Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117217008
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1117217008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: X.. O. Š., R.. XX.X.XXXX, H. XXX,
T., zastúpenej advokátkou
JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.198,17
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
18Csp/60/2017-104, zo dňa 30.5.2019, v spojení s opravným uznesením č. k. 18Csp/60/2017-189, zo

dňa 1.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaný je
p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.608,55 eura spolu s 5 % s ročným úrokom z omeškania
od 2.6.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšnej
časti z a m i e t a.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.198,17

eura s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.198,17 eura od 2.6.2017 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorého výške rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 29.6.2017 sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 2.198,17 eura titulom bezdôvodného

obohatenia. Oprávnenosť nároku odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k.
7C/4/2013-151, zo dňa 31.3.2016, bolo určené že, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorená dňa 13.3.2013 medzi žalobcom 2/ a žalovaným je neplatná v ustanoveniach o ročnej
úrokovej sadzbe úveru v bode 5. a 6. zmluvy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.11.2016 a žalobca 2/
bol C. Š., v okolnostiach žaloby postupca. Účastník spotrebiteľského vzťahu C. Š. na podklade Zmluvy
o revolvingovom úvere prijal istinu vo výške 1.500 eur, ale žalovanému naspäť vyplatil nielen istinu,
ale aj úroky v celkovej výške 2.198,17 eura. Na podklade vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu

Čadca je suma 2.198,17 eura bezdôvodné obohatenie žalovaného, pretože v dôsledku právoplatného
rozhodnutia súdu je Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v časti, ktorá sa týka ročnej
úrokovej sadzby úveru neplatná a úver bol poskytnutý bezúročne. Účastník spotrebiteľského vzťahu
C. Š. dňa 17.5.2017 uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 2.198,17 eura.Žalobkyňa v postavení postupníka listom zo dňa 22.5.2017 oznámila žalovanému, že na podklade
Zmluvy o postúpení pohľadávky sa stala vlastníčkou nejudikovanej pohľadávky vo výške 2.198,17 eura
a vyzvala žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v liste zo dňa 2.6.2017 uviedol, že

z rozsudku Okresného súdu Čadca nevyplýva právny dôvod na plnenie zo strany žalovanej o zaplatenie
sumy 1.875,54 eura. Účastník spotrebiteľského vzťahu plnil žalovanému platobným príkazom na úhradu
od 29.4.2013 pravidelne mesačne sumu 87,37 eura, pričom túto sumu zaplatil do 3.4.2017 celkom 48
krát, čo predstavuje sumu 3.857,76 eura. Výška úveru predstavuje sumu 1.500 eur s tým, že žalovaný
vrátil dňa 8.12.2016 účastníkovi spotrebiteľského vzťahu preplatok 159,59 eura. V súčasnosti teda

žalovaný disponuje bezdôvodným obohatením vo výške 2.207,17 eura.

3. Podaním zo dňa 19.3.2018 žalobkyňa žiadala o pripustenie zmeny žaloby spočívajúcej v uplatnení
úrokov z omeškania od 27.5.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie doručoval návrh na zmenu žaloby
žalovanému na vyjadrenie bez rozhodnutia o jej pripustení s poukazom na § 141 C. s. p. vzhľadom k
tomu, že návrh na pripustenie zmeny žaloby bol podaný pred doručením pôvodnej žaloby žalovanému

na vyjadrenie a v takomto prípade súd o pripustení zmeny žaloby nerozhoduje ale pokračuje v konaní o
zmenenom návrhu žaloby. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že uznesenie o pripustení
zmeny žaloby vyhlásenom na pojednávaní dňa 30.5.2019 je nadbytočné, nakoľko o zmenenej žalobe
súd koná na základe zákona (§ 141 C. s. p.).

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu ustálil, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 7C/4/2013-151, zo dňa
31.3.2016, bolo určené, že Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 13.3.2013 medzi žalovaným ako veriteľom a manželom žalobkyne C.
Š. ako dlžníkom, je v časti o stanovení ročnej úrokovej sadzby neplatná, t. j. je bezúročná; rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2016. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie zistil, že
predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného ako veriteľa, poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.500 eur
pri ročnej úrokovej miere 70,01 %. Celkovú čiastku ktorú mal dlžník uhradiť v 42 mesačných splátkach
vo výške 80,37 eura predstavovala sumu 3.375,54 eura. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by
súčasťou celkovej čiastky, ktorú mal žalovanému zaplatiť boli poplatky alebo iné platby; túto skutočnosť

navyše nenamietal ani žalovaný. Z prehľadu transakcií za obdobie od 29.4.2013 do 3.4.2017 z účtu
dlžníka mal súd prvej inštancie za preukázané, že za uvedené obdobie na základe platobných a
trvalého platobného príkazu a bezhotovostného vkladu bola na účet žalovaného uhradená čiastka vo
výške 3.857,76 eura čo predstavuje 48 splátok vo výške 80,37 eura a ďalších 159 eur, ktoré následne
boli zo strany žalovaného žalobcovi vrátené ako preplatok. Sčítaním jednotlivých platieb bolo teda

žalovanému uhradených 3.857,76 eura (48 x 80,37 eura) + 159,59 eura, t. j. bezhotovostný vklad dňa
8.12.2016, spolu 4.016,76 eura. Z toho 159 eur bolo dlžníkovi žalovaným vrátených ako preplatok. Zo
zostatku si žalobkyňa po odpočítaní splátok poskytnutého úveru vo výške 1.500 eur žalobou uplatnila
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.198,17 eura. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenej medzi C. Š.V. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom postupca postúpil svoju

pohľadávku voči žalovanému vo výške 2.198,17 eura na žalobkyňu. Listom zo dňa 22.5.2017 žalobkyňa
ako postupník oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky a súčasne ho vyzvala k vydaniu
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.198,17 eura bez zbytočného odkladu; oznámenie o postúpení
pohľadávky a výzva k plneniu bola žalovanému doručená dňa 25.5.2017. V odpovedi na výzvu zo dňa
2.6.2017 žalovaný neuznal uplatnený nárok.

5. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, súd prvej inštancie
uviedol, že z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Čadca o neplatnosti ustanovení Zmluvy o
revolvingovom úvere je zrejmé, že k jej uzatvoreniu došlo počas trvania manželstva účastníka zmluvy
C. Š. a žalobkyňou v tomto spore X.. O. Š.. V danom prípade bola preto správna námietka žalovaného,

že medzi manželmi nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky patriacej do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM), keďže vzhľadom k skutkovým okolnostiam možno jednoznačne
uzavrieť, že dlh ktorý vznikol dlžníkovi z úverovej zmluvy patrí do BSM. Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželovtvoriatiežzáväzky(dlhy),ktoréniektorémuzmanželovaleboobommanželomvzniklispoločne
za trvania manželstva, s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku, ktorý patrí výlučne jednému z nich,

a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, ktoré prevzal
jeden z nich bez súhlasu druhého. Ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka potom určuje, že z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločného majetku manželov sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne. Peniaze získané zmluvou o úvere uzavretou jedným z manželov počas trvaniaich bezpodielového spoluvlastníctva predstavujú majetok, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a dlh z takého úveru predstavuje spoločný záväzok oboch manželov. Pre právnu povahu tohto
záväzku nie je podstatné, ako bolo naložené so získanými finančnými prostriedkami. To znamená, že

napriek neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobkyňou a jej manželom ako
dlžníkom z úverovej zmluvy, je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne na podanie žaloby z dôvodu
solidarity záväzku.

6. K námietke žalovaného, že nárok je premlčaný súd prvej inštancie uzavrel, že nárok nie je premlčaný

ani čiastočne, nakoľko rozsudok Okresného súdu Čadca nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2016, kedy
dlžník jednoznačne nadobudol vedomosť o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného,
nakoľko súd výrokom deklaroval, že určitá časť plnenia zo strany žalovaného ktorou sa mali pokryť úroky
úveru je alebo bude bezdôvodným obohatením z dôvodu neplatnosti zmluvy v časti o stanovení úrokov
z úveru,
t.j.bezúročnostizmluvy.Ozrejmil,žepreuplatnenienárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniazákon

stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota je dvojročná a začína plynúť od okamihu,
kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia
na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť
výšku náhrady v peniazoch. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti
dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri

náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z ustanovenia § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment,
kedy sa oprávnený dozvie o skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva.

Objektívna lehota je trojročná a začína plynúť dňom, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.
V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je lehota desaťročná. V danom prípade bol súd prvej
inštancie názoru, že subjektívna ako aj objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia bola
zachovaná, nakoľko žaloba na súd bola podaná 29.6.2017, t. j. počas plynutia dvojročnej subjektívnej
lehoty, ktorá začala plynúť najskôr dňom vyhlásenia rozhodnutia na základe ktorého odpadol dôvod

plnenia, t. j. 31.3.2016. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, v danom prípade na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa uplatní desaťročná premlčacia lehota, nakoľko na základe zmluvy o úvere sa jednalo
o úmyselné obohatenie, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej zmluvné podmienky vopred určil
žalovaný ako dodávateľ. Ak by objektívna lehota aj mala začať plynúť najskôr od prvej splátky, t. j.
29.4.2013, k jej premlčaniu by došlo najskôr 29.4.2023.

7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne je oprávnený; k istine
priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tiež úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, avšak
až od 2.6.2017, kedy žalovaný listom žalobkyni oznámil, že nárok neuznáva, a preto žalobu vo zvyšku
(t. j. úrok z omeškania od 27.5.2017 do 1.6.2017) zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá mala neúspech len v zanedbateľnej časti, priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku vo vyhovujúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania podal žalovaný
odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil námietku premlčania a svoje závery vzťahujúce sa k premlčaniu
odôvodnil povrchne a sčasti nepreskúmateľným spôsobom. Pripomenul, že už pri svojom prvom úkone
vo veci (vyjadrenie k žalobe) namietal premlčanie uplatneného nároku vo výške 589,62 eura čo

predstavuje úhrady vykonané od 27.10.2014 do 25.5.2015 (t. j. časť z úhrady zo dňa 27.10.2014
vo výške 27,03 eura a 7 x 80,37 eura). K uhradeniu istiny úveru došlo platbou dňa 27.10.2014,
pričom jej časť 27,03 eura predstavuje platbu nad rámec istiny úveru. Súd prvej inštancie námietku
premlčania vyhodnotil tak, že žaloba bola podaná v subjektívnej 2 ročnej lehote a v objektívnej 10
ročnej lehote. Aplikáciu 10 ročnej lehoty odôvodnil tak, že pokiaľ ide o objektívnu lehotu, v danom

prípade na vydanie bezdôvodného obohatenia sa uplatní desaťročná premlčacia lehota, nakoľko na
základe zmluvy o úvere sa jednalo o úmyselné obohatenie, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej
zmluvné podmienky vopred určil žalovaný ako dodávateľ. Takéto posúdenie je nesprávne, pretože
skutočnosť, že žalovaný má alebo nemá postavenie dodávateľa alebo že pripravil zmluvu neznamená,že by sa malo uplatniť ustanovenie o desaťročnej premlčacej dobe. Tento fakt zdôraznil aj Najvyšší
súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/238/2017, podľa ktorého samotné všeobecné skutočnosti (fakty)
o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov

a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe
nemôžu bez ďalšieho zakladať úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Žalovaný v odvolaní tiež
namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný v tom, na základe čoho by úmyselné obohatenie malo
byť spojené s tým, že žalovaný pripravil zmluvu. Postup súdu prvej inštancie by totiž znamenal,
že ktorákoľvek zmluvná strana, ktorá zmluvu pripraví, by mala automaticky konať v úmysle získať

obohatenie. Takému záveru však odporuje § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa komentárovej
literatúry sa v desaťročnej premlčacej dobe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy,
keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať
k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo
by teda, kedy povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal
(Vojčík, P.: Občiansky zákonník - komentár. IURA Edition. 2009). Žalovaný spochybňoval aj aktívnu

vecnú legitimáciu žalobkyne, nakoľko predložená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17.5.2017 sa
nejaví ako platný právny úkon. Súd prvej inštancie uviedol, že napriek neplatnosti zmluvy o postúpení
je daná aktívna legitimácia žalobcu, pretože podľa § 145 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločného majetku sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. V konaní ale nebolo
preukázané, že uzatvorená zmluva o úvere sa týka spoločných vecí a teda ide o prípad podľa § 145

Občianskehozákonníka.Súdnapraxustálila,žeuzavretiezmluvyopôžičke(zmluvyoúvere)nevyžaduje
súhlas druhého manžela, lebo nejde o veci týkajúcich sa spoločných vecí. Základnou podmienku
aplikácie
§ 145 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu
týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnom

prípade išlo o bežnú vec alebo nie a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas
druhého manžela, bezpredmetné. Za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva
o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (viď R 71/1974). Teda ak uzavrie za trvania manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva manželov zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov,
nepotrebuje k tomu súhlas druhého z manželov, a to i keď nejde o bežnú vec. Súd prvej inštancie

tak dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že uzavretím zmluvy o úvere vznikol spoločný záväzok
manželov (žalobkyne a jej manžela), pretože nebolo tvrdené ani preukázané, že išlo o vybavovanie
záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný
súhlas žalobkyne. Takýto právny záver vylučujúci aplikáciu § 145 Občianskeho zákonníka v predmetnej
veci zodpovedá uvedenému výkladu tohto ustanovenia, a preto akékoľvek práva ohľadne žalovaného

nároku mohol vykonávať len C.Í. Š..

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti potvrdiť. Z analýzy odvolania žalovaného jej vyplynulo, že len opakuje svoju procesnú obranu,
ktorú predložil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, keďže pojednávania sa nezúčastnil. Súd

prvej inštancie sa s procesnou obranou žalovaného riadne vysporiadal a vysvetlil v písomných dôvodoch
rozhodnutia svoje skutkové zistenia a právne závery, pričom reagoval v dostatočnej miere na procesnú
obranu žalovaného. Nezodpovedá preto skutočnosti, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, či povrchne
odôvodnené, pretože písomné odôvodnenie rozsudku má všetky zákonom predpísané náležitosti.
Žalobkyňa reagovala na procesnú obranu žalovaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie

a na svojich skutkových i právnych záveroch zotrvala. Pripomenula, že o bezdôvodnom obohatení
žalovaného sa dozvedela až z právoplatného rozhodnutia iného súdu, ktorý rozhodol o nezákonnej
výške úrokovej sadzby, ktorá bola určená žalovanou stranou bez možnosti jej úpravy druhou stranou
úverového vzťahu. Akákoľvek žaloba podaná pred právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Čadca
by nemala skutkový ani právny základ vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Dodala, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces
neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi

jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

10. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštanciedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.).

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, vychádzajúc z § 384 ods. 1 C. s. p. prejednal odvolanie žalovaného podľa § 385
ods. 1 C. s. p. na pojednávaní konanom dňa 13.9.2022, na ktorom v potrebnom rozsahu zopakoval
dokazovanie listinami za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p. veta za bodkočiarkou a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné zmeniť,

nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).

12. Žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2017 v znení jej zmeny vykonanej podaním zo dňa 19.3.2018
sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.198,17 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.5.2017 do zaplatenia, na tom skutkovom základe,
že Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 17.5.2017 so svojím manželom C. Š., nadobudla

pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré mal žalovaný získať plnením
príslušenstva od postupcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 13.3.2013, ktorú
OkresnýsúdČadcarozsudkomč.k.7C/4/2013-151,zodňa31.3.2016,určilzaneplatnúvustanoveniach
o ročnej úrokovej sadzbe.

13. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 17.5.2017 medzi postupcom C. Š. a postupníkom
X.. O. Š. (žalobkyňa) vyplýva, že postupca má nejudikovanú pohľadávku vo výške 2.198,17 eura, ktorá
predstavuje bezdôvodné obohatenie PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (žalovaný) získané na základe
plnenia príslušenstva postupcom zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa
13.3.2013 bez právneho dôvodu (rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7C/4/2013-151, z 31.3.2016).

14. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/4/2013-151, zo dňa 31.3.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2016, odvolací súd zistil, že Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvoril žalovaný dňa 13.3.2013 s manželom žalobkyne C. Š..

15.Jenotorietousúdnejpraxe,žepreskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého civilného sporu. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta.

16. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).
Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,

kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe

tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o
kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide.

17. V súvislosti s procesnou obranou žalovaného v spore, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky
je neplatná, preto odvolací súd prioritne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, nakoľko jej
prípadný nedostatok vedie, riadiac sa zásadou hospodárnosti konania (Čl. 17 Základných princípov C.
s. p.), k zamietnutiu žaloby bez skúmania opodstatnenosti ďalších dôvodov žaloby.

18. Odvolací súd po právnej stránke považuje za potrebné predovšetkým dať do pozornosti, že
Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 4Cdo/123/2008 už konštatoval, že základnou podmienkou
aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu
týkajúceho sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie,pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho
správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len
to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné

predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré
sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení ani to,
že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok
a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím

osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle). Ďalej uviedol, že podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce
sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok
Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o
rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším
súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva

o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné aj dnes.

