Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/232/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520204888
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1520204888.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
F. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - H. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. 7, XXX XX T., zastúpená AK PG s.r.o., so sídlom Vápenná 7, 851 07 Bratislava, IČO: 36

866 911, a otec - D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, zastúpený Centrom právnej pomoci,
so sídlom Račianska 71, P. O. BOX 18, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, v konaní o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.05.2021, č.k. 20P/195/2020-127, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. o výživnom na maloleté dieťa v závislom
výroku V. o zamietnutí návrhu vo zvyšku a výroku VI. o trovách konania z r u š u j e a vec sa v rozsahu

zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava rozsudkom zo dňa 19.05.2021, č.k. 20P/195/2020-127 vo výroku I. zveril
maloletú F. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, vo výroku II. určil, že zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, vo výroku III. styk ponechal neupravený, vo
výroku IV. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú sumou 270 eur mesačne, vždy do 15. dňa

kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, vo výroku V. návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku VI.
rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 1, 3, 4, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1, 2, 3, 5, § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a to po každej stránke. Otázka zverenia maloletej
sporná nebola, keďže obaja rodičia súhlasili s jej zverením do osobnej starostlivosti matke. Zastupovanie
maloletej a správu jej majetku ponechal v dispozícii oboch rodičov, keď nezistil dôvody, pre ktoré by
niektorého z rodičov z tejto zložky rodičovských práv a povinností vylúčil. Vo vzťahu k úprave styku otca
s maloletou poukázal na zhodné stanovisko rodičov, ktorí styk nežiadali upraviť a navrhli ho ponechať
na ich vzájomnej dohode. Apeloval na rodičov, aby neprenášali ich rodičovský konflikt na maloletú,

aby matka maloletú motivovala k stretávaniu sa s otcom a aby otec rešpektoval režim maloletej. Pri
určení výživného pre maloletú vychádzal zo skutočnosti, že otec má príjem z inej ako závislej činnosti
(je živnostník, podniká v oblasti opravy karosérií), pričom napriek výzve súdu svoj reálny príjem z tejto
činnosti bez bližšieho zdôvodnenia nepreukázal. Preto pri výpočte výšky výživného prihliadal na príjem
otca vo výške dvadsaťnásobku životného minima, t.j. v sume 4 280 eur (podľa zákona č. 601/2003 Z.z.
a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 174/2020 Z.z. životné

minimum predstavuje sumu 214,83 eur). Uviedol, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.03.2021
bola otcovi uložená povinnosť predložiť v určenej lehote evidenciu pohľadávok a záväzkov za rok 2019,ktorú povinnosť si tento nesplnil. Otcove tvrdenia, že nemá žiadny príjem, vyhodnotil ako nepravdivé,
keď zároveň uviedol, že sa mu neoplatí zamestnať na trvalý pracovný pomer, v ktorom by zarobil 1
000 eur v čistom, pretože by to nepokrylo ani jeho základné náklady na bývanie a výživné na jeho deti.

Nemohol tiež prihliadnuť na otcom uvádzané pôžičky a exekúcie, keďže výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú. Matkou vyčíslené výdavky
maloletej v sume 799 eur mesačne považoval za neopodstatnené, poukazujúc na vek maloletej 6 rokov,
ktorá nemá trvalo zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, nenavštevuje súkromnú školu a nemá
iné mimoriadne výdavky. Reálne náklady na maloletú potom ustálil na úrovni cca 490 eur mesačne, po

zohľadnení životnej úrovne rodičov, resp. životnej úrovne otca, v ktorého schopnostiach a možnostiach
je prispievať aj na úhradu iných nákladov než bežných potrieb nevyhnutných pre prežitie kultúrneho
človeka. Na strane matky poukázal na jej nezamestnanosť, pričom nemá žiadne zdravotné obmedzenia
a je v produktívnom veku, teda je v jej schopnostiach a možnostiach nájsť si adekvátne zamestnanie,
ktoré jej poskytne dostatočné finančné ohodnotenie na to, aby na výživu maloletej prispievala nielen
osobnou starostlivosťou, ale aj finančne. Poukazujúc na vek maloletej a z toho pohľadu vyššiu osobnú

angažovanosť matky, otcovi určil povinnosť prispievať na náklady maloletej v ich väčšej polovici.
Návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor maloletej zamietol, keď vzhľadom na majetkové
pomery otca a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti (otec má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým
deťom z predchádzajúceho manželstva, rodičovskou dohodou schválenou rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 19.06.2018, č.k. 37P/116/2018-51 sa zaviazal platiť výživné na každé z nich

vo výške 50 eur mesačne, avšak reálne má prispievť po 150 eur mesačne, čo však nepreukázal)
nevzhliadol dôvody na jeho priznanie, keď otec nevlastní ani žiadny cenný hnuteľný či nehnuteľný
majetok dostatočne odôvodňujúci tvorbu úspor. Uviedol, že výdavky maloletej budú s jej pribúdajúcim
vekom rásť a preto nie je možné určiť vyživovaciu povinnosť otca v sume, ktorá by dosahovala strop
jeho schopností a možností. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku IV. podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc ho v napadnutej časti zmeniť a výživné na maloletú určiť
sumou 150 eur mesačne, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu

prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní

uskutočnenom dňa 19.05.2021 o 10.00 hod. konal a vyhlásil napadnutý rozsudok v jeho neprítomnosti,
hoci telefonicky informoval súd o kolízii termínu pojednávania s jeho termínom u lekára, čo následne
oznámil aj prostredníctvom emailu a v ďalšom doručil lekársku správu. S poukazom na závažnosť
úrazu (zlomenina päty), bolo preňho nevyhnutné, aby sa zúčastnil lekárskej prehliadky. Súdu prvej
inštancie zároveň vytkol, že ho neinformoval, či ním uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania je

dôležitý alebo nie v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nepostupoval
správne, keď vychádzal z jeho príjmu vo výške dvadsaťnásobku životného minima, neprihliadajúc na
stanovisko kolízneho opatrovníka. Namietal, že súd prvej inštancie úplne opomenul jeho vážny úraz zo
septembra 2020, ktorý mu znemožňoval vykonávať prácu a bol poberateľom nemocenského vo výške
300 eur mesačne. Upozornil, že dňa 04.11.2020 podpísal s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Pezinok pripojenú dohodu č. 20/03/54E/3797 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá
pomoc“ - Opatrenie č. 2“ a dňa 08.12.2020 pripojený dodatok k dohode, na základe ktorých mu boli
vyplatené príspevky 451 eur za september 2020, 810 eur za október 2020 až február 2021 a 870 eur
za marec až máj 2021, čo súdu uviedol. Poukázal na povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci (§ 35
a § 36 CMP). Namietal, že súd prvej inštancie komplexne neskúmal majetkové a zárobkové možnosti

a schopnosti rodičov za celé posudzované obdobie a nezisťoval, či jeho dlhodobá práceneschopnosť
spojená s poberaním dávky sociálneho zabezpečenia a príspevku „prvej pomoci“ nemá vplyv na výšku
výživného. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje záver, ako súd prvej inštancie zistil a vyhodnotil príjmy
rodičov, čoho následkom je nedostatočné objasnenie skutkového a právneho základu rozhodnutia. K
odvolaniu pripojil prepúšťaciu správu zo dňa 19.09.2020, výmenný poukaz zo dňa 29.04.2021, exekučný

príkaz sp.zn. 233EX 174/21 zo dňa 24.05.2021 a upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. 233EX 252/21
zo dňa 27.05.2021.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) so záverom, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otcom namietaným procesným pochybením súdu prvej
inštancie spočívajúcim vo vykonaní pojednávania nariadeného na deň 19.05.2021 o 10.00 hod., na

ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej, v neprítomnosti otca napriek tomu, že tento požiadal o jeho
odročenie. Odvolací súd na danú námietku otca neprihliadol, keď dospel k záveru, že otec nepreukázal
existenciu žiadneho dôležitého dôvodu na odročenie predmetného pojednávania v zmysle § 183 CSP.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď otec požiadal o odročenie pojednávania dňa
18.05.2021, a to najprv telefonicky a následne aj emailom, dôvodiac ochorením jeho detí, ako aj tým, že
on sám má zlomenú nohu a rehabilituje, súdu prvej inštancie nedoručil žiadny doklad preukazujúci ním

uvedené skutočnosti. Až nasledujúci deň, t.j. 19.05.2021 o 9.59 hod. (minútu pred začatím nariadeného
pojednávania v predmetnej veci), otec súdu prvej inštancie emailom doručil lekársku správu, ktorá však
bola z väčšej časti nečitateľná, pričom z nej boli zrejmé iba osobné údaje otca a termín vyšetrenia
19.05.2021 o 09.33 hod., avšak nedalo sa z nej vyvodiť miesto vyšetrenia ani označenie zdravotníckeho
zariadenia, resp. lekára. Vo vzťahu k námietke otca, že mu súd prvej inštancie v rozpore s § 183 ods.

4 CSP neoznámil, či ním uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania je dôležitý alebo nie, odvolací
súd poukazuje na email zo dňa 18.05.2021, ktorým súd prvej inštancie otcovi oznámil, že na jeho
ospravedlnenie, resp. žiadosť o odročenie pojednávania neprihliada, a to okrem iného z dôvodu, že otec
ním uvádzané dôvody nepreukázal. V danom štádiu konania už došlo k vypočutiu otca na pojednávaní
uskutočnenom dňa 10.03.2021, v rámci ktorého mal tento dostatočný priestor sa k predmetnej veci

vyjadriť.

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku IV. rozsudku uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej F. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 270 eur mesačne, vždy do
15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa

príslušných ustanovení Zákona o rodine iba čiastočne, keďže nevyhodnocoval podmienky v zmysle
ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine a neurčil počiatok určenia výživného, v dôsledku čoho vec
nesprávne právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny právny záver, s ktorým sa odvolací súd nemohol
stotožniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia
spočívajúceho v neustálení okamihu, od ktorého sa výživné určuje. Nesprávne teda postupoval súd

prvej inštancie, ktorý určil výživné bez stanovenia doby, od ktorej má otec platiť výživné v určenej výške.

8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

9. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

10. Súd prvej inštancie síce v danom prípade vykonal dokazovanie, avšak vôbec neurčil počiatok
určenia výživného na maloletú, keď doba, odkedy má otec platiť výživné v určenej výške, mala nastať
až po rozhodnutí súdu a nadobudnutí vykonateľnosti výroku o výživnom, ku ktorému v zmysle § 44

CMP dochádza doručením rozhodnutia. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie z ktorého presne
nevyplýva okamih určenia počiatku povinnosti platiť výživné, resp. tento má nastať až v budúcnosti, po
nadobudnutí vykonateľnosti rozsudku, je právne nesprávne. O stanovení doby od kedy sa výživné určuje
je súd povinný rozhodnúť bez ohľadu znenia návrhu, keďže súd v konaniach vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých je povinný konať v súlade s ustanovením § 23 ods. 2, § 35, § 36 CMP ( v danom

prípade matka na pojednávaní dňa 10.03.2021 pri prednesení návrhu žiadala určiť výživné od podania
návrhu). V odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie súčasne úplne absentujú dôvody
záveru o určení výživného na maloletú bez stanovenia konkrétneho okamihu, od ktorého sa výživné
určuje. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby
jeho závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne
a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantnéotázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nespĺňa vyššie uvedené kritéria

pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

11. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v výroku IV. o určení
výživného na maloletú, ako aj v závislom výroku V. o zamietnutí návrhu vo zvyšku a výroku VI. o trovách
konania s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom
možnosť konať pred súdom, ako aj s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP, keď súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky ustanovenia právneho predpisu a

nadväznevnaznačenomsmereinedostatočnezistilskutkovýstav,atentonedostatoknemožnonapraviť
(z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 CMP viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní presne určiť počiatok určenia výživného na maloletú, za týmto
účelom dokazovanie zopakovať a doplniť v potrebnom rozsahu, vo veci rozhodne po zistení skutočného
stavu veci na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl.
CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Súd
prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami

pre určovanie výživného na maloleté dieťa (§ 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine) a následne opätovne
rozhodne o určení výživného na maloletú, ako aj o zročnom výživnom, vyhodnotí schopnosti, možnosti
a majetkové pomery oboch rodičov, ustáli odôvodnené potreby maloletej za celé posudzované obdobie,
zistí spôsob plnenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú, tak, aby nové rozhodnutie zodpovedalo
§ 220 ods. 2 CSP.

13. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).