Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/195/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520204888
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1520204888.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zas. kolíznym opatrovníkom - Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - H. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. 7, T., práv. zast.: AK PG, s.r.o., Vápenná 7, Bratislava, IČO: 36 866
911 a otec - D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, zast. Centrom právnej pomoci, Račianska 71,
Bratislava, IČO: 30 798 841, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. F., takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť výživné na mal. F. H., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX v sume 200 eur mesačne a od XX.XX.XXXX v sume 270 eur mesačne vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 28.08.2020 do 31.10.2022 v sume 2.526 eur, je otec
povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.08.2020 domáhala, aby jej súd zveril maloletú do osobnej

starostlivosti, pritom len ona by dieťa zastupovala a spravovala jeho majetok. Žiadala určiť otcovi bežné
výživné 800 eur mesačne, výživné na tvorbu úspor po 200 eur mesačne a neupraviť styk otca s
maloletou.

2. Okresný súd Bratislava V rozhodol v merite veci rozsudkom č. k. 20P/195/2020 - 127 zo dňa
19.05.2021 nasledovne: E. F. zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.).; Určil, že maloletú budú
zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia (výrok II.).; Styk neupravil ( výrok III.).; Otcovi určil

povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 270 eur mesačne, vždy do 15.dňa kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky (výrok IV.).; Vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok V.).; Žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XXCoP/XXX/XXXX -XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil vyššie
uvedený rozsudok OS T. V v napadnutom výroku IV. o výživnom v závislom výroku V. o zamietnutí
návrhu vo zvyšku a výroku VI. o trovách konania, vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2021 vo výrokoch I. až

III. a dňa 04.04.2021 čo do výrokov IV. až VI. , ktoré boli zrušené uznesením KS v Bratislave č. k.
11CoP/232/2021-164 zo dňa 22.03.20224. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 20P/194/2020 - 16 z 21.9.2020 neodkladným opatrením
uložil povinnosť otcovi platiť výživné na mal. F. v sume XXX eur mesačne. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 16.10.2020.

5. Okresný súd následne postupoval v intenciách odvolacieho súdu súc viazaný jeho právnym
názorom, zopakoval a doplnil dokazovanie. Za tým účelom súd pri predvolávaní otca na pojednávanie
na 16.08.2022 ho vyzval, aby v lehote najneskôr 15 dní pred termínom pojednávania zaslal súdu
nasledovné doklady: 1) potvrdenie o priemernom čistom mesačnom príjme otca maloletej (nie výplatné

pásky, ale rozpis príjmov za každý mesiac jednotlivo vyhotovený zamestnávateľom opatrený podpisom
zodpovednej osoby a pečiatkou zamestnávateľa, prípadne daňové priznanie za roky 2019 až 2021),
eventuálne rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, potvrdenia o poberaní sociálnych dávok ,
podpory v nezamestnanosti, poberaní nemocenského, starobného či invalidného dôchodku za obdobie
od01.01.2019 následne;2)akjeotecmaloletejženatý/žijesdružkou-potvrdenieojejpríjmezarovnaké
obdobie; 3) ak otec maloletej má ďalšie vyživovacie povinnosti - rodné listy detí, prípadne posledné

rozhodnutia súdu o výživnom; 4) ak je nezamestnaný - doklad o skončení posledného pracovného
pomeru a doklad z ÚP o evidencii a výške podpory v nezamestnanosti; 5) doklady preukazujúce výšku
výdavkov súvisiacich so zabezpečením bývania a s vedením domácnosti, prípadne zvýšených výdavkov
na vlastnú výživu, napr. v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom; 6) potvrdenia, ktoré preukazujú
iba zvýšené - mimoriadne náklady na výživu ďalšieho dieťaťa súvisiace napr. s jeho zdravotným stavom,

školskou dochádzkou, finančne náročnejšími športovými aktivitami a pod.; (napr. celiakia, diabetes,
okuliare, zubný aparát); 7) v prípade zdravotných problémov - lekársku správu, resp. všetky aktuálne
lekárske správy za obdobie od 01.08.2020; 8) aktuálny zoznam pravidelných mesačných výdavkov
na domácnosť , resp. uviesť iné mesačné výdavky, ktoré považuje za podstatné pre toto konanie; 9)
predložiť doklad preukazujúci, že poberal či doposiaľ poberá nemocenské a v akej výške a na základe

akého rozhodnutia; 10) nakoľko je otec evidovaný ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie a teda
účtovnou jednotkou účtujúcou v jednoduchom účtovníctve ( resp. v istom období účtoval, ak medzi
časom prestal podnikať); Súd žiadal, aby za účelom objektívneho preskúmania skutkového stavu súdu
predložil: a) Daňové priznania za roky 2020,2021, b) Účtovné doklady za roky 2019 až 2021 a to:
peňažný denník, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, pomocné knihy ak ich evidoval. Súd taktiež vykonal

ex offo šetrenia k zisteniu majetkových pomerov otca.

6. Následne súd vytýčil nové pojednávanie na 8.9.2022, výzvu pôvodne zasielanú otcovi na doloženie
listín ( sú uvedené v bode 4 odôvodnenia tohto rozsudku) zaslal jeho právnemu zástupcovi, ktorý seba
aj otca z pojednávania ospravedlnil. Otca ospravedlnil z dôvodu, že sa pracovne zdržiava vo M.. Z

objektívnych dôvodov na strane právneho zástupcu zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Právny
zástupca otca doplnil svoju žiadosť o odročenie na pojednávanie i tým, že otec im nedoložil žiadne
podklady v zmysle predvolania súdu.

7. Právny zástupca sa aj následne na posledné pojednávanie dňa 27.10.2022 dostavil ospravedlňujúc

svojho mandanta s tým, že je pracovne mimo Slovenskú republiku. Opäť nepredložil súdu od otca žiadne
súdom požadované listiny z dôvodu, že otec im ich neposlal. V mene svojho mandanta však dal súdu
informáciu, že otec by súhlasil s výživným v sume 270 eur mesačne od dátumu, kedy prvý krát rozhodol
vo veci okresný súd.

8. Matka prejavila ochotu súhlasiť s platením výživného po 270 eur mesačne, ale žiadala ho priznať od
začatia konania, od 28.08.2020 ( takto to žiadala už v prvom návrh).

9. Súd vykonal dokazovanie rodným listom dieťaťa, písomnými a ústnymi vyjadreniami rodičov, Správou
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok a Bratislava, správou zo Sociálnej poisťovne-

ústredie, správou Daňového úradu Senec, daňovými priznaniami otca za roky 2019,2020 ( súd si ich
vyžiadal priamo z daňového úradu, lebo otec ich neposlal), informáciou od zamestnávateľa matky ( O.,
potvrdením o príjme matky, zápisnicou z predbežného prejednania veci z 24.11.2020 ( čl. 30), výpisom
zo živnostenského registra na otca ( čl. 272), pripojeným spisom OS Bratislava III sp. zn. 37P/116/2018,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

10. Mal. F. je dieťa narodená z druhovského pomeru. Rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od
apríla 2020.11. Matka má stredoškolské vzdelanie s maturitou, pracovala väčšinou v oblasti služieb, nebola dlho
zamestnaná na trvalý pracovný pomer pre potrebu starostlivosti o dcéru, brigádnicky si vedela privyrobiť
netto cca XXX - XXX eur mesačne. Matka v priebehu konania uviedla, že asi rok a pol pracovala na

dohodu v logistickom centre v J., ale tento pomer skončil z dôvodu pandemickej situácie a uzavretia
škôlok, musela ostať s dcérou doma. Okrem maloletej mala v čase podania návrhu na súd vyživovaciu
povinnosť k synovi M., ten medzi časom splnoletnel a už na neho výživné neplatí. Matka býva s
maloletou v 3 - izbovom byte jej matky, aktuálne má mesačné výdavky s bývaním vrátane energie v sume
300 eur. V súčasnosti býva v byte len sama s dcérou, ale v čase podania návrhu tam bývala aj jej matka,

ktorej na bývanie prispievala rôznymi sumami a ak nemala dostatok finančných prostriedkov, tak niektorý
mesiac neprispela ničím. Matka bola naposledy vedená v evidencii nezamestnaných uchádzačov o
zamestnanie od 01.02.2021 do 30.06.2021 a v tomto období poberala SOS dávku po XXX eur mesačne.
Matka poukázala na to, že účtovníctvo otcovi vedie jeho bývalá manželka, s ktorou má tri deti, toto
tvrdenie súdu nepreukázala.
Matka bola evidovaná ako zamestnanec na dohodu o vykonaní práce na pozícii skladníka vo firme IN J.

s.r.o. od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ( tu mala netto mesačný príjem XXX,XX eur), vo firme IN Z. s.r.o.
od X.X.XXXX do XX.X.XXXX ( tu mala netto mesačný príjem XXX,XX eur), v IN O. s.r.o. od X.X.XXXX
do XX.X.XXXX ( tu mala netto príjem len v X/XXXX v sume XX,XX eur) a v IN H. s.r.o. od X.X.XXXX do
XX.X.XXXX ( v tomto období reálne nepracovala, príjem nemala).
MatkapoberánadieťarodinnéprídavkyaktuálnepoXXeurmesačneaotecjejnadieťaposielamesačne

výživné po XXX eur mesačne. Od X.XX.XXXX je zamestnaná v J. poisťovni ústredie a za obdobie
10/2021 až 4/2022 mala netto mesačný príjem v sume XXX,XX eur.
Matka v čase podania návrhu vyčíslila náklady na maloletú mesačne v sume XXX,XX eur ( s pomernou
časťou na bývanie išlo o sumu XXX eur). Špecifikovala ich nasledovne: príspevok na domácnosť,
elektrina, S. XX,XX eur, strava XXX eur, drogéria a kometika XX eur, cestovanie XX eur, oblečenie XXX

eur, aktivity a voľný čas XXX eur, iné výdavky ( vybavenie izby, krúžky,..) XXX,XX eur.

12. Otec má stredoškolské vzdelanie s výučným listom. Je živnostníkom v odbore oprava karosérií už
od roku XXXX, isté obdobie živnosť ukončil a opäť je ako živnostník s týmto predmetom podnikania
evidovaný od 05.04.2017.

13. Z obsahu živnostenského registra Okresného úradu Senec, č.: 140-15451 vyplýva, že otec je
evidovaný ako živnostník pod obchodným menom D. H. (O.: XX XXX XXX) a to s predmetmi podnikania:
oprava karosérií od 05.04.2017 ( čl. 15).

14. Otec má okrem mal. F. ďalšie tri vyživovacie povinnosti k mal. G. H. ( nar. XX.XX.XXXX), Q. H.
( nar. XX.XX.XXXX) a F. H. (nar. XX.XX.XXXX). OS Bratislava III rozsudkom č. k. 37P/116/2018 - 51 z
19.06.2018 ( právoplatný 13.07.2018) schválil rodičovskú dohodu otca a matky chlapcov G., Q. a F., v
zmysle ktorej sa otec zaviazal platiť na každého chlapca mesačne po 50 eur.

15. Nakoľko sa otec nedostavil na pojednávanie 27.10.2022, bol prítomný len jeho zástupca, otec súdu
ani na opakovanú výzvu nedoložil súdom požadované doklady, súd vychádzal aj z vyjadrení otca, ktoré
uvádzal na súde v rámci informatívneho výsluchu dňa 24.11.2020 a na pojednávaní dňa 10.03.2021.

15.1. Otec na informatívnom výsluchu na tunajšom súde dňa 24.11.2020 ( na čl. 30 v spise) uviedol,

že on na každého syna mesačne prispieva na výživu sumou XXX eur, t.j. spolu XXX eur a na mal. F.
tiež v sume XXX eur na základe neodkladného opatrenia ( sp. zn. 20P/194/2020). Ďalej uviedol, že už
vyše jeden a pol roka nemá prácu. K svojim pomerom vtedy uviedol, že vlastní 20 ročné auto, ale užíva
motorové vozidlo svojej bývalej manželky. Býva v podnájme, kde platí mesačne 481 eur + energie, tiež
má pôžičky. K pracovným aktivitám otec uviedol, že opravuje karosérie áut aj v zahraničí, predbežná

cenová ponuka na jedno auto je cca 500 eur, pracuje sám a vie za mesiac opraviť aj 20 áut. Tvrdil, že
požiadal štát o finančnú podporu z dôvodu korona krízy, prvý mesiac by mal dostať XXX eur príspevok
a následne mesačne po XXX eur až do marca 2021.
15.2. Na pojednávaní dňa 10.03.2021 ( čl. 109) otec uviedol, že pracoval do decembra 2019, v roku
2020 len 3 týždne v F. a následne už nepracoval. Tvrdil, že je PN , poberá nemocenskú dávku XXX

eur mesačne a príspevok od štátu po XXX eur mesačne. Ku svojej práci uviedol, že je to sezónna
práca, zvykne chodiť do zahraničia od júna. Otec uviedol, že jemu sa neoplatí zamestnať, lebo ak by sa
zamestnal pr.v R., tak by zarobil cca XXXX eur netto mesačne a to by mu nestačilo na pokrytie nákladov,keďže len výživné na deti má mesačne XXX eur. Otec ako dôvod PN uviedol problém s pätou, chodí na
súkromné rehabilitácie, kde zaplatil za 10 celkovo 165 eur. Doklad o svojej PN-ke súdu nedoložil.

16. Z obsahu dohody č. 20/03/54E/3797 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá
pomoc“ z 04.11.2020 a dodatku č. 1 k predmetnej dohode z 08.12.2020 ( čl. 140,144) vyplýva, že otcovi
ako živnostníkovi (SZČO) bol priznaný finančný príspevok ako štátna pomoc.

17. Z obsahu lekárskej správy E.. R. z XX.XX.XXXX ( čl. 151) vyplýva, že otec mal dg.: W.i a mal

naplánovaných 10 rehabilitácií s konkrétnymi dátumami. Z obsahu prepúšťacej správy E.. H.. O. D. z
XX.X.XXXXvyplýva,žeotecmaldňaXX.X.XXXXskočiťzvýškyX,Xm,dopadolnapravúdlnúkončatinu,
posítil bolesť v päte, v deň úrazu bol ošetrený a bol prijatý na ďalšiu liečbu.

18. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec súd zistil, že otec bol
naposledy evidovaný ako nezamestnaný uchádzač o zamestnanie od 01.11.2016 do 04.04.2017, od

01.01.2019 nepoberal žiadne sociálne dávky ani dávku v hmotnej núdzi.

19. Zo správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava z 05.05.2022 (čl. 200-201) mal súd
preukázané, že otec poberal v posudzovanom období ( t.j. od roku 2020): a) ošetrovné
v obdobiach 19.2.2020-25.2.2020, 29.4.2020-19.5.2020, 7.12.2021-9.12.2021, 1.3.2022-8.3.2022,

9.2.2022-14.2.2022 a to v sumách: za 12/2021: XX,XX eur, za 2/2022: XXX,XX eur, za 3/2022:
XXX eur; b) nemocenské z dôvodu PN-ky: 10.5.2019-23.6.2019, X.X.XXXX-XX.X.XXXX, XX.X.XXXX-
XX.X.XXXX,XX.X.XXXX-XX.X.XXXX, X.X.XXXX-XX.X.XXXXabolimuvyplatenésumynemocenského
nasledovne: za X/XXXX: XXX,XX eur, za X/XXXX: XXX,XX eur, za X/XXXX: XXX,XX eur, za X/XXXX:
XXX,X eur, za X/XXXX: XXX eur, za X/XXXX: XXX,XX eur, za XX/XXXX: XXX eur, za XX/XXXX: XXX,XX

eur

20. Daňový úrad Bratislava, pobočka Senec súdu v správe z 9.5.2022 oznámil, že otec sa rok 2021
nepodal daňové priznanie. Zároveň súdu doložili daňové priznania otca za roky 2019 a 2020.

20.1. Z obsahu daňového priznania otca za rok 2019 ( čl. 52, 229) vyplýva, že otec si v daňovom priznaní
uvádzal mal. F. H. ako vyživované dieťa žujúce s ním ako daňovníkom v domácnosti na „uplatnenie
daňového bonusu“. Z daňového priznania vyplýva, že mal príjmy XX.XXX,XX eur, výdavky XX.XXX,XX
eur, pohľadávky na zač. zdaňovacieho obdobia XX.XXX,XX eur a na konci zdaň. obdobia XX.XXX,XX
eur, základ dane X.XXX,XX eur, daň XXX,XX eur, nárok na daňový bonus XXX,XX eur, daň znížená o

daňový bonus XXX,XX eur predstavovala sumu XXX,XX eur.
20.2. Z obsahu daňového priznania otca za rok 2020 ( čl. 212) vyplýva, že otec si v daňovom priznaní
uvádzal mal. F. H. ako vyživované dieťa žujúce s ním ako daňovníkom v domácnosti na „uplatnenie
daňového bonusu“. Z daňového priznania vyplýva, že mal príjmy XX.XXX,XX eur, výdavky XX.XXX,XX
eur, pohľadávky na zač. zdaňovacieho obdobia XX.XXX,XX eur a na konci zdaň. obdobia 0 eur, základ

dane XX.XXX,XX eur, daň zo základu X.XXX,XX eur, nárok na daňový bonus ( na mal. F.) XXX,XX eur,
daň znížená o daňový bonus X.XXX,XX eur, výsledkom je daň na úhradu X.XXX,XX eur.

21. K otázke platenia výživného otca na maloletú matka uviedla, že otec platil od začiatku konania
výživné po 150 eur mesačne, len pred vytýčením súdneho pojednávania platí viac, napr. lekára, topánky,

oblečenie. Matka to však nehodnotí ako výživné navyše, lebo to otec zaplatí až na jej žiadosť. Právny
zástupca otca nesúhlasil určiť otcovi výživné od začatia konania z dôvodu, že otec prispieva na dieťa aj
navyše. Žiadal prihliadať aj na vážnejšie zranenie otca a na jeho dlhodobú PN-ku. Žiadala určiť výživné
po 270 eur mesačne odo dňa, keď prvý krát rozhodoval prvostupňový súd ( t.j. od 19.05.2021).

22. Mal. F. je od septembra XXXX žiačkou základnej školy, aktuálne je v 3. ročníku. V čase podania
návrhu mala matky výdavky na dieťa na družinu a stravu v škole 30 eur mesačne. B. na gymnastiku,
kde bol poplatok XX eur mesačne a na anglický jazyk. Nemá zdravotné problémy. Aktuálne chodí na
krúžok hip - hop, kde je mesačný poplatok XX eur a platí to otec. V škole sa stravuje, stravné činní cca
XX-XX eur mesačne. Chodí do školského klubu, za ktorý sa platí poplatok 20 eur mesačne.

23. V záverečnom vyjadrení žiadal právny zástupca matky, aby súd určil výživné otcovi v sume 270
eur mesačne od dňa začatia konania, pri zročnom výživnom žiadal určiť dátum splatnosti do 3 dní odprávoplatnosti rozsudku a to z dôvodu, že príjmy otca to dovoľujú. Kolízna opatrovníčka sa priklonila
k návrhu matky.
Právna zástupkyňa otca zopakovala, že otec im uvádzal, že súhlasí s výživným 270 eur mesačne a

navrhol zohľadniť obdobie, kedy bol otec dlhodobo práceneschopný. Žiadal určiť začiatok vyživovacej
povinnosti od 19.05.2021.

24. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25.DohovoroprávachdieťaťaprijatývF.Y.20.novembra1989vyhlásenýpodč.104/1991Zb.včlánku3
ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru,
ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby

sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia
alebovzodpovedajúcichprípadochzákonnízástupcoviamajúprvotnúzodpovednosťzavýchovuavývoj
dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

26. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že

rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy
pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli
podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky

so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v
záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

27. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

29. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

32. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

35. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

36. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo

jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Matka sa návrhom doručeným súdu 28.8.2020 domáhala okrem iného zverenia jej mal. F. a určenie
výživného otcovi od podania návrhu na súd. Mal. F. je s účinnosťou od dňa XX.XX.XXXX zverená do

osobnej starostlivosti matky v zmysle rozsudku OS Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/195/2020 - 127 zo
dňa 19.05.2021 v spojení s uznesením KS v Bratislave č. k. 11CoP/232/2021 -164 zo dňa 22.03.2022.
Po zrušení prvostupňového rozsudku v časti určenia výživného predmetom konania ostalo len určenie
výživného otcovi na mal. F., vyporiadanie sa s výškou nedoplatku na zročnom výživnom.

39. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne.
Mal. F. je dieťa narodené z druhovského pomeru rodičov, ktorí spolu žili do apríla 2020. Otec začal
platiť na základe neodkladného opatrenia na maloletú výživné po 150 eur mesačne. Súd sa ďalej
vyporiadalsotázkouvýživného.Priskúmanínávrhurodičovnaurčenievýživnéhootcovisúdprihliadalna
odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

rodiča ( v tomto prípade otca). Podrobne posudzoval pomery rodičov, objektívne výdavky na dieťa.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho

vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť
na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť

dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď.
Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.
40. Súd vychádzal z návrhu otca určiť mu výživné v sume 270 eur mesačne a súhlasu matky s výškou
270 eur a keďže v tejto časti bola medzi rodičmi zhoda, súd takúto výšku výživného aj od určitého
obdobia určil. Sporným medzi rodičmi bol začiatok, od kedy má súd uložiť otcovi povinnosť platiť bežné

výživné, lebo matka ho žiadala od 28.08.2020 a otec od 19.05.2021. Súd preto vykonal dokazovanie
v tomto smere.

41. Súd určil výživné otcovi od 28.08.2020, od ktorého dátumu matka žiadala určiť výživné už v
prvom svojom návrhu, súd v prvom svojom rozsudku toto opomenul a to bol jeden z dôvodov, prečo

odvolací súd zrušil výroky ohľadom výšky výživného vrátane uloženia povinnosti určiť, od kedy má
byť výživné otcovi určené. Súd mal dokazovaním preukázané, že matka od 28.8.2020 už nežila v
spoločnej domácnosti s otcom, sama zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa, nemala stabilný
príjem, pracovala len brigádnicky. Súd prihliadal primárne na najlepší záujem dieťaťa a dospel k názoru,že by bolo nespravodlivé, ak by matke nevyhovel a neurčil otcovi vyživovaciu povinnosť od tohto dátumu
28.08.2020.

42. Keďže súd rozhoduje o výživnom za obdobie od 28.08.2020, posudzoval za obdobie od 8/2020
až doposiaľ: príjem rodičov, ich zárobkové možnosti a schopnosti, majetkové pomery ako aj objektívne
výdavky na dieťa za celé posudzované obdobie. Matka mala príjem pozostávajúci len z výživného od
otca XXX eur, rodinných prídavkov na dieťa a nepravidelnej brigádnickej práce ( viď bod. 11 odôvodnenia
tohto rozsudku). Od 01.02.2021 do 30.06.2021 poberala ešte SOS dávku po XXX eur mesačne a

stabilný príjem od zamestnávateľa má až od októbra XXXX, za obdobie XX/XXXX až X/XXXX netto
mesačne v sume XXX,XX eur. Matka nežije s nikým v spoločnej domácnosti, nemá okrem mal. F. inú
vyživovaciu povinnosť nemá.

43. Pri rozhodovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z všeobecnej klauzuly, že obaja rodičia
prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Matka nemá okrem mal. F. inú vyživovaciu povinnosť,
otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Súd nemohol brať do úvahy otcom uvádzané dlhy, splátku
pôžičky, lebo výdavky na dieťa majú prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Taktiež
otcom dobrovoľne prijaté neprimerané riziká v podobe pôžičiek nemôžu mať prednosť pred výživným na
dieťa. Pri zisťovaní pomerov otca súd zistil, že okrem mal. F. mal v priebehu ešte ďalšie tri vyživovacie

povinnosti, na ktoré platil mesačne celkovo 450 eur, v čase rozhodovania má vyživovaciu povinnosť len
k dvom mal. synom (Q. a F.). Otec bol v konaní absolútne pasívny, pracujúc ako živnostník nedoložil
súdu ani na opakované výzvy listiny na preukázanie jeho pomerov ( prsne sú špecifikované v bode 5
odôvodneniatohtorozsudku).Zastupovalhovkonanísíceprávnyzástupca,aletenrovnakokonštatoval,
že s otcom pracujúcim v zahraničí komunikuje len elektronicky a žiadne listinné dôkazy nepredložil

otec ani im. Čiže otec si nesplnil povinnosť preukázať svoj aktuálny príjem, preto tu bol na mieste
postup podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Súd aplikujúc zásadu materiálnej pravdy cestou verejných
registrov a dopytovaním štátnych orgánov ex officio zisťoval otcove pomery. Otec súdu v priebehu
konania nedoložil doklad preukazujúci jeho práceneschopnosť, len lekárske správy o zdravotnom stave.
Na účely posudzovania obdobia pre určenie výživného otcovi a posudzovaní jeho pomerov mal súd

preukázané práve zo správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, že otec bol práceneschopný od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a tomu zodpovedal aj jeho príjem. Z obsahu daňových priznaní za roky
XXXX a XXXX mal súd preukázané, že otec si uplatňoval daňový bonus na mal. F.. Nakoľko mal otec
reálne objektívne znemožnené pracovať v období od XX.X.XXXX ( t.j. necelý mesiac po podaná návrhu
matkou na súd) do XX.X.XXXX , okresný súd prvý krát rozhodol dňa 19.5.2021 a otcov právny zástupca

žiadala určiť výživné po 270 eur od tohto dátumu, súd jej vyhovel. Avšak nakoľko súd určil výživné už od
XX.X.XXXX, súd určil otcovi výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX po XXX eur mesačne.
Súd vychádzal z matkou špecifikovaných výdavkov na maloletú, tieto si ustálil za objektívne vo výške
400 eur v čase začatia konania a keďže sa každý z rodičov má rovnodielne podieľať na výžive a výchove
maloletýchdetí,pritomotecsapreukázateľneosobneomaloletúnestaral,pravidelnenezaujímal,taksúd

určil pre obdobie do 18.5.2021 výživné v polovici z sumy 400 eur. Súd pri takto určenej výške výživného
vychádzal z myšlienkového pochodu, že pokiaľ otec dokázal mesačne platiť výživné na vtedy 4 maloleté
deti celkovo 600 eur, platiť si mesačne podnájom, preukázateľne matke prvých svojich synov pomáhal
aj osobne ( pr. strážil ich, ako to písal vo svojom ospravedlnení na skoršie pojednávanie) a matke s
mal. F. nepomáhal, tak je na mieste, aby mu súd určil bežné výživné do XX.X.XXXX o 50 eur vyššie,

než ho platil na základe neodkladného opatrenia. Súd pritom vychádzal z toho, že výška výživného sa
odvíja aj od toho, v akej miere sa ktorý rodič o dieťa osobne stará. V tomto konkrétnom prípade sa otec
preukázateľne s maloletou často nestretával, preto bolo len na matke zabezpečovať maloletej stravu,
energie s užívaním bytu, voľnočasové aktivity. Výživné od 19.5.2021 určil už vo výške 270 eur, ako
to požadoval právny zástupca otca deklarujúc otcovu vôľu a súd takto navrhnutú sumu vyhodnotil za

dôvodnú. Prihliadal pritom aj na valorizačnú klauzulu a fakt, že konanie prebieha od augusta 2020. Súd
nemá síce aktuálne preukázaný príjem otca, lebo súdu ho nedoložil, ale preukázateľne je zamestnaný
v zahraničí. Pre posudzovanie pomerov pri prípadnom riešení otázky výšky výživného v budúcnosti si
súd de lege ferenda ustálil otcov potencionálny príjem v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine účinného
ku dňu vyhlásenia rozsudku ( 27.10.2022).Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné vždy k 15. dňu v

mesiaci z dôvodu, že takto to navrhovala matka a otec to v konaní nenamietal.

44. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec platí na dieťa výživné od podania návrhu matky na súd
( 28.08.2020) po 150 eur mesačne. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 28.08.2020 do 18.05.2021po 200 eur mesačne a od 19.05.2021, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
28.08.2020 do 31.10.2022 ( lebo súd rozhodoval po 15. dni v mesiaci) a to vo výške X.XXX eur. K
predmetnej sume súd dospel nasledovným výpočtom:

44.1. Osobitne posudzoval obdobie XX.X.XXXX -XX.X.XXXX, kedy otec platil mesačne po 150 eur a
súd mu určil bežné výživné po 200 eur mesačne: Pomerná časť za 4 dni augusta 2020 pri platení 150
eur predstavuje 19,35 eur /4dni/31 dní x 150/; Za september/2020 až apríl 2021: 8 mes. x zaplatených
150 eur = 1.200 eur; Za pomernú časť 18 dní mája 2021 zaplatil otec 87,096 eur /18 dní/31 dní x 150

eur/. Teda pri platení po 150 eur mesačne otec celkovo zaplatil 1.306,446 eur / 19,35+1.200+87,096/.
Pri platení výživného po 200 eur by mal otec zaplatiť: Pomerná časť za 4 dni augusta 2020 pri platení
200 eur predstavuje 25,80 eur /4dni/31 dní x 200/; Za september/2020 až apríl 2021: 8 mes. x 200 eur =
1.600 eur; Za pomernú časť 18 dní mája 2021 zaplatil otec 116,12 eur /18 dní/31 dní x 200 eur/. Teda pri
platbe 200 eur mesačne by mal otec zaplatiť 1.741,92 eur / 25,80+1600+116,12/. Rozdiel sumy 1.741,92
eur a reálne zaplatenej sumy 1.306,446 eur predstavuje 435,474 eur ako nedoplatok za vyššie uvedené

obdobie, ktoré bude otec povinný doplatiť.
44.2. Osobitne posudzoval obdobie 19.5.2021 -31.10.2022, kedy otec platil mesačne po 150 eur a súd
mu určil bežné výživné po 270 eur mesačne: Pomerná časť za 23 dní mája 2021 pri platení 150 eur
predstavuje 62,90 eur /13 dní/31 dní x 150/; Za jún 2021 až október 2022: 17 mes. x zaplatených 150
eur = 2.550 eur; Teda pri platení po 150 eur mesačne otec celkovo zaplatil 2.612,90 eur / 62,90+2.550/.

Pri platení výživného po 270 eur by mal otec zaplatiť: Pomerná časť za 23 dní mája 2021 pri platení 270
eur predstavuje 113,225 eur /13 dní/31 dní x 270/; Za jún 2021 až október 2022: 17 mes. x 270 eur =
4.590 eur. Teda pri platbe 270 eur mesačne by mal otec zaplatiť 4.703,225 eur / 113,225 +4.590/. Rozdiel
sumy 4.703,225 eur a reálne zaplatenej sumy 2.612,90 eur predstavuje 2.090,325 eur ako nedoplatok
za vyššie uvedené obdobie, ktoré bude otec povinný doplatiť.

44.3. Po súčte súm 435,474 eur a 2.090,325 eur súd dospel k výške nedoplatku 2.526 eur, ktorý súd
uložil otcovi povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže otec nežiadal povoliť
mu vzniknutý nedoplatok splácať.

45. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky dieťaťa
a zo strany kolízneho opatrovníka dieťaťa, pretože sa títo účastníci vzdali
práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.

Proti rozsudku je možné podať odvolanie zo strany otca v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.