Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slávka Zborovjanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912210791
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7912210791.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: X. W., K.. XX.XX.XXXX, O. S.
XXX/XX, W. K. O., zast. JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava,
proti žalovaným: 1. Q. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. V. XXX/XX, Č. K. I., 2. Z. W., K.. XX.XX.XXXX, O.
R. X/X, B. K. I. a 3. R. F., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXXX/X, S., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7. októbra 2021
č.k. 14C/90/2012-449

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o paričnej lehote.

Žalovaným v 1. až 3. rade trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vyšpecifikovaných v jeho výrokovej časti a
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (výrok I.). Žalobkyňu zaviazal k povinnosti
zaplatiť náhradu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade vo výške 3850,- Eur,
žalovanej v 2. rade vo výške 3850,- Eur a žalovanej v 3. rade vo výške 3850,- Eur do 90 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a stranám sporu

nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku s odôvodnením, že spoluvlastnícky podiel
na predmetných nehnuteľnostiach nadobudla na základe dedičstva po otcovi a tiež na základe darovacej
zmluvy uzavretej s jej matkou s tým, že je ochotná žalované vyplatiť. Poukázal tiež na stanovisko
žalovaných.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že strany nemá právo na náhradu trov konania,
pričom dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že je v záujme strán sporu do budúcna si
vysporiadať podielové spoluvlastníctvo, a to aj cestou súdu, keďže strany mali záujem riešiť podielové
spoluvlastníctvo, hoci bez dosiahnutia dohody.

4. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. výlučne v

časti určenej paričnej lehoty (lehoty na zaplatenie predmetnej sumy jednotlivým žalovaným). Uplatnila
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 pím. f) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že v konaní žiadala súd, aby mohla
priznanú sumu vyplatiť žalovaným v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to vzhľadom navek, zdravotný stav a finančnú situáciu žalobkyne. Dôvodila, že nemá možnosť získať úver, pretože
banka osobám v jej veku úver neposkytuje, preto musí získať financie od rodiny, priateľov, či známych a
predmetnú sumu nie je schopná zložiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako o tom rozhodol súd

prvejinštancie.Pokiaľsúdrozhodolotejtolehote,vôbecsanevyjadril,zakéhodôvodunevyhovelnávrhu
žalobkyni na vyplatenie náhrady v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Bola preto toho
názoru,žesúdvtejtočastinedostatočneodôvodnilsvojerozhodnutieatútočasťrozhodnutiapovažovala
za nepreskúmateľnú a arbitrárnu. Odcitovala tiež relevantnú časť nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I.
ÚS 117/07 a I. ÚS 114/08. Navrhla preto rozsudok vo výroku II. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na opätovné prejednanie. V odvolaní súčasne zdôraznila, že v súvislosti s výrokom II. nenapáda sumu,
ktorú má uhradiť žalovaným, keďže túto sumu sama navrhla na vyrovnanie za vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva.

5. Žalované vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, ktoré učinili jedným podaním uviedli, že
považujú rozhodnutie súdu za rozsiahle, podrobné a preto sú prekvapené, že žalobkyňa považuje

rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne rozhodnuté. Uviedli, že podľa § 232 ods. 3 CSP lehota
na plnenie je 3 dni od právoplatnosti rozsudku, pričom súd túto lehotu predĺžil až na lehotu 90 dní, čo
predstavuje 30-krát dlhší čas ako uvádza zákon. Napriek tomu bolo podané odvolanie s namietaním,
že táto lehota je krátka. Poukázali na to, že o sume na zaplatenie bola informovaná žalobkyňa už v
roku 2013 ich vtedajším právnym zástupcom, a žiaľ odvtedy ani po dvoch rokoch žalobkyňa nebola

schopná si zabezpečiť finančné prostriedky. Podľa ich informácií od roku 2014 do roku 2021 predala aj
nehnuteľnosť, čím získala peňažné prostriedky. Zistili, že slovenský občan môže aj vo vyššom veku - do
80 rokov získať pôžičku. Odvolanie zo strany žalobkyne považovali za účelové predlžovanie sporu. Za
12 rokov trvania sporu sú unavené, čo sa podpísalo aj na ich zdravotnom stave. Verili, že daná situácia
bude vyriešená spravodlivo.

