Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Csp/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120371610
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120371610.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 v konaní zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom AK so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému D.. F. A., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, štátny občan SR, pre zaplatenie 1 334,84 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 334,84 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania
ročne od 30. 01. 2018 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je

žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým
súd rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 1 334,84
Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., dňa 15. 12. 2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke

č. 7174305, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol pôžičku vo výške 1
400 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 44,22 Eur
a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2 122,56 Eur. Žalovaný z poskytnutej pôžičky uhradil len
sumu 353,76 Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas. Právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 25. 11. 2017 - Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade
dlžných splátok a zároveň žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 O.z. upozornil, že ak nedôjde k úhrade
najstaršej omeškanej splátky, právny predchodca žalobcu bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný

dlžné splátky neuhradil a preto právny predchodca žalobcu dňa 19. 01. 2018 úver zosplatnil, o čom bol
žalovaný informovaný listom zo dňa 24. 01. 2018. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
bolo žalovanému doručované obyčajnou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Celkový dlh
žalovaného predstavuje sumu 1 334,84 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť
sumu 1 688,6 Eur a uhradil len sumu 353,76 Eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil úrok
z omeškania a náhradu trov konania.

2. Tunajší súd vydal dňa 12. 11. 2020 pod č.k. 17Csp/62/2020-44 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1 334,84 Eur s prísl. a na náhradu trov konania.3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom
uviedol, že v prvom rade vznáša námietku premlčania žalovanej sumy s prísl. Taktiež podaný odpor
odôvodnil tým, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko

uzavretá zmluva neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010
Z.z. v platnom znení, a to:
- celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (skutočná výška), pretože v zmluve je uvedená
mesačná splátka vo výške 44,22 Eur, počet mesačných splátok je 48 a tak 44,22 Eur x 48 = 2 122,56
Eur a v zmluve je uvedená celková čiastka na zaplatenie 1 983,84 Eur,

- ročná úroková sadzba 19,90 % nie je uvedená určito (RPMN vo výške 19,89 %),
- nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), pretože podľa jeho výpočtu mu vyšla
RPMN vo výške 23,85 %.

3.1 Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Tunajší súd Uznesením zo dňa 05. 03. 2021 pod č.k. 17Csp/62/2020-58 platobný rozkaz zrušil.

5. Na návrh právneho predchodcu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, tun. súd
Uznesením zo dňa 20. 04. 2021 č.k. 17Csp62/2020--115 pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto
pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320

155 vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, ako nový
žalobca. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 05.05.2021. Sťažnosť voči uzneseniu žalovaný
nepodal a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2021.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že zmluva

o poskytnutí pôžičky č. 7174305 spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
zmluvnými stranami bola riadne podpísaná vrátane všeobecných obchodných podmienok a neobsahuje
žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.

6.1 Taktiež výška ročnej percentuálnej miery nákladov a s tým spojená výška úrokovej sadzby je

dostatočne určito vyjadrená v úverovej zmluve. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný
úrok vo výške 19,89 %. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1 500 Eur so
splatnosťou od 5 do 10 rokov ku dňu 30. 09. 2016 predstavovala 19 % zhodne s priemernou hodnotou
RPMN uvedenou v úverovej zmluve. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v
úverovej zmluve 19,89 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
platného a účinného od 01. 09. 2014. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods.
6 O.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) a dobrými mravmi.

6.2ČosatýkaRPMN,takvdanomprípadeRPMNbolavzmluveuvedenásprávnevsúladesozákonným
vzorcom. RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Poistné
nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, t.j. nepatrí do výpočtu RPMN, vzhľadom
k tomu, že uzavretie poistenia nebolo podmienkou získania úveru v zmysle § 2 písm. g) zák.č. 129/2010
Z.z. a poistenie bolo dobrovoľné.

6.3 Žalobca uplatnenú pohľadávku nepovažuje za premlčanú a to ani čiastočne. Uviedol, že je nutné
poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 20. 09. 2017, na
zaplatenie ktorej bol žalovaný vyzvaný pod hrozbou zosplatnenia v predžalobnej upomienke zo dňa
25. 11. 2017, tak právny predchodca žalobcu ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v

súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po 3 mesiacoch od danej splátky a teda ho
mohol uplatniť až po 20. 12. 2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie
pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od toho dňa začala plynúť všeobecná premlčacia
doba 3 rokov. Žaloba bola podaná na súd v auguste 2020.

6.4 Navrhol žalobe vyhovieť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14. 05. 2021 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s vyjadrením žalobcu
nesúhlasí a nesúhlas odôvodnil dôvodmi uvedenými v podanom odpore. Navrhol žalobu zamietnuť.8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. 06. 2021 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nimi uplatnený nárok
nie je ani čiastočne premlčaný. RPMN je v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Predpoklady na jej

výpočet boli právnym predchodcom žalobcu v zmluve o úvere formulované dostatočne zrozumiteľne a
jasne. Poukázal na Uznesenie NS SR zo dňa 24. 02. 2021, sp.zn. 7Cdo/183/2020. Má za to, že žalobou
uplatnený nárok je dôvodný v plnom rozsahu. Navrhol žalobe vyhovieť.

9. Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 13. 01. 2022, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani

právny zástupca žalobcu.

9.1 Žalobca a právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnili pracovnou
zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania. Súhlasili s rozhodnutím veci bez ich účasti. Navrhli
žalobe vyhovieť a uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

9.2 Súd preto v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 13. 01. 2022 namietol aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že mu
nebolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, taktiež, že žalobca nepreukázal
zosplatnenie úveru v súlade s § 565 O.z., nakoľko toto právo môže veriteľ použiť do najbližšej splatnej

splátky, pretože už dňa 24. 01. 2018 bola splatná ďalšia splátka a to dňa 20. 01. 2018. Žalobca taktiež
nepreukázal, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému riadne oznámené, nakoľko oznámenie mu
nebolo doručené. Zotrval na dôvodoch uvedených v odpore. Krátkou cestou žalovaný predložil súdu
písomné stanovisko na pojednávanie.

11. Tun. súd pojednávanie odročil na deň 15. 02. 2022 z dôvodu doručovania stanoviska žalovaného
zo dňa 13. 01. 2022 a namietania aktívnej legitimácie žalobcu právnemu zástupcovi žalobcu

12. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu neúčasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2022 ospravedlnili
z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania. Súhlasili s tým, aby súd pojednával bez

ich prítomnosti.

12.1 V ospravedlnení právny zástupca k námietkam žalovaného týkajúcich sa zosplatnenia žalovanej
pohľadávky uviedol, že v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke sa zmluvné
stranydohodli,že„SpoločnosťjeoprávnenávprípaderiadnehoavčasnéhonesplácaniaSplátokPôžičky

žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť
okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia
jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9
a § 565 O.z.“

12.2 Žalobca v ospravedlnení zároveň uviedol, že:

- žalovaný bol preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci
9/2017,
- právnym predchodcom žalobcu bol žalovaný formou predžalobnej upomienky zo dňa 25. 11. 2017

vyzvaný na zaplatenie a zároveň upozornený na možnosť zosplatnenia úveru,
- žalovaný predžalobnú upomienku zo dňa 25. 11. 2017 riadne prevzal dňa 09. 12. 2017,
- ku dňu 19. 01. 2018 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil z dôvodu, že zo strany žalovaného
nedošlo k náprave platobnej disciplíny,
- Oznámenieovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveruboložalovanémudoručovanéobyčajnouzásielkou

dňa 24. 01. 2018 a preto doručenkou nedisponuje,
- poukázal na deklaratórne účinky listiny o zosplatnení úveru,
- poukázal na dostatočnú vedomosť žalovaného o dôsledkoch nezaplatenia splatnej splátky a možnosť
zosplatnenia úveru s poukazom aj na bod 10.2 zmluvných podmienok úverovej zmluvy,
- právnypredchodcažalobcupristúpilkzosplatneniuúveruažpotomakouplynulo15dníodupozornenia

na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti a tak boli splnené podmienky § 53 ods. 9 O.z.,
- právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie pohľadávky aj v oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24. 01. 2018,
- poukázal, že k postúpeniu pohľadávky došlo až po začatí sporu na tun. Súde,- má za to, že v danom prípade boli splnení podmienky § 92 ods. 8 zák. o bankách,
- Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručované doporučene dňa 24. 02. 2021 pod
č. zásielky RF253144815SK,

- v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a aktívna legitimácia žalobcu bola v konaní
preukázaná.

12.3 Navrhol žalobe vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.

12.4 Tun. súd preto pojednával v zmysle § 180 C.s.p. bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu
žalobcu.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 15. 02. 2022 uviedol, že zotrváva na podanom odpore a na dôvodoch
v ňom uvedených, ako aj na výpovedí z minulého pojednávania.

14. Z fotokópie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( Zmluva o poskytnutí pôžičky ) číslo zmluvy
7620502443 zo dňa 14. 12. 2016 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1 400 Eur,
ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 44,22 Eur, z toho poistenie 2,89 Eur po dobu
48 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 19,90 %, RPMN predstavovala 19,89 %,
priemernáhodnotaRPMNna19%,najvyššiaprípustnávýškaodplaty24,68%,odplata22,37%. Termín

splatnosti mesačnej splátky bol určený na 20. deň v mesiaci, prvá splátka splatná dňa 20. 01. 2017,
termín konečnej splatnosti bol určený na 20. 12. 2020 a doba trvania zmluvy do splatenia všetkých
záväzkov Klienta podľa tejto zmluvy. Celková čiastka bola vyčíslená na sumu 1 983,84 Eur a náklady
mali predstavovať čiastku 583,84 Eur.

14.1 Z článku 10 bod 10.2 vyplýva, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného
nesplácania Splátok pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane
okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej
Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za
podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 O.z.

15.Z fotokópiePredžalobnejupomienkyzodňa25.11.2017právnehopredchodcužalobcu adresovanú
žalovanému vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť nedoplatok na splátkach vo výške 132,66 Eur a zároveň
žalovaného upozornil, že ak do 05. 01. 2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2017, bude
právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť.

16. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24. 01. 2018 adresovaného
právnym predchodcom žalobcu žalovanému vyplýva, že žalovaný dlžné splátky v lehote stanovenej
v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil a preto sa dlh žalovaného z úverovej zmluvy č.
7620502443 stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka predstavovala sumu 1 335,01 Eur.

Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na úhradu celkového dlhu.

16.1 Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 09. 12. 2017.

17. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný poslednú splátku uhradil dňa 18. 08. 2017 vo výške

44,22 Eur. Splátkou splatnou dňa 20. 09. 2017 sa dostal do omeškania a taktiež ďalšími splátkami
nakoľko ani ďalšie splátky neuhrádzal. Na splátkach žalovaný uhradil sumu 353,76 Eur.

17.1 Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že právny predchodca žalobcu úver dňom 19. 01. 2018
zosplatnil.

18. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 02. 2021 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu žalovanému oznamoval, že k 18. 02. 2021 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Doručovanie Oznámenia o postúpení pohľadávky dňa 24. 02. 2021 vyplýva z podacieho hárku č.
EPH230001169.

19. Z Uznesenia tun. súdu zo dňa 20. 04. 2021, č.k. 17Csp/62/2020-115 vyplýva, že tun. súd v zmysle
§ 80 C.s.p. pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka,
a.s. vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ako nový žalobca, nakoľko v danom prípade boli splnenépredpoklady § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách a žalobca preukázal splnenie podmienky
pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobca relevantne vyzval
žalovaného na zaplatenie dlhu.

19.1 Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 26. 04. 2021, žalovaný proti uzneseniu sťažnosť
nepodal a uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 05. 2021.

20. V súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP súd v konaní považoval za nesporné, že dňa 15. 12. 2016 žalovaný

uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 1 400 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 44,22 Eur s počtom
splátok 48. Súd nemal sporné, že žalovaný si povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, jednotlivé splátky
neuhrádzal a z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 19. 01. 2018. Súd nemal v
konaní sporné, že právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru
a žalovanému bola výzva a upozornenie doručené dňa 09. 12. 2017. V konaní nebolo sporné, že

žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 353,76 Eur, poslednú splátku uhradil dňa 18. 08. 2017 a
so splátkou splatnou dňa 20. 09. 2017 sa dostal do omeškania. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
ani následné splátky splatné v októbri, novembri, decembri 2017, januári 2018 neuhrádzal. V konaní
nebolo sporné, že k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo až po termíne konečnej splatnosti úveru
a po podaní žaloby na súd. V konaní zostala sporná otázka premlčania nároku, aktívna legitimácia

žalobcu a náležitosti uzavretej zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z.

21. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. V zmysle ust. § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. V zmysle ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ako ,,Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“), výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z. z.“) v znení platnom ku dňu uzavretie zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/210 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme,
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z podľa stavu ku dňu 03. 02. 2017., zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, pričom každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi a
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti a okrem iného musí obsahovať:
a / druh spotrebiteľského úveru,
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i/ úrokovú sadzbu,
j/ odplatu podľa osobitných predpisov
k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
z/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.

aa/ názov zmluvy, ktorý obsahuje slova spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. podľa stavu ku dňu 15. 12. 2016, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

34. Podľa § 524 ods. 1, 2 O.z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa § 526 ods. 1, 2 O.z., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

36. Z ustanovenia § 526 O.z. tak vyplýva, že v zmysle tohto ustanovenia má postupca voči dlžníkovi
oznamovaciu povinnosť spočívajúcu v tom, že oznámi dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú mal voči nemu,
postúpil inému. Ide o jednostranný úkon postupcu. Zákon neupravuje osobitnú formu, akou má
byť postúpená pohľadávka dlžníkovi oznámená. Stačí aj ústne oznámenie, ak dohoda s dlžníkom
neustanovuje inak. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že postúpenie pohľadávky

bolo dlžníkovi oznámené, zaťažuje žalobcu. V zmysle tohto ustanovenia ale postúpenie pohľadávky
dlžníkovi sa oznamuje bez toho, aby bol povinný postupca zoznámiť dlžníka s úplným znením zmluvy
o postúpení pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Odo/776/2006).
Taktiež ustanovenie § 526 ods. 2 O.z. negatívne ustanovuje, že dlžník nie jej oprávnený sa dožadovaťpreukázania zmluvy o postúpení. Preto stačí, ak oznámenie obsahuje identifikáciu pohľadávky, ktorá
bola postúpená. Ak postupca splnil oznamovaciu povinnosť, je dlžník povinný plniť iba postupníkovi. Ani
príp. absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže mať za následok zánik možnosti

dlžníka s plnením postupníkovi spôsobiť zánik jeho dlhu, hoci na postupníka pohľadávka neprešla.

37. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry môže dlžník voči zmluve o
postúpení účinne namietať len vtedy, ak by sa jeho postavenie postúpením pohľadávky zhoršilo alebo
ak by išlo o pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnuteľná výkonom rozhodnutia. Postúpenie pohľadávky

totiž znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza na postupníka
pohľadávky aj s príslušenstvom a procesným dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník sa
stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu
na neho.

38. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanému oznamoval postúpenie

pohľadávky na žalobcu, oznámenie bolo žalovanému doručované, čo mal súd preukázané z
predloženého podacieho hárku č. EPH230001169 (č.l. 191 spisu).

39. V danom prípade žalovaný namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu rozporu s § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z.

40. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočky zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočky
zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

41. Tak, ako súd uviedol, žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu pre rozpor s ustanovením zákona
§ 92 ods. 8 o bankách. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 2Cdo 205/2009, ktorý konštatoval, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-
právne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo
si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho rozhodnutia.

42. K samotnému významu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, Najvyšší súd Slovenskej republiky v
predmetnom rozhodnutí uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB neupravuje len administratívne
povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje aj podmienky platnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky bankou, pričom ide o právnu úpravu lex specialis vo vzťahu k všeobecným

ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. O.z.) Tomu nasvedčuje
jednak znenie citovaného ustanovenia, ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis
znie: „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená,

že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu
klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92
ods. 8 ZoB je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný
podľa § 39 O.z., pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. V danom prípade,keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, tunajší súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky
na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda či postúpenie pohľadávky bolo
platné.

43. Zákon č. 483/2001 Z.z. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého § 92
ods. 8 zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na
inú banku a tiež na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. V zmysle
§ 92 ods. 8 vyššie citovaného zákona, banka musí pre platné postúpenie pohľadávky splniť nasledovné

podmienky:
a/ musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil,
b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, čo i len s časťou dlhu,
môže banka postúpiť pohľadávku uplynutím uvedených 90 dní.

44. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne

neplatným právnym úkonom.

45. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 147/2017 z 24.
04. 2018, v ktorom dovolací súd uviedol, že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v
špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné

postúpenie pohľadávky potrebné. Podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 ZoB dovolací súd označil za
špeciálne zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky
banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko Zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva,
aby nedošlo k jeho porušeniu.

46. Tunajší súd mal v konaní preukázané, že k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu na
žalobcu došlo zmluvou k 18. 02. 2021, ktorú súd posúdil vo vzťahu medzi žalobcom ako postupníkom
a právnym predchodcom žalobcu ako postupcom za platne uzavretú z dôvodov uvedených aj v
právoplatnom Uznesení tun. súdu zo dňa 20. 04. 2021, ktorým došlo k pripusteniu zmeny žalobcu,

proti ktorému žalovaný sťažnosť nepodal, čím vyjadril súhlas so zmenou žalobcu a platnosť postúpenia
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nepoprel.

47. Súd mal taktiež v konaní preukázané, že splatnosť pohľadávky nastala dňom 19. 01. 2018.

48.Vtejtosúvislosti,čosatýkasplatnostipohľadávky,súdpoukazujenatúskutočnosť,žeprevyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru musia byť dodržané podmienky, a to ak:
a/ dlžník bol upozornený na možnosť uplatnenia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru,
b/ uplynula lehota viac ako 15 dní od takéhoto upozornenia,
c/ po uplynutí vyššie uvedenej lehoty veriteľ uplatní právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,

d/ k uplatneniu tohto práva došlo len a výlučne v lehote do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Tak ako bolo konštatované, splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 19. 01. 2018 a v konaní mal súd
preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru a to
výzvou zo dňa 25. 11. 2017 (čl. 20) a až po uplynutí lehoty 15 dní, právny predchodca žalobcu úver
zosplatnil ku dňu 19. 01. 2018 a to do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. splátky splatnej dňa

20. 01. 2018. Navyše je potrebné v konaní poukázať na oprávnenie veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť
Pôžičky dohodnutú v článku 10 bod 10.2 uzavretej zmluvy o úvere a súd má preto za to, že boli dodržané
podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

49. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo doručené, v

tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok NS SR z 15. 12. 2020, sp. zn. 5Cdo 36/2020, z ktorého
vyplýva,žeustanovenie§45ods.1O.z.upravujerežimdoručovaniahmotno-právnychúkonov.Vzmysle
uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom
prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotno-právnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných

hmotno-právnych úkonov v režime O.z., resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že
prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. to, že sa dostane do sféry jeho dispozície - už
týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane
do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesno-právnych predpisov. Je ním potrebnérozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby, zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom.
Právna teória i súdna prax takouto možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotno-
právneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu obsahujúce prejav

vôle do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia
do poštovej schránky a o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotno-právneho úkonu objektívnu
príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil
s obsahom hmotno-právneho úkonu a postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória
dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť

adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka
zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu
do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu. Rozhodujúce je objektívne
hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú
právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s
ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť

adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť;
záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do
dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu
je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.

50. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v
zmluvách používať dojednania upravujúce aj tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje
za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať 2
situácie fikcie doručenia, a to:
1. Zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania.

2. Zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia
adresátom.

51. Z podstaty doručovania pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom
mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú

zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych
úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú
adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená. Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti
oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých
právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie

dohodnuté. V prípade vrátenia zásielky odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom je
irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava a dôležité je to, ako vymedzil spôsob
prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým
vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou.
Pri doručovaní hmotno-právnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielka adresátom, pričom z

toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený
bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Pri doručovaní je potrebné
poukázať aj na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť,
ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť
oboznámiťsprejavomvôle,alesataknestalo,prejavvôlesapovažujezaúčinný.Pritomniejepodstatné,

či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je však potrebné si uvedomiť, že v prípade
sporu o doručení písomnosti, bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto
vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. vedel
relevantne preukázať.

52. Tunajší súd v danom prípade mal preukázané, že právny predchodca žalobu vyhotovil písomnosť
označenú ako Predžalobná upomienka zo dňa 25. 11. 2017, ktorou žalovanému oznamoval, že je v
omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 132,66 Eur, čo znamená pri mesačnej splátke
44,22 Eur sú to 3 mesiace a zároveň ho v zmysle § 53 ods. 9 Oz. upozornil na možnosť zosplatnenia
úveru. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 09. 12. 2017, čo mal súd preukázané

z pripojenej doručenky (č.l. 19 spisu).

53. Oznámením zo dňa 24. 02. 2021 právny predchodca žalobcu žalovanému oznamoval postúpenie
pohľadávky na žalobcu. Žalobca v konaní predložil doklad o doručovaní tohto oznámenia žalovanémuzo dňa 24. 02. 2021 pod Podacím hárkom č. EPH230001169. Tun. súd má za to, že Oznámenie
o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného a žalovaný získal vedomosť o
postúpení pohľadávky na žalobcu, nakoľko tak ako to vyplýva z podanej žaloby a z prehľadu splátok a

úhrad žalovaný pred postúpením pohľadávky zaplatil poslednú splátku dňa 18. 08. 2017 vo výške 44,22
Eur, pričom od dátumu 18. 08. 2017 splátky neuhrádzal.

54. Žalovaný v období od 18. 08. 2017 právnemu predchodcovi žalobcu žiadne splátky neuhrádzal a
súd má za to, že tak, bola dodržaná lehota 90 dní na zosplatenie úveru a k zosplatneniu úveru došlo

pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 09. 2017.

55. Z uzavretej úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že splatnosť každej splátky je 20. deň v mesiaci
a nebolo potrebné, aby právny predchodca žalobcu, uviedol konkrétne dátumy splatnosti splátok a tak
splatnosť jednotlivých splátok bola určená dostatočným spôsobom.

56. Súd v danom prípade poukazuje aj na skutočnosť, že platné právne predpisy dávajú veriteľovi
oprávnenie k zosplatneniu a nie je možné toto oprávnenie meniť na povinnosť, nakoľko by tým došlo
k zásahu do jeho zákonných práv.. Platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo
možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku t.j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu
ust. § 53 ods. 9 a § 565 O.z. vyplýva, že veriteľ má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu

pre nesplnenie niektorej splátky. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ mal tak právo na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej, ktorú si sám určí.

57. Tunajší súd tak mal v danom prípade jednoznačne preukázané, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu a v konaní nebolo preukázané nedodržanie podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB.

58. Žalovaný sa zároveň domáhala určenia, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z.

59. Tun. súd ex offo skúmal, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák.č.
129/2010 v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

60. Tunajší súd v danom prípade po posúdení obligatórnych náležitosti uzavretej zmluvy o úvere dospel
k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky obligátorne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák.č. 129/2020

Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

60.1 Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že ročná úroková sadzba nebola uvedená určito, tak súd tvrdenie
žalovaného o neurčitosti úrokovej sadzby neakceptoval, pretože v danom prípade bola úroková sadzba
pri podpise zmluvy dohodnutá ako fixná vo výške 19,90 % a to až do konečnej splatnosti úveru,

ktorá mala nastať dňa 20. 12. 2020 a v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu
úrokovú sadzbu jednostranne zmenil. Tun. súd preto dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba
vo výške 19,90 % tak spĺňa požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti a jednoznačnosti úrokovej sadzby pre
spotrebiteľa.

61.1 Žalovaný sa zároveň domáhal aj určenia predmetného úveru za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu nesprávnej RPMN. Žalobca predložil tunajšiemu súdu výpočet RPMN, ktorý žalovaný
spochybnil, poukázal na nesprávny výpočet s tým, že podľa jeho výpočtu interaktívnou kalkulačkou
po zadaní vstupných údajov na stránke www.fininto. sk pod gesciou Ministerstva financií SR mu vyšla
RPMN vo výške 23,85 %, čo je vyššia miera ako je uvedená v zmluve. Vzorec pre výpočet RPMN, ani

požité vstupné údaje tun. súdu nepredložil.

61.2 V súvislosti s RPMN súd poukazuje na Uznesenie NS SR zo dňa 24. 02. 2021 sp.zn.
7Cdo/183/2020, z ktorého vplýva, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ (v znení ku dňu uzavretia zmluvy písm.
k/) zák.č. 129/2010 Z.z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet

RPMN,pričomzákonnepožadujeanipredpokladyprevýpočetRPMNšpeciálnevzmluveoznačovaťako
predpoklady pre výpočet RPMN. Túto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým)
ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Pokiaľ by takúto požiadavku
mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme Zákonodarca pritomformulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto
RPMN, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len
jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2.

61.3 V danom prípade v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na
výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru (1 400 Eur), výšky splátky (44,22 Eur), jej intervalu
(20. deň v kalendárnom mesiaci), počtu splátok (48), uvedenie výšky úrokov (19,90 %), nákladov na
poistenie (2,89 Eur) a prípadné poplatky (v zmluve neuvedené), ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne

vyplývajú. Pri prepočítavaní RPMN v % rozdiel medzi výpočtami spočíva v tom, že v mesačnej splátke
vo výške 44,22 Eur bola zahrnutá aj suma 2,89 Eur ako poistenie, čo sa prejavilo aj v celkovej čiastke,
ktorú mal žalovaný zaplatiť vo výške 1 983,84 Eur ( 44,22 - 2,89 = 41,33 x 48 = 1 983,84 Eur ), pričom
tak, ako to vyplýva z uzavretej zmluvy celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 583,84 Eur,
ale bez poistenia a s poistením celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavuje sumu 2 122,56
Eur (41,33 + 2,89 = 44,22 x 48 = 2 122,56). V danom prípade preto súd rozhodol tak, že úver nie je

možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

62. Žalovaný v konaní vzniesol aj námietku premlčania.

62.1 Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

62.2 Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

62.3 Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

63. V danom prípade mal súd preukázané, že žalovaný poslednú splátku uhradil dňa 18. 08. 2017 a
ďalšie splátky neuhrádzal. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 20. 09. 2017, a tak právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi začala plynúť premlčacia doba
dňom 21. 09. 2017, ktorá uplynula dňa 21. 09. 2020. Žaloba bola podaná na tun. súd dňa 09. 09. 2020,
teda v trojročnej premlčacej dobe a teda nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný.

64. V danom prípade vzhľadom na vykonané dokazovanie tak súd, dospel k záveru, že je daná aktívna
legitimácia žalobcu, poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov a nárok žalobcu
nie je premlčaný a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1 334,84 Eur.

65. Žalobca sa v konaní domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % od 30. 01. 2018 až do
zaplatenia. Súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z
omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Úrok z omeškania je v súlade s
Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb.

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru
úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto súd žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.