Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2008

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/54/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106221084
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2008:1106221084.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľky v 1. rade: J.. K. B. rod. K., narodená

XXXX,. bytom D. XXX,. XXX. XX. B., v 2. rade: M.. A. S. rod. K., narodená XXXX,. bytom L. G. X/X/X,.
XXXX.W.,AustriaobevzastúpeníJ..A.K.,Ž.XX,.XXX.XX.B.protiodporkyniv1.rade:O.Č.,narodená
XXXX,. bytom ul. M.C. S. X,. XXX. XX. B. v zastúpení J.. D. M., advokát, A. K. R. X,. XXX. XX B., v 2.
rade: M.. Ž. F., narodená XXXX,. bytom L. XXX/XX,. XXX. XX. T. o určenie neplatnosti vydedenia takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia navrhovateliek v 1. a 2. rade ich otcom I.. A.. J. K., zomrelým dňa
XX.XX.XXXX. v listine o vydedení zo dňa 7.6.2005 nie sú dané.

Súd navrhovateľke v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.6.2006 sa navrhovateľka v 1. a 2. rade domáhala určenie
neplatnosti vydedenia ich otcom I.. A.. J. K., zomrelým dňa XX.XX.XXXX. v listine o vydedení zo dňa
7.6.2005.
Návrh odôvodnili tým, že listinou zo dňa 7.6.2005 ich otec I.. A.. J. K. vydedil a ako dôvod vydedenia
uviedol, že sa obe ako jeho dcéry bez uvedenia dôvodov prestali o neho zaujímať a keď dňa 12.3.2002
utrpel v dôsledku autohavárie úraz zostal odkázaný na pomoc iných ľudí. V listine o vydedení uviedol i ,
že potom ako ich matka od neho odišla, opustila spoločnú domácnosť, v rozpore s dobrými mravmi mu

neposkytli žiadnu potrebnú pomoc a starostlivosť, nenavštevujú ho a vyhýbajú sa osobným stretnutiam.
Dôvody vydedenia neobstoja, navrhovateľky po úraze sa snažili otcovi pomáhať a navštevovali ho podľa
svojich možností.
V čase, keď matka opustila spoločnú domácnosť, navrhovateľky už boli vydaté, mali vlastné domácnosti
ale i napriek tomu sa o otca zaujímali.
Skutočnosť uvedená v listine o vydedení, že otec bol ťažko chorý a so zdravotným stavom odkázaný
na pomoc iných ľudí sa nezakladá na pravde, jeho zdravotný stav bol taký, že v roku 1994 mal infarkt

myokardu a stav podľa lekárskej správy bol veľmi dobrý a pacient bol bez väčších problémov ešte 3
týždne pred úmrtím.
Odporkyňa v 1. rade bola priateľkou otca asi od roku 2002 a otec zrejme na popud odporkyne v 1.
rade vyhlásil, že si navrhovateľky nepraje vidieť, nepraje si, aby ho navštevovali a komunikáciu s nimi
odmietal.
Navrhovateľka v 1. a 2. rade sa snažili zachovať kontakt s otcom, boli pripravené mu pomôcť alebo ho
zaopatriť.

Vo vzťahu k otcovi sa v žiadnom prípade nezachovali v rozpore s dobrými mravmi a nie je splnená
podmienka vydedenia spočívajúca v neprejavovaní skutočného záujmu.Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu vyjadrila písomne, s návrhom sa nestotožnila a navrhla ho ako
neodôvodnený v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedla, že tvrdenia navrhovateľky v 1. a 2. rade sa nezakladajú na pravde a niektoré sú polopravdy

prispôsobené potrebe navrhovateľky v 1. a 2. rade za účelom získania majetkového prospechu.
S I.. A.. J. K. sa zoznámila dňa 26.6.202, boli si blízky a plánovali svadbu.
Navrhovateľka v 1. a 2. rade badatelizujú zdravotný stav poručiteľa, vykresľujú jeho nepravdivý obraz
ako agresívneho , labilného a nevyrovnaného človeka aby získali majetkový prospech z pozostalosti,
ktorý im závetný poručiteľ na základe vlastného úsudku nepriznal.

Nie je pravdou, že by mala brániť stretávaniu sa otca s navrhovateľkou v 1. a 2. rade. Navrhovateľka v
1. a 2. rade vedeli, že ich otec nežije sám a mali istotu, že je o neho postarané. Ani raz nezaznamenala
telefonát od navrhovateľky v 1. a 2. rade a ani raz sa nesnažili prostredníctvom jej osoby s otcom
skontaktovať. Naopak ich otec, I.. A.. J. K., prejavil snahu zmeniť tento stav a niekoľkokrát navštívil
svojho vnuka D. vo V., no navrhovateľka v 2. rade záujem o vnuka neocenila a otcovi netelefonovala a
ani mu nenapísala, čo bol prejav absolútneho nezáujmu.

