sa dozvedeli zo systému katastra nehnuteľností, ktorý
si zakúpili.

12. V oznámení žalovaného zo dňa 12.02.2007, adresované KR PZ NR k sp. zn. ČVS: KRP-89/OEK-
NR-2006 je uvedené, že vlastníkmi pozemkov, evidovaných na PD Veľké Zálužie do 06.06.2006 sú
okrem iného: parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX - ako neznámy vlastník - SPF. Parc. č. XXXX/XX je
v užívaní RD J..

13. Dňa 7.12.2010 bol vypočutý ako svedok D.. P. X. v trestnej veci obvineného P.. G. K. a spol., keď
uviedol, že časť pozemkov obrábajú vo svojom vlastníctve, zvyšné si prenajímajú od fyzických osôb,
cirkvi, obce, SPF. Vyplácajú nájomné tomu, kto má zmluvu. Čakal na to, že JUDr. K. sa dostaví podpísať
zmluvu, ale nestalo sa tak. Predložil nájomnú zmluvu s SPF z 14.04.2005 s výmerou pozemkov, táto sa

každý rok upravuje. Pozemky užíval žalovaný už od r. 1991 nepretržite až na pozemky, ktoré boli vydané
osobám na náhradné užívania na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu. Pozemky nikdy
neužíval P.. K. po roku 1991.

14. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 21T/112/2012, bol F. V.

právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2
k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona (za skutok - vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva
do notárskej zápisnice).

15. Kúpnou zmluvou zo dňa 7.9.2017 previedol F. V. na žalovaného vyššie uvedené nehnuteľnosti za

kúpnu cenu 28335 eur. Vkladové konanie bolo vykonané na Okresnom úrade Nitra, odbor katastrálny
pod V 8550/17.

16. Vo výpise z LV č. XXXX, kat. úz. Veľké Zálužie zo dňa 12.7.2012 je v časti B evidovaná
poznámka: „Poznamenáva sa vydanie uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru Nitra č. k.

ČVS: KRP-89/0EK-NR-2006 za stíhanie obvineného, ktorý nezákonne nadobudol nehnuteľnosti registra
„E“ - parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX podľa P 3354/12-190/12.“

17. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, súdu listom zo dňa 25.1.2021 oznámil, že dňa 11.10.2016
bola poznámka z LV č. XXXX na základe žiadosti F. V. vymazaná.

18. Zástupca žalovaného D.. P. X. bol vypočutý ako osoba podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku pred
OR PZ Nitra, vo veci ORP-728/3-VYS-NR-2020 dňa 21.7.2020 (závažný zločin legalizácie výnosu z
trestnej činnosti). Uviedol, že o predaji pozemkov parcely reg. E č. XXXX/XX, XXXX a XXXX/XX sa
dozvedel od nebohého A. B., bývalý starosta obce Veľké Zálužie. On ho oslovil s tým, že tieto pozemky

ako aj iné sú na predaj, jednalo sa o pozemky p. V.. Pána V. osobne nepoznal. Tieto parcely malo ich
družstvo pred kúpou v užívaní, mali ich v prenájme, nájom platili SPF. Pozemky mali tiež v prenájme
od p. V. a riešili to rovnako cez p. B. nejako v roku 2016-2017 a keď sa naskytla možnosť kúpy, tak ich
kúpili. X. B. tvrdil, že sú pozemky v poriadku. Dohodli sa na cene. Následne bola vypracovaná kúpna
zmluva, ktorá bola uzatvorená dňa 7.9.2017. Na LV boli ako ťarcha uvedené produktovod Slovnaft a

ropovod Transpetrol.

19. Svedok F. A. bol dňa 31.03.2021, v tom istom trestnom konaní vedenom na OR PZ v Nitre, ČVS:
ORP-728/3-VYS-NR-2020 vypočutý rovnako ako F. V., keď uviedol, že na družstve pracoval skoro40 rokov a mal na starosti evidenciu pozemkov. Evidovali sa údaje o vlastníkovi pozemku a údaje o
pozemkoch, ktoré vlastní, zapisovalo sa to ich do počítačového programu Aurus a neskôr Isat. Pozemky
družstvo užíva od roku 1960, tieto pozemky nemali vlastníka a preto nájom platili SPF, lebo ten spravuje

pozemky nezistených vlastníkov. V ich programe hneď videl LV pozemku ako aj majiteľa. V roku 2017
ich oslovil p. B., kúpnu zmluvu pripravoval on a prebiehalo to tak, že si otvoril katasterportál, a našiel LV.

