Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313205304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313205304.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr.
Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v exekučnej veci oprávneného: UNION zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: P. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. K. č. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad so
sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 173,54 Eur a

trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 23Er/220/2013-18
zo dňa 29. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomzastavilexekúciuadruhýmvýrokomuložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 56,63 Eur a to do

3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom
na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov, a vecne tým, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadal aj
na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd prvej inštancie podotkol, že pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného

ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť
zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Na základe oznámenia súdneho
exekútora o majetkových pomeroch povinného a z exekútorského spisu súdneho exekútora mal súd
prvej inštancie za preukázané, že povinný nevlastní žiaden exekvovateľný majetok a to najmä z dôvodu
neexistencie takéhoto majetku, respektíve z dôvodu skôr začatých exekúcií, ktoré bránia vymáhaniu

pohľadávky v predmetnom exekučnom konaní. Súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a
zistil, že tento nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo, resp. hnuteľný majetok, ktorý
by postačoval na uspokojenie pohľadávky, nemá vedený bankový účet s kladným zostatkom, z ktorého
by bolo možné prikázať pohľadávku, nemá žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať
zrážky, pričom však voči povinnému je vedených niekoľko ďalších exekučných konaní. Na základe
vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené

v I. výrokovej vete tohto uznesenia a exekúciu z úradnej moci zastavil. Súdny exekútor si vyčíslil trovy
exekúcie vo výške 64,86 eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 Eur, z náhrady hotových výdavkov
za poštovné vo výške 20,86 Eur a z 20 % DPH vo výške 10,81 Eur. Súd prvej inštancie po preskúmaní
špecifikácie trov exekučného konania a predloženého exekútorského spisu dospel k záveru, že súdny
exekútor si odmenu a náhradu hotových výdavkov v rámci doteraz vzniknutých trov exekúcie vyčíslil
nesprávne, a preto súd prvej inštancie krátil náhradu za poštovné a priznal mu náhradu za poštovné iba

vo výške 14,00 Eur, t. j. náhrada trov exekúcie bola priznaná súdnemu exekútorovi vo výške 56,63 Eur. V
zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinnéhonestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal
oprávneného na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu voči I. výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Oprávnený mal totiž za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania
považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na znenie Uznesenia
Krajského súdu Trenčín sp.zn.: 2CoE/218/2016. Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii

hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný
síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však
rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho
nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom
veku (45 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti

nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na
základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie
svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych,
či iných rozhodnutí. Pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci,

ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť
nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti
povinného, je potrebné uviesť tiež tú skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal (aspoň
to nie je zrejmé z obsahu uznesenia), či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno
postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným).

Oprávnený poukázal, že povinný je zamestnaný v spoločnosti K & mäso spol. s. r. o. od 01.06.2019
a je zároveň poberateľom dôchodku od 30.01.2018. Oprávnený má za to, že v tomto exekučnom
prípade bol podaný podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
predčasne. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce
nemajetnosť povinného, ani žiadne šetrenia vykonané, či už súdnym exekútorom, ani samotným

súdom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade,
ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky
vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej
pohľadávky. Pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje
sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie

verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými
prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z
dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému
prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité,
aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri

vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu
vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá
mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine
(notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s

príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný
dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný
dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie).
Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho

exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor tak, že v predmetnej veci bola vylustrovaná
(priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata. Z vykonanej lustrácie

majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie
exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1CoE/52/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn.
4CoE/56/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1CoE/41/2012-63, rozhodnutie Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoE/98/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
2CoE/375/2018, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25CoE/73/2018 zo dňa 25.6.2019 a rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011. Pre rozhodovanie súdu o zastavení

exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v
budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Žiadal,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 CSP, podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 CSP bez
nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Preto odvolací súd cituje v odôvodnení rozhodnutia právnu úpravu v Exekučnom poriadku účinnú
do 31.3.2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či
sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom

zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery
povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný
súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor

viazaný.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie zo dňa
04.03.2019 z dôvodu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného.

13. Odvolací súd však uvádza, že na strane povinného prišlo k podstatným zmenám ohľadom jeho
finančnej situácie. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že povinný sa zamestnal v spoločnosti K
& T mäso spol. s r. o. od 01.06.2019 a taktiež je poberateľom dôchodku odo dňa 30.01.2018. Na
základe tvrdení oprávneného odvolací súd lustráciou v sociálnej poisťovni zistil, že predmetné tvrdeniaoprávneného sa zakladajú na pravde. Odvolací súd uvádza, že predčasné zastavenie exekúcie by
upieralo oprávnenému právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu,
ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Zastavenie exekúcie v tomto štádiu

nie je opodstatnené, pretože povinný sa zamestnal a má finančný príjem či už zo zamestnania alebo z
invalidného dôchodku, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie sa nezakladá na relevantne zistenom
skutkovom stave.

14. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností danej veci, odvolací súd dospel k záveru, že nie

sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom -
rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia
veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom

konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
4 Exekučného poriadku nie je návrhom účastníka, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj
v prípade nevyhovenia. Ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu
nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť
zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, ani vysloviť, že odvolací súd

vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, postačuje jeho zrušenie, ktorého
dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).