Skutočnosti uvedené v listine o vydedení sú pravdivé, zodpovedajú tomu, že navrhovateľky v 1. a 2. rade
sa o svojho otca nestarali, neprejavovali o neho skutočný záujem, neposkytli mu v starobe a chorobe
dostatočnú pomoc a naopak aktívne sa podieľali na jeho psychickej traume, ktorá vyústila do jeho smrti.
Listinu o vydedení ako aj závet napísal I.. A.. J. K. pri plnom psychickom zdraví z vlastnej vôle a bez
akéhokoľvek nátlaku a ovplyvňovania z jej strany. Rozhodol sa sám a dobrovoľne ako naloží so svojim

majetkom a využil svoje právo vydediť svoje dcéry a ich potomkov.

Odporkyňa v 2. rade sa vyjadrila k návrhu písomne, uviedla, že dôvody vydedenia sú dané. Listiny o
vydedení jasne hovorí o vzťahu navrhovateliek k ich otcovi.
Navrhovateľky spochybňujú zdravotný stav svojho otca, ktorý nebol dobrý a vzhľadom k tomu potreboval

pomoc a opateru, ktorú si však zabezpečil.
Navrhovateľky ako dcéry sa zachovali v rozpore s dobrými mravmi a neprejavili skutočný záujem o otca.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na pojednávaní dňa 23.6.2008 konal a rozhodol
v neprítomnosti odporkyne v 2. rade, keď odporkyňa v 2. rade sa na pojednávanie neustanovila, termín

pojednávania vzala na vedomie na pojednávaní konanom dňa 5.5.2008, svoju neúčasť na pojednávaní
písomne ospravedlnila, pojednávanie však odročiť nežiadala..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. a 2. rade, výsluchom odporkyne v 1.
a 2. rade, prednesmi splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky v 1. a 2. rade, prednesmi právneho

zástupcu odporkyne v 1. rade, výsluchom svedkov P.. O. K., J. R. S. , oboznámil sa s listinnými dokladmi
- oznámenie o úmrtí I.. A.. J. K., listina o vydedení zo dňa 7.6.2005, závet poručiteľa - I.. A.. J. K. a
ostatný obsah spisu a zistil nasledovný stav:

I.. A.. J. K. zomrel dňa XX.XX.XXXX. so zanechaním závetu z 07.06.2005 a listiny o vydedení z

07.06.2005.
Závetom zanechal všetok svoj majetok v jednej polovici svojej sestre M.. Ž. F. - odporkyni v 2. rade a v
jednej polovici družke O. Č. - odporkyne v 1. rade.
Listinou o vydedení zo dňa 07.06.2005 vydedil svoje dcéry J.. K. B. - navrhovateľku v 1. rade a M.. A.
S. - navrhovateľku v 2. rade.

Ako dôvod vydedenia uviedol, i napriek skutočnosti, že dcéry boli informované o jeho zdravotnom
stave, v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytovali žiadnu potrebnú pomoc a starostlivosť. Prestali
sa o neho zaujímať, nenavštívili ho od 22.12.2002, vyhýbajú sa osobným stretnutiam a neprejavujú o
neho skutočný záujem, ktorý by ako dcéry prejavovať mali. Navrhovateľka v 1. rade sa podieľala na
vypracovaní podvodnej darovacej zmluvy ohľadne daru - ? nehnuteľnosti rodinného domu s jej matkou a

dopustila sa tým voči poručiteľovi protiprávneho nadobudnutia v spolupáchateľstve a vedome poručiteľa
podviedla v právnom názore na spôsob darovania.
Vydedenie sa vzťahovalo i na potomkov oboch dcér.

Ako dedičia zo zákona v I. skupine - potomkov po nebohom I.. A.. J. K. by prichádzali do úvahy dcéra

J.. K. B. - navrhovateľka v 1. rade a dcéra M.. A. S. - navrhovateľka v 2. rade.

