Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 11. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114225201
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4114225201.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo združenia bývalých
urbárnikov obce Machulince, Machulince, Krovinská 126, IČO: 37 968 165, zastúpené: Advokátska
kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, proti žalovanému: Miloš
Ondrejka KAM-ON, Machulince, Žitavská 100, IČO: 37 323 296, v konaní o zaplatenie 32.155,91 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/564/2015-340 z
15. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“, účinný do 30.06.2016, od 01.07.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 25C/564/2015-340
z 15. júna 2021, pri právnom posúdení podľa § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 43, § 49a, § 51, § 451 ods.
1, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 261 ods. 1, 9 (pozn.

odv. súdu: súd prvej inštancie v prípade ods. 9, nesprávne uviedol ods. 1), § 407 ods. 3 zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, § 2, § 3, § 19 ods. 1 zákona č. 51/1988 o banskej činnosti, zamietol žalobu
a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.
Rozhodol tiež, že žalobca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Nitra výdavky štátu v sume 1.177,21 eura
do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 21.08.2014

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 32.155,91 eura s príslušným úrokom z omeškania. So
žalovaným uzavrel dňa 27.11.2006 zmluvu o nájme nehnuteľností - lesných pozemkov za 50.000,-Sk
ročne. Dodatkom zo dňa 08.01.2007 sa zmenila výška nájomného. Žalovaný ani na základe výziev
neuhradil vystavené a splatné faktúry v sume 31.492,40 eura, vyčíslené úroky z omeškania v sume
663,51 eura a úrok z omeškania.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s odôvodnením.

Namietal nesprávne vyčíslený nájom, keď v roku 2007 ťažba kameňa neprebiehala, v nasledujúcich
rokoch boli otvorené dva ťažobné priestory. Nájom uhrádzal dopredu a mali ústnu dohodu o predĺžení
nájmu, ktorá sa nakoniec nerealizovala, preto vyčíslený nájom neuhradil.4. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 18.10.2018 žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu
Krajský súd v Nitre rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Rozhodnutie
prvostupňového súdu nebolo dostatočne odôvodnené (najmä nebolo odôvodnené z akých skutkových

zistení prišiel prvostupňový súd k právnym záverom), nepresvedčivý, závery odôvodnenia boli rozporné.

5. Prvoinštančný súd uviedol, že do prvého rozhodnutia prvostupňový súd zistil tento skutkový a právny
stav: Žalobca sa podaným návrhom doručeným dňa 21.08.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 32.155,91 eura (splatné faktúry v sume 31.492,40 eura, vyčíslené úroky z omeškania v sume

663,51 eura) s príslušným úrokom z omeškania. So žalovaným uzavrel dňa 27.11.2006 zmluvu o nájme
nehnuteľností - lesných pozemkov za 50.000,-Sk ročne. Zmluvou zo dňa 08.01.2007 sa zmenila výška
nájomného na sumu 5.000,-Sk ročne. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 27.11.2006 do
31.12.2012. Dňa 07.08.2007 uzavreli dodatok k zmluve zo dňa 08.01.2007, podľa ktorej sa cena zvýšila
na sumu 250.000,-Sk ročne, s vysvetlením, že za lesné pozemky bude nájom 50.000,-Sk a za nájom
za inú hospodársku činnosť jedného ťažobného priestoru bude suma 200.000,-Sk. Predmetom dodatku

bol aj súhlas žalobcu ako prenajímateľa na ťažbu kameňa, po nadobudnutí povolení kompetentných
úradov. Súhlas bol na jeden ťažobný priestor.

6. Dňa 17.02.2008 vydal žalobca žalovanému povolenie na odlesnenie 2ha lesa na účel ťažby kameňa.
Žalobca špecifikoval, že jeden ťažobný priestor má 0,5ha. Priestor sa bude považovať za ťažobný až do

jeho úradnej rekultivácie. Ťažobný priestor sa v teréne zamerá a vyznačí za prítomnosti výboru žalobcu.
Odlesnenie sa bude vykonávať postupne na otváraný ťažobný priestor. Doba ťažby kameňa za bude
počítať na roky, bez ohľadu na trvanie ťažby v roku hneď po vydaní súhlasu na odlesnenie ťažobného
priestoru. Obvodný lesný úrad v Nitre vydal povolenie na odlesnenie 2ha lesných pozemkov dňa
26.05.2008. Obvodný banský úrad v Bratislave dňa 18.11.2008 povolil dobývanie nerastu - doskovitého

andezitu na ploche 20.000 m2 do 31.12.2012.

7. Dňa 28.07.2008 obec L. vydala územné rozhodnutie podľa stavebných predpisov s názvom Ložisko
andezitu-L.IIprežalovanéhoakobolozakreslenévprojekteI..U..Podľapodmienokumiestneniastavby
išlo o lesný pozemok s novým plánovaným využitím - dobývanie nerastnej suroviny, ťažobná plocha

20.000 m2, plošný rozsah dobývacej plochy 15.000 m2, plošný rozsah manipulačnej plochy 4.500 m2.
Dňa 05.08.2008 požiadal žalovaný žalobcu o súhlas na otvorenie 2 ťažobného priestoru. Zároveň žiadal
o odlesnenie 0,5ha pozemku na skladovanie plochy skrývkovej zeminy.

8. Ďalej prvoinštančný súd pokračoval, že výdavkovým dokladom z 10.08.2007 zaplatil žalovaný

žalobcovi platbu za nájom za rok 2007 v sume 240.000,-Sk, keď predtým uhradil sumu 10.000,-Sk.
Žalobca žalovanému fakturoval ročne za prenájom lesa a ťažbu za prenájom ťažobného priestoru, počet
MJ 1,000. Za rok 2008 za dva ťažobné priestory a za roky 2009 až 2012 za tri ťažobné priestory.
Odlesnená plocha je podľa žalobcu totožná s ťažobným priestorom. Podľa žalobcu žalovaný nemal
uhradené všetky faktúry (celková suma 92.942,92 eura, uhradené 69.749,05 eura) a vyzval ho na