19. Súd záväzkovo-právny vzťah jedného z manželov podľa žiadneho ustanovenia hmotného práva
nemôže zmeniť na záväzkovo-právny vzťah obidvoch manželov ako dlžníkov veriteľa, ktorý nebol a ani

nemohol byť účastníkom konania (sporu) o vyporiadanie BSM (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cz 50/83, 3 Cz 18/89 a ďalšie). Preto ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v
zmluve o úvere vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov,
ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný
záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi.

20. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať zo Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej manželom žalobkyne dňa 13.3.2013, ktorá bola
určená za čiastočne neplatnú v ustanoveniach o ročnej úrokovej sadzbe, v dôsledku čoho sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov; odvolací súd uvádza, že ide o prípad bezdôvodného

obohatenia upravený v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Vydanie bezdôvodného obohatenia tak bolo výlučnou pohľadávkou manžela žalobkyne vyplývajúcou z
neplatnéhozaväzkovo-právnehovzťahu,ktoréhobolsožalovanýmúčastníkom,pričompostúpeniutohto
výlučného práva podľa názoru odvolacieho súdu nebránilo žiadne kogentné ustanovenie Občianskeho

zákonníka upravujúceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

21. Hodno zdôrazniť podstatnú skutočnosť, že pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnená žalobkyňou ako novou veriteľkou vznikla zo spotrebiteľského vzťahu.

22. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

23. Podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto
podstatnejskutkovejokolnosti(viďuznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS413/2013)jepotrebnési

uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu
umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia,
t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto
skutočnosti mal už skôr. V každom spore je potom potrebné individualizovať, kedy spotrebiteľ nadobudol
vedomosťotom,žedošlokvznikubezdôvodnéhoobohateniaaktosanajehoúkorbezdôvodneobohatil;

vychádzať teda treba z reálneho momentu, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o tom, že sa žalovaný na
jeho úkor bezdôvodne obohatil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/121/2009). Potrebné je
vychádzať z momentu, kedy si spotrebiteľ musel byť vedomý, že bez existujúceho (platného) právneho
dôvodu previedol na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky; týmto momentom je aj porada,ktorú absolvoval ako priemerný spotrebiteľ - fyzická osoba s právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o
rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
so zákonnou úpravou (R 14/2022).

24. Vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zásada efektivity bráni
vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej doby, je nevyhnutné na spotrebiteľský typ nárokov
subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a
to bez skúmania zavinenia); vo vzťahu k aplikovaniu 10 ročnej alebo 3 ročnej objektívnej premlčacej

dobe hodno poukázať na odsek 42. v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie
vo veci C-485/19 zo dňa 7.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že Článok 6 ods. 1 a Článok 7
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej
spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na
základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie 10 ročnej objektívnej

premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa (R 15/2022).

25. Zo skutkových zistení odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa s manželom právne zastúpení
advokátkou podali dňa 20.5.2013 na Okresný súd Čadca žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; teda z hľadiska subjektívnej vedomosti (po predchádzajúcej

porade s advokátkou) mali najneskôr dňa 20.5.2013 reálnu vedomosť o tom, že poplatky a úroky zo
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX sa platiť nemajú, a ak budú zaplatené, tak v dôsledku
toho u žalovaného vzniká bezdôvodné obohatenie.

26. Subjektívna 2 ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia však začala žalobkyni

plynúť až súčasne so začatím plynutia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá sa začína počítať
okamihom, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, t. j. v okamihu prvej platby nad rámec poskytnutej
istiny (časť 19. splátky zaplatenej 27.10.2014) z čoho potom vyplýva, že v čase podania žaloby dňa
29.6.2017 bol nárok žalobkyne čiastočne premlčaný (časť splátky zaplatenej nad rámec istiny dňa
27.10.2014 vo výške 27,03 eura,

20. až 26. splátka každá v sume 80,37 eura, t. j. spolu v sume 589,62 eura) v 2 ročnej subjektívnej
premlčacej dobe; nepremlčaný ostal nárok na zaplatenie 1.608,55 eura.

27. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške

1.608,55 eura spolu s 5 % s ročným úrokom z omeškania od 2.6.2017 do zaplatenia a žalobu vo zvyšnej
časti (t. j. istine vo výške 589,62 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.6.2017
do zaplatenia) zamietol.

28. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396

ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p., a žalobkyni priznal pomerný nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 46,36 %, keď od jej procesného úspechu v rozsahu 73,18 % [(1.608,55 eura :
2.198,17 eura) x 100] odpočítal procesný úspech žalovaného (v zamietnutej časti) v rozsahu 26,82 %
[(589,62 eura : 2.198,17 eura) x 100].

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).