Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611207256
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4611207256.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. H., M., o vymoženie pohľadávky vo výške 555 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania

a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/700/2011-72 zo dňa 8. októbra 2021,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným uznesením Okresný súd Topoľčany
ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. H. O., PhD., o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, čo s poukazom na obsah spisu, vrátane predchádzajúcich rozhodnutí
súdov, a citované ustanovenia zákonov (Exekučného poriadku, Občianskeho zákonníka a Zákona o
spotrebiteľských úveroch) odôvodnil nasledovne:

1.1. Súd preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi a všeobecné podmienky a zistil, že
medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, a to
z nasledovných dôvodov: Oprávnený ako veriteľ zo zmluvy je podnikateľom, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Oprávnený teda
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa preto za

dodávateľa. Povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ, ale súčasne sú vyplnené aj
údaje o povinnom ako fyzickej osobe. V zmluve dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania. Konkrétny účel podnikania zo zmluvy nevyplýva. Definíciu spotrebiteľa upravuje
Občiansky zákonník, ktorý je predpisom všeobecným (lex generalis) a aj zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý je
vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym (lex specialis). Úprava normami spotrebiteľského
práva nevykazuje znaky kompaktnosti, uzavretosti a ucelenosti - čiže stavu, v ktorom by mala byť

celkom vylúčená použiteľnosť všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v OZ s poukazom
na konkrétnu úpravu niektorého inštitútu v inom zákone - ZoSÚ. Nad princíp uprednostnenia predpisu
špeciálneho pred predpisom všeobecným tu totiž zmysel úpravy kladie princíp subsidiarity, teda
potreby podporného použitia celej všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv alebo prípadne i len
jej fragmentov tam, kde osobitná úprava problém nerieši vôbec, nečiní tak úplne alebo z určitého
dôvodu na posudzovaný problém nedopadá, avšak zároveň je celkom nesporné, či aspoň uspokojivo

nevyvrátené, že tu inak ide o spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľom podľa ZoSÚ je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania(§ 3). Spotrebiteľom podľa OZ (§ 52) pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z výkladu úpravy OZ treba
dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či

služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej
v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen
uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Úprava spotrebiteľa
obsiahnutá v OZ je teda širšia ako úprava obsiahnutá v ZoSÚ. Nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno

na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Bezpečným preukázaním
pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, pričom
takto vyjadrený účel ani neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním povinného
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol fyzickou
osobou podnikateľom ešte neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Keďže konkrétny účel
podnikania, na ktorý mali byť povinnému poskytnuté peňažné prostriedky zo zmluvy nevyplýva, nie

je ani možné bez pochybností posúdiť, či boli poskytnuté skutočne na účel podnikania. Z celkového
formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o typ zmluvy (vrátane úverových podmienok, ktoré sú jej
súčasťou), ktorá bola vopred oprávneným pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní
nemohli ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je
teda typizovanou, štandardnou zmluvou (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že dlžník

obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť). Keďže postavenie povinného pri uzatváraní zmluvy nemožno
určiť jednoznačne (bez akýchkoľvek pochybností) a ani účel poskytnutia peňažných prostriedkov nebol
preukázaný nad všetku pochybnosť, pričom ide o typizovanú zmluvu a nebol zistený dôvod, pre ktorý
by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval, bol úver poskytnutý oprávneným
povinnému posúdený za spotrebiteľský úver.

1.2.Kuvedenémuzáverusasúdpriklonilajposúdenímcelkovéhoformátutlačivazmluvyavšeobecných
podmienok, z ktorých vyplýva, že sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (bod 19) - takéto
dojednanie by nebolo potrebné, ak by zmluvu uzatváral povinný ako podnikateľ na účely podnikania.

Pri posudzovaní zmluvy o úvere súd postupoval aj v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 OZ, t. j.
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy sa priklonil k výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa
aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a
ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých

zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262
ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce
spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť
dohodou zmluvných strán a ani inak.

1.3. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky.
Medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, preto bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej
kontrole aj podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky)
spotrebiteľskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o

právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o
rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

1.4. Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo

spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz
neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný
presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto

výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo
spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené
opravné prostriedky atď.1.5. Podľa rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v bode 17. VPP, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom riadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok) s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,

ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

1.6. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor
účastníkov, znemožňuje voľbu spotrebiteľa (povinného) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak návrh podá dodávateľ (oprávnený). Rozhodcovská doložka (bez ohľadu na formu akou bola
uzavretá), ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že
rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je

iba iluzórna, pretože trvá iba do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom.
Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je pritom zrejmé, že v prípade sporov medzi oprávneným a
spotrebiteľmi je to výlučne oprávnený, kto iniciuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovskou doložkou
sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu, ak už bola podaná oprávneným na
rozhodcovskom súde, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné

právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je v
neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade
riešenia sporu štátnym súdom by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinného
(spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.

1.7. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, nebola dojednaná individuálne a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa, pričom aj keď ide
o spotrebiteľa menej bdelého, či skoro pasívneho až ľahostajného, je namieste mu poskytnúť súdnu
ochranu. Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky súd vychádzal nielen zo skutočnosti, že táto nebola

koncipovanánasamostatnejlistine,bolasúčasťouvšeobecnýchpodmienoknapísanádrobnýmpísmom,
ale aj z celkového charakteru rozhodcovskej doložky, ku ktorým pri uzatváraní zmlúv o úvere dochádza,
a tiež schopnosť spotrebiteľa pochopiť význam tak dôležitého dojednania, akým rozhodcovská doložka
je a tiež možnosti spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj
úverovej zmluvy. Z uvedeného potom súd uzavrel, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ). Rozhodcovskú doložku súd z uvedených
dôvodov posúdil za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať
ustanovenie § 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy
je podľa tohto zákonného ustanovenia absolútne neplatná, a preto na základe nej rozhodcovský
súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať exekučný titul. Rozhodcovský

rozsudok tak nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať
ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť.
Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to

ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na uvedené bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcia zamietnutá.

1.8. Pre úplnosť súd uvádza, že v predmetnej veci by nebolo možné vykonaním exekúcie poveriť

súdneho exekútora JUDr. H. O., keďže v danom prípade, podľa názoru ústavného súdu vyjadreného v
náleze č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011, ktorým je súd pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný
(§ 193 CSP), existuje vzťah zaujatosti súdneho exekútora k účastníkovi, konkrétne k oprávnenému,
pretože súdny exekútor bol v minulosti zamestnanom oprávneného.2. Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol len oprávnený, domáhajúci sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keďže rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverené mu Exekučným poriadkom a teda na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, keď aplikoval aj ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych

náležitostí Exekučného titulu a preskúmavaním materiálnej stránke zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V
rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke však nemôže exekučný súd skúmať
samotné rozhodcovské konanie a teda v rámci materiálneho prieskumu sa musí obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi,

však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže nemôže vyplývať z vady
konania). Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
iným slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto

veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Má tiež za to, že
pri posudzovaní veci konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Povinným bola uzatvorená rozhodcovská
zmluva formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, čo však konajúci súd dostatočne

nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu.

3. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo, keď súdny exekútor uviedol, že sa k odvolaniu
oprávneného vyjadrovať nebude, nakoľko on nie je účastníkom konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie,akoajpostupsúdu,ktorýmupredchádzalvmedziachpodanéhoodvolaniapodľa§379a§380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúcipodmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo 18.07.2011, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. H. O. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovské súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 06227/09 zo dňa 25.06.2009, podkladom ktorého bola Zmluva o úvere
zodňa30.10.2008,ktorejneoddeliteľnousúčasťouboliVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru.Súdny
exekútor U.. H. O. podaním zo dňa 05.09.2011, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 09.09.2011

požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného
titulu. K žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh
na vykonanie exekúcie spísaný vo forme zápisnice, zmluva o úvere zo dňa 30.10.2008, Všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, splnomocnenie a exekučný titul. Súd prvej inštancie
následne vydal odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

12. Odvolací súd uvádza, že uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba,
pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so
spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci

predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka).
Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinná je v zmluve o úvere identifikovaná jej
obchodným menom, miestom podnikania, číslom živnostenského registra a zároveň je tu uvedené i jej
IČO. V zmluve o úvere je povinná totiž zároveň identifikovaná svojím bydliskom a rodným číslom. Za
použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o

obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru
súdu,bezpečnýmpreukázanímnemôžebyťlenvšeobecnýúdajoposkytnutíúverunavýkonpodnikania,

ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak
je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. V tomto smere poukazuje na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01.09.2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité
formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá
ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinnej. Označenie dlžníka v zmluve o úvere

je teda potrebné vykladať v prospech dlžníka - povinnej, ktorá text tejto zmluvy vopred nevyhotovila. Za
danej situácie teda možno nejasné označenie povinnej hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného
vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že
zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinnej.

V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah medzi oprávneným a
povinnou ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o úvere taktiež považoval za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) poskytol finančné
prostriedky povinnej ako spotrebiteľovi (dlžník). Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu

vzmysleosobitnýchprávnychpredpisovoochranespotrebiteľa,t.z.,žejenutnéaplikovaťspotrebiteľské
právo.14. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že dojednaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech

spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne
spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Predmetná rozhodcovská
doložka nebola individuálne (zmluvne) dojednaná, ale bola súčasťou formulárových všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (čl. 5). Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky
nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite

uvedomiť, pričom navyše ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s
ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným podmienkam zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Značná nerovnováha v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a

taktiež aj nerešpektovaním právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

15. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad.

16. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy)

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012

sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".

ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd
poukazujenarozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristina

RodríguezNogueirazodňa6.októbra2009.Zvýrokuuvedenéhorozsudkuvyplýva,ževnútroštátnysúd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto

posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

17. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených
podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.18. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky, keďže len platná

rozhodcovská zmluva/doložka môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom konaní. Odvolací súd má za to, že výkon práv oprávneného (dodávateľa) na základe
dojednanej rozhodcovskej doložky je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto je na danú právnu vec dôvodné aplikovať ustanovenia § 45 ods. 1, 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), hoci súd prvej inštancie cit. ustanovenie

na prejednávanú vec výslovne neaplikoval, pretože súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na túto neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).