Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2007

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/58/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105206312
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2007:1105206312.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej

veci navrhovateľa: I. V., bytom V. X,. XXX. XX. B. v zastúpení JUDr. K. J., advokát, A. K. N. S. XX,. XXX.
XX. B. proti odporcovi: M. Č. B. - S. M., V. N.. X,. XXX. XX. B. o určenie nájomcu bytu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.2.2005 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal určenia,
že je nájomcom bytu č. 29 s príslušenstvom o výmere podlahovej plochy 41,02 m? pozostávajúci z
jednej obytnej miestnosti, predsiene, komory a WC, nachádzajúcom sa na IV. poschodí bytového domu

so súpisným číslom 2758 na V. ulici č. X v B..
Návrh odôvodnil tým, že odporca je vlastníkom bytu č. 29 s príslušenstvom. Rozhodnutím bytového
podniku Bratislava I zo dňa 21.4.1993 bol E. K. ako nájomníčke pridelený byt č. 29 s príslušenstvom o
výmere 61,87 m?, pozostávajúci z 2 izieb, predsiene, komory a WC, nachádzajúci sa na V. ul. X v B.
na IV. poschodí po pani J.. K uvedenému bytu bol prihlásený i navrhovateľ ako syn menovanej E. K..
Odo dňa pridelenia predmetného bytu sa E. K. spolu s navrhovateľom prihlásili k trvalému pobytu na
adresu bytu a stali sa spoločnými nájomcami bytu.

V roku 1997 E. K. opustila spoločnú domácnosť a od toho času navrhovateľ býva v predmetnom byte
sám.
V zmysle ustanovenia § 706 ods. 1 a § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak nájomca bytu
trvale opustí spoločnú domácnosť, dochádza zo zákona k prechodu nájmu bytu na osoby stanovené
zákonom, jeho právo zaniká. Navrhovateľ s E. K. sa staral o spoločnú domácnosť a keďže nemal iný
byt, splnil kumulatívne všetky podmienky pre prechod nájmu bytu v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Naliehavý právny záujem na určení, že je nájomcom predmetného bytu navrhovateľ odôvodnil tým, že
bude odstránená neistota jeho právneho postavenia vo vzťahu k odporcovi, ktorý jeho právo nájmu
neuznáva a vytvorí sa pevný základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa prípadným ďalším
sporom ohľadne právnych pomerov k predmetnému bytu.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh žiadal zamietnuť v celom rozsahu, keď
navrhovateľ sa domáha neexistujúceho práva.

Odporca uviedol, že je nepochybné, že byt č. 29, IV. poschodie IV kategórie pozostávajúci z dvoch izieb,
kuchyne, komory a základného príslušenstva mimo bytu nachádzajúcom sa na V. ul. X v B. je v správe
odporcu. Oprávneným nájomcom predmetného bytu je pani O. P., ktorá tento byt užíva nepretržite od
roku 1982 a to znamená, že byt nikdy nemohol byť pridelený a ani nebol pridelený E. K. a už vôbecnie rozhodnutím Bytového podniku Bratislava I z 21.4.1993, nakoľko Bytový podnik Bratislava I bol ku
dňu 31.12.1991 zrušený.
Byt č. 30 po pani J. nachádzajúci sa na IV. poschodí domu na V. ul. X v B., ktorého sa

navrhovateľ domáha je bytom 1 - izbovým a nikdy nebol pridelený žiadnym rozhodnutím oprávneného
a kompetentného orgánu navrhovateľovi a ani jeho matke.
Byt bol protiprávne obsadený matkou navrhovateľa v dôsledku čoho bol i vydaný príkaz na vysťahovanie
Obvodným národným výborom Bratislava zn. 254-7/1889/85-Št dňa 17.4.1985.
Oprávnený nájom vznikol len k bytu č. 27 nachádzajúcom sa na IV. poschodí a to rozhodnutím

Obvodného národného výboru Bratislava I č. 254-7-2356/19755 zo dňa 18.8.1975, ktorým bol byt
pridelený manželom K. E. a W. a ktorí tento byt užívali so svojimi deťmi - E. a I..
K žiadnemu inému bytu nájom nevznikol a je irelevantné tvrdenie o opustení spoločnej domácnosti.
Odporca zároveň vzniesol vzájomný návrh a žiadal, aby súd navrhovateľovi uložil povinnosť byt č. 30
teda byt po J. vypratať a odovzdať ho odporcovi bez pridelenia bytovej náhrady.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.9.2005 navrhovateľ rozšíril petit návrhu o alternatívny
petit, ktorým by súd určil, že navrhovateľ nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom
práva spočívajúce v oprávnení výlučného užívania bytu č. 29 s príslušenstvom o výmere podlahovej
plochy 41,02 m?, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, predsiene, WC a komory nachádzajúci sa
na V. ulici č. X v B. na IV. poschodí bytového domu so súpisným číslom 2758, postavený na KN parc.