úhradu sumy 31.492,40 eura výzvou zo dňa 28.07.2014 za nájom lesa a ťažbu kameňa. Dňa 05.06.2013
žalovaný podpísal žiadosť o splátkový kalendár na sumu 31.492,40 eura. Žalovaný uvádzal, že vo
faktúrach ani pri splátkovom kalendári neriešil, či išlo o dva alebo tri ťažobné priestory. Nemal prehľad o
identifikácii platieb. Bolo to aj z dôvodu, že bola ústna dohoda o predĺžení nájmu. Ťažobný priestor si dal
zamerať a podľa geodeta L. F. v mesiaci december 2012 mal ťažobný priestor výmeru 9.642 m2. Priestor

bol ohraničený odlesnenou časťou a vrcholom najvyššej časti násypu. Žalovaný trval na tom, že v roku
2007neprebiehalaťažbaanáslednérokyvyužívaldvaťažobnépriestory.Celkovomaluhradiť76.346,05
eura a uhradil 78.047,55 eura. Po konfrontácii akceptovaných nárokov žalobcu žalovaným a uhradených
platbách nakoniec žalovaný konštatoval, že nemá žiadny dlh voči žalobcovi. Svedkovia reálnu dobu
ťažby neuvádzali, vedeli o dlhu žalovaného a že to tom vedel aj on. Vo veci bol vyhotovený znalecký

posudoksdodatkomznalkyňouIng.L.Q..Podľaposudkovhranicaodlesneniaavnútornáhrananásypov
predstavuje plochu 8.937 m2, s hornou hranicou násypov je to plocha 10.222 m2 a s vonkajšou stranou
násypov resp. hranicou odlesnenia je to 12.940 m2. Podľa znalkyne od ťažby ubehlo päť rokov a
vzhľadom na vonkajšie poveternostné vplyvy nebolo možné zistiť stav v roku 2012. Priestor reálnej
ťažby bol ohraničený viditeľnými zárezmi do svahu a z druhej strany násypom nepoužitých kameňov,

ktorý nevznikol reálnou ťažbou. Išlo o nepoužitý materiál potlačený mechanizmami dolu svahom do
priestoru, kde sa ťažba nevykonávala. Násypy po skončení ťažby sa zosúvali, aj počas zameriavania.
Na pojednávaní, kde súd vyhlásil rozsudok žalobca žiadal žalovanú sumu aj z dôvodu, že žalovaný
mal rekultivovať priestor ťažby a dokedy tak neurobil majú nárok na prenájom ťažobného priestoruod roku 2013 v rozsahu žalovanej sumy. Žalovaný nebol prítomný na pojednávaní pri tomto rozšírení
dôvodov nároku žalobcu. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval doterajších písomných vyjadrení ako aj
odvolaniavdanejveci,kdepopisuječojeťažobnýpriestor.Ajednotlivédohodystránztýchtoskutočností

vyplýva nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy žalovaným. Mal za to, že v danej veci ide o
obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 9 O.Z., a teda žalovaný aj uznaním a čiastočným zaplatením
uznal celý dlh. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil výškové a objemové zmeny v kameňolome,
z ktorých vyplýva, že hranica územia zasiahnutého ťažbou bola v rozsahu troch ťažobných priestorov
pričom tieto zmeny nenastali po roku 2012. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že boli písomné a ústne dohody medzi stranami, ktoré zakladajú
nárok na žalovanú sumu, to že boli 3 ťažobné priestory nebolo v priebehu ťažby sporné, podľa jeho
názoru aj skládka nerastu je ťažobným priestorom.

10. Súd prvej inštancie poukázal na doplnenie dokazovania a zistil doplňujúci skutkový a právny stav

s konštatovaním, že predmetom opätovného rozhodovania prvostupňového súdu (pozn. odv. súdu:
po zrušení skoršieho rozsudku prvoinštančného súdu odvolacím súdom) nebola povinnosť doplniť
dokazovanie. Žalobca predložil rozsah výškových a objemových zmien v kameňolome od septembra
2009 do júla 2017 (ortofotomapy). V júli 2006 nebola žiadna zmena. V septembri 2009 hranica výpočtu
územia zasiahnutého ťažbou bola 14.223 m2 a hranica vyrúbaného lesa 12.175m2. K zmene územia

zasiahnutého ťažbou nedošlo, hranica vyrúbaného lesa sa zmenila na plochu 14.411 m2 v septembri
2012 a na plochu 14.453 v septembri 2014. V danom území dochádzalo k výškovým úbytkom aj
prírastkom.

11. Prvoinštančný súd konštatoval, že v zmysle cit. zák. ust. súd žalobu zamietol. Skúmal zmluvné

vzťahy strán, pričom mal zato, že tieto nie v dostatočnej miere riešili ich vzájomné práva a povinnosti.
Zmluvné dojednania boli komplikované a nie jasne zrozumiteľné. Písomné zmluvy sa robili opakovane,
niečo sa dopisovalo perom, niečo sa riešili jednostrannými prejavmi. Existoval zmluvný vzťah na nájom
lesa, na odlesnenie a za ťažobné priestory. Pri rozhodovaní tak súd posudzoval aj jednostranné úkony
zmluvných strán podľa občianskeho, alebo obchodného zákonníka. Zmluva o nájme nehnuteľností z

27.11.2006 bola na nájom lesných pozemkov. Podľa dodatku k zmluve zo dňa 07.08.2007 sa zvyšoval
nájom na sumu 250 tis. Sk, pričom perom je dopísané, že 50 tis. Sk bolo za les a 200 tis. Sk za ťažbu
kameňa, resp. jeden ťažobný priestor (č.l. 11). Len z iných vyjadrení strán a povolení správnych orgánov
vyplývalo, že plánom bolo otvoriť štyri ťažobné priestory, každý o výmere 0,5 ha. Toto bolo konštatované
v územnom rozhodnutí Obce L. (č.l. 227) ale vyplývalo to aj so súhlasu Obvodného lesného úradu (č.l.

30), rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Nitre zo dňa 16.05.2008 (č.l. 90) a rozhodnutia Obvodného
banského úradu zo dňa 18.11.2008 (č.l. 31). Územné rozhodnutie vychádzalo z projektu, ktorý predložil
žalovaný. Z tohto vyplýva, že išlo o plán, nie o potvrdenie reálneho stavu. V rámci ťažobnej plochy mala
byť plocha na dobývanie a plocha na manipulovanie s dobývaným materiálom. Z dodatku nájomnej
zmluvy vyplývalo, že žalobca súhlasil s ťažbou kameňa potom ako rozhodnú kompetentné úrady. Z jeho

jednostranného vyjadrenia zo 17.02.2008 (č.l. 28) vyplýva, že nájomné za ťažbu sa bude platiť za každý
rok bez ohľadu na trvanie ťažby, avšak po vydaní súhlasu na odlesnenie. Súhlas bol vydaný 26.05.2008
(č.l. 30).

12. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že v zmysle nájomnej zmluvy s dodatkom ako aj na jednostranné

vyjadrenia žalobcu žalovaný nemohol vykonávať inú hospodársku činnosť a to ťažbu kameňa v roku
2007. Žalobca mal možnosť preukázať, že v tomto období žalovaný reálne ťažil a mal by tak nárok
na bezdôvodné obohatenie. Žalovaný však svoje tvrdenia o ťažbe v roku 2007 nepreukázal a hlavne
žalovaný dokladoval nemožnosť ťažby v roku 2007. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný má
platiť za prenájom lesa za roky 2007 - 2012 (č.l. 32). Taktiež nebolo sporné, že v roku 2008 boli otvorené

dva ťažobné priestory keď listom zo dňa 05.08.2008 (č.l. 108) žiadal žalovaný o súhlas s otvorením
druhého ťažobného priestoru. Napriek tomu, že si žalobca dával podmienku zamerania ťažobného
priestoru za jeho prítomnosti, nič takého sa nerealizovalo. Podľa názoru súdu zmluvne nemali strana
zrozumiteľne ošetrené otváranie ďalších ťažobných priestorov a výšku nájomného za ne. Z jedinej
zmluvy s dodatkom vyplýva výška nájomného vo výške 250 tis. Sk, čiže dvojstranným právnym úkonom

nijako nebolo zohľadnené otvorenie ďalšieho ťažobného priestoru z pohľadu výšky nájomného, k zmene
zmluvného vzťahu nedošlo. Predmetom doplnenia predchádzajúceho rozhodnutia bolo aj vyporiadanie
sa zo skutočnosťou, či išlo o obchodnoprávny, alebo občianskoprávny vzťah. Žalobca tvrdil, že išlo o
obchodnoprávny vzťah a podľa žalovaného, že občianskoprávny vzťah. Podľa súdu v prípade písomneuzavretej zmluvy resp. dodatku išlo o obchodnoprávny vzťah vzhľadom na povahu zmluvných strán a
predmetu nájmu. S poukazom na § 261 ods. 1, ods. 9 Obch. zák., len vzťahy neupravené zmluvou
sa mali riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd mal však za to, že do účinnosti zmluvy

sa vzťahy medzi stranami neriadili Obchodným zákonníkom, ale mohli strany postupovať, len podľa
Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Išlo o údajnú ťažbu za
jeden ťažobný úsek v roku 2007. Prvostupňový súd tak už aj v prvom rozhodnutí rozoberal nárok žalobcu
na základe bezdôvodného obohatenia a na základe zmluvného vzťahu. Nesprávne bolo uvádzané
v prvom rozhodnutí, že zmluvný vzťah sa riadil Občianskym zákonníkom. Žalobca aj odvolací súd

poukazovali na uznanie dlhu žalovaným a jeho následky v zmysle Obchodného zákonníka. Ohľadne
roku 2007 sa na uznanie dlhu podľa prvostupňového súdu Obchodný zákonník vzhľadom na uvedené
nevťahoval. Neprehľadná bola aj situácia ohľadne splácania a uznania dlhu. Žalovaný nemal zjavne
vedomosť aký dlh reálne uznáva, keď v zmysle uvedených skutočností ani nebolo jasné čo a odkedy je
predmetom zmluvného vzťahu strán. Reálna ťažba v roku 20007 nebola, z listinných dôkazov vyplýva,
že právo ťažby si žalovaný vybavoval v roku 2008 a žalobca túto skutočnosť nevyvrátil. Uznanie dlhu, či

vykonané platby žalovaným súd nemohol akceptovať, pretože toto síce potvrdzuje dlh dlžníka v prípade,
že by to popieral, ale len vtedy, ak je reálne preukázané, že nárok veriteľa na uznanú položku je. Ani
úhrada platby nepotvrdzuje zákonný či zmluvný nárok na tú ktorú sumu ak sa preukáže opak a strany
nemajú vzájomne ustálené čo konkrétne a za aké obdobie je platené. V tomto prípade bolo preukázané,
že nárok žalobcu na žalovanú sumu nie je. Skutočnosť, že ak dlžník za niečo zaplatil, ale reálne to

neužíval či nenakladal, býva tak ako teraz predmetom súdnych sporov. Súd mal za to, že žalovaný
vyvrátil listinnými dôkazmi reálne užívanie ťažobného priestoru v roku 2007.

13. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že len z ústnych a písomných jednostranných vyjadrení strán
vyplýva, že aj za každý ďalší ťažobný priestor má žalobca nárok na nájomné v sume 200 tis. Sk, čo

nebolo sporné napriek jednostrannému vyjadreniu žalobcu zo dňa 17.02.2008 (č.l. 28). Súd bral do
úvahy ohľadne ceny preukázateľne dvojstranne dojednanú cenu ťažobného priestoru. Podľa dojednaní
strán až povolením ťažby mali nastať zmluvne dojednané podmienky, teda aj platobná povinnosť
žalovaného. Medzi stranami bolo sporné či od roku 2009 boli alebo neboli otvorené tri ťažobné priestory,
keďžalobcanatomtrvalpričomžalovanýstýmnesúhlasil.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovnevyplýva,

že by bol reálne otvorený tretí ťažobný priestor. Nebola dokladovaná žiadna žiadosť, či súhlas k
jeho otvoreniu, nebol nijako zameraný. Žalobca svoj názor poukazoval na rozsah odlesnenia, ktorý
sa mal rovnať rozsahu ťažobného priestoru. Súd s týmto názorom nesúhlasil so žiadnych zákonných
ustanovení ani zmluvných dojednaní strán takáto skutočnosť nevyplýva. Zákon o banskej činnosti
definuje banskú činnosť, či činnosť vykonávanú banským spôsobom. Medzi ne patrí aj dobývanie

ložiska nevyhradeného nerastu teda dojednaná činnosť žalovaného, nikde však nie je definovaný pojem
ťažobný priestor. Tvrdenie žalobcu dokonca vyvracia žiadosť žalovaného z 05.08.2008 (č.l. 108) kde
okrem otvorenia druhého ťažobného priestoru žiadal o odlesnenie 0,5 ha lesa a tento priestor by sa
použil ako skladovacia plocha skrývkovej zeminy, pretože v priestore kde sa malo ťažiť bolo potrebné
najprv odstrániť povrchovú časť. Rovnakú žiadosť adresoval žalovaný žalobcovi dňa 17.07.2008 (č.l.

70). Podľa znaleckého posudku a dodatku boli za účelom možnosti realizácie ťažby odsunutý materiál, z
ktorého boli vytvorené násypy. Podľa súdu miesta kde sa tieto násypy nachádzajú, nemožno považovať
za ťažobný priestor a ani za priestor kde sa s vyťaženým materiálom manipuluje. V zmysle dodatku k
zmluve o nájme mal žalovaný platiť za ťažbu kameňa v ťažobnom priestore, nie za to kde je uložená
skrývka resp. kde sú násypy kameňa. Žalovaný predložil zamerania ťažobných priestorov z roku 2012

od L. F. podľa ktorého výmera ťažobného priestoru bola 9.642 m2, čo nepredstavuje výmeru väčšiu ako
dva ťažobné priestory (2x0,5ha). Súd aj v rámci konania uvádzaným znaleckým posudkom overoval
rozsah ťažobného priestoru, pričom mal za to ako už bolo konštatované, že násypy nemožno zahrnúť do
ťažobnéhopriestoru.Podľaposudkubolavýmeraťažobnéhopriestoruvrozsahu8.937m2.Vznaleckom
posudku nebolo konštatované, že by násypy vznikli z vyťaženého kameňa ale odsunutého materiálu

a ani tento nebol dostatočne zabezpečený a aj počas realizácie znaleckého posudku dochádzalo
k jeho zosunom preto sa už reálny priestor ťažby v roku 2012 presne určiť nedal. Uvedené dva
údaje však vzhľadom na odstup času sú primerane rovnaké (aj údaj o výmere 10.222 m2 meraný na
vrchoch násypov) a potvrdzovali skutočnosť, že reálna ťažba neprebiehala na viac ako dvoch ťažobných
priestoroch. Možno len dodať, že znalkyňa pôvodne označila za ťažobný priestor aj časť násypov

po ich vrchol, čo však podľa súdu nebol správny postup keďže v miestach násypov ťažba nemohla
prebiehať a nájom bol dojednaný za ťažbu kameňa. Jej údaj po vrchol násypov uvádzal výmeru 10.222
m2, čo bez zanedbateľného rozsahu 222 m2 tiež predstavovalo dva ťažobné priestory. K odchýlke
ako konštatovala znalkyňa mohlo dôjsť s odstupom času a vplyvom počasia. Z uvedených dôvodovteda súd neakceptoval, že by mal žalobca nárok na nájomné za tri ťažobné priestory ale len za dva.
Iná skutočnosť nebola preukázaná ani stanoviskom o výškových a objemových zmenách žalobcom.
V objekte kameňolomu boli výškové úbytky ako aj prírastky, ktoré potvrdzujú existenciu odsunutého

materiálu. Hranica ťažby bola 14.223 m2. Ak budeme mať za to, že hranica vyrúbaného lesa v roku
2009 je 12.175 m2 za omyl vzhľadom na nesledujúce roky, keď bola vyše 14.000 m2 a žalovaný žiadal o
odlesnenie 0.5 hektáru na uloženie skyvky, za čo aj žalobcovi zaplatil, rozsah ťažobného priestoru nebol
väčší ako 1 hektár čo je rozsah maximálne dvoch ťažobných priestorov. Výškové a objemové stanovisko
potvrdilo závery znaleckého posudku. Rovnako ako vyššie, uznanie dlhu, či reálne úhrady žalovaným

súd nemohol akceptovať, pretože toto síce potvrdzuje dlh dlžníka v prípade, že by to popieral, ale len
vtedy, ak je reálne preukázané, že nárok veriteľa na uznanú položku je. Ani úhrada platby nepotvrdzuje
zákonný, či zmluvný nárok, na tú ktorú sumu, ak sa preukáže opak a strany nemajú vzájomne ustálené
čo konkrétne a za aké obdobie je platené. S poukazom na ustanovenia § 407 ods. 3 Obch. zák. je na
dlžníkovi preukázať, že uznaný dlh nemal povinnosť platiť. Vyvrátiteľná podmienka zvyšku záväzku je
na žalovanom. Aj keď to nebolo úmyslom súdu, na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd

mal za to, že dokazovaním došlo k vyvráteniu nároku žalobcu na úhradu platieb za tri ťažobné priestory.
Toto vyvracia preukázaná skutočnosť neexistencie tretieho ťažobného priestoru. Ak je táto skutočnosť
zjavne preukázaná čo sa stalo, je zjavne vyvrátený nárok žalobcu aj podľa Obchodného zákonníka. V
tomto prípade tak bolo preukázané, že nárok žalobcu na žalovanú sumu nie je.

14. Keďže podľa výpočtov úhrad žalovaného za nájom lesu a ťažobných priestorov zaplatil viac
(78.047,55 eura č.l. 89) ako podľa dojednaní mal (76.346,05 eura č.l. 89), súd považoval nárok žalobcu
v celosti za nedôvodný.

15. V rámci dokazovania štátu vznikli trovy za vypracovaný znalecký posudok s dodatkom a vyjadrením

znalkyne v sume 1.577,21 eura. Žalovaný zaplatil preddavok v sume 400 eur, v tejto časti boli
náklady štátu uhradené. Žalobca bol v konaní neúspešný tak ho súd zaviazal na náhradu zvyšných
neuhradených výdavkov v sume 1.177,21 eura podľa § 259 CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania.

16.Protitomutorozsudkupodalžalobcavčasodvolanie.Uviedol,žesúdprvejinštanciesanevysporiadal
so závermi odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení. Odvolací súd uviedol, že zo skoršieho
rozsudku nebolo zrejmé, či súd považoval zmluvu za platnú alebo neplatnú. V napadnutom rozsudku
nie je jasné ako sa prvoinštančný súd uvedenou otázkou vysporiadal. Žalobca uviedol, že súd prvej

inštancie opäť nelogicky, rozporne a nepresvedčivo odôvodnil rozhodnutie a tým porušil právo žalobcu
na spravodlivý súdny proces. Prvoinštančný súd len doplnil v rámci právneho posúdenia § 261 ods. 1
a ods. 9, a tiež § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie správne uviedol, že medzi
stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, nesprávna je však konštrukcia súdu, že do účinnosti zmluvy sa
strany riadili občianskym zákonníkom. Zmluva medzi stranami sporu v znení dodatku bola účinná už v

roku 2007 aj uznanie dlhu je od roku 2007. Súd prvej inštancie nikde jasne neuviedol, ako vyriešil otázku
platnosti alebo neplatnosti zmluvy. Na jednej strane hovorí o účinnosti zmluvy a na druhej strane hovorí
o nejasných ustanoveniach zmluvy. Prvoinštančný súd mal taktiež ustáliť, čo je to ťažobný priestor čo
aj urobil, ale nesprávne.
17. Prvoinštančný súd nesprávne, nelogicky a rozporne odôvodnil rozsudok. V bode 31 odôvodnenia

súd správne uviedol, že aj manipulačná plocha je ťažobný priestor, avšak pri rozhodovaní vychádzal
zo svojho vlastného tvrdenia, že ťažobným priestorom je len miesto skutočné ťažby. Strany si sami
identifikovali, že ťažobný priestor bude s výmerou 0,5 hektára a celkovo budú 4 ťažobné priestory.
Súčasťou každého rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru je aj manipulačná plocha a podmienky
skladovania.

18. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd uviedol, že žalovaný v roku 2007 inú hospodársku činnosť v
ťažobnompriestorenevykonával.Stýmtotvrdenímžalobcanesúhlasil,pretoženárokžalobcuvyplývazo
samotného dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 07.08.2007, kde bolo jasne dohodnuté, že prvé nájomné
je splatné po podpísaní tohto dodatku do troch dní. Žalovaný prvé nájomné zaplatil podľa tohto dodatku.
Súd uviedol, že strany nemali dohodnutú výšku nájomného. Uvedené sa nezakladá na pravde a to ani

nebolo medzi stranami sporné a vyplýva to aj z listín. Nie je pravdou ako uvádza prvoinštančný sú, že
žalovaný ani nemal vedomosť aký dlh uznáva. Každá faktúra a platby boli presne špecifikované.
19. V bode 33 prvoinštančný súd uvádza, že nie je nikde definovaný pojem ťažobný priestor. Žalobca
poukazoval na viaceré zdroje. Išlo, napríklad o dodatok k nájomnej zmluve - článok III. nájom bolrozdelený na sumu 50 tisíc slovenských korún ročne za lesné pozemky a lesnú činnosť a 200 tisíc
slovenských korún ročne za inú hospodársku činnosť - ťažbu kameňa za 1 ťažobný priestor. Poukázal
na vydané povolenie zo dňa 17.02.2008 kde bol súhlas s odlesňovaním na 2 hektáre lesného pozemku

na účely ťažby kameňa. V bode 1- jeden ťažobný priestor 0,5 hektára, v bode 2 uvedené dokedy sa
bude plocha považovať za ťažobný priestor - do rekultivácie, body 3 až 7 - spôsob a postup vyznačenia
ťažobného priestoru.
20. Ďalej žalobca poukázal na žiadosť o vydanie súhlasu na otvorenie 2. ťažobného priestoru zo dňa
05.08.2008, ktorým žiadal otvoriť 2. ťažobný priestor. Žalovaný potvrdil dohodu o výmere ťažobného

priestoru na 0,5 hektára. Odlesnených pozemok vo výmere 0,5 hektára použije ako skladovaciu plochu
na zeminu. Týmto vzniknú dva ťažobné priestory. Nájomné 400 tisíc slovenských korún za 1 hektár
na rok. Ďalej poukázal na územné rozhodnutie obce L. číslo 18/2008 -002 -RB zo dňa 28.07.2008,
v ktorom bolo uvedené, že ťažobná plocha 20 tisíc m2, na 15 tisíc m2 mala byť dobývacia plocha a
4500 m2 manipulačná plocha. Ďalej išlo o rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave zo dňa
18.11.2008, kde sa poukazuje na výmeru 20 tisíc m2. Žalovaný nespochybnil výšku fakturácie a že od

roku 2009 sa jednalo o 3 ťažobné priestory, čo vyplývalo z odporu. Žalobca ďalej poukázal na vyjadrenia
strán sporu na pojednávaniach, kde mala právna zástupkyňa žalovaného potvrdiť, že boli v roku 2009
otvorené3ťažobnépriestory.Keďbolivroku2009zamerané3ťažobnépriestoryžalobcavystavilfaktúry
a žalovaný tieto faktúry platil. Nie je pravdou ako uvádza prvoinštančný súd, že z dôkazov nevyplýva, že
by bol otvorený 3. ťažobný priestor. Súd v rozpore s akýmkoľvek logickým a gramatickým výkladom ako

aj v rozpore s predloženými dôkazmi uvádza, že v žiadosti zo dňa 05.08.2008 žalovaný žiada otvoriť 2.
ťažobný priestor a zároveň žiadal odlesnenie 0,5 ha na skladovanie, ktorý nebude ťažobným priestorom.
V bode 33 súd poukazuje na zameranie pod geodeta L. F., ale nikde nespomína zameranie geodeta A.
R.. V ďalšom obsahu súd prvej inštancie znovu nad rámec svojej pôsobnosti a nad rámec tvrdení strán
sporu vykladal letecké snímky a výpočet výškových a objemových zmien. Tvrdenie súdu vychádza z

nelogického výkladu žiadosti zo dňa 05.08.2008.
21. V závere uviedol, že odvolaním nevyvracia tvrdenia žalovaného, ale vyvracia tvrdenia súdu prvej
inštancie, pretože väčšinu vyššie uvedeného a súdom tvrdeného žalovaný ani netvrdil ani nepovedal
ani nerozprával. Žalobca presne špecifikoval svoj nárok, ktorý vyplýva z neuhradeného nájomného,
pričom žalovaný niekoľko krát uznal svoj záväzok a požiadal žalobcu o splátkový kalendár. Žalovaný

tieto faktúry takto aj plnil - nezaplatil časť nájmu za rok 2011 za inú hospodársku činnosť a nájom za
rok 2012 pre obe činnosti. Nájom za lesnú činnosť bol v konaní nesporný a tento žalovaný za rok 2012
preukázateľne nezaplatil, súd ho napriek tomu žalobcovi nepriznal. Nájom za inú hospodársku činnosť
za 2011 bol zaplatený čiastočne (10 tisíc eur), zvyšok však súd prvej inštancie nepriznal. Žalovaný celý
svoj dlh viackrát uznal. Odvolanie smeruje aj voči rozhodnutiu o trovách štátu o trovách konania.

22. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobcu

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3
za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

24. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
27. Odvolací súd preskúmavajúc podané odvolanie žalobcu dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné, hoci pre konzistentnosť odôvodnenia bolo potrebné doplniť argumentáciu odvolacím
súdom. Prvoinštančný súd vo svojom novom rozhodnutí doplnil dokazovanie, pričom konštatoval, že
odvolacím súdom nebolo vyžadované doplnení dokazovania. Odvolací súd v nasledujúcom obsahu
tohto rozhodnutia poukáže na zistené skutočnosti a právne závery, ktoré bolo možno považovať zasprávne a taktiež doplní argumentáciu vo vzťahu k tým skutkovým a právnym záverom, ktoré, napriek
potrebeich bezpochybného,logickéhoanerozpornéhozákladu,zostaliajvnovomrozhodnutívzhľadom
na skorší rozsudok, nezmenené. Odvolací súd na margo vecnej správnosti napadnutého rozsudku

poukazuje opätovne na niektoré závery prvoinštančného súdu, z ktorých nemožno jednoznačne a bez
pochybností konštatovať, že boli v rámci odôvodnenia rozsudku vykonané presvedčivo.
28. Z obsahu odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd zistil, že prvoinštančný
súd zrejme zobral do úvahy skutkové závery zo skoršieho dokazovania (pozri bod 4 odôvodnenia
napadnutého rozsudku) bez jeho zopakovania. Správne však zistil skutkový stav, že žalobca so

žalovaným uzavrel dňa 27.11.2006 zmluvu o nájme nehnuteľností - lesných pozemkov za 50.000,-Sk
ročne. Zmluvou zo dňa 08.01.2007 sa zmenila výška nájomného na sumu 5.000,-Sk ročne. Nájomná
zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 27.11.2006 do 31.12.2012. Dňa 07.08.2007 uzavreli dodatok k
zmluve zo dňa 08.01.2007 podľa ktorej sa cena zvýšila na sumu 250.000,-Sk ročne, s vysvetlením, že
za lesné pozemky bude nájom 50.000,-Sk a za nájom za inú hospodársku činnosť jedného ťažobného
priestoru bude suma 200.000,-Sk. Predmetom dodatku bol aj súhlas žalobcu ako prenajímateľa na

ťažbu kameňa, po nadobudnutí povolení kompetentných úradov. Súhlas bol na jeden ťažobný priestor.
Dňa 17.02.2008 vydal žalobca žalovanému povolenie na odlesnenie 2ha lesa na účel ťažby kameňa.
Odlesnenie sa bude vykonávať postupne na otváraný ťažobný priestor. Doba ťažby kameňa sa bude
počítať na roky, bez ohľadu na trvanie ťažby v roku hneď po vydaní súhlasu na odlesnenie ťažobného
priestoru. Obvodný lesný úrad v Nitre vydal povolenie na odlesnenie 2ha lesných pozemkov dňa

26.05.2008. Obvodný banský úrad v Bratislave dňa 18.11.2008 povolil dobývanie nerastu - doskovitého
andezitu na ploche 20.000 m2 do 31.12.2012. Dňa 28.07.2008 obec L. vydala územné rozhodnutie
podľa stavebných predpisov s názvom Ložisko andezitu - L. II pre žalovaného ako bolo zakreslené
v projekte Ing. U.. Podľa podmienok umiestnenia stavby išlo o lesný pozemok s novým plánovaným
využitím - dobývanie nerastnej suroviny, ťažobná plocha 20.000 m2, plošný rozsah dobývacej plochy

15.000 m2, plošný rozsah manipulačnej plochy 4.500 m2. Dňa 05.08.2008 požiadal žalovaný žalobcu o
súhlas na otvorenie 2. ťažobného priestoru. Zároveň žiadal o odlesnenie 0,5ha pozemku na skladovanie
plochy skrývkovej zeminy. Výdavkovým dokladom z 10.08.2007 zaplatil žalovaný žalobcovi platbu za
nájom za rok 2007 v sume 240.000,-Sk, keď predtým uhradil sumu 10.000,-Sk. Žalobca žalovanému
fakturoval ročne za prenájom lesa a ťažbu za prenájom ťažobného priestoru, počet MJ 1,000. Za rok

2008 za dva ťažobné priestory a za roky 2009 až 2012 za tri ťažobné priestory. Podľa žalobcu žalovaný
nemal uhradené všetky faktúry (celková suma 92.942,92 eura, uhradené 69.749,05 eura) a vyzval ho na
úhradu sumy 31.492,40 eura výzvou zo dňa 28.07.2014 za nájom lesa a ťažbu kameňa. Dňa 05.06.2013
žalovaný podpísal žiadosť o splátkový kalendár na sumu 31.492,40 eura. Žalovaný uvádzal, že vo
faktúrach ani pri splátkovom kalendári neriešil, či išlo o dva alebo tri ťažobné priestory. Nemal prehľad

o identifikácii platieb. Bolo to aj z dôvodu, že bola ústna dohoda o predĺžení nájmu. Ťažobný priestor
si dal zamerať a podľa geodeta L. F. v mesiaci december 2012 mal ťažobný priestor výmeru 9.642 m2.
Priestor bol ohraničený odlesnenou časťou a vrcholom najvyššej časti násypu. Žalovaný trval na tom,
že v roku 2007 neprebiehala ťažba a následné roky využíval dva ťažobné priestory. Celkovo mal uhradiť
76.346,05 eura a uhradil 78.047,55 eura. Po konfrontácii akceptovaných nárokov žalobcu žalovaným

a uhradených platbách nakoniec žalovaný konštatoval, že nemá žiadny dlh voči žalobcovi. Svedkovia
reálnu dobu ťažby neuvádzali, vedeli o dlhu žalovaného a že to tom vedel aj on. Podľa (znaleckých)
posudkovhranicaodlesneniaavnútornáhrananásypovpredstavujeplochu8.937m2,shornouhranicou
násypov je to plocha 10.222 m2 a s vonkajšou stranou násypov resp. hranicou odlesnenia je to 12.940
m2. Podľa znalkyne od ťažby ubehlo päť rokov a vzhľadom na vonkajšie poveternostné vplyvy nebolo

možné zistiť stav v roku 2012. Priestor reálnej ťažby bol ohraničený viditeľnými zárezmi do svahu a z
druhej strany násypom nepoužitých kameňov, ktorý nevznikol reálnou ťažbou. Išlo o nepoužitý materiál
potlačený mechanizmami dolu svahom do priestoru, kde sa ťažba nevykonávala. Násypy po skončení
ťažby sa zosúvali, aj počas zameriavania.

29. Odvolací súd ďalej konštatuje, že správne bolo možné uzavrieť, že len z iných vyjadrení strán a
povolení správnych orgánov vyplývalo, že plánom bolo otvoriť štyri ťažobné priestory, každý o výmere
0,5 ha. Toto bolo konštatované v územnom rozhodnutí Obce L. (č.l. 227), ale vyplývalo to aj so súhlasu
Obvodného lesného úradu (č.l. 30), rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Nitre zo dňa 16.05.2008
(č.l. 90) a rozhodnutia Obvodného banského úradu zo dňa 18.11.2008 (č.l. 31). Územné rozhodnutie

vychádzalo z projektu, ktorý predložil žalovaný. Z tohto vyplýva, že išlo o plán, nie o potvrdenie reálneho
stavu. V rámci ťažobnej plochy mala byť plocha na dobývanie a plocha na manipulovanie s dobývaným
materiálom (pozn. odv. súdu: toto konštatovanie žalobca v rámci odvolania napádal ako rozporné s iným
záveromsúduaotomtosaodvolacísúdzmienivďalšomobsahutohtorozhodnutia).Zdodatkunájomnejzmluvy vyplývalo, že žalobca súhlasil s ťažbou kameňa po tom, ako rozhodnú kompetentné úrady. Z
jednostranného vyjadrenia žalobcu zo 17.02.2008 (č.l. 28) vyplýva, že nájomné za ťažbu sa bude platiť
za každý rok bez ohľadu na trvanie ťažby, avšak po vydaní súhlasu na odlesnenie. Súhlas bol vydaný

26.05.2008 (č.l. 30). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný má platiť za prenájom lesa za roky
2007 - 2012 (č.l. 32). Taktiež nebolo sporné, že v roku 2008 boli otvorené dva ťažobné priestory, keď
listom zo dňa 05.08.2008 (č.l. 108) žiadal žalovaný o súhlas s otvorením druhého ťažobného priestoru.
Napriek tomu, že si žalobca dával podmienku zamerania ťažobného priestoru za jeho prítomnosti, nič
takého sa nerealizovalo.

30. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené závery zakladajú základný skutkový stav potrebný
pre rozhodnutie s tým, že samotné úvahy prvoinštančného súdu realizované (najmä v bodoch 30, 32
odôvodnenia napadnutého rozsudku) bolo potrebné korigovať nasledovne.
31. Prvoinštančný súd doplnil, že strany si nie v dostatočnej miere riešili ich vzájomné práva a povinnosti
a zmluvné dojednania boli komplikované a nie jasne zrozumiteľné. Následne prvoinštančný súd

konštatoval okolnosti a časové súvislosti uzavretých dodatkov k zmluve (tak ako bolo uvedené v časti
zistených skutočností vyššie). V ďalšom obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný
súd vyhodnocoval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvný vzťah. Pre doplnenie
argumentácie odvolacím súdom, odstraňujúc neurčitosť a rozpornosť záverov prvoinštančného súdu
(nejde o myšlienkové pochody, ale o ich prejav v odôvodnení), bolo treba doplniť, že hoci sa možno

stotožniť s tým, že zmluvný vzťah založený písomnou zmluvou medzi stranami (účastníkmi) zmluvy
mohol byť právny vzťah konkretizovaný, čo do kvantity zmluvných dojednaní, ako aj kvality písomného
právneho úkonu, napriek tomu bolo možné konštatovať, že minimálne požiadavky na určitosť právneho
úkonu boli dodržané. S uvedeným zistením bolo možné považovať právny úkon založený zmluvou
vrátane jej dodatkov za platný. Pokiaľ súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepoužije (také) konštatovanie

o naplnení minimálnej požiadavky určitosti právneho úkonu, potom sa závery súdu (v porovnaní so
závermi o nie jasne zrozumiteľných dojednaniach) môžu zdať a aj sú rozporuplné a nejednoznačné na
účely zákonne odôvodneného rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP).
32. Samostatným okruhom problémov z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu boli okolnosti
posúdenia potenciálnych nárokov žalobcu, ktoré prvoinštančný súd vyhodnotil buď ako zmluvné alebo

mimozmluvné - bezdôvodné obohatenie.
33.Takakoodvolacísúdkonštatovalvosvojomskoršomzrušujúcomuznesení,niejemožnékonštatovať
bezdôvodné obohatenie a zmluvné plnenie súčasne. Obdobne možno konštatovať, že myšlienkové
pochody súdu sa nemuseli stotožňovať s prejavom zachyteným v odôvodnení napadnutého rozsudku,
ktorý je pre adresátov odôvodnenia rozhodujúci. Odvolací súd (dotváraním do úvahy prichádzajúcom

potencionálnym obsahom odôvodnenia) porozumel, že prvoinštančný súd chcel svojím odôvodnením
povedať, že do času, kým zmluvne neboli upravené vzťahy o nájme, v súvislosti s banskou činnosťou,
bolo možné od žalovaného žiadať bezdôvodné obohatenie v prípade, ak by sa ukázalo, že bez zmluvy
vykonával ťažobnú činnosť. Spôsob, akým bol odôvodnený napadnutý rozsudok však môže u adresáta
odôvodnenia rozhodnutia mylne vytvárať predstavu (a z dôvodu odvolania žalovaného a odvolacích

dôvodov aj vytvorilo), že súd sa zaoberal bezdôvodným obohatením v období, v ktorom ešte nebola
uzavretá (prvýkrát) zmluva v roku 2006 a tiež z obdobia celého roku 2007. Odvolací súd uvádza, že
prvoinštančný súd sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezaoberal obdobím pred založením zmluvného
vzťahu (teda pred uzavretím zmluvy v roku 2006). Žalovaný ako odvolateľ ale z nejasného odôvodnenia
napadnutého rozsudku takú predstavu mať mohol.

34. Takisto záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca mal možnosť preukázať. že v období roku
2007 žalovaný realizoval inú hospodársku činnosť, konkrétne ťažbu kameňa, a mal by tak nárok na
bezdôvodné obohatenie, vôbec bezpochybne nekorešponduje so skutkovým zistením prvoinštančného
súdu, podľa ktorého bol uzavretý dodatok k zmluve dňa 7. augusta 2007, ktorý dodatok už počítal s
možnosťou vykonávať ťažobnú činnosť. Inými slovami, prvoinštančný súd teoreticky mohol konštatovať,

že bezdôvodné obohatenie prichádza do úvahy v situácii, že bez zmluvy žalovaný vykonával ťažobnú
činnosť do uzavretia tohto dodatku (do 7. augusta 2007), ale vôbec nemohol konštatovať, tak ako to
urobil, že bezdôvodné obohatenie prichádza do úvahy v roku 2007 (pozn.: teda za celé obdobie roku
2007).
35. Odvolací súd dopĺňa argumentáciu prvoinštančného súdu o tom, že v tomto prípade možno hovoriť

o žalobcom uplatnených nárokoch, ktoré sa týkajú žalobcom tvrdených zmluvných povinností.
36. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov prvoinštančného súdu o charaktere právneho vzťahu
medzistranamitohtosporu,pričommožnokonštatovať,žeišlooobchodnoprávnyprávnyvzťahzaložený
zmluvou vrátane jej dodatkov.37. Pokiaľ išlo o otázku vymedzenia čo je ťažobným priestorom, bolo možné prísť k záveru, že rozsah
ťažobného priestoru, čo do výmery, pokiaľ by neexistovali iné okolnosti prípadu mohol, ale aj nemusel
zodpovedať vo všeobecnosti výmere 0,5 hektára. Ak taký predpoklad v rámci zmluvných vzťahov a

praxe, ktorú založili zmluvné strany, potom z toho vyplývalo, že ťažobným priestorom bola výmera 0,5
hektára a bolo sa možné s takým záverom stotožniť ako so záverom správnym.
38. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd vyhodnocoval dôvodnosť záveru prvoinštančného

súdu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu v otázke výmery, ktorá bola užívaná v rámci ťažobnej
činnosti žalovaného s konštatovaním, že prvoinštančný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle
zásady voľného hodnotenia dôkazov a nepredpísané sily dôkazného prostriedku.
39. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti,
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu zavŕšeného v

zákonnom postupe dokazovania. Z tejto zásady vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno
usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Základnou normou upravujúcou bremeno
tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého sporové strany sú povinné označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zákon určuje dôkazné bremeno ako

