Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201750
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1519201750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35
831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanej: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, L., o zaplatenie 11.393,43 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.06.2020,
č.k. 39Csp/25/2019-159, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í tak,
že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
11.393,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.07.2016 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,80 % (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 23.04.2019 sa žalobca (správne má byť

spoločnosť VUB, a.s. - pozn. odvolacieho súdu) voči pôvodne žalovanému v 1. rade (J. O.) a
žalovanej (označenej pôvodne ako žalovaná v 2. rade) domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia
sumy 12.588,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.07.2016 do zaplatenia.
Dôvodil, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ uzavrel dňa 23.09.2014
so žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej im
poskytol pôžičku v sume 14.000 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali splatiť v 72 mesačných splátkach, po
á 298,84 eura, do celkovej sumy 21.516,48 eura. Žalovaní porušili podmienky zmluvy splácať pôžičku

riadne a včas, a preto ich žalobca listom zo dňa 27.04.2016 vyzval v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s
§ 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) na úhradu dlžných
splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Vzhľadom na to, že žalovaní
neuhradili splatný záväzok, žalobca im listom zo dňa 08.07.2016 oznámil okamžitú splatnosť úveru ku
dňu 19.06.2016. Celkový dlh žalovaných predstavoval sumu 12.588,79 eura, nakoľko ku dňu podania
žaloby zaplatili žalobcovi spolu sumu 4.811,32 eura; žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy spolu
s úrokom z omeškania, počnúc od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej

splatnosti pôžičky.

3. Pred otvorením pojednávania zobral pôvodný žalobca žalobu voči pôvodnému žalovanému v 1. rade
v celom rozsahu späť, bez uvedenia dôvodu, preto konajúci súd uznesením zo dňa 30.07.2019, č.k.39Csp/25/2019-55, konanie voči pôvodnému žalovanému v 1. rade zastavil a rozhodol o náhrade trov
konania.

4. Písomným podaním zo dňa 15.10.2019 pôvodný žalobca požiadal o pripustenie zmeny strany sporu
na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., a to z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
30.11.2017, ktorú spolu so žiadosťou o postúpenie a prevod pohľadávok podľa prílohy, založil do
súdneho spisu. Súd prvej inštancie, konštatujúc splnenie podmienok podľa § 80 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) uznesením zo dňa 21.10.2019, č.k. 39Csp/25/2019-89,

pripustil vstup predmetnej spoločnosti do konania na miesto pôvodného žalobcu.

5. Pred meritórnym posúdením veci sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, ako aj námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej. Konštatujúc, že žalobca
na preukázanie právnej skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých
sa koná v zmysle § 80 C.s.p. založil do spisu oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení

pohľadávky adresované žalovanej na korešpondenčnú adresu v zmluve, spolu s poštovým podacím
hárkom, pričom predložil aj rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a žiadosť o
postúpenie a prevod pohľadávok podľa prílohy, prevzatých postupníkom, konajúci súd bol s poukazom
na uznesenie zo dňa 21.10.2019, č.k. 39Csp/25/2019-89, o zmene strany sporu na strane žalobcu, toho
názoru, že žalobca sa stal vo veci aktívne legitimovaným, a preto námietku žalovanej o nedostatku jeho

vecnej legitimácie vyhodnotil za nedôvodnú.

6. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovanou, tú považoval za dôvodnú v zmysle § 53
ods. 9, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka v časti zaplatenia sumy
1.195,36 eura spolu s príslušenstvom. Vychádzal z toho, že zmluvné strany sa v článku XVI., Zmluvné

podmienky, bod 12.2 - Vyhlásenie okamžitej splatnosti, dohodli, že nesplnením jednej zo splátok, ktorej
splatnosť si dohodli vždy na 20-ty deň kalendárneho mesiaca, sa stane splatným celý dlh. V takom
prípade začína premlčacia doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu plynúť odo dňa, keď
sastalasplatnoubezprostrednepredchádzajúcasplátka.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštancie
zistil, že predžalobnou upomienkou zo dňa 27.04.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na

zaplatenienedoplatkunasplátkachvsume923,42euraavprípade,ženedôjdekúhradesplátkysplatnej
v mesiaci február 2016 (02/2016) v lehote do 05.06.2016, oznámil jej oprávnenosť pôžičku zosplatniť.
Predmetná výzva, ktorú právny predchodca žalobcu doručoval na korešpondenčnú adresu žalovanej, sa
mu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 13.05.2016, pričom žalovaná k úhrade nedoplatku na
splátkach nepristúpila. Preto právny predchodca žalobcu pristúpil listom zo dňa 08.07.2016 k vyhláseniu

okamžitej splatnosti pôžičky ku dňu 19.06.2016, t.j. pred splatnosťou splátky splatnej dňa 20.06.2016, v
celkovej sume 12.611,61 eura. Majúc za to, že ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka treba interpretovať tak, že pri väčšom počte omeškaných
splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej
začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku bezprostredne predchádzajúcu zročnosti celého dlhu,

keďže v opačnom prípade by zosplatnením celého dlhu došlo spätne k zmene začiatku behu premlčacej
doby jednotlivých splátok, súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba zosplatnenej časti
dlhu začala plynúť odo dňa 20.05.2016, ako dňa splatnosti splátky bezprostredne predchádzajúcej
zosplatneniu pôžičky, hoci sa žalovaná dostala prvý krát do omeškania už s úhradou mesačnej splátky
za mesiac január 2016 (splatnou dňa 20.01.2016). Keďže žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie

dňa 23.04.2019, v čase jej podania nemohla ešte uplynúť premlčacia doba, čo malo za následok, že
žalobou uplatnená pohľadávka nemohla byť premlčaná. Premlčaniu pritom v zmysle § 103 prvá veta
Občianskeho zákonníka podliehali len splátky splatné dňa 20.01., 20.02., 20.03. a 20.04.2016, spolu v
sume 1.195,36 eura (splátka á 298,84 eura x 4). Zohľadniac, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 12.588,79 eura počítanej ako súčet splátok a úhrad vykonaných do zosplatnenia dlhu a sumy po

jeho zosplatnení do 28.02.2019 (17.400,11 eura - 4.811,32 eura) za nepremlčanú považoval súd prvej
inštancie sumu 11.393,43 eura.

7.Súdprvejinštanciesazaoberalinámietkoužalovanej,založenejnatom,žeNárodnábankaSlovenska
(ďalej len „NBS“) vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách tzv. „fikciu

doručenia“, ktorá bola a je zákonom stanovená v § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v § 111 C.s.p.
a predtým bola upravená i v § 47 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Potvrdil, že
Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 27.11.2018, č. NBS1-000-024-396, potvrdila rozhodnutie NBS,
útvar dohľadu nad finančným trhom, zo dňa 18.12.2017, č. NBS1-000-007-300, č.z. 100-000-077-996,o uložení „zákazu používať zmluvnú neprijateľnú podmienku fikcie doručenia“ žalovanej. Tá podľa
článku XVI., bod 14.2 zmluvy znela: „spoločnosť doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v
zmluve na účely doručovania (čl. IV) alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom spoločnosti

najneskôrpredodňomodovzdaniapísomnostinapoštovúprepravuspoločnosťou.Oznámeniazasielané
klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží,
inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie
zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručené, a to aj
v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.“ Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že žalovaná v zmluve uviedla ako súčasnú a korešpondenčnú adresu V.A. XX, L., ktorá
mala byť adresou jej zamestnávateľa; na tejto adrese podľa vlastného udania prestala pracovať v
roku 2015, zdržiavala sa na východe, a teda nie na adrese trvalého pobytu, pričom zmenu adresy na
doručovanie písomností veriteľovi písomne, ani inak neoznámila. Posudzovanú zmluvnú podmienku v
okolnostiach danej veci súd prvej inštancie nepovažoval za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže bola plne v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 45 ods.

1 Občianskeho zákonníka totiž predpokladá objektívnu možnosť adresáta zásielky oboznámiť sa s jej
obsahom,bezohľadunato,čisasňouajskutočneoboznámi;znenieposudzovanejzmluvnejpodmienky
je nutné vykladať tak, že predmetná zmluvná podmienka predpokladá doručovanie písomností do
dispozičnej sféry spotrebiteľa ako adresáta a zakladá len tzv. vyvrátiteľnú právnu domnienku „doručenia
písomnosti“(sodkazomnaslovnéspojenie„sapovažujúzadoručené“),apretonemôžebyťneprijateľná.

Skutočnosť, že sa písomnosť objektívne nedostala do sféry dispozície spotrebiteľa môže byť spôsobená
i tým, že adresát zmenil svoju adresu a túto skutočnosť veriteľovi písomne neoznámil, hoci tak
bol povinný, tak ako v danej veci. To, že sa písomnosť nedostala objektívne do dispozičnej sféry
žalovanej bola podľa mienky konajúceho súdu spôsobená výlučne porušením jej právnej povinnosti,
a preto prihliadajúc na princíp „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech

z vlastného protiprávneho konania), nemohlo dôjsť aplikáciou fikcie doručenia v zmysle dohodnutej
zmluvnej podmienky k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľa. Je neprípustné, aby spotrebiteľ porušením svojej povinnosti oznámiť novú
adresu pre prijímanie písomností požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov právnych
úkonov, a to na úkor osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie zmluvne dohodnuté.

8. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal posudzovaním samotnej zmluvy zo dňa 23.09.2014, ktorá
bola vyhotovená písomne a v celej časti rovnakým čitateľným písmom, so zvýraznenými nadpismi
jednotlivých článkov, a preto žalovaná nepravdivo tvrdila, že predmet a cena v zmluve boli špecifikované
menším, nečitateľným písmom. Podľa zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu pôvodnému

žalovanému v 1. rade - A.. J. O. a žalovanej ako spoludlžníkovi účelový spotrebný úver na rekonštrukciu
rodinného domu, nachádzajúceho sa v F. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie
F., vo vlastníctve žalovanej (do 21.11.2016), a to bezhotovostne v sume 14.000 eur, na dobu určitú;
tento úver sa obaja zaviazali splatiť do septembra 2020, v pravidelných mesačných splátkach po á
298,84 eura, počnúc prvou splátkou dňa 20.10.2014, po dobu 72 mesiacov, splatných vždy do 20.

dňa v mesiaci. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná vo výške 16,50 %, RPMN v rozsahu
16,50 %, priemerná RPMN v rozsahu 10,86 %, čo konajúci súd vyhodnotil ako odplatu dohodnutú v
súlade so zákonom, konkrétne s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, ods. 4, §
1a ods. 1, ods. 4 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Celkové náklady spoludlžníkov na spotrebiteľský úver boli vyčíslené sumou

7.516,48 eura, a teda spoludlžníci sa zaviazali zaplatiť veriteľovi celkovú čiastku 21.516,48 eura.
Podľa mienky konajúceho súdu zmluva po obsahovej stránke obsahovala povinné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v súlade s § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Zmluvné
podmienky, vrátane následkov nesplácania spotrebiteľského úveru a vyhlásenia okamžitej splatnosti

úveru, tvorili obsah zmluvy, a preto žalovaná nepravdivo tvrdila, že jej ich oznámil veriteľ dodatočne
„Oznámením veriteľa o schválení úveru“. Naviac, zmluvu, ktorej záväzok nebol zabezpečený záložným
právom na nehnuteľnosť, keď nehnuteľnosť bola v zmluve špecifikovaná len z dôvodu vyjadrenia účelu
poskytnutia úveru (rekonštrukcia nehnuteľnosti), žalovaná vlastnoručne podpísala dňa 23.09.2014.
Právny predchodca žalobcu si overoval schopnosť dlžníkov splácať poskytnutý úver a v súlade so

zákonom ich informoval pred uzavretím zmluvy o podmienkach poskytnutia úveru „Štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere“ dňa 11.09.2014.9. Konštatujúc, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 12.588,79 eura spolu so
zákonnými úrokmi počnúc od 14.07.2016, keď do podania žaloby mala byť uhradená suma 17.400,11
eura (ako súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu (suma splátok) a sumy po zosplatnení

do 28.02.2019), pričom žalovaná uhradila na úver len sumu 4.811,32 eura, prihliadajúc na premlčané
splátky v rozsahu 1.195,36 eura, súd prvej inštancie vyhodnotil za dôvodnú žalobu len v časti zaplatenia
sumy 11.393,43 eura, na ktorej zaplatenie žalovanú zaviazal a žalobu vo zvyšku zamietol.

10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s istinou aj ním uplatnené príslušenstvo pohľadávky, t.j.

zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške 5% ročne
od 14.07.2016, t.j. od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, do
zaplatenia.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p., majúc za to, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 90,40 %, žalovaná v rozsahu

9,60 %, a preto žalobcovi patrí voči žalovanej nárok náhradu trov konania v rozsahu 80,80 % (90,40%
- 9,60%).

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
považujúc ho za nezákonný, zjavne neodôvodnený, nezohľadňujúci jej argumenty, ani okolnosti veci.

Mala za to, že súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý proces, pričom na základe vykonaného
dokazovania dospel k extrémnemu nesúladu a následne zhodnotil vykonané dôkazy bez racionálneho
základu; týmto postupom konajúci súd ohrozil jej práva a právom chránené záujmy.

13. Žalovaná v odvolaní zotrvala na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca

podľa nej nijako nepreukázal, že jej poslal oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom v tomto smere
nepredložil ani doručenku opatrenú jej podpisom; s poukazom na viaceré rozhodnutia okresných súdov
mala za nepostačujúce predloženie len zmluvy o postúpení pohľadávok a podacieho hárku. Odvolávajúc
sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Cdo 147/2017, žalovaná ďalej
uviedla, že bolo na žalobcovi, aby zdokladoval platné postúpenie pohľadávky od VUB banky (pôvodný

žalobca), pričom v tomto smere si nesplnil ani notifikačnú povinnosť; vzhľadom na to, že predmetom
konania bol úver poskytnutý bankou, bol postupník, na ktorého bola postúpená pohľadávka banky, a
ktorý si túto uplatnil v súdnom konaní, povinný tvrdiť a preukázať splnenie podmienok aktívnej vecnej
legitimácie, vrátane toho, či bola na neho pohľadávka banky platne postúpená podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách.

14. V ďalšom žalovaná súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne právne posúdenie ňou vznesenej
námietky premlčania. Zdôraznila, že žalobca ju listom zo dňa 27.04.2016, ktorý možno považovať
za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, upozornil, že je v omeškaní so splátkami
v celkovej sume 923,42 eura. Keďže následne pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru

pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.02.2016, bola toho názoru, že premlčacia doba uplynula
dňa 20.02.2019. Premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke totiž začala plynúť
od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok a pre ktorú žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť pôžičky. Vzhľadom na to, že takou splátkou bola splátka zročná dňa 20.02.2016,
od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba; pokiaľ žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa

23.04.2019,podaljuoneskorene.Žalovanázdôraznila,žezačiatokpremlčacejdobynemožnopočítaťod
zročnosti splátky splatnej bezprostredne pred zosplatnením úveru, a to s poukazom na § 103 veta druhá
Občianskeho zákonníka, od ktorého sa nemožno odchýliť. Na uvedenom základe žalovaná navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), ktoré smerovalo
do vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 31.03.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).17. Žalovaná v odvolaní namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Dôvodila, že
tento nijako nepreukázal zaslanie oznámenia o postúpení pohľadávky a ani jeho doručenie, pričom
odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Cdo 147/2017,

bola toho názoru, že žalobca mal preukázať platné postúpenie pohľadávky od pôvodného žalobcu - VUB
banky, vrátane splnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Odvolací
súd nemohol tejto odvolacej argumentácii žalovanej priznať úspech.

18.Zobsahuspisuvyplýva,žerámcovouzmluvouzodňa30.11.2017,ktorúuzatvoriliConsumerFinance

Holding, a.s. a VUB a.s. ako postupcovia so žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok
postupcov identifikovaných v zozname pohľadávok, pričom podľa prílohy, jednou z postupovaných
pohľadávok bola i pohľadávka voči žalovanej vyplývajúca zo zmluvy, v sume 15.121,13 eura. Predmetnú
zmluvu o postúpení pohľadávok posudzoval súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu pôvodného
žalobcu na zmenu strany sporu vystupujúceho na strane žalobcu, pričom v uznesení zo dňa 21.10.2019,
č.k. 39Csp/25/2019-89, konštatoval, že táto predstavuje právnu skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod (v danom prípade prevod) práv alebo povinností, o ktorých sa koná, a teda, že pôvodný
žalobca preukázal na jej základe, že došlo k prevodu práv uplatnených v konaní na nový subjekt
(žalobca), ktorý so svojim vstupom do konania vyjadril súhlas; zmluvou o postúpení pohľadávky tak
bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, a preto žalovaná jej nedostatok namietala
nedôvodne. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že súčasťou súdneho spisu je i oznámenie

pôvodného žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2019, adresované žalovanej, spolu s podacím
hárkom osvedčujúcim jeho podanie na poštovú prepravu žalovanej v ten istý deň.

19. Pokiaľ žalovaná poukazovala i na nedostatok splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z., odvolací súd udáva, že predmetné zákonné ustanovenie na prejednávanú vec nedopadá.

Vychádzajúc z jeho znenia je zrejmé, že uvedené ustanovenie sa týka prípadov peňažných záväzkov
medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky vzniknutých v súvislosti s bankovou činnosťou (§
2 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) poskytovanou klientom banky, keď za klienta treba
považovať osobu, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod pri bankovej činnosti. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že k jej uzavretiu

pristúpila nebanková spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (ako veriteľ), a teda nie banka, príp.
pobočka zahraničnej banky, pričom na jej základe sa žalovaná nestala klientom banky; argumentácia
žalovanej o nedodržaní postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. zo strany pôvodného žalobcu
nebola preto v prejednávanej veci náležitá.

20. Za dôvodnú však vyhodnotil odvolací súd námietku žalovanej ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia premlčania pohľadávky.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

25. Plnenie dlhu možno dohodnúť v splátkach a ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník

povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie
príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody zmluvných strán alebo na základe
rozhodnutia súdu, či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z
nichplynietrojročnápremlčaciadobasamostatne.Splatnosťjednotlivýchsplátokneovplyvňujesplatnosťcelého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka potom viaže na jednotlivé
splátky, a nie na celý dlh.

26. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok upravených v § 53 ods. 9
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom; ak toto právo
nevyužije, dlh sa bude premlčiavať odo dňa splatnosti jednotlivých splátok. Iná situácia nastane, ak
veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz. V takom prípade začne premlčacia doba plynúť
podľa § 103, veta druhá Občianskeho zákonníka len pre v budúcnosti splatné splátky, a to odo dňa

zročnosti tej nesplnenej splátky, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka; premlčanie celého zvyšku dlhu nie je preto viazané na okamih využitia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú toto právo veriteľ
využíva. Zároveň musí veriteľ, vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, rešpektovať i ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je strata výhody splátok podmienená tým, že a/
nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa, b/ veriteľ

môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením
splátkyac/veriteľupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenieprávanazaplatenie
celej pohľadávky.

27. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie správne

konštatoval, že pôvodný veriteľ - Consumer Finance Holding, a.s. mohol v súlade so zmluvnými
dojednaniami listom zo dňa 08.07.2016 pristúpiť k predčasnému zosplatneniu pôžičky (úveru) ku
dňu 19.06.2016, ktorú skutočnosť žalovaná v konaní nerozporovala. Predčasnému zosplatneniu
pôžičky pritom predchádzala písomná výzva - predžalobná upomienka zo dňa 27.04.2016, v ktorej
predmetná spoločnosť žalovanú informovala o nedoplatku na splátkach v celkovej sume 923,42 eura

(zodpovedajúceho trom splátkam), žiadala o ich úhradu, pričom žalovanú súčasne upozornila, že ak
nepristúpi k úhrade splátky splatnej v mesiaci február 2016 do 05.06.2016, bude oprávnená pôžičku
zosplatniť; žalovaná zásielku s predžalobnou výzvou síce neprevzala v odbernej lehote, keď sa táto
vrátila ako neprevzatá dňa 13.05.2016, avšak v súlade so zmluvnými dojednaniami sa považuje
za doručenú (bod 14.2 zmluvy). Treba prisvedčiť konajúcemu súdu, že za danej procesnej situácie

bolo pre správne posúdenie námietky premlčania potrebné zistiť, nesplnenie ktorej splátky vyvolalo
vyhlásenie okamžitej splatnosti celej pôžičky. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z výkladu ustanovenia
§ 103 Občianskeho zákonníka, za túto splátku považoval splátku pôžičky splatnú dňa 20.05.2016,
majúc za to, že premlčacia doba začala plynúť od splatnosti splátky bezprostredne predchádzajúcej
zročnosti celého dlhu, keďže v opačnom prípade by zosplatnením celého dlhu došlo spätne k zmene

začiatku behu premlčacej doby. S týmto výkladom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka sa
však nemožno stotožniť, a to i vo vzťahu k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka a vo väzbe
na splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie, hoci v rámci
zistenia skutkového stavu uviedol, že obsahom predžalobnej výzvy zo dňa 27.04.2016 bola i informácia
o tom, že ak žalovaná neuhradí splátku pôžičky splatnú v mesiaci február 2016 (splatnosť 20.02.2016

- pozn. odvolacieho súdu) do 05.06.2016, pristúpi k predčasnému zosplatneniu celého úveru, následne
nesprávne viazal počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka na splátku
splatnú v mesiaci máj 2016 (20.05.2016). Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. pritom označila
splátku, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania a na ktorú viazala vznik oprávnenia podľa § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako splátku splatnú v mesiaci

február 2016, čo výslovne uviedla v predžalobnej výzve zo dňa 27.04.2016; možno potom súhlasiť s
argumentáciou žalovanej, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti pôžičky došlo pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 20.02.2016.

28. Odvolací súd udáva, že bolo na výlučnej vôli pôvodného veriteľa rozhodnúť sa, v súvislosti s

ktorou omeškanou splátkou pôžičky požiada žalovanú ako dlžníka o zaplatenie celého dlhu. Pri znalosti,
že žalovaná neuhradila splátku pôžičky splatnú dňa 20.02.2016, a táto bola tou, pre ktorú pôvodný
veriteľ pristúpil k zosplatneniu celej pohľadávky, za súčasného dodržania postupu podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, potom súd prvej inštancie nesprávnou interpretáciou právnej normy v § 103
Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav, posúdil nesprávne námietku premlčania žalovanej.

Premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu sa začína skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu,
t.j. začína plynúť už odo dňa zročnosti (splatnosti) nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.
Až od splatnosti tejto nesplnenej splátky (v danom prípade splátky splatnej dňa 20.02.2016), a žiadnej
inej, začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103, veta druhá Občianskeho zákonníka, a táto uplynuladňa 20.02.2019. Pokiaľ právny predchodca žalobcu podal žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy celkovo 12.588,79 eura s prísl. dňa 23.04.2019, podal ju po uplynutí premlčacej doby;
bolo potom na mieste žalobu žalobcu v celom rozsahu, a teda nielen v časti zaplatenia sumy 1.195,36

eura s prísl., zamietnuť.

29.Vychádzajúczvyššieuvedenéhomožnouzavrieť,žežalovanáopodstatnenenamietala,žerozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
V dôsledku uvedeného odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku

súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa §
396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala
z dôvodu zmeny napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie plný úspech vo veci samej, nepriznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli. .

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).