Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010307
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6117010307.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich
B. L. K. H. E., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. 03. 2022 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

N.O.. B.. A.. C. G. B. U. Ď. K. Š., D..,nar. XX.XX.XXXX v M., rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom
H. M., D. L. XXXX/XX,

j e v i n ý , ž e

v postavení štatutárneho orgánu - generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, IČO 36 038 351, so sídlom 975 66 Banská Bystrica, Námestie SNP 8 (ďalej aj „Lesy
SR, š.p.“ alebo „š.p. Lesy SR“), nerešpektujúc požiadavku náležitej odbornej správy majetku Slovenskej
republiky v správe š. p. Lesy SR, uloženej mu ust. § 19 ods. 2, ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o
štátnom podniku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o štátnom podniku“), aj v spojení s ust.

§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka, v častiach upravujúcich mandátnu zmluvu, ako aj Zmluvou o
výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku č. 6613/2006 - 350 uzavretou podľa § 19 ods. 2
Zákona o štátnom podniku medzi bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR v zast. ministrom G. C.
a Doc. RNDr. Ing. Jozefom Minďašom, PhD. ako generálnym riaditeľom š. p. Lesy SR dňa 20.12.2006 v
Bratislave, v čl. II bode 1 písm. b), c), d), bode 2 a bode 4, v zmysle ktorých zodpovedal za hospodárnosť
pri nakladaní s majetkom v správe š. p. Lesy SR, pri zariaďovaní jeho záležitostí, resp. pri výkone

svojej pôsobnosti bol povinný postupovať s náležitou - odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
podniku, Zákonom o štátnom podniku, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými
riadiacimi aktmi a podmienkami stanovenými bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR,
mal si zaobstarať a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia a pri výkone pôsobnosti neuprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami podniku, a zároveň nedbajúc ani na povinnosti a obmedzenia uložené mu ako verejnému
funkcionárovi v čl. 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zc) a čl. 3 ústavného zákona č.

357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorých bol povinný pri výkone funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem, ktorý
prináša majetkový prospech všetkým alebo mnohým občanom a nesmel svoju funkciu, právomoci z
nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone, ako aj v súvislosti s jej výkonom využívať na
získavanie výhod v prospech iných fyzických osôb alebo právnických osôb,

I. v rozpore s aktom riadenia - Princípmi ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov
Slovenskej republiky, š.p. z mája 2006 (ďalej len „Princípy“), prijatým bývalým Ministerstvom
pôdohospodárstva SR, ktoré ako zakladateľ plnilo voči š.p. Lesy SR funkciu orgánu hospodárskeho
riadenia, ktorý akt bol pre š.p. Lesy SR záväzný, vedomý si konkrétnych ekonomických výsledkov
dosiahnutých pri obhospodarovaní jednotlivých poľovných revírov v správe štátneho podniku v
predchádzajúcom období, bez toho, aby bol k tomu vedený naliehavým alebo inak ekonomicky či právne
ospravedlniteľným dôvodom, konajúc v mene š.p. Lesy SR ako prenajímateľa, v neprospech š. p. Lesy

SR uzavrel v Banskej Bystrici1. dňa 28.08.2007 Zmluvu č. 9362/07-30 o prenájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri
Príslop, v správe odštepného závodu (ďalej len „OZ“) Námestovo, s Poľovníckym združením Bučiny,

so sídlom Oravský Podzámok č. 449, IČO: 37908596, ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom
výkonu práva poľovníctva na pozemkoch prenajímateľa za cenu (nájomné) 30.976,- Sk za kalendárny
rok na dobu 10 rokov a to napriek tomu, že v „Princípoch“ bol poľovný revír Príslop zaradený v
kategórii B, teda išlo o poľovný revír, v ktorom bolo možné iba predať odstrel zveri, čím spôsobil š.p.
Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným

priemerom hospodárskeho výsledku dosiahnutého v predmetnom poľovnom revíri za roky 2004 až 2006
a skutočným hospodárskym výsledkom dosiahnutým v poľovnom revíri v rokoch 2008 a 2009, čo za rok
2008 predstavuje škodu vo výške 20.718,26 € a za rok 2009 škodu vo výške 20.702,92 €, teda spolu
41.421,18 €;

II. v rozpore s aktom riadenia - Koncepciou ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p.

Lesy Slovenskej republiky z októbra 2007 a jej Dodatkom č. 1 z júna 2008 a Dodatkom č. 2 z
decembra 2008 (ďalej len „Koncepcia“), prijatým bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktoré
ako zakladateľ plnilo voči š.p. Lesy SR funkciu orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý akt bol pre š.p.
Lesy SR záväzný, vedomý si konkrétnych ekonomických výsledkov dosiahnutých pri obhospodarovaní
jednotlivých poľovných revírov v správe štátneho podniku v predchádzajúcom období, bez toho, aby

bol k tomu vedený naliehavým alebo inak ekonomicky či právne ospravedlniteľným dôvodom, konajúc
v mene š.p. Lesy SR ako predávajúceho, v neprospech š.p. Lesy SR uzavrel v Banskej Bystrici

1. dňa 07.01.2009 Zmluvu č. 201/30-2009 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v
poľovnom revíri Tužina - Kľačno, v správe OZ Prievidza, s Poľovníckou spoločnosťou Hubert & Diana

Bratislava, so sídlom Bratislava, Ľubochnianske č. 4, IČO: 36076597 ako kupujúcim, predmetom ktorej
bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 15.000,- € za kalendárny
rok, počas doby trvania zmluvy do 31.12.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol poľovný revír
Tužina - Kľačno zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR,
bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu výkonu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR

ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom
výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom
dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške 31.811,06 €;

2. dňa 09.01.2009 Zmluvu č. 613-30/2009 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny

v poľovnom revíri Bohunice, v správe OZ Levice, a následne dňa 29.01.2009 Dodatok č. 1 a dňa
23.06.2009 Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, s Poľovníckym spolkom R.I.M., so sídlom Kozárovce
č. 918, IČO: 37852990, ako kupujúcim, predmetom ktorých bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu
zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 12.500,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom o 3,5 %
počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, od 01.08.2009 zvýšenú na 15.250,- €, a to napriek tomu,

že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal
ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím
spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi
trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008
a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, pri súčasnom zohľadnení nákladov

vynaložených kupujúcim odstrelu v prospech š.p. Lesy SR v rámci starostlivosti o zver a poľovný revír,
čo predstavuje škodu vo výške 4.924,54€;

3. dňa 26.01.2009 Zmluvu č. 1243/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny
v poľovnom revíri Biely Kameň, v správe OZ Sobrance, s B.. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,

M..U.. F. XXXX/XX, ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v
dohodnutom rozsahu za cenu 4.000,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom o 3 % počas doby
trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v
kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu
zveriaprenájmuprávapoľovníctva,čímspôsobilš.p.LesySRujmunaspravovanommajetkuSlovenskej

republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom
poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku
2009, čo predstavuje škodu vo výške 4.485,04 €;4. dňa 23.02.2009 Zmluvu č. 2490-30/09 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny
v poľovnom revíri Rybné, v správe OZ Bardejov, s Poľovníckou spoločnosťou Roveň, so sídlom
Bardejovská Nová Ves, Brezová č. 1, IČO: 42082161, ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo poskytnutie

100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 11.000,- € za kalendárny rok s
každoročným nárastom o 3,5 % počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že
v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal
ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím
spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi

trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až
2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške
1.282,81 €;

5. dňa 28.04.2009 Zmluvu č. 5036/30-09 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v
poľovnom revíri Vojnice, v správe OZ Palárikovo, , a následne dňa 05.06.2009 aj Dodatok k predmetnej

zmluve bez označenie poradového čísla, s Poľovníckym spolkom ZATUR, so sídlom Modra, Vinárska č.
8, IČO: 42134234, ako kupujúcim, predmetom ktorých bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v
dohodnutom rozsahu za cenu 25.000,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom o 3,5 % počas
doby trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený
v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu

zveriaprenájmuprávapoľovníctva,čímspôsobilš.p.LesySRujmunaspravovanommajetkuSlovenskej
republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom
poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku
2009, čo predstavuje škodu vo výške 77.433,29 €;

6. dňa 15.06.2009 Zmluvu č. 7298/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny
v poľovnom revíri Hajnáčka, v správe OZ Rimavská Sobota so spoločnosťou Zeppelin, s.r.o., so
sídlom Liptovský Hrádok, Hradná č. 36, IČO: 31606164, ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo
poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v dohodnutom rozsahu za cenu 8.500,- € za kalendárny rok s
každoročným nárastom vo výške oficiálnej hodnoty ročnej inflácie podľa údajov Štatistického úradu SR

za predchádzajúci rok počas doby trvania zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“
bol tento poľovný revír zaradený v kategórii A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p.
Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR
ujmu na spravovanom majetku Slovenskej republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom
výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom

dosiahnutým v poľovnom revíri v roku 2009, čo predstavuje škodu vo výške 9.517,62 €;

7. v presne nezistenom čase, nie však neskôr ako 15.06.2009, Zmluvu č. 6830/09-30 o poskytnutí
poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Čereš - Želiezovce, v správe OZ Levice, s
Poľovníckou spoločnosťou MaG, so sídlom Levice, Mestský majer č. 2, IČO: 36113051, ako kupujúcim,

s platnosťou od 15.06.2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie 100% poplatkového lovu zveri v
dohodnutom rozsahu za cenu 10.000,- € za kalendárny rok s každoročným nárastom vo výške oficiálnej
hodnoty ročnej inflácie podľa údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci rok počas doby trvania
zmluvy do 31.01.2014, a to napriek tomu, že v „Koncepcii“ bol tento poľovný revír zaradený v kategórii
A, teda išlo o poľovný revír, ktorý mal ostať v réžii š.p. Lesy SR, bez možnosti predaja odstrelu zveri

a prenájmu práva poľovníctva, čím spôsobil š.p. Lesy SR ujmu na spravovanom majetku Slovenskej
republiky vyčíslenú ako rozdiel medzi trojročným priemerom výnosov - tržieb dosiahnutých v predmetom
poľovnom revíri za roky 2006 až 2008 a skutočným výnosom dosiahnutým v poľovnom revíri v roku
2009, čo predstavuje škodu vo výške 25.162,45 €;

čím takto svojím konaním v bodoch I a II spôsobil Slovenskej republike, v zastúpení š.p. Lesy SR, so
sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, celkovú škodu vo výške 196.037,99 €,

t e d a

inému spôsobil škodu veľkého rozsahu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy spravovať cudzí majetok,

č í m s p á c h a lobzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.
4 písm. a) Tr. zákona

za to sa mu u k l a d á :

Podľa § 237 ods.4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 39 ods. 1

Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne o d k l
a d á a obžalovanému sa u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa u r č u j e skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á peňažný trest vo výške 5.000 € (päťtisíc euro).

Podľa § 57 ods.3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u
s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 76 ods.1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad v trvaní 3
(troch) rokov.

Podľa § 288 ods.1 Tr. por. sa poškodená Slovenská republika, v zastúpení LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, so svojim nárokom na náhradu

škody o d k a z u j e na civilný proces

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13. 04. 2017 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej
Bystrici sp. zn. Kv 4/15/6600-70 zo dňa 13. 04. 2017, na N.. B.. A.. C. G., D.., pre obzvlášť závažný
zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 4T/30/2017 zo
dňa30.06.2020obžalovanéhoN..B..A..C.G.,D..,podľa§285písm.b)Tr.por.oslobodilspodobžaloby
krajského prokurátora sp. zn. Kv/4/15/6600 zo dňa 13. 04. 2017, pretože skutok nie je trestným činom a

zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného Slovenskú republiku - Lesy SR, š.p., s jeho nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Na základe odvolania prokurátora a poškodeného, Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením zo
dňa 29. 06. 2021 pod sp. zn. 5To/8/2021, rozsudok prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b),
d), ods. 2 Tr. por. zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby

ju znovu prejednal a rozhodol.

Podľa odvolacieho súdu, úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude náležité objasnenie veci
a jej jasné, logické vyargumentovanie jednotlivých skutkových a právnych záverov, vychádzajúcich
nie len z argumentov obhajoby, ale najmä s jednotlivých argumentov krajského prokurátora, a teda

nepoukazovať len na tie dôkazy, ktoré vyzneli v prospech obžalovaného, bez prihliadnutia na dôkazy,
ktoré naopak vyzneli v jeho neprospech.

Na základe záväzného stanoviska odvolacieho súdu, sa senát súdu prvostupňového opakovane
podrobne oboznámil s obsahom všetkých vykonaných dôkazov tak v prípravnom konaní, ako i v súdnomkonaní, tieto opakovane vyhodnotil tak jednotlivo, ako i vo všetkých ich súvislostiach. Z jednotlivo
vykonaných dôkazov teda vyplynulo, že :

Obžalovaný N.. B.. A.. C. G., D.. bol s účinnosťou k 22. 12. 2006 vymenovaný do funkcie generálneho
riaditeľa štátneho podniku Lesy SR a to Rozhodnutím bývalého Ministerstva pôdohospodárstva SR z
21. 12. 2006, v mene ktorého konal ako vtedajší minister B.. G. C., nadväzujúcim na uzavretie zmluvy o
výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku č. 6613/2006 - 350 z 20.12.2006 a túto funkciu
nepretržite vykonával až do 09.07.2009, kedy z nej bol na vlastnú žiadosť uvoľnený.

Počas celého prípravného konania, ako i konania pred súdom, tento spáchanie žalovanej trestnej
činnosti v celom rozsahu poprel, namietal skutkové zistenie a právnu kvalifikáciu obžaloby a podľa
neho, počas celého obdobia jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa svoju činnosť vykonával
zodpovedne a vždy v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj internými normami podniku, pričom
si nie je vedomý, že by počas toho prijal opatrenia, ktoré by neboli v súlade, či už s princípmi riadneho

hospodárskeho chodu podniku, alebo s dobrými mravmi. Jeho snaha bola dosahovať dobré výsledky
nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v oblasti trvalo udržateľného obhospodarovania poľovných revírov,
za účelom čoho bol v podniku vypracovaný materiál „Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných
revírov v správe štátneho podniku SR“. Táto koncepcia bola predložená Ministerstvu pôdohospodárstva
SR a následne schválená a podpísaná vtedajším ministrom pôdohospodárstva G. C., čo znamenalo

súhlas na jej realizáciu. Koncepcia podľa jeho názoru nie je priamym aktom riadenia, išlo o iniciatívny
materiál, ktorý zobral minister na vedomie a tento nebol prerokovaný ani v dozornej rade š.p.

Popísal, aké ciele táto koncepcia definovala, pričom podľa neho uzatváranie nájomných a odstrelových
zmlúv bolo v súlade s platnou legislatívou, zmluvy boli štandardizované a tiež dal do pozornosti, že

poľovníctvo bolo v rokoch 2008-2009 zasiahnuté hospodárskou a finančnou krízou, kedy nastal pokles
záujmu o poplatkový lov o 25 % - 30 %. Podľa neho keďže v rokoch 2006-2007 sa dosahovali najvyššie
výnosy, nedajú sa porovnávať obdobia pred a po kríze, z ktorého dôvodu nesúhlasil ani so závermi
znaleckého posudku znalca B.. R.. Namietal, že znalec vychádzal z nesprávnych údajov, porovnanie
revírov za 3-ročné obdobie je metodicky nedostatočné na hodnotenie ekonomiky. Na podporu svojho

tvrdenia ešte v prípravnom konaní predložil v písomnej forme spracované Stanovisko k znaleckému
posudku č. 03/2010 a jeho doplnkom, v ktorom na podklade poľovníckej štatistiky vedenej na Národnom
lesníckom centre vo Zvolene, boli spochybnené zistenia znalca B.. B. R..
K materiálu „Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov“ uviedol, že o tomto materiáli vedel,
boli organizované verejné súťaže na predaj odstrelu, pred uzatvorením zmluvy si vyžiadal podklady

chovu a lovu, ekonomiky za obdobie za 5 rokov z odboru poľovníctva a z príslušného odštepného
závodu. Kostra zmluvy bola štandardizovaná, existovala vzorová zmluva. Pripustil, že pracovníkov
odboru poľovníctva neprizýval k rokovaniam, títo stratili jeho dôveru, keďže došlo k úniku informácií zo
strany týchto zamestnancov, preto s nimi obmedzil styk na minimum. Záujemcovia boli kontaktovaní
podľa žiadostí a na základe rokovaní došlo k rozhodnutiu. Rokoval s každým, kto si podal žiadosť. Vybral

si na základe najlepšej ponuky. Verejné obchodné súťaže nezvolil ako možnosť, nakoľko podnik bol v
kríze, potrebovali rýchle riešenia, nebol čas realizovať dlhodobé súťaže a hľadať záujemcov. Cenotvorba
vznikala na základe podkladov a rokovaním dospeli k výslednej cene.

Za poškodeného š. p. Lesy SR bol ako svedok bol vypočutý jeho splnomocnenec G.. C. L., ktorý zotrval

na svojej výpovedi z prípravného konania, ale z ktorej nevyplynuli vo vzťahu k predmetu dokazovania
žiadne relevantné skutočnosti, keďže svedok nebol schopný posúdiť, či a v akej výške štátnemu podniku
v dôsledku stíhanej trestnej činnosti vznikla škoda. K jej uplatneniu pristúpil ešte v priebehu prípravného
konania, keď písomným podaním z 11.02.2014 uplatnil nárok na jej náhradu vo výške vychádzajúcej
znaleckého posudku č. 3/2010 B.. B. R., tento nárok na náhradu škody bol ním uplatnený z opatrnosti,

on od nikoho z generálneho riaditeľstva ďalšie pokyny na uplatnenie škody, nedostal.

Poškodený proti rozsudku vydaného v tejto veci dňa 30. 06. 2020, ktorým došlo k oslobodeniu
obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.., spod obžaloby, podal odvolanie a to proti výroku o náhrade škody,
a následne v ďalšom konaní zotrval na uplatnenom nároku a žiadal, aby súd zaviazal obžalovaného k

povinnosti túto spôsobenú škodu aj nahradiť.

V konaní pred súdom sa síce nepodarilo osobne vypočuť svedka B.. G. C., ktorý vykonával v období
od 04.07.2006 do konca mesiaca november 2007 funkciu ministra pôdohospodárstva SR a pretosa so súhlasom strán čítala jeho výpoveď z prípravného konania. V tejto potvrdil, že počas jeho
pôsobenia vo funkcii ministra pôdohospodárstva bola spracovaná a ním schválená „Koncepcia ďalšieho
obhospodarovania poľovných revírov v štátnom podniku Lesy SR“, z októbra 2007, pričom na jej

spracovaní sa podieľali tak zamestnanci daného štátneho podniku pôsobiaci na odbore poľovníctva, tak
aj príslušní úradníci Ministerstva pôdohospodárstva SR, keďže žiadna špeciálna komisia na tento účel
zriadená nebola. Jej cieľom bolo určenie presných podmienok obhospodarovania poľovných revírov v
správe Lesov SR, ktoré boli na tento účel rozdelené do kategórií A, B, C. Podľa neho bola koncepcia pre
štátny podnik záväzná a tento sa obžalovaný mal ňou vo svojej činnosti riadiť, čo odôvodnil aj tým, že

zriaďovateľom štátneho podniku bolo Ministerstvo pôdohospodárstva SR a jeho minister generálneho
riaditeľa podniku vymenúval a odvolával.

