Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/52/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213218130
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4213218130.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej, v exekučnej veci oprávnenej: CASH COLLECTORS SK
s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpená: AK Herceg, s.r.o.,
so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti povinným: 1/ V. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. L. XX/X, XXX XX N., 2/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX G., o vymoženie
sumy 3.714,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 21. septembra 2018 pod č.k. 8Er/1360/2013-24 v spojení s opravným uznesením zo dňa
31. marca 2020 pod č.k. 8Er/1360/2013-83 a opravným uznesením zo dňa 10. júna 2022 pod č.k.
8Er/1360/2013-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39 ods. 4, § 57 ods. 1
písm. m), § 203 ods. 1 § 243f ods. 1,4, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, §
23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
1.1. Uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa
30.07.2013 domáhala proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie zmenkovej sumy 3.714,08
eura, zmenkovej odmeny 12,38 eura, príslušenstva a trov exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/152/12-14 zo dňa
10.12.2012. Súd prvej inštancie vykonaním exekúcie poveril dňa 27.08.2013 súdneho exekútora JUDr.
V. N. (EX 2116/2013). Oprávnená dňa 20.01.2016 doručila prvoinštančnému súdu podanie označené
ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. V doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnená
s poukazom na § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uviedla, že jej právny predchodca uzatvoril s
povinnými úverovú zmluvu, v zmysle ktorej právny predchodca oprávnenej poskytol povinnému peňažné
prostriedky, ktoré sa povinní za podmienok stanovených v úverovej zmluve zaviazali vrátiť a zaplatiť z
nich úroky. Riadne splácanie úverovej zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, ktorá sa mohla vyplniť
podľa priloženej Dohody o zmenkovom práve vyplňovacom. Podľa oprávnenej povinný čerpaný úver
riadne nesplácal, preto došlo k vyplneniu blankozmenky v údajoch splatnosti a výšky zmenkovej sumy
a táto bola po márnej výzve na plnenie u povinných uplatnená žalobou na príslušnom súde.
1.2. Súd prvej inštancie požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp.zn. 4Zm/152/2012.
Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávnenej a povinnými vznikol na podklade zmluvy o úvere
z 05.01.2006, ktorú prvoinštančný súd v súlade s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Ide pritom o
právnu úpravu, ktorá je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských

zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis. Vzťah účastníkov konania preto posudzoval ako záväzok
zo spotrebiteľskej zmluvy.
1.3. Nakoľko exekučným titulom v tomto prípade je zmenkový platobný rozkaz, považoval za
nepochybné, že rozhodnutie, ktoré je podkladom prebiehajúcej exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplynulo, že zmenkový
súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení
oprávnenej a iba na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, mal za nepochybné,
že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca
stanovil oprávnenej v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky povinnosť preukázať,
že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok,
ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný
titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnená
a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov
predložených oprávnenou, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal
spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti
uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda
oprávnená nepreukázala, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, preto vychádzal z prezumpcie
dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil. V súlade s § 203 ods. 1
Exekučného poriadku o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal,
keď súdny exekútor na výzvu doručenú mu dňa 10.07.2018 trovy exekúcie nevyčíslil a zo súdneho spisu
vznik trov súdnemu exekútorovi nevyplynul.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. Mala za to, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnej interpretácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného
poriadku a touto nesprávnou interpretáciou skonštatoval existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie.
Znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je jednoznačne formulované a
nepripúšťa dvojaký výklad. Pre naplnenie dôvodu pre zastavenie exekúcie nepostačuje, ak súd v
základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ako to skonštatoval exekučný súd v napadnutom
uznesení. Pre naplnenie hypotézy právnej normy musí exekučný súd nevyhnutne identifikovať aj
konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo v základnom konaní prihliadnuté. Úvahy,
z ktorých vychádzal konajúci exekučný súd pri aplikácii použitých právnych predpisov, by nevyhnutne
viedli k zastaveniu všetkých exekučných konaní vedených na podklade rozhodnutia priznávajúceho
nárok zo zmenky. Súd bez vykonania dokazovania k tejto otázke svojvoľne a bez bližšieho vysvetlenia
automaticky prezumuje, že každá spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Súd nesprávnym procesným postupom, keď v rozpore s explicitným znením ustanovenia § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil exekúciu bez toho, aby mal preukázané, že v základnom
konaní nebolo prihliadnuté na konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, konkrétne obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi, znemožnil oprávnenej, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V tejto súvislosti poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24.08.2017 sp.zn. 3Oboer/10/2017. Mala za to, že v predmetnom exekučnom konaní doplnila návrh
na vykonanie exekúcie, predložila v zákonnej lehote listinné dôkazy a splnila si tak dôkazné bremeno.
Úlohou exekučného súdu potom bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť
splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť o zastavení
exekúcie, prípadne o pokračovaní v exekúcii.
2.1. Konajúci exekučný súd na základe predložených listinných dôkazov neskúmal, či súd v základnom
konaní neprihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadné existujúce
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na prípadný rozpor s dobrými mravmi.
Nesprávne rozhodol o splnení podmienok pre zastavenie exekúcie. Skutočnosti, ktoré by zakladali
dôvod na zastavenie exekúcie mali byť totiž predmetom ďalšieho konania, t.j. samotný exekučný
prvoinštančný súd mal preskúmavať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Až v prípade, ak by exekučný
súd zistil na základe predložených listín existenciu: 1. neprijateľných podmienok, 2. obmedzenia

alebo neprípustnosti použitia zmenky, 3. rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom (hypotéza),
nastupuje (dispozícia) - predpoklad aplikácie § 57 ods. 1 písmeno m) Exekučného poriadku a následne
nastupuje (sankcia) - zastavenie exekúcie. Prvoinštančný súd nezisťoval skutočnosti, ktoré by zakladali
dôvod na zastavenie konania a stroho bez ďalšieho dokazovania a skúmania rozhodol o zastavení
exekúcie. Svojim procesným postupom - zastavením exekúcie porušil práva oprávnenej na spravodlivý
proces a vydal uznesenie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V predloženej
Zmluve o splátkovom úvere sa nenachádzajú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a táto úverová
zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. Oprávnená v čase vystavenia zmenky dňa
06.01.2006 nemala a ani nemohla mať vedomosť o skutočnosti, že právny poriadok Slovenskej republiky
v budúcnosti obmedzí využívanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Poukázala na
stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 zo dňa 20.10.2015 a na rozhodnutia iných súdov.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekučné konanie pokračuje, alternatívne
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania.
Zároveň žiadala, aby boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenej náhradu trov
odvolacieho konania.

3. K odvolaniu oprávnenej povinní ani súdna exekútorka nepodali písomné vyjadrenie.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť
a vec súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor JUDr. V. N., so sídlom
Exekútorského úradu v Žiline, Dolný Val 30, požiadal súd prvej inštancie dňa 20.08.2013 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou bol predložený i návrh oprávnenej zo dňa
15.07.2013, ktorým sa domáhala vykonania exekúcie voči pôvodným povinným v súvislosti s
pohľadávkou oprávnenej voči nim vo výške 3.714,08 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul
označila zmenkový platobný rozkaz zo dňa 10.12.2012 č.k. 4 Zm/152/2012-14 vydaný Okresným súdom
Bratislava V, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči odporcovi 1/ dňa 15.01.2013 a voči
odporcovi 2/ 02.01.2013. Súd prvej inštancie poveril dňa 27.08.2013 súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Dňa 20.01.2016 doručila oprávnená doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a pripojila
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212139338 zo dňa 05.01.2006 a Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom
práve zo dňa 05.01.2006. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Súd prvej
inštancie dňa 31.03.2020 pod č.k. 8Er/1360/2013-83 a dňa 10.06.2022 pod č.k. 8Er/1360/2013-99 vydal
opravné uznesenia.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len
sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia
sa zastaví len čiastočne.

13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

15. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

16. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

17. Podľa § 243f ods. 6, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd
preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,
rozhodne o pokračovaní exekúcie.

18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia,
ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy
vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva
spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, účinného od 01.01.2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

27. Podľa § 8aa ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára
2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

28. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť
ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava mala za cieľ zamedziť, aby ďalej dochádzalo
k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť
súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.
V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany
spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa
stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto
povinnosť opomenuli.

29. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu ako aj napadnutého uznesenia dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou, či Zmluva o
splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnom v čase
uzavretia zmluvy a preto správne uviedol, že by mala byť podrobená súdnej kontrole a zisťovaniu, či
plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd prvej
inštancie však ďalej neskúmal, či sa nejedná aj o spotrebiteľský úver, na ktorý sa aplikujú ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z..
29.1. Exekučný titul, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný v rozkaznom konaní všeobecným
(zmenkovým) súdom Slovenskej republiky (Okresný súd Bratislava V). Zmenkový platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči odporcovi 1/ dňa 15.01.2013 a voči odporcovi 2/ dňa
02.01.2013. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (exekučného súdu) vyplývalo,
že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy (spotrebiteľského úveru) uzavretej

medzi oprávnenou a povinnými, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Nakoľko zmenkový
súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou,
je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

30. Súd prvej inštancie vyhodnotil Zmluvu o splátkovom úvere ako spotrebiteľskú, nepodrobil ju však
prieskumu, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vo svojom odôvodnení neidentifikoval takéto
podmienky, ani ich nijako nekonkretizoval. Podľa spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu č. 93 zo dňa 20.10.2015, „Všeobecne je potrebné
rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného
papiera v zásade nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí
na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa,
poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej
republiky poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa
16.10.2012, sp.zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16.09.2015, ktoré
riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa konštantne zohľadňujú, že
v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia.“ Keďže
zmenkový súd pri vydávaní zmenkového platobného rozkazu neposkytol povinným ako spotrebiteľom
primeranú ochranu, nakoľko ani neskúmal, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, neidentifikoval neprijateľné
zmluvné podmienky. Nebolo preto možné použiť zmenkový platobný rozkaz ako exekučný titul na
vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie v danej veci tiež postupoval správne aplikujúc ustanovenie §
243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnená doplnila návrh na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote a po preskúmaní veci dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol
vydaný ako exekučný titul zmenkový platobný rozkaz a uplatňoval sa nárok zo zmenky, vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Zo žiadneho dôkazu nevyplýva opak.

31. Súd prvej inštancie po zistení, či sa medzi oprávnenou a povinnými jedná o spotrebiteľský vzťah
mal následne zisťovať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako opomenul svoju ďalšiu
povinnosť, ktorou je povinnosť exekučného súdu vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo
zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť, tak ako to vo svojom rozhodnutí
konštatoval Najvyšší súd SR zo dňa 28.09.2017 pod sp.zn. 3Oboer/1/2017. Zároveň aj Ústavný súd
SR vo svojom náleze zo dňa 09.09.2021, č.k. II. ÚS 320/2021-34 konštatoval, že v prípade, ak vo veci
konajúci súd identifikuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je kvantifikovateľná a oddeliteľná od hlavného nároku,
je povinný zastaviť exekúciu len v tej časti vymáhanej pohľadávky, ktorá spôsobuje neprípustnosť
exekúcie (rovnako aj II. ÚS 299/2019 z 20.02.2020).

32. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu v
zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Až na základe posúdenia veci v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodne o
prípadnom zastavení exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodní a vysporiada
sa aj s namietanými tvrdeniami odvolateľky.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.