20. Dňa 7.2.2014 bola uzatvorená medzi žalovaným ako nájomcom a F. V. ako prenajímateľom Zmluva
o nájme, predmetom boli pozemky na LV č. XXXX a XXXX, o výmere XXXXX m2, na dobu určitú od

1.1.2014 do 1.1.2024. Nájomné činilo sumu 311,69 eur/rok. Účastníci zmluvy vychádzali pri uzatváraní
zmluvy z ust. § 70, ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb.

21. V rokoch 2009 - 2010 boli publikované články, ktoré poukazovali na prípady podvodu s pozemkami
vo Veľkom Záluží, keď ako obvinený sa v nich uvádza právnik G. T. Spomínajú sa v nich ich kumpáni,
bývalý starosta A. B. a týka sa vydržania vlastníckeho práva k pozemkov ako aj ich predaja. V roku

2020 bol zverejnený článok, v rámci ktorého bol spomenutý aj D.. X., ktorý redaktorke ohľadne kúpy
pozemkov povedal, že vec majú právnici, oni boli uvedení do omylu.

22. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom.

23. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

26. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

účinnomkudňu21.12.2005(ďalejlenNotárskyporiadok)osvedčenievyhláseniaovydržanívlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou
notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá

b) vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,
c) vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku

vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
d) vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
e) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

e) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

27. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na

vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá
vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.28. Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie
vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

29. Podľa § 39 ods. 3 katastrálneho zákona, Okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh
toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.

30. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

31. Podľa § 93 ods. 1 CSP, prokurátor môže podať žalobu, ak
a) ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
b) ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu
alebo
c) to ustanovuje osobitný predpis.

32. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V spore bolo nevyhnutné
posúdiť, 1) či došlo zo strany Martina Vajdu k nadobudnutiu vlastníckeho práva v roku 2005 na základe
osvedčenia o vydržaní, 2) platnosť kúpnej zmluvy z roku 2017, uzatvorená medzi žalovaným a F. V., 3)
či je žalovaný dobromyseľný a pravý vlastník dotknutých nehnuteľností, a 4) okruh žalovaných.

33. Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa
držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému právu
vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo

vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé.
Pokiaľ teda súd dôjde k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako titul nadobudnutia vlastníctva
vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok vydržania. Základnými
podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho, prípadne
iného práva, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti

sú: l) oprávnená držba, 2) uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3) spôsobilý predmet vydržania.
Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je
splnenáčoilenjedna,nedochádzakvydržaniu.Zadržiteľasapovažujeosoba,ktoráfaktickyvecovláda.
Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou
ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa,

ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním,
a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo
nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno

vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v
okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom,
že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej
viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo

vzniknúť,tedaajkprávnemudôvodu(titulu)vzniku(nadobudnutia)vlastníctvaasvedčiacehoopoctivosti
nadobudnutia. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol
domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže v prípade
vydržania vlastníckeho práva, rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka,

napr. zmluva kúpna, darovacia, zámenná, dohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod., ktoré právne úkony môžu trpieť vadou, resp.
formálnymi nedostatkami, teda nemusia byť perfektné.Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený
držiteľ, t. j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že
mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovania
len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa (Z IV str. 428 ods. 3). Vydržanie vlastníckeho práva
je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrejviere (je dobromyseľný), ţe je jej vlastníkom so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä
vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej
nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je

a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ
veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym ( uznesenie NS SR 2 Cdo/271/2015).

34. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie, súd uvádza, že žalobca je v

spore aktívne vecne legitimovaný podľa § 93 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. aktívna legitimácia je preukázaná.
Pretože práve v podanej žalobe žalobca poukazuje na porušenie platných právnych predpisov a
nezákonný zápis vlastníckych práv v prospech p. V. ako aj neplatnosť všetkých na to nadväzujúcich
úkonov, je nepochybné, že žalobca - prokurátor aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby má. Z
uvedenýchustanovenívyplývapodľanázorusúduinaliehavýprávnyzáujemžalobcunapodanejžalobe,
keď žalobca ako „strážca zákonnosti“ nepochybne má naliehavý právny záujem na zjednaní nápravy

v prípade nezákonne nadobudnutého vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, súd
neprihliadol na námietku vznesenú žalovaným, t.j. že žalovanými majú byť okrem žalovaného i všetci
dedičia po X. I.. V tomto smere poukazuje na tú skutočnosť, že ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva
a nie o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva ako aj na stanovisko občianskoprávneho grémia
Okresného súdu Nitra zo dňa 9.6.2020, podľa ktorého aktívne legitimovaným na podanie žaloby podľa §

93 ods. 1 písm. b) CSP je „prokurátor“ a v prípade, ak sa chce dať prokurátor, ktorý podal žalobu zastúpiť
iným prokurátorom tak iba na základe udeleného plnomocenstva, pričom podľa § 93 ods. 1 písm. b)
CSP môže podať iba žalobu o určenie vlastníctva a nie o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva.
Súd považuje za pasívne vecne legitimovaný subjekt aktuálneho vlastníka nehnuteľností, ktoré súd
predmetom sporu, t.j. žalovaného, nakoľko je evidovaný ako ich vlastník aj v katastri nehnuteľností,

vedenom Okresným úradom Nitra, na LV č. XXXX, kat. úz. Veľké Zálužie.

35. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že v prejednávanom prípade notárka
P.. O. J. síce osvedčila vznik vlastníckeho práva F. V. k nehnuteľnostiam na základe vydržania a na
základe uvedeného Správa katastra Nitra vykonala záznam v katastri nehnuteľností, je však zrejmé,

že podmienky pre vydanie uvedeného osvedčenia splnené neboli. Z jednotlivých listinných dôkazov,
predovšetkým s poukazom na dokazovanie vykonané v trestnom konaní vedenom tunajším súdom pod
sp. zn. 21T/112/2012 mal súd preukázané, že F. V., v mene ktorého konal P.. G. K., nikdy nehnuteľnosti
neužíval,apretonemoholnadobudnúťpresvedčenieotom,ženehnuteľnostimupatriaavdôsledkutoho
bol aj právoplatne uznaný za vinného. F. V. tak nielenže pri užívaní nehnuteľností nebol dobromyseľný,

že nehnuteľnosti mu patria, ale ten držiteľom nehnuteľností nebol vôbec. Súd mal ďalej preukázané, že
P.. O. J. osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva p. V. k sporným nehnuteľnostiam vydala i napriek
tomu, že k vydaniu osvedčenia o vydržaní nebolo nedoložené vyjadrenie Slovenského pozemkového
fondu o tom, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady (§ 63 písm. a) bod 3. Notárskeho poriadku).
Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva, vydané notárkou

P.. O. J. so sídlom vo V., v prospech p. V. je absolútne neplatným právnym úkonom,
preto vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním F. V. nikdy nenadobudol. V konaní nebolo sporným,
že pred zápisom vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností svedčilo pôvodne vlastnícke
právo v prospech X. I.. Vzhľadom na to, že F. V. nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností, nemohol
tieto následne previesť na žalovaného. Ide tu o rozpor so základným princípom ochrany vlastníckeho

práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Súd zistil, že na LV č. XXXX, kat. úz. Veľké
Zálužie, bola podľa P 354/12-190/12 evidovaná poznámka o nezákonnom nadobudnutí nehnuteľností
registra „E“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, a to až do 11.10.2016, kedy došlo k jej výmazu
podľa vyjadrenia správneho orgánu z dôvodu, že F. V. o výmaz tejto poznámky požiadal z dôvodu, že

bol účastný amnestie Prezidenta SR a bol mu odpustený trest odňatia slobody. Do dňa 11.10.2016 bol
ako vlastník nehnuteľností evidovaný p. F. V..