Ďalej popísal, aké revíry boli zaradené v jednotlivých kategóriách, kto v nich zabezpečoval činnosti
súvisiace s ich obhospodarovaním, v ktorých revíroch bolo umožnené realizovať poplatkový odstrel a v
ktorých mohol byť odstrel predaný. Tiaž uviedol, že pre účel prenájmu a konkrétne zvýšenia jeho ceny,

ktorú upravoval zákon, zaviedli príspevky, ktorými sa v konečnom výsledku cena nájmu päťnásobne
zvýšila.

Svedok B.. G. M., v čase skutku pôsobiaci ako referent odboru poľovníctva š.p. Lesy SR, bol jedným kto
skoncipoval trestné oznámenie na osobu obžalovaného, ktoré sa týkalo aj problematiky nevýhodného

obhospodarovania poľovných revírov v správe Lesov SR. V čase uzatvárania sporných zmlúv - o
prenájme výkonu práva poľovníctva a o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny, pôsobil
na ústredí š.p., mal na starosti agendu poľovnícku a jeho funkcia súvisela s uzatváraním zmlúv,
robili rozvojové projekty, poľovnícku turistiku. Tu pôsobil 6 rokov, aj vtedy sa revíry prenajímali, boli aj
odstrelovézmluvy,totofungovaloeštepredtým,akosaobžalovanýstalgenerálnymriaditeľom.Postupne

sa začali niektoré zmluvy uzatvárané na obdobie 10 rokov rušiť a prenajímali a predávali sa iným
subjektom, takto prišli o polovičku revírov a ich odbor bol rozpustený.

Následne vypovedal ku konkrétnym revírom, k ich kvalite, veľkosti, druhu, hodnote, k forme zmluvy. K
dôvodom zmien s nakladaním v revíroch sa vyjadriť nevedel, nebolo im to vysvetlené a domnievali sa, že

to tak muselo byť. Zmluvy boli uzatvorené uprostred existujúcich nájomných zmlúv, pôvodné zmluvy sa
začali rušiť. Kľúč pri výbere záujemcov im nebol známy, kto bol nájomca sa dozvedeli, až keď im prišla
zmluva. Za akú cenu boli predané revíry nevedel, ale podľa neho cena nedosahovala výšku nacenenia
podľa plánu lovu. Nevedel ani, kto tvoril zmluvy, ako sa vyberali revíry, či bola súťaž a nevedel sa vyjadriť
ani k prolongácii, keďže ich odbor o tom nerozhodoval, ani nenavrhoval.

Potvrdil, že Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov sa pripravovala z ich situačnej
správy,čopodrobneobsahovalanevie,boltokoncepčnýmateriálministerstvaateda boltoodporúčajúci
materiál. O dokumente Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov, vedomosť nemal.

Čo sa týkalo ekonomickej krízy na poľovníctvom mal za to, že v danej dobe bola poľovnícka klientela
stabilná, kríza súvisela skôr s drevom a jeho predajom, čo privádzalo š.p. Lesy SR do ekonomických
problémov.

Svedok B.. N. A., ktorý do 31.12.2009 pôsobil v š.p. vo funkcii vedúceho odboru poľovníctva,

rybárstva a lesoturistiky pred súdom odmietol vypovedať, z ktorého dôvodu sa čítali jeho výpovede
z prípravného konania, kedy uviedol, náplňou jeho práce bolo primárne metodické riadenie tejto
organizačnej zložky a jeho priamym nadriadeným bol obžalovaný. Práve tento jeho a celý odbor,
poveril vypracovaním Koncepcie obhospodarovania poľovných revírov, ktorá koncepcia bola následne
predložená na schválenie Ministerstvu pôdohospodárstva SR. V nej vykonali ekonomické zhodnotenie

všetkých poľovných revírov, ktoré štátny podnik obhospodaroval, pričom prihliadali ako na ekonomické
ukazovatele,takajnahľadiskábiotopuadôležitosti.Vmateriálidefinovalipoľovnérevíry,ichúčel,pričom
na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva SR bola Koncepcia potom ešte prepracovaná a schválená
priamo ministrom pôdohospodárstva E. B.. G. C.. Podľa svedka mal tento schválený materiál záväzný
charakter.

V zmysle Koncepcie bol na úrovni generálneho riaditeľstva š. p. vypracovaný vzor zmluvy o prenájme
výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíre, ktorý sa následne používal pri tvorbe konkrétnychnájomnýchzmlúv,ktorépripravovalsámnapokyngenerálnehoriaditeľaatentopotomzabezpečilpodpis
zmluvy zo strany poľovného združenia, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.

Zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny - tzv. odstrelové zmluvy si obžalovaný
vypracovával sám, on k nim nemal prístup a zmluvy sa na ním riadenom odbore ani nepripomienkovali,
dostávali sa k nemu už podpísané obomi zmluvnými stranami a to na účel ich zaevidovania a ďalšej
administratívy s tým spojenej.

Osobne niekoľkokrát obžalovanému oznámil, že uzavreté odstrelové zmluvy nie sú pre podnik výhodné,
pričom konkrétne argumentoval nevýhodnosťou z hľadiska ekonomického, ako aj možností vypovedania
zmluvy zo strany Lesov SR. Obžalovaný však na jeho výhrady a upozornenia žiadnym spôsobom
nereagoval. Ako nájomné zmluvy, tak aj zmluvy odstrelové, boli uzatvárané bez akýchkoľvek verejných
súťaží na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa, ktorý sám určoval, s akým konkrétnym subjektom
sa zmluva uzavrie.

Materiál s názvom Princípy ďalšieho obhospodarovania PR Lesov SR, š. p. Banská Bystrica z
03.05.2006, ktorý upravoval obhospodarovanie poľovných revírov v období pred prijatím Koncepcie
ďalšieho obhospodarovania PR Lesov SR, š. p., mu nie je známy.

V ďalšej časti svojej výpovede sa venoval kategorizácii poľovných revírov uvedených v materiáli
Koncepcia, pričom v jej zmysle odstrelové zmluvy, ktoré sú predmetom vedeného trestného stíhania,
nemali byť vôbec uzavreté.

Na doplňujúce otázky potvrdil, že do výberu kupujúcich bol on a jeho odbor zainteresovaný a nevedel,

či obžalovaný - generálny riaditeľ, komunikoval aj s niekým iným.
Podľa svedka, ekonomická kríza v roku 2009 nemala vplyv na poľovníctvo, podnik bol v plusových
číslach.

SvedokB..D.L.,vrozhodnomobdobípracoval akovedúcinaodborepoľovníctvaš.p.LesySRavrámci

výkonu tejto funkcie prichádzal do kontaktu aj so zmluvami týkajúcimi sa obhospodarovania poľovných
revírov na úseku výkonu práva poľovníctva. Tieto na pokyn vedenia spracovávali jemu podriadení
zamestnanci a on ich následne predkladal vedeniu podniku, ktoré návrhy zmlúv už neboli vedením
nejakým spôsobom pozmeňované.

Koncepcia z októbra 2007 jemu, nebola dostupná, v tej dobe nebol vo funkcii a Princípy ďalšieho
obhospodarovania revírov z mája 2006 pozná. Tento materiál bol schválený ministerstvom, dostali ho
už ako schválený. Takýto materiál na podniku ale nevytvárali, bol to iniciatívny materiál generálneho
riaditeľa. Nevedel spätne posúdiť jej záväznosť, ale nebol to všeobecne záväzný predpis, bol to
orientačný materiál.

V rokoch 2007-2009 nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu povinnosť uzatvárať nájomné zmluvy
na základe verejnej súťaže, oni mali vzor nájomnej a odstrelovej zmluvy, bola snaha kreovať tip
týchto zmlúv, keďže sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Každá nájomná zmluva nadobudla platnosť
schválením v štátnej správe v správnom konaní.

Pred súdom sa svedok vyjadroval aj k jednotlivým revírom, ako aj k ekonomickej kríze od roku 2008,
ktorá mala vplyv na poľovníckych klientov, ktorí začali odchádzať, bol problém ich nahradiť, boli nižšie
výnosy, náklady fixné.

Svedok B.. C. U. uviedol, že pracoval na odbore poľovníctva od 01.08.2003 až do roku 2008 alebo
roku 2009, pričom náplňou jeho práce bola agenda zmlúv o prenájme výkonu práva poľovníctva. Pri
spracúvanípredmetnýchzmlúvvychádzalzpodkladov,ktorémuposkytovalijednotlivéodštepnézávody,
pričom používal vzor zmluvy, ktorý bol spracovaný ešte v roku 2003. Po nástupe obžalovaného do
funkcie generálneho riaditeľa bol vyhotovený nový vzor nájomnej zmluvy. Po nástupe nového vedúceho

odboru B.. A., tento na seba prevzal agendu nájomných zmlúv, ktorá sa týkala režijných revírov.
Odstrelovými zmluvami sa on nezaoberal. Má vedomosť, že ich odbor spracoval návrh koncepcie
ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v štátnom podniku Lesy SR, ktorý spočíval v kategorizácii
jednotlivých revírov, čo aj špecifikoval. Návrh koncepcie bol postúpený vedeniu podniku, ale s finálnouverziou koncepcie sa už neoboznámil. Pred nástupom obžalovaného do funkcie generálneho riaditeľa
sa nájomné zmluvy po ich podpise, vždy vracali na odbor na zaevidovanie, za jeho pôsobenia sa prax
zmenila s tým, že niektoré zmluvy sa vracali, avšak niektoré si generálny riaditeľ, ktorý časť agendy

nájmov aj prevzal do svojej pôsobnosti, u seba ponechal. Pokiaľ mal možnosť oboznámiť sa s konečnou,
už podpísanou verziou nájomnej zmluvy a dospel k názoru, že je pre nich nevýhodná, najmä pokiaľ ide
o cenu nájmu, tak svoje výhrady prezentoval vedúcemu odboru.

Svedok C.. C. I., uviedol, že obžalovaného pozná a tento sa ho asi v roku 2006 alebo 2007 opýtal, či

by sa naňho mohol obrátiť, ako na externého poradcu v prípade, ak by potreboval poradiť v právnej
oblasti. Neskôr ho aj párkrát kontaktoval ohľadom problematiky, ktorá sa netýkala ale poľovných
revírov. Relevantne sa k prejednávanému skutku vyjadriť nevedel a potvrdil, že na príprave Koncepcie
obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy SR sa nepodieľal a rovnako nijakým spôsobom, ani
po stránke právnej, neparticipoval ani na príprave zmlúv o prenájme výkonu práva poľovníctva, resp.
odstrelových zmlúv. Bol síce poľovníkom od roku 2004, ale nebol v žiadnom združení.

Svedok B.. D. L. zamestnanec Národného lesníckeho a výskumného ústavu pri výsluchu v prípravnom
konaní potvrdil, že niekedy v roku 2007 bol odborom poľovníctva š.p. Lesy SR požiadaný o spracovanie
mapy poľovných revírov, ktoré boli zatriedené do kategórii A, A1, B, B1. Jeho úlohou bolo pritom iba
farebne zvýrazniť jednotlivé poľovné revíry v zmysle kategorizácie, ktorú vytvoril odbor poľovníctva.

Samotnú kategorizáciu poľovných revírov nijako nehodnotil a nevie ani na základe akého princípu, či
kritérií bola vytvorená. S materiálom Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p.
Lesy SR do kontaktu neprišiel.

K jednotlivým poľovným revírom boli vypočutí svedkovia pred súdom, resp. za súhlasu strán, sa súd

čítaním oboznámil s výpoveďami svedkov vypočutých v prípravnom konaní.

K poľovnému revíru Príslop (v správe odštepného závodu Námestovo)

Svedok B.. C. Š., riaditeľ OZ Námestovo, uviedol, že o okolnostiach prípravy Zmluvy o prenájme

výkonu práva poľovníctva v PR Príslop z 28.08.2007 č. 9362/07-30, ktorá bola uzavretá s Poľovníckym
združením Bučiny, nemá žiadnu vedomosť. V súvislosti s prípravou a uzatvorením predmetnej zmluvy
ho nikto z generálneho riaditeľstva podniku nekontaktoval a ani ho nežiadal o vyjadrenie k zmluve. V
období pred uzatvorením nájomnej zmluvy bol odstrel v PR Príslop predaný spoločnosti RAVEN, ktorá
však príslušnú zmluvu vypovedala. Potom ako im bola už podpísaná zmluva z generálneho riaditeľstva

zaslaná, sa k jej obsahu a k cene nájmu nijako nevyjadroval.

Svedok B.. L. D., vedúci výrobno-technického úseku OZ Námestovo sa s nájomnou zmluvou týkajúcou
PR Príslop oboznámil tak, že mu táto bola doručená prostredníctvom Obvodného lesného úradu v
Námestove, odkiaľ si ju vyžiadal v spojitosti s revíziou jednotlivých nájomných zmlúv, ktoré patrili

do pôsobnosti odštepného závodu, keď preberal funkciu referenta poľovníctva. Osobne ho nikto z
úrovne generálneho riaditeľstva Lesov SR za účelom získania vyjadrenia, či už k opodstatnenosti a
potrebe prenájmu výkonu poľovníctva v uvedenom poľovnom revíri, alebo k primeranosti uvažovanej
ceny nájmu nekontaktoval. V čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy bolo nájomné určované
sadzobníkom, ktorý tvoril prílohu zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, pričom cena nájmu tomuto

sadzobníku zodpovedala.

SvedokB..B.Q.,ozrejmil,ževčaseuzavretiazmluvyovýkoneprávapoľovníctvavPRPríslopvykonával
naOZfunkciutechnikatestovania,ktoráčinnosťnesúviselasagendoupoľovníctvaatedakokolnostiam,
ktoré predchádzali alebo súviseli s uzavretím nájomnej zmluvy nevedel vyjadriť. Pokiaľ ide o spôsob

obhospodarovania PR Príslop, má vedomosť, že pred uzavretím nájomnej zmluvy bol v danom revíri
predaný odstrel spoločnosti RAVEN.

Za nájomcu výkonu práva poľovníctva v PR Príslop vypočutý svedok N. V., predseda Poľovníckeho
združenia Bučiny, ktorý uviedol, že záujem vykonávať poľovníctvo v PR Príslop mal už pred rokom 2007,

kedy bol odstrel zveri v revíri predaný spol. RAVEN, ktorú spoločnosť Lesy SR pred nim vo verejnej
súťaži uprednostnili. Keď sa v roku 2007 dozvedel o predčasnom ukončení odstrelovej zmluvy uzavretej
so spol. RAVEN, oficiálne požiadal Lesy SR o informáciu, či je predmetný revír voľný. Reakcia Lesov
SR bola kladná, pričom bol vyzvaný, aby sa dostavil do sídla podniku za účelom podpisu zmluvy. Vneskoršom období bol obsah nájomnej zmluvy upravený Dodatkom č. 1, ktorý zvyšoval nájomné v
dôsledku zmeny legislatívy na úseku poľovníctva. Tiež uviedol, že obžalovaného pozná, stretávali sa
na profesnej úrovni v čase, keď pôsobil ako generálny riaditeľ Lesov SR, nakoľko aj on sám pracoval v

blízkom odvetví. V spojení s podpisom nájomnej zmluvy z 28.08.2007 sa s ním však nestretol.

K poľovnému revíru Tužina - Kľačno (v správe odštepného závodu Prievidza)

Svedok B.. C. E. do 13.04.2009 vykonával v OZ Prievidza funkciu riaditeľa, z ktorej bol odvolaný práve

obžalovaným G.. Uviedol, že spornej zmluve o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny
zo 07.01.2009 predchádzala zmluva rovnakého typu, ktorá bola s totožným kupujúcim poľovníckou
spoločnosťou Hubert & Diana uzavretá na obdobie od 01.10.2008 do 31.12.2008 a mal vedomosť, že
tátopoľovníckaspoločnosťmázáujemvpoľovnomrevírizostať.Priporovnaníobochodstrelovýchzmlúv
sa mu osobne javila pre kupujúceho ako „ťažšia“ prvá zmluva z roku 2008. Druhú odstrelovú zmluvu
zo 07.01.2009 vnímal z ekonomického pohľadu a konkrétne stanovej ceny odstrelu ako nevýhodnú.

Už uzavretú odstrelovú zmluvu obdržal z generálneho riaditeľstva spolu so sprievodným listom a
nezostávalo mu nič iné, iba ju rešpektovať. Podmienky zmluvy akceptovali, odstrelová zmluva bola
platná. Do apríla 2009 bol riaditeľ, potom robil na inom závode a následne keď bol na GR bola
žiadosť o predĺženie zmluvy a vyjednanie výhodnejších podmienok. Podmienky boli dodržané, zmluva
mala prednostné právo, boli dojednané vyššie odstrelové taxy - ceny. Ostatné pôvodné podmienky sa

moc nemenili. Spol. Hubert & Diana ako subjekt predtým nepoznal, štatutár v tom čase bol predtým
poplatkovým hosťom.

Dodal, že odpredaje a prenájmy bývalých režijných revírov považoval za dobrý úmysel, aj keď nájomné
a odstrelové zmluvy sú teraz oveľa výhodnejšie, čo sa týka cien. V tej dobe bol podnik v krízovom

riešení, vedenie muselo hľadať hospodárne riešenia pri nakladaní aj týchto činností, keďže bolo veľa
revírov neziskových. Kríza ovplyvnila rozhodovanie podniku a preto sa pristúpilo k týmto formám na
zvýšenie efektu poľovníctva.

Svedok B.. G. C., v čase uzavretia spornej odstrelovej zmluvy pracoval v OZ Prievidza na pozícii

referenta pre poľovníctvo, pričom do jeho pracovnej náplne patrilo práve zabezpečovanie plánu lovu,
chovu a starostlivosti o zver. O príprave odstrelovej zmluvy uzavretej s poľovníckou spoločnosťou Hubert
&Diananemážiadneinformácie,odriaditeľaOZB..E.vedel,žepredmetnázmluvamuboladoručenáuž
podpísaná z generálneho riaditeľstva š.p. a je potrebné ju akceptovať. Vtedy sa prvýkrát oboznámil s jej
obsahom, pričom v štádiu, ktoré predchádzalo uzavretiu zmluvy, ho v spojitosti s ňou nikto nekontaktoval

a nikto od neho nepožadoval konzultáciu alebo vyjadrenie k predmetnej zmluve. Z pozície poľovného
referenta vnímal odstrelovú zmluvu z roku 2009 ako nevýhodnú pre Lesy SR. V danom PR sa jednalo o
režijný revír, ktorý predtým plne obhospodarovali Lesy SR a v minulosti dosahoval omnoho vyššie tržby,
než tomu bolo potom, ako v ňom bol predaný odstrel. Svoje výhrady k odstrelovej zmluve prezentoval
aj pred svojím nadriadeným v OZ a má vedomosť, že vtedajší riaditeľ OZ B.. E.Á. sa pokúšal presadiť

nejaké zmeny v jej obsahu, v tejto spojitosti komunikoval aj s B.. L. z generálneho riaditeľstva, ktorý mu
povedal iba toľko, že zmluva je podpísaná, platná a nie je možné s tým už nič robiť.

Svedok B.. A. I. vedúci lesníckej výroby OZ Prievidza uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o príprave
a okolnostiach uzavretia odstrelovej zmluvy, rovnako ho nikto nekontaktoval za účelom konzultovania

potreby predaja odstrelu v PR Tužina - Kľačno alebo ohľadne primeranosti uvažovanej ceny predaja
odstrelu.

Pred súdom bol vypočutý ako svedok B.. C. G., ktorý pôsobil ako vedúci lesnej správy Bojnice a k
uzavretiu odstrelovej zmluvy v PR Tužina - Kľačno z 07. 01. 2009 sa nevedel bližšie vyjadriť, nakoľko pod

ich správu tento revír nepatril. So zmluvou sa stretol keď bol od roku 2010-2011 riaditeľom OZ Prievidza,
táto zmluva bola platná, nebola spochybňovaná, ešte aj teraz trvá stále v trochu upravenej podobe.

Za kupujúceho odstrelu v PR Tužina - Kľačno, Poľovnú spoločnosťou Hubert & Diana bol vypočutý
svedok B.. G. A., ktorý objasnil, že niekedy koncom roka 2008 kontaktoval OZ Prievidza, že mal záujem

uzavrieť zmluvu o výkone práva poľovníctva v PR Tužina - Kľačno, na čo mu bolo povedané, že odštepný
závod nemá kompetenciu na uzatváranie takýchto zmlúv a má sa obrátiť na generálne riaditeľstvo.
Následne oslovil sekretariát generálneho riaditeľstva, kde požiadal o stretnutie s riaditeľom, ktoré sa
potom aj uskutočnilo v Banskej Bystrici, za prítomnosti aj B.. A.. Títo ho informovali, že predmetný revírje zaradený v kategórii A, z ktorého dôvodu ho nie je možné prenajať, ale mu ponúkli možnosť v danom
revíri odkúpiť odstrel. Po prerokovaní tohto návrhu s členmi poľovnej spoločnosti sa rozhodli, že ponuku
kúpyodstreluakceptujú.Nanáslednomstretnutíopäťnapôdegenerálnehoriaditeľstvaštátnehopodniku

mubolopredloženýnávrhzmluvyoposkytnutípoplatkovéholovuaodberuzveriny,ktorýpotompodpísal.

K poľovným revírom Bohunice a Čereš - Želiezovce (v správe odštepného závodu Levice)

Svedok B.. O. Z., súčasný riaditeľ OZ Levice, uviedol, že v čase, kedy boli uzatvárané zmluvy o

poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v PR Bohunice a PR Čereš- Želiezovce, funkciu
riaditeľa OZ Levice vykonával N. L.. O priebehu uzatvárania týchto zmlúv vedomosť nemá. V tej
dobe bol on vedúcim lesníckej výroby, mal na starosti aj oblasť poľovníctva, ale už si nespomína,
či bol nejakým zamestnancom, prípadne generálnym riaditeľom Lesov SR, kontaktovaný za účelom
konzultácie alebo získania vyjadrenia k opodstatnenosti predaja odstrelu a k primeranosti uvažovanej
kúpnej ceny odstrelu. V neskoršom období, už po uzavretí označených odstrelových zmlúv, boli z

ich strany (OZ) navrhnuté a kupujúcimi akceptované dodatky, ktoré jednak zmierňovali, ale tiež aj
pritvrdzovali, dopady pôvodných zmlúv. Cena za predaj odstrelu dojednaná v sporných zmluvách bola
podľa jeho názoru primeraná hospodárskym výsledkom v predošlých rokoch.

V spojitosti s tvrdením svedka o primeranosti ceny odstrelu hospodárskym výsledkom dotknutých PR

bolo pristúpené k jeho konfrontácii s písomným vyjadrením OZ Levice zn. 2450/200/2011 zo 06.10.2011,
v ktorom práve on, ako osoba vybavujúca súvisiace dožiadanie vyšetrovateľa konštatoval, že výška
nájmu a poplatkov za lov zveri nezodpovedala v mnohých prípadoch reálnej hodnote poľovného revíru,
ktorá by sa ukázala pri verejnej súťaži, na čo svedok reagoval tvrdením, že ak by sa cena poplatkového
lovu zveri vysúťažila vo verejnej súťaži, je možné vo všeobecnosti predpokladať, že by bola vyššia ako

cena zmluvná.

Svedok B.. N. L., v čase uzavretia sporných odstrelových zmlúv vykonávajúci funkciu riaditeľa OZ Levice
uviedol, že pred ich uzavretím ho obžalovaný z pozície generálneho riaditeľa Lesov SR oboznámil
s tým, že poľovný revír Bohunice a Čereš - Želiezovce je potrebné prenajať alebo odpredať v nich

odstrel. Konkrétne dôvody zmeny obhospodarovania revírov mu neuviedol. Na túto informáciu reagoval
návrhom, že nakoľko ide o produkčné poľovné revíry, je potrebné, aby cena odstrelu - poskytnutia lovu
bola adekvátna. Na základe toho sa potom dohodli, že cena odstrelu bude určená na úrovni trojročného
priemeru zisku v danom poľovnom revíri. Cena dojednaná v následne uzavretých zmluvách uvedenému
nápočtu približne zodpovedali. O konkrétnych subjektoch, ktoré získali

právoodstrelut.j.PoľovníckaspoločnosťMaGaPoľovníckyspolokR.I.M.preduzavretímzmlúvnevedel,
dozvedel sa o nich až vtedy, keď ich zástupcovia prišli na OZ s už podpísanou zmluvou. Za R.I.M - p.
L. dovtedy nepoznal, druhého pána G. p. za MaG poznal ako poľovníka z regiónu O iných záujemcoch
nevie.Ktopredmetnézmluvyvypracúvalvedomosťnemá,avšakichkonkrétnyobsahnasvedčovaltomu,
že osoba, ktorá ich pripravovala nemala detailné informácie týkajúce sa dotknutých poľovných revírov.

On kúpnu cenu, ktorá bola dojednaná v odstrelových zmluvách vnímal ako ekonomicky výhodnú, keďže
odroku2009nastúpilaekonomickákrízaapredpokladal,žebysaimnepodarilodosiahnuťtakétržbyako
vminulomobdobíaosobitnevroku2008,ktorýbolvýnimočnepriaznivý.Nadruhejstranevšaknedokáže
odhadnúť, akú cenu by vygeneroval trh v prípade, že by bol predaj odstrelu predmetom verejnej súťaže.

Pokiaľ mal k odstrelovým zmluvám výhrady, tieto aj obžalovanému predniesol na základe čoho boli
uzavreté práve dodatky vynímajúce z odstrelu bažantnicu a zvernicu a presúvajúce starostlivosť o zver
v poľovných revíroch plne na kupujúceho. Realizácia zmluvy počas pôsobenia obžalovaného, kým
bol riaditeľ zmluvy trvali, kupujúci platili predmet obchody, cenu ako bola uvedená v zmluve. Zmluvy
fungovali.

Koncepcia rozvoja poľovníctva - materiál, koncepciu videl , obžalovaný ju predložil na stôl, mal možnosť
ju prečítať.

Zmenu spôsobu obhospodarovania ako poľovník považoval ako stratu, ale z obchodného pohľadu to

vnímal ako nie zlý obchodný krok. Predaj odstrelu am blok vnímal tak, že to je v súlade so zákonom, bol
predaný len odstrel, prenájom vnímal ako obchádzanie zákona. Podľa neho je predaj odstrelu lepším
riešením, ako prenájom. Cena sa dá porovnať s tým, čo sa dosiahlo v minulých obdobiach podľa
výkyvov na trhu, ale v rokoch 2006-2007 - konjunktúra, 2008-2009 - bola kríza. Zmluva z januára2009 bola uzavretá, keď údaje z roku 2008 neboli zahrnuté, lebo ešte nebol uzavretý rok. Vychádzalo
sa z parametrov, že konjunktúra bude pokračovať, ceny ostali zhruba na tej istej úrovni, v niektorých
prípadoch sa navýšili. Nikto nepočítal s krízou. Ceny sa nezmenili, zmenil sa záujem, nastal jeho prudký

prepad, nedošlo k vypoľovaniu zvery.

Svedok B.. A. Ď. pôsobiaci v inkriminovanom čase na pozícii referenta pre poľovníctvo OZ Levice
pri výsluchu vypovedal, že o uzavretí odstrelových zmlúv v poľovných revíroch Bohunice a Čereš -
Želiezovce sa dozvedel až potom, čo boli v písomnom vyhotovení doručené ich závodu. O okolnostiach

ich prípravy, ako aj uzatvárania
nemá vedomosť, keďže toto bolo v kompetencii generálneho riaditeľstva štátneho podniku. Zo
strany danej organizačnej zložky a ani žiadnou inou osobou z prostredia štátneho podniku, vrátane
obžalovaného, nebol kontaktovaný za účelom konzultácie alebo získania stanoviska k potrebe predaja
odstrelu v označených revíroch resp. k primeranosti uvažovanej kúpnej ceny. Efektívnosť, prípadne
výhodnosť dojednaných odstrelových zmlúv s kolegami neriešili.

Za stranu kupujúceho odstrelu v poľovnom revíri Bohunice bol vypočutý svedok B.. A. L., tajomník
poľovníckeho spolku R.I.M., ktorý ozrejmil, že o možnosť vykonávať poľovníctvo v PR Bohunice prejavili
záujem prvýkrát vo februári 2008, nikto im neodpovedal na ich prvú žiadosť, preto sa osobne ohlásil u
generálneho riaditeľa š. p.- obžalovaného za účelom zistenia stavu vybavovania žiadosti. Obžalovaným,

ktorého predtým nepoznal, mu bolo oznámené, že o ich žiadosti bude rozhodovať nejaká komisia. Opäť
sa nič nedialo, preto ho kontaktoval opäť, pričom mu bolo oznámené, že príslušnú zmluvu o výkone
práva poľovníctva by bolo možné uzavrieť, ak s tým bude súhlasiť riaditeľ OZ Levice. Po následnej
komunikácii s riaditeľom OZ Levice, v rámci ktorej boli zvažované ako nájom výkonu práva poľovníctva
tak aj predaj odstrelu v PR, sa poľovný spolok rozhodol, že pre nich bude výhodnejšie uzatvoriť zmluvu o

poskytnutí poplatkového lovu zveri, s ktorou boli spojené menšie „technické“ problémy. O cene odstrelu
diskutovali, ako s riaditeľom OZ Levice, tak aj s generálnym riaditeľom štátneho podniku a vzájomne sa
dohodli. Platby platili presne včas, neboli problémy. O iných záujemcoch o PR nevie.

Za kupujúceho odstrelu v PR Čereš - Želiezovce poľovnícku spoločnosť MaG bol vypočutý jej predseda,

svedok Š. G. ktorý ozrejmil, že uzavretiu zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri v PR Čereš -
Želiezovce predchádzali 4 alebo 5 žiadostí ich spoločnosti o získanie prenájmu poľovných revírov alebo
odstrelu zveri, ktoré boli štátnym podnikom zamietnuté. O tom, že je PR Čereš - Želiezovce voľný,
sa dozvedeli medzi poľovníkmi a na základe toho Lesy SR opäť vo februári 2009 požiadali o nájom
výkonu práva poľovníctva. Bol pozvaný na osobné prejednanie žiadosti do Banskej Bystrici, kde bol

prítomní obžalovaný a B.. N. A.. On bol oboznámený s návrhom zmluvy spolu s ocenením zveri v
danom poľovnom revíri, ktoré bolo spracované na základe schváleného plánu lovu z predošlého roka.
S prezentovanou hodnotou zveri nesúhlasil. Asi o 2 týždne sa konalo ďalšie stretnutie, na ktorom on
obžalovanému navrhol cenu odstrelu, ktorá bola z jeho strany aj akceptovaná, pričom sa dohodli, že
k zmluve bude uzatvorený ešte dodatok, ktorým sa upravia špecifiká poľovného revíru dohodnuté s

riaditeľom OZ Levice B.. L.. Osobne považuje cenu odstrelu za pomerne vysokú, keďže táto netvorí
všetky náklady, ktoré im v spojení s odstrelom zveri v PR Čereš -Želiezovce vznikajú. Ale akceptovali
to, zmluva sa plnila, bola platná.

K poľovnému revíru Biely Kameň (v správe odštepného závodu Sobrance)

V spornom období funkciu riaditeľa OZ Sobrance vykonával svedok B.. C. T., ktorý sa však nevedel
vyjadriť k okolnostiam prípravy a uzavretia odstrelovej zmluvy v PR Biely Kameň, nakoľko uzatváranie
zmlúv obdobného typu patrilo do výlučnej kompetencie generálneho riaditeľstva štátneho podniku.

Osobne ho nikto nekontaktoval za účelom konzultácie alebo poskytnutia vyjadrenia k predmetnej
zmluve, jednotlivé ceny za predaj odstrelu, ako aj prenájom výkonu práva poľovníctva určoval priamo
generálny riaditeľ. Jemu bolo iba oznámené, že ho bude kontaktovať B.. G. C., ktorý odstrel v PR Biely
Kameň kúpil. Pokiaľ odstrelová zmluva umožňovala presunu starostlivosti o poľovný revír resp. zver na
kupujúceho, vnímal ju ako výhodnú, mal pri tom za to, že hoci jednej rok môže byť PR stratový, druhý

rok sa to môže vyrovnať. Na generálnom riaditeľstve podniku podľa jeho názoru pracovali kompetentní
ľudia, preto predpokladal, že cena odstrelu určená aj v tejto konkrétnej zmluve bude adekvátna resp.
určená tak, aby OZ „neprerobil“.Koncepcia ako materiál nevidel, dozvedel sa o nej z informácií od kolegov, zámer nejaký bol. Odstrelová
zmluva určite došla na závod, ale si na ňu nespomína, nevie či namietal cenu, bola stanovená podnikom,
nie je schopný povedať či bola cena vysoká alebo nízka. Všetko v revíri robil pán C., ale nevie čo bolo

v zmluve uvedené.

SvedokB..B.U.pôsobiacivinkriminovanomčaseakoťažbárOZSobranceobjasnil,bolvčaseuzavretia
odstrelovej zmluvy poverený zastupovaním dlhodobo práceneschopného vedúceho výroby B.. C. E.
a jeho pracovnou náplňou počas bol aj úsek poľovníctva. O príprave odstrelovej zmluvy v PR Biely

Kameň vedomosť nemá, vie však, že uzatvorená bola, avšak s jej konkrétnym obsahom sa nikdy
neoboznamoval a zmluva mu nebola predložená ani k nahliadnutiu. Má však vedomosť, že znenie
zmluvy malo byť pred jej uzatvorením konzultované s riaditeľom OZ B.. C. T.. Jeho osobne nikto za
účelom získania vyjadrenia k opodstatnenosti predaja odstrelu a primeranosti uvažovanej kúpnej ceny
nekontaktoval.

Svedok B.. G. T. pracujúci na OZ Sobrance v čase uzavretia odstrelovej zmluvy v pozícii poľovného
referenta vypovedal, že do obsahu jeho pracovnej činnosti ako poľovného referenta patrí výkon dohľadu
nad činnosťou poľovných hospodárov v jednotlivých PR v správe odštepného závodu. Pred uzavretím
spornej odstrelovej zmluvy nemal vôbec vedomosť o tom, že zmluva takéhoto typu sa pripravuje, o
jej existencii sa dozvedel až vtedy, keď mu ju odovzdal riaditeľ OZ B.. C. T., ktorý zmluvu priniesol

z generálneho riaditeľstva štátneho podniku. Spomína si, že niekedy v priebehu roku 2009 na pokyn
generálneho riaditeľstva vypracoval prehľad hospodárenia v uvedenom poľovnom revíri, ktorý pokrýval
obdobie roku 2009, pričom zahŕňal výnosy - tržby, náklady a samotný zisk. Z pohľadu poľovného
hospodára vnímal uzavretú odstrelovú zmluvu ako nevýhodnú a to najmä z ekonomického hľadiska.
Keďže o príprave zmluvy vedomosť nemal, mal možnosť sa vyjadriť k nej až po jej uzavretí, čo aj práve

ohľadne dojednanej ceny odstrelu urobil. O zmluve komunikoval taktiež s kolegami z Banskej Bystrice,
z generálneho riaditeľstva podniku (B.. L.), od ktorých sa dozvedel, že zmlúv obdobného typu bolo
uzavretých viacero.

Svedok B.. G. C. kupujúci odstrelu v PR Biely Kameň pri výsluchu uviedol, že o možnosti uzavrieť zmluvu

s predmetom predaja odstrelu v PR Biely Kameň, sa dozvedel prostredníctvom internetu alebo televízie.
Na základe jeho žiadosti sa na generálnom riaditeľstve uskutočnilo stretnutie so zamestnancom, zrejme
B.. A., ktorý ho oboznámil s charakteristikou poľovného revíru, ako aj podmienkami navrhovanej
odstrelovej zmluvy. Sám nemal možnosť vyjednávať žiadne zmluvné podmienky, keďže mu bolo
oznámené, že Lesy SR majú vydaný nijaký interný predpis, z ktorého sa pri uzatváraní zmlúv vychádza.

Samotnú odstrelovú zmluvu podpisoval priamo na generálnom riaditeľstve v prítomnosti B.. A., ktorý ho
po podpise odviedol ku generálnemu riaditeľovi, ktorého videl prvýkrát. Asi po 1 mesiaci bola potom na
OZ Sobrance doručená odstrelová zmluva podpísaná generálnym riaditeľom. Po predaji odstrelu sa mu
2 roky nepodarilo plán lovu naplniť, preto sa cíti byť „poškodený“. Okolnosti, ktoré viedli k trestnému
konaniu, vníma ako „politickú záležitosť“, keďže D. I. si na podanom trestnom oznámení vybudoval

politickú kariéru a stal sa primátorom.

K poľovnému revíru Rybné (v správe odštepného závodu Bardejov)

Svedok B.. C. L. v spornom období vykonával funkciu riaditeľa OZ Bardejov, v ktorého správe sa

nachádza PR Rybné, ktorý uviedol, že na úrovni OZ sa žiadne zmluvy nepripravovali, táto agenda patrila
do kompetencie generálneho riaditeľstva Lesov SR a on predmetnú odstrelovú zmluvu obdržal už ako
podpísanú, niekedy v marci roku 2009 a od tej doby ju v praxi aplikoval a dodržiaval jej ustanovenia.
V jeho kompetencii nebola možnosť zmluvu zrušiť alebo akokoľvek meniť. Nespomína si na to, že by
ho niekto z generálneho riaditeľstva kontaktoval za účelom nejakej konzultácie alebo získania jeho

vyjadrenia k opodstatnenosti predaja odstrelu a k primeranosti uvažovanej ceny odstrelu. Nad tým, či je
zmluva výhodná alebo nevýhodná sa osobne nezamýšľal, toto do jeho pôsobnosti ani nepatrilo.

Svedok B.. E. D. v čase uzavretia odstrelovej zmluvy týkajúcej sa PR Rybné v OZ Bardejov zastával
funkciu referenta pestovnej činnosti, pričom sa stretával aj s agendou poľovníctva, pričom úlohy

na tomto úseku na neho delegoval nebohý B.. G. G.. O príprave a bližších okolnostiach uzavretia
odstrelovej zmluvy s kupujúcim - poľovníckou spoločnosťou Roveň, nemal žiadne informácie a nebol
ani obžalovaným prípadne iným zamestnancom generálneho riaditeľstva Lesov SR kontaktovaný za
účelom konzultácie ohľadne opodstatnenosti predaja odstrelu, alebo primeranosti uvažovanej cenyodstrelu. On považoval odstrelovú zmluvu za nevýhodnú, keďže však zmluva bola odštepnému závodu
doručená už podpísaná, nemal možnosť toto svoje stanovisko prezentovať vo fáze prípravy resp.
pred podpisom zmluvy. Má vedomosť, že rovnaký názor na nevýhodnosť zmluvy zastávali aj ďalší

zamestnanci útvaru, na ktorom pôsobil.

Svedok B.. G. T., predseda Poľovníckej spoločnosti ROVEŇ objasnil, že k uzavretiu odstrelovej zmluvy
v PR Rybné predchádzala jeho vlastná aktivita, v rámci ktorej
Lesy SR niekoľkokrát požiadal o poskytnutie prenájmu výkonu práv poľovníctva v poľovných revíroch,

ktoré štátny podnik spravoval a ktoré sa nachádzali v regióne Východného Slovenska. Na podklade
žiadosti, ktorú podal začiatkom r. 2009, ho kontaktoval nejaký pracovník štátneho podniku, ktorý mu
namiesto prenájmu výkonu práva poľovníctva ponúkol možnosť predaja odstrelu a to konkrétne v PR
Rybné. Po oboznámení sa so zaslaným návrhom príslušnej odstrelovej zmluvy, ktorá stanovovala
cenu za predmet zmluvy, sa zmluvu rozhodol uzatvoriť. Podpísanie zmluvy prebiehalo na diaľku, tzn.
že jemu zaslaný návrh zmluvy podpisoval ako prvý a ten potom zaslal na podpis druhej zmluvnej

strane. Následne mu bola zo strany Lesov SR doručená zmluva už podpísaná generálnym riaditeľom.
Obžalovaného osobne nepoznal a videl ho iba v televízii.

K poľovnému revíru Vojnice (v správe odštepného závodu Palárikovo)

Svedok B.. K. G., v rozhodnom období riaditeľ OZ Palárikovo pri svojom výsluchu nevedel uviesť žiadne
okolnosti, ktoré by súviseli s prípravou zmluvy o pokytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny,
ktorú Lesy SR uzavreli v PR Vojnice so spoločnosťou ZATUR s r.o., nakoľko nebol nikým kontaktovaný
za účelom získania vyjadrenia k potrebe predaja odstrelu, prípadne k adekvátnosti uvažovanej ceny

odstrelu. O predaji odstrelu sa dozvedel až potom, čo bola príslušná zmluva doručená na OZ. Spomína
si, že následne sa k nevýhodnosti predmetnej zmluvy aj písomne vyjadroval s tým, že toto svoje
vyjadrenie zaslal nejakému zamestnancovi generálneho riaditeľstva š. p., do ktorého pôsobnosti daný
typ agendy patril. V neskoršom období, zrejme aj v reakcii na jeho námietky, bol uzavretý dodatok k
odstrelovej zmluve.

Funkciu poľovného referenta v OZ Palárikovo v čase uzavretia spornej odstrelovej zmluvy vykonával
svedok B.. D. G., ktorému tiež neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali uzavretia odstrelovej
zmluvy; o tom, že takáto zmluva bola vôbec podpísaná, sa dozvedel až potom, čo mu bola riaditeľom OZ
pridelená na ďalšie spracovanie. Ako poľovný referent nevypracovával žiadnu analýzu alebo prehľad

hospodárenia v PR Vojnice a taktiež nebol nikým kontaktovaný za účelom konzultácie, ktorá by sa týkala
predaja odstrelu, jeho potreby, resp. primeranosti prípadnej ceny za predaj odstrelu. Keďže odstrelová
zmluva bola podpísaná generálnym riaditeľom, nemal dôvod k nej
vznášať nejaké výhrady. Zmluvu rešpektoval, aj keď podľa jeho názoru, dojednaná cena za odstrel
mohla byť vyššia. Po uzavretí odstrelovej zmluvy prešla starostlivosť o zver vrátane zabezpečovania

krmiva na poľovnícku spoločnosť ZATUR, s ktorého zástupcami však do priameho kontaktu neprišiel
a prevzatie krmiva zabezpečoval B.. M., v tom čase pracujúci ako vedúci lesnej správy a zároveň
poľovnícky hospodár vo zverníku Vojnice. Problematikou zabezpečenia krmiva sa zaoberala aj príslušná
odstrelová zmluva a jej dodatok, ktorým sa na kupujúceho preniesla starostlivosť o zver v plnom rozsahu
na vlastné náklady.

Svedok B.. C. F. v čase uzavretia odstrelovej zmluvy vykonával v OZ Palárikovo funkciu vedúceho
výrobno-technického úseku, ktorý o uzavretí predmetnej zmluvy dozvedel až potom, čo jej písomné
vyhotovenie bolo doručené OZ a preto nemal vedomosť o okolnostiach, ktoré by sa týkali prípravy alebo
uzavretia zmluvy. Potom ako mal možnosť oboznámiť sa s odstrelovou zmluvou, ho riaditeľ OZ zavolal

na stretnutie s p. A., ktorý zastupoval poľovnícku spoločnosť ZATUR a pred ktorým potom aj prezentoval
svoje výhrady k dohodnutej cene za predaj odstrelu. Následne sa uskutočnili aj nejaké jednania, ktoré
sa týkali nákladov na réžiu poľovného revíru, ktoré boli omnoho vyššie ako dohodnutá suma uhrádzaná
kupujúcim. Tieto náklady znášal priamo OZ, neskôr sa zrejme uzatvorili nejaké dodatky k zmluve, avšak
toto išlo mimo neho, keďže už v tom čase na pozícii vedúceho výrobno-technického úseku nepracoval.

V prípravnom konaní bol vypočutý aj vedúci OZ Palárikovo v období od 03.07.2007do 30.11.2008 svedok B.. C. H., ktorý sa vyjadril k obsahu položky prehľadu hospodárenia v PR Vojnice
označenej ako „vnútrozávodné náklady“ za roky 2007 - 2008 s tým, že aké konkrétne výdavky tvorili
obsah zvýšených nákladov sa s odstupom času vyjadriť nevedel.

Svedok B.. G. Q., zástupca poľovníckeho spolku ZATUR, ktorý viedol, že o možnosti uzavretia
odstrelovej zmluvy v PR Vojnice sa dozvedel od správcu daného revíru, s ktorým sa zoznámil na
nejakej poľovačke. Preto napísal písomnú žiadosť na lesy, bol zavolaný na dohadovanie - informácie
o odstrele, na konci apríla 2009 sa podpísala zmluva. Podmienky zmluvy sa plnili, k zmenám nedošlo.

Zo strany podniku neboli námietky, či bola zmluva nevýhodná si nespomína. Vedel že revír je stratový,
informácie ktoré dostali neboli úplne pravdivé, lebo tam nebolo veľa zvery, žiadne trofejné, čím sa znižuje
návratnosť. Nevedel sa vyjadriť, či boli aj iní záujemcovia, on o revír žiadal už predtým.

Svedok Ľ.Š. E., ktorý sa v roku 2009 a prvej polovice roku 2010 staral o les, pôsobil ako technik lesnej
správy, vyjadroval k problematike zabezpečenia krmiva v PR Vojnice s tým, že má vedomosť, že do

revíru sa v danom období vozilo jadrové krmivo, žito, jačmeň, kukurica, zemiaky, repa a seno, pričom v
spojitosti so zabezpečením krmiva nezaznamenal nejaké zásadnejšie rozdiely medzi tým, ako bola táto
činnosť zabezpečovaná pred rokom 2009, teda pred uzavretím odstrelovej zmluvy. S predsedom spolku
B.. Q. prišiel do kontaktu iba 1-krát. Od druhej polovice roka 2010 krmivo pre zver v PR Vojnice Lesy SR
nezabezpečovali a túto činnosť vykonával iba poľovný spolok ZATUR, pričom išlo o rovnaký druh krmiva.

Svedok C. T. zamestnanec OZ Palárikovo vykonávajúci funkciu technika poľovníctva v Bátorových
Kosihách (Vojnice), mal na starosti činnosti súvisiace s kŕmením zveri a doprovodom poľovných hostí,
pričom jeho nadriadeným bol správca lesnej správy v Bátorových Kosihách B.. M. M.. Po predaj odstrelu
poľovnému spolku ZATUR mu B.. M. predstavil C.. N. A. K. B.. A.R. A. s tým, že títo budú zastupovať

ZATUR a on bude spoluprácu s nimi koordinovať. Špecifikoval dodávateľov zabezpečujúcich krmivo pre
zver v roku 2009 pred a po uzavretí zmluvy, a čo sa týka spôsobu zabezpečovania krmiva v roku 2009
a pred týmto rokom, žiaden zásadný rozdiel nevidel.

Svedkyňa T. T. uviedla, že v roku 2009 podnikala ako samostatne hospodáriaci roľník v obci Svätý Peter,

pričom sa zaoberala pestovaním zemiakov a obilnín. Časť dopestovanej produkcie, konkrétne odpad z
kŕmnych zemiakov, ktoré boli vytriedené ako chybné, dodávali bezodplatne aj do revíru Bátorové Kosihy.
Dodávkuresp.prepravuzemiakovzabezpečovalzväčšajejmanželF.T..PoľovnýspolokZATURanijeho
predsedu B.. Q. U.. Vyjadrila sa k jej predloženým dodacím listom o dodávke jačmeňa, kukurice, pšenice
a zemiakov, kde sa síce nachádza otlačok pečiatky, ktorý sa podobá na pečiatku, ktorú používala, avšak

podpis na dodacích listoch nie je jej. Iné plodiny ako odpad zo zemiakov do revíru Bátorove Kosihy
nedodávali. Jačmeň 2. triedy, kukuricu 2. triedy a pšenicu 2. triedy naviac v roku 2009 ani nevypestovali.

Svedok F. T. pri výsluchu potvrdil, že v roku 2009 vypomáhal svojej manželke T. T. a že do Bátorových
Kosíh (predtým Vojnice) táto dodávala bezcenný odpad zo zemiakov, ktorý bol vhodný na prikrmovanie

zveri, avšak oni sami ho nemohli využiť. Odpad vozili do lesného priestoru v Bátorových Kosihách,
kde ich vždy jeden z lesníkov usmernil, kde majú krmivo uložiť. Iné plodiny ako odpad zo zemiakov do
revíru Vojnice nevozili. V mene manželky nikdy nevystavoval dodacie listy ani ho v tejto súvislosti nikto
z Poľovného spolku ZATUR nekontaktoval.

Svedkyňa B.. K. G. uviedla, že v roku 2009 ako živnostníčka podnikala v oblastiach ako vedenie
účtovníctva a sprostredkovanie predaja tovaru za účelom ďalšej kúpy. Poľovný spolok ZATUR ani B.. G.
Q. nepozná. Po predložení faktúr faktúry dodávateľa B.. G. pre odberateľa PS ZATUR a dodacích listov
potvrdila, že tieto vystavila ako dodávateľ, pričom sa jednalo o dodávku kŕmenej zeleniny, ktorú predtým
zakúpila od samostatne hospodáriacich roľníkov. Takéto dodávky kŕmnej zeleniny zabezpečovali spolu s

manželom aj v predchádzajúcom období, pričom práve on príslušný obchod pre Lesy SR sprostredkoval.
Predložila skupinu faktúr a dodacích listov pre odberateľa PS ZATUR a pre odberateľa Lesy SR, všetky
s označením odberateľa „Bátorove Kosihy“. Predložila aj list Lesov SR zo 17.08.2009 podpísaný B.. K.
G. riaditeľom OZ Palárikovo, ktorým OZ oznamuje LS Bátorové Kosihy B.. M. M., že v zmysle dodatku k
zmluve o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v PR Vojnice krmivo pre zver zabezpečuje

kupujúci, na základe ktorej skutočnosti je
potrebné faktúru č. 2901040 z 28.09.2009 týkajúcu sa dodávky kŕmnych zemiakov v objeme 285 q vrátiť
B.. G. s tým, že nová faktúra má byť vystavená na PS ZATUR. Prepravu krmiva, ktoré dodávala do PRVojnice zabezpečoval jej manžel C.U. G. na zapožičaných nákladných vozidlách s tým, že cena prepravy
bola zahrnutá v cene dodávaného tovaru - plodín, išlo o kŕmne zemiaky, kaleráby a kapustu.

Svedok C.U. G. v zhode s výpoveďou svojej manželky B.. K. G. pri výsluchu potvrdil, že manželke
vypomáhal pri jej podnikaní tým, že zabezpečoval prepravu tovaru, ktorý dodávala svojím odberateľom.
Išlo o kŕmne zemiaky a kŕmnu zeleninu, ktorá nebola predajná. Obe komodity dovážali do poľovného
revíru v Bátorových Kosihách, pričom vykladaná bola na dvore v objekte lesnej správy. Pri tejto činnosti
spolupracoval s C. T., ktorý je švagor jeho známeho a ktorý od roku 2004

pôsobil ako správca revíru Bátorove Kosihy a zabezpečoval preberanie krmiva. Prepravu vykonávali
bezplatne a úhrada zo strany Lesov bola vykonávaná na základe faktúr vystavovaných manželkou raz
mesačne, pričom tieto odovzdával on JO. T.. B.. Q. a ani inú osobu z PS ZATUR nepozná.

K poľovnému revíru Hajnáčka (v správe odštepného závodu Rimavská Sobota)

V čase uzavretia spornej odstrelovej zmluvy vykonával v OZ Rimavská Sobota funkciu riaditeľa svedok
B.. G. H., ktorý pri výsluchu ozrejmil, že v tom čase jednotlivé odštepné závody nemali oprávnenie na
rozhodovanie o uzatvorení obchodných zmlúv týkajúcich sa obhospodarovania poľovných revírov a táto
kompetencia patrila výhradne generálnemu riaditeľstvu štátneho podniku. O príprave odstrelovej zmluvy
nemal žiadnu vedomosť a o tom, že bola uzatvorená sa dozvedel až po jej doručení z generálneho

riaditeľstva. Pred jej uzavretím nebol nikým oslovený za účelom poskytnutia vyjadrenia k predmetnej
zmluvealebojejnávrhu.Zosvojhopohľaduuzavretúzmluvuvnímalakonedostatočnepripravenú,najmä
čo sa týka úpravy starostlivosti o zver, obhospodarovania políčok pre zver a zodpovednosti za škody
spôsobené zverov. Namietal aj výšku dojednanej cenu odstrelu pred obžalovaným v rámci jedného
pracovného stretnutia, ktoré sa konalo na generálnom riaditeľstve.

Svedok B.. D. G., v čase uzavretia zmluvy vykonávajúci funkciu referenta poľovníctva na OZ Rimavská
Sobota uviedol, že nemá vedomosť o okolnostiach týkajúcich sa prípravy a uzavretia predmetnej
odstrelovej zmluvy. V jej prípade išlo o priamy zmluvný vzťah medzi generálnym riaditeľstvom štátneho
podniku a kupujúcim odstrelu a odštepný závod nemal žiadnu kompetenciu vo vzťahu k dojednaniu

daného právneho úkonu. Ako referenta poľovníctva ho nikto nežiadal ani o stanovisko k predmetnej
zmluve ani o vykonanie finančnej analýzy so zmluvou súvisiacou.

Svedok B.. H. L. pôsobiaci v čase uzavretia spornej odstrelovej zmluvy na pozícii vedúceho lesníckej
výroby OZ Rimavská Sobota pri objasnil, že obsahom jeho pracovnej náplne boli prakticky všetky

záležitosti týkajúce sa poľovníctva a jeho výkonu patriace do pôsobnosti odštepného závodu. Napriek
tomu on ani žiaden iný zamestnanec OZ nemal vedomosť o príprave zmluvy, ktorej predmetom bol
predaj odstrelu v PR Hajnáčka. Taktiež nebol nikým v spojitosti s predmetným revírom požiadaný o
vypracovanie nejakých kalkulácií resp. ekonomických výpočtov. Sám pritom mal vedomosť, aké sú
početné stavy a trofejová kvalita zveri nachádzajúcej sa v PR Hajnáčka. Nielen on, ale aj ostatní

zamestnanci vedenia odštepného závodu sa zhodli v názore, že dohodnutá cena odstrelu nie je
primeraná ku stavu zveri v revíri, čo prezentoval aj na pracovnej porade vedenia OZ. Tiež bol
informovaný o koncepcii, ktorá bola vytvorená na generálnom riaditeľstve, poznal jej obsah, bola to
všeobecná koncepcia.

Svedok B.. M. I. pri výsluchu potvrdil, že ako konateľ spoločnosti Zeppelin, ktorej predmetom činnosti
je výkon práva poľovníctva, uzatvoril so š.p. Lesy SR odstrelovú zmluvu týkajúcu sa PR Hajnáčka. O
možnosti kúpy odstrelu sa dozvedel na OZ Rimavská Sobota a keďže je sám poľovník, rozhodol sa
podať žiadosť, ktorej predmetom bolo získanie prenájmu výkonu práva poľovníctva v danom poľovnom
revíri. Na základe jeho žiadosti ho kontaktoval priamo generálny riaditeľ, ktorý ho pozval na stretnutie do

Banskej Bystrice, kde mu bol predložený návrh odstrelovej zmluvy, ktorého súčasťou bola aj povinnosť
kupujúceho zabezpečiť krmivo pre zver v hodnote maximálne 10.000,-€. S podmienkami návrhu zmluvy
súhlasil a túto namieste podpísal. Obžalovaného pred zmieňovaným stretnutím nepoznal a do kontaktu
s ním neprišiel ani po podpise zmluvy.

V prípravnom konaní, hneď v jeho úvode bol do konania pribratý znalec z odboru lesníctva, odvetvia
poľovníctva, hospodárskej úpravy lesov, pestovania lesov, spracúvania dreva a odhadu hodnoty lesov
B.. B. R., ktorý potom v priebehu vyšetrovania postupne vypracoval najprv znalecký posudok č. 3/2010 a
následne aj 4 jeho dodatky - doplnenia znaleckého posudku: č.1 - č.4, pričom ďalšie doplňujúce otázkyzodpovedal aj pri úkonoch výsluchu, ktorým sa podrobil celkom päťkrát a zároveň došlo k výsluchu
znalca aj pred súdom.

V znaleckom posudku č. 3/2010 B.. R. skonštatoval, že ekonomickú efektívnosť prenájmu výkonu práva
poľovníctva je potrebné hodnotiť podľa pravidla, v zmysle ktorého je prenájom ekonomicky výhodný v
prípade, ak ročné nájomné, ktoré zahŕňa nielen čistú cenu nájmu, ale aj výšku príspevkov na rozvoj
poľovníctva a príspevok na údržbu lesných ciest, ktoré je povinný nájomca podľa zmluvy uhrádzať, je
vyšší ako ročný priemer hospodárskeho výsledku t.j. rozdielu výnosov a nákladov za minulé obdobie;

alebo povedané inak, prenájom výkonu práva poľovníctva je potrebné vyhodnotiť za neefektívny v
prípade, ak úhrn platieb od nájomcu je nižší ako priemerný rozdiel minulých výnosov a nákladov. V
prípade zmlúv o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny je ako ukazovateľ výnosovosti resp.
hodnoty produkcie poľovného revíru potrebné použiť 3-ročný priemer výnosov z poľovníckej činnosti
dosahovaných Lesmi SR v príslušných revíroch, ktoré zahŕňajú výnosy z predaja poplatkového odstrelu,
výnosy z predaja diviny a výnosy z predaja živej zveri. Ako hospodársky výsledok výkonu poľovníctva,

tak aj zložku výnosov a hodnotu produkcie popri inom významnou mierou ovplyvňuje aj plnenie odstrelu
zveri a kvalita ulovenej zveri. Zo skúmaných údajov v tomto smere pritom vyplýva, že odstrel v období,
kedy sa dotknuté poľovné revíry nachádzali v správe Lesov SR, bol plnený na veľmi nízkej
úrovni,čosamozrejmevplývaloajnavýškuhospodárskehovýsledkuavrámcinehoajnavýškuvýnosov.

V doplnení č. 2 znaleckého posudku sa znalec zaoberal vyhodnotením súladnosti uzavretých
odstrelových zmlúv s materiálom Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy
SR, pričom v prvom rade ozrejmil významový rozdiel terminológie použitej v materiáli - „poplatkový lov“
a „odpredaj odstrelu“. Poplatkovým lovom zveri sa podľa znalca rozumie realizácia odstrelu konkrétneho
druhu zveri, pohlavia, vekovej triedy za úhradu poľovníckymi hosťami prevažne jednotlivo (individuálny

spôsob lovu) alebo v skupinách (kolektívny spôsob lovu). Odpredaj odstrelu treba chápať ako predaj
celého plánu lovu alebo jeho časti poľovníckej organizácii a to prevažne na obdobie aspoň 1 roka. Všetky
dojednané odstrelové zmluvy sa týkali poľovných revírov, ktoré boli zaradené do kategórie A t.j. poľovné
revíry s cenným genofondom zveri ekonomicky vysoko rentabilné, ktoré ako také mali zostať kmeňovými
revírmi Lesov SR bez možnosti odpredaja odstrelu a bez možnosti nájmu poľovného revíru. Z tohto

dôvodu preto uzavreté zmluvy o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny treba hodnotiť za
nesúladné s Koncepciou.

V doplnení č. 3 znaleckého posudku B.. R. skonštatoval, že pokiaľ Ministerstvo pôdohospodárstva
SR úpravou z 22.1.2007 č. 955/2007-720-28 v zmysle § 9 smernice MPSR č. 354/2000/700 vykonalo

zmenu spôsobu schvaľovania plánu lovu diviačej zveri, táto okolnosť na konkrétne výnosy skúmaných
poľovných revíroch nemala zásadný vplyv.

V doplnení č. 4 znaleckého posudku sa znalec zaoberal kvantifikáciou možného prospechu, či
zvýhodnenia, ktoré by pre Lesy SR mohli vyplynúť z nižšieho než schváleného plnenia plánu lovu zo

strany kupujúcich odstrelu resp. nájomcu výkonu práva poľovníctva, pričom za tým účelom vykonal
ocenenie skutočne ulovenej zveri v jednotlivých dotknutých
poľovných revíroch za obdobie nasledujúce po uzavretí sporných zmlúv. Zo zistených údajov pritom
vyplynulo, že v roku 2008 (PR Príslop) a v roku 2009 (všetky PR okrem Vojníc) u žiadneho z poľovných
revírov, v ktorých na základe dostupných údajov bolo ocenenie možné vykonať, cena ulovenej zveri

nebola nižšia ako v zmluvách určená cena za predaj odstrelu alebo nájomné za prenájom výkonu práva
poľovníctva. V prípade odstrelových zmlúv v úhrnnom vyjadrení cena všetkej ulovenej zveri za rok 2009
prevýšila súčet cien za predaj odstrelu dojednaných v jednotlivých odstrelových zmluvách, čo podal aj
v tabuľkovej forme.

K znaleckému posudku a jeho doplnkoch bol vypočutý znalec B.. B. R., ktorý zotrval na svojich
záverochauviedol,ženájomnézaprenájomvýkonuprávapoľovníctvabolovčaseuzatvoreniasporných
zmlúv regulované Zákonom o poľovníctve, naproti tomu cena poplatkového lovu - odstrelu zákonom
regulovaná nebola a Lesy SR si ju mohli určiť sami. Výnosovosť pri predaji odstrelu teda predstavuje
sumu, ktorú je poľovný revír schopný vyprodukovať v peniazoch a je vypočítaná na základe výsledkov za

predchádzajúce obdobie. V prípade odstrelov je tiež zásadným problémom skutočnosť, že ročný objem
ako aj kvalita zveri plánovanej na odstrel sa nedajú presne odhadnúť, v každom poľovnom revíry je
naviac iné zloženie zveri a jej kvalita, čo robí obtiažnym porovnať revíry navzájom, keďže sa tieto navyše
líšia rozlohou, zložením zveri, bonitou a polohou. Reálna cena odstrelu sa dá určiť až rok spätne, keďžeaž po ukončení roka je možné zhodnotiť aké množstvo zveri v akej kvalite a cene bolo odstrelených,
čím sa dospeje aj k určeniu hodnoty odstrelu. V prípade uzavretia odstrelových zmlúv na obdobie dlhšie
ako 1 rok sa kupujúci ako

aj predávajúci vystavujú riziku, keďže vopred nie je možné predpokladať aký plán chovu a lovu stanoví
príslušný obvodný úrad. Pri poslednom výsluchu znalec v spojitosti s ocenením ulovenej zveri, ktoré
vykonal v doplnení č. 4 znaleckého posudku bližšie vysvetlil čo sú základné parametre pre stanovenie
ceny a keďže tieto parametre u takmer všetkých poľovných revírov, ktorých sa ocenenie týkalo,
absentovali, zvolil približnú metódu, ktorú špecifikoval a podľa nej ním určená cena zveri zodpovedá

najnižšej možnej úrovni pre príslušnú vekovú triedu. Zároveň uviedol, že v skúmanom období k zmenám
klimatických a iných podmienok, ktoré by mali vplyv na zmenu akostnej triedy, čo by sa odzrkadlilo v
zmene úživnosti poľovného revíru a zmene počtu a akosti kmeňových stavov poľovnej zveri, nedošlo.

Pri svojom vypočutí pred súdom, sa znalec bližšie nevedel vyjadriť k dôvodom vypracovania štyroch
doplnení jeho znaleckého posudku, ktoré od neho žiadal vyšetrovateľ.

Potvrdil však, že nemal k dispozícii všetky podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, žiadal ich
od vyšetrovateľa, ale mu neboli dodané. Preto on sám si ich listom žiadal od Štátnych lesov a overoval
si údaje na okresných poľovníckych komorách a v okresných organizáciách. Potvrdil, že nie je možné
fyzicky verifikovať údaje uvedené v tabuľkách, či skutočne zodpovedajú skutočnému odstrelu a nie
je to možné odkontrolovať ani spätne. Každý poľovný revír má svojho poľovného hospodára, ktorý

zodpovedá mimo iného, aj za evidenciu ulovenej zveri a správnosť údajov uvedených v tabuľkách, ktoré
sú predkladané orgánom štátnej správy. Ak pri svojom posudku vychádzal pre porovnanie výnosov z 3-
ročného obdobia pre odstrelové zmluvy, toto považoval za dostatočne dlhé obdobie, nakoľko 3 roky je
tretina nájmu. Tiež to bolo preto, že údaje za roky 2006, 2007 a 2008 boli viac menej úplné na rozdiel od
údajovzastaršieobdobie,kdetietoabsentovali.Nepoprel,ženeskúmal,akýpodielpoplatkovéholovusa

skutočne realizoval v loveckých sezónach predmetných poľovných revíroch, pred podpismi odstrelových
zmlúv, keďže údaje nevedel zohnať. Z toho dôvodu, ani vo svojich výpočtoch neuplatnil skutočný podiel
realizovanéhopoplatkovéholovuzcelkovéhoplánulovuvpredchádzajúcomobdobí.Tiežsaporovnávali
náklady za konkrétny poľovný revír s výnosmi, do ktorých výnosov išli len tržby z odstrelu skutočne
vykonaného. Ak oceňovali odstrel niektorých poľovných revírov, tam je vlastne obsadený odstrel am

blok, čiže bez ohľadu na to, či to bol personál, alebo nebol, alebo bol to poplatkový odstrel.

V priebehu konania pred súdom došlo z podnetu obhajoby k pribratiu znaleckej organizácie Ekonomická
poradenská agentúra EPA s.r.o, ktorá mala vzhľadom na námietky obžalovaného a tým vzniknuté
pochybností o správnosti a úplnosti skoršieho znaleckého skúmania, vypracovať kontrolný znalecký

posudok, ktorý bol touto organizáciou aj podaný pod č. 2/2019. V jeho záveroch bolo potvrdené, že
hospodáreniepodnikuLesySR,š.p.,bolopoznačenévobdobírokov2007-2009nástupomhospodárskej
krízy v roku 2008, ktorá sa v plnej miere u tohto subjektu prejavila v roku 2009, ale keďže z toho výnosy
dosahované podnikom z poľovníctva, ako aj náklady vynakladané podnikom na poľovníctvo sa podieľali
na hospodárskej činnosti v období rokov 2007-2009 do 1,5 % , zásadne nezasahovali do hospodárenia

podniku ako celku.

V ďalšej časti sa posudok zameral na metodiku ekonomických výpočtov použitých v znaleckom posudku
č. 3/2010 a jeho doplneniach B.. R., ktorú metodiku vyhodnotili ako nesprávnu a neobjektívnu, navyše
vypracovanú znalcom z odboru lesníctva, odvetvia poľovníctva, hospodárskej úpravy lesov, pestovania

lesov, spracúvania dreva a odhadu hodnoty lesov, ktorý nie je oprávnený podávať znalecké posudky,
predmetom ktorých je ekonomické hodnotenie výhodnosti, resp. nevýhodnosti zmlúv. Táto metóda
bola následne použitá aj v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúty v Banskej Bystrici sp. zn. Kv
4/15/6600-70 na vyčíslenie škody. Údajová základňa, využitá na vyčíslenie škody, má nízku vypovedaciu
schopnosť a nie je vierohodná.

V závere tohto posudku je pouázané na to, že ich analýzou zistili, že ekonomická efektívnosť poľovníctva
je v podniku Lesy SR, š.p. nízka (poľovníctvo je v štyroch zo siedmych analyzovaných odštepných
závodov stratové) a ekonomická efektívnosť poľovných revírov, ktoré boli podnikom Lesy SR, š. p.
obhospodarované na základe podmienok obsiahnutých v posudzovaných zmluvách, je v zásade vyššia,

než ekonomická efektívnosť poľovníctva príslušného odštepného závodu. Preto obhospodarovanie
poľovných revírov podniku Lesy SR, š.p. na základe podmienok obsiahnutých v nimi posudzovaných
zmluvách, predstavuje efektívnu formu zhodnocovania majetku vo vlastníctve štátu a je v súlade s
poslaním podniku.K tomuto znaleckému posudku bol pred súdom vypočutý štatutárny zástupca znaleckej organizácie
Ekonomická poradenská agentúra EPA s.r.o. B.. C. E. a znalkyňa B.. A. D., ako poverený zástupca

znaleckej organizácie, ktorí zotrvali na trvá na záveroch svojho znaleckého posudku č. 2/19, pričom
potvrdili, že to bol prvý posudok, ktorý vypracovala ich organizácia pre trestné konanie, pričom
jeho závery formulovali v rámci celého kolektívu. Metódu, ktorú zvolili pre vyčíslenie výšky škody, si
vyžadovala údaje väčšieho rozsahu, údaje v spise boli od r. 2004 do r. 2009 vrátane, pričom oni
potrebovali údaje až do roku 2013, aby boli údaje 5 rokov, po r. 2009. Preto si tieto vyžiadali priamo

od štátneho podniku.

V konaní pred súdom došlo k oboznámeniu čítaním s obsahom listinných dôkazov a to: Vyjadrenie š.
p. Lesy SR zn. 3477/20 z 26.01.2016 (zv. 4, č. l. 1134 - 1136) a v jeho prílohe predložený Menovací
dekrét Ministerstva pôdohospodárstva SR z 21.12.2006, Oznámenie ministra pôdohospodárstva SR
z 09.07.2009, vyjadrenie š. p. Lesy SR - generálneho riaditeľstva zn. 51287/2013 z 26.09.2013 (zv.

7, č. l. 2291 - 2314), Správa Dozornej rady š. p. Lesy SR z 24.02.2011 a jej prílohy pozostávajúce zo
zápisníc z jej zasadnutí konaných v dňoch 29.-30.06.2009, 08.07.2009, 24.08.2009 a 16.02.2010 (zv.
9, č. l. 2849 - 2890), Správa š. p. Lesy SR zn. 9971/2011-210 zo 17.11.2011 spracovanú B.. D. L. (zv.
9, č. l. 2901 - 2902), Situačná správa poľovníctva z poľovníckej sezóny 2006/2007 (zv. 9, č. l. 2908
- 2942), Koncepcia poľovníctva do roku 2010 (zv. 9, č. l. 2903 - 2907), Vyjadrenie š. p. Lesy SR zn.

11545/09-230 z 22.10.2009 (zv. 9, č. l. 2951 - 2953 + CD nosič), Správa š. p. Lesy SR zn. 5859/2013-250
z 30.01.2013 (zv. 10, č. l. 3263), v ktorej prílohovej časti bolo vyšetrovateľovi predložených celkom 27
zmlúv uzavretých š. p. Lesy SR v období rokov 2005 až 2007, ktorých predmetom bol rovnako predaj
odstrelu (zv. 10, č. l. 3266 - 3373), Podmienky výberového konania z verejnej obchodnej súťaže konanej
vo veci ponuky predaja odstrelu v roku 2005 (zv. 10, č. l. 3378 - 3381), Rámcová zmluva o poskytnutí

poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v PR Slánske Vrchy III. z 30.05.2007 (zv. 10, č. l. 3364 - 3366),
„Ekonomika režijných poľovných revírov š. p. Lesy SR za rok 2007 až 2011“ (zv. 10, č. l. 3374 - 3377),
daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb podané š. p. Lesy SR za jednotlivé zdaňovacie
obdobia od roku 2004 do roku 2011 (zv. 11, č. l. 3529 - 3602), Stanovisko k znaleckému posudku č.
03/2010 a jeho doplnkom (zv. 4, č.l. 1113 - 1116) - predložené obžalovaným, Výpis z obchodeného

registra (vo zv. 3, č. l. 1024), písomné podanie z 11.02.2014 (zv. 4, č.l. 1024 - 1025) - spln. poškodeného,
mzdové listy obvineného za obdobie r. 2007 - 2010 (zv. 4, č. l. 1129 - 1132) - spln. poškodeného, zmluva
o výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku č. 6613/2006 - 350 z 20.12.2006 (zv. 4, č. l.
1126 - 1128) - spln. poškodeného, Situačná správa poľovníctva z poľovníckej sezóny r. 2006/2007 (zv.
9, č. l. 2908 - 2942) - svedok B.. G. M., Koncepcia - kópia (zv. 4, č. l. 1253 - 1262) - svedok B.. N. A.,

Návrh princípov ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov SR, š. p. Banská Bystrica (zv. 4.,
č. l. 1291 - 1315) - svedok B.. D. L., Dodatok č. 1 (PR Príslop k nájomnej zmluve) (zv. 4 č.l. 1167- 1168)
- svedok N. V., nájomné zmluvy č. 4427/2009/160 a č. 571/2009/160 ( zv. 4. č.l. 1225 - 1235, 1239 -
1241, 1242 - 1245) - svedok B.. G. A.
vyjadrenie OZ Levice zn. 2450/200/2011 zo 06.10.2011 (zv. 8, č. l. 2690 - 2695), skupina faktúr a

dodacích listov (faktúra č. 2901049 pre odberateľa PS ZATUR z 28.09.2009 s fakturovanou cenou
949,05 €, faktúra č. 2901040 pre odberateľa Lesy SR z 29.07.2009 s fakturovanou cenou 994,01
€, a dodacie listy - všetky s označením odberateľa „Bátorove Kosihy“ č. 29SV031 z 19.09.2009, č.
29SV030 z 19.09.2009, č. 29SV028 z 27.07.2009, č. 29SV029 z 27.07.2009, zv. 4, č. l. 1482 - 1493),
ako aj list Lesov SR zo 17.08.2009 podpísaný B.. K. G. riaditeľom OZ Palárikovo (zv. 4, č.l. 1480)

- svedkyňa B.. K. G., výpis z účtu majiteľa B.. K. G. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB,
a.s. za obdobie mesiacov september, október, november roku 2009, na ktorom sú vyznačené prijaté
platby za dodané krmivo od PS ZATUR z 28.09.2009 vs. 29010040 v sume 994,01 €, z 19.10.2009
vs. 2901050 v sume 965,70 €, z 05.11.2009 vs 2901049 v sume 949,05 € (zv. 4, č. l. 1500 - 1503) -
C. G., Koncepcia ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š. p. Lesy SR č. 2291/2007-100 z

októbra 2007 vrátane jeho dodatku č. 1 a dodatku č. 2 (zv. 5 č. l. 1645-1669) - vydané obžalovaným
vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR (predtým
MinisterstvopôdohospodárstvaSR),č.1371/2010-100z21.09.2010(zv.8,č.l.2557),„Princípyďalšieho
obhospodarovaniapoľovnýchrevírovLesovSRš.p.BanskáBystrica“(zv.8,č.l.2558-2580),vyjadrenia
poškodeného štátneho podniku z 02.03.2011 (zv.8, č.l. 2582, 2585 - 2609) + tabuľková časť materiálu s

rozdelením PR na tabuľku „A: Kategória A kmeňové“, tabuľku „B: Kategória B predaj odstrelu“ a tabuľku
C: Kategória C prenájom revírov“, vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2091/2010 - 720/868
z 11.6.2010 (zv.8, č.l. 2529) ako ďalší materiál dotýkajúci sa problematiky obhospodarovania poľovných
revírov predložilo materiál s názvom „Komplexná analýza poľovných revírov v správe štátneho podnikuLesy SR z marca 2007“, ktorý bol spracovaný na základe záverov 7.porady vedenia ministerstva z
08.03.2007 jeho lesníckou sekciou (zv.8, č.l. 2529 - 2555), uznesenie vlády č. 513/98 predložené
prokurátorom na HP

PRPríslopnaPoľovníckezdruženieBučiny:zmluvaoprenájmevýkonuprávapoľovníctvač.9362/07-30
(zv. 8, č. l. 2650 - 2652), Analýza ekonomiky režijných poľovných revírov OZ Námestovo š. p. Lesy SR
(zv. 9, č. l. 2979), Vyjadrenie OZ Námestovo š. p. Lesy SR zn. 1352/200/2010 z 03.08.2010 (zv. 8, č.l.
2824-2825), Výstup z ekonomickej evidencie OZ Námestovo š. p. Lesy SR zo 04.10.2011 (zv. 8, č. l.
2840), Vyjadrenie OZ Námestovo š. p. Lesy SR zn. 1097/200/2010 zo 16.07.2010 (zv. 8, č. l. 2827),

Vyjadrenie OZ Námestovo š. p. Lesy SR zn. 1490/213/2011 zo 12.10.2011 (zv. 8, č. l. 2837 - 2838),
zmluva o predaji práv na odstrel zveri a predaji zveriny č. 7817/05-230 (.zv. 8 , č. l. 2832 - 2835, zv.
10, č. l. 3290 - 3292), správa OZ Námestovo š. p. Lesy SR zn. 822/200/2010 zo 17.05.2010 (zv. 8, č.
l. 2830 - 2831)
PR Tužina - Kľačno : zmluva č. 201/30-2009 (zv. 8, č.l. 2612 - 2614), Vyjadrenie OZ Prievidza š. p.
Lesy SR zn. 590/200/2011 z 19.10.2011 (zv. 8, č. l. 2657 - 2658), Vyjadrenie OZ Prievidza š. p. Lesy

SR zn. 365-230/2010/18-P zo 14.07.2010 (zv. 8, č. l. 2655), Vyjadrenie OZ Prievidza š. p. Lesy SR zn.
646/200/2011 z 22.11.2011 (zv. 8, č. l. 2661),
PR Bohunice : zmluva č. 613-30/2009 (zv. 8, č.l. 2615 - 2617), dodatok č. 1 (zv. 8, č.l. 2618 - 2619),
dodatok č. 2 (zv. 8, č.l. 2620 - 2621 ), dodatok č. 3 (zv. 8, č.l. 2622 - 2623),
PR Čereš - Želiezovce : zmluva č. 6830/09-30 (zv. 8, č.l. 2643 - 2645), Dodatkom č. 1 z 24.08.2009 (zv.