6. Odvolanie bolo podané výlučne proti paričnej lehote určenej v II. výroku napadnutého rozsudku, preto
rozsudok v ostatnej časti nadobudol právoplatnosť a v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

7.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdprejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčasoprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

9. Procesná norma ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom,
predstavuje paričná lehota dobu troch dní od právoplatnosti rozsudku. Určenie dlhšej lehoty predstavuje

zákonnom povolenú výnimku z tejto zásady, ktorá de facto predstavuje osobitnú (exkluzívnu) výhodu
povinného (dlžníka), pretože cez túto výnimku sa zasahuje do práva oprávnenej osoby na uspokojenie
súdom priznaného nároku v primeranej lehote. To, že ide o výhodu povinného subjektu súčasne
napovedá, že pôjde o existenciu dôvodov práve na strane povinného, ktorý spravidla požiada o určenie
dlhšej paričnej lehoty. V každom prípade ide o možnosť, nie o povinnosť súdu paričnú lehotu predĺžiť,

pretože právo na súdnu ochranu oprávneného sa završuje až splnením priznaného nároku.

10. Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľka v súvislosti so stanovením paričnej lehoty uplatnila
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho považovala rozhodnutie súdu v

napadnutom rozsahu za nepreskúmateľné.

11. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod (§365 ods. 1 písm. f/ CSP) nebol naplnený. Súčasne rozsudok
v jeho napadnutom rozsahu nemožno považovať za nepreskúmateľný.

12. Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podaného žalobkyňou ešte v roku 2012. Žalobkyňa od začiatku navrhovala zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, aby bola určená za výlučnú vlastníčku predmetu
spoluvlastníctva s výplatnou povinnosťou voči žalovaným. Na pojednávaní konanom dňa 7.10.2021zástupca žalobkyne požiadal o predĺženie paričnej lehoty na dobu 12 mesiacov z dôvodu veku,
zdravotného stavu a príjmu žalobkyne, ktorý bližším spôsobom nešpecifikoval. Žalované k požadovanej
lehote protiargumentovali tým, že spor trvá už 12 rokov, podľa ich názoru žalobkyňa má finančné

prostriedky, keďže predala byt a kúpila si auto a preto súhlasili s lehotou na plnenie 90 dní.

13. Pokiaľ súd rozhodol o lehote na plnenie, stanovil lehotu 90 dní, teda určil dlhšiu lehotu na plnenie s
poukazom na vek, zdravotný stav a príjem žalobkyne, teda z dôvodov, pre ktoré žalobkyňa požadovala
určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Aj keď súd nevyhovel žalobkyni a nepredĺžil paričnú lehotu až na

požadovaných 12 mesiacov, nemožno nič vytknúť na vecnej správnosti rozhodnutia súdu v tejto časti
rozsudku, pretože vzhľadom na uvedené v predchádzajúcom odseku, súd nepochybne pri svojom
rozhodnutíprihliadoltiežnaoprávnenýzáujemžalovaných,pokiaľideoichprávonaplnenievprimeranej
lehote. Žalobkyňa v konaní netvrdila (súčasne nepreukázala) existenciu takých okolností, pre ktoré by jej
súd mal poskytnúť výhodu plniť výplatnú povinnosť až v lehote 12 mesiacov, ktorú najmä vzhľadom na
dobu trvania sporu nemožno považovať za primeranú. Napokon existenciu takýchto okolností neuviedla

a nepreukázala ani v podanom odvolaní.

14. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že súd o predĺžení paričnej
lehoty nerozhoduje spôsobom naznačeným v podanom odvolaní, pretože buď určí štandartnú lehotu
na plnenie do troch dní od právoplatnosti alebo túto lehotu predĺži stanovením konkrétnej dlhšej lehoty

(ako je tomu v prejednávanom prípade) bez toho, aby osobitným výrokom zamietol návrh na určenie
inej paričnej lehoty. V kontexte uvedeného nemožno uvažovať ani o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
súdu v tejto časti.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu v časti paričnej lehoty vecne správne,

preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalované boli síce v odvolacom konaní úspešné, súčasne im žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto im odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.