č. 7995 o výmere 1211 m? zapísaného na LV č. 5907 k.ú. S. M. a ďalej v oprávnení užívania podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. 2758 a v oprávnení užívania
spoluvlastníckeho podielu pozemku KN parc. č. 7995 zast. plocha a nádvoria o výmere 1211 m? v
podiele 247/10000.
Vecné bremeno je odplatné v rozsahu mesačných platieb rovnajúcich sa obvyklému nájmu, ktorý je

dohodnutý v tomto dome medzi žalovaným a inými nájomcami.

Súd uznesením vydaným dňa 27.9.2005 č.k. 16C 58/2005-76 pripustil rozšírenie petitu návrhu o
alternatívny petit vo vyššie uvedenom znení s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2005 navrhovateľ zmenil petit návrhu v časti označenia bytu a
výmery tak, že správne označenie bytu má znieť byt číslo 30 a výmera má správne znieť výmera obytnej
plochy 19,20 m?.

Pred začatím konania vo veci samej odporca na pojednávaní konanom dňa 20.6.2006 vzal vzájomný
návrh na vypratanie bytu č. 30 nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti na V. ul. X v B. navrhovateľom
späť a konanie o vzájomnom návrhu žiadal zastaviť.

Súd uznesením vydaným dňa 20.6.2006 č.k. 16C 58/2005-122 konanie o vzájomnom návrhu odporcu

podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa,
prednesmi splnomocnenej pracovníčky odporcu, výsluchom svedkov V. M., J. R., oboznámil sa s
listinnými dokladmi - výpočtový list pre výpočet nájomného a služieb zo dňa 21.4.1993, evidenčný

list pre výpočet úhrady za užívanie bytu, súhlas Obvodného národného výboru Bratislava I zn.
Byt. 254-7-2356/1975 zo dňa 18.8.1975, rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava I zn.
254-7/1189-87-Buch zo dňa 23.10.1981, rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava I zn.
254-7/1889/85-Št zo dňa 17.4.1985, výzva odporcu zo dňa 10.5.2004, rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava č.j. byt:254-7-603/91/Si zo dňa 17.12.1991, čestné prehlásenie J. Š. zo dňa 4.9.2006, čestné

prehlásenie O. M. zo dňa 12.4.2006, čestné prehlásenie J. R. zo dňa 12.4.2006, čestné prehlásenie V.
M., výpis z listu vlastníctva č. 5907 pre k.ú. S. M., výpočtový list pre cenu nájmu za byt zo dňa 13.9.2006,
kópie poštových poukážok, čestné vyhlásenie E. K. zo dňa 24.4.2007 a ostatným obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 5907 pre obec B. M. Č. B. S. M., k.ú. S. M. byt č. 30 nachádzajúci sa
v dome V. X v B. súpisné číslo 2758 na 4. poschodí je vo vlastníctve H. M. S. B. - M. Č. S. M.Dňa 21.4.1993 bol Správou a údržbou domov S. M. vystavený výpočtový list pre výpočet nájomného a
služieb na meno užívateľa bytu E. K., číslo bytu 1, IV kategórie s uvedením obytnej plochy 19,20 m?, v
ktorom ako osoba bývajúca v byte bol uvedený navrhovateľ.

Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu bez uvedenia dátumu vyplýva, že tento bol
vystavený na meno W. K., V. X, B., číslo bytu 22, III kategóie, nachádzajúci sa na IV. poschodí s celkovou
obytnou plochou 31 m? a s uvedením osoby bývajúcej v byte - dcéra E..

Dňa 13.9.2006 bol vystavený výpočtový list pre cenu nájmu za byt na meno navrhovateľa, ktorý sa týka
bytu 4. kategórie, poloha prízemie, číslo bytu 30, V. X s s uvedením obytnej plochy 19,2 m?.

Dňa 18.8.1975 Obvodný národný výbor Bratislava I podaním zn. Byt. 254-7-2356/1975 udelil W. K.
súhlas, aby si zriadil byt na vlastné náklady v dome č. 7 na V. ul. na IV. poschodí - podkrovie po S. (1-
izbový byt) s tým, že po vydaní užívacieho povolenia odborom výstavby mu bude vydané rozhodnutie

o pridelení bytu.

Dňa 23.10.1981 Obvodný národný výbor Bratislava I zn. 254-7/1189-87-Buch vydal rozhodnutie - príkaz
na vysťahovanie z bytu, ktorým E. a W. K. uložil povinnosť vysťahovať sa z bytu po B. nachádzajúcom
sa v B., V. X a to do 15 dní od doručenia príkazu na vysťahovanie a z dôvodu, že po prešetrení veci a

vykonaní ústneho dokazovania dospel bytový odbor ObNV Bratislava I k záveru, že rod. K. sa do bytu
nasťahovala bez rozhodnutia národného výboru.

Dňa 17.4.1985 Obvodný národný výbor Bratislava I zn. 254-7/1889-85-Št vydal rozhodnutie - príkaz na
vysťahovanie z bytu, ktorým E. K. uložil povinnosť vysťahovať sa z bytu po J. nachádzajúcom sa v B.,

V. X a to do 15 dní od doručenia príkazu na vysťahovanie a z dôvodu, že po prešetrení veci a vykonaní
ústneho dokazovania dospel bytový odbor ObNV Bratislava I k záveru, že E. K. sa do bytu nasťahovala
bez rozhodnutia národného výboru.

Okresný úrad Bratislava oddelenie bytové č.j.: byt:254-7-603/91/Si vydal dňa 17.12.1991 rozhodnutie,

ktorýmakoodvolacíorgánzrušilrozhodnutieM.Ú.B.,M.Č.B.S.M.,bytovéoddelenieč.254-7-4402/91/
Fe zo dňa 7.11.1991, nakoľko nebolo vydané orgánom príslušným na jeho konanie.
Z odôvodnenie uvedeného rozhodnutia súd zistil, že M. Ú. B., M. Č. B. S. M. bytové oddelenie vydal
E. K. príkaz na vysťahovanie z bytu na V. ul. č. X B.. a to 1-izbového na IV. poschodí po nájomníčke
J. z dôvodu, že ho užíva protiprávne. V rámci odvolacieho konania po preskúmaní odvolania E. K.

a spisového materiálu dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je neplatné, nakoľko bolo vydané
nekompetentným orgánom a podpísané nekompetentným pracovníkom.

Odporca listom zo dňa 10.5.2004 č.j. DE/Byt/výpp./45-287 vyzval E. K., aby vypratala a odovzdala kľúče
od bytu č. 26 nachádzajúcom sa na IV. poschodí po pánovi B., ktorý užíval bez právneho dôvodu W. K.

a od bytu č. 30 nachádzajúcom sa na IV. poschodí po pani J., ktorý v súčasnosti užíva bez právneho
dôvodu I. V..
Vovýzvejeďalejuvedené,ženájomnázmluvabudevyhotovenáibanabytč.27,ktorýbolakomanželom
právoplatne pridelený rozhodnutím zo dňa 18.8.1975.

Navrhovateľ v priebehu konania uvádzal, že byt č. 30 nachádzajúci sa na IV. poschodí na V. ul. 7 v B. bol
pridelený jeho matke. Písomná forma nájomnej zmluvy sa nezachovala avšak zákon nespája nedostatok
písomnej formy so sankciou jej neplatnosti. Pre nájom postačuje i listina, z ktorej je zrejmé o aký byt ide,
kto je nájomcom, výmera bytu, kto má právo v byte bývať a určenie výšky nájomného. Na byt číslo 30
bol vydaný evidenčný list, z ktorého sú tieto skutočnosti zrejmé a teda nahradzuje zápisnicu o obsahu

nájomnej zmluvy, ktorá sa nezachovala. Matka navrhovateľa opustila v roku 1997 spoločnú domácnosť
a od vtedy je navrhovateľ nájomcom predmetného bytu, nakoľko došlo k prechodu nájmu bytu.
Odporca síce tvrdí, že navrhovateľ užíva byt neoprávnene avšak neexistuje rozhodnutie súdu o
povinnosti navrhovateľa byt vypratať.

Odporca v priebehu konania uvádzal, že byt číslo 30 nachádzajúci sa na V. ul. X v B. bol neoprávnene
obsadený. Vyznačenie trvalého pobytu navrhovateľa k adrese V. X je administratívny úkon a nezakladá
právo nájmu. Navrhovateľ pokiaľ býva v byte je povinný platiť sumu zodpovedajúcu výške nájomného
a poplatkov za poskytované služby.K prechodu nájmu k bytu na navrhovateľa nemohlo dôjsť po opustení domácnosti jeho matkou, nakoľko
nájomný vzťah matky navrhovateľa k bytu nikdy nevznikol.
Rodina K. v dome na V. ul. užívala tri byty a to byt č. XX,. ktorý im bol pridelený a byt č. 26 a byt č.

30 užívali neoprávnene.
Byt č. 30 bol v roku 1978 pridelený pánovi J. s manželkou ako samostatná bytová jednotka a byt č. 26
bol pridelený J. B. v roku 1977.

Navrhovateľ vo svoje výpovedi uviedol, že v byte číslo 30 na V. ul. X v B. býva 18 rokov, všetko platil

načas a má i uvedený trvalý pobyt na uvedenú adresu. Byt č. 30 bol pridelený matke potom ako si matka
podala žiadosť, keď jedno izbový byt, ktorý bol pridelený štvorčlennej rodine bol malý.
Odporca vydal evidenčný list, ktorý aj podľa polície nahrádza zmluvu o nájme.

Svedkyňa V. M., obyvateľka domu na V. ul. X v B. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľa i jeho
matku pozná 20 rokov a pamätá si, že niekedy v roku 1991 či 1993 matka navrhovateľa jej povedala, že

má za ňou prísť niekto z bytového ohľadne bytu kde bývala avšak kvôli čomu, uviesť už nevedela.
V dome v čase, keď svedkyňa tam prišla bývať, čo bolo asi v roku 1980, býval navrhovateľ, jeho sestra,
matka a jej bývalý manžel. Matka navrhovateľa bývala v byte spolu s dcérou, navrhovateľ býval v byte
sám a bývalý manžel matky navrhovateľa býval tiež sám v jednej izbe. Čísla bytov svedkyňa uviesť
nevedela.

Svedok J. R., obyvateľ domu na V. ul. č. X,. vo výpovedi uviedol, že pozná navrhovateľa, jeho matku a
sestru i pána K.. Uviedol, že navrhovateľ býval s matkou, sestra navrhovateľa s pánom K. a to od roku
1984 až do smrti pána K.. Bývali v dvoch miestnostiach na 4. poschodí, ktoré neboli ani očíslované.
Navrhovateľ vždy býval s matkou, ktorá sa odtiaľ nikdy neodsťahovala. Svedok ďalej uviedol, že niekedy

v 90 rokoch matka navrhovateľa mu hovorila, že jej z bytového majú priniesť nejaké papiere, ale aké,
to uviesť nevedel. Svedok sa nevedel ani vyjadriť ku skutočnosti, či byt matke navrhovateľa bol niekedy
pridelený, uviedol, že keď sa do domu v roku 1984 nasťahoval on, tak tam už bývali.

Súd s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil dôkazy jednotlivo i v

ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby

užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob

ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti,

vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú
vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť
zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň
tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa § 708 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 706 ods.1 a § 707 ods.1 platia aj v prípade, ak
nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne
uhradzujú náklady na svoje potreby.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právazodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že je nájomcom bytu č. 30 nachádzajúcom sa na IV. poschodí

domu na V. ul. X v B., keď na neho prešiel nájom bytu s poukazom na ustanovenie § 706 ods. 1 v
spojení s § 708 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko matka navrhovateľa ako nájomníčka bytu v
roku 1997,opustila spoločnú domácnosť.
Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že jeho matka E. K. bola niekedy nájomníčkou bytu teda, že
byt č. 30 jej bol riadne oprávneným orgánom pridelený.

Navrhovateľ na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy a ani na vykonanie takéhoto
dokazovania neodkázal.
Navrhovateľ neuvádzal kedy mal byť E. K. predmetný byt pridelený.
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného pred 1.1.1992 právo, aby s ním organizácia
uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu vznikne občanovi rozhodnutím o pridelení bytu vydaným

miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi
aleboinýmiskutočnosťamiustanovenýmiObčianskymzákonom(§154ods.1aprávoužívaťbytvznikne
dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom (§155 ods. 1).
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinného po 1.1.1992 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou
uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.

