Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917012043
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7917012043.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného Mgr. U. X. a spol., pre
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák., na
verejnom zasadnutí konanom dňa 18. novembra 2020 v Košiciach, o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.3.2020, sp. zn. 3T/129/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaných Mgr. U. X. a B. F. o s
l o b o d i l spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d)
Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že

obžalovaný B. F. ako policajt Mestskej polície v S. dňa 20.4.2017 v čase okolo 13.30 hod. v priestoroch
útvaru Mestskej polície S., ktorá sa nachádza v budove Mestského úradu na ulici P.. H.. Š. Č.. XXX/XXX
v S., počas realizovania a objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z. a iné, voči poškodenému G. Q., ktorý bol predvedený podľa § 10 ods.
2 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, dvakrát udrel päsťou do tváre

poškodeného G. Q., ktorý následkom druhého úderu spadol na zem, a keď vstával zo zeme, zástupca
veliteľa Mestskej polície Q. S.E. obžalovaný Mgr. U. X. ho nadvihol za bundu v oblasti hrudníka a udrel
päsťou do tváre, v dôsledku čoho stratil rovnováhu a udrel sa do dverí miestnosti, pričom tak svojím
konaním obžalovaní spôsobili G. Q. zranenia, a to nalomenie nosových kostí a povrchové pomliaždenie
tváre - líca a okoloočnej oblasti vľavo, vlasatej časti hlavy a odreniny krku, ktoré si podľa záverov
znaleckéhoposudkuzodboruzdravotníctvo,farmácia,odvetviechirurgia-traumatológiavyžiadaliliečbu

spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 6 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených G. Q., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., O. XXXX/XX a Q.
N. F., Y..X.., so sídlom F. I. X, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch poukázal na to, že
so závermi okresného súdu sa nestotožňuje lebo dôkazy boli vyhodnotené jednoznačne v prospech
obžalovaných a súd nebral do úvahy jednoznačnú a usvedčujúcu výpoveď poškodeného. S výpoveďou
poškodeného korešpondujú aj závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo. Dal do pozornosti aj
výpoveď svedka Š. - taxikára, ktorý viezol poškodeného z OO PZ domov. Znalecký posudok z odboru

psychológie neobsahuje záver, že by si poškodený celý skutok vymyslel alebo cielene klamal. Navrholodvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prejednanie a
rozhodnutie.

Obžalovaní v písomnom vyjadrení k dôvodom odvolania prokurátora uviedli, že prokurátor skĺzol z roviny
faktov do roviny špekulácií, kde vyslovuje rôzne hypotézy, ktoré nie sú podložené dôkazmi a jedná sa
o jeho subjektívny názor. Poukázali na tú skutočnosť, že prokurátor v dôvodoch odvolania iba vyberá
niektoré pasáže zo znaleckých posudkov a nehodnotí posudok ako celok. Uviedli, že aj v konaní pred
Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 3T/118/2014, kde vystupoval G. Q. ako poškodený, účelovo

menil výpovede. Tam tvrdil, že pri útoku mal utrpieť aj zlomeninu stavcov, čo bolo následne vyvrátené
znaleckým dokazovaním. Odvolaciemu súdu navrhli, aby zamietol odvolanie prokurátora.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intencií § 168 ods. 1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd v minulosti rozhodol rozsudkom sp. zn.
3T/129/2017 zo dňa 23.10.2018, keď podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaných zo skutku tam
uvedeného a právne kvalifikovaného ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom § 138 písm. d) Tr. zák., pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Odvolací súd uznesením sp. zn. 4To/10/2019 zo dňa

12.6.2019 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.
por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd vykonal a doplnil dokazovanie v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu,
a keďže ani procesné strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, po vyhodnotení všetkých
dostupných dôkazov vo veci opätovne rozhodol.

Obaja obžalovaní Mgr. U. X. a B. F. na hlavnom pojednávaní, ako i v prípravnom konaní popreli
spáchanie skutku a na svoju obhajobu uviedli, že s poškodeným prišli do kontaktu, keď pri prejazde
mestom zistili, že na úrovni parčíka sa voľne pohybuje pes rasy americký staford. Po vystúpení z vozidla
zaregistrovali poškodeného, ktorý na nich kričal, aby sa vrátili späť do auta, lebo jeho pes neznáša

zbrane. Až na niekoľkonásobné naliehanie priviazal psa o strom a počas celej úvodnej konverzácie začal
slovne útočiť na hliadku, kričať a odmietol ísť podať vysvetlenie na políciu, preto požiadali operačného
dôstojníka o vyslanie ďalšej hliadky, a taktiež aj hliadky štátnej polície. Poškodený nastúpil do vozidla
použitím hmatov a chvatov. V tom čase prišla svedkyňa L., ktorá po dohode s poškodeným, keďže
ho pozná, vzala psa k sebe domov. Keď došli do služobnej miestnosti na mestskú políciu, poškodený

sa naďalej správal agresívne, vykrikoval, odmietal si sadnúť na stoličku a podobne. Tvrdil, že nemôže
sedieť, lebo je po operácii, pričom na ich otázky reagoval tak, že k lekárovi pôjde vtedy, keď bude
chcieť on a je to jeho vec. Obaja jednoznačne popreli, aby sa dopustili nejakého fyzického násilia voči
poškodenému. Poškodeného vyprevadili zadným vchodom z polície, pričom tento sa opätovne vrátil s
tým, že trval, aby ho odviezli na miesto, odkiaľ ho hliadka naložila do auta, lebo inak to budú ľutovať a

hneď na nich podá trestné oznámenie. Počas celého výsluchu s poškodeným neboli sami vo výsluchovej
miestnosti, vždy sa tam nachádzal aj iný policajt, pričom boli otvorené dvere k náčelníkovi polície, a
taktiež aj do dozornej miestnosti. Poškodený, keď opúšťal výsluchovú miestnosť a políciu, nejavil žiadne
zranenia, a ani sa na žiadne zranenia nesťažoval. Obaja ďalej uviedli, že ani jeden z nich nemal žiadne
rukavice na rukách.

Poškodený G. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď obžalovaný X. vyšiel z auta a sa ukázal
spoza stromov, zakričal, že ak má zbraň, aby si dal pozor, lebo jeho pes je na to cvičený. Tvrdil, že
obžalovaný X. žiadal od neho doklad o zaplatení mestského poplatku, čo nemal pri sebe. Následne prišliďalšie hliadky, jedna mestskej polície a jedna štátnej polície. Prikázali mu priviazať psa o strom a násilím
ho natlačili do auta, pričom ho búchali po hlave. Keď boli vo výsluchovej miestnosti a odmietol si sadnúť,
obžalovaný F. mu položil ruku na krk a tlačil druhou na ústa, a vtedy si všimol, že má rukavice bez prstov.

Žiadal, aby bol odvezený do nemocnice, lebo obžalovaný F. „mu mohol“ v aute ublížiť. Obžalovaný F.
ho udrel päsťou do tváre, na čo mu mal povedať, či mu chce zlomiť sánku. Vtedy dostal ďalšiu ranu do
tváre od obžalovaného F.Š., ktorá bola taká silná, že spadol na zem, kde ležal asi 1 alebo 2 minúty. Keď
pomaly vstával zo zeme, obžalovaný X. ho chytil jednou rukou a druhou ho udrel do tváre, zapotácal
sa asi dva, tri metre, pričom narazil do dverí, na ktorých bolo okienko, ktoré bolo pootvorené, a keď

si kľakol na jedno koleno, cez to okienko uvidel svedkyňu I., ktorú osobne pozná, a taktiež aj druhého
mestského policajta. Svedkyni I. povedal, že ho obaja obžalovaní udreli a žiadal od nej, keďže ju pozná,
aby ho odniesla do nemocnice. Obžalovaný X. jej to zakázal. Potvrdil, že keď bol vyprevadený z budovy,
opätovne sa vrátil cez predný vstup, lebo chcel mená policajtov a následne si urobil fotku tváre na mobil
a išiel podať trestné oznámenie. Spísal zápisnicu na OO PZ, zavolal si taxikára - svedka Š., šiel po psa
za pani L. a odtiaľ sa spolu s taxikárom Š. vrátil naspäť na ulicu W., spolu vošli do jeho bytu, kde si dali

aj kávu. Odtiaľ potom odišiel do nemocnice.

Svedok Mgr. P. I. vo svojej výpovedi potvrdil, že poškodený sa na stanici mestskej polície správal ako
nepríčetný a vrieskal tam po príslušníkoch. Obžalovaní sa ho snažili ukľudniť a vysvetliť mu, prečo bol
predvedený. Poškodenému bolo odmietnuté odviesť ho služobným vozidlom na miesto, odkiaľ bol vzatý

na políciu, preto, keď bol vyprevadený von zadným vchodom, následne sa do budovy vrátil predným
vchodom a opätovne sa dožadoval, aby bol odvezený k svojmu psovi a jednoznačne uviedol, že ak ho
neodvezú, tak podá trestné oznámenie. Väčšinu času bol prítomný pri výsluchu, ako i pri jeho prepustení
cez zadný vchod. Nikto poškodeného počas výsluchu fyzicky nenapadol a nevšimol si na ňom žiadne
zranenia. V čase, keď nebol vo výsluchovej miestnosti, nachádzal sa vo svojej kancelárii a dvere mal

otvorené a počul všetko čo sa tam odohrávalo.

Svedok P. G.E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po predvedení sa poškodený správal vulgárne a
nadával všetkým príslušníkom tam prítomným. Celý čas sa nachádzal v miestnosti operačného policajta,
z ktorej mal pootvorené dvere, taktiež videl do miestnosti, v ktorej bol realizovaný služobný úkon. Počas

realizácie tohto úkonu poškodeného nikto nezbil, pričom mu bolo ponúknuté, že môže ísť na lekárske
ošetrenie. Potvrdil, že poškodený sa vrátil opätovne po vyprevadení z budovy a vyhrážal sa, že ak ho
neodvezú k psovi, podá trestné oznámenie. Ďalej tvrdil, že počas výsluchu neboli obžalovaní sami, vždy
tam bol niektorý z policajtov a ozrejmil, že okienko, cez ktoré mal poškodený vidieť svedkyňu I., tak toto
sa otvoriť samo nemôže, lebo je na strane operačného policajta zaistené a navyše sa otvára smerom

dohora. Na poškodenom nevidel žiadne poranenia.

Svedok U. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň slúžil s kolegyňou I., a keď prišli
do budovy mestského úradu, vo vestibule zaregistrovali veľký krik a poškodeného, ktorý vulgárne
nadával všetkým prítomným a neustále opakoval, že je po operácii, je chorý a nech mu dajú pokoj.

Poškodený nemal žiadne viditeľné zranenia, resp. modriny a podliatiny a netiekla mu ani krv. Poškodený
sa nezmieňoval, aby bol niekým napadnutý.

Svedok Q. M., ktorý pracuje ako informátor v budove potvrdil, že poškodený sa správal vulgárne ako
nepríčetný, nadával, a keď vychádzal z budovy, prechádzal okolo neho v tesnej blízkosti, takže mu veľmi

dobre videl do tváre, nemal však na nej žiadne zranenie, a ani žiadne známky po zbití. Porozumel, že
požadoval od policajtov, aby ho niekam odviezli.

Svedok Ing. P. O. vypovedal, že sa vrátil na stanicu mestskej polície v čase, keď poškodeného kolegovia
odprevádzali k zadnému vchodu, a vtedy počul ako poškodený vykrikuje a dožaduje sa, aby bol

odvezený na miesto, kde nechal psa. Následne sa opätovne vrátil cez predný vchod a povedal kolegom,
že ak ho neodvezú, tak ich udá na štátnej polícii. Nevidel na poškodenom žiadne zranenia, opuch, krv
alebo nejaké modriny.

Svedkyňa B. I. bola zavolaná náčelníkom mestskej polície z dôvodu, že bolo potrebné odchytiť psa

poškodeného, a keď vošla do budovy mestskej polície, počula krik, pričom to kričal poškodený. Keď bola
v miestnosti kde sedí operačný policajt sa viac otvorili dvere, vtedy ju zbadal poškodený, ktorý ju zavolal
do výsluchovej miestnosti a povedal jej, že bol napadnutý a ukázal prstom na obidvoch obžalovaných.
Poškodenýsadožadovalodnej,abymupotvrdila,žejevážnechorý.Napoškodenomsinevšimlažiadneznámky, ktoré by mohli odôvodňovať potrebu odviesť ho na lekárske ošetrenie, nanič sa nesťažoval.
K okienku na dverách uviedla, že sa otvára smerom dohora, a keď vošla do výsluchovej miestnosti,
okrem oboch obžalovaných a poškodeného sa tam nachádzali ešte ďalší mestskí policajti. Nevidela,

aby sa obžalovaní voči poškodenému hrubo správali. Poškodený v čase, keď vošla do miestnosti stál
a obžalovaní nemali žiadne rukavice.

Svedok U. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po tom, čo priviezli poškodeného s kolegom I. do
budovy mestského úradu, tak on šiel odstaviť služobné vozidlo. Keď sa vrátil, poškodený kričal, že má

zdravotné problémy a nechcel si sadnúť. Potvrdil, že vo výsluchovej miestnosti je veľký pohyb policajtov
a dvere sú tam pootvorené. Poškodený sa domáhal, aby bol odvezený naspäť k svojmu psovi, pričom
na tvári poškodeného nevidel žiadne zranenia. Taktiež nevidel rukavice na rukách obžalovaných.

Svedok Bc. Y. P. - policajt OO PZ S. vypovedal, že sa dostavil poškodený Q., ktorý bol rozčúlený, že
sa chce sťažovať na príslušníkov mestskej polície, a keď bol odkázaný na primátora povedal, že chce

podať trestné oznámenie a následne s ním bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení. Poškodený
mal trochu načervenalú tvár z dôvodu rozčúlenia, žiadne podliatiny, opuchy, odreniny ani krv na tvári
nemal. Bol poučený, aby šiel najskôr na lekárske ošetrenie, avšak to rázne odmietol s tým, že má svojho
lekára v Košiciach. Potvrdil, že poškodený je známy ako problémový človek.

Svedkyňa U. L. vypovedala, že zobrala z parčíka psa poškodeného, keď bol tento predvedený na
policajnú stanicu. V poobedňajších hodinách prišiel poškodený pre psa, pričom keď mu podávala
vôdzku, videla mu veľmi dobre do tváre, ale nevšimla si na ňom nič, vyzeral normálne a nemal žiadne
zranenia na tvári.

Svedok U. Š. - taxikár vypovedal, že mu zavolal poškodený, prišiel preňho pred budovu OO PZ a šli
vyzdvihnúť psa k svedkyni L.. Počas jazdy taxíkom mu poškodený hovoril čo sa stalo, že mal dostať
úder do tváre od nejakého príslušníka mestskej polície, ktorý mal mať na rukách rukavice. Vtedy si na
ňom zranenia nevšimol. Poškodený ho pozval na kávu, šiel do kupelky, kde sa dával do poriadku, a keď
sa vrátil o niekoľko minút a začali piť kávu si všimol začervenanie na koreni nosa a pod jedným okom.

Poškodený sa však na nič nesťažoval.

Z prečítanej výpovede svedka U.Á. I. bolo zistené, že poškodený šiel do služobnej miestnosti
dobrovoľne, ale s krikom. V miestnosti sa nachádzali obaja obžalovaní, po chvíli došiel aj pán H., bol
tam aj pán O., niekoľkokrát tam vošiel aj svedok P.. Potvrdil, že dvere do operačnej miestnosti, kde mal

službu pán G. boli pootvorené, a tento aj niekoľkokrát do miestnosti nakukol. Poškodený sa správal
agresívne, odmietal si sadnúť, a z toho dôvodu bol vyprevádzaný zadným vchodom, keďže bol normálny
stránkový deň a na jeho krik sa ľudia zastavovali, čo sa deje. Poškodený sa dožadoval, aby bol odvezený
na miesto, kde bol naložený do auta, pričom nikdy nebola taká situácia, aby s poškodeným ostali vo
výsluchovej miestnosti iba sami obžalovaní. Minimálne boli vždy štyria alebo viacerí ľudia. Poškodený

sa vyhrážal, že ak ho neodvezú kde požaduje, podá trestné oznámenie.

Svedkyňa JUDr. M. W. sa vyjadrila k liečebným nákladom za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Znalec z odvetvia chirurgia - traumatológia MUDr. T. F. vypracoval znalecký posudok, na záveroch

ktorého na hlavnom pojednávaní aj zotrval. Popísal, aké poškodenie zdravia utrpel poškodený a uviedol,
že sa jednalo o jednoduchú nekomplikovanú zlomeninu nosa, bez posunu úlomkov, čo si vyžiadalo dobu
liečby 6 dní. Potvrdil, že nalomenie nosových kostí s najväčšou pravdepodobnosťou bolo spôsobené
úderom päsťou do tváre, pomliaždenie tváre - líca a okoloočnej oblasti vľavo mohlo byť spôsobené
druhým úderom rukou slabšou intenzitou a pomliaždenie vlasatej časti hlavy a odreniny krku boli

spôsobené hmatmi a chvatmi počas policajného zákroku. Možnosť, že si poškodený privodil nalomenie
nosa sám nepotvrdil ani nevylúčil. Znalec ďalej vypovedal, že pri zlomenine nosa dochádza bežne ku
krvácaniu nosa, ktoré má rôznu intenzitu. V čase, keď poškodeného vyšetril lekár tam krvácanie nebolo,
a ani krčná lekárka krvácanie nepotvrdila. Vznik krvácania je priamo úmerné intenzite úderu. Opuch
nastáva v priebehu niekoľkých minút až hodiny po údere, pričom je viditeľný. Opuch musí nastať ak

je tam zlomenina a sú narazené mäkké časti. Koža napuchne hneď po udretí a opuch je v priebehu
polhodiny plne rozvinutý. Začervenanie je vidieť niekoľko minút, ale môže aj zmiznúť. Znalec pripustil,
že mohlo dôjsť aj k sebaublíženiu.Znalkyňa Mgr. B. O. vypracovala znalecký posudok z odboru psychológie kde posúdila oboch
obžalovaných a poškodeného. Obžalovaného Mgr. U. X. hodnotí ako osobu s nadpriemernou
inteligenciou, s dobrým logickým úsudkom a schopnosťou vyššej formy abstrakcie. Úroveň pamäťových

schopností plne zodpovedá úrovni intelektu. Je schopný si zapamätať veci, držať ich v pamäti a potom
znovu reprodukovať. Jeho osobnosť je diferencovaná s ambivertnou sociálnou inklináciou a rozhodným
životným štýlom, vie veľmi dobre organizovať svoju činnosť a primerane regulovať svoje emócie. Jedná
sa o vyrovnanú osobnosť s dobrou adaptabilitou a sociabilitou. Sklony k agresivite a k impulzívnemu
konaniu zistené neboli. Nemá tendencie konať pudovo ani situačne. Pripisuje veľký význam etickým

hodnotám. Obžalovaný nemá sklony ku konfabulácii a neboli namerané vysoké hodnoty lži skóre.

Obžalovaného B.Y. F.Y. hodnotí ako osobu, ktorej inteligenčné a rozumové schopnosti sa pohybujú
v hornom pásme priemeru. Má dobrý logický úsudok a pamäťové schopnosti zodpovedajú úrovni
inteligencie. Schopnosť vštiepiť si zapamätávaný materiál, udržať ho v pamäti a znovu reprodukovať je
v hornom pásme priemeru. Jeho osobnosť nevykazuje patologické prejavy, je bohatá, diferencovaná,

s veľmi dobrou adaptabilitou, sociabilná, komunikatívna. Má veľmi dobrú frustračnú toleranciu a v
medziľudských vzťahoch vykazuje vysokú toleranciu a ochotu ku kompromisu. Morálna vyspelosť je
na vysokej úrovni a etické hodnoty sú pre neho dôležité. Nevykazuje žiadne sklony k agresivite a k
impulzívnemu konaniu, nemá sklon ku konfabulácii, či skresľovaniu skutočností.

Poškodeného G. Q. hodnotí ako osobu, ktorej sa úroveň inteligenčných a rozumových schopností
pohybuje v pásme priemeru. Má predpoklady na to, aby dokázal vštiepiť si do pamäti zapamätávaný
materiál, udržať ho v pamäti a následne ho aj reprodukovať. Osobnosť poškodeného je diferencovaná,
s egocentrickým nastavením, pričom znalkyňa u neho konštatuje zreteľnú tendenciu k neznášanlivému
správaniu a ku konfliktom s ostatnými, zvlášť vtedy, keď je jeho impulzívne konanie niekým prerušené

alebo kritizované. Má sklon k výbuchom hnevu, zúrivosti a neschopnosť kontrolovať následné
explozívne správanie, a tiež zistila nestálu a nevypočítateľnú náladu a poruchu regulácie emócií.
Medzi nadmerne rozvinuté črty patrí dramatizovanie, vyžadovanie si pozornosti, extrémy v správaní,
odmietanie kritiky a nesúhlasu. Kognitívne procesy sú prekryté intenzívnou emočnou reaktivitou.
Extrémy sa prejavujú aj v medziľudských vzťahoch a zjavná je aj zvýšená sugestibilita a sklon

ku konfabulácii, čiže prispôsobovanie si situácií vo vlastnom záujme. Vykazuje zvýšené hodnoty lži
skóre a to v dôsledku výraznej snahy poškodeného vystupovať v sociálne veľmi žiaducom svetle. V
rámci osobnostnej štruktúry nevylúčila sklony k sebapoškodzovaniu, ktoré sú vysoko pravdepodobné
práve v preexponovaných situáciách, pre poškodeného emočne ťažko zvládnuteľných, neprijateľných,
motivovaných aj stratégiou ublížiť osobe, ktorá ho konfrontuje.

Okresný súd ďalej prečítal zápisnicu o vykonaní konfrontácii, listinné dôkazy, prehral časť kamerového
záznamu a po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní, sa stal.

Odvolací súd dodáva, že okresný súd doplnil dokazovanie a vykonal všetky dôkazy, ktoré sa javili ako
možné vo veci vykonať. K dôvodom odvolateľa je potrebné dodať, že obžalovaných zo spáchania skutku
priamo usvedčuje poškodený G. Q.. Nepriamo v prospech poškodeného svedčí aj záver znaleckého
posudku znalca z odboru chirurgie - traumatológie. Výpoveď poškodeného však odporuje záverom
citovaného znaleckého posudku z dôvodu, že ak by mal byť udretý takým spôsobom do tváre päsťou,

ako je to popísané v skutku, ktorý sa im kladie za vinu, následky po údere by museli byť zjavné v
podstate pár minút po útoku a naviac by muselo dôjsť aj k zakrvácaniu nosa, čo sa v lekárskych
správach vôbec nekonštatovalo. Je potrebné uviesť, že poškodený sa odmietal dostaviť na výsluch,
musel byť predvedený a počas celého výsluchu sa správal arogantne, nebol nikdy vo výsluchovej
miestnosti sám iba s obžalovanými, vždy tam boli aj iní policajti, nebolo zistené, aby obžalovaný F.

mal na rukách rukavice a bola vyvrátená logicky aj časť výpovede poškodeného ohľadom posuvného
okienka na dverách, cez ktoré mal vidieť a privolať svedkyňu I., ktorá naviac jednoznačne vyvrátila
jeho tvrdenia. Výpovedi svedka Š. - taxikára, ktorý bol kamarátom poškodeného nemal odvolací súd
dôvod neuveriť, keďže spontánne popísal, že nevidel na poškodenom žiadne poranenia na jeho tvári
keď ho viezol domov a jemné začervenanie si všimol až keď sa poškodený vrátil z kúpeľne a pili spolu

kávu. Vypočutí svedkovia Mgr. P. I., P. G., U. P., Ing. P. O., B. I., Bc. Y. P., Q. M.Á. vyvrátili tvrdenie
poškodeného o jeho možnom napadnutí na policajnej stanici a naviac potvrdili jeho agresívne správanie,
neustále vyhrážanie sa podaním trestného stíhania, ak ho neodvezú na miesto odkiaľ ho zobrali a
zároveň jednoznačne potvrdili, že v čase, keď odišiel z policajnej stanice nemal žiadne poranenia. Tosi všimol špeciálne aj informátor - svedok Q. M., ktorý nebol prítomný pri výsluchu poškodeného. Aj
svedok Bc. Y. P. - policajt OO PZ, ktorý spisoval po určitom čase trestné oznámenie s poškodeným,
nevidel na ňom žiadne poranenia. Taktiež nevidela poranenia na poškodenom svedkyňa U. L., ktorá mu

odovzdalapsa,pričomjasnevideladojehotváre,keďmuodovzdávalavôdzku.Znaleczodboruchirurgie
- traumatológie uviedol, že štandardným spôsobom akým mohlo vzniknúť poranenie mohol byť úder
päsťou, resp. rukou, avšak na druhej strane pripustil a nevylúčil, že si takéto poranenia mohol spôsobiť
poškodený aj sám. Táto skutočnosť bola naviac objektivizovaná aj znaleckým posudkom znalkyne z
odboru psychológie, ktorá jasne po vykonanom vyšetrení kvalifikovala osobnosti oboch obžalovaných,

že sú nadpriemerne inteligentné, nevykazujú žiadne patologické prejavy, vedia regulovať svoje emócie,
majú vysokú frustračnú toleranciu, pripisujú veľký význam etickým hodnotám a nebola u nich zistená
zvýšená hodnota lži skóre ani sklony ku konfabulácii. Napriek tomu u poškodeného okrem toho, že jeho
úroveňinteligenčnýcharozumovýchschopnostíjevpásmepriemeruzistilavjehoosobnostiintoleranciu,
neznášanlivosť, konfliktnosť, výbuchy hnevu, zúrivosť, neschopnosť sa kontrolovať, nevypočítateľnú
náladu, poruchy regulácie, zvýšené lži skóre a naviac nevylúčila ani sklony k sebapoškodzovaniu, ktoré

sú vysoko pravdepodobné práve pri emočne ťažko zvládnuteľných situáciách.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s
ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Na základe takto vykonaného dokazovania i odvolací súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní, lebo na uznanie viny nestačia iba indície
a podozrenia, ale vina musí byť jednoznačne preukázaná, čo sa v danom prípade nepodarilo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolateľa, ale v plnom

rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, preto odvolanie prokurátora
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.