36. S poukazom na to, že súd považoval osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva, za absolútne
neplatný právny úkon, pričom nehnuteľnosti boli následne predmetom kúpnej zmluvy uzatrvorenej medzi

žalovaným a F. V., musel sa vyporiadať s tým, či žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
ako nový nadobúdateľ na základe jeho dobrej viery. Týmto sa dostali v konečnom dôsledku do rozporu
obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery,
dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckehopráva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j.
nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám). Súdu sú známe nálezy Ústavného súdu
SR, na ktoré poukazoval žalovaný - I. ÚS 151/2016 z 3.5.2017, I. ÚS 549/2015. Podľa týchto nálezov

pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako
vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom

(katastrálnom) konaní. Okrem týchto nálezov Ústavného súdu SR existuje aj viacero iných rozhodnutí,
ktoré riešia kolízie týchto princípov (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
50/2010 z 10. 2. 2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 71/2011 z 27. 2. 2013).

37. Pri posudzovaní tejto veci bolo potrebné posúdiť, či ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú
zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery

nadobúdateľa. Spravidla ide len o celkom výnimočné prípady, pokiaľ bude nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (napr. nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2.10.2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená
veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na
individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa

vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej
držbe. Právne inštitúty vydržania a všeobecného nadobudnutia od nevlastníka sa vyznačujú jedným
zásadným spoločným znakom - spôsobujú prevod vlastníckeho práva za neštandardných podmienok na
základe dobrej viery. Vzhľadom na to, že všeobecné nadobudnutie od nevlastníka nemá v slovenskom
práve prakticky žiadnu históriu, nemožno z dostupnej literatúry vyvodiť jednoznačné závery, akými

charakteristickými znakmi a limitmi sa všeobecné nadobudnutie od nevlastníka vyznačuje. Nie každý,
kto je ako vlastník zapísaný do katastra nehnuteľností, si môže byť svojim vlastníctvom stopercentne
istý. Zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností nie je „nepriestrelný“, požíva len vyvrátiteľnú domnienku
správnosti. Nadobúdateľ nehnuteľnosti, dôverujúci v zápis v katastri nehnuteľností, sa tak môže dostať
do situácie, že jeho vlastnícke právo bude spochybnené, pokiaľ tretia osoba právoplatne spochybní

nadobúdací titul prevodcu. Ochrana práv dobromyseľného nadobúdateľa sa poskytuje iba v mimoriadne
výnimočných prípadoch a prioritne sa k tejto otázke pristupuje zdržanlivo. Preto sa nadobúdateľovi
odporúča pri nadobudnutí nehnuteľností skúmať titul nadobudnutia prevodcu a nespoliehať sa výlučne
len na zápis v katastri nehnuteľností.

38. V spojitosti s tým súd mal preukázané, že žalovaný mal už v roku 2005, kedy mal byť inak už
vlastníkom F. V. (v zmysle vyhlásenia o vydržaní), v užívaní dotknuté nehnuteľnosti s výnimkou parc. č.
3896/16,ktorúužívalodružstvoRumanová.Zástupcažalovanéhobolvroku2010vypovedaťakosvedok
už v rámci trestného konania, vedeného proti JUDr. G. K. a spol. (t.j. aj voči F. V.) ako obvineným, pričom
uviedol, že mali k dispozícii od roku 2006 program, kde bol zoznam vlastníkov na listoch vlastníctva ako

aj to, že niektorým osobám už nemohli vyplatiť nájomné, pretože podľa evidencie ich vlastnil niekto iný
ako oni. Z predloženej zmluvy o nájme zo dňa 7.2.2014 mal súd preukázané, že žalovaný si prenajal
od F. V. dotknuté nehnuteľnosti (s výnimkou parc. č. 3896/16), tieto aj predtým užíval. Z výpovede F.
A. v trestnom konaní dňa 31.3.2021 mal súd preukázané, že všetky údaje o vlastníkoch a pozemkoch
sa zapisovali do počítačového programu, sporné pozemky družstvo užíva od roku 1960, tieto pozemky

nemali vlastníka a preto nájom platili SPF, lebo ten spravuje pozemky nezistených vlastníkov. V ich
programe hneď videl LV pozemku ako aj majiteľa.. V roku 2017 ich oslovil p. B., zmluvu pripravol on
Prebiehalo to tak, že si otvoril katasterportál, a našiel LV.

