Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/437/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104145477
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Hausleitnerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1104145477.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci
navrhovateľa: P. P., P. X,. Z. M., zast. JUDr. V. N., advokátom, K. X,. B., proti odporcovi:
C. R. S., spol. s.r.o., Ž. X,. B., o neplatnosť výpovede, náhradu mzdy a náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorý mal skončiť 15.11.2004 je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 20.364,14 eur
a nahradiť navrhovateľovi trovy konania 1.219,08 eur na účet JUDr. V. N., advokáta, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku náhrady mzdy súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu 1.321,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.12.2004 a 23.4.2008 domáhal vyslovenia neplatnosti

výpovede z pracovného pomeru, na základe ktorej mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť dňa
15.11.2004 a náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku denne 571,20 Sk od 15.11.2004, kedy bolo
odporcovi doručené oznámenie o tom, že navrhovateľ trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca v prvej
polovici novembra ústne oznámil navrhovateľovi aby od 15.11.2004 do práce nechodil, pretože mu dáva
výpoveď. Následne túto skutočnosť potvrdil listom, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 15.11.2004.
V liste oznámil, že dáva navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 Zák. práce ku dňu 15.11.2004 a dôvodom

malo byť hrubé porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom. Navrhovateľ sa nedopustil žiadneho
porušeniapracovnejdisciplínyanebolodporcomaniústneanipísomneupozornený.Keďsanavrhovateľ
dostavil do priestorov odporcu a žiadal, aby ho naďalej zamestnával, odporca navrhovateľa vykázal.
Dňa 26.11.2004 odoslal navrhovateľ odporcovi list, v ktorom trvá na ďalšom zamestnávaní.

Výpoveď je v rozpore s § 63 ods. 2 Zák. práce, výpovedný dôvod nie je jednoznačne uvedený,
nie je zrejmé kedy došlo k tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny a v čom spočíva porušenie.
Keby aj odporcom tvrdené skutky boli pravdivé, išlo by len o menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať výpoveď v zmysle § 63 ods.
1 Zák. práce iba vtedy, ako bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej
disciplínypísomneupozornenýnamožnosťvýpovede.Vdanomprípadenavrhovateľnebolnaporušenie

pracovnej disciplíny upozornený ani ústne ani písomne. Pracovný pomer trvá menej ako päť rokov, preto
výpovedná lehota je dvojmesačná. Výpovedná lehota, keďže výpoveď bola doručená v novembri, keďby bola platná, začala 1.12. 2004 a skončila by 31.1.2005. Zmenil návrh (čl. 19) tak, že žiada náhradu
mzdy do právoplatného tohto rozhodnutia. Súd zmenu uznesením dňa 10.9.2009 pripustil.

Na pojednávaní dňa 27.1.2009 súd zabezpečil dôkaz výsluchom navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že
u právneho predchodcu odporcu s pôvodným názvom A. A. R. s.r.o. pracoval od 1.8.2003, ktorý zmenil
obchodný názov aj priestory. Keď prišiel do práce neskoro, bolo to 5, maximálne 10 minút z dôvodu
zápchy v doprave nakoľko dochádzal z R. do P., kde mali závod. Nevedel kedy to bolo, ale bolo to

raz za čas. Býval na podnájme ešte s 2 pracovníkmi a vozil ich autom. Keď prišiel neskoro do práce,
prišli všetci traja. Kolegovia nedostali výpoveď. Taktiež sa stávalo, že meškal vedúci, ktorý mal kľúče
od prevádzky, tak sa museli zapisovať až keď prišiel vedúci, do spoločnosti vstupovali všetci spoločne.
K druhému skutku výpovedného dôvodu sa nevedel vyjadriť, lebo nevie čo tým odporca myslel. Každú
prácu riadne vykonával, nebol na nič upovedomený, že niečo zle robí. K tretiemu skutku uvádza, že
existovalo upozornenie, že by sa na pracovisku nemalo jesť. Počas práce nikdy nejedol, ani nepožíval

nápoje, iba cez obedňajšiu prestávku síce v dielni, tam všetci jedli. Dňa 15.11.2004 keď mu odporca
doručil výpoveď musel opustiť pracovisko a nemohol sa vrátiť, lebo ho násilným spôsobom vyhodil.
Od 15.11. 2004 bol evidovaný na Úrade práce Z. M., nepoberal podporu, pretože nemal odpracované
3 roky. Potom sa zamestnal v T. v B. s.r.o. pracoval tam asi rok. Mal príjem asi 25.000,-Sk brutto.
Následne pracoval v stavebninách F. s.r.o. kde zarobil 20 000,-Sk brutto. Po 3-4 mesiacoch sa stal