Dedičské konanie sa vedie na Okresnom súdu Bratislava I pod spisovou značkou 1D/29/2006 D not
3/2006.Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla , že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení
nie sú dané nakoľko k vydedeniu došlo z dôvodu rozchodu otca s matkou, keď ona a jej sestra -

navrhovateľka v 2. rade neodsúdili konanie matky. Otec žiadal, aby navrhovateľka v 1. a 2. rade
prestala s matkou komunikovať. S otcom sa stretávala aj po narodení jej dcéry v roku 2003, otec
niekedy navrhovateľku sám kontaktoval a žiadal o sprostredkovanie stretnutia s matkou. Otec, keď mu
telefonovala, nedvíhal jej telefón, neotvoril dvere i keď bol doma. Otec nemal záujem sa s ňou a s
navrhovateľkou v 2. rade stretnúť, odmietal pokusy o kontakt s ním.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že nie je pravda, že sa podieľala na vypracovaní darovacej zmluvy a
podvodného konania v súvislosťou s ňou, išlo o zmluvu medzi matkou a otcom a vypracovával ju právnik.
Nie je pravda, že otec mal viac infarktov, podľa vedomostí navrhovateľky mal jeden infarkt v 50. roku jeho
veku a podľa jej informácii bol pred smrťou na vyšetrení , ktoré dopadlo dobre. Otec žil s odporkyňou
v 1. rade aktívnym spoločenským životom , nešlo o ťažko chorého človeka, ktorý by bol odkázaný na
24 hodinovú starostlivosť.

Navrhovateľka v 2. rade vo výpovedi uviedla, že po rozchode otca s matkou, otec chcel od nej len
informácie o matke, nepýtal sa jej ako sa má ona sama. Telefonicky sa s ním snažila kontaktovať,
avšak otec si kontakt nežiadal, telefonické rozhovory boli ukončené tým, že telefón položil, na písomný
kontakt neodpovedal. O otca nemala možnosť sa starať, nakoľko v roku 2003 sa jej narodilo ťažko

postihnuté dieťa, ktoré vyžadovalo 24 hodinovú starostlivosť. Vedomosť o tom, že by otec potreboval
pomoc nemala, nikdy ju o pomoc nepožiadal, nikdy jej nevolal.

Odporkyňa v 1. rade, družka poručiteľa, vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravdou, že poručiteľ
vydedil navrhovateľku v 1. a 2. rade z dôvodu nezhôd s ich matkou. O žiadnych kontaktoch či

telefonických alebo písomných nevie, žiadne neboli. Navrhovateľku v 1. rade spoznala až po smrti
poručiteľa a navrhovateľku v 2. rade spoznala až v deň pohrebu pána K.. Syna navrhovateľky v 2. rade,
vnuka poručiteľa, navštívili spolu niekoľkokrát vo Viedni avšak navrhovateľka v 2. rade otca nikdy
nekontaktovala.
Poručiteľ pristúpil k spísaniu listiny o vydedení po vlastnom uvážení a mal dostatok času zistiť ako k

nemu navrhovateľka v 1. a 2. rade ako dcéry k nemu pristupujú, bol dosť chorý, no spoločenský život,
ktorý spolu viedli neškodil jeho zdraviu a nijako ho neohrozoval. Bývali spolu, potreboval mať niekoho
vedľa seba.
Zdravotný stav poručiteľa bol taký, že dva razy do roky chodil na zdravotné prehliadky, hospitalizovaný
nebol, mal vyšší tlak a jeho zdravotný stav vyžadoval 24 hodinovú opateru, ktorú mu poskytovala, keď

varila diétne jedlá, prala a žila s ním ako družka.

Odporkyňav2.rade,sestraporučiteľavosvojejvýpovediuviedla,žetočojeuvedenévlistineovydedení
je o vzťahu poručiteľa k navrhovateľke v 1. a 2. rade a nie k ich matke. Poručiteľ - brat odporkyne v 2.
rade, bol po infarkte, trpel depresiami, ťažko prežíval odchod manželky, býval často sám. Ttrpel srdcovo

cievnym ochorením, no nebol odkázaný na pomoc iných ľudí, bol schopný postarať sa o seba sám.
Vedomosť o tom že by žiadal o pomoc dcéry - navrhovateľku v 1. a 2. rade, odporkyňa v 2. rade nemala,
no vedela, že sa s dcérami snažil kontaktovať.

Svedkyňa P.. O. K., matka navrhovateľky v 1. a 2. rade a bývalá manželka poručiteľa, vo svojej výpovedi

uviedla, že je presvedčená, že navrhovateľka v 1. a 2. rade sa chceli starať o svojho otca - poručiteľa aj
po jej odchode zo spoločnej domácnosti, ale ich otec - poručiteľ po tom ako navrhovateľka v 1. a 2. rade
neprestali komunikovať s ňou, rozhodol, že ich bude trestať tým, že nebude s nimi komunikovať. Bývalý
manžel - poručiteľ ju prenasledoval, psychicky týral, musela mať ochranu, nebezpečne sa vyhrážal.
Poručiteľ si neželal kontakt s dcérami - navrhovateľkou v 1. a 2. rade , dokonca, keď ho boli pozvať na

svadbu tak ich obe vyhodil.

