Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213210019
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8213210019.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX,
právne zastúpený JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpená JUDr. Vladimír Poch, advokát, Hviezdoslavova 3,
085 01 Bardejov, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o strpenie jeho výkonu, v časti
o strpenie výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/271/2003-278 zo dňa 25.5.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté prvoinštančným súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí druhým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanej voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o zvyšku uplatneného nároku žalobcu, ktorý výrok bol odvolacím
súdom zrušený a v rozsahu zrušenia vec bola vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

3. Žalobca sa žalobou, ktorú doručil prvoinštančnému súdu dňa 16.12.2013, po tom, čo bola pripustená
zmena petitu uplatneného nároku, domáhal, aby súd určil, že žalobca nadobudol vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši, osobným
a nákladným motorovým vozidlom cez pozemok žalovanej – parcelu CKN č. XXX – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 843 m2, zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. C., na susediaci pozemok žalobcu –

parcelu CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 838 m2, zapísanú na LV č. XXX pre
k.ú. C., a to v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 00222585-138/99 zo dňa 5.11.1999. Ďalej
žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej trpieť vykonávanie práva prechodu žalobcu peši, osobným
a nákladným motorovým vozidlom, cez parcelu CKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX, a to v rozsahu
vyznačenom v geometrickom pláne č. 00222585-138/99 zo dňa 5.11.1999. Uplatnil si trovy konania.
Žalobca v žalobe uviedol, že strany sporu sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, a to rodinných domov
a parciel. Tieto parcely získali ich právni predchodcovia po svojich právnych predchodcoch, pričom

v roku 1962 na parcele CKN č. XXX, ktorá aktuálne patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, postavil
rodinný dom D. B., otec žalovanej. V roku 1968 na parcele CKN č. XXX, ktorá aktuálne patrí žalobcovi,
si postavil rodinný dom E. B., starý otec žalobcu. Pred výstavbou rodinného domu na parcele CKN č.
XXX sa bratia E. B. a D. B. dohodli, že D. B. umožní svojmu bratovi E. B. prístup na parcelu CKN č.XXX cez svoju parcelu č. XXX. Takto dohodnuté vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši,
osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez parcelu CKN č. XXX na parcelu CKN č. XXX tak,
ako bola vyznačená v geometrickom pláne z roku 1999 sa realizovalo až do roku 2012. V roku 2012

žalovaná naviezla na časť parcely CKN č. XXX, ktorá slúžila ako prístup k parcele CKN č. XXX, štrk
a tým žalobcovi znemožnila prístup na jeho parcelu. Žalobca tvrdil, že vydržaním nadobudol právo
zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, a preto žiadal žalobe vyhovieť.

3. V poradí prvým rozsudkom č.k. 5C/271/2013-154 zo dňa 20.12.2018 prvoinštančný súd rozhodol,

že žalovaná je povinná strpieť výkon práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem
žalobcu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 843 m2, vedenú na LV č. XXX, k.ú. C., na parcelu CKN č. XXX – zastavané plochy
anádvoriaovýmere838m2,vedenúnaLVč.XXX,k.ú.C.,vrozsahuvyznačenomgeometrickýmplánom
č. 00222585-138-99 vyhotoviteľa Geodézia, a.s. Prešov, autorizačne overeného 5.11.1999 a úradne
overeného 8.11.1999 pod č. 575/99.

Prvoinštančný súd vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

4.Protitomutorozsudku,atoprotivyhovujúcemuvýroku,vzákonomstanovenejlehotepodalaodvolanie
žalovaná.

5. Odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17Co/58/2019-198 zo dňa 12.3.2020 rozsudok
prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolacieho rozsudku uviedol pre prvoinštančný súd
záväzný právny názor na uvedenú vec.

6. Prvoinštančný súd v intenciách pokynov odvolacieho súdu vo veci opätovne nariadil pojednávanie,
vykonal dôkazy. Žalobca podaním zo dňa 24.5.2021 žiadal pripustiť zmenu uplatňovaného nároku
vzhľadom na novovypracovaný geometrický plán, ktorý predložil súdu tak, že žalovaná je povinná strpieť
výkon práva prechodu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem žalobcu peši, osobným a nákladným
motorovým vozidlom cez parcelu CKN č. XXX/X – zastavané plochy a nádvorie o výmere 656 m2,

vedenú na LV č. XXX, k.ú. C., na parcelu CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 838
m2, vedenú na LV č. XXX, k.ú. C. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 37117769-21/2020
vyhotoviteľa GEOPRAC, F. G., H. C. X, I., autorizačne overeného dňa 23.9.2020 a úradne overeného
dňa 25.9.2020 pod č. G1-775/2020.
Žalobca skutkové okolnosti, na základe ktorých si uplatňuje tento zmenený petit, uvedené v žalobe

nezmenil.
Uznesením Okresného súdu Bardejov, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 25.5.2021 za
prítomnosti strán sporu bola zmena uplatneného nároku pripustená.
Predmetom konania preto ostal uvedený nárok špecifikovaný žalobcom a skutkovo odôvodňovaný
v žalobe.

7. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané vydržanie práva vecného
bremena, ktorého sa žalobca domáhal. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 132a ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, § 135a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, podľa § 135b ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vychádzal aj z ust. § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník aplikoval v znení od
1.4.1983.
Prvoinštančný súd bližšie vysvetlil inštitút vecného bremena a opísal teoreticky predpoklady vydržania

práva vecného bremena. Ďalej prvoinštančný súd po zrušení veci odvolacím súdom opätovne posúdil
všetky dokazovaním preukázané skutkové okolnosti prípadu a dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno o vzniku a existencii ním tvrdeného vecného bremena na parcele žalovanej CKN č.
XXX/X, ktoré spočíva v práve prechodu in rem v prospech žalobcu ako vlastníka parcely č. CKN XXX,
všetko v k.ú. C.. Prvoinštančný súd uviedol, že dôkazné bremeno je procesná zodpovednosť účastníka

za výsledok konania. Dôkazné bremeno má vplyv na výsledok sporu, pokiaľ tento je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia (§
132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP). Kto tvrdí, ten dokazuje. Súd môže vykonávať dôkazy len na návrh
strán a jeho iniciatíva je v tomto smere (až na výnimky podľa § 185 ods. 2 CSP) vylúčená.Medzi stranami nebolo sporné, že parcely, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve žalobcu a žalovanej, a to
CKN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, k.ú. C., tvorili jeden pozemok. O rozdelení týchto
parciel nebola spísaná žiadna písomná zmluva. Uvedená okolnosť vyplýva aj z obsahu výpovedí strán

sporu, ale aj svedka žalobcu F. B.. K právne účinnému rozdeleniu spoluvlastníctva v 60-tych rokoch
minulého storočia nedošlo.
Právny predchodca žalobcu realizoval výstavbu svojho domu na terajšej parcele CKN č. XXX, k.ú. C.
v rokoch 1966 – 1968. V tom čase parcely CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX, k.ú. C.
neexistovali a vlastníctvo k týmto parcelám bolo vedené v pozemnoknižných vložkách č. 85 a 46, k.ú.

C. ako mpč. XX a XX, kde E. B. a D. B. (právni predchodcovia žalobcu a žalovanej) boli vedení ako
spoluvlastníci tejto parcely, ktorú získali titulom daru na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.2.1948,
zapísanej pod č.d. 350.
Z uvedeného vyplýva, že v čase výstavby rodinného domu právny predchodca žalobcu v rokoch 1966 –
1968 bol v spoluvlastníctve celej parcely. Výkon oprávnenia spoluvlastníka užívať nehnuteľnosť, ktorá je
v jeho podielovom spoluvlastníctve, vylučuje vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Takéto

právo môže vzniknúť len k veci, ktorá oprávnenému z vecného bremena vlastnícky ani spoluvlastnícky
nepatrí. Preto prvoinštančný súd považoval tvrdenie žalobcu o vzniku a využívaní vecného bremena
práva prechodu cez parcelu CKN č. XXX/X starým otcom žalobcu na prívoz stavebného materiálu
potrebného na výstavbu domu nákladnými autami ako právne irelevantnú.
Následne prvoinštančný súd dospel k záveru, a vyplýva to aj z vykonaných dôkazov, že k zmene

v právnej situácie pri užívaní parciel došlo v čase, keď bolo prejednávané dedičstvo po neb. D. B.. Už
v tom čase (D563/76, rozhodnutie Štátneho notárstva z 1.2.1977, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.2.1977) bol predmetom prejednania dedičstva po neb. D. B. pozemok, a to parcela CKN č. XXX, teda
v tom čase už D. B. a E. B., právny predchodca žalobcu, prestal byť evidovaný ako spoluvlastník plochy,
ktorá bola vo výlučnom vlastníctve D. B. a tvorila parcelu CKN XXX.

V priebehu prvoinštančného konania vlastníctvo parciel, ktoré vznikli rozdelením pôvodnej parcely,
nebolo sporné. Sporná ostala okolnosť v súvislosti s realizovaním vecného bremena práva prechodu E.
B. po pozemku, ktorý pôvodne bol prejednaný v dedičskom konaní po D. B..
Vzhľadom na to, že momentom právoplatnosti dedičského rozhodnutia po neb. D. B. mohla začať
právnemu predchodcovi žalobcu E. B. plynúť vydržacia doba potrebná pre vznik tvrdeného práva

prechodu, pretože najneskôr vtedy už parcela nepatrila do podielového spoluvlastníctva (parcela CKN
XXX).
V priebehu konania a z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že E. B. a členovia jeho rodiny prechod
cez parcelu XXX, aktuálne CKN č. XXX/X, k parcele CKN č. XXX a domu na ňom postavenom v istej
miere využívali. Sporná však bola intenzita využívania tohto práva a hlavne, existencia právneho dôvodu

tohto ich konania.
V priebehu konania žalobca tvrdil existenciu ústnej dohody o vzniku vecného bremena spočívajúcu
v práve prechodu. Žalovaná takúto dohodu popierala, pripúšťala iba faktický stav vyplývajúci zo
skutočnosti, že medzi pozemkami neboli žiadne ploty, a preto obyvatelia využívali na prístup k svojim
nehnuteľnostiam rôzne cesty po parcelách, ktoré im v tom čase nepatrili.

Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenie o existencii ústnej dohody medzi jeho
starým otcom E. B. a otcom žalovanej D. B., zakladajúce trvale právo prechodu cez terajšiu parcelu CKN
XXX/X pre každého (aj budúceho) vlastníka parcely CKN XXX v konaní nepreukázal. V čase života D. B.
bolo pozemkové spoluvlastníctvo právnych predchodcov strán sporu, a preto akákoľvek ústna dohoda
o spôsobe využitia dotknutého územia v tom čase nemohla zakladať vedomosť právneho predchodcu

žalobcu o tom, že má právo prechodu cez pozemok, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Takáto dohoda
nemohla vzniknúť ani po roku 1977, keďže k zániku tohto spoluvlastníctva došlo až po smrti D. B..
V priebehu prvoinštančného konania svedkovia vypočutí na návrh žalobcu preukazovali užívanie
prechodu právneho predchodcu žalobcu po pozemku žalovanej, brat žalovanej F. B. len potvrdil dohodu
medzi starými rodičmi žalobcu a rodičmi žalovanej v čase trvajúceho spoluvlastníctva oboch strán

k pozemku v záujmovom území, ktorej obsahom malo byť umožnenie prechodu starým rodičom žalobcu
po pozemku, ktorý užívali za predpokladu recipročného umožnenia využitia pozemku užívaného starými
rodičmi žalobcu. To však nepostačuje na záver, že právny predchodca žalobcu bol so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu v dobrej viere, že mu voči žalovanej a jej právnym predchodcom patrí právo, spôsobilé
byť obsahom vecného bremena vo vzťahu k veci v cudzom vlastníctve.

Prvoinštančný súd dospel k záveru, že strany sporu boli v minulosti blízkymi príbuznými, v daných
podmienkach celá situácia mohla viesť k tomu, že si prechod k jednotlivým obydliam v dotknutom území
umožňovali aj bez konkrétnej dohody. Mohli sa aj len fakticky tolerovať vzájomné (recipročné) konania.Na preukázanie podmienok vydržania nepostačuje ani čiastočná finančná spoluúčasť E. B., právneho
predchodcu žalobcu, na výstavbu železobetónového mosta cez potok pri vstupe na parcelu CKN
XXX v 80-tych rokoch minulého storočia, vyplývajúca z výpovedí svedkov. Žalobca nepreukázal, že

by on alebo jeho právny predchodca so zreteľom na všetky okolnosti žili počas celej vydržacej doby
minimálne 10 rokov v oprávnenom omyle, že mu právo prechodu cez pozemok v cudzom vlastníctve
(žalovanej) patrí. Žalobca v konaní ani netvrdil, a už vôbec nepreukazoval, že by on sám splnil všetky
predpoklady vydržania práva prechodu. Chýba preukázanie jednej z podmienok pre vydržanie žalobcom
špecifikovaného vecného bremena, a to dobromyseľnosť takéhoto výkonu práva. To, že žalovaná

a jej právni predchodcovia určité obdobie v istej intenzite toto právo tolerovali, neznamená splnenie
podmienok vydržania vecného bremena.
Prvoinštančný súd, vzhľadom na chýbajúce hmotnoprávne predpoklady nevypočul navrhovaného
svedka, a to matku žalobcu k rozsahu tvrdeného vecného bremena, pretože nedošlo k preukázaniu
vzniku a existencie takéhoto vecného bremena, preto rozsah vecného bremena bol pre skutkový stav
zistený prvoinštančným súdom bez právneho významu.

Preto, keďže žalobca nepreukázal vznik vecného bremena tak, ako bol vykreslený v aktuálnom
geometrickom pláne in rem, a to, že žalovaná mu bráni v užívaní tohto vecného bremena, prvoinštančný
súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Prvoinštančný súd zohľadnil návrh žalovanej
prezentovaný na pojednávaní konanom dňa 25.5.2021, ktorá priznanie náhrady trov konania voči

žalobcovi pre prípad jej úspechu vo veci nežiadala. Súd vychádzal zo zásady procesnej ekonómie, preto
rozhodol tak, že celkovo v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca sa nestotožnil

s právnym názorom prvoinštančného súdu. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
V priebehu konania bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu E. B. nadobudol vecné bremeno
zodpovedajúce právu prechodu cez parcelu teraz CKN č. XXX/X na parcelu CKN č. XXX v požadovanom

rozsahu, a to vecné bremeno in rem.
Prvoinštančný súd sa zaoberal otázkou, či bol u právneho predchodcu žalobcu prítomný konkrétny
právny dôvod, na základe ktorého mohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu voči
žalovanej patrí právo spôsobilé byť obsahom vecného bremena.
Prvoinštančný súd mal prvým rozsudkom uvedené okolnosti jednoznačne preukázané. Po opätovnom

vyhodnotení dôkazov si osvojil opačný názor, a to, že akákoľvek ústna dohoda nemohla zakladať
vedomosť právneho predchodcu žalobcu o tom, že má právo prechodu cez pozemok, ktorý nie je v jeho
vlastníctve.Tentoopačnýnázorsiprvoinštančnýsúdosvojilajnapriektomu,žeexistenciutakejtodohody
medzi právnymi predchodcami účastníkov konania prakticky potvrdila ako žalovaná, tak aj svedok
žalovanej strany, F. B., brat žalovanej.

Existenciu ústnej dohody potvrdzujú aj okolnosti danej veci, z ktorých je zrejmé, že právo prechodu
v navrhovanom rozsahu teraz cez parcelu CKN č. XXX/X akceptovali od konca 60-tych rokov minulého
storočia do roku 2012 ako právny predchodca žalovanej (otec D. B.), tak aj samotná žalovaná.
Právni predchodcovia účastníkov konania, bratia E. B. a D. B., boli osobami nie znalými práva, preto
nie je možné od nich spravodlivo žiadať, aby si otázku jedine možného prístupu na parcelu CKN č. XXX

inak, ako cez parcelu CKN č. XXX/X usporiadali uzatvorením príslušnej písomnej zmluvy.
Žalobca poukázal na svoje písomné vyjadrenia a podania, ktoré vo veci vykonal zo dňa 1.6.2020
a 24.5.2021.
Žalobca so zreteľom na všetky okolnosti danej veci svoje právo prechodu odvodzuje od práva svojho
právneho predchodcu, ktorý toto právo nadobudol vydržaním.

Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok tak, že žalobe vyhovie, alebo aby
zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o veci.

9.Kodvolaniuzaujalapísomnéstanoviskožalovaná.Žalovanásastotožnilasozávermiprvoinštančného
súdu a so skutočnosťou, že tvrdenie žalobcu o existencii ústnej dohody medzi jeho starým otcom E.

B. a otcom žalovanej D. B., zakladajúceho trvalé právo prechodu cez terajšiu parcelu CKN XXX/X pre
každého do budúcna vlastníka parcely, teraz vedenej ako CKN č. XXX, preukázané nebolo. Poukázala
na to, že nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov strán sporu, a pretoakákoľvek ústna dohoda o spôsobe využitia dotknutého územia nemohla zakladať vedomosť právneho
predchodcu žalobcu o tom, že má právo prechodu cez pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve.
Takáto dohoda podľa žalovanej nevznikla ani po roku 1977. Išlo len o tolerované vzájomne recipročné

konanie v súvislosti s výstavbou rodinných domov právnych predchodcov. Ani čiastočná účasť právneho
predchodcu žalobcu na výstavbe železobetónového mosta cez potok pri vstupe na parcelu č. XXX v 80-
tych rokoch sama o sebe nezakladá vznik práva prechodu právnemu predchodcovi žalobcov, a tým
ani vzniku práva vecného bremena. Preto žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Uplatnila si nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj

odvolacieho konania.

10. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žiada žalobe vyhovieť, resp.
zrušiť prvoinštančný rozsudok a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

12. Predmetom prvoinštančného, a teda aj odvolacieho konania ostáva nárok žalobcu na určenie,
že žalovaná je povinná strpieť výkon práva prechodu zodpovedajúci vecnému bremenu in rem peši,

osobným, motorovým vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez parcelu č. XXX/X vedenú na LV
č. XXX, k.ú. C., na parcelu CKN XXX, vedenú na LV č. XXX k.ú. C. v rozsahu geometrického plánu,
ktorý žalobca predložil súdu a ktorý bol vypracovaný dňa 23.9.2020, overený dňa 25.9.2020, č. plánu
37117769-21/2020. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že právo vecného bremena, v ktorej realizácii
mu bráni žalovaná, nadobudol vydržaním po svojich právnych predchodcoch, teda po svojom právnom

predchodcovi E. B.. Medzi právnymi predchodcami účastníkov konania J. a D. B. malo dôjsť k dohode
v 60-tych rokoch a toto právo bolo realizované až do roku 2012.
Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej
že súd vec nesprávne právne posúdil.
Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto

nesprávnosť môže byť spôsobená príčinami, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie
dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov alebo predpoklad dotvorenia skutkového stavu
ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Táto vada je naplnená
v prípade, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval

nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne
zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
V priebehu prvoinštančného konania tak, ako bol vyslovený právny názor odvolacím súdom v konaní
pod sp. zn. 17Co/58/2019, sa prvoinštančný súd zameral na zistenie, či tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol
v žalobe ako dôvod uplatňovaného nároku, žalobca preukázal.

13. Podstatnou okolnosťou na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť, bolo zistenie, či žalobca je právnym
nástupcomsvojhoprávnehopredchodcuačižalobcavstúpildojehoprávprirealizáciivecnéhobremena,
ktoré označil v uplatňovanom nároku. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že mu takéto vecné
bremeno alebo právo vyplývajúce z vecného bremena svedčí. To, že mu toto právo svedčí, tak, ako to

uviedol žalobca aj v odvolaní, malo vzniknúť koncom 60-tych rokov minulého storočia na základe dohody
medzi právnymi predchodcami J. B. a D. B.. Prvoinštančný súd však nezistil, že by v tom čase dohody
medzi podielovými spoluvlastníkmi o realizácii vecného bremena právnym predchodcom žalobcu boli
uzatvorené. Prvoinštančný súd poukázal vo svojom rozhodnutí na tú okolnosť, že v 60-tych rokoch
všetkyparcely,tedaparcely,ktoréaktuálneužívažalovanáaparcela,ktoréaktuálneužívažalobca,tvorili

jeden pozemok. V tom čase si právni predchodcovia na častiach pozemku, každý samostatne vystavili
rodinné domy. Tým, že pozemky boli v podielovom spoluvlastníctve a k rozdeleniu spoluvlastníctva
nedošlo, resp. žalobca tieto okolnosti nepreukázal, nemohlo vzniknúť ani vecné bremeno v prospech
žalobcu pri užívaní vlastnej parcely, resp. parcely, ktorej bol spoluvlastníkom. Preto v 60-tych rokoch,
pokiaľ sa aj realizovala jeho stavba rodinného domu a prechádzal (aktuálne) po parcele č. XXX/X, ktorá

bola súčasťou pôvodnej parcely v spoluvlastníctve právnych predchodcov účastníkov konania, nemohlo
právnemupredchodcovižalobcuvzniknúťprávoprechodu,atoaniinrem,aniinpersonam,keďžežiadna
dohoda spoluvlastníkov v tom čase reálne nevznikla, neexistovala, nebola preukázaná a ani z právneho
hľadiskavzniknúť,vzhľadomnaexistenciuspoluvlastníctvanemohla.Pretouvedenáodvolacianámietkažalobcu o existencii ústnej dohody preukázaná nebola, žalobca tvrdenia, od ktorých odvodzuje svoje
právo prechodu po pozemku žalovanej, nepreukázal.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne hodnotenie dôkazov, a to najmä dôkaz vykonaný
výsluchom žalovanej, ako aj výsluch F. B., brata žalovanej, je potrebné uviesť, že prvoinštančný
súd tieto výpovede vyhodnotil správne a v kontexte s inými dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané,
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Existenciu dohody
medzi právnymi predchodcami strán sporu podľa odvolania mala potvrdiť žalovaná. Je pravdou, že

žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi potvrdila, že pri výstavbe domu na parcele CKN č. XXX,
teda pri výstavbe domu právneho predchodcu žalobcu v roku 1966 – 1968 sa využíval prechod cez
pozemok, a to cez parcelu CKN XXX, ale nie tak, ako to bolo vyznačené žalobcom v geometrickom
pláne, ale poza sypanec, po hranici s parcelou CKN XXX, teda iným smerom. Potvrdila teda, že
právny predchodca žalobcu v čase existencie podielového spoluvlastníctva, vzhľadom na to, že medzi
parcelami, na ktorých si právni predchodcovia postavili rodinného domy, neexistovali ploty, využíval pri

stavbe svojho domu prechod aj cez parcelu, na ktorej stál rodinný dom právneho predchodcu žalovanej,
avšak prechod neviedol tak, ako sa ho dožaduje žalobca, ale iným smerom. Preto žalovaná nenastúpila
po svojich právnych predchodcoch do povinnosti trpieť realizáciu vecného bremena v rozsahu, ako
to žiada geometrickým plánom žalobca a žalobca uplatňovaný rozsah tvrdeného vecného bremena
nielenže po svojich právnych predchodcoch nezískal, ale ani nezískal v rozsahu, v akom je v priebehu

prvoinštančného konania uplatňované. Túto okolnosť nakoniec potvrdil aj svedok F. B., brat žalovanej,
ktorý potvrdil, že medzi právnymi predchodcami strán sporu bola dohoda, že pokiaľ rodičia žalovanej
dovolia prejsť starým rodičom žalobcu cez svoj pozemok, títo obdobne umožnia recipročne rodičom
žalovanej otáčať sa s vozmi na svojom pozemku. Naviac, v čase výstavby rodinného domu právneho
predchodcu žalobcu po parcele žalovanej, v tom čase po parcele právneho predchodcu žalovanej,

bol prevážaný stavebný materiál na tento dom. Teda nebolo preukázané, že bola uzatvorená medzi
právnymi predchodcami hoci len ústna dohoda o prechode tak, ako ju žiada vykonávať od žalovanej
žalobca a nebolo preukázané, že išlo o vecné bremeno in rem.

15. Preto skutkové okolnosti zistené prvoinštančným súdom o tom, že žalobcovi nesvedčí vecné

bremeno, pretože neboli preukázané žalobcom tvrdené okolnosti, od ktorých svoje právo odvodzuje,
spôsobilo, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku, a preto nebolo
možné nepreukázanému nároku poskytnúť ochranu a trvať na tom, že žalovaná je povinná toto právo
prechodu po svojom pozemku strpieť.

16. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu žalobcu zamietol. Nebolo preukázané,
že vecné bremeno vzniklo, že toto právo vyplývajúce z tvrdeného vecného bremena svedčí žalobcovi
a nebolo preukázané, že by žalovaná mala tvrdené právo žalobcu strpieť pri jeho vykonávaní.
Odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

17. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP
a podľa § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bola úspešnou stranou sporu žalovaná. Žalovaná,
vzhľadom na úspech v spore, má nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom voči žalobcovi
v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tejto veci.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

2

17Co/45/2021

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.