8, č.l. 2646 - 2647), tabuľky spracované vyšetrovateľom (zv. 4, č. l. 1078-1083), Výstup (tabuľkový) z
ekonomiky OZ Levice zo 17.02.2011 (zv. 8, č. l. 2666), Účtovná osnova náklady/výnosy podľa akcií OZ
Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2325-2326), Účtovná osnova náklady/výnosy podľa akcií OZ Levice š. p.
Lesy SR (zv. 7, č. l. 2327 - 2328), Účtovná osnova náklady/výnosy podľa akcií OZ Levice š. p. Lesy SR
(zv. 7, č.l. 2329 - 2330), Vyjadrenie OZ Levice š. p. Lesy SR zn. 942/310/2010 zo 14.07.2010 (zv. 8, č.

l. 2671 - 2672), Vyjadrenie OZ Levice š. p. Lesy SR zn. 2450/200/2011 zo 06.10.2011 (zv. 8, č. l. 2690 -
2695), Vyjadrenie OZ Levice š. p. Lesy SR zn. 310/2013 z 24.05.2013 (zv. 7, č. l. 2167 - 2171), Účtovná
osnova náklady a výnosy podľa výkonov a prostriedkov OZ Levice (zv. 7, č. l. 2324), Účtovná osnova
náklady/výnosy podľa akcií OZ Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2325 - 2326), Účtovná osnova náklady /
výnosy podľa akcií OZ Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2327 - 2328), Účtovná osnova náklady/výnosy

podľa akcií OZ Levice š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2329 - 2330), Vyjadrenie OZ Levice š. p. Lesy SR zn.
942/310/2010 zo 14.07.2010 (zv. 8, č. l. - 2672), Vyjadrenie OZ Levice š. p. Lesy SR zn. 2450/200/2011
zo 06.10.2011 (zv. 8, č. l. 2690 - 2695), Správa OZ Levice š. p. Lesy SR zn. 310/2011 zo 07.02.2011 (zv.
8 , č. l. 2668), Správa zn. 2011/00145 z 10.03.2011 Obvodný lesný úrad v Žarnovici (zv. 8, č. l. 2728 -
2729), Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Žarnovici č. 2008/00272-014 z 23.05.2008, (zv. 8, č. l.

2752 - 2756), Vyjadrenie OZ Levice š. p. Lesy SR zn. 240/2008 z 18.05.2010 (zv. 8, č. l. 2673), Správa
OZ Levice š. p. Lesy SR zn. 6255/2013 z 30.01.2013 (zv. 10, č. l. 3090 - 3092), Vyjadrenie kupujúceho
odstrelu PS R.I.M. z 23.05.2013 (zv. 7, č. l. 2199 - 2201) a z 21.12.2012 (zv. 10, č. l. 3452),
PR Biely Kameň : Zmluva č. 1243/09-30 (zv. 8, č. l. 2624 - 2626), Účtovná osnova náklady a výnosy
podľa výkonov a prostriedkov OZ Sobrance š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2775), Vyjadrenie OZ Sobrance

š. p. Lesy SR zn. 43998/2013 zo 14.08.2013 (zv. 7 čl. 2240-2242), Správa OZ Sobrance š. p . Lesy SR
zn. 1219/2010-202 zo 14.05.2010 (zv. 8, č. l. 2769), Vyjadrenie Ing. Jozefa Staška, vedúceho výrobno-
technického úseku OZ Sobrance zo 06.10.2011, ktoré bolo predložené ako príloha Správy OZ Sobrance
š. p. Lesy SR zn. 2611/2011-203 z 11.10.2011 (zv. 8, č. l. 2771, 2777),
PR Rybné : zmluva č. 2490-30/09 (zv. 8, č.l. 2627 - 2629), Prehľad (tabuľkový) nákladov a výnosov OZ

Prešov š. p. Lesy SR z 27.09.2013 (zv. 7, č. l. 2273), Účtovná osnova náklady a výnosy podľa výkonov a
prostriedkov OZ Bardejov š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2789), Účtovná osnova náklady a výnosy hierarchicky
OZ Prešov š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2268 - 2270), Účtovná osnova náklady a výnosy hierarchicky OZ
Prešov š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2263 - 2265), Účtovná osnova OZ Prešov š. p. Lesy SR (zv. 8, č.
l. 2793), Vyjadrenie OZ Prešov š. p. Lesy SR zn. 28287/210/2013 z 23.05.2013 (zv. 7 čl. 2151-2152),

Vyjadrenie OZ Bardejov š. p. Lesy SR zn. 374/2010/210 z 13.07.2010 (zv. 8 čl. 2782), Účtovná osnova
OZ Prešov š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2794),
PR Vojnice : zmluva č. 5036/30-09 (zv. 8, č.l. 2630 - 2632), Dodatok bez označenia poradového čísla
z 05.06.2009 (zv. 8, č.l. 2633 - 2636), dodatok č. 2 odstrelovej zmluvy (zv. 8, č. l. 2637 - 2639), Účtovná
osnova náklady a výnosy podľa výkonov a prostriedkov OZ Palárikovo š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2806),

Účtovná osnova OZ Palárikovo š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2805), Účtovná osnova OZ Palárikovo š. p.
Lesy SR (zv. 8, č. l. 2804), Vyjadrenie OZ Palárikovo š. p. Lesy SR zn. 1253/2010-230 z 12.07.2010 (zv.
8, č. l. 2798 - 2799), Účtovná osnova OZ Palárikovo š. p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2803), Správa OZ Levice
š. p. Lesy SR zn. 1061/2015/230 z 12.11.2015 (zv. 6, č. l. 2130 - 2131) a z 30.01.2013 zn. 6255/2013(zv. 10 , č. l. 3090 - 3091), faktúra č. 8/2009 z 11.12.2009 - zv. 10, č. l. 3143), Vyjadrenie Poľovníckej
spoločnosti ZATUR a pripojené doklady zo 16.06.2014 (zv. 5, č. l. 1857 - 1873) a z 19.12.2012 (zv. 10,
č. l. 3459 - 3512), komplex účtovných dokladov - dodacích listov živnostníka T. T. a faktúr a dodacích

listov živnostníka B.. K. G. + faktúra č. 2910150 z 28.09.2009 a dodacie listy č. 29SV032 a č. 29SV033
(zv. 5, č. l. 1864 - 1866),
PR Hajnáčka : zmluva č. 7298/09-30 (zv. 8, č.l. 2640-2642), Elektronický výstup z účtovnej osnovy za rok
2006 (zv. 7, č. l. 2339), Vyjadrenie OZ Rimavská Sobota š. p. Lesy SR zn. 189/212/2011 zo 16.02.2011
(zv. 8, č. l. 2811), Vyjadrenie OZ Rimavská Sobota š. p. Lesy SR zn. 5741/212/2013 z 28.01.2013 (zv.

10, č. l. 3061 - 3062), Účtovná osnova náklady/výnosy výkonov a prostriedkov OZ Rimavská Sobota š.
p. Lesy SR (zv. 8, č. l. 2818), Účtovná osnova náklady a výnosy výkonov a prostriedkov OZ Rimavská
Sobota š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2337), Účtovná osnova náklady a výnosy prostriedkov OZ Rimavská
Sobota š. p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2336), Účtovná osnova náklady a výnosy prostriedkov OZ Rimavská
Sobota š.p. Lesy SR (zv. 7, č. l. 2335, zv. 8, č. l. 2821).
listinné dôkazy k osobe obžalovaného: Odpis z RT vo zv. 12, č. l. 4234, Výpis z Ústrednej evidencie

priestupkov MV SR (zv. 12, č. l. 4231 - 4233), Správa starostky obce Veľká Lúka z 01.12.2016 (zv.
12, č. l. 4235),

Z obsahu materiálu býv. Ministerstva pôdohospodárstva SR Koncepcia ďalšieho obhospodarovania
poľovných revírov v š. p. Lesy SR č.2291/2007-100 z októbra 2007 vrátane jeho dodatku č. 1 a

dodatku č. 2 je zrejmé, že má povahu iniciatívneho podnetu, ktorého predkladateľom bol obžalovaný
ako generálny riaditeľ Lesov SR a jeho účelom bolo predovšetkým riešenie otázky ďalšieho využívania
poľovných revírov v správe Lesov SR š. p. a to formou definovania podmienok pre obhospodarovanie
režijných revírov, podmienok pre prenájom poľovných revírov s majoritným podielom Lesov SR a vlastná
kategorizácia poľovných revírov v správe štátneho podniku. Daný materiál bol schválený a podpísaný

vtedajším ministrom pôdohospodárstva SR B.. G. C.. Z jeho obsahu vyplynulo, že poľovníctvo je u
š. p. Lesy SR definované ako samostatný výrobno-ekonomický okruh, ktorý vykonáva 26 odštepných
závodov, pričom š.p. ako hospodárska organizácia má prvoradú úlohu, čo najlepšie a najhospodárnejšie
spravovať a zveľaďovať zverený štátny majetok. Preto aj pri správe poľovných pozemkov vo vlastníctve
štátu má byť prirodzenou snahou dosahovať čo najlepšie ekonomické výsledky pri dodržaní ďalších

aspektov poľovníctva, chovu poľovnej zveri a ochrany lesa. Pre obhospodarovanie poľovných revírov
Koncepcia určila komplex priorít, ktorých súčasťou boli aj požiadavky: udržať ekonomický efekt z výkonu
poľovníctva a vytvárať zdroje a podmienky pre trvalo udržateľné obhospodarovanie zveri, pre rozvojové
a záchranné programy pre jednotlivé druhy zveri a prostredia a umožniť na niektorých pozemkoch v
správe Lesov SR výkon práva poľovníctva poľovníckej verejnosti tak, ako to vyplýva zo zakladacej listiny

štátneho podniku. Na účel napĺňania princípov definovaných Koncepciou táto poľovné revíry v správe
Lesov SR rozdelila do 3 kategórií a to :
kategórie A - poľovné revíry s cenným genofondom zveri, ekonomicky vysoko rentabilné,
kategória B - poľovné revíry s predaným odstrelom zveri a
kategória C - poľovné revíry určené na prenájom.

Koncepcia pre ich ďalšie obhospodarovanie určila, že :
revíry zaradené do kategórie A ostatnú kmeňovými revírmi bez možnosti odpredaja odstrelu alebo nájmu
s tým, že z hľadiska ich ďalšieho využitia majú byť určené na poplatkový lov poľovnej zveri a zachovanie
cenného genofondu zveri,

revíry zaradené do kategórie B ostatnú v tejto kategórii do ukončenia platnosti už uzavretých
odstrelových zmlúv s tým, že následne majú byť preradené do kategórie A alebo C Koncepcie,
revíry zaradené do kategórie C budú prenajaté v zmysle zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení
neskorších predpisov, s tým, že príslušná nájomná zmluva bude obsahovať záväzok nájomcu nad rámec
nájomného prispievať na zveľaďovanie poľovníctva a údržbu lesných ciest v poľovnom revíri sumou,

ktorá bude 5 násobkom výšky nájomného vypočítaného v zmysle prílohy k Zákonu o poľovníctve.

Kategorizácia poľovných revírov, ktorú Koncepcia zavádzala, tvorila obsah prílohy číslo 1 predmetného
materiálu. V tabuľka označená „II. Už prenajaté majoritné revíry Lesov SR š.p.“, definuje celkom 87
poľovných revírov, v ktorých sú dojednané zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva. Dodatkom

číslo 1, ktorý schválila ministerka pôdohospodárstva SR B.. Q. L. s dátumom jún 2008 a Dodatkom
číslo 2, ktorý schválil minister pôdohospodárstva SR B.. E. R., D.. s dátumom december 2008, a ktorých
predkladateľom bol taktiež obžalovaný, boli v tabuľkovej časti kategorizácie poľovných revírov vykonané
čiastkové zmeny.Z vyjadrenia č. 1371/2010-100 z 21.09.2010 Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia
a regionálneho rozvoja SR (predtým Ministerstvo pôdohospodárstva SR), vyplynulo, že predmetný

materiál vrátane dodatkov je ministerstvom vedený iba v elektronickej evidencii spisov a teda že
Koncepcia ani jej dodatky č. 1 a 2 podľa evidovaných údajov neboli zo sekretariátu ministra odovzdané
do archívu, preto sa na ministerstve v archivovanej podobe nenachádzajú. Ministerstvo má v pomere
k š.p. Lesy SR status jeho zakladateľa, z ktorého titulu plní voči nemu funkciu orgánu hospodárskeho
riadenia. Z uvedeného vzťahu zakladateľa a riadeného podniku vyplýva, že materiál Koncepcia

schválený ministrom bol pre generálneho riaditeľa š.p. Lesy SR záväzný.

Z ďalšej časti vyjadrenia ministerstva vyplýva, že v období predchádzajúcom schváleniu Koncepcie,
konkrétne v roku 2006, bol sekciou lesníckou ministerstva vypracovaný návrh materiálu pod číslom
1904/2006-700 s názvom „Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov SR š. p.
Banská Bystrica“, ktorý bol schválený na porade ministerstva konanej 03.05.2006 a ktorý na základe

zadania Lesov SR vypracovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene v spolupráci s Technickou
univerzitou vo Zvolene. Jednalo sa o materiál strategickej povahy, ktorého prijatím a realizáciou v praxi
mali byť vytvorené základné predpoklady pre činnosť a stabilitu poľovníctva v podniku Lesy SR. Ako
jeden z cieľov materiál v rámci prijímaného strategického zámeru ďalšieho obhospodarovania poľovných
revírov definoval dosahovanie rentability a zvýšenie ekonomického efektu z výkonu poľovníctva na

pozemkoch štátu v správe Lesov SR tak, aby sa vytvorili zdroje a podmienky na trvalo udržateľné
obhospodarovanie zveri a na rozvojové a záchranné programy jednotlivých druhov zveri a ich prostredia.
Napĺňanie cieľov pri ďalšom obhospodarovaní poľovných revírov malo sledovať tri kritériá:
1/ zachovanie cenného genofondu poľovnej zveri,
2/ trvalo udržateľné poľovné obhospodarovanie osobitne cenných revírov a

3/ ekonomickú efektívnosť poľovníckej činnosti v Lesoch SR.

Na ten účel boli poľovné revíry rozdelené do 3 kategórií s tým, že
do kategórie A boli zaradené revíry s cenným genofondom a ekonomicky vysoko profitabilné resp.
osobitne dôležité z hľadiska trvalo udržateľného poľovného obhospodarovania osobitne cenných

biotopov, ktoré mali ostať kmeňovými revírmi Lesov SR, bez možnosti odpredaja odstrelu alebo
prenájmu;
do kategórie B boli zaradené revíry ekonomicky profitabilné, ktoré nie je vhodné prenajať a v ktorých
bude možné odpredať odstrel podľa platných interných predpisov Lesov SR a
do kategórie C boli zaradené revíry, ktoré nie sú ekonomicky výnosové a nie sú rozhodujúce pre

zachovanie genofondu zveri alebo zabezpečenie trvalo udržateľného poľovného obhospodarovania
územia, pričom tieto je možné ďalej prenajať podľa Zákona o poľovníctve.

Z vyjadrenia poškodeného štátneho podniku z 02.03.2011 bolo zistené, že materiál pod názvom
Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov SR š.p. Banská Bystrica, bol štátnemu

podniku zaslaný listom riaditeľky kancelárie ministra pôdohospodárstva SR z 09.05.2006, doručeným
12.05.2006, pričom ako jeho súčasť im bola zaslaná tabuľková časť materiálu s rozdelením PR na
tabuľku „A: Kategória A kmeňové“, tabuľku „B: Kategória B predaj odstrelu“ a tabuľku C: Kategória C
prenájom revírov“.

Orgán hospodárskeho riadenia poškodeného štátneho podniku Ministerstvo pôdohospodárstva SR,
svojim vyjadrením č. 2091/2010 - 720/868 z 11.6.2010 predložilo ako ďalší materiál dotýkajúci sa
problematiky obhospodarovania poľovných revírov materiál s názvom „Komplexná analýza poľovných
revírov v správe štátneho podniku Lesy SR z marca 2007“, ktorý bol spracovaný na základe záverov
7. porady vedenia ministerstva z 08.03.2007 jeho lesníckou sekciou, ktorý v podstatnej časti podáva

situačnú správu - analýzu poľovníctva š. p. Lesy SR. Tento dokument obsahoval aj časť s prehľadom
navrhovaných opatrení, okrem iných aj návrh na zrušenie Princípov ďalšieho obhospodarovania
poľovných revírov Lesov SR, ako aj návrh prijať novú koncepciu poľovníctva Lesov SR. Súčasťou
materiálu, v jeho prílohovej časti je aj prehľad režijných poľovných revírov, prehľad poľovných revírov
so zmluvným predajom odstrelu, prenajatých poľovných revírov v správe Lesov SR a napokon

prehľad ekonomických výsledkov všetkých režijných revírov v členení na náklady, výnosy a konečný
hospodársky výsledok.Na základe zásad stanovených najmä v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom rozsiahlom
dokazovaní, jeho vyhodnotení v intenciách záväzného stanoviska Krajského súdu v Banskej Bystrici
obsiahnutého v jeho uznesení zo dňa 29. 06. 2021 pod sp. zn. 5To/8/2021, kedy sa senát súdu

prvostupňového opakovane podrobne oboznámil s obsahom všetkých vykonaných dôkazov tak v
prípravnom konaní, ako i v súdnom konaní, tieto opakovane vyhodnotil tak jednotlivo, ako i vo všetkých
ich súvislostiach, mal za to, na rozdiel od svojho prvého vyhodnotenia dôkazov, že u obžalovaného N..
B.. A.. C. G., D.., došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 4 písm. a) Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný ako

páchateľ,konalužodzačiatkusúmyslomporušiťvšeobecnezáväznýmprávnympredpisomustanovenú
povinnosť a povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať a spravovať cudzí majetok a na cudzom majetku
spôsobiť škodu veľkého rozsahu.

Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr. zák. sa
dopustí ten, kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom

ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo
zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Podľa § 237 ods. 4 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

V zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti
s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie aj
získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Trestný čin podľa tohto ustanovenia je obzvlášť závažným zločinom, nakoľko škodou veľkého rozsahu
podľa § 125 Tr. zák. sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok škody malej, ktorá
predstavuje škodu prevyšujúcu sumu 266 eur, teda vo výške 133.000,- eur.

Objektom pri tomto trestnom čine je cudzí majetok. Pod cudzím majetkom sa na účely trestného práva
rozumie vec, ktorú páchateľ nemá vo vlastníctve, no nakladá s ňou spôsobom tomu príznačným, čiže
tak, ako keby bol jej vlastníkom.

Subjektom je v tomto prípade práve ten, kto spôsobí škodu tak, že poruší povinnosti ustanovené

zákonom, rozhodnutím alebo zmluvnú povinnosť, tak ako uvádza § 237 ods.1 TZ.

Pri objektívnej stránke sa posudzuje, či ide o konanie v rozpore s platným právom, či týmto konaním
vznikla poškodenému nejaká škoda a či existuje súvis medzi protiprávnym konaním a vzniknutou
škodou. Je potrebné povedať, že osoba ktorá má povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok

je povinná jednak spravovať záležitosti týkajúce sa majetku, starať sa oň a tiež s ním nakladať v zmysle
ustanovených povinností. V prípade, ak svoju povinnosť páchateľ poruší, nastane konanie v rozpore s
platným právom, t.j. § 237 Tr. zák.

Pre zistenie, či bola naplnená skutková podstata trestného činu je napokon potrebné sa vysporiadať

s otázkou subjektívnej stránky. Tá predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k vlastnému protiprávnemu
konaniu. Rozlišuje sa konanie úmyselné a nedbanlivostné.

Na to, aby sa naplnila skutková podstata trestného činu podľa § 237 Tr. zák. je potrebný úmysel, teda,
že všetky úkony, vrátane samotného uzatvorenia zmlúv už obžalovaný robil v úmysle spáchať trestný

čin, pričom tento úmysel už musel byť prítomný v čase, keď sa tieto úkony realizovali a musel by byť
aj preukázaný.

Uvedenou obžalobou bolo teda obžalovanému N.. B.. A.. C. G., D.. kladené za vinu, že v postavení
štatutárneho orgánu - generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,

IČO36038351,sosídlom97566BanskáBystrica,NámestieSNP8,nerešpektovalpožiadavkunáležitej
odbornej správy majetku Slovenskej republiky v správe š. p. Lesy SR, uloženej mu
- § 19 ods. 2, ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,
- § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, v častiach upravujúcich mandátnu zmluvu,- Zmluvou o výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku č. 6613/2006 - 350 uzavretou podľa
§ 19 ods. 2 Zákona o štátnom podniku medzi bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR v zast.
ministrom G. C. a N.. A.. B.. C. G., D.. ako generálnym riaditeľom š. p. Lesy SR dňa 20.12.2006 v

Bratislave, v čl. II bode 1 písm. b), c), d), bode 2 a bode 4, v zmysle ktorých zodpovedal za hospodárnosť
pri nakladaní s majetkom v správe š. p. Lesy SR, pri zariaďovaní jeho záležitostí, resp. pri výkone
svojej pôsobnosti bol povinný postupovať s náležitou - odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
podniku, Zákonom o štátnom podniku, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými
riadiacimi aktmi a podmienkami stanovenými bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR,

- povinnosti a obmedzenia uložené mu ako verejnému funkcionárovi v čl. 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) v
spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zc) a čl. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých bol povinný pri
výkone funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem, ktorý prináša majetkový prospech všetkým alebo
mnohým občanom a nesmel svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri
jej výkone, ako aj v súvislosti s jej výkonom využívať na získavanie výhod v prospech iných fyzických

osôb alebo právnických osôb,

a teda konal aj v rozpore
I. s aktom riadenia - Princípmi ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov Slovenskej
republiky, š.p. z mája 2006 (ďalej len „Princípy“), prijatým bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva

SR, ktoré ako zakladateľ plnilo voči š.p. Lesy SR funkciu orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý akt
bol pre š.p. Lesy SR záväzný, keď dňa 28.08.2007 uzavrel Zmluvu č. 9362/07-30 o prenájme výkonu
práva poľovníctva v poľovnom revíri Príslop, v správe odštepného závodu (ďalej len „OZ“) Námestovo,
s Poľovníckym združením Bučiny, so sídlom Oravský Podzámok č. 449, IČO: 37908596

II. s aktom riadenia - Koncepciou ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy Slovenskej
republiky z októbra 2007 a jej Dodatkom č. 1 z júna 2008 a Dodatkom č. 2 z decembra 2008 (ďalej len
„Koncepcia“), prijatým bývalým Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktoré ako zakladateľ plnilo voči
š.p. Lesy SR funkciu orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý akt bol pre š.p. Lesy SR záväzný, keď
1. dňa 07.01.2009 Zmluvu č. 201/30-2009 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v

poľovnom revíri Tužina - Kľačno, v správe OZ Prievidza, s Poľovníckou spoločnosťou Hubert & Diana
Bratislava, so sídlom Bratislava,
2. dňa 09.01.2009 Zmluvu č. 613-30/2009 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny
v poľovnom revíri Bohunice, v správe OZ Levice, a následne dňa 29.01.2009 Dodatok č. 1 a dňa
23.06.2009 Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve, s Poľovníckym spolkom R.I.M., so sídlom Kozárovce č.

918, IČO: 37852990
3. dňa 26.01.2009 Zmluvu č. 1243/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v
poľovnom revíri Biely Kameň, v správe OZ Sobrance, s B.. G. C., U.. XX.XX.XXXX, R. G., M..U.. F.
XXXX/XX
4. dňa 23.02.2009 Zmluvu č. 2490-30/09 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny

v poľovnom revíri Rybné, v správe OZ Bardejov, s Poľovníckou spoločnosťou Roveň, so sídlom
Bardejovská Nová Ves, Brezová č. 1, IČO: 42082161
5. dňa 28.04.2009 Zmluvu č. 5036/30-09 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v
poľovnom revíri Vojnice, v správe OZ Palárikovo, , a následne dňa 05.06.2009 aj Dodatok k predmetnej
zmluve bez označenie poradového čísla, s Poľovníckym spolkom ZATUR, so sídlom Modra, Vinárska

č. 8, IČO: 42134234
6. dňa 15.06.2009 Zmluvu č. 7298/09-30 o poskytnutí poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v
poľovnom revíri Hajnáčka, v správe OZ Rimavská Sobota so spoločnosťou Zeppelin, s.r.o., so sídlom
Liptovský Hrádok, Hradná č. 36, IČO: 31606164
7. v presne nezistenom čase, nie však neskôr ako 15.06.2009, Zmluvu č. 6830/09-30 o poskytnutí

poplatkového lovu zveri a odberu zveriny v poľovnom revíri Čereš - Želiezovce, v správe OZ Levice, s
Poľovníckou spoločnosťou MaG, so sídlom Levice, Mestský majer č. 2, IČO: 36113051

Z vykonaného dokazovania ostalo aj po opakovanom dôslednom vyhodnotení dôkazov súdom zrejmé,
že nebolo žiadnou zo strán spochybňované :

- postavenie obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D.., ako štatutárneho orgánu - riaditeľa š.p. Lesy SR,
- obžalovaným uzatvorenie nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv, súvisiacich s obhospodarovaním
poľovných revírov v správe š. p.,- existencia povinností vzťahujúcich sa na štatutárny orgán š. p. podľa zákona o štátnom podniku,
ústavnéhozákonaoochraneverejnéhozáujmuprivýkonefunkciíverejnýchfunkcionárovapodľazmluvy
o výkone funkcie generálneho riaditeľa š. p. Lesy SR, ani

-existenciadvochmateriálovschválenýchministrompôdohospodárstvavovecikategorizácieaďalšieho
obhospodarovania poľovných revírov v správe š. p., s názvami Princípy a Koncepcia.

Na druhej strane spornými ostali otázky, či obžalovaný N.. B.. A.. C. G., D.., ako štatutárny orgán š. p.
Lesy SR:

1. bol viazaný Princípmi a Koncepciou schválenými ministrom pôdohospodárstva, teda či išlo o záväzné
akty riadenia,
2. pri uzavretí nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv konal tak, že tým porušil zákonnú a súčasne
zmluvnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou,
3. že všetky úkony, vrátane samotného uzatvorenia zmlúv už obžalovaný robil v úmysle spáchať trestný
čin a tento úmysel už bol prítomný v čase, keď sa tieto úkony realizovali,

4. ak došlo zo strany obžalovaného k porušeniu jeho povinnosti, vznikla jeho konaním ujma na strane
štátneho podniku, vyjadriteľná v peniazoch.

Z pohľadu obžaloby, ako i všetkých písomných a ústnych prejavov prokurátora vyplýva, že na všetky
otázky, ktoré si súd položil vyššie, na ktorých ozrejmenie sa zameral aj pri svojom novom rozhodovaní,

by tento odpovedal kladne, považujúc ich za jednoznačne v konaní preukázané skutočnosti.

Súd tieto skúmané skutočnosti, ktoré považoval za tie najdôležitejšie pre zistenie, či sa naplnila skutková
podstata trestného činu podľa § 237 Tr. zák., však teraz, naopak od predchádzajúceho rozhodnutia,
považoval za preukázané a obžalobu vyhodnotil ako za v celom rozsahu dôvodnú.

1. viazanosť obžalovaného materiálmi Ministerstva pôdohospodárstva SR - Princípy ďalšieho
obhospodarovania poľovných revírov Lesov Slovenskej republiky, š.p. z mája 2006, a Koncepcia
ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov v š.p. Lesy Slovenskej republiky z októbra 2008 v znení
dvoch dodatkov.

Pokiaľ ide o záväznosť týchto materiálov, ktoré boli prijaté a schválené bývalým Ministerstvom
pôdohospodárstva SR ako najvyšším výkonným predstaviteľom ústredného orgánu štátnej správy a
zároveň majúceho postavenie zakladateľa štátneho podniku Lesy SR, súd po prehodnotení svojho
predchádzajúceho stanoviska, musel tieto považoval za záväzné akty riadenia.

Obžalovaný N.. B.. A.. C. G., D.. oba vyššie uvedené materiály nepovažoval za priame akty riadenia
a teda poprel ich záväznosť vo vzťahu ku svojej osobe a Koncepciu s jej dodatkami označil len za
iniciatívny materiál, ktorý zobral minister na vedomie.

Toto jeho tvrdenie však nezodpovedá forme vyhotovenia oboch materiálov, na čo poukázala aj obžaloba
a teda že okrem vlastného textu materiálu, tieto zahrňovali aj obalovú zložku vymedzujúcu obsah
materiálu, podnet na jeho prípravu, schvaľujúci orgán, pričom súčasťou zložky oboch materiálov bola
aj predkladacia správa definujúca ich ciele. Jednalo sa teda o akty, ktoré prešli tradičným rezortným
schvaľovacím procesom a tieto boli aj v konečnom dôsledku, včítane ich dodatkov, podpísané priamo

ministrom a to jednak v časti schvaľovacej doložky na obale materiálu, ako aj na každom liste jeho
vlastného textu, z ktorého obsahu nevyplýva, že by ich adresátovi bol ponechaný nejaký priestor na
odchylnú aplikáciu materiálov v praxi.

ZáväznosťobochmateriálovjednoznačnepotvrdilsvedokB..G.C.,vtedajší ministerpôdohospodárstva,

ktorý predmetný materiál nepovažoval za bežný materiál a ako uviedol, tomuto venoval pozornosť a
zasahoval svojim vplyvom do spracovania materiálu svojim osobným dozorom, nakoľko v tej dobe
poľovníctvo bolo citlivou témou. Uviedol teda, že koncepcia bola pre štátny podnik záväzná a tento sa
mal ňou vo svojej činnosti riadiť.

Záväznosť materiálov, konkrétne koncepcie priamo potvrdil nastupujúci subjekt Ministerstvo
pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR vo svojom vyjadrení zo dňa 21.
09. 2010, z obsahu ktorého vyplynulo, že Ministerstvo má v pomere k š.p. Lesy SR status jeho
zakladateľa, z ktorého titulu plní voči nemu funkciu orgánu hospodárskeho riadenia a teda z uvedenéhovzťahu zakladateľa a riadeného podniku vyplýva, že materiál Koncepcia schválený ministrom bol pre
generálneho riaditeľa š.p. Lesy SR záväzný.

Navyše aj vláda SR v uznesení č. 513/1998 v spojení s úlohou vypracovať nový zákon o poľovníctve
uložila ministrovi pôdohospodárstva do nadobudnutia účinnosti novej podoby tohto právneho predpisu,
neprenajímať poľovné revíry štátnych podnikov tvoriace základ budúcich chránených poľovných oblastí.

Z vypočutia svedkov tiež vyplynulo, že obžalovaný poskytol vedúceho odboru poľovníctva pôsobiacemu

práve v čase schválenia Koncepcie svedkovi B.. N. A., ministrom pôdohospodárstva SR B.. G. C.
schválenýmateriálnaďalšiurealizáciuatentosakunemuprisvojejvýpovedipriamoakladnevyjadril,že
schválený materiál mal záväzný charakter. Práve obžalovaným bol tento svedok a celý odbor, poverený
vypracovaním Koncepcie obhospodarovania poľovných revírov, následne ešte na úrovni Ministerstva
pôdohospodárstva SR bola Koncepcia potom prepracovaná a schválená priamo ministrom.

Väčšina vypočutých svedkov s materiálom Koncepcia rozvoja poľovníctva neprišli do kontaktu, niektorí o
nej počuli, ale nepoznali jej obsah. Výnimkou bol svedok B.. N.K. L., vedúci odštepného závodu Levice,
tento Koncepciu videl, predložil mu ju na stôl obžalovaný, ktorý ňou argumentoval a teda mal možnosť
si ju prečítať.

Takmer všetkými, v konaní vypočutými svedkami, materiál „Princípy ďalšieho obhospodarovania
poľovných revírov Lesov Slovenskej republiky, š.p.“ z 03.05.2006, ktorý upravoval obhospodarovanie
poľovných revírov v období pred prijatím Koncepcie ďalšieho obhospodarovania PR Lesov SR, š. p., im
nebol po obsahovej stránke známy. Jediný svedok B.. D. L., ktorý sa k tomuto materiálu vedel vyjadriť,
keďževčaseschváleniaPrincípovzastávalfunkciuvedúcehoodborupoľovníctvapotvrdil, žesa jednalo

o iniciatívny materiál vtedajšieho generálneho riaditeľa a teda podľa neho nebol to všeobecne záväzný
predpis.
2. či obžalovaný pri uzavretí nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv konal tak, že tým porušil zákonnú
a súčasne zmluvnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou

Pri vyhodnocovaní skutočností tvrdených obžalobou o tom, že O. N.. B.. A.. C. G., D.. pri uzavretí
nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv konal tak, že tým porušil zákonnú a súčasne zmluvnú povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou, treba opakovane uviesť, že Zákon o štátnom podniku, Obchodný
zákonník ani obsah zmluvy o výkone funkcie generálneho riaditeľa jednoznačne nedefinujú pojem
„odborná starostlivosť“.

Správny význam pojmu „odborná starostlivosť“ treba podľa názoru obžaloby, s čím sa stotožnil aj
súd, hľadať predovšetkým v obsahu a význame kvalitatívnych požiadaviek a kritérií pre konanie s
odbornou starostlivosťou, ktoré sú vyššie označenými právnymi predpismi ako aj zmluvou vyjadrené
cestou komplexu konkrétnych príkazov, zákazov a obmedzení, ktoré musí štatutárny orgán štátneho

podniku pri výkone svojej pôsobnosti rešpektovať a plniť.

Potom možno dospieť k záveru, že v odbornej starostlivosť pôjde o takú úroveň starostlivosti, ktorá
je minimálne porovnateľná s úrovňou starostlivosti, ktorú možno u osoby vykonávajúcej pôsobnosť
štatutárneho orgánu očakávať smerom k jej vlastnému majetku, ktorá predpokladá určitú mieru

odbornosti a opatrnosti v konkrétnom postupe a rozhodnutiach týkajúcich sa spravovaného majetku,
v ktorej sa prejavuje lojalita voči riadenej právnickej osobe a ktorá primárne upúšťa od sledovania a
uprednostňovania vlastných záujmov štatutárneho orgánu, resp. záujmov tretích osôb, pokiaľ by toto
malo za následok dotknutie (narušenie) záujmov podniku alebo nehospodárne a neefektívne využívanie
jeho majetku.

Zároveň musí ísť o odbornú starostlivosť objektívne možnú, ale nie takú, ktorá býva uplatňovaná v
bežnom - laickom živote, ale o starostlivosť v zmysle profesionálneho a zodpovedného prístupu k výkonu
funkcie. V tom je samozrejme zahrnutá požiadavka, aby štatutárny orgán pri výkone svojej funkcie si
zabezpečil a vychádzal zo všetkých dostupných informácií potrebných na rozhodnutie vyvolávajúce

vznik práv alebo záväzkov ním riadenej právnickej osoby, ktorá má povahu hospodárskej organizácie
vykonávanej podnikateľskú činnosť, ktorej primárnym zmyslom a cieľom uskutočňovania je tvorba zisku
(§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Znamená aj povinnosť náležitej prípravy rozhodnutí a na ich
podklade realizovaných právnych úkonov, ktorej súčasťou je aj zaobstaranie si dostatočných informáciía rešpektovanie akceptovaných hospodárskych finančných odborno-technických metód a kritérií so
vzťahom k predmetu rozhodovania.

Aj pri skúmaní tejto otázky, túto súd považoval za preukázanú a to napriek výpovedi obžalovaného
N.. B.. A.. C. G., D.., ktorý v rámci celého konania zdôrazňoval, že počas obdobia jeho pôsobenia vo
funkcii generálneho riaditeľa svoju činnosť vykonával zodpovedne a vždy v súlade s platnými právnymi
predpismi, ako aj internými normami podniku.

Toto tvrdenie obžalovaného súd mohol považovať iba za obrannú obhajobu a to najmä z dôvodu,
že už aj v zmluve o výkone funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku zo dňa 20. 12. 2006, sa
obžalovaný okrem iného zaviazal rešpektovať okrem iného aj vnútorné riadiace akty zakladateľa, t.j.
Ministerstva pôdohospodárstva SR. Keďže si súd vyriešil otázku 1. a teda jeho viazanosť materiálmi
Ministerstva pôdohospodárstva SR - Princípy ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov Lesov
Slovenskejrepubliky,š.p.zmája2006,aKoncepciaďalšiehoobhospodarovaniapoľovnýchrevírovvš.p.

Lesy Slovenskej republiky z októbra 2008 v znení dvoch dodatkov, súd musí konštatovať, že obžalovaný
tieto v zmluvne dohodnutom spôsobe využitia práva poľovníctva záväzné materiály nerešpektoval a
konal v rozpore s nimi.