V konaní navrhovateľ nepredložil rozhodnutie o pridelení bytu, nepredložil ani dohodu o odovzdaní a
prevzatí bytu a ani nájomnú zmluvu. Neuviedol kedy a kým malo byť rozhodnutie o pridelení bytu vydané
resp. kedy by mala byť nájomná zmluva uzavretá a teda nijakým spôsobom neosvedčil, že E. K. užívala
byt oprávnene t.j. že jej vznikol nájom k bytu.
Svedkovia, ktorých navrhovateľ v konaní navrhol vypočuť túto skutočnosť nepotvrdili, vo výpovedi

uvádzali, že navrhovateľ v dome na V. ul. býval minimálne od roku 1984 avšak i v ich výpovediach bol
rozpor, keď svedkyňa V. M. uvádzala, že navrhovateľ býval celý čas sám a svedok J. R. uvádzal, že
býval s matkou. Ku skutočnosti či bol predmetný byt matke navrhovateľa pridelený sa vyjadriť nevedeli.
Súdsanestotožnilstvrdenímnavrhovateľa,ževydanývýpočtovýlistnapredmetný bytprenavrhovateľa
odporcom,nahrádzazápisnicuonájomnejzmluve.Výpočtovýlist máevidenčnýcharakterajevydávaný

pre účely výpočtu sumy predstavujúcej náhradu za užívanie bytu a náhradu za poskytovanie služieb
s užívaním bytu spojených a v žiadnom prípade nemôže nahradiť nájomnú zmluvu resp. zápisnicu o
nej. Matka navrhovateľa a navrhovateľ byt užívali, čo v konaní ani sporné nebolo a tak boli povinní za
užívanie bytu a poskytovanie služieb s jeho užívaním spojených platiť.
Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa, že to, že bol prihlásený k trvalému pobytu na adresu V. X

vB.preukazujeoprávnenosťužívaniabytuateda,žeipolíciauznalaoprávnenosťužívaniapredmetného
bytu. Prihlásenie k trvalému pobytu má evidenčný charakter a nemá za následok vznik nájmu bytu a ani
nie je dôkazom o oprávnenom užívaní bytu.
Odporca počas celého konania tvrdil, že byt bol matkou navrhovateľa neoprávnene obsadený, nájomný
vzťah nikdy nevznikol a už v roku 1985 bol vydaný príkaz na vysťahovanie sa z bytu. Rozhodnutia,

ktorým bol matke navrhovateľa vydaný príkaz na vysťahovania sa z bytu nenadobudli právoplatnosť,
rozhodnutie bolo odvolacím orgánom z procesných dôvodov zrušené. Súd však tieto predložené listinné
doklady zo strany odporcu považoval za podporné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, že matka
navrhovateľa - E. K., byt č. 30 užívala bez právneho dôvodu.
Keďže v konaní navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia teda, že byt bol jeho matke

E. K. riadne pridelený a že táto užívala byt oprávnene.
Keďže matke navrhovateľa E. K. nevzniklo právo nájmu k predmetnému bytu, nemohlo prejsť právo
nájmu k predmetného bytu na navrhovateľa po opustení spoločnej domácnosti jeho matkou, nakoľko
nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.Navrhovateľ sa v priebehu konania domáhal i vydania alternatívneho rozhodnutia , že
navrhovateľ nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva spočívajúce v

oprávnení výlučného užívania predmetného bytu a určenia, že vecné bremeno je odplatné v rozsahu
mesačných platieb rovnajúcich sa obvyklému nájmu.
Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené
taxatívne a to v citovanom ustanovení § 151o Občianskeho súdneho poriadku.
Právozodpovedajúcevecnémubremenumožnonadobudnúťtiežvýkonompráva-vydržanímprisplnení

zákonnýchpodmienokuvedenýchvustanovení§134Občianskehozákonníka.Vydržaťvlastníckeprávo
môže len oprávnený držiteľ t.j. len ten kto nakladá s vecou ako vlastnou so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje, musí ísť o dobromyseľného
držiteľa.
Súd návrh navrhovateľa i v tejto časti zamietol, nakoľko navrhovateľ musel vedieť, že nie je vlastníkom
bytu,totoaninebolosporné,navrhovateľtotonetvrdilataknajehostranenešloodobromyseľnosťateda

nemohlo dôjsť ani k vydržaniu a teda nemohol nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v oprávnení výlučného užívania predmetného bytu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.

s. p. ). Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnostiaoznačiťdôkazy,ktorýchsadovolávaaďalejprispieťkdosiahnutiuúčelukonaniapravdivým
a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 1 O. s. p.
Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v priebehu konania, ktorými

odôvodňoval svoj žalobný návrh.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať
výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O. s.
p. ).

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že k prechodu nájmu bytu na navrhovateľa
nemohlo dôjsť, nakoľko neboli splnené zákonom požadované podmienky pre prechod nájmu bytu, keď
v konaní nebolo preukázané, že matka navrhovateľa - E. K. bola nájomníčkou predmetného bytu a
navrhovateľ nemohol nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v oprávnení

výlučného užívania predmetného bytu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku
teda podľa úspechu v konaní, avšak úspešnému odporcovi v konaní nepriznal náhradu trov konania s
poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko odporca si náhradu
trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.