Svedok J.. R. S., priateľ poručiteľa, vo svojej výpovedi uviedol, že priateľmi boli od roku 1959 a to až
do smrti poručiteľa. s tým, že intenzívne sa priatelili až od roku 2001, pred tým sa stretávali sporadicky
a nenavštevovali sa.

Svedok uviedol, že poručiteľ bol nešťastný , lebo dcéry sa s ním nestretávali, netelefonovali mu,
nekomunikovali s ním. Potom ako sa zoznámil s odporkyňou v 1. rade nepotreboval pomoc, lebo sa o
neho starala ona, no ťažko znášal a nevedel sa vyrovnať s tým, že ho opustila manželka. S poručiteľom
sa nerozprávali o vzťahoch, on mu s týmto nezdôveroval.Z listiny o vydedení zo dňa 7.6.2005 spísanou I.. A.. J. K. - poručiteľom vyplýva, že poručiteľ pre prípad
smrtivydeďuje svojedcéry-navrhovateľkuv1.a2.radeaichpotomkovzdôvodu,žeod22.12.2001bez

uvedenia dôvodu sa prestali o neho zaujímať a je odkázaný na pomoc iných ľudí. Dcéry sú informované
o jeho stave a napriek tomu v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú žiadnu potrebnú pomoc a
starostlivosť, trvale neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by dcéry prejavovať mali.
Dcéra K. B. - navrhovateľka v 1. rade sa zúčastnila ako právnik na vypracovaní podvodnej vynútenej
darovacej zmluvy predmetom, ktorej bolo darovanie ? nehnuteľnosti - rodinného domu na K. ul. na matku

hoci vedela, že matka sa mieni odsťahovať zo spoločnej domácnosti a tým sa dopustila trestného činu
protiprávneho nadobudnutia majetku v spolupáchateľstve, čím vedome podviedla poručiteľa.
Dcéra - A. - navrhovateľka v 2. rade ani raz nepriviedla k poručiteľovi svojho syna D. ako k starému
otcovi, neupozornila ho na spomienku ani telefonickú.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia

obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo
forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,

kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky v 1. a 2. rade je dôvodný a preto mu vyhovel.

Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého dôvodu taxatívne uvedeného v §
469 a Občianskeho zákonníka. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma a
prejav o vydedení možno urobiť vlastnoručne pri dodržaní podmienok uvedených v § 476 Občianskeho
zákonníka alebo možno tento prejav zriadiť vo forme notárskej zápisnice.

Vo vydedení poručiteľ pre prípad smrti musí výslovne uviesť zákonný dôvod vydedenia.

Vprejednávanomprípadeporučiteľakodôvodvydedeniauviedol,žedcéry-navrhovateľkav1.a2.rade
sa prestali o neho zaujímať a on je odkázaný na pomoc iných ľudí a že i napriek tomu, že sú informované
o jeho stave, v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú žiadnu potrebnú pomoc a starostlivosť, trvale

neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by dcéry prejavovať mali.
Keďže dôvody vydedenia navrhovateľky v 1. a 2. rade boli vymedzené ako neposkytnutie pomoci v
chorobe, v starobe a neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali,
súd posudzoval či tieto dôvody ako materiálna náležitosť platnosti vydedenia existujú a teda či správanie
sa navrhovateľky v 1. a 2. rade možno hodnotiť ako neprejavovanie opravdivého záujmu a neposkytnutia

potrebnej pomoci.
Súd jednak posudzoval potrebnosť pomoci poručiteľovi ako aj možnosť navrhovateľky v 1. a 2. rade
takúto pomoc poskytnúť poručiteľovi a či došlo zo strany navrhovateľky v 1. a 2. rade o neprejavovanie
opravdivého záujmu.V konaní mal súd za preukázané, predložením listinných dokladov a výpovedí jednak svedkov a i
účastníkov konania, že poručiteľ nemal výrazné zdravotné problémy. Zdravotný stav poručiteľa bol
primeraný jeho veku, poručiteľ bol samostatný, pohyboval sa a nebol odkázaný vzhľadom na svoj

zdravotný stav na 24 hodinovú opateru.
Poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou v 1. rade, ktorá mu podľa vlastného vyjadrenia
poskytovala opateru, varila mu, prala a starala sa o neho a na inú pomoc nebol odkázaný. Sama
odporkyňa v 1. rade uviedla, že poručiteľ nežiadal navrhovateľku v 1. a 2. rade o poskytnutie pomoci,
nakoľko bola prítomná ona a teda na starostlivosť navrhovateľky v 1. a 2. rade nebol odkázaný.

Dôvod vydedenia t.j. neposkytnutie pomoci teda nebol daný.
V súvislosti s neprejavovaním opravdivého záujmu zo strany navrhovateľky v 1. a 2. rade súd zistil, že
problémy vo vzťahu poručiteľa k dcéram - navrhovateľke v 1. a 2. rade nastali po rozchode poručiteľa
s manželkou - matkou navrhovateľky v 1. a 2. rade.
Súd pri hodnotení prejavovania opravdivého záujmu zo strany navrhovateľky v 1. a 2. rade považoval
za podstatnú túto skutočnosť a hodnotil vzájomný vzťah t.j. vzťah poručiteľa k dcéram a a vzťah dcér

k poručiteľovi. Z listinných dokladov ako i z výpovedí účastníkov a svedkov vyplynulo, že poručiteľov
vzťah k navrhovateľke v 1. a 2. rade v dôsledku rozchodu s ich matkou bol narušený.
Z vykonané dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľka v 1. a 2. rade neprejavovala záujem o
poručiteľa i napriek tomu, že poručiteľ mal záujem o stretávanie sa s nimi. Nestretávanie sa poručiteľa s
navrhovateľkou v 1. a 2. rade bolo podľa názoru súdu v dôsledku negatívneho vzťahu poručiteľa k matke

navrhovateľky v 1. a 2. rade ako i v dôsledku vzájomného vzťahu poručiteľa a navrhovateľky v 1. a 2.
rade. Listinné doklady predkladané zo strany odporkyne v 1. a 2. rade sa týkali vzťahu a problémom
medzi poručiteľom a jeho bývalou manželkou - matkou navrhovateľky v 1. a 2. rade.
Zo žiadnych listinných dokladov a ani zo svedeckých výpovedí a výpovedí účastníkov konania
nevyplynulo, že by navrhovateľka v 1. a 2. rade sa nekontaktovala s poručiteľom a že poručiteľ mal

záujem o stretávanie sa s navrhovateľkou v 1. a 2. rade, že by na jeho aktivity v súvislosti so stretávaním
navrhovateľka v 1. a 2. rade nereagovala.
S vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že poručiteľ počas života mal za zlé navrhovateľke v 1. a
2. rade ich postoj k jeho rozchodu s manželkou - matkou navrhovateľky v 1. a 2. rade. Sama odporkyňa v
1. rade uviedla, že potom čo poručiteľovi navrhovateľka v 1. a 2. rade svojim postojom k matke spôsobili,

stratil vieru k nim.
Súd mal zato, že ani zo strany poručiteľa nebol kvalifikovaný záujem o stretávanie sa s navrhovateľkou
v 1. a 2. rade a teda , že ich vzájomné vzťahy neboli po rozchode poručiteľa s bývalou manželkou dobré
a narušenie vzťahov bolo obojstranné a teda, že by len zo strany navrhovateľky v 1. a 2. rade išlo o
nezáujem, ktorý sa citovo poručiteľa dotýkal.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzájomné vzťahy poručiteľa s dcérami neboli na úrovni
vzťahov bežných v usporiadanej rodine.
V súvislosti s vydedením navrhovateľky v 1. rade v dôsledku podvodného konania navrhovateľky v
1. rade pri vypracovaní podvodnej vynútenej darovacej zmluvy predmetom, ktorej bolo darovanie ?
nehnuteľnosti - rodinného domu na K. ul. na matku v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané ,

že navrhovateľka v 1. rade sa zúčastnila či podieľala na vypracovaní darovacej zmluvy a nebolo
preukázané , že zo strany navrhovateľky v 1. rade išlo o podvodné konanie vo vzťahu k poručiteľovi
- otcovi.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v 1. a 2. rade je dôvodný,

nakoľko dôvodom uvedeným v listine o vydedení zo dňa 7.6.2005 nemožno priznať vydedeniu z
dôvodov podľa § 469a ods. 1 písmeno a/, b/ Občianskeho zákonníka právne účinky, keď po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dôvody vydedenia navrhovateľky v 1. a 2. rade nie sú dané.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní avšak úspešnej navrhovateľke v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko navrhovateľka v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatnila.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona