Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116201128
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6116201128.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: K. I..W..V.., D.V. XXXX/X, T., X.: XX
XXX XXX proti žalovanému: O. I.. I. W..V.., R.. I.. K. XX, XXX XX I. Ľ., X.: XX XXX XXX, pr. zast.:
JUDr. Ján Jenča, advokát, 1. mája 221/19 Poprad, o vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k 5C/40/2016-192 z 12.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom
výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo a súvisiacim výrokom II. o
trovách konania rozhodol tak, že ich náhradou zaviazal žalovaného.
2. Svoje rozhodnutie v podstate postavil na závere, že žalobca si u žalovaného neobjednal žiadnu

opravu motorového vozidla, v dôsledku čoho potom žalobcovi nevznikla povinnosť žalovanému zaplatiť
za opravu, kde naproti tomu, potom žalovanému nevzniklo právo zadržať predmetné motorové vozidlo.
Súčasne uviedol, prečo pojednával a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ako i
prečonevykonalžalovanýmnavrhnutédôkazy.Otrováchkonaniarozhodolpodľazásadyúspechu.Takto
ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 123, § 126
ods. 1, § 151s ods. 1 Obč. zák., výrok o trovách konania podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 (správne

§ 255 ods. 1) CSP.
3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním v celosti napadol žalovaný. Jednou z podstatných, o.i.
odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie, že v jeho veci rozhodoval nezákonný sudca, čím bol potom
žalovaný ukrátený na svojom základnom ústavnom práve, nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.
Dôvodom pre toto tvrdenie je skutočnosť, že zákonný sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená
vzniesol samonámietku a neskôr aj zrejme väčšina ostatných sudcov prvoinštančného súdu, hoc na to

nebol žiaden dôvod. Dôvody vylúčenia uvádzané viacerými sudcami prvoinštančného súdu žalovaný
považuje za účelové, alibistické, kde neexistovali žiadne zákonné a reálne dôvody ich vylúčenia. Totiž,
právny zástupca žalovaného niektorých sudcov pozná iba z videnia, niektorých nepozná vôbec /a ani
oni jeho/ inak ako tak, že ich možno videl v súdnej budove, rovnako aj jeho manželka. Takéto vyjadrenia
zaujatosti považuje odvolateľ za porušenie svojich ústavných práv.
4. Protistrana vo vyjadrení ku odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Ďalšie podania strán dané

neboli.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nutné zrušiť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval (napr. v uznesení z
30.09.2013, sp. zn. 7Cdo 156/2012, v uznesení z 11.09.2013, sp. zn. 5Cdo 56/2012, v uznesení z21.08.2013,sp.zn.5Cdo186/2013amnohéiné),ženeexistenciažiadnehorozhodnutiaaleboexistencia
právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania
arozhodovaniaveci,nebrániadovolaciemusúdupriskúmanípodmienokprípustnostidovolaniavzmysle

ustanovenia § 237 písm. g/ OSP posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil
nadriadený súd (R 59/1997). Táto zásada platí i pre odvolacie konanie, preto sa musel odvolací súd
(napriek existujúcemu právoplatnému rozhodnutiu o vylúčení prevažnej časti sudcov prvoinštančného
súdu, resp. o nevylúčení ostávajúcej časti sudcov prvoinštančného súdu) prejednávajúci odvolanie
zaoberať tým, či je takto žalovaným vymedzený odvolací dôvod naplnený (§ 365 ods. 1 písm. c/ CSP).

7.Každýsamôžedomáhaťzákonomustanovenýmpostupomsvojhoprávananezávislomanestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR).
8. Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1
Ústavy SR).
9. Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v určených prípadoch na inom orgáne (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).
10. Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon (čl. 38
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).
11. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť

konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti (čl. 6 ods. 1 Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd).
12. Článkom 6 ods. 1 dohovoru sa zaručuje: 1. právo na súd, t. j. právo obrátiť sa na súd s návrhom
(žalobou) na vymoženie svojho subjektívneho práva, resp. v trestných veciach právo, aby o vine a
treste rozhodol výlučne súd; 2. právo na určitú kvalitu konania pred súdom, ktorá sa zabezpečuje

radom inštitucionálnych a procesných záruk. Práva priznané čl. 6 ods. 1 sa navzájom prelínajú. Všetky
dohromady vytvárajú právo na spravodlivý proces, ktoré je vymedzované v desiatkach či skôr v stovkách
rozhodnutí ESĽP.
13. V okolnostiach prípadu má zásadný význam, že zákonnosť súdu podľa názoru ESĽP musí byť
založená na jeho zložení (Case of Buscarini and Others v. San Marino [GC], sťažnosť č. 24645/94;

Academy Trading Ltd. and Others v. Greece, sťažnosť č. 30342/96; Daktaras v. Lithuania, sťažnosť č.
42095/98, ECHR 2000-X).
14. Každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne
prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných
povinností (čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

15. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 05.10.2010, sp. zn. 1Nc 52/2010 integrálnou súčasťou
práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí
pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „Dohovor") je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a
nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho

nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu"), garantuje tento Dohovor v celoeurópskom
rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej

právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.,
ďalej len „listina"; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej
len „ústava", ktoré články dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa (zákonom) ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v (zákonom) určených prípadoch na

inom orgáne (Slovenskej republiky), do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka
nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články postulujú, že
nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon). Ústavodarca
v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu (totožný zámer) na sudcovskúnezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv
podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej
veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania - pokiaľ by k tomu
nebol daný zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby
zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú

zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol
konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný- sudca. Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou
(kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak
významriadnehonapĺňania(poskytovania)spravodlivosti.Nezávislosťanestrannosťúzkospolusúvisia,
často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť
predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť

sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou
nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania
nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval
nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné

pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na
uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Sudcu možno vylúčiť z
prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a OSP, teraz § 52
CSP), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 OSP, teraz § 50 CSP). Obsahom
práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu

oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.
Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného)
súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania rozhodnutia
veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom nato, že
rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 ods. 1 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 ústavy),
treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne
iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so
zákonom nezaujato a spravodlivo. Objektívna nestrannosť sa pritom neposudzuje podľa subjektívneho
stanoviska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že sudca

môže síce subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť
spochybnenásozreteľomnajehostatus,ktorýmôžesúvisieťsprejednávanouvecou.PrávetuEurópsky
súd uplatnil tzv. teóriu zdania (théorie des apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť
vykonávaná; musí sa aj javiť, že má byť vykonávaná (Justice must not only be done; it must also be seen

to be done). Tento princíp súd vyložil z čl. 6 ods. 1 Dohovoru prvýkrát v prípade Delcourt proti Belgicku
a neskôr aj v prípade Piersack proti Belgicku. Uvedený princíp spočívajúci v objektívnom hľadisku
nestrannosti sudcu Európsky súd aplikoval aj v prípade Ferrantelli and Santangelo proti Taliansku,
pričom ďalej zdôraznil, že sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný a zároveň musí
byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Ide o dôveryhodnosť,

ktorú v demokratickej spoločnosti musia súdy vzbudzovať vo verejnosti. Tento istý princíp bol aplikovaný
aj v nedávnom prípade Kyprianou proti Cypru. (Valko, E. - Jablonka, B.: Právo na nestranný súd a
jeho uplatnenie prostredníctvom námietky zaujatosti. Justičná revue, 56, 2004, č. 6 - 7, s. 795 - 802).
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa
objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú

preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey
proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný,
je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či
sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného
súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí

podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako
sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej
povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým
vzťahom k veci disponuje.16. Otázka, či je súd nestranný pre účely článku 6 ods. 1 Dohovoru musí byť skúmaná v súlade so
subjektívnym kritériom, ktoré sa zakladá na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danom prípade,
a v súlade s objektívnym kritériom, čo spočíva v uistení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na

vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Čo sa týka subjektívneho kritéria, osobná
nestrannosť sudcu musí byť predpokladaná, až kým sa nepreukáže opak. Podľa objektívneho kritéria
musí byť určené, úplne oddelene od osobného správania sa sudcu, či existujú zistiteľné skutočnosti,
ktorémôžuvyvolaťpochybnostiojehonestrannosti.Vzhľadomnauvedenédokoncaajnáznakytakýchto
skutočností môžu mať určitú dôležitosť. To, čo je v stávke, je dôvera, ktorú v demokratickej spoločnosti

musia súdy vyvolávať vo verejnosti. V súlade s tým, ktorýkoľvek sudca vo vzťahu ku ktorému existuje
oprávnený dôvod na obavu o nestrannosť, musí odstúpiť. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní, či v
posudzovanom prípade existuje oprávnený dôvod obávať sa, že konkrétny sudca nie je nestranný, je
stanovisko dotknutého účastníka konania dôležité, ale nie rozhodujúce. Rozhodujúce je, či táto obava
môže byť považovaná za objektívne oprávnenú.
17. Z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho konania na

nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak,
aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili
všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom
konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ
má právomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09). Obsahom práva na

prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených
osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.
Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne
akceptovateľným spôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (m. m. I. ÚS 73/97). Základné

právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v civilnom procese garantované najmä
prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre
zaujatosť.
18. Z uvedeného vyplýva, že v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva vec patriacu
do právomoci súdov prejednáva zákonný sudca, ktorým je sudca, ktorému bola vec pridelená na

vybavenie v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu. Tak, ako sudca nemá právo vyberať
si vec, ktorú bude rozhodovať, nemajú ani strany sporu právo vybrať si sudcu zodpovedajúceho ich
predstavám.
19. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu
konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom
tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Hosťujúcemu sudcovi sa neprideľujú
veci v trestnoprávnej agende. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa
zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.
20. Z obsahu spisu plynie, že predmetný spor, po tom, ako bola vec z Okresného súdu Banská Bystrica,

na základe námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným, postúpená na Okresný súd Stará
Ľubovňa, bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená dňa
11.04.2016 na konanie a rozhodnutie sudkyni označeného súdu JUDr. Judite Dubjelovej (čl. 40). Tá
listom zo dňa 06.06.2017 vzniesla samonámietku z dôvodu, že sa osobné pozná tak s manželkou
právneho zástupcu žalovaného, ktorá je sudkyňou na inom súde, a s ktorou sa stretávali istého času

aj na spoločnom občianskoprávnom grémiu, ako i so samotným právnym zástupcom žalovaného, majú
dlhodobo priateľský vzťah, ktorý presahuje rámec bežnej zdvorilostnej komunikácie, stretávajú sa nielen
pracovne, ale aj súkromne na rôznych oslavách a podujatiach a z rovnakých dôvodov bola v iných
veciach nadriadeným súdom vylúčená. Sudkyňa JUDr. Jana Sroková videla svoju zaujatosť v tom, že
manželku právneho zástupcu žalovaného - sudkyňu iného súdu - osobne poznaná, sú v priateľskom

vzťahu,ktorýpresahujerámecbežnejzdvorilostnejkomunikácie.SudkyňaMgr.DankaMajdákovávidela
svoju zaujatosť v tom, že manželku právneho zástupcu žalovaného - sudkyňu iného súdu - osobne
pozná, sú v priateľskom vzťahu, isté obdobie pôsobili na rovnakom súde, od tej doby majú blízky
priateľský vzťah, ktorý presahuje rámec bežnej zdvorilostnej komunikácie. Sudkyňa JUDr. Oľga Bitalová
videla svoju zaujatosť v tom, že manželku právneho zástupcu žalovaného - sudkyňu iného sudu - pozná

už dlho, stretávali sa na školeniach a iných podujatiach, pričom prednedávnom patrili do spoločného
občianskoprávneho grémia (OS KK a OS SL), kde sa stretávali nielen pracovne, ale aj neformálne,
pričom rámec ich komunikácie presahuje bežný vzťah. Sudca JUDr. Erik Uhlár videl svoju zaujatosť v
tom, že osobné pozná tak právneho zástupcu žalovaného ako i jeho manželku - sudkyňu iného súdu- s oboma má dlhodobý priateľský vzťah a to nielen s ohľadom na ich profesijnú kolegialitu, ale sú i v
súkromnom kontakte, pričom bol dokonca aj hosťom na svadbe ich dcéry. Všetci títo sudcovia poukázali
na to, že z rovnakých dôvodov už boli vylúčení nadriadeným súdom v iných veciach. Dvaja sudcovia

JUDr. Miriam Szárazová a Mgr. Vladimír Gurka sa zaujatí byť necítili ( čl. 62-68).
21. Z obsahu spisu ďalej plynie, že o vylúčení sudcov prvoinštančného súdu JUDr. Jany Srokovej
(podpredsedníčky súdu), Mgr. Danky Majdákovej, JUDr. Erika Uhlára a JUDr. Judity Dubjelovej rozhodla
predsedníčka súdu JUDr. Oľga Bitalová, uznesením z 20.06.2017, sp. zn. 1SprV/13/2017. Tým istým
uznesením bolo aj rozhodnuté, že sudcovia Mgr. Vladimír Gurka a JUDr. Miriam Szárazová nie sú

vylúčení(čl.69-70).Následneovylúčenípredsedníčkysúdu,rozhodlajehopodpredsedníčkauznesením
z rovnakého dňa, sp. zn. 1SprV/14/2017 (čl. 71-72). Následne bola vec, bez toho, aby sa opatrenie
verifikujúce tento postup nachádzalo v spise, pridelená sudcovi Mgr. Vladimírovi Gurkovi (čl. 73), ktorý
ju aj prejednal a meritórne rozhodol (čl. 192).
22. Vychádzajúc tak zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, so zreteľom na všetky dostupné
okolností prípadu, majúc pritom na pamäti konštantnú a z hora citovanú judikatúru najvyšších súdnych

autorít, odvolací súd dospel k záveru, že vylúčenie sudkýň nemôžu zakladať iba dôvody výlučne
viaznuce len k osobe manželky právneho zástupcu žalovaného - sudkyne iného súdu. Bez povšimnutia
nemôže ostať ani fakt, že o vylúčení predsedníčky súdu, rozhodovala už v tom čase vylúčená
podpredsedníčka súdu. Potom vylúčenie sudkýň JUDr. Jany Srokovej, JUDr. Oľgy Bitalovej a Mgr.
Danky Majdákovej sa neudialo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní

zákonom ustanoveného postupu, v dôsledku čoho sa zúžil výber sudcov, ktorým mohla byť vec
následne náhodným výberom pridelená po vylúčení sudcov, u ktorých na to existovali zákonné dôvody
a bol dodržaný zákonný postup (JUDr. Judita Dubjelová a JUDr. Erik Uhlár). Na základe uvedeného
možno potom konštatovať, že došlo k porušeniu, tak medzinárodnými dokumentami ako i ústavou
garantovaného základného práva žalovaného - nebyť odňatý zákonnému sudcovi - a uvedené je

odstrániteľné len zrušením rozhodnutia vydaného v prvoinštančnom konaní.
23.Vdôsledkutohoodvolaciemusúduneostávaloničiné,ibarozsudokprvoinštančnéhosúduspoužitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s
použitím ustanovenia § 391 CSP. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
nie je odvolací súd viazaný imperatívom zakotveným v ustanovení § 387 ods. 3 CSP.

24. Prvoinštančný súd tak opätovne pristúpi k prideleniu veci pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov [§ 51 ods. 1 zákona o súdoch (čo je verifikovateľné v centrálnom systéme)]
zákonnému sudcovi, ktorý následne vec opätovne prejedná a rozhodne ( § 391 ods. 3 CSP).
25. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd znova o náhrade všetkých trov konania ( § 396
ods. 3 CSP).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).