procesnúzodpovednosťsporovejstranyzavýsledokkonania,pokiaľjeurčovanývýsledkomvykonaného
dokazovania.
40. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že násypy, ktoré vznikli
v dôsledku odstránenia skrývkovej zeminy, nebolo možné považovať za ťažobný priestor a tiež nie za
priestor, kde sa manipuluje s vyťaženým materiálom. Išlo totiž o prvotné odkrytie ťažobného priestoru

odsunutím skrývkovej zeminy na ďalšiu časť výmery, na ktorom nemienil žalovaný banskou činnosťou
realizovať ťažbu alebo manipulovať s vyťaženým materiálom. Odvolací súd poukazuje na to, že nebolo
možné konštatovať rozpornosť záveru prvoinštančného súdu ohľadne jeho konštatovania, že v rámci
ťažobnej plochy mala byť plocha na dobývanie a plocha na manipulovanie s dobývaným materiálom.
Skutočnej a podľa zmluvy dohodnutej ťažobnej činnosti a povinnosti platiť za ťažobný priestor (a nároku

žalobcu) predchádzalo povolenie na ťažobnú činnosť, následne odkrytie skrývkovej zeminy, a samotná
skutočnosť reálneho užívania, teda ťažby.
41. Správne skutkové zistenie prvoinštančného súdu spočívalo v zistení o tom, že pokiaľ bol ťažobný
priestor vymedzený a realizovaný na výmere 0,5 hektára, nebolo z pohľadu záverov znaleckého
skúmania možné dôvodiť, že skutočne bola ťažba realizovaná na viac ako dvoch ťažobných priestoroch.

42. Z pohľadu skutkových zistení prvoinštančného súdu, odvolací súd poukazuje na správne zistenie
ohľadne skutočnosti, že až povolením ťažby nastala povinnosť platiť, pretože to vyplýva z čl. 1 dodatku
k zmluve o nájme zo dňa 08.01.2007, ktorý konštatuje, že rozšírenie hospodárskej činnosti na ťažbu
kameňa (nastáva) po nadobudnutí povolení kompetentných úradov v zmysle platnej legislatívy. Súhlas
sa vydáva na jeden ťažobný priestor. Pokiaľ článok 3 predmetného dodatku poukazuje na splatnosť do

troch dní od podpísania dodatku, potom z pohľadu výkladu celého právneho úkonu bolo možné dôjsť
k záveru, že sa v rámci právneho vzťahu vo všeobecnosti suma nájomného zaplatila, hoci reálne stav
ťažby nastať nemusel. Z uvedeného rezultuje tiež správny záver prvoinštančného súdu o tom, že rozsah
povinnosti platiť nájomné za ťažobný priestor úzko súvisel so skutočnosťou, či žalovaný na predmetných
miestach ťažbu skutočne vykonal.

43. V rámci dokazovania v civilnom procese platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1),
že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých
mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,
ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí“ (II. ÚS 38/2015), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 697 s.).
44. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému konštatuje, že žalobcovi sa nad všetku pochybnosť

nepodarilo preukázať, že žalovaný realizoval banskú činnosť spočívajúcu v ťažbe v rozsahu troch
ťažobných priestorov za obdobie rokov 2008 a nasledujúcich, a preto nebolo možné bez ďalšieho
konštatovať nárokovateľnosť žalovanej sumy. Odvolací súd (vzhľadom na odvolacie dôvody) rovnako
akoprvoinštančnýsúdnevidelvovyjadreniachnapojednávanízostranyprávnehozástupcužalovaného,ako ani z obsahu odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia žalovaného o tom, že užíval v skutočnosti
tri ťažobné priestory. Z obsahu zápisnične zachyteného z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného
vyplýva, že išlo o dva ťažobné priestory, pričom poukazoval na rozdiel medzi odlesnenou pôdou a

ťažobným priestorom, čo nie je zhodný pojem. Tak ako uviedol odvolací súd vyššie, bolo potrebné
rozlišovať medzi samotným ťažobným priestorom v užšom zmysle slova, ďalej priestor na manipuláciu
a napokon priestor, kde bola uložená skrývková zemina. Násyp skrývkovej zeminy nebolo možné
považovať za ťažobný priestor alebo priestor na manipuláciu. Obdobne, odvolacie dôvody smerujúce
k zameraniu geodeta R. so „zistenou“ výmerou 13515 m2 neboli bez ďalšieho opodstatnené, pretože

náčrt, ktorý realizoval geodet, vôbec nevypovedá o otázke, v ktorej časti bolo možné považovať
vymeranie za ťažobný priestor a či v rámci zamerania nebolo súčasťou výmeru aj miesto, kde bola
uložená skrývka zeminy po jej odstránení.
45. V rámci dokazovania teda nebolo žalobcom preukázané, že žalovaný reálne ťažil v troch, alebo viac
ťažobných priestoroch, ale z konania vyšlo najavo, že reálne sa ťažilo na dvoch ťažobných priestoroch.
46. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
47. Podľa § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
48. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
49. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o uznanie záväzku (resp. splátkový kalendár), je treba
konštatovať, že predmetné sporové konanie začalo za účinnosti predchádzajúceho procesného

predpisu,pričomvzmysleustanovenia§470ods.2CSP nemožnouplatňovaťustanoveniatohtozákona
o popretí skutkových tvrdení protistrany, ak by boli v neprospech strany. Pre odstránenie domnienky o
existencii záväzku bolo treba dokázať žalovanou stranou, že neužíval viac ako dva ťažobné priestory,
alebo také skutočnosti museli vyjsť v konaní najavo. V súvislosti s dokazovaním (a odvolacím dôvodom
spočívajúcom v tvrdeniach súdu o nepreukázaní nároku žalobcu na základe uznania záväzku) bolo

potrebné poukázať na to, že súd prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V tejto súvislosti
vyšlo v konaní najavo, že žalovaný užíval od roku 2008 a nasledujúce len 2 ťažobné priestory, preto
pôvodne existujúca hmotnoprávna vyvrátiteľná domnienka o tom, že záväzok v dobe uznania trval (§
323 ObZ, resp. uznanie čiastočným plnením dlhu podľa § 407 ods. 3 ObZ), sa ukázala v svetle zistených
skutočností v priebehu konania (§ 192 CSP) ako nesprávna, a preto nebolo možné priznať uplatnený

nárok žalobcu.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd po korekcii argumentácie prvoinštančného súdu dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok bol vecne správny, a preto ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Uvedený záver o správnosti a potvrdení napadnutého rozsudku sa týka aj rozhodnutia o platení
a náhrade trov konania.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ako úspešnému v (poradí druhom) odvolacom konaní voči
žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.
52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).