Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. september 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010129
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119010129.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich

O.. L. F. a M.. V. N., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 09. 2021 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

A. Š. L. F. P. H. Ň. Á. G., nar. XX. XX. XXXX v N. N., trvale bytom D. Y. XX, D.

sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Banská Bystrica sp. zn. 3 Pv 274/17/6601 zo dňa 18. 02. 2019, doručenej tunajšiemu súdu dňa 19. 02.
2019 pre pokračujúci zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ktorého sa mal dopustiť

na tom skutkovom základe, že, opakovane v dňoch 14.07.2017, 18.07.2017 a 19.07.2017 v byte na 3.
poschodí v N. N., X.O. Č.. XX, vždy pod vplyvom alkoholu, znásilnil poškodenú O. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom N. N., X.O. Č.. XX, tak, že dňa 14.07.2017 okolo 16:00 hod. jej prikázal vyzliecť sa, potom
mu musela masírovať pohlavný úd a nakoniec jej kázal roztiahnuť nohy, priľahol ju, pričom jej držal nohy
aj ruky, a takto s ňou vykonal súlož proti jej vôli, nakoľko sa ho O. N. bála, a počas súlože ho prosila
aby prestal, potom dňa 18.07.2017 okolo 14:00 hod. jej znovu kázal aby sa vyzliekla, čo O. N. najskôr
nechcela urobiť, no nakoniec si takto musela ľahnúť na posteľ, kde jej obvinený opäť pridržiaval nohy aj

ruky, aby sa nemohla hýbať, a takto s ňou vykonal súlož proti jej vôli, pričom O. N. bola po celý čas pod
tlakom, a nakoniec dňa 19.07.2017 v presne nezistenom čase jej znovu kázal, aby sa vyzliekla, čo O. N.
zo strachu pred ním urobila, potom mu musela masírovať pohlavný úd, a keď mu povedala, že s ním už
nechce sex, tak jej nasilu roztiahol nohy, ľahol si na ňu, a takto s ňou znovu proti jej vôli vykonal súlož,
kde O. N. ho žiadala, aby prestal, pričom vyššie uvedenými konaniami poškodená neutrpela žiadne
zranenia, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19. 02. 2019 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3 Pv
274/17/6601 zo dňa 18. 02. 2019 na A. Š., nar. XX. XX. XXXX v N. N., pre pokračujúci zločin znásilnenia

podľa § 199 ods. 1 Tr. por., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. Š. odmietol všetky tvrdenia obžaloby, spáchanie skutku poprel
a cítil sa byť nevinným, pričom sa pridržiaval svojej výpovede z prípravného konania. Tak v prípravnom
konaní, ako i v konaní pred súdom popísal svoj vzťah s matkou poškodenej - V. N., s ktorou sa zoznámil
cez internet a nasťahoval sa k nej. Spával spolu s V. N. v jednej manželskej posteli a od samého začiatku

pri nich v tejto posteli spala aj jej dcéra - poškodená O. N.Á.. Keď predpokladali s V., že dcéra O.
spí, tak sa v tej posteli milovali a milovali sa aj vtedy, keď O. odišla von so psom, pričom sa stalo, že
poškodená prišla domov skôr, kým sa ešte milovali, vtedy si táto sadla na stoličku v obývačke a mohla
počuť ako sa s V. milujú. O. s nimi spala v izbe, lebo nechcela spať v inej izbe, kde mala byť predtýmznásilnená. Raz sa ho matka poškodenej V. N. opýtala, ako by si mohla privyrobiť, lebo mala nejaké
dlhy a preto sa dohodli, že ju aj O. naučí robiť masáže. Nepoprel, že v danom období sa stalo, že keď
dával masáž matke poškodenej, táto masáž prešla do erotickej masáže a postupne do súlože, počas

ktorej k nim prišla do izby poškodená a sadla si na posteľ. Poškodenej O. N. masáž nešla, preto išiel on
masírovať ju. Keď ho následne masírovala poškodená, táto mu pri masírovaní začala chytať aj pohlavný
úd a masírovala ho až dovtedy, kým nevyvrcholil, pričom poškodená mu na to nepovedala nič. Na ďalší
deň pri masáži, pri ktorej bola aj matka poškodenej, keď táto od nich na chvíľu odišla, on zašiel prstami
okrajovo po pošve poškodenej, ktorá vtedy zjajkla a išla za mamou. Celkovo mohol O.H.L. masírovať

asi 4 aj 5 krát. V deň, keď ho zadržali policajti nedošlo medzi ním a poškodenou ku žiadnej masáži. Vie,
že vtedy vypil 3 pivá. Tiež uviedol, že po prepustení zo zadržania si išiel po veci k V. N., pričom na jej
žiadosť tam išiel bez polície a vtedy mu povedala, že nevedela čo sa stane, že by to celé stiahli. V ten
deň prišla aj poškodená O. N., všetci spolu pozerali televízor, s V. mal aj súlož a všetko bolo ako má byť,
ešte aj potom u nich býval asi tri dni. Poukázal aj na to, že ho matka poškodenej V. N. žiadala o 10.000
€, a že potom stiahne trestné oznámenie na neho, o čom predložil ako dôkaz sms správu.