nezamestnaným asi pol roka. Nebol evidovaný na úrade práce z dôvodu, že trvalé bydlisko mal v Z. M.
a bolo finančne náročné navštevovať každý druhý týždeň úrad práce. V Z. M. sa zamestnať nemohol,
bola tam veľká nezamestnanosť. Spoločnosti, ktoré tam boli buď už v nich pracoval, alebo nereagovali
na jeho ponuku. Po pol roka nezamestnanosti sa zamestnal v spoločnosti H. s.r.o. avšak tam dostal
výpoveď, nakoľko pracovná doba bola taká, že museli pracovať 24 hodín podľa ich potrieb a keď mu

zavolali, že nie je hneď k dispozícii mali za to, že spoločnosti nevyhovel. Zarobil tam 130,-Sk na hodinu.
Bol na nich robený nátlak. V súčasnosti pracuje v spoločnosti Opraz -TZ, kde zarobí 160,-Sk na hodinu.
Že trvá na ďalšom zamestnaní oznámil odporcovi 25.11.2004 doporučene. Pracovný 40 hodinový týždeň
bol rozdelený na 5 pracovných dní. Výplatný termín bol do 15.-tého dňa nasledujúceho mesiaca.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ bo fluktuánt, neprispôsobivý, robil samé problémy.
Jeho kalich pretiekol, nechápe tú drzosť, ako si mohol dovoliť uplatňovať náhradu mzdy.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ uzavrel
pracovný pomeru s odporcom dňa 1.8.2004 ako technik tonerovej výroby. V prvej polovici novembra
odporcaústneoznámilnavrhovateľovi,abyodpondelkaužnechodildopráce,pretožemudávavýpoveď.
Dňa 15.11.2004 odporca doručil navrhovateľovi výpoveď za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Vo
výpovedi uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru dáva dňom 15.11.2004 za hrubé porušovanie

pracovnej disciplíny, a to opakovanými neskorými príchodmi na pracovisko, porušovaním pracovného
režimu, porušovaním zákazu konzumácie jedla a nápojov pri práci a to v zmysle § 63 Zák. práce.
Odporca vykázal navrhovateľa z pracoviska. Navrhovateľ listom doručeným odporcovi dňa 26.11.2004
oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Pracovný úväzok navrhovateľa podľa pracovnej zmluvy
bol 40 hodín týždenne. Rozhodné obdobie predstavuje 3. kalendárny štvrťrok roku 2004. Navrhovateľ

odpracoval 328 hodín a dosiahol zárobok 36.000,-Sk, takže priemerný hodinový zárobok predstavuje
73,19 Sk k 1.10.2004 a pri 8 hodinovom zárobku je to 585,52 Sk denne. Mesačný priemerný zárobok
je 12.729,20 Sk.

Podľa § 63 Zák. práce ku dňu 15.11.2004 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak

a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

c) zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia
orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať

pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu na ochranu zdravia,

d) zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,
3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s

porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie
pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno

okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer,
môžedaťzamestnávateľzamestnancovivýpoveďibavlehotedvochmesiacovododňa,keďsaodôvode
výpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvochmesiacovpojehonávrate
z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 3 konanie zamestnanca, v ktorom možno
vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte
do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný
oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

Podľa § 77 Zák. práce k 15.11.2004 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Podľa § 79 ods. 1, 2 Zák práce k 15.11.2004 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď

alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť
mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci

deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri
svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného
zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce
nezapojil.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Zák. práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 134 ods. 1, 2, 4, Zák. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný

zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovného času zamestnanca.

Predmetom konania, okrem určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, je aj náhrada mzdy za
obdobie od 15.11.2004 do právoplatnosti rozhodnutia vo výške 571,20 Sk denne.

Výpoveď je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému

účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu. Zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť pracovný pomer len z
dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Iný než v Zákonníku práce uvedený výpovedný dôvod
nemôže použiť. Výpovedný dôvod, ktorý uplatňuje zamestnávateľ, treba uviesť tak, aby bolo zrejmé,
aký je skutočný dôvod výpovede. Nedostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu môže ovplyvniť aj
platnosť výpovede z dôvodu neurčitosti. Zákonník práce ustanovuje nielen povinnosť zamestnávateľa

výpovednýdôvodskutkovovymedziť,alesúčasnezakotvujeajpožiadavkunaspôsobtohtovymedzenia.
Je povinný výpovedný dôvod vymedziť skutkovo tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným
dôvodom. Vo výpovedi odporca neuviedol kedy malo dôjsť k opakovaným neskorým príchodom, v
čom spočíva porušenie pracovného režimu a kedy k porušeniu tohto pracovného režimu došlo, kedynavrhovateľ porušil zákaz konzumácie jedla a nápojov pri práci. Takéto, skutkové nevymedzenie a
nekonkretizovanie porušenia pracovnej disciplíny zakladá pre jeho neurčitosť a možnosť jeho zámeny
s iným skutkom, neplatnosť výpovede. K výpovedi malo dôjsť z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny.

Odporca nepreukázal ale ani netvrdil, že by v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zák. práce bol na porušenie
pracovnej disciplíny v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny
písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie dvojích tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr, súd neprihliada
Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže

pripojiť bez svojej viny ( § 79 ods. 2 O.s.p.).

Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočnosti sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom
má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je

korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej
skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Komunikačná
štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré sú v podstate dané
jednoduchým rozlišovaním procesného úkonu a obrany. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich
záujmov v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom

spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromaždeniu dostačujúceho materiálu
k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom.

Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v

civilnomsporovomsúdnomkonaní.Stranynesúzodpovednosťzadostatočnézhromaždenieskutkového
materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena
tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich
skutočnostiach.

Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočnosti tiež tvrdí. Vyplýva z toho, že odporca okrem už vyššie uvedeného, neuniesol dôkazné
bremeno ani v súvislosti s tým, že navrhovateľ mal byť na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou

dania výpovde upozornený, dokonca nesplnenie si povinnosti tvrdenia ( § 101 ods. 1 O.s.p. ), len na
ktorom základe môže súd rozhodovať o vykonaní toho-ktorého dôkazu resp. výnimočne vykonať aj
dôkaz, ktorého vykonanie účastníkmi navrhnuté nebolo.

Odporca nežiadal znížiť resp. nepriznať náhradu mzdy navrhovateľovi, preto súd navrhvateľovi náhradu
mzdy priznal odo dňa ako oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do vyhlasenia
rozsudku.

Rozhodným obdobím bolo obdobie od júla do septembra 2004. V júli neodpracoval žiadne hodiny, v
mesiaci august odpracoval 176 hodín, v mesiaci september 152 hodín. Spolu to predstavuje 328 hodín.
Za mesiac august mal plat 12.000,-Sk a v mesiaci september 12.007,-Sk, spolu 24.007,-Sk. Potom
hodinový zárobok navrhovateľa je 24.007,-Sk : 328 hodín = 73,19 Sk za hodinu. Mesačný zárobok
predstavuje 73,19 Sk x koeficient 173,92 = 12.729,20 Sk. Denný zárobok predstavuje 73,19 x 8 hodín

= 585,52 Sk. Navrhovateľ žiadal priznať len 571,20 Sk denne. Potom uplatňovaný hodinový zárobok
je 571,20 : 8 hod = 71,40 Sk. Hodinový zárobok 71,40 x koeficient 173?92 = 12.417,88 Sk mesačne.
Potom za 4 roky a 34 dní náhrada mzdy predstavuje: 48 mesiacov x 12.729,20 Sk = 611.001,60Sk plus
34 dní x 73,19 Sk = 2.488,46 Sk spolu to predstavuje 613.490,06 Sk v prepočte 20.364,14 eur.Vzhľadom k tomu, že výpoveď daná navrhovateľovi nie je v zmysle § 61 ods. 2 Zák. práce skutkovo
dostatočne určito vymedzená, konkretizovaná, súd určil, že výpoveď daná navrhovateľovi je neplatná.

Priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 26.11.2004 do vyhlásenia rozsudku, nakoľko
odporca nežiadal znížiť alebo nepriznať náhradu mzdy.

V časti náhrady mzdy od 15.11.2004 do 25.11.2004 súd návrh zamietol, nakoľko sám navrhovateľ tvrdil,

že oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní doručil odporcovi dňa 26.11.2004 a taktiež v časti
od vyhlásenia rozsudku do právoplatného tohto rozhodnutia súd návrh zamietol, nakoľko v zmysle § 154
ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu.

O trovách konania súd rozhododol podia § 142 ods. 3 O.s.p. pred spojkou alebo, priznal úspešnému
odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol neúspešný len v nepatrnej časti. Náhrada
trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia nasledovne:

1. prevzatie a príprava 22.11.2004 § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 4 zák. č. 655/2004 Z.z.
………………………..……………………………… 11.500,-Sk
2žaloba dňa 13.12.2004 … ……………………………….. 11.500,-Sk
3. paušál 2x 136,-Sk………………………………………… 272,-Sk

V prepočte na eura ……………………………………………….. 772,49 Eur
2. účasť na pojednávaní dňa 27.1.09 - ?……………………. 51,48 Eur
3. " 17.3.2009- ? …………………. 51,48 Eur
4. " 28.4.2009 - ? ……………….. 51,48 Eur
5. " 10.9.2009 - ? ………………… 51,48 Eur

6. " 19.11.2009 § 10, § 13 ods.4…..205,92 Eur
7. paušal 6,95 x 5…………………………………………. 34,75 Eur
spolu ……………………………………………………….. 1.219,08 Eur

Súd priznal za účasť na pojednávaní dňa 27.1.2009 len štvrtinový úkon, nakoľko nešlo o pojednávanie,

len o zabezpečnie dôkazu navrhovateľa.

Zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa položky č. 1, písm. a) Prílohy k zák č.

71/1992 Zb. O súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľ je od platenia od súdnych poplatkov v zmysle
§ 4 dopisa ť ods. 2 písm. d) oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka

a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahusa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu.