Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320201277
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2320201277.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci

žalobcu: I. H., U.. X.X.XXXX, R. Š. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená advokátkou: JUDr. Alexandra
Machanová, so sídlom Senec, Mierové nám. č. 19, proti žalovanému: A. G., U.. XX.X.XXXX, R. D., D.
Č.. XX, zastúpený: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2020 domáhala, aby súd vyporiadal jej bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov s odporcom pričom žiadala, aby súd určil, že do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrí zostatok z predaja spoločného bytu žalobkyne a žalobcu, ktorý
nadobudli za trvania manželstva a ktorá vo výške 19 556,66 Eur bola na účte žalovaného. Žalobkyňa
vychádzala z toho, že uvedená finančná hotovosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
z dôvodu, že išlo o zostatok kúpnej ceny za predaj spoločného bytu, ku ktorému došlo v roku 2018 za
cenu 65 000,- Eur, z čoho bola uhradená provízia sprostredkovateľovi vo výške 1 800,- Eur a na úvery
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vyplatené 43 643, 34 Eur. Uvedená čiastka

mala byť podľa žalobného návrhu ku dňu zániku manželstva na účte žalovaného.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom poukazoval hlavne na to, že táto finančná čiastka bola ešte
pred zánikom manželstva vyplatená jeho bratovi a to z dôvodu, že po predaji bytu sa strany sporu
ešte za trvania manželstva nasťahovali do bytovej jednotky, ktorá sa nachádzala v dome starého otca
žalovaného a ktorá bola rekonštruovaná jeho bratom, pričom uvedená finančná čiastka keďže bytovú
jednotku užívali strany sporu ako manželia predstavovala náhradu za vynaložené investície, realizované

bratom žalovaného.

3. Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu ako aj
s obsahom pripojeného súdneho spisu XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XXX/XXXX,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2019. Ešte pred rozvodom manželstva strán sporu strany

sporu ešte ako manželia Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX predali byt, ktorý bol v ich vlastníctve,
pričomkonkrétnesajednaloobytČ..X,naprízemíbytovéhodomusos.č.XX,ktorýjepostavenýnaparc.
reg. „V. Č.. XXX/X a je vedený na M. Č.. XXXX D. L.. Ú.. Š.. K predaju bytu došlo za dohodnutú kúpnu
cenuvovýške65000,-Eur,pričomzuvedenejkúpnejcenybolauhradenáprovíziapresprostredkovateľavo výške 1 800,- Eur a boli taktiež uhradené úvery, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu, v celkovej výške 43 643,34 Eur. Zostatok z kúpnej ceny vo výške 19 556,66 Eur bol uložený na
účte žalovaného. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné, pričom ich súd považuje za

preukázané predloženými listinnými dôkazmi, preto uvedenú skutočnosť nebolo potrebné dokazovať.
Následne po predaji spoločného bytu strany sporu ako manželia žili u starého otca žalovaného, ktorý im
umožnil bývať vo vrchnej časti jeho nehnuteľnosti, ktorú mal predtým užívať brat žalovaného a ktorý ju
mal svojimi investíciami zhodnotiť. Skutočnosť, že strany sporu viedli spoločnú domácnosť v uvedenom
byte medzi stranami taktiež nebola sporná. Spornou ostala naopak otázka, či uvedená čiastka z titulu

zostatkukúpnejcenyzapredajspoločnéhobytustránsporuvovýške19556,66Eurtvorilakudňuzániku
manželstva strán sporu predmet BSM, teda, či bola na účte žalovaného ku dňu 18.12.2018.

4. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo

výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecivydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

5. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

6. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

7. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

8. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení teda mal súd za preukázané, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov strán sporu zaniklo dňom XX.XX.XXXX, pričom podľa tvrdení žalobkyne k

uvedenému dňu mala do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriť finančná čiastka
vo výške 19 556,66 Eur. Uvedené tvrdenie žalobkyne považoval súd za vyvrátené a to výpisom z
účtu žalovaného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku
strán sporu, teda ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uvedená čiastka na
účte žalovaného nenachádzala, pretože z toho istého listinného dôkazu vyplýva, že táto čiastka bola

vybraná v hotovosti a to dňa 16.12.2018. Je teda zrejmé, že ku dňu zániku manželstva neboli v BSM
strán sporu. Tvrdenie žalovaného, že tieto finančné prostriedky boli vyplatené jeho bratovi z dôvodu,
že po predaji vlastného bytu sa strany sporu ešte ako manželia presťahovali do bytovej jednotky na
poschodí rodinného domu starého otca žalovaného, ktorú predtým zhodnotil brat žalovaného, za čo mu
bola žalovaným vyplatená čiastka 20 000,- Eur zapadá do časového rámca, ktorý vyplýva zo zistených

skutočností a predložených listinných dôkazov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na to, že
k predaju spoločného bytu strán sporu z ktorého mala pochádzať sporná finančná čiastka došlo dňa
28.11.2018, pričom k výberu finančných prostriedkov vo výške 19 400,- Eur došlo dňa 16.12.2018, teda
dávno pred zánikom BSM strán sporu, ku ktorému došlo dňa 18.12.2019. Tvrdenia žalovaného, že
zostatok z predaja bytu ktorý má podľa názoru žalobkyne tvoriť masu BSM nebolo žiadnym spôsobom

dôkazmi produkovanými žalobkyňou vyvrátené ani spochybnené, teda súd musel pri zisťovaní majetku
patriaceho do BSM vychádzať z toho, že ku dňu 18.12.2019 ktorý bol dňom zániku bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu sa uvedený zostatok z predaja bytu nenachádzal na účte žalovaného.

9. Súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ by aj finančné prostriedky boli žalovaným použité na uvedený

účel bez súhlasu a vedomia žalobkyne, mohla sa žalobkyňa domáhať určenia relatívnej neplatnosti
daného právneho úkonu, ku ktorému došlo za trvania manželstva, nič také však neurobila, preto súd
vychádzal z toho, že v danom momente kedy žalovaný finančné prostriedky zo svojho účtu vyberal
a vyplácal ich svojmu bratovi, žalobkyňa voči takémuto postupu nič nenamietala. Na základe vyššie
uvedených skutočností teda súd po prehlásení strán sporu že do masy BSM okrem sporných finančných

prostriedkov nepatria žiadne ďalšie hnuteľné ani nehnuteľné veci rozhodol na základe vykonaného
dokazovania tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, že finančné
prostriedky uvádzané žalobkyňou spadali pod režim BSM ku dňu jeho zániku.10. Čo sa týka argumentácie žalobkyne ktorá sa v konaní snažila preukázať, že žalovaný si bol po
rozvode manželstva vedomý existencie nároku uplatňovaného žalobkyňou, čo žalobkyňa preukazovala
príjmovými a pokladničnými dokladmi podľa ktorých mal žalovaný dobrovoľne v splátkach poukazovať

na účet žalobkyne platby z titulu vyporiadania BSM považuje súd za potrebné uviesť, že existencia
žiadnej dohody v konaní preukázaná nebola, pričom samotné predloženie príjmových a pokladničných
dokladov nemôže nahrádzať dôkazy smerujúce k preukázaniu obsahu dohody, najmä z pohľadu
dohodnutých povinností jednotlivých strán. Keďže žalovaný existenciu dohody jednoznačne spochybnil
a neboli produkované žiadne ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že medzi

stranami sporu došlo k uzavretiu akejkoľvek dohody z titulu vyporiadania BSM nebolo možné na takto
prezentovanú argumentáciu žalobkyňou pri rozhodovaní vo veci prihliadnuť.

11. Taktiež súd nepovažoval za potrebné vyhodnocovať tvrdenia strán sporu, na základe ktorých mala
tá alebo oná strana sporu vnášať do BSM finančné prostriedky poskytované vo forme darov a výpomocí
od rodičov, prípadne iných rodinných príslušníkov a to z dôvodu, že v konaní bolo zistené, že okrem

finančnej čiastky tvrdenej žalobkyňou do BSM nepatrili žiadne ďalšie hnuteľné alebo nehnuteľné veci.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia súd žalobcovi ktorý mal vo veci plný úspech pretože

žaloba bola zamietnutá priznal plnú náhradu trov konania, pričom o konkrétnej výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.