Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/143/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105219328
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Hausleitnerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1105219328.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I , v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovu, v právnej veci
žalobkyne: V. B., Č.. A. XX,. K., proti žalovanému: S. R., zastúpená M. F. S., Š. X,. B., o náhradu škody
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.2.2005 domáhala zaplatenia 113.000,-Sk so 17,6 % úrokom z
omeškania od 4.3.2002 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu všeobecnej zodpovednosti
štátu, štátneho orgánu a to z dôvodu, že zmluvný vzťah žalobcov a nebankových subjektov vznikol
investovaním bona-fide peňažných prostriedkov do nebankového subjektu N. F.. Tvrdila, že uzavretím

zmlúv s nebankovými subjektami ako veritelia a dôchodcovia s nízkymi dôchodkami neporušili žiadne
predpisy, keď si chceli zabezpečiť pokojnejšiu starobu, nakoľko v tom čase sa úroková sadzba v
bankových subjektoch prudko znižovala ( so 16% v roku l998 na cca 5,00 % v roku 2002 ), avšak v
nebankových subjektoch úroková sadzba bola stabilná. Po termíne 4.2.2002 došlo k násilnému zániku
zmluvných vzťahov s nebankovými subjektami jednostranne, prakticky zo dňa na deň pri nedodržaní
Trestného poriadku, hlavne § 175 písm. b) a c), čím sa umožnilo zástupcom nebankových subjektov

naďalej nekalým spôsobom nakladať s majetkom občanov - veriteľov. V rozpore s § 1 ods. 1, 2, § 2 a
3 Obč. zák. boli závažne a úmyselne porušené
zmluvné vzťahy. Tým, že vláda SR, resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti
nebankových subjektov, značne poškodili na ústavných právach okradnutých občanov - veriteľov.
Vládou boli porušené ustanovenia čl. 2 ods.1/2 a § 1 Trestného poriadku. Nekonaním prokuratúry
bol porušovaný § 3 zák. č. 214/1966 Zb. Majitelia a konatelia nebankových subjektov na základe

nekalej a protizákonnej klamlivej reklamnej kampane niekoľko rokov lákali od občanov peniaze a
poctivo zarobené úspory čím vedome porušovali zákon o reklame č. 220/1996 Z.z. a štátne orgány
nekonali dôsledne podľa zákonov. Je dokázateľné, že štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní
a poškodzovaní klientov a uvádzanie ich do omylu, čím páchali aj trestné činy, čoho dôkazom je aj
vykonávaná antireklama, novely zákonov, podanie bývalej ministerky financií na generálnu prokuratúru
zo dňa 16.7.2001 z podozrenia páchania trestnej činnosti a bankroty niektorých nebankových subjektov.

V komplexnej informácii zo dňa 13.3.2002 Národná banka, i keď oneskorene upozorňovala príslušné
štátne orgány na podstatu podnikania nebankových subjektov, ktorým podľa zákona o cenných
papieroch bolo o.c.p. vydané povolenie na činnosť pod č. MF23/1998/OCP zo dňa 9j.11.1998 podľa
zákona č. 600/1992 Zb. Taktiež daňové úrady napriek podozreniu z páchania trestnej činnosti naďalej
vybrali od nebankových subjektov a veriteľov dane a nepostavili ich činnosť mimo zákona. M. F. malo
o.i. aj odbor kontroly nad finančným trhom, ktorý bol povinný zabrániť porušovaniu zákonnosti, to sa

však nestalo.Súdžalobuodmietolzdôvoduneodstráneniavadžalobkyňou,uzneseniektorénásledneautoremedúrou
zrušill, potom čo žalobkyňa opravila vady žaloby. Okrem iného uviedla, že voči konateľom spoločnosti

H. S., a.s. a B. M. G. I. s.r.o. si náhradu škody uplatnila v adhéznom konaní.

Žalobkyňa ani žalovaný sa na pojednávanie neustanovili, doručenie predvolania mali riadne vykázané,
žalobkyňa žiada pojednávať v jej neprítomnosti, preto súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.v

neprítomnosti účastníkov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal pasívnu legitimáciu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa vložila do B. I. spol. s.r.o. finančné prostriedky vo
výške 100 000,-Sk formou zmluvy o pôžičke zo dňa 30.10.2001, pričom sa dohodli na úrokoch 35% a
na sumu 13.000,-Sk s tým istým úrokom a tou istou formou. Zmluva bola uzavretá 1.6.2001.

Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
l8C 143/2005

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát ( čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR ).

Podľa čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,

každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány
môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu
v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom
štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy

a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. S
princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti
konaniaorgánovverejnejmoci.Imanentnousúčasťouobsahuprávnehoštátujeajvšeobecnázáväznosť
práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické či fyzické osoby ) ako aj dostupnosť
( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Podľa § 2, 3 ods. 1 zák.č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná
spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných
prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto

zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe
obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto
zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné

prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje
peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.Ak ministerstvo financií zisti, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona
oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti
a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,-Sk ( 37 ods. 4 citovaného zákona ).

Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na
základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto

zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov.
Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Z ustanovenia § 60 ods 1 hore citovaného zákona vyplýva, že štátnemu dozoru ministerstva podlieha
činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondami

Podľa § 4 zák.č. 347/1990 Z.z. ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy SR pre
oblasť financií, colníctva a cien.
Ministerstvo financií SR zabezpečuje
a) tvorbu a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho
rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky, kapitálového trhu, politiky daní

a poplatkov a finančo - ekonomických nástrojov v oblasti podnikania.
b) výkon štátnej správy vo veciach jednotného účtovníctva a účtovného výkazníctva
výkon štátnej správy vo veciach bankovníctva, sporiteľníctva, devízového hospodárstva a devízovej
kontroly, kontroly výroby a obehu liehu, tabaku, tabakových výrobkov, soli, lotérií a iných obdobných hier,
vo veciach správy majetku štátu vo

V danom prípade sa žalobkyňa domáhala plnenia titulom náhrady škody v zmysle zák.č. 58/1969
Zb., preto súd skúmal, či boli splnené predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola
preukázaná škoda na strane žalobkyne, či sa žalovaný dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku

vzniku škody na strane žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom žalovaného.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch.
Žalobkyňa uzatvorením zmlúv o tichom spoločenstve vstúpila do záväzkovo právneho vzťahu s

konkrétnymiprávnickýmiosobamiatonebankovýmsubjektom. Vzájomnéprávaapovinnostizmluvných
strán sa riadia hore uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy
upravujú.
Nebankové subjekty si svoje povinnosti vo vzťahu k žalobkyni, vyplývajúce im z uzavretých zmlúv,
nesplnili a žalobkyni nevrátili vložené peniaze, úroky, či podiel na zisku, tak ako sa dohodli, zatvorili svoje

pobočky a bol na ne vyhlásený konkurz. Žalobkyni vznikla voči uvedeným spoločnostiam pohľadávka
zo záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré si prihlásila v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej
spoločnosti. Konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené, t. j. nie je známe, v akej výške bude v
konkurznomkonaníuspokojenýnárokžalobkyne.Niejepretomožnéustáliťvýškuškody,ktorážalobkyni
mohla vzniknúť, resp dospieť k záveru, že žalobkyni vôbec škoda vznikla. Žalobkyňa do rozhodnutia

súdu nepreukázala, že jej vznikla škoda vo výške, ktorú si žalobou uplatnila.

Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.

Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže
byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu
štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i

v rámci rozhodovacej činnosti. Je pravdou, že § 37 ods. 3 zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných
spoločnostiach oprávňoval žalovaného na 3. mieste, pokiaľ zistil, že neoprávnená osoba prevádzkuje
činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond,
zakázať jej prevádzkovanie tejto činnosti a uložiť jej pokutu.Zákon teda žalovanému priznal určitú právomoc - zakázať činnosť osobe, upravil aj konkrétny
prípad, kedy tak mohol urobiť - ak zistil, že vykonáva protiprávnu činnosť, ktorú je podľa zákona
oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo fond. Zákon však neupravuje pravidlá, procesný

postup oprávneného orgánu, ktorého výsledkom má byť zákaz činnosti podnikateľského subjektu a
uloženie pokuty. Ostalo teda na žalovanom zvážiť, aké úkony uskutoční, aký postup zvolí, aké šetrenia
vykoná.Keďže§37zákonačíslo248/1992Zb.neupravilúradnýpostup,podľatohtoustanoveniazákona
sa žalovaný nesprávneho úradného postupu dopustiť nemohol a keď by žalovaný mal možnosť v rámci
svojej kompetencie zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného zákona

môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, mohol by tak urobiť, keď by sa
jednalo o predaj podielových listov avšak v daných prípadoch o tento prípad nešlo.

Ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať
všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo

svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať
do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv pôžičkách, o tichom spoločenstve, či iných zmlúv.
A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov
žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami a teda na základe
individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o

tichom spoločenstve, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového
hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do
súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by žalovaný zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o tichom spoločenstve s občanmi,
zasiahol by tým do obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva
ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,
pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje
práva a uplatňovať nároky vyplývajúce zo zmlúv o tichom spoločenstve.

Navyše v čase uzatvárania zmluvy žalobkyňou s tzv. nebankovým subjektom zákon č. 248/1992 Z.z.
nebol platný. Nahradil ho zákon číslo 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, účinný od 1.1.2000,
podľa ktorého bola zverená podobná právomoc v § 62 ods. 4

Úradu pre finančný trh, ako ústrednému orgánu štátnej správy, zriadenému podľa zákona číslo 347/1990
Zb. a zákona číslo 329/2000 z. z.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.
Ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám ( § 441 Obč. zák. ).
Zo skutkových okolnosti prípadu súd má za to, že bola to práve samotná žalobkyňa, ktorá svojou hrubou
nedbanlivosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí následky s tým spojené
znášať sama. Mohla sa totiž pred uzavretím zmluvy presvedčiť, napr. na základe výpisu z obchodného

registra, ktorý je verejnou listinou, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpila do záväzkového vzťahu nie
je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemá formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu
obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a ani v predmete podnikania prijímanie
vkladovanazákladepredloženýchdokladovmohlipoznať(bezprávnychainýchodbornýchznalosti)že
sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov. Mala postupovať

s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú
mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ju podielu viny nezbavuje. Keďže sa rozhodla
vložiť peňažné prostriedky do nebankových subjektov, pretože ponúkali lepšie zhodnotenie vloženej
sumy, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytujúce bankami, mala vedomosť o tom, že nevkladá
peňažné prostriedky do banky.

Keďže žalobkyňa nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup zo strany žalovaného, nemôže
existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. V konaní nebolipreukázané zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu titulom nesprávneho úradného
postupu a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Ministerstvu financií pripomína, že z obsahu žaloby a petitu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia žalujú
Slovenskú republiku zastúpenú ministerstvom financií SR a nie Ministerstvo financií ako právnickú
osobu. Keď žalobcovia označili na prvej strane žaloby žalovaného ako právnickú osobu, súd posudzoval
žalobu podľa obsahu, ako aj jej doplnenia.

O trovách konania rozhodol podľa § l42 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
Žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko od 1.10.2004

súd o trovách konania rozhoduje len na návrh ( § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu.