Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2008

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/155/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107232517
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2008:1107232517.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľa: M. L., bytom R.

N.. X,. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., R. X,. B. proti odporcovi: O. Ú. S.. A., s.r.o., H. XX,. B.,
IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného advokátkou JUDr. A. M., B. XX,. B., za účasti vedľajšieho účastníka :
W. P., a.s., K. XX,. B., o zaplatenie 200.000,- Sk, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 9.137,40 Sk na účet právnej
zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 1.10.2007 domáhal zaplatenia sumy 200.000,-Sk
titulom náhrady škody na zdraví, na tom skutkovom základe, že dňa 6.11.2006 sa podrobil extrakcii
štyroch zubov u odporcu, pri ktorej cítil veľkú bolesť, na ktorú reagoval krikom a napriek tomu, že
anestéza nezabrala pokračoval chirurg MUDr. N. vo svojom výkone; ranu mu nezašil, iba zatampónoval
a neposkytol mu žiadne analgetikum; následne 3 až 4 týždne nemohol jesť a ani sa napiť bez bolesti.
Písomným podaním zo dňa 3.6.2008 špecifikoval svoj nárok na zaplatenie škody na zdraví tak, že

pozostáva z bolestného, nemajetkovej ujmy v zmysle psychickej traumy a nákladov na liečenie.

Odporca a vedľajší účastník žiadali návrh zamietnuť so zreteľom na skutočnosť, že u navrhovateľa išlo o
nenáročnú extrakciu v parodontickom teréne, pri ktorej boli dodržané všetky zásady lege artis ( podanie
dostatočného množstva anestetika z dvoch miest vpichu, štandardná extrakcia, ošetrenie extrakčnej
ranyzahryznutímdotampónu),čímzostranyodporcunedošlokžiadnemuporušeniujehopovinnostiako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Namietali nepreukázanie predpokladov pre vznik zodpovednosti

za škodu podľa ust. § 420 Obč.zák., a to porušenia právnej povinnosti, vznik škody v podobe poškodenia
zdravia navrhovateľa, príčinnú súvislosť a zavinenie.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom
navrhovateľa, svedkov, oboznámením s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na
ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Súd
teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval

svoj žalobný návrh a vyjadrenia a prednesov odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju
obranu.Zároveňsúdpoučilúčastníkovkonaniapodľa§120ods.4O.s.p.opovinnostipredložiťaoznačiť
potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie.Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie na návrh

navrhovateľa, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre právne posúdenie dôvodnosti
žalobného návrhu, navrhované znalecké dokazovanie by bolo nepotrebné z hľadiska zistenia a
posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, a preto uznesením zamietol návrh
navrhovateľa na doplnenie znaleckého dokazovania a vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods.
1,4 O.s.p. ).

Podľa ust. § 4 ods. 1,3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2007, zdravotnú starostlivosť a služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za
podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je
poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa ust. § 17 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2007, ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla
zdravotná starostlivosť správne (§ 4 ods. 3), alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho
zdravotníckehopracovníkavsúvislostisposkytovanímzdravotnejstarostlivostialeboslužiebsúvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu;

žiadosť sa podáva písomne.
Poskytovateľ je povinný bezodkladne písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti.
Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo bezodkladne neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia
žiadosti, osoba má právo
a) požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len "úrad pre dohľad") o vykonanie

dohľadu podľa osobitného predpisu, ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti,
b) obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru podľa osobitného predpisu, ak predmetom žiadosti
je iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč.zák. je protiprávny úkon ako

porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody, zavinenie škodcu vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti, ktoré sa predpokladá na úrovni
nevedomej nedbanlivosti. Protiprávnosť má v prípade výkonu zdravotnej starostlivosti charakter
porušenia povinnosti lekára postupovať v súlade s predpismi, ktoré regulujú poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a protiprávne konanie musí mať charakter postupu non lege artis, teda chybného postupu,

ktorý nie je v súlade so súčasne dostupnými poznatkami a stavom lekárskej vedy, teda keď sa nevyužili
- objektívne posudzované - potrebné odborné znalosti a postupy pri vymedzení anamnézy, stanovení
diagnózy, liečebného postupu a zaistenia následnej starostlivosti po uskutočnení liečebného zákroku.
Protiprávnosť konania teda spočíva v postupe v rozpore s povinnosťou poskytovania zdravotníckych
služieb lege artis - odborne úplne bezchybne. Možno preto uzavrieť, že pod výkonom lekárskej činnosti

lege artis rozumieme liečenie, prevenciu a diagnostiku takého charakteru, ktorý je v súlade s najvyšším
stupňom vedeckého poznania a praxe. Zo zákonnej dikcie vyplýva lekárovi povinnosť poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne, teda v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy
pre diagnostikovanie a terapiu využiť všetky možnosti, ktoré medicína ponúka. Z uvedeného možnodovodiť, že takto definovanú "správne poskytnutú zdravotnú starostlivosť " označuje náš platný právny
poriadok za poskytnutú lege artis. Protiprávnym úkonom môže byť ako konanie, teda liečebný postup
alebo lekársky zákrok, ktorý nie v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy, tak aj opomenutie,

kde bolo potrebné určitým spôsobom zakročiť. Pritom platí, že každý diagnostický alebo liečebný zákrok
je vždy väčším či menším zásahom do telesnej integrity pacienta a je sprevádzaný určitým stupňom
bolesti, rizikom možných komplikácií a s určitou mierou nebezpečenstva pre ľudský život a zdravie;
nesmie však dôjsť k prekročeniu právnym poriadkom tolerovanej miery a zákrok musí byť v súlade s
profesijnými štandardami.

Zo skutkových okolností prejednávanej veci je zrejmé, že dňa 6.11.2006 sa navrhovateľ podrobil na
základepredchádzajúceholekárskehoodporúčaniaparadontológaextrakcii4prednýchspodnýchzubov
sánky,ktorúvykonalzamestnanecodporcuchirurgMUDr.N.včaseneprítomnostiošetrujúcehozubného
lekára navrhovateľa MUDr. M.. Z výsluchu svedka MUDr. N. mal súd preukázané, že samotnej extrakcii
predchádzalo aplikovanie anestézy v podobe dvoch injekcií Supracainu. Následné krvácanie z rany bolo

zastavené zahryznutím do tampónu. Vypočutí svedkovia MUDr. M. a Doc. MUDr. M. zhodne uviedli, že
išlo o ľahkú extrakciu už paradontických zubov, pri ktorej sa bežne zastavuje krvácanie zahryznutím do
tampónu, rana sa nezašíva v dôsledku hrozby anaeróbnej infekcie, bežne sa pacient nevolá na kontrolu,
závisí to od diagnózy, prípadne vzniknutých následných komplikácií, doba hojenia je 3 až 4 týždne.
Svedok Doc. MUDr. M. potvrdil, že zákrok, ktorý navrhovateľovi robil dňa 12.12.2006 bol kvalitatívne

odlišný, nakoľko v ňom išlo okrem extrakcie 2 zubov aj o vytiahnutie nevyrasteného zuba, ktoré si práve
vyžadovalo narezanie miesta a následné zašívanie rany a kontroly na ďalšie ošetrenie miesta a vybratie
stehov.

Navrhovateľ v danej veci odvodzoval svoj nárok na náhradu škody na zdraví od neprávneho postupu

lekára pri vykonávaní lekárskeho stomatologicko-chirurgického zákroku v podobe extrakci zubov, pri
ktorej pociťoval nesmierne bolesti, rozsiahle krvácanie s následným bolestivým priebehom liečenia. Na
ozrejmenie postupu extrakcie zubov boli v konaní vypočutí ako svedkovia stomatologický chirurgovia
MUDr. N., ktorý popísal samotný výkon extrakcie, MUDr. M. a Doc. MUDr. M., ktorí správnosť
lekárskeho postupu v prípade ľahkej extrakcie u navrhovateľa zhodne verifikovali, potvrdili, že prebehol

štandardným spôsobom, a to aplikovanie anestetika, zastavenie krvácania záhryzom do tampónu bez
šitia rany, bez potreby následnej kontroly a podania analgetika. U navrhovateľa nevyvstala žiadna
kontraindikácia, či iná výnimočná okolnosť, ktoré by opodstatňovali odklonenie sa od inak bežného
postupu predčasným ukončením či prerušením zákroku. Tvrdenie navrhovateľa o pociťovaní bolesti po
aplikovanej anestéze je založené na jeho subjektívnom prežívaní zákroku a nebolo v konaní žiadnym

spôsobom hodnoverne objektivizované, nemôže byť preto ani predmetom znaleckého dokazovania
či lekárskeho posudku o bolestnom. Vzhľadom na uvedené nemožno v konaní spoľahlivo dovodiť
nesprávnosť postupu odporcu v tom, žeby bol zákrok vykonaný napriek tomu, že aplikovaná anestéza
neúčinkovala. Rovnako tvrdenie navrhovateľa o rozsiahlom krvácaní rany nebolo v konaní dostatočne
preukázané; jeho tvrdenie o potrebe zašitia rany nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

S poukazom na uvedené skutkové závery súd v konaní nezistil také zavinené porušenie povinnosti
odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti výkonom lekárskeho zákroku, ktorý by bol v priamom
rozpore so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy ( zásadou lege artis).

Poškodenie zdravia ako ďalší predpoklad vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, nebol

navrhovateľom v konaní žiadnym spôsobom preukázaný.
Navrhovateľ neuviedol žiadne také právne relevantné rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že postupom odporcu došlo u neho ku škode na zdraví. Ako poškodenie zdravia nemožno
právne kvalifikovať bolestivé prežívanie lekárskeho zákroku; poškodenie zdravia je z právneho hľadiska
náhrady škody reálne vzniknutá ujma na zdraví, na telesnej či psychickej integrite človeka, ktorá sa dá aj

po odbornej stránke objektivizovať. Pri škode na zdraví sa odškodňuje ako nemajetková ujma bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa zákona č. 437/2004 Z.z. sa odškodňuje bolesť ako ujma
spôsobená poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov; neodškodňuje sa teda
bolesťakotaká,alevždylenvsúvislostiskonkrétnympoškodenímzdraviavýslovneuvedenéhovprílohe
zákona,resp.porovnateľným.Sozreteľomnauvedenésúduznalopodstatnenosťargumentácieodporcu

vtom,žeunavrhovateľanebolopreukázanépoškodeniuzdravia,apretoaninemožnonáhraduzabolesť
objektívne stanoviť, a to ani navrhovaným znaleckým dokazovaním, ktoré však zákon pripúšťa len v
prípade dôvodných pochybností správnosti hodnotenia bolestného v lekárskom posudku, na ktorého
podanie je výlučne oprávnený ošetrujúci lekár.Pokiaľnavrhovateľpoukazovalnapreventívnuzdravotnúprehliadku,ktorámubolaponúknutáodporcom
ako kompenzácia, nemá táto skutočnosti žiaden právny význam z hľadiska založenia zodpovednosti

odporcu za vznik škody. Z hľadiska komplexného posúdenia veci je potrebné prihliadnuť aj tú
rozhodujúcu skutočnosť, že postup odporcu nebol predmetom šetrenia príslušných orgánov výkonu
dozoru nad zdravotnou starostlivosťou, na ktoré sa navrhovateľ v zmysle platnej právnej úpravy bol
oprávnený v prvom rade obrátiť.
Na základe vyššie uvedených právnych záverov, ku ktorým dospel súd na základe výsledkov

vykonaného dokazovania uzavrel, že v neboli v konaní preukázané základné predpoklady
zodpovednosti odporcu za vznik škody na zdraví, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O návrhu účastníkov na náhradu trov konania ( ust. § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p.) súd rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok
na náhradu trov konania, a preto odporcovi priznal trovy právneho zastúpenia a vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Právna zástupkyňa odporkyne si vyčíslila trovy právneho zastúpenia písomným podaním zo dňa
14.11.2008 v sume 9.137,40,-Sk, ktoré vyúčtovanie súd vzal za základ pre rozhodovanie o náhrade
trov konania. Súd preskúmal vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že je

čiastočne správna. Právnej zástupkyni odporcu vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za
6 úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, 1x účasť na odročenom
pojednávaní, 3x účasť na pojednávaniach), a to správne vo výške 6.650,-Sk za jeden úkon právnej
služby z predmetu sporu 200.000,-Sk podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; pokiaľ si teda právna
zástupkyňa odporca vyúčtovala za jeden úkon právnej služby nižšiu odmenu vo výške 1.250,-Sk, priznal

jej súd túto účtovanú odmenu, a to 5x 1.250,-Sk, 1x 312,50 Sk ako ? z 1.250,-Sk a paušálna náhrada
2x178,-Sk a 4x190,-Sk, spolu 7.678,50,-Sk a po pripočítaní 19% DPH v sume 9.137,40 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:

1)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. a)
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave dňa 12. novembra 2008

JUDr. Jana Vlčková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Szalaiová