V rámci príprav zmlúv si tento navyše ani raz nevyžiadal stanovisko k potrebe uzavretia zmluvy, k

primeranosti uvažovanej ceny ani inú informáciu od odborných útvarov, ani konkrétnych zamestnancov
jednotlivých OZ, odstrelové zmluvy uzatvoril napriek znalosti nesúhlasného stanoviska vedúceho
zamestnanca odboru poľovníctva, svedka B.. A.. Výber konkrétneho kupujúceho odstrelu nepodriadil
verejnej obchodnej súťaži, ani inému obdobnému výberovému procesu, pričom v určení konkrétnej
ceny za predaj odstrelu nezohľadnil ekonomické výsledky dosahované v minulosti, z čoho je zrejmé,

že obžalovaný požiadavkám na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu s odbornou - náležitou
starostlivosťou, nemohol vyhovieť.

Podľa vypočutých svedkov, najmä z jednotlivých OZ sa im dostali odstrelové zmluvy až po ich podpise,
teda už platne uzavreté, z čoho je zrejmé, že obžalovaný preukázal výraznú mieru autonómie a

slobodného rozhodovania o tom, akým spôsobom s ďalším obhospodarovaním revírov naloží, pričom
nevyužil takú formu zmluvy a kupujúceho, ktorá už v minulosti dokázala kreovať najvyššiu odplatu,
ale zvolil cestu, pri ktorej si čisto subjektívne a netransparentne vybral kupujúci subjekt a rovnako
netransparentne preň potom určil výšku odplaty za predávanú hodnotu. Zároveň treba zdôrazniť, že aj
svedkovia napr. B.. C. E., B.. G. C., B.. G. T., B.. E. D., B.. C. F., B.. G. H., B.. H. L., uzavreté zmluvy

považovali pre ich OZ za nevýhodné, ostatní svedkovia sa k ich výhodnosti nevedeli vyjadriť a nakoľko
sa k nim dostala už podpísaná, museli ju rešpektovať.

3. prítomnosť zákonom požadovanej subjektívnej stránky vo forme úmyslu, ktorá by pokrývala
trestnoprávne relevantné konanie pri uzatváraní zmlúv, ako aj z nich vzniknutý následok

Pri tomto bode bolo potrebné súdom zistiť, či všetky úkony, vrátane samotného uzatvorenia zmlúv už
obžalovaný robil v úmysle spáchať trestný čin a či tento úmysel už bol prítomný v čase, keď sa tieto
úkony realizovali.

Po opakovanom vyhodnotení dôkazov súdom bolo potrebné v prvom rade poukázať na to, že samotná
obžaloba zavinenie u obžalovaného neidentifikovala v jeho najprísnejšej forme - vo forme priameho
úmyslu, ale len vo forme nepriameho úmyslu, pričom dokonca pripustila nedbanlivostnú formu.

Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Z vykonaného dokazovania a z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že obžalovaný vedel a
bol uzrozumený s tým, že v dôsledku uzatvorenia zmlúv jednak nerešpektuje vôľu zakladateľa
štátneho podniku, obsiahnutú v Koncepcii ďalšieho obhospodarovania poľovných revírov, ale zároveň
i mení dovtedajší výhodný spôsob obhospodarovania bonitných poľovných revírov v jeho vlastnej réžii(dochádzalo k zrušeniam uzavretých zmlúv ešte za ich platnosti), čo môže spôsobiť zníženie ich
očakávaných hospodárskych výsledkov.

Navyše obžalovaný vedel, že všetky dotknuté poľovné revíry boli v zmysle Koncepcie, ktorá bola pre
neho záväzná, zaradené v kategórii A, teda išlo o poľovné revíry, ktoré mali ostať v réžii š.p. Lesy SR,
bez možnosti predaja odstrelu zveri a prenájmu práva poľovníctva.

Z uvedeného vyplýva, že predaj odstrelu a ani prenájom práva poľovníctva sa vôbec nemal uskutočniť,

ale ak sa tak už nestalo a obžalovaný mal znalosť o ekonomických výsledkoch revírov v minulých
obdobiach, je aj pre súd nepochopiteľné, prečo túto znalosť nezohľadnil pri určení ceny za prenechanie
užívacieho práva pri výkone poľovníctva. Pokiaľ by však obžalovaný nedisponoval sám dostatkom
odbornosti resp. týchto vedomostí, mal sa obrátiť na svojich podriadených zamestnancov z odboru
poľovníctva,čovšakneurobil,anavyšeaninereagovalaneprihliadalnazichstranydodatočnevznesené
výhrady.

Svedkami bolo preukázané, že obžalovaný nepodnikol žiadnu konzultačnú, resp. inú poradnú aktivitu
pred určením ceny odstrelu a vôbec pred rozhodnutím o prenechaní práva lovu externému subjektu ani
smerom k odštepným závodom, pričom jedinou výnimkou bol odštepný závod Levice, kedy obžalovaný
jeho vedúcemu B.. N.K. L. navyše uviedol, že potreba presunu dotknutých poľovných revírov do

externého prostredia pre štátny podnik vyplýva z ministerstvom prijatej Koncepcie, čo samozrejme ale
pravda nebola.

Na druhej strane musel súd za pravdivé považovať tvrdenie obžalovaného, čo sa týkalo podľa obžaloby
jeho prepojenia na kupujúce subjekty, čo nevyplynulo z výpovede žiadneho z vypočutých svedkov :

N. V., predseda Poľovníckeho združenia Bučiny, nájomcu výkonu práva poľovníctva v PR Príslop,
B..G.A.,zakupujúcehoodstreluvPRTužina-Kľačno,PoľovnúspoločnosťouHubert&Diana(stretnutie
aj za prítomnosti B.. A.),
B..A.L.,tajomníkapoľovníckehospolkuR.I.M,zastranukupujúcehoodstrelvpoľovnomrevíriBohunice,
Š. G., za kupujúceho odstrelu v PR Čereš - Želiezovce poľovnícku spoločnosť MaG (stretnutie aj za

prítomnosti B.. A.),
B.. G. C., kupujúceho odstrel v PR Biely Kameň (jednanie o zmluve s B.. A.),
B.. G. T., predsedu Poľovníckej spoločnosti ROVEŇ, kupujúcej odstrel v PR Rybné (osobne do kontaktu
s obžalovaným neprišiel),
B.. G. Q., zástupcu poľovníckeho spolku ZATUR, kupujúceho odstrel v PR Vojnice, ani

B.. M. I., konateľa spoločnosti Zeppelin, kupujúcej odstrel v PR Hajnáčka.

V priebehu celého trestného konania, ako i dokazovania pred súdom, bolo ako súčasť obrany
obžalovaného poukazované aj na existenciu globálnej ekonomickej krízy, pričom práve na jej podklade
obžalovaný dôvodil potrebu prijatia rozhodnutia smerujúceho k zmene obhospodarovania poľovných

revírov.

Tak prokurátor, ale ani súd vo výsledkoch dokazovania nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by konanie
obžalovaného mohlo považovať za konanie v dobrej viere a to ani s poukazom na existenciu v tej dobe
ekonomickej krízy, keďže z výpovedí svedkov k tejto otázke, nebol zistený taký zásadný, rozhodujúci

vplyv ekonomickej krízy na sektor poľovníctva, ktorý by prináležal pre hodnotenie konania žalovaného
priznať povahu bona fide.

4. ak došlo zo strany obžalovaného k porušeniu jeho povinnosti, vznikla jeho konaním ujma na strane
štátneho podniku, vyjadriteľná v peniazoch

Poslednou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, súvisela s existenciou ujmy na strane štátneho podniku,
ktorá by bola vyjadriteľná v peniazoch a bolo by ju možné spojiť s konaním obžalovaného pri uzatváraní
sporných zmlúv.

Nakoľko si súd na predchádzajúce 3 otázky po opakovanom zhodnotení dôkazov musel odpovedať
kladne,tedažeobžalovanýN..B..A..C.G.Š.,D..bolviazaný materiálmiMinisterstvapôdohospodárstva
SR - Princípmi aj Koncepciou, tento pri uzavretí nájomnej zmluvy a odstrelových zmlúv konal tak, že
tým porušil zákonnú a súčasne zmluvnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, pričom tak konal vnepriamom úmysle, bolo potrebné pre zistenie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu porušovania
povinností pri správe cudzieho majetku si vyriešiť, či týmto konaním obžalovaného bola spôsobená
škoda, ako objektívna stránka trestného činu a či existuje súvis medzi jeho protiprávnym konaním a

vzniknutou škodou.

Obžalovaný N.. B.. A.. C. G., D.. si počas celého konania nebol vedomý spôsobenia akejkoľvek škody
š.p. Lesy SR a ani svoje konanie nepovažoval za protiprávne, preto nemôže byť podľa neho preukázaná
ani žiadna príčinná súvislosť medzi jeho konaním (uzatvorenie dotknutých zmlúv) a čo i len hypoteticky

možnosťou vzniku škody na strane š.p. Lesy SR. Poukázal aj na to, že žiadna škoda nie je evidovaná za
príslušné roky ani v účtovnej závierke š.p. Lesy SR overenej audítorom, čo bolo realizované aj v rokoch
2006 - 2009, počas jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa, kedy mal audítor k dispozícii aj
zmluvy obsiahnuté v obžalobe, pričom audítorom neboli zistené, vytýkané žiadne nedostatky ohľadom
jeho činnosti, rovnako aj k jeho osobou vykonaných úkonov, vrátane uzatvorených zmlúv.

Síce splnomocnenec poškodeného G.. L. pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní nebol
schopný posúdiť aká škoda, či vôbec škoda vznikla a v akej výške mala byť štátnemu podniku Lesy
SR spôsobená, túto škodu si uplatnil riadne a včas ešte v prípravnom konaní a to v intenciách
vypracovaného znaleckého posudku č. 3/2010 vypracovaným znalcom B.. R., pričom v konaní pred
súdom uviedol, že nárok na náhradu škody bol uplatnený len z opatrnosti, aby sa nárok nepremlčal.

Súd musel dať za pravdu obžalobe, že práve v dôsledku konania obžalovaného vo vzťahu k využitiu
práva poľovníctva, ktoré má povahu inej majetkovej hodnoty, došlo k reálnemu zníženiu, deficitu v
majetkovej sfére poškodeného štátneho podniku Lesy SR, majúceho podobu nerozmnoženia, resp.
nezhodnotenia podnikom spravovaného majetku a to v zmysle § 124 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého sa

totiž škodou rozumie aj ujma na zisku, ktorú by poškodený mohol odôvodnene dosiahnuť.

Výšku škody uplatnenú poškodeným, ktorá teda bola namietaná obžalovaným od jeho počiatku, bola
dôvodom, že súd jej presnú špecifikáciu považovala za nie jednoznačnú a jej ďalšie dokazovanie by
bolo nad rámec trestného konania, keďže ani rozsiahle dokazovanie vykonané o jej výške v priebehu

celého obdobia trvania trestného konania, neprinieslo jednoznačný záver.

Výška spôsobenej škody bola vyčíslená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom B.. R. č.
3/2010, znalca z odboru lesníctva, odvetvia poľovníctva, hospodárskej úpravy lesov, pestovania lesov,
spracúvaniadrevaaodhaduhodnotylesov,ktorýbolopakovaneužpočasprípravnéhokonaniadopĺňaný

formou 4 Doplnení, a ktorý znalec pri svojom osobnom vypočutí pred súdom potvrdil, že nie je možné
fyzicky verifikovať údaje uvedené v tabuľkách jeho znaleckého posudku, či skutočne zodpovedajú
skutočnému odstrelu a nie je to možné odkontrolovať ani spätne. Tiež nepoprel, že neskúmal, aký podiel
poplatkového lovu sa skutočne realizoval v loveckých sezónach predmetných poľovných revíroch, pred
podpismi odstrelových zmlúv, keďže údaje nevedel zohnať. Z toho dôvodu, ani vo svojich výpočtoch

neuplatnil skutočný podiel realizovaného poplatkového lovu z celkového plánu lovu v predchádzajúcom
období.

Už v prípravnom konaní bolo obhajobou predložené odborné stanovisko znaleckou organizáciu ÚEOS-
Komercia, a.s., z ktorého vyplynulo, že znalecký posudok B.. R. č. 3/2010 vypracoval znalec, ktorému

neprislúcha odpovedať na otázky týkajúce sa ekonomických kategórií a preto podľa obhajoby ho
nemožno brať ako kvalifikovaný podklad pre účely trestného konania.

Na druhej strane prokurátor namietal v súdnom konaní vypracovaný znalecký posudok č. 2/2019
vypracovaný znaleckou organizáciou Ekonomickou poradenskou agentúrou EPA s.r.o., ktorú do konania

pribral súd a ktorá znalecká organizácia tiež dospela k záveru, že pri časti dotknutých poľovných revírov
(5 z 8), mohla v dôsledku inkriminovaných zmlúv vzniknúť škoda, a to aj pre závažnú procesnú vadu v
procese prípravy, postup znaleckej organizácii pri zaobstaraní si dokladov priamo od š.p. Lesy SR.

Súdom ale bolo zistené, že aj samotný znalec B.. R. tiež nevychádzal pri vypracovaní svojho znaleckého

posudku len z dokladov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise a tiež si sám žiadal od Štátnych
lesov doklady, overoval si údaje na okresných poľovníckych komorách a v okresných organizáciách, čo
uviedol osobne pri svojom výsluchu pred súdom.Zo všetkých hore uvedených dôvodov, mal súd zato, že zo strany obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D..
došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku

podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., z ktorého dôvodu ho uznal vinným v zmysle obžaloby v
celom rozsahu.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Vzásadeplatí,žepáchateľovimožnouložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,akojetoustanovené

v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia
slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Z vyšetrovacieho spisu KRPZ OKP Banská Bystrica ČVS:KRP,48/2-VYS-BB-2014 bolo zistené, že
vyšetrovateľom bolo
uznesením zo dňa 30. 12. 2011 vznesené obvinenie N.. B.. A.. C. G., D.. za obzvlášť závažný zločin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.

Dňa 18. 04. 2017 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č.
Kv 4/15/6600-70 zo dňa 13. 047. 2017

Z poukazom na vyššie uvedené, treba dať do pozornosti, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods.
2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý nadobudol
účinnosť 1. novembra 1998 v čl. 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná
lehotavktorejmábyťvecprejednaná,niejevýslovnestanovená,jevšakriešenájudikatúrouEurópskeho

súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní
lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež
k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal
za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní šesť rokov. Svojimi dôsledkami
v kontexte desiatich rokov od spáchania obžalobného skutku môžu nadobudnúť charakter odopretia

spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Kompenzáciou porušenia práva na rýchlosť konania sa zaoberá aj Uznesenie Ústavného súdu SR č.
I. ÚS 236/2011, ktorý hovorí o tom, že hoci Európsky súd pre ľudské práva nevyvodil z porušenia čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povinnosť zmluvného štátu automaticky

kompenzovať prieťahy v konaní zastavením trestného stíhania alebo zmiernením trestu, súčasne takú
formu kompenzácie pripustil, lebo ich považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ho národný
súd použije výslovne preto, že bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote, a pokiaľ
ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený.

Jedným z posledných rozhodnutí zaoberajúcich sa prieťahmi v trestnom konaní je aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 11. 2021 pod sp. zn. 1Tdo/36/2020 v ktorom sa okrem iného uvádza,
že „prieťahy v trestnom konaní, ktoré svojim postupom spôsobili, alebo spolu zavinili štátne orgány,
sú takou skutočnosťou (okolnosťou), ktorá spravidla vyvoláva určité právne následky. Je známe, že
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ale i rozhodovacia činnosť ústavných súdov vyvodzuje

z porušenia pravidla plynúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (rozhodnutie veci v primeranej lehote) sankcie voči štátu, pričom spravidla býva sťažovateľovi
ako forma spravodlivého zadosťučinenia poskytnutá peňažná náhrada za súčasného konštatovania
porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade trestného procesu však u obvineného v dôsledku vzniku
neopodstatnených prieťahov zo strany štátu prichádzajú do úvahy jednak peňažné prostriedky nápravy
neprimeranej dĺžky trestného konania (priznanie finančného zadosťučinenia), avšak

stále aktuálnejšie sú aj prostriedky nepeňažnej nápravy neprimeranej dĺžky konania. To znamená,
že vzniknuté prieťahy v konaní môžu potom značným spôsobom determinovať výrok o treste u
páchateľa trestného činu. Možno preto zhrnúť, že zastavenie trestného stíhania obvineného len pre
tú skutočnosť, že vec nebola prejednaná a rozhodnutá v primeranej lehote, nemá v súčasnosti v
podmienkach slovenskej právnej úpravy svoje vyjadrenie, a preto ani opodstatnenie. Dĺžka konania,

ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup
orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v
porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a uloženie trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (primerane pozri R 10/2011);
nikdy však nejde o okolnosť, ktorá by zakladala opodstatnenosť postupu zastavenia trestného stíhania“

V uvedenej trestnej veci je teda zrejmé, že
od vznesenia obvinenia (30. 12. 2011) uplynulo viac ako 10 rokov a
od spáchania skutkov : (28.07.2007-15.06.2009) uplynulo viac ako 13 - 15 rokov.

To, že samotné konanie trvalo tak dlhú dobu, súd nemohol dať na ťarchu obžalovaného, ktorí sa
zúčastňovali všetkých úkonov tak v prípravnom konaní, ako i v konaní pred prvostupňovým súdom.

Zo spisu okresného súdu bolo tiež zistené a to z odpisu Registra trestov na obžalovaného, že tento
doteraz nebol súdom ani raz trestaný a priestupky má len na úseku dopravy.

V danom prípade vzhľadom na hore uvedené, súd musel jednoznačne konštatovať, že u obžalovaného
N.. B.. A.. C. G., D.. bolo porušené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z ktorého
dôvodu u neho súd pristúpil k zmierneniu trestu a to o 70% z trestnej sadzby, ktorá by mu hrozila pri
uložení trestu na úplne spodnej hranici stanovenej trestnej sadzby v osobitnej časti trestného zákona

účinného v čase spáchania skutku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výška trestu, ktorá by hrozila obžalovanému pri jeho uložení na úplne
spodnejhranicistanovenejtrestnejsadzbyvosobitnejčastitrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchania
skutku predstavovala 10 rokov.

Preto súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a teda jednej zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. j) Tr. zák., ako osoba ktorá pred spáchaním skutku viedla riadny život, nezistiac žiadnu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Tr. zák., pri zmiernení trestu o 70% , mu uložil podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorej dĺžku súd určil na 5

rokov, súčasne mu s uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu. Na posilnenie účelu takto uloženého trestu, súd obžalovanému uložil aj trest peňažný vo
výške 5.000 € a pre prípad, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky. Zároveň bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.

Takto uložený trest súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, považoval za trest postačujúci
na nápravu obžalovaného N.. B.. A.. C. G., D..

Aj keď k uplatneniu škody riadne a včas, spolu so špecifikáciou jej výšky došlo zo strany poškodeného
Slovenská republika, v zastúpení š.p. Lesy SR, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, napriek tomu

súd rozhodol podľa § 288 ods.1 Tr. por. a poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces a to z dôvodu uvedeného pri zodpovedaní otázky 4 v odôvodnení tohto rozhodnutia,
teda že preukázanie skutočnej, objektívnej výšky škody, by presiahlo rámec trestného konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Okresného súdu Banská Bystrica pomerom hlasov 3:0 ( § 163 ods. 4 Tr.
por.).Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok

(§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho
prospech.

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.