39. Aj keď je pravdou, že k prevodu nehnuteľností z F. V. na žalovaného došlo až v roku 2017, dobrá

viera žalovaného ako nadobúdateľa hodnoverne preukázaná nebola. Podľa okolností tohto prípadu súd
malzato,žežalovaný,resp.jehoštatutárnizástupcovia,evidentnemalivedomosťotom,žetuexistovalo
trestné stíhanie voči F. V. ako aj o tom, že mal práve on nezákonne nadobudnúť dotknuté nehnuteľnosti.
Táto skutočnosť ohľadne nezákonného nadobudnutia nehnuteľností v kat. úz. Veľké Zálužie či už JUDr.
K. alebo F. V. bola žalovanému dobre známa už v roku 2006, keď odmietol jednotlivým osobám, ktorým

predtým vyplácal inak nájomné, vyplatiť nájom z dôvodu, že podľa evidencie v katastri nehnuteľností už
neboli vlastníkmi pozemkov. Žalovaný sa predsa nemohol spoliehať len na to, že na liste vlastníctva je
evidovanýakovlastníkF.V.,protiktorémusaviedlotrestnéstíhaniepretrestnýčinpodvoduspozemkami
v k. ú. Veľké Zálužie. Sám si musel byť vedomý toho, že ak v roku 2014 bola v čase uzatvorenia zmluvyo nájme s p. F. V. na listoch vlastníctva evidovaná poznámka o nezákonnom nadobudnutí nehnuteľností,
mal postupovať obozretne a preveriť si dostatočným spôsobom skutočnosti ohľadne akéhokoľvek
nakladania s týmito nehnuteľnosťami už od roku 2006. Súd považoval tvrdenia žalovaného o tom, že sa

spoliehal na hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti, za nedostačujúce vo vzťahu k preukázaniu
jeho dobrej vôle. V konaní bolo preukázané, že žalovaný obhospodaroval v danej lokalite pozemky,
išlo o jednu z jeho podnikateľských činností. Z toho je možné vyvodiť logický záver, že žalovaný vedel,
resp. mal vedieť, prípadne mohol vedieť, že ak sa rieši v obci Veľké Zálužie nezákonné nadobudnutie
vlastníckeho práva cestou vydržania v prospech tretích osôb v 42 prípadoch, je tu určitý problém, ktorý

by mal vziať do úvahy a nespoliehať sa len na posledný evidovaný zápis vlastníctva v evidencii katastra.
Tým, že žalovaný sám potvrdil, že sa snaží postupne nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom, ktoré užíva,
mal si preveriť, akým spôsobom mohlo dôjsť k výmazu poznámky na listoch vlastníctva, keď sám mohol
zistiť a vedieť, že táto poznámka tam bola evidovaná do 11.10.2016. Podľa súdu sa nemohol spoliehať
výhradne na údaje uvedené na liste vlastníctva. Podľa Ing. X. ako zástupcu žalovaného pozemky p. V.
ponúkol na predaj žalovanému bývalý starosta obce A. B., ktorý ako štatutárny zástupca obce mal tiež

vedomosť o nezákonnom nadobudnutí pozemkov p. V. v r. 2006. Práve on bol osobou, ktorá v mene
obce Veľké Zálužie vo vyhlásení v roku 2005 potvrdila, že obec nemá námietky k vzniku vlastníctva
žiadateľa k osvedčovaným nehnuteľnostiam. V možnostiach a schopnostiach žalovaného bolo podľa
názoru súdu možné zistiť, akým spôsobom došlo k strate vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov a tiež
aj to, ako sa nehnuteľnosti dostali na list vlastníctva prevodcu. Preto si musel byť žalovaný už od roku

2006 vedomý toho, že ide o nehnuteľnosti, o ktorých prebieha trestné konanie. V čase podpisu nájomnej
zmluvy v roku 2014 s p. V. sa oboznámil s listom vlastníctva, teda vedel o poznámke P 354/12-190/12.

40. Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný nenadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na základe dobrej viery, z dôvodu čoho žalobe v celom rozsahu vyhovel a

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam určil pre pôvodného vlastníka tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku.

41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa článku 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

44. Žalobca bol v tomto spore plne úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému. Žalobca trovy konania ale nežiadal, preto mu súd ich náhradu nepriznal (s poukazom na
článok 17 CSP).

45. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí
podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

46. Vzhľadom na to, že žalobca ako prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby, je v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov oslobodený od platenia súdneho poplatku za podanie žaloby, súd zaviazal na jeho zaplatenie
žalovaného, a to vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.