Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010289
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6718010289.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD. MBA a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 20. októbra 2022 v trestnej
veci obžalovaného Q. E., stíhaného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 4T/60/2018 zo dňa 25.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 4T/60/2018 zo dňa 25.10.2021 bol obžalovaný Q. E. uznaný
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX h vo T., v pravom jazdnom pruhu mestskej cestnej komunikácie

v úseku ulice T.G.Z. od križovatky hotela S. smerom na autobusovú stanicu T., v osobnom motorovom
vozidle N. U., ev. č. TN XXXDU fyzicky napadol A. Z. tak, že po tom ako vybrzďovaním na osobnom
motorovom vozidle prinútil menovanú zastaviť jej motorové vozidlo, následne otvoril dvere na jej vozidle,
kde po vzájomnej slovnej výmene a výzve A. Z. nech ju nechá, chcela zavrieť dvere na svojom
motorovom vozidle, na čo jej Q. E. dvere vytrhol z ruky, následkom čoho jej zlomil nechty na ľavej
ruke, následne ju pri tom sedela na mieste vodiča kolenom kopol do ľavého boku a päsťou udrel do

oblasti tváre na ľavé líce pod okom, následkom čoho jej začala tiecť krv z nosa, čím spôsobil A. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom T. nad D., A. M. XXX/XX zranenia - pomliaždenie ľavej časti tváre a nosa
ťažšieho stupňa a pomliaždenie brušnej steny vľavo ľahšieho stupňa, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a
práceneschopnosti v trvaní 14 dní.
Za túto trestnú činnosť mu okresný súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák.,
§ 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A. Z.
škodu vo výške 274,- Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú A. Z. so zvyškom jej nároku na
náhradu škody odkázal na civilný proces.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil taktiež obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému

Sociálnejpoisťovni,Bratislavaškoduvovýške 222,50Eurapoškodenému Dôverazdravotnápoisťovňa,
a.s. Bratislava, škodu vo výške 33,70 Eur. Zároveň okresný súd uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému INTA, s.r.o. Trenčín, škodu vo výške 116,- Eur.
Proti tomuto rozsudku podal včas, ako osoba oprávnená, odvolanie obžalovaný, v ktorom uviedol, že
odvolanie smeruje proti výroku o vine a o treste, a tiež proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo,
a to z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. Uviedol, že uznanie viny súdom

prvého stupňa u obžalovaného bolo prevedené bez starostlivého vyhodnotenia všetkých skutočností
svedčiacich v prospech obžalovaného tak, ako to majú namysli základné zásady trestného konania vust. § 2 Tr. por. Dôkazná situácia ohľadne príčin, priebehu a okolností skutku (pracovného úrazu) v
obžalobe a v napadnutom rozsudku bola a je od začiatku trestného stíhania veľmi sporná a pochybná, s
mnohými vzájomnými a vnútornými rozpormi v rámci jednotlivých dôkazov. Súd nesprávne interpretoval

a hodnotil viaceré vykonané dôkazy a dospel preto k nesprávnym právnym záverom vo všetkých
výrokoch napadnutého rozsudku. Medzi opismi skutkového úrazového deja zo strany obvineného a
poškodenej boli výrazné rozdiely a disproporcie. Q. E. ako obvinený poskytol v zásade konzistentnú
nemennú verziu priebehu skutkového deja. Pripustil, že v rozhodnej dobe mal nezhodu s inou vodičkou,
ktorá na neho počas jazdy opakovane trúbila jej vozidlom a ukazovala mu rôzne ostentatívne a

hanlivé gestá. Došlo medzi nimi k verbálnemu konfliktu, pri ktorom si vzájomne vymieňali slovné výčitky
a výhrady ako účastníci cestnej premávky. Obvinený mal za to, že udalosť bola ukončená tým, že prudšie
buchol dvere na strane vodiča vozidla poškodenej a odišiel. Pripustil, že pri manipulácii s dverami na
vozidle poškodenej mohol týmito dverami neúmyselne zasiahnuť poškodenú. Skratovité a neuvážené
konanie obžalovaného mrzí a aj touto cestou sa poškodenej ospravedlňuje. Poukázal na to, že predložil
konajúcemu súdu podanie zo dňa 08.07.2019, v ktorom navrhol obžalobu odmietnuť a mimo iného

navrhol vykonať ďalšie úkony. Poukázal tiež na to, že A. Z. dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. sa dostavila
na OO PZ T. za účelom podania oznámenia v podozrení z priestupu proti občianskemu spolunažívaniu.
V obsahu tohto oznámenia uviedla, že toho dňa v čase o XX.XX hod. počas jazdy na firemnom aute
N. U. mala nedorozumenie s vodičom iného vozidla, ktorý podľa nej jazdil riskantne, a preto na neho
zatrúbila. Tento vodič zastal s vozidlom na komunikácii vedúcej k autobusovej stanici a preto musela

zastať s vozidlom aj ona. Ďalej vodič pristúpil k jej vozidlu, prebehla medzi nimi vzájomná komunikácia,
vodičovi povedala, či má zavolať políciu, potom chcela zavrieť dvere, vodič jej toto nedovolil, dvere jej
mal vytrhnúť z ruky, následne ju mal kolenom kopnúť do oblasti ľavého boku ako sedela vo vozidle a tiež
ju mal päsťou udrieť do oblasti tváre, presnejšie na ľavé líce pod okom, v dôsledku čoho jej mala začať
tiecť krv z nosa. Po tomto mal vodič zabuchnúť dvere na jej aute a odísť. Oznamovateľka k oznámeniu

predložila aj lekársku správu. Dňa 07.02.2018 sa A. Z. opätovne dostavila na OO PZ Zvolen s tvrdením,
že v súvislosti s konfliktom z 31.01.2018 je práceneschopná, má viacero zranení v oblasti tváre, ku
ktorým prikladá aj lekárske potvrdenie, nemôže chodiť do práce a predpokladaná doba jej liečby bude
podľa vyjadrenia lekára v dobe od 10 do 14 dní. Dňa 16.02.2018 sa poškodená opätovne dostavila
na OO PZ Zvolen s tvrdením, že jej bolo zistené nové zranenie, a to poškodenie chrupavky nosa, v

dôsledku ktorého sa jej predĺžila doba PN, ktorá k uvedenému dňu činí 16 dní a táto doba jej stále plynie.
V prípravnom konaní poškodená pri výsluchu dňa 20.03.2018 vypovedala, že registrovala neznámeho
vodiča jazdiaceho podľa nej nedisciplinovane, preto keď na semafore naskočila zelená, tak na neho
zatrúbila a on sa s vozidlom pohol a ona išla za ním. Na komunikácii smerom na autobusovú zastávku ju
uvedený vodič obehol, potom zastavil a ona zastavila auto za ním. Prišiel k jej vozidlu, prebehla medzi

nimi komunikácia, chytila dvere na strane vodiča s tým, že ich zatvorí, neznámy vodič jej mal tieto dvere
vydrapiť,malpristúpiťknejakopnúťjukolenomdobokuapäsťouju udrieťjedenkrátdoľavejstanytváre
pod okom na nos, na čo jej začala tiecť krv. Do minúty stála za ňou policajná dodávka, pričom policajtovi
rozpovedala, čo sa jej stalo, medzičasom k nim prišli ďalšie dve policajné autá a zistili, komu toto auto
vedené neznámym vodičom patrí, ukázali jej fotografiu, na ktorej spoznala toho chlapa - vodiča. Dodala,

že na CT vyšetrení bolo zistené, že mala zlomené chrupavky na nose, preto ju to tak bolelo. Tvrdila,
že na PN bola v dobe od 01.02.2018 - 26.02.2018, pričom vykonáva funkciu obchodnej zástupkyne
firmy, denne sa stretáva s ľuďmi a s monoklom na tvári to nebolo možné, zo začiatku mala veľký opuch,
cez ktorý nevidela na ľavé oko, teda bolo vylúčené pracovať v takom stave. Vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 07.08.2019 A. Z. mimo iného uviedla, že obvinený ju mal vytlačiť vozidlom ku

krajnici k obrubníku. Po verbálnej výmene názoru ohľadne spôsobu jazdy mal obvinený vytrhnúť dvere,
následne jej mal “drbnúť” päsťou do tváre a kopnúť ju do ľavého boku v oblasti brucha. Ohľadne zranení
tvrdila, že od všeobecného lekára Z.. C. bola odoslaná na odborné vyšetrenie na krčné, podrobila sa CT
vyšetreniu,pričomZ..F.jejpovedala,žejetofaktúranosovýchkostí.Dodala,ževroku 2009absolvovala
vBanskejBystrici operáciu-vybratiepolypovznosaaprítomnosťtakýchtopolypovbolazistenáajpriCT

vyšetrení v roku 2018. Tiež uviedla, že deviácia nosového septa starého dáta (nepriechodnosť nosovej
prekážky) nemá súvis so žalovaným skutkom. Ako dôvod, prečo nepokračovala v jazde, keď pred ňou
zastalo vozidlo vedené obvineným uviedla, že je to frekventovaná cesta, konanie obvineného bolo náhle
a ona takýto spôsob preto neriešila. Ohľadne rozporov týkajúcich sa priebehu tvrdeného napadnutia
poškodená uviedla, že si myslí, že ju najskôr udrel a potom ju kopol, ale bola v šoku, s určitosťou to

potvrdiť nemôže. Obžalovaný tiež poukázal na to, že v konaní bolo zistené, že priateľom (partnerom)
A. Z. je Bc. Q. S., príslušník policajného zboru pracujúci na operačnom stredisku v C. C. pre okres Žiar
nad Hronom. Menovaný vypovedal, že v deň udalosti nepracoval, po udalosti mu poškodená volala a on
údajne na základe vlastnej dedukcie ustálil páchateľa, volal jeho otcovi ako bývalému kolegovi, potomsa mu údajne telefonicky ozval obvinený, ospravedlňoval sa a ponúkal mu stierkovacie služby. Obvinený
k reakcii na tvrdenie tohto svedka uviedol, že menovanému nevolal, nič mu neponúkal, ani stierkovacie
služby, ktoré neovláda a nevykonáva. Potvrdil, že naopak svedok volal jemu. Ako nehodnoverné,

neurčité a nelogické zostali tvrdenia svedka Bc. Q. S. ohľadom spôsobu získania osobných údajov a
kontaktov na Q. E., pričom ako reálnejšie a logickejšie sa javilo a javí vysvetlenie, že svedok sa zo
svojej pracovnej pozície a možnosti mohol dostať k údajom o vozidle a o vodičovi majúcom incident
s vozidlom jeho priateľky a mohol mať snahu vybaviť si s ním tzv. účet. Obžalovaný tiež poukázal
na to, že obvinenie a nadväzujúca obžaloba vychádzali zo záverov znaleckého posudku č. 60/2018

vypracovaného Lekárskou organizáciou s.r.o. Zvolen zo dňa 20.04.2018, ktorý u poškodenej ustálil dve
zranenia, a to zlomeninu nosovej kosti bez posunu úlomkov a pomliaždenie brušnej steny vľavo ľahkého
stupňa. Priemernú dobu liečby a práceneschopnosť ohľadne týchto zranení ustálil na 14 dní od úrazu.
Ohľadne uvedeného znaleckého posudku bol na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2019 ako znalec
vypočutý Z.. Z. I.. C. tiež vypočutý Z.. Q. E., Z., pôsobiaci ako rádiológ v zdravotníckom zariadení, a to na
hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. Na žiadosť súdu prvého stupňa bolo vo veci podané odborné

vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX vypracované Z.. E. H., ktorá závery uvedeného odborného vyjadrenia
potvrdila aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 25.10.2021. Nadväzne na uvedené dokazovanie
na súde prvého stupňa dňa 25.10.2021 znalec Z.. Z. I. uviedol, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré
vyšli najavo (popis CT snímku rádiologičkou) poopravuje svoju základnú diagnóz tak, že poškodená
utrpela dňa 31.01.2018 pomliaždenie ľavej časti tváre a nosa ťažšieho stupňa a pomliaždenie brušnej

steny vľavo. Táto zmena nemá vplyv na mechanizmus, dobu liečby a na obmedzenie v obvyklom
spôsobe života. Išlo o pomliaždenie ťažšieho stupňa tváre, ktoré vyžadovalo dovyšetrenie a takého
pomliaždenie má podobnú dobu liečby ako zlomenina nosových kostí bez posunu. Poškodená mala
podliatinu a opuch pod ľavým okom, pričom CT vyšetrenie takéto zranenie nezachytáva, pretože
CT je zamerané na poškodenie kostných štruktúr, prípadne krvácanie do dutín. CT nie je určené

na sledovanie pomliaždenín, na otázku, prečo CT snímok poškodenej nezobrazoval známky edómu
mäkkých častí by bolo dobré sa opýtať priamo Z.. H., táto otázka je na rádiológa, vo vyjadrení Z..
H. sa konštatuje, že vyšetrenie bolo robené XX.XX.XXXX, a teda opuch mohol byť vstrebaný. Pri
prvotnom vyšetrení poškodenej lekár indikoval potrebu sonografického vyšetrenia vnútorných brušných
orgánov na vylúčenie vnútorných poranení brušnej dutiny, ktoré boli následne vylúčené. Všeobecne

pri pomliaždení ľahšieho stupňa toto nemusí mať žiadne objektívne znaky mimo bolestivosti na dotyk.
Vzhľadom na zmenu výpovede znalca a záverov znaleckého posudku č. 60/2018 obhajoba navrhla
doplniť dokazovanie opakovaným výsluchom MUDr. Richarda E. a Z.. E. H. k zmeneným tvrdeniam
a záverom ohľadne následkov a zranení poškodenej, ktoré súd bez bližšieho zdôvodnenia odmietol
s poukazom na ust. § 272 ods. 3 Tr. por. Obhajoba v rámci dôležitého sa spoľahlivého ustálenia

skutkového stavu mala záujem aj na zistení a vyhodnotení prípadných obrazových záznamov z
kamerových systémov prevádzkovaných v blízkosti miesta udalosti, avšak takéto dôkazné prostriedky
neboli k dispozícii, resp. neboli obhajobe dostupné.
Vzhľadom na zmenu tvrdení a záverov znalca podieľajúceho sa na vypracovaní znaleckého posudku
č. 60/2018 uskutočnenú na pojednávaní dňa 25.10.2021 a odmietnutiu dôkazných návrhov obhajoby

smerujúci k posúdeniu a ozrejmeniu vzniknutých skutkových nezrovnalostí súdom prvého stupňa
sa obžalovaný obrátil so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku na MUDr. Jána Mihálika,
znalca v odbore zdravotníctvo farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý na základe uvedeného vyhotovil
znalecký posudok č. 915472-06/22 zo zistenia záverov, z ktorého vyplýva, že celková doba liečby
nekomplikovaných povrchových zranení predstavuje maximálne 5 až 7 dní a kryje sa s dobou prípadnej

PN zranenej osoby. Druh, povaha a doba liečby a práceneschopnosti deklarované poškodenou
nezodpovedajú jej skutočným, objektívne zisteným zraneniam. Poškodená bola 5 až 7 dní obmedzená v
obvyklom spôsobe života, najmä v tom zmysle, že nemohla počas tejto doby vykonávať zvýšenú fyzickú
aktivitu,napr.športovaťalebocvičiťvofitnescentreapod.,aleinakbolaplnesamoobslužnáapribežných
životných činnostiach samostatná. Bolestné poškodenej za pomliaždenie tváre predstavuje 5 bodov.

Obžalovaný ma za to, že zo zistených záverov označeného znaleckého posudku vyplýva, že v prípade
akceptácie verzie skutku podľa poškodenej možno zranenia poškodenej ustáliť ako pomliaždenie ľavej
časti tváre a nosa a pomliaždenie brušnej steny, v oboch prípadoch malého rozsahu a ľahkého stupňa.
Obžalovaný uviedol, že v súvislosti s udalosťou zo dňa 31.01.2018 bol obeťou protiprávneho konania
vo veci vedenej OO PZ Zvolen pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorá vec bola

skončená uznesením OO PZ Zvolen zo dňa 29.06.2018 o postúpení veci. Analýzou a komplexným
zhodnotením posudzovanej veci možno prijať záver, že udalosť zo dňa 31.01.2018 nebola spoľahlivo
a vyvážene objasnená a interpretovaná, naopak, pri interpretácii udalosti poškodenou a OČTK došlo
k nadsadzovaniu parametrov, najmä pokiaľ išlo o priebeh či následky udalosti, či dobu pracovnejneschopnosti, čo potvrdili aj zistenia rádiológa MUDr. Kulaviaka, odborné vyjadrenie MUDr. Novotnej,
ako aj kontrolné znalecké dokazovanie vykonané na žiadosť obžalovaného po odmietnutí takéhoto
dokazovania súdom prvého stupňa. Obžalovaný má tiež za to, že odsúdenie a uloženie podmienečného

(odvolateľ mal zrejme namysli nepodmienečného - poznámka odvolacieho súdu) trestu odňatia
slobody v zmysle napádaného rozsudku sa javí aj ako neadekvátne a neprimerane prísne a arbitrárne,
nezohľadňujúce a nekorešpondujúce so skutkovým ani dôkazným stavom, okolnosťami prípadu,
pomermi obžalovaného a pochybnosťami týkajúcimi sa správania sa a následkov poškodeného. V tejto
súvislosti obžalovaný poukázal na judikatúru ESĽP.

Obžalovaný následne citujúc § 34 Tr. zák., § 36 Tr. zák., § 48 ods. 4 Tr. zák. uviedol, že obžalovaný
žije riadnym a usporiadaným životom, v mieste bydliska požíva dobrú povesť, od XX.XX.XXXX je
zamestnaný v spoločnosti F. Z. K., s.r.o., so sídlom v E., žije vo T. v spoločnej domácnosti s partnerkou
T. D., s ktorou čakajú dieťa. Skutok tvoriaci predmet obžaloby sa udial dňa 31.01.2018, to znamená
pred viac ako 4 rokmi a rovnakú dlhú dobu trvá aj samotné trestné konanie. Na dĺžke konania
žiadnym zámerným či zaviňujúcim spôsobom obžalovaný neparticipoval, pričom v tejto súvislosti tak isto

poukázal na rozhodnutie tak Najvyššieho súdu SR, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR. Záverom
obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie a rozhodnutie, eventuálne po zrušení rozsudku rozhodol o postúpení veci.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného Q. E., za splnenia procesných
podmienok v zmysle § 293 ods. 5 a 6 Tr. por., krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného

ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol tiež, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny, tak v
otázke viny ako aj trestu.
Naproti tomu obhajca obžalovaného navrhol vzhľadom na pochybnosti, ktoré vznikli po nimi
predloženom znaleckom posudku, rozhodnúť tak, že obžalovaný bude spod obžaloby oslobodený.
Alternatívne, aby odvolací súd vzhľadom na tieto skutočnosti, celú vec postúpil Okresnému úradu

Zvolen, ktorý by ju mal prejednať ako priestupok. Uviedol tiež, že čo sa týka samotného rozsudku,
tento nie je vydaný ani v súlade s rozhodovacou praxou tunajšieho odvolacieho súdu a v tejto súvislosti
predložil odvolaciemu súdu dva rozsudky.
Na podklade podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie

i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Dospel však k
záveru, že odvolanie obžalovaného Q. E. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, tak aby umožnili súdu

spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v
ich súhrne, tak ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil okresný súd,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, prečo
neuveril jeho obrane, že skutok sa stal úplne inak. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako ho okresný súd ustálil v skutkovej vete rozsudku,
pričom túto úpravu pri zachovaní totožnosti skutku na základe vykonaného dokazovania ohľadne

utrpených zranení u poškodenej, keď mal na základe znaleckého posudku, výsluchu znalca Z.. I. a
ďalších svedkov za ustálené utrpené zranenia u poškodenej, ako pomliaždenie ľavej časti tváre a nosa
ťažšieho stupňa a pomliaždenie brušnej steny vľavo ľahšieho stupňa.
V tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na str.
11, predposledný odsek až str. 13, prvý odsek a zdôrazňuje, že s uvedenou argumentáciou

prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil a bolo by nadbytočné ju v tejto súvislosti a na tomto
mieste znovu opakovať.
Krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom
zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci
Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia

(zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.
Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis I.ÚS 56/01).K nosnej odvolacej námietke obžalovaného týkajúcej sa doby liečby a doby obmedzenia v obvyklom
spôsobe života poškodenej odvolací súd uvádza, že aj v znaleckom posudku MUDr. Jána Mihálika,
znalca v odbore zdravotníctvo farmácia, odvetvie chirurgia, č. 915472-06/22 vyplýva, že aj doba

liečby nekomplikovaných povrchových zranení predstavuje 5 až 7 dní a kryje sa s dobou prípadnej
PN zranenej osoby. Právna prax ustálila, že v súvislosti s naplnením znakov trestného činu podľa §
156 ods. 1Tr. zák. treba vychádzať z toho, že sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, resp.
pracovnej neschopnosti musí trvať aspoň sedem dní. V danom prípade aj tento znalec pripustil, že
doba PN poškodenej mala trvať 7 dní, znalec sa však nevyjadril k sťaženiu obvyklého spôsobu života

poškodenej. K tejto otázke sa jednoznačne vyjadril znalec MUDr. Ábelovský tak, že poškodená utrpela
dňa 31.01.2018 pomliaždenie ľavej časti tváre a nosa ťažšieho stupňa a pomliaždenie brušnej steny
vľavo. Priemernú dobu liečby a práceneschopnosť ohľadne týchto zranení ustálil na 14 dní od úrazu. V
tejtosúvislostipovažujeodvolacísúdzapotrebnézdôrazniť,žepoškodenávrozhodnejdobevykonávala
funkciu obchodnej zástupkyne firmy, denne sa stretáva s ľuďmi a s podliatinou („monoklom“) na tvári to
nebolo pre ňu príjemné, zvlášť zo začiatku keď mala veľký opuch, cez ktorý nevidela na ľavé oko, teda

jej obvyklý spôsob života (pracovného nevynímajúc) bol nepochybne sťažený.
Čo sa týka ďalších odvolacích námietok obžalovaného ohľadne priebehu skutku, k tomu odvolací
súd uvádza, že nie je pravdou, že by poškodená pri jednotlivých výpovediach, či už v prípravnom
konaní, alebo na hlavnom pojednávaní opísala priebeh skutku odlišne. Vždy v podstate konzistentne
vypovedala, že dňa 31.01.2018 v čase okolo 17.00 hod vo T., v pravom jazdnom pruhu mestskej cestnej

komunikácie v úseku ulice T.G.Z. od križovatky hotela S. smerom na autobusovú stanicu T., v osobnom
motorovom vozidle N. U., ev. č. TN XXXDU ju fyzicky napadol pre ňu neznámi vodič tak, že po tom ako
vybrzďovaním na osobnom motorovom vozidle ju prinútil zastaviť jej motorové vozidlo, následne otvoril
dvere na jej vozidle, kde po vzájomnej slovnej výmene a výzve poškodenej aby ju nechal, chcela zavrieť
dvere na svojom motorovom vozidle, na čo jej obžalovaný dvere vytrhol („vydrapil“) z ruky, následkom

čoho jej zlomil nechty na ľavej ruke, následne ju pri tom ako sedela na mieste vodiča kolenom kopol do
ľavého boku a päsťou udrel („drbol“) do oblasti tváre na ľavé líce pod okom, následkom čoho jej začala
tiecť krv z nosa. R. niet pochýb o tom, že skutok sa stal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete odvolaním
napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a

zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Tr. zák., na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy, ako aj generálnu a individuálnu a generálnu prevenciu. Okresný súd
dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil prečo obžalovanému uložil
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, teda dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa

§ 38 ods. 4 Tr. zák.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v zmysle § 364 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť trest
odňatia slobody až na 3 roky. Pri prevahe priťažujúcich okolností, tak ako ich správne zistil okresný
súd, bolo možné obžalovanému ukladať podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

16 mesiacov až 3 roky. Obžalovanému bol teda uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov
na dolnej hranici.

K námietkam obžalovaného ohľadom neprimeranosti trestu krajský súd považuje za nevyhnutné
uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia

trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. V danom prípade odvolací súd v zhode s názorom
prvostupňovéhosúdudospelkzáveru,žeobžalovanémujepotrebnéuložiťnepodmienečnýtrestodňatia
slobody. Odvolací súd podobne ako okresný súd poukazuje na to, že na nápravu obžalovaného, ktorý sa
v minulosti dopustil viacerých trestných činov a opakovane násilnej povahy, nepostačuje podmienečný

trest odňatia slobody, pretože predchádzajúce odsúdenia nemali na obžalovaného žiaden prevýchovný
účinok.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné,

preto pomerom hlasov 3 : 0 rozhodol a odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.