Trval na tom, že všetky masáže boli dobrovoľné, poškodenú O. N. neznásilnil, ani s ňou nemal pohlavný
styk, teda nedošlo k tomu, aby svojim pohlavným údom vošiel do jej pošvy. Jediný sexuálny zážitok bol,
keď mu O. masírovala pohlavný úd.

Pred súdom ako svedok vypovedala poškodená O. N., ktorá súhlasila s tým, aby bola vypočutá osobne
na hlavnom pojednávaní a to aj za prítomnosti obžalovaného, pričom sa aj ona pridržiavala svojej
výpovede z prípravného konania, kde hovorila pravdu, na výpovedi už nechcela nič doplniť a na nič
bližšie si nepamätala, keďže to už bolo, ako uviedla, dávno.

Potvrdila, že obžalovaný bol priateľom jej mamy, s ktorým bývali v spoločnej domácnosti, pričom ju tento
od 14. 07. 2017 do 19. 07. 2017 trikrát znásilnil v ich byte, keď mama nebola doma. Tiež uviedla, že aj
s mamou sa dohodli, že ich obžalovaný bude učiť ako masírovať, myslela si, že to budú iba normálne
masáže, teda chrbticu, nevedela, že sa masíruje celé nahé telo, aj pohlavné orgány, čo jej obžalovaný
povedal až potom. Obžalovaný ju slovne nútil, aby ho masírovala, aj keď jej to bolo nepríjemné, bála

sa ho, čo bude, že jej nejako ublíži. Dal jej vtedy do ruky krém a kázal jej, aby ho masírovala a mala
mu masírovať aj jeho pohlavný úd. Keď ho domasírovala, tak si na ňu ľahol a pridržal jej nohy a ruky a
začal ju masírovať, ale nemala sa ako brániť. Nohy omotal okolo svojich a ruky jej držal, aby sa nemala
ako brániť. Potom ju masíroval svojim pohlavným údom tak, že vnikol penisom do jej pošvy. Nemala sa
ako brániť, lebo ju držal. To sa stalo trikrát, vtedy boli doma sami, mama bola v robote. Nepoprela, že

raz bola pri pohlavnom styku obžalovaného s jej matkou. Tiež, že svojej mame uviedla, čo sa jej stalo
a táto jej povedala, že jej to je ľúto.

Poškodená ďalej uviedla, že má diagnostikovanú ľahkú mentálnu retardáciu, avšak nie je zbavená
svojprávnosti. Keď bola na vyšetrení na gynekológii, bola unavená a triaslo ju, bolo jej zle. Zranenia

neutrpela žiadne, ale utrpela jej psychika, má spomienky na to pred očami. Bola aj u svojej psychiatričky,
ktorá jej dala zvýšenú dávku liekov.

Svedkyňa V. N., matka poškodenej tiež zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, kedy
potvrdila, že s obžalovaným žila v jednej domácnosti aj so svojou dcérou O. N., pričom o skutku vie

iba z rozprávania svojej dcéry, ktorá má ľahkú mentálnu retardáciu, rozumie v podstate všetkému, ale
odborným veciam nerozumie a treba jej to laicky vysvetliť.

Popísala, ako sa k nej obžalovaný po krátkej známosti nasťahoval, pričom jej začal byť divný, lebo chcel
aby dcére počas ich styku zavolala, aby ich ona počula, ako sa milujú. Tiež ju zarazilo to, že obžalovaný

masturboval pre jej dcérou a keď to ona zbadala a spýtala sa ho, či je normálny a aby prestal, reagoval
tak, že sa uškrnul a potom prestal. Tiež sa hocikedy dožadoval, aby mala s ním styk pred jej dcérou, čo
sa aj raz stalo. Potvrdila, že sa s obžalovaným dohodli, že ich naučí robiť masáže, aby si mohli privyrobiť,
pričom raz keď dcéru masíroval a ona odbehla do kuchyne, tak dcéra na ňu skríkla, že mamina poď
sem, lebo jej vnikol prstami do vagíny.

Dňa 14. 07. 2017 bola v práci a dcéra jej potom povedala, že sa s obžalovaným masírovali a ako ležala,
tak on do nej vnikol penisom do jej pošvy. Povedal jej, že to bude ich malé tajomstvo, aby to mamine
nepovedala.Dcérajejpovedala,žesostykomnesúhlasila,aleonjupriľaholsvojimtelom,taksanemohlahýbať, držal jej ruky aj svojimi nohami jej nohy. Nekričala, lebo sa bála, aby jej viac neublížil. Keď sa
to dozvedela vyhodila ho z bytu s tým, že či si uvedomil čo spravil, že znásilnil jej dcéru. Potom jej
obžalovaný písal správy, že ho to mrzí, že sa chce ospravedlniť jej aj O. a že ju miluje. Ona mu uverila

a dovolila mu prísť k nim domov. Dňa 18. 07. 2017 bola v práci a dcéra jej zavolala do práce, že zase
došlo medzi nimi k pohlavnému styku, že ju zas zaľahol telom a chytil ju za ruky, že ona to nechcela,
ale nemala sa ako brániť. Tiež jej dcéra povedala, že k pohlavnému styku došlo aj 19.07.2017, keď ju
priľahol že sa nemohla hýbať a potom sa jej vystriekal na brucho. Obžalovaný potom prišiel domov opitý,
ona ho vyhodila a zavolala na políciu kde nahlásila, že obžalovaný trikrát znásilnil jej dcéru a vyhrážal

sa jej, že si ju nájde.

V závere svojej výpovede potvrdila, že napísala sms-ku v tom zmysle, že ak jej dá obžalovaný 10 000,-
€, stiahnu trestné stíhanie, čo jej ponúkol sám obžalovaný, ktorý ich vydieral, vyhrážal sa im zabitím.
Nepoprela, že po prepustení obžalovaného zo zadržania tento u nej býval 2-3 dni a mala mať s ním aj
pohlavný styk. Tiež potvrdila časovú reálnosť fotografie, ktorú jej predložila obhajoba a ktorú mal urobiť

obžalovaný jeho mobilným telefónom, že potom, ako sa mal stať skutok, boli obžalovaný spolu s ňou
a poškodenou na prechádzke v parku.

Svedok nstržm. U. G., referent na OOPZ Banská Bystrica - východ uviedol, že boli spolu s M. Z. vyslaný
na preverenie trestného oznámenia na ulicu X. O. XX N. N.. Von pred vchodom sedela poškodená v

zlom psychickom rozpoložení a mala v očiach slzy, pričom pri nej stála jej matka, ktorá ju upokojovala.
Následne sa rozprával s poškodenou, ktorej najskôr nebolo do reči a potom sa rozhovorila, hovorila o
sexuálnych masážach, na ktoré ju obvinený nahováral. Hovorila aj o pohlavnom styku, že keď to bolo
prvýkrát tak si ju vraj mal obvinený pomýliť s jej matkou. Poškodená všetko rozprávala v útržkoch, pričom
niektoré veci nemali ani hlavu ani pätu. Obvinený mal byť opitý. Tiež poškodená povedala, že všetky tie

sexuálne veci nechcela s obvineným robiť, že to bolo proti jej vôli, že jej nie je sympatický, že to s ním
nechcela. Neodpovedala priamo, či bola znásilnená, iba kývala plecami. Obvinený vtedy vykrikoval, že
dcéra je postihnutá kurva a kto by s takou chcel niečo mať. Tvrdil, že O. neznásilnil, že je to vymyslené.

Svedoknstržm.N..M.Z.vypovedalzhodneakojehokolegaU.G.,pričomuviedol,žeobvinenýkonkrétne

kričal, že mladá je jebnutá, pričom na ňom bolo vidno že je opitý. Chvíľu bol obvinený kľudný a no občas
dostal nejaký amok a to hlavne vtedy, keď počul ako ženy niečo o ňom hovoria druhému policajtovi. Tiež
uviedol, že poškodená stále tak zhlboka dýchala, predýchavala to, a triasla sa.

Svedkyňa O.. V. G., F.. O., uviedla, že poškodenú vyšetrovala na svojej gynekologickej ambulancii,

nakoľko poškodená mala byť znásilnená. Poškodenú vyšetrovala v prítomnosti jej matky ako aj
záchranárov z urgentu. Počas vyšetrenia sa jej nezdalo, že by bola poškodená nejaká unavená alebo
rozrušená, ale to je iba jej subjektívny názor. Poškodená jej uvádzala, že medzi ňou a obvineným malo
dochádzať k nejakým sexuálnym masážam, neuviedla, rovno, že mala byť znásilnená. Mal tam byť
orálny sex. Ako násilie aj pri tom orálnom styku uvádzala len držanie za ruky a nohy, a že sa ho ona bála.

Známky násilia však na žiadnej časti jej tela nezistila, a pritom robila dôkladné vyšetrenie od vlasovej
časti hlavy až po päty. Opýtala sa poškodenej, či obvinený vnikol penisom do jej pošvy a poškodená
uviedla, že na sto percent nie. Myslí si, že pacientka chápala otázku, či došlo k pohlavnému styku. Tiež
si spomenula, že sa vtedy po vyšetrení zhovárali so záchranármi o tom, že poškodená ako pacientka
bola až neúmerne kľudná a pokojná na to, že by mala byť znásilnená alebo že by mala mať nejakú inú

sexuálnu ujmu..

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 35/17 č. l. 167-192 znalkyňou A.. O.
N., za účelom vykonania komplexného psychologického vyšetrenia poškodenej, zo záverov ktorého
vyplýva, že poškodená je mierne na hranici mentálnej retardácie. Osobnosť poškodenej je nezrelá,

potenciál osobnosti je extrémne zúžený v schopnosti racionálne pristupovať k riešeniu životných situácií.
Chýba jej pocit stabilnej identity. Testovanie reality je oslabené, k realite pristupuje infantilne, povrchne,
nadmerne zjednodušuje vnímanie situácie, kedy môže prehliadať dôležitosť niektorých podnetov. Má
problém spracovať situácie globálne. Na základe povrchného spracovania reality môže dochádzať k
chybnému a realitu nezohľadňujúcemu úsudku. Nedokáže primerane reagovať konvenčne. Úroveň

krátkodobej pamäte je podpriemerná až defektná. Je schopná učiť sa, ale s výrazne podpriemernou
schopnosťou. Osobnosť je infantilná, detská, skôr s emocionálnym prístupom k realite, pričom emócie
môžu mať vplyv na úsudok a preto nemožno vylúčiť skresľovanie skutočností tak, aby boli v súlade
s vnútorným emocionálnym prežívaním. Má tendenciu unikať zo záťažových situácií, aby si udržalapsychickú rovnováhu. Je sociálne nezrelá. Pri vyšetrení sa objavila modifikácia pamäťového materiálu
v podobe konfabulácie ako aj distorzie. Takýto výsledok je prípustný u detí, ktoré netrpia patologickými
poruchami pamäte. Ide o následok snahy menovanej vyhovieť autoritám a odpovedať, aj keď vo svojej

pamäti nedisponuje požadovaným materiálom. Výpoveď poškodenej sa javí hodnoverná z toho pohľadu,
že je logicky štrukturovaná, obsahuje množstvo detailov, doslovné informácie o vzájomnej komunikácii
medzi jednotlivými zúčastnenými osobami, ako aj vnemy z rôznych zmyslových orgánov. Tiež pre
špecifickú vierohodnosť svedčí zmienka o prekvapivom a neočakávanom momente (mamina bola v tom
čase doma, a on povedal, že či ona donesie jemu vodu a vtedy využil situáciu/, čo sa pri vymyslených

výpovediach nevyskytuje. Vzhľadom na mentálnu úroveň poškodenej nie je pravdepodobné, aby bez
prežitia udalostí tak ako ich popisuje, bola schopná vytvoriť výpoveď danej kvality. Ďalšia výpoveď
ohľadom skutku, ktorá bola produkovaná pri samotnom psychologickom vyšetrení už obsahuje len
niektoré zhodné detaily s pôvodnou výpoveďou, hoci tieto sú z časovej následnosti nepresné. Takáto
výpoveď s dlhším časovým odstupom od prežitej udalosti je v súlade so zistenou úrovňou schopnosti
učiť sa a podržať materiál v dlhodobej pamäti, ktorá je podpriemerná až defektná. Je pravdepodobné,

že intímny kontakt s obvineným nebol želaný, ale pravdepodobne nebol pre ňu tak traumatizujúci, aby
bola aktívnejšia pri obrane, treba ale zohľadniť fakt, že to ako sa v danej situácii k tomu postavila jej
matka, ako autorita, ju mohla ovplyvniť v smere zníženej aktivity a prijatia správania voči nej, s ktorým
nebola celkom stotožnená.

SúčasťouspisovéhomateriálujeajznaleckýposudokO..F.U., č.130/2017č.l.202-238ač.43/2018č.l.
242-276 vypracovaný za účelom posúdenia duševného stavu poškodenej. Zo záverov posudku vyplýva,
že znalkyňa u nej zistila ľahkú mentálnu retardáciu s poruchami správania a pridruženú depresívnu
poruchu t.č. v remisii. Poškodená chápe zmysel trestného konania a je schopná účasti na trestnom
konaní. Schopnosť správne vnímať a vypovedať nie je tak podstatne znížená, že by mohla ovplyvniť

rozhodovanie vyšetrovanej veci.

Znalkyňa O.. F. U., bola dopočutá k záverom znaleckého posudku, ktorý vypracovala v predmetnej
trestnej veci, pričom sa jeho záverov pridržiavala. Uviedla, že poškodená nemala v čase spáchania
skutku takú duševnú poruchu, ktorá by jej zabraňovala chápať, čo s ňou páchateľ robí. Poškodená

mala prvý pohlavný styk ako 15 ročná a do doby skutku vystriedala viacero partnerov, s ktorými mala aj
pohlavný styk. Poškodená sa vo vzťahu k iným partnerom vyjadrovala rôzne, z niektorých uviedla, že
išlo o dobrovoľný pohlavný styk, ale u jedného tvrdila, že išlo o znásilnenie, nešlo ale o tento prípad.

V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na obvineného za účelom posúdenia jeho

prípadnej alkoholovej závislosti. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obvinený je závislý na
alkohole, znalec u neho zisťuje symptomatický abúzus alkoholu so znakmi závislosti. Jedná sa u neho o
alkoholizmus v zmysle choroby. V čase skutkov nebol v stave patologickej opitosti. Jednalo sa u neho o
jednoduchú opitosť. Znalec navrhuje obvinenému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Súčasťou spisového materiálu je aj znalecký posudok č. 70/2018 č. l. 283-307 O.. M. S. týkajúci sa
duševného stavu obvineného. Zo záveru posudku vyplýva, že obvinený v čase spáchania skutkov
mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Jeho ovládacie schopnosti boli vplyvom
ľahkej intoxikácie alkoholom nepodstatne znížené. Obvinený chápe zmysel trestného konania. Pri

sexuologickom vyšetrení obvineného znalec nezistil poruchu sexuálnej identifikácie orientácie, aktivity
ani poruchu kombinovanú, nezistil teda sexuálnu deviáciu v pravom zmysle slova. Znalec u neho zistil
atypickú sexuálnu agresiu nedeviantného-náhražkového charakteru, ktorá neznižovala jeho ovládacie
ani rozpoznávacie schopnosti v čase činu. Motivácia inkriminovaného správania sa obvineného
vychádzala z jeho osobnostnej štruktúry, požitia alkoholu, nebola chorobná. Pobyt obvineného na

slobode z psychiatrického hľadiska znalec nepovažuje za nebezpečný, nevylučuje však páchanie
trestnej činnosti ani v budúcnosti.

V spisovom materiály bol vypracovaný aj znalecký posudok KEU PZ Slovenská Ľupča pod číslom
ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2017/2055, ktorý tvorí súčasť spisu na č.l. 312-315, zo záverov ktorého

nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti.

V priebehu konania súd za účelom psychologického vyšetrenie poškodenej O. N. pribral opakovane
znalca O.. S. Č., ktorá podala vo veci znalecký posudok č. 4/2020 č.l. 565-602 zo záverov ktoréhovyplynulo, že poškodená je schopná vnímať sledované a prežité udalosti, zapamätať si ich a
reprodukovať na úrovni jej mentálnych schopností, ktorá je postačujúca. Spodné pásmo mentálnej
subnormy až ľahká mentálna retardácia vyššie uvedené schopnosti vo výraznejšej miere nenarušuje.

Percepčno - kognitívne procesy sú u nej sociálne menej prispôsobené a spoľahlivé, preto aj napriek
zachovanému kontaktu s realitou je orientačná schopnosť osobnosti nižšia a neumožňuje jej vždy
dostatočne kriticky posúdiť situáciu, primeranosť svojho správania a jeho dôsledky. Pamäťové výkony
sú problematickejšie vďaka dekoncentrovanej pozornosti a ľahkej unaviteľnosti v záťaži, pričom
významným faktorom sú jej osobnostné a motivačné charakteristiky, na základe ktorých posudzovaná

môže prezentovať ťažkosti s vybavením i uchovávaním informácií do dlhodobej pamäti. Je u nej
možno uvažovať o istom skrývaní sa, opatrnosti, vyhýbavosti až disimulácii, má sklony k skresľovaniu
skutočnosti, tendenciu k vykresľovaniu sa v lepšom svetle, nižšej otvorenosti a kritičnosti k sebe a
vyššej k iným. Je vysoko pravdepodobné, že cez svoje subjektívne nastavenie a vnímanie všetkého
cez svoju osobu, si prispôsobuje okolnosti a tvrdenia podľa svojich potrieb, snažení a cieľov. Jej
osobnosť je sebapresadzujúca sa, dominantnejšia, materialisticky založená, prízemná, uzatvorenosťou

a nepreniknuteľnosťou brániaca sa vonkajším vplyvom, ale tiež závislejšia, málo samostatná a na seba
orientovaná. Preto pokiaľ je to v súlade s jej záujmami a cieľmi, ovplyvnenie jej výpovede zo strany inej
osoby je možná a najpravdepodobnejšie je ovplyvniteľná zo strany svojej matky, na ktorej je závislejšia
a s ktorou je v úzkom a frekventnom kontakte. U poškodenej neboli zistené sklony ku konfabuláciám.
Jej sklon k pôsobeniu dobrým dojmom, vykresľovaniu sa v lepšom svetle, nižšia otvorenosť a kritičnosť

k sebe a vyššia k iným, spolu s mentálne i emočne jednoduchšími osobnostnými charakteristikami
posudzovanej ako je napr. subjektívne nastavenie, vnímanie všetkého cez svoju osobu, materializmus,
ľahkovážnosť, impulzivita so sklonom k bezhlavému jednaniu, morálna uvoľnenosť a nespoľahlivosť,
plytké a konfliktnejšie vzťahy, životný štýl s prevládajúcimi momentami vlastného záujmu, môžu mať
vplyv na tendenčnosť výpovedí a jej vierohodnosť. Je vysoko pravdepodobné, že poškodená si

prispôsobuje okolnosti a tvrdenia podľa svojich potrieb, snažení a cieľov.

Spôsob vyjadrovania sa poškodenej a použité výrazové prostriedky pri výpovediach a konfrontáciách,
rovnako ako počas znaleckého vyšetrenia zodpovedajú popisovanej rozumovej úrovni s neschopnosťou
všeobecnejšieho úsudku, skôr konkrétnejším zameraním a mechanickou pamäťou, ktorá umožňuje

zapamätanie si opakovane počutých výrazov prevzatých aj zo svojho okolia. Osobnosť posudzovanej
je „trénovaná“, sociálne praktickejšia a pohyblivejšia, čo môže byť spôsobené intervenciami a zvýšenou
pozornosťou zo strany matky a stimuláciou v domácom, školskom či pracovnom prostredí. Pokiaľ si
nie je istá tým, čo chce prezentovať, volí vyhýbavé odpovede, jej rozumové schopnosti sú schopné
zabezpečiť potrebnú racionálnu kontrolu, ktorú vyžaduje napr. aj vedomé klamstvo. V prípade, že sa

objaví, je ľahšie zistiteľné (napr. vyjadrenie „mamina vravela, že... už neviem, nepamätám si“ a pod.).

Ku vyššie uvedenému znaleckému posudku bola pred súdom dovypočutá znalkyňa O.. S. Č., ktorá
napriek tomu, že bola osobne prítomná pri vypočutí tak obžalovaného, ako i poškodenej pred súdom, na
záveroch svojho znaleckého posudku v celom rozsahu zotrvala, svoj posudok považovala za obsiahly

a nepovažovala za potrebné nič k nemu dodať.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, medzi ktoré patrili zápisnica o
konfrontáciách č. l. 148-163, listinné podklady č. l. 332-335, 348-349, zápisnica o obhliadke miesta činu
s fotodokumentáciou č. l. 350-365, zápisnica o vrátení vec č. l. 368, ambulantná správa poškodenej

č. l. 369-370, ďalšie listinné podklady č. l. 377-380, 395-402, 405-421, 422-448, 449-167, 487-495,
charakteristiky č. l. 497-501, odpis registra trestov č. l. 496, lustrácie č. l. 519-523, návrh obhajoby súdu
s dokumentáciou č. l. 532-536, vyjadrenie k ZP obžalovaného č. l. 630-635, obsahom pripojeného
trestného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp . zn. 0T/61/2016, po prečítaní ktorých neboli
prítomnými stranami vznesené žiadne pripomienky a ani námietky.

ObžalovanýA.Š.mátrvalýpobytnaadreseObecNemce.NiejeevidovanývCPLDZanivPAL.Doposiaľ
bol 4 krát priestupkovo prejednávaný a v posledných desiatich rokoch bol jedenkrát súdom trestaný -
trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T 61/16 z 08.09.2018 za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a to na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace

so skúšobnou dobou do 08.09.2017.Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z
úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, obdobne, ako i v konaní
prípravnom, neboli zistené žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by obžalovaného A. Š. zbavovali trestnej
zodpovednosti v zmysle § 23 Tr. zák.

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., sa zločinu znásilnenia dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť.

Zcitovanéhoustanoveniajezrejmé,žeobjektomtohtotrestnéhočinujeprávoženyslobodnerozhodovať

o svojom pohlavnom živote, pričom zo subjektívnej stránky sa vyžaduje zavinenie, keďže sa jedná o
úmyselný trestný čin.

Za násilie v zmysle § 199 ods. 1 Tr. zák. sa považuje použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom
prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutia súlože proti jej vôli.

Donútením ženy k súloži sa rozumie prekonanie vážne mieneného odporu ženy alebo podľahnutie ženy
pri zistení beznádejnosti odporu, so zreteľom na to, že jej páchateľ za použitia násilia alebo hrozby
bezprostredného násilia nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť. Výsledkom takého konania je, že žena
po vyjadrení vážne mieneného nesúhlasu a po prejavenom odpore upustí od ďalšieho odporu pre

svoju vyčerpanosť, zrejmú beznádejnosť alebo z odôvodneného strachu, že páchateľ svoju hrozbu
bezprostredného násilia vykoná. Ak však odpor ženy nebol mienený vážne a ak bol len predstieraný,
nejde o donútenie. O donútenie nejde ani v tom prípade, ak síce žena spočiatku odpor kladie, ale neskôr
so súložou súhlasí.

Za súlož treba pokladať spojenie pohlavných orgánov muža a ženy, pričom stačí, ak došlo len k
čiastočnému vsunutiu pohlavného údu muža do pošvy ženy. Znásilnenie je pritom dokonané bez ohľadu
na to, či došlo k pohlavnému ukojeniu.

Na základe hore uvedených zásad súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení jednotlivo každý
dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u obžalovaného A. Š., nedošlo nad všetky pochybnosti
k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, z ktorého dôvodu ho súd nemohol uznať
vinným v zmysle obžaloby a to ani čiastočne.

Podľa tvrdenia obžaloby, malo byť vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní preukázané, že
obžalovaný v dňoch 14.07.2017, 18.07.2017 a 19.07.2017 v byte na 3. poschodí v N. N., X.O. Č.. XX,
vždy pod vplyvom alkoholu, znásilnil poškodenú O. N.Ú., tak, že
dňa 14.07.2017 okolo 16:00 hod. jej prikázal vyzliecť sa, potom mu musela masírovať pohlavný úd a
nakoniec jej kázal roztiahnuť nohy, priľahol ju, pričom jej držal nohy aj ruky, a takto s ňou vykonal súlož

proti jej vôli, nakoľko sa ho O. N. bála, a počas súlože ho prosila aby prestal,
dňa 18.07.2017 okolo 14:00 hod. jej znovu kázal aby sa vyzliekla, čo O. N. najskôr nechcela urobiť, no
nakoniec si takto musela ľahnúť na posteľ, kde jej obvinený opäť pridržiaval nohy aj ruky, aby sa nemohla
hýbať, a takto s ňou vykonal súlož proti jej vôli, pričom O. N. bola po celý čas pod tlakom, a nakoniec
dňa 19.07.2017 v presne nezistenom čase jej znovu kázal, aby sa vyzliekla, čo O. N. zo strachu pred

ním urobila, potom mu musela masírovať pohlavný úd, a keď mu povedala, že s ním už nechce sex,
tak jej nasilu roztiahol nohy, ľahol si na ňu, a takto s ňou znovu proti jej vôli vykonal súlož, kde O. N. ho
žiadala, aby prestal, pričom vyššie uvedenými konaniami poškodená neutrpela žiadne zraneniaTakto popísaným konaním obžalovaného A. Š. v obžalobe, mali byť naplnené zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., nakoľko tento donútil ženu k súloži.
Zo žalovaného skutku mal byť obžalovaný A. Š. usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej O.

N., z ktorej výsluchu malo vyplývať, že si táto neželala pohlavný styk s obžalovaným, ktorý ju k nemu
donútil násilným konaním tak, že jej držal nohy aj ruky, aby sa nemohla brániť. Prokurátor poukázal aj
na osobnosť poškodenej a závery znaleckého posudku vykonaného k jej psychologickému vyšetreniu z
ktorého je zrejmé, že ide o osobnosť infantilnú, ktorá sa spolieha na autority okolo seba, ktoré sa snaží
rešpektovať. Obžaloba mala za to, že práve túto skutočnosť obžalovaný vedel, nakoľko s nimi býval v

spoločnej domácnosti a zneužil práve mentálnu retardáciu poškodenej, aby ju donútil k súloži s tým,
že ide o masírovanie. Využil situáciu, keď matka poškodenej bola v práci, aby poškodenú presvedčil,
že sa musí učiť masírovať, aby si zarobila a pritom s ňou násilím vykonal proti jej vôli pohlavný styk a
to opakovane.

Podľa obžaloby aj z výsluchu svedkyne V. N., matky poškodenej, mal byť skutok preukázaný, keďže z jej

výpovede malo vyplývať, že obžalovaný mal neadekvátne sexuálne správanie sa počas jej pobytu doma
pred jej dcérou, ktoré vyústilo do násilia v čase, keď svedkyňa nebola doma. Taktiež znalec konštatoval
u obžalovaného sexuálnu agresiu pod vplyvom alkoholu.

S týmito tvrdeniami však súd nemohol súhlasiť a tieto tvrdené skutočnosti obžalobou nakoniec ani

nezodpovedali skutočnostiam, zisteným v súdnom konaní.

Okrem popretia spáchania skutku pred súdom obžalovaným A. Š., už aj samotná poškodená O.
N. ( súhlasila s tým, aby bola vypočutá osobne na hlavnom pojednávaní a to aj za prítomnosti
obžalovaného), si pred súdom na nič nespomínala, odkazovala na svoju výpoveď z prípravného konania

a ani na položené otázky stranami pred súdom, odpovedať nevedela. Na otázku, prečo na vyšetrení
na gynekológii hneď po skutku pred gynekologičkou uviedla, že jej obžalovaný nevnikol penisom do jej
pošvy, bolo to podľa jej vyjadrenia preto, že bola unavená, triaslo ju, bolo jej zle.

Toto tvrdenie poškodenej však nekorešponduje s výpoveďou vyšetrujúcej gynekologičky - svedkyňa O..

V. G., ktorá ju vyšetrovala ihneď po údajnom skutku (20.07.2017 o 02.43 hod.) a ktorej sa nezdalo, že by
bolapoškodenápočasvyšetrenianejakáunavenáaleborozrušenáaajprítomnízáchranárizurgentu,po
vyšetrení poškodenej skonštatovali, že poškodená ako pacientka bola až neúmerne kľudná a pokojná na
to, že by mala byť znásilnená alebo že by mala mať nejakú inú sexuálnu ujmu. Poškodená pritom tesne
po skutku, keď si jeho údajný priebeh musela jednoznačne pamätať, tejto vyšetrujúcej gynekologičke

niekoľkokrát na otázku uviedla, že medzi ňou a obžalovaným nedošlo k pohlavnému styku a to na sto
percent, teda že by jej obžalovaný vnikol penisom do jej pošvy. Podľa nej poškodená chápala otázku,
či došlo k pohlavnému styku a to aj preto, že od nej vedela, že už pohlavný styk predtým mala a že
bola dokonca v minulosti znásilnená svojim priateľom. Poškodená jej len uvádzala, že medzi ňou a
obžalovaným malo dochádzať k nejakým sexuálnym masážam, mal tam byť orálny sex.

Svedok nstržm. U. G., zasahujúci policajt síce potvrdil, že poškodená pri jej vyťažovaní mu hovorila aj o
pohlavnom styku, ale mu neodpovedala priamo, či bola znásilnená, pričom iba kývala plecami.

Svedkyňa V. N., matka poškodenej, o skutku vedela iba z rozprávania svojej dcéry a z jej výsluchu

vyplynulo len to, že obžalovaný mal neadekvátne sexuálne správanie sa počas obdobia, kedy žil u nej
v domácnosti.
Určitú mieru pochybnosti, či sa vôbec skutok stal, vnieslo aj potvrdenie matky poškodenej o tom, že
napísalasms-kuobžalovanémuotom,žeakjejdátento10000€,stiahnutrestnéstíhanieatiežnásledné
konanie poškodenej a jej matky po prepustení obžalovaného zo zadržania ( teda po údajnom skutku),

kedy tento v ich domácnosti naďalej s ich súhlasom býval 2-3 dni, všetko bolo v poriadku, intímne žil s
matkou poškodenej, spolu s ňou a poškodenou chodili na prechádzky a pod.

Akobžalobapoukazovala naosobnosťpoškodenejO.N.azáveryznaleckéhoposudkuvykonanéhokjej
psychologickémuvyšetreniuzktoréhomalobyťzrejmé,žeideoosobnosťinfantilnú,ktorásaspoliehana

autority okolo seba, ktoré sa snaží rešpektovať a práve túto skutočnosť mal obžalovaný vedieť a zneužiť,
aby poškodenú donútil k súloži s tým, že ide o masírovanie, ani toto tvrdenie obžaloby jednoznačne
nekorešponduje so zisteniami znalkyne O.. F. U.G., ktorá bola dopočutá k záverom svojho znaleckého
posudku kedy uviedla, že poškodená nemala v čase spáchania skutku takú duševnú poruchu, ktorá byjej zabraňovala chápať, čo s ňou páchateľ robí. Toto zdôvodnila tým, že poškodená mala prvý pohlavný
styk ako 15 ročná a do doby skutku vystriedala viacero partnerov, s ktorými mala aj pohlavný styk.
Poškodená sa vo vzťahu k iným partnerom vyjadrovala rôzne, z niektorých uviedla, že išlo o dobrovoľný

pohlavný styk, ale u jedného tvrdila, že išlo o znásilnenie, pričom ale nešlo o tento prípad (A. Š.). Ani pred
touto znalkyňou teda poškodená ani raz nepovedala, že by mala byť znásilnená aj obžalovaným A. Š..

Aj znalkyňa O.. S. Č., pribratá až v súdnom konaní potvrdila, že poškodená je schopná vnímať sledované
a prežité udalosti, zapamätať si ich a reprodukovať na úrovni jej mentálnych schopností, ktorá je

postačujúca. Na druhej strane uviedla, že poškodená má sklony k skresľovaniu skutočnosti, tendenciu
k vykresľovaniu sa v lepšom svetle, nižšej otvorenosti a kritičnosti k sebe a vyššej k iným pričom jej
výpovede zo strany inej osoby je možná a najpravdepodobnejšie je ovplyvniteľná zo strany svojej matky.

Tvrdenia poškodenej o tom, že konaním obžalovaného „utrpela jej psychika, má na to spomienky pred
očami“, bolo spochybnené podrobným popisom návštev poškodenej na II. Psychiatrickej klinike SZU

FNsP F.D.R. v Banskej Bystrici po údajnom skutku, zaznamenaných v znaleckom posudku O.. S. Č..
Z týchto záznamov vyplynulo, že pri psychiatrickom vyšetrení dňa 05.10.2017 sa jej stav v porovnaní s
predchádzajúcim vyšetrení (25.05.2017) javí zlepšený, zhoršenie jej stavu spojený s psychotraumou je
zaznamenaný až potom, kedy dňa 16.01.2018 poškodenú na prechode zrazilo auto.

Z platnej judikatúry súdov je zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal
obžalovaný. Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu,
avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne

ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr.
por., oslobodiť spod obžaloby.

Zásada náležitého zistenia skutkového stavu pritom vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine

a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa
nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre
obvineného priaznivejší. Je teda zrejmé, že ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov
a na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní súd nemôže urobiť
jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobe, je potrebné rozhodnúť v prospech

obžalovaného a tohto neuznať za vinného.

Súd riadiac sa hore uvedenými zásadami dospel k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania
vykonaného pred súdom, tieto nevyznievajú jednoznačne, a teda nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov. Práve vzhľadom na všetky pochybnosti, ktoré ostali i po

vykonanom dokazovaní, súd nemohol uznať obžalovaného A. Š. vinným zo spáchania žalovaného
skutku a preto podľa § 285 písm. a) Tr. por. ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, nakoľko
na základe výsledkov dokazovania, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemohol urobiť
jednoznačný záver o tom, že sa vôbec stal skutok, uvedený v obžalobe.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Okresného súdu Banská Bystrica pomerom hlasov 3:0 ( § 163 ods. 4 Tr.
por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech.
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.