Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116201128
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:6116201128.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: magicsport s.r.o.,

Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 48 242 373 proti žalovanému: ALKONA spol. s r.o., Nám. sv. Mikuláša
21, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 483 346 v konaní o vydanie veci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo, značka: NISSAN, obchodný
názov: PATHFINDER, typ vozidla: R51/A/A02, identifikačné číslo motora: YD25, druh karosérie: AC
kombi, výrobné číslo karosérie (VIN): VSKJVWR51U0086952, farba: strieborná metalíza svetlá, Ev. č.
D rok výroby: 2007, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spol. Getfin, s.r.o., Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 46 371 265 (s týmto
obchodným menom a sídlom vystupoval do 24.1.2019; od 25.1.2019 došlo k zmene obchodného mena
naENOMIL,s.r.o.asídlanaStavbárska178/42,82107Bratislava;ďalejaj„právnypredchodcažalobcu“)
sapodanoužaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystricapôvodnevočižalovanémuA.C.(ďalej
aj „pôvodný žalovaný“) domáhal vydania motorového vozidla Nissan Pathfinder, EVČ: BB XXXEJ (ďalej
aj „motorové vozidlo“ alebo „vozidlo“).

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.4.2015 uzavrel s dlžníkom D. U. zmluvu o úvere - AutoÚver č.
153584. Za účelom zabezpečenie záväzku žalobcu ako veriteľa strany uzavreli medzi sebou zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva č. 153584, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Nissan Pathfinder,
EVČ: BB XXXEJ. Dočasným vlastníkom sa stala spol. Getfin, s.r.o. a držiteľom vozidla D. U.. Dlžník
sa zaviazal splácať úver v 36 mesačných splátkach po 240,38 eur, uhradil však iba 3 splátky, a to dňa
15.7.2015 jednu splátku a dňa 27.7.2015 dve splátky. Napriek viacerým výzvam ďalšie splátky neuhradil.

Dňa 19.10.2015 bola dlžníkovi oznámená predčasná splatnosť úveru z dôvodu nesplácania úveru a
výzva na odovzdanie predmetu zabezpečenia - motorového vozidla Nissan Pathfinder. Na osobnej
návšteve dňa 23.9.2015 dlžník oznámil, že vozidlo odovzdal už v máji 2015 na základe plnomocenstva
na užívanie tretej osobe, S. Q. na dobu neurčitú z dôvodu, že nevládal splácať splátky. P. Q. uviedol,
že motorové vozidlo sa mu pokazilo na Čertovici, kontaktoval p. K. J., aby zabezpečil odťah. Vozidlo
bolo odtiahnuté A. C. do Starej Ľubovne. P. C. právnemu predchodcovi žalobcu telefonicky oznámil, že
motorové vozidlo je pokazené a že vozidlo mu nevydá, kým mu neuhradí náklady na odťah vozidla z

Čertovice a za opravu vozidla. Tiež mu odmietol odovzdať kľúče od vozidla. P. C. mu navrhol opravu
vozidla, na čo mu bolo telefonicky oznámené, nech vozidlo zatiaľ neopravuje, len nech spočíta náklady
na odťah. Dňa 30.9.2015 od p. C. obdržal mail, v ktorom p. C. oznámil výšku za odťah a opravu vo výške
2 111,50 eur. Niekoľkokrát mu p. C. oznámil, že motorové vozidlo nevydá bez uhradenia nákladov naopravu. Dňa 11.11.2015 vo večerných hodinách na neho podal trestné oznámenie. Právny predchodca
žalobcu vyslovil podozrenie, či oprava bola skutočne vykonaná a či p. C. nežiada úhradu za fiktívnu
opravu. Žiadal ho preto o vydanie pokazených dielov, na čo právnemu predchodcovi žalobcu oznámil,

že ich vyhodil. P. C. k vozidlu nemá žiaden právny vzťah. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

3. Právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení, a to výzvu na odovzdanie motorového vozidla zo dňa 16.11.2015, doklad o jej doručovaní A. C.,
splátkový kalendár k zmluve o úvere č. 153584, zmluvu o úvere - AutoÚver č. 153584 zo dňa 1.4.2015,

zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 153584 zo dňa 1.4.2015, Všeobecné zmluvné
podmienky zmluvy o úvere - AutoÚver podpísané dňa 1.4.2015, fotku splnomocnenia z 26.5.2015 a e-
mail z 30.9.201 o výške nákladov na opravu a odťah.

4. Okresný súd Banská Bystrica ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vydal rozkaz na
plnenie sp. zn. 8C/17/2016 zo dňa 18.2.2016, ktorým žalobe vyhovel a zaviazal pôvodného žalovaného

vydať motorové vozidlo právnemu predchodcovi žalobcu.

5. Proti tomuto rozkazu na plnenie podal právny zástupca pôvodného žalovaného odpor, v ktorom v
prvom rade namietol miestnu príslušnosť súdu a požiadal, aby vec bola postúpená miestne príslušnému
súdu, a to Okresnému súdu Stará Ľubovňa. Ďalej poprel, že by nejaké motorové vozidlo zadržiaval,

preto v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. O veci síce má vedomosť, ale určite niet dôvodu, pre
ktorý by mal plniť on osobne. Tvrdenia právneho predchodcu žalobcu sú podľa neho lživé.

6. Na základe vznesenej námietky Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Stará
Ľubovňa. Po rozhodnutí o vylúčení časti sudcov Okresného súdu Stará Ľubovňa bola vec pridelená

náhodným výberom konajúcemu sudcovi, voči ktorému strany nevzniesli námietka.

7. Pôvodný žalovaný na výzvu súdu uviedol bližšie dôvody, pre ktoré so žalobou nesúhlasí. Okrem
argumentov a námietok vznesených v odpore uviedol, že sporné motorové vozidlo je zákonne a
oprávnene zadržiavané spoločnosťou ALKONA spol. s.r.o., Nám. sv. Mikuláša 21, Stará Ľubovňa z

dôvodu nezaplatenia splatnej pohľadávky za jeho odtiahnutie a opravu, ktorú táto spoločnosť vykonala v
súlade s právom a v dobrej viere. Každopádne ešte počas opravy prevádzku navštívila poverená osoba
právneho predchodcu žalobcu, ktorá vozidlo obhliadla, fotograficky zdokumentovala, ale táto neuviedla
nič iné, a už vôbec nie, že by sa v oprave nemalo pokračovať. Po vykonaní opravy a potom, čo sa
pohľadávka za opravu stala splatnou, sa zrazu právny predchodca žalobcu začal domáhať vydania

motorového vozidla, avšak bez úhrady za odťah a opravu vozidla. Servis však bez úhrady za opravu
vozidlo odmietol vydať. Vydania vozidla sa právny predchodca žalobcu domáhal aj cez políciu, ktorá
jeho oznámenie odložila s tým, že ide o súkromnoprávny spor. Právny predchodca žalobcu postupuje v
úmysle bezdôvodne sa obohatiť, v rozpore nielen s Trestným poriadkom, ale aj ustanovením § 3 ods. 2
Občianskeho zákonníka. S poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 5 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj C.s.p.) považoval postup právneho predchodcu žalobcu za zjavné zneužitie práva,
ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Ďalej predostrel výklad pojmu dobré mravy, pričom konanie
právneho predchodca žalobcu považoval za nemorálne a v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Žiadal preto žalobu zamietnuť.

8. Na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúru č. č. 16002 zo dňa 28.1.2016 vystavenú spoločnosťou
ALKONA spol. s r.o. a ďalej navrhol vyžiadať z polície spis o podaní právneho predchodcu žalobcu,
ktorýmsadomáhalvydaniavozidlacezpolíciuavypočuťsplnomocnenéhoužívateľamotorovéhovozidla
(na predbežnom prejedaní sporu upresnil, že ide o p. Q.) a zodpovednú osobu obchodnej spoločnosti
vykonávajúcej opravu, či samotného opravára (na predbežnom prejedaní sporu upresnil, že ide o p. I.).

9. Právny predchodca žalobcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu pôvodného žalovaného zopakoval
tvrdenia zo žaloby ohľadne uzavretia úverovej zmluvy, jej nesplácania dlžníkom, postupu, ako zistil,
kde sa vozidlo nachádza, priebehu komunikácie s pôvodným žalovaným a pochybností, či skutočne
došlo k oprave vozidla. Okrem toho uviedol, že dňa 29.1.2016 mu bola poštou doručená faktúra za

opravu vozidla vo výške 1 834,593 eur, ktorú ihneď vrátil dodávateľovi. Keďže vozidlo mu doposiaľ
nebolo vydané, mal za to, že ako dočasný vlastník má právo na vrátenie veci, ktorú pôvodný žalovaný
neoprávnenezadržiava.Kargumentu,ževeriteľzabezpečilsvojupohľadávkuzádržnýmprávomuviedol,
že nie je dlžníkom spoločnosti ALKONA spol. s r.o., ani iných osôb vystupujúcich v tomto spore. Pretoveriteľnemôžekdanejveciuplatňovaťzádržnéprávo.Neobjednalsižiadnuslužbu,akmáspol.ALKONA
pohľadávku voči iným osobám za odťah a následnú opravu vozidla, škodu si má vymáhať od nich.
Zadržiavanie vozidla, ktoré iný získal do dispozičnej moci, je svojvoľným konaním v zmysle § 151 ods. 1

OZ, ak táto osoba vedela, že odtiahnutie vozidla bolo v rozpore so zákonom. Následné podmieňovanie
vydania vozidla zaplatením ceny za odtiahnutie je zneužívaním tiesne iného. K svojmu vyjadreniu pripojil
listinu označenú ako „vrátenie faktúr“ zo dňa 5.2.2016 a doklad o jej doručovaní spol. ALKONA, spol.
s r.o. a navrhol vypočuť svedka D.a U.a (na pojednávaní dňa 12.9.2018 uviedol, že netrvá na tomto
výsluchu).

10. Pôvodný žalovaný sa k replike právneho predchodcu žalobcu na výzvu súdu nevyjadril, vyjadril sa
až v deň predbežného prejednania sporu, ktoré bolo vo veci vytýčené. Zástupca právneho predchodcu
žalobcu na predbežnom prejednaní sporu navrhol pripustenie ďalšieho žalovaného do konania, a
to spol. ALKONA spol. s.r.o., Nám. sv. Mikuláša 21, Stará Ľubovňa s poukazom na to, že ani
nevedia, s kým majú konať, keďže si žiadnu opravu neobjednávali. Z opatrnosti trval na podanej

žalobe voči pôvodnému žalovanému. Zástupca právneho predchodca žalobcu ďalej spresnil postupnosť
komunikácie s pôvodným žalovaným s tým, že zamestnanec právneho predchodcu žalobcu, p. J., bol na
ohliadke vozidla dňa 23.9.2015, ktorý žiadal od pôvodného žalovaného predbežnú kalkuláciu nákladov
na opravu vozidla. Následne obdržal právny predchodca žalobcu od p. C. dňa 30.9.2015 mail, ktorý
už bol pripojený k žalobe, ktorým bola účtovaná celá suma opravy. P. C., resp. spol. ALKONA, spol. s

r.o. potom bola telefonicky alebo e-mailom kontaktovaná, nech opravu nerealizujú, pričom právnemu
predchodcovi žalobcu bolo oznámené, že oprava je už zrealizovaná a vozidlo bude vydané až po
uhradení opravy. Poukázal na to, že dňa 16.11.2015 žiadali p. C. o vydanie vozidla, pričom v tom čase
ešte oprava nebola dokončená, čo uviedol aj p. C. v trestnom konaní a s poukazom aj na faktúru, ktorá
bola následne predložená právnemu predchodcovi žalobcu.

11. Pôvodný žalovaný na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že motorové vozidlo odtiahol na podnet
p. J., ktorý mu volal, či nevie zabezpečiť odťah vozidla. Potvrdil, že p. J. bol motorové vozidlo obzrieť
zhruba v čase tvrdenom zástupcom právneho predchodcu žalobcu, vozidlo si odfotil, ale vôbec sa
neopýtal na rozsah opravy alebo náklady, pričom videl, že vozidlo už malo demontovanú hlavu a

sám pôvodný žalovaný mu hovoril, že hlava bola poslaná na opravu. Poukázal aj na pokus právneho
predchodcu žalobcu o vydanie vozidla cez políciu. Opravu si objednal buď p. J. alebo p. Q.. Uviedol,
že ešte koncom roka 2015 ho kontaktoval p. J., či nechce motorové vozidlo odkúpiť. Ponúkol právnemu
predchodcovi nejakú cenu, ktorá sa mu ale zdala nízka. V ďalšom priebehu predbežného prejednania
sporu uviedol, že p. J. po ohliadke vozidla nehovoril nič, že by sa oprava nemala robiť, akurát sa opýtal,

koľko zhruba bude tá oprava stáť a následne ho kontaktovať aj s tým, či by sa oprava nemohla urobiť
bez DPH. Na otázku zástupcu právneho predchodcu žalobcu uviedol, že keďže p. J. pozná, neriešil
otázku, kto opravu zaplatí, jednoducho auto odtiahol a začal ho opravovať. Poprel, že by ho po ohliadke
motorového vozidla p. J.om niekto kontaktoval ohľadne toho, že by sa oprava nemala robiť, ani aby sa
nepokračovalo k oprave. Ďalej pôvodný žalovaný uviedol, že hlava valcov bola dokončená v novembri

2015, mohlo sa stať, že ostatné veci sa dorobili postupne a mohlo to byť teoreticky dokončené až v
januári 2016. Zástupca pôvodného žalovaného na predbežnom prejednaní sporu poukázal na dobrú
vieru žalovaného, ktorý vozidlo prevzal od p. Q. ako od osoby, ktorá bola oprávnená vozidlo užívať a na
základe jeho pokynu začal opravu vykonávať. Zástupca právneho predchodcu žalobcu navrhol vypočuť
ako svedka p. J.a.

12. Súd uznesením sp. zn. 5C/40/2016 zo dňa 5.9.2018 pripustil do konania na strane žalovaného ďalší
subjekt, a to spol. ALKONA spol. s.r.o., Nám. sv. Mikuláša 21, Stará Ľubovňa.

13. Na pojednávaní dňa 12.9.2018 A. C. ako pôvodný žalovaný (po pripustení ďalšieho žalovaného

vystupoval ako žalovaný v 1. rade) a zároveň ako konateľ a jediný spoločník spol. ALKONA spol. s.r.o.
(po pripustení ďalšieho žalovaného ako žalovaný v 2. rade) súhlasil so skrátením lehoty na prípravu
pojednávania. Zástupca žalobcu, ako aj obaja žalovaní trvali na uvedenom pojednávaní na svojich
tvrdeniach. Svedok J., ktorý bol na pojednávaní vypočutý, popísal celý priebeh zisťovania, kde sa vozidlo
nachádza, priebeh komunikácie s p. C., vyjadril sa k tomu, na čo mal oprávnenie pri ohliadke vozidla

(odobratie vozidla), ako aj k oprávneniu obchodných zástupcov. Zástupca právneho predchodcu žalobcu
zároveň pred koncom pojednávania vzal žalobu späť voči A. C.. Menovaný so zastavením konania
súhlasil, pričom ako konateľ a spoločník spol. ALKONA, spol. s r.o. vzniesol pred skončením konania
vzájomnú žalobu.14. Uznesením sp. zn. 5C/40/2016 zo dňa 25.9.2018 súd zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade A.
C. a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti Getfin,

s.r.o. S týmto uznesením súd doručil žalovanému v 2. rade, t.j. spoločnosti ALKONA spol. s r.o. (po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade už len „žalovaný“), žalobu a jej
prílohy, všetky vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu a pôvodného žalovaného, výzvu, aby sa k nim
vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a takisto mu súd doručil poučenia o jeho procesných právach

a povinnostiach. Tieto listiny boli žalovanému (spol. ALKONA spol. s r.o.) doručené dňa 19.10.2018, v
určenej lehote však na nich žiadnym spôsobom nereagoval. Súd preto nariadil pojednávanie na deň
30.1.2019.

15. Dňa 30.1.2019 o 6:04 hod. zaslal právny zástupca žalovaného súdu mail, ktorým žiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu, že sa ho nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov, pretože dňa 24.1.2019

začalkašľať,malzvýšenúteplotuacelkovojemalátny.Lekármuzistilakútnyzápaldýchacíchciest,ktorý
pri neliečení môže prepuknúť do zápalu pľúc a pre infekčný charakter ochorenia mu zakázal cestovať a
ponechal ho ako práceneschopného. Ďalej uviedol, že predpokladal, že do pojednávania sa jeho stav
zlepší a bude sa môcť pojednávania zúčastniť. Po lekárskej kontrole dňa 29.3.2019 nie je absolútne
schopný zúčastniť sa pojednávania. K svojmu ospravedlneniu pripojil lekársku správu, z ktorej vyplýva,

že pre závažnú poruchu srdcového rytmu je práceneschopný už od 1.7.2016 a jeho aktuálny zdravotný
stav je komplikovaný akútnym infekčným ochorením dýchacím ciest. Právnemu zástupcovi bol e-mailom
dňa 30.1.2019 oznámené, že pojednávanie sa uskutoční, keďže v tom čase súd nemal vedomosť o tom,
že by mal splnomocnenie na zastupovanie žalovaného.

16. Pojednávania dňa 30.1.2019 sa zúčastnil zástupca právneho predchodcu žalobcu a konateľ
žalovaného, ktorý sa vyjadril, že by bol radšej, keby jeho právny zástupca bol prítomný na pojednávaní.
Zároveň krátkou cestou predložil súdu vyjadrenie žalovaného podané osobne dňa 30.1.2019 (teda
krátko pred pojednávaním) a plnú moc pre svojho právneho zástupcu. Toto vyjadrenie bolo krátkou
cestou doručené právnemu predchodcovi žalobcu. V tomto vyjadrení okrem námietky nedostatku

pasívnej legitimácie zopakoval vyjadrenie pôvodného žalovaného. Zároveň bol konateľ žalovaného
poučený o náležitostiach a forme vzájomnej žaloby a vyzvaný na doplnenie vzájomnej žaloby s
poučením o následkoch jej nedoplnenia. (keďže tieto náležitosti neboli doplnené a vzájomná žaloba
nebola podaná aj písomne, súd vzájomnú žalobu na pojednávaní dňa 13.3.2019 odmietol). Takisto bol
konateľ žalovaného poučený, že na podobné žiadosti o odročenie pojednávania, ako tomu bolo pred

týmto pojednávaním, súd nebude prihliadať.

17. Pred pojednávaním odročeným na 13.3.2019 bol súdu doručený návrh spol. Getfin, s.r.o. na
zmenu na strane žalobcu, ktorým táto spoločnosť žiadala pripustiť zmenu na strane žalobcu, a to spol.
magicsport,s.r.o.,Bezručova1191/3,Trenčín,IČO:48242373(ďalejlen„žalobca“)zdôvodupostúpenia

pohľadávky. K návrhu bola pripojená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2018. Súd uznesením
sp. zn. 5C/40/2016 zo dňa 25.2.2019 pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle návrhu.

18.Žalobcapodanímdoručenýmsúdue-mailomdňa11.3.2019adoplnenýmdňa12.3.2019ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní dňa 13.3.2019, pričom súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím aj v

jeho neprítomnosti. Zároveň sa vyjadril k veci samej a zhrnul vykonané dokazovanie, pričom na žalobe
trval. Poukázal na to, že nemal so žalovaným žiaden právny vzťah, neobjednal si u neho žiadnu opravu,
pričom poukázal aj na rozpory v časovej následnosti, keď dňa 23.9.2015 žalovaný uviedol, že oprava
bude trvať dlhší čas, ale už dňa 30.9.2015 vyčíslil opravu, pričom z dôkazov je zrejmé, že najskôr bola
oprava vykonaná (ak vôbec bola) v novembri 2015.

19. Dňa 13.3.2019 o 4:52 hod. zaslal právny zástupca žalovaného súdu mail, ktorým žiadal o odročenie
pojednávania, pretože sa ešte nevyliečil z akútneho infekčného ochorenia dýchacích ciest, stále je
práceneschopný. O prekážke v účasti na pojednávaní sa dozvedel dňa 22.2.2019, ale predpokladal,
že do pojednávania sa jeho stav zlepší a bude sa môcť pojednávania zúčastniť. Jeho zdravotný stav

sa však nezlepšil a lekár mu neodporučil účasť na pojednávaní. Nie je absolútne schopný zúčastniť
sa pojednávania. K svojmu ospravedlneniu pripojil lekársku správu zo dňa 22.2.2019 a doklad o
práceneschopnosti trvajúcej od 1.7.2016. Právnemu zástupcovi bol e-mailom dňa 13.3.2019 oznámené,
že pojednávanie sa uskutoční, pretože ním udávaný dôvod nepovažuje súd za dôležitý.20. Pojednávania dňa 13.3.2019 sa zúčastnil iba konateľ žalovaného. Súd vzhľadom na ospravedlnenie
žalobcu a právneho zástupcu žalovaného prejednal vec aj v ich neprítomnosti. Vo vzťahu k

ospravedlneniu právneho zástupcu žalovaného a jeho žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné
uviesť, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 C.s.p.), pričom od
advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát
súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom,
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom (§ 183 ods. 2 C.s.p.). Ako vyplýva z

vyššie uvedeného, právny zástupca žalovaného je práceneschopný od 1.7.2016. O dôvodoch, ktoré mu
bránili zúčastniť sa posledných dvoch pojednávaní, sa dozvedel v takom časovom predstihu, že mal
možnosť zabezpečiť si náhradu za seba (porovnaj aj povinnosť advokáta podľa § 17 ods. 1 zákona o
advokácii v prípade prekážky vo výkone advokácie urobiť neodkladné opatrenia na ochranu práv alebo
záujmov svojho klienta), teda nešlo o dôvody, ktoré by nastali krátko pred pojednávaním. Prihliadnuc
pritom na dobu, od kedy je právny zástupca žalovaného práceneschopný, je nepochybne dôvodné

žiadať od neho, aby sa dal v obdobných prípadoch zastúpiť iným advokátom, najmä ak dĺžka sporu je
podobná ako v tomto prípade, čo má vplyv aj na právo žalobcu, aby vec bola rozhodnutá v primeranej
lehote. Navyše žiadal pojednávanie odročiť v čase, kedy bolo už vykonané všetko dokazovanie a strany
nenavrhovali ďalšie dôkazy. Postup právneho zástupcu žalovaného, keď sa bezdôvodne spoliehal na
zlepšenie zdravotného stavu (2 krát, aj keď jeho práceneschopnosť trvá už takmer 2 a trištvrte roka,

pričom na zlepšenie zdravotného stavu sa bezdôvodne spoliehal aj v 2. prípade, aj keď raz už z tohto
dôvodu pojednávanie bolo odročené) súd nepovažuje za postup, ktorým by napĺňal povinnosti advokáta
upravené v § 18 ods. 2 zákona o advokácii. Navyše nemožno prehliadať, že pri prvom ospravedlnení
súd pojednávanie odročil, pričom konateľ žalovaného bol poučený, že na podobné ospravedlnenia
do budúcna nebude súd prihliadať. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, ako aj po

zohľadnení spôsobu ospravedlnení právneho zástupcu žalovaného, keď tieto zaslal súdu mailom ráno
pred pojednávaním, aj keď o dôvode, pre ktorý žiadal pojednávanie odročiť, vedel v dostatočnom
časovom predstihu, čo možno hodnotiť ako snahu o predlžovanie sporu (podobne ako doručovanie
vyjadrení zo strany žalovaného v deň pojednávania krátko pred samotným pojednávaním, čo tiež
zrejme bolo konzultované s právnym zástupcom žalovaného), súd dôvod na odročenie pojednávania

nepovažoval za dôležitý a vec prejednal aj bez právneho zástupcu žalovaného.

21. Konateľovi žalovaného bolo krátkou cestou doručené vyjadrenie žalobcu a bol oboznámený s
podaním jeho právneho zástupcu. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 13.3.2019 uviedol, že má za
to, že motorové vozidlo zadržiava oprávnene, pretože osoba, ktorá si objednala opravu, mala uzavretú

zmluvu so žalobcom. Poukázal tiež na to, že k výpovedi zmluvy medzi žalobcom a osobou, ktorá s ním
mala vzťah, došlo až po tom, čo sa začalo vozidlo opravovať. Ďalej sa vyjadril k tomu, že nerozumie,
prečo mu p. J. rovno nepovedal, aby v oprave nepokračoval, zaplatili by mu iba opravu hlavy motora a
vec by bola vyriešená. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

22. Súd prvej inštancie pojednávania dňa 13.3.2019 odročil na 12.4.2019 za účelom vyhlásenia
rozsudku, ktorý tohto dňa aj vyhlásil a ktorým žalobe vyhovel, zaviazal žalovaného vydať žalobcovi
motorové vozidlo a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že nemal preukázané,
že by medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným existovala nejaká dohoda o
oprave motorového vozidla a že by v čase, kedy sa právny predchodca žalobcu domáhal vydania

motorového vozidla, existovala splatná pohľadávka žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu,
teda že žalovaný nemohol v tom čase využiť zádržné právo.

23. Proti tomuto rozsudku podal obsahovo rozsiahle odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, v ktorom namietol jednak to, že bol odňatý zákonnému sudcovi vzhľadom na postup

pri rozhodovaní o vylúčení sudcov Okresného súdu Stará Ľubovňa, ako aj neúplne zistený skutkový
stav v dôsledku nevykonaných dôkazov, nesprávnosť zisteného skutkového stavu, ako aj nesprávne
právne posúdenie veci.

24. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 12Co/103/2019-243 zo dňa 25.2.2020 zrušil napadnutý

rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie akceptujúc námietku
žalovaného ohľadne nesprávnosti postupu pri vylúčení jednotlivých sudcov Okresného súdu Stará
Ľubovňa, čím bolo porušené právo žalobcu na zákonného sudcu. Zároveň uložil súdu prvej inštancieznova prideliť vec pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov a vo veci znova
rozhodnúť. K ostatným námietkam žalovaného nezaujal odvolací súd žiadne stanovisko.

25. Po vrátení veci bolo toto uznesenie odvolacieho súdu doručené žalobcovi a právnemu zástupcovi
žalovaného. Zároveň bola vec v zmysle pokynu odvolacieho súdu znova pridelená na rozhodnutie
technickými prostriedkami náhodným výberom.

26. Po uvedených úkonoch bol vo veci vytýčený termín pojednávania, ktoré sa po odročovaní v dôsledku

opatrení prijatých v súvislosti so zamedzením šírenia nákazlivej choroby Covid 19 uskutočnilo dňa
16.6.2021. Žiadna zo strán sporu sa od doručenia odvolacieho súdu (žalobcovi bolo toto uznesenie
doručené dňa 2.5.2020 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 26.4.2020) k veci nevyjadrila, ani
nenavrhla žiadne ďalšie dôkazy.

27. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím veci aj v jeho

neprítomnosti. Právny zástupca emailom odoslaným v deň pojednávania o 9:47 hod. (pojednávanie
vytýčené na 10:15 hod.) ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného, v
dôsledku čoho mu zanikla plná moc a nepodarilo sa mu deň pred pojednávaním skontaktovať sa so
správcom konkurznej podstaty. Takisto poukázal na prerušenie všetkých konaní po vyhlásení konkurzu.
Z opatrnosti, aby práva jeho klienta neutrpeli, však trval na všetkých námietkach vznesených v odvolaní.

28. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 16.6.2021 poukázal na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť
žalovaného s tým, že žiadal pojednávanie odročiť. K veci sa nevyjadril, pretože žiadal prítomnosť svojho
advokáta, s ktorým nerozprával, keďže nebolo kedy.

29. Z Obchodného vestníka súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
1K/20/2020 zo dňa 17.5.2021, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 25.5.2021, bol na
spoločnosť ALKONA spol. s r.o., Nám. sv. Mikuláša 20/A, Stará Ľubovňa, IČO: 36 843 346 (teda na
žalovaného) vyhlásený konkurz. Právny zástupca žalobcu, ako aj konateľ žalovaného navrhovali z
tohto dôvodu pojednávanie odročiť. Je pravdou, že v zmysle § 47 ods. 1 prvá veta zák. č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania,
avšak uvedené platí za podmienky, ak ide o konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi. Čo sa považuje majetkom podliehajúcim konkurzu upravuje § 67 zák. č. 7/2005
Z.z. V danom prípade je predmetom sporu vydanie veci, ktorá evidentne nepatrí žalovanému (čo nie
je sporné), teda nie je jeho majetkom. Takisto nejde ani majetok, ktorým by bol zabezpečený záväzok

žalovaného, keďže v danom prípade sa nepriamo rieši pohľadávka žalovaného (teda nie jeho záväzok).
Za tohto stavu, prihliadnúc na predmet sporu, súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k
prerušeniu súdneho konania, pretože nejde o konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi.

30. Plná moc právneho zástupcu žalovaného v zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. vyhlásením
konkurzu zanikla, súd však v zmysle tohto ustanovenia prihliadal na vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného doručeného tesne pred pojednávaním a zaoberal sa aj námietkami vznesenými v odvolaní
žalovaného.

31. K návrhu žalovaného na odročenie pojednávania v dôsledku toho, že tu nemá právneho zástupcu,
súdpoznamenáva,ženeúčasťjehoprávnehozástupcusúdnepovažovalzadôležitýdôvodnaodročenie
pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 C.s.p., pretože jednak jeho plná moc zanikla vyhlásením konkurzu,
jednak konateľ žalovaného bol prítomný na pojednávaní, teda mal možnosť sa ešte vyjadriť k tomu,
čo považoval za potrebné, jednak vzhľadom na deň zverejnenia vyhlásenia konkurzu mal žalovaný,

ako aj jeho právny zástupca, dostatok času komunikovať so správcom konkurznej podstaty za účelom
udelenia prípadnej plnej moci právnemu zástupcovi žalovaného. Takisto súd prihliadol na skutočnosť,
že od doručenia uznesenia odvolacieho súdu do pojednávania dňa 16.6.2021 uplynul viac ako rok
(vzhľadom na opatrenia v súvislosti s chorobu Covid 19), pričom žiadna strana nenavrhovala žiadne
ďalšie dôkazy, ani sa k veci nevyjadrila, teda súd ani žiadne ďalšie dokazovanie nevykonával. Podanie

právneho zástupcu žalovaného odoslané mailom ani nie pol hodiny pred pojednávaním a kontaktovanie
správcu konkurznej podstaty až na poslednú chvíľu zapadá do rámca jeho predošlých postupov, kedy
zasielal ospravedlnenia v deň pojednávaní kvôli jeho zdravotnému stavu, o ktorom vedel už minimálne
1-2 týždne predtým (pričom v tom čase bol už cca 2 a trištvrte roka práceneschopný), čo len nasvedčujetomu, že cieľom žalovaného a jeho právneho zástupcu je najmä naťahovať čas, resp. v prípade
rozhodnutia bez právneho zástupcu žalovaného vytýkať následne uvedený postup súdu (ako to urobil v
podanom odvolaní). Do tohto kontextu zapadá aj vyjadrenie konateľa žalovaného, že so svojím právnym

zástupcom nerozprával, aj keď o pojednávaní vedeli s dostatočným predstihom a už vyše roka vedeli
o rozhodnutí odvolacieho súdu. Spoliehanie sa na prerušenie konania nie je dôvodom na odročenie
pojednávania. Takýmto štýlom by súd nemohol rozhodnúť ešte dosť dlhý čas. Tu je potrebné poukázať aj
na právo žalobcu, aby vec bola rozhodnutá v primeranej lehote. Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti,
na dĺžku sporu a nezistenie dôvodov na prerušenie konania, ako aj vzhľadom na to, že žalovaný

mal v priebehu doterajšieho priebehu konania dostatočný časový priestor na vyjadrenia a navrhovanie
dôkazov, súd neakceptoval žiadosť žalovaného a jeho právneho zástupcu na odročenie pojednávania
a vec prejednal a vo veci rozhodol len za účasti konateľa žalovaného (oprávnenie správcu nakladať s
majetkom úpadcu sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu, preto vzhľadom na predmet sporu súd
konal na tomto pojednávaní priamo so žalovaným).

32. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu v priebehu konania, vykonal dokazovanie
listinami doručenými stranami konania ako sú uvedené vyššie (bod 3, 8, 9 a 17 tohto odôvodnenia),
výsluchom svedka Martina J.a a vyžiadaným vyšetrovacím spisom Obvodného oddelenia PZ v Starej
Ľubovni sp. zn. ORP-21/SL-SL-2016 a zistil tento skutkový stav:

33. Dňa 1.4.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu, spol. Getfin, s.r.o. s dlžníkom D. U. zmluvu o
úvere - AutoÚver č. 153584. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu uvedenému
dlžníkovi úver na financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla Nissan Pathfinder, EVČ: BB
XXXEJ, VIN: C vo výške 5 825 eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po
240,38 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 1.5.2015 a poslednej splátky dňa 1.4.2018. Za účelom

zabezpečenia záväzku právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa uzavreli rovnaké strany medzi sebou
dňa 1.4.2015 aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva č. 153584, predmetom ktorej bolo motorové
vozidlo, na ktoré financovanie bol úver poskytnutý. Dočasným vlastníkom tohto vozidla sa na základe
tejto zmluvy stala spol. Getfin, s.r.o. a držiteľom vozidla D. U.. V úverovej zmluve si strany dohodli,
že vzťahy výslovne neupravené sa spravujú Všeobecnými zmluvnými podmienkami zmluvy o úveru

- AutoÚver, zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom a že motorové vozidlo
bude vo vlastníctve veriteľa do riadneho skončenia úverovej zmluvy. Z tvrdení právneho predchodcu
žalobcu, ktoré neboli popreté vyplýva, dlžník uhradil iba 3 splátky, a to dňa 15.7.2015 jednu splátku a dňa
27.7.2015 dve splátky. Z výsluchu W. S. a D.a U.a v trestnom konaní vedenom na základe oznámenie
p. J.a vyplýva, že peniaze na splátky vozidla dával p. U.ovi W. S., ktorý uhradil aj akontáciu za motorové

vozidlo a ktorý ho aj reálne užíval. Ďalšie splátky dlžník neuhradil. Podľa tvrdení právneho predchodcu
žalobcu, ktoré neboli popreté vyplýva, že dňa 19.10.2015 bola dlžníkovi oznámená predčasná splatnosť
úveru z dôvodu nesplácania úveru a výzva na odovzdanie predmetu zabezpečenia - motorového
vozidla Nissan Pathfinder. Zo splnomocnenia zo dňa 26.5.2015 podpísané B. U. mal súd preukázané,
že motorové vozidlo bolo odovzdané do užívania S. Q. na dobu neurčitú. Podľa tvrdení právneho

predchodcu žalobcu v žalobe, táto skutočnosť bola oznámená zástupcovi právneho predchodcu žalobcu
na osobnej návšteve dňa 23.9.2015 p. U.a. Z výpovedí K. J. a S. Q. v trestnom konaní vedenom na
základe oznámenie p. J.a vyplýva, že S. Q. sa na motorovom vozidle pri ceste do Tatranskej Štrby začala
tratiťvodaaprehrievaťmotor.Motorsaopakovaneprehrieval,ajkeďdochladičadolialvodu,pretomusel
odstaviťvozidlonaČertovici.Motorovévozidlobolp.Q.obzrieťsK.J.om,ktorémuponúkolpokračovanie

v leasingu W. S.. W. S. v tom čase vystupoval v mene spoločnosti BECA FIT CARS, s.r.o. ako obchodný
zástupca spol. UNILEASING s.r.o., v ktorej bol rovnaký konateľ ako v spol. Getfin s.r.o. K. J. následne
volal spoločníkovi v jednej spoločnosti, A. C., či by dokázal zabezpečiť odťah motorového vozidla. A.
C. motorové vozidlo odtiahol do Štrby, kde ho odstavil. Po nejakom čase A.a C. oslovil K. J. s tým, či
by mohol uvedené motorové vozidlo opraviť, pretože je na motore väčší problém. A. C. preto vozidlo

odtiahol do Starej Ľubovne a začal s opravou. Podľa tvrdení p. C. vo výpovedí pred políciou a v súdnom
konaní, na motorovom vozidle sa vykonala demontáž a montáž hlavy valcov, výmena rozvodov, výmena
oleja a ďalšie práce podľa faktúry č. 16002. Demontáž a montáž hlavy valcov, čerpadla chladenia,
termostatu a výmenu oleja zabezpečovala pre spol. ALKONA, s.r.o. spoločnosť FOREVER, s.r.o., za
ktorú konal p. I.. Tieto úkony podľa vyjadrenia p. I. vo vyšetrovacom spise vykonal niekedy v októbri 2015

na požiadanie p. A.a C., ktorý vystupuje v mene spol. ALKONA, spol. s r.o. Pri diagnostike vozidla boli
zistené viaceré poruchy, a to chybná hlava valcov, vodné čerpadlo, termostat, preto sa demontovali tieto
súčasti motora. Pán C. si hlavu motora zobral na opravu a po jej oprave hlavu motora doniesol spolu s
vozidlom do spol. FOREVER, s.r.o. Vozidlo bolo podľa tvrdení p. I. opravené niekedy koncom roka 2015.Faktúra za tieto práce bola vystavená dňa 25.1.2016. Z výsluchu K. J.a súd zistil, že dňa 23.9.2015
navštívil p. C. K. J., ktorý pre právneho predchodcu žalobcu vykonával vymáhanie pohľadávok, ktorý
mal za úlohu zabezpečiť odobratie vozidla a jeho odtiahnutie do sídla právneho predchodcu žalobcu.

P. J. žiadal od A.a C. kľúče od vozidla a technický preukaz. A. C. mu odmietol vydať motorové vozidlo,
technický preukaz a kľúče od vozidla argumentujúc začatou opravou vozidla a potrebou uhradiť doposiaľ
vzniknuté náklady opravy a odťahu. Umožnil však p. J.ovi obhliadku vozidla, ako aj urobenie fotografií
stavu motorového vozidla. K. J. požiadal p. C., aby vozidlo nikomu, okrem spol. Getfin, s.r.o., nevydával
a aby vyčíslil výšku nákladov za odťah a opravu. Zároveň menovaní komunikovali aj ohľadne možnosti

odkúpenia vozidla pánom C.. Dňa 30.9.2015 bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený mail od p.
C., v ktorom mu oznámil výšku za odťah a opravu, a to za opravu 2 071,30 eur a za odťah z Čertovice
do Starej Ľubovne 240,20 eur, čo preukazuje uvedený email. Zároveň p. C. v tomto emaile ponúkol
právnemu predchodcovi odkúpenie motorového vozidla za 2 500 eur, čo právny predchodca žalobcu
neprijal. Dňa 11.11.2015 p. J. podal na p. C. trestné oznámenie. Oprava hlavy podľa vyjadrení p. C.
bola dokončená až v novembri 2015 a celková oprava bola dokončená až v januári 2016. Faktúra za

vykonané práce a použitý materiál č. 16002 bola vystavená dňa 28.1.2016 na sumu 2 201,51 eur, ktorá
okrem prác a materiálu zahŕňala aj odťah vozidla z Čertovice do Starej Ľubovne vo výške 122 eur bez
DPH, t.j. 146,40 eur s DPH. Túto faktúru zaslal žalovaný právnemu predchodcovi žalobu, ktorý mu ju
vrátil. Tieto skutočnosti, okrem toho, či oprava bola skutočne potrebná a vykonaná, ani neboli medzi
stranami sporné.

34. Na prvom pojednávaní v tom čase ešte splnomocnenec pôvodného žalovaného (následne právny
zástupca súčasného žalovaného) netrval na výsluchu p. Q. a p. I., ktorých pôvodný žalovaný navrhoval
vypočuť, a to vzhľadom na ich výpovede vo vyšetrovacom spise od polície. Súd preto ich výsluch
neuskutočnil. Podobne súd neuskutočnil výsluch svedka D.a U.a, na ktorom netrval zástupca právneho

predchodcu žalobcu. Splnomocnenec pôvodného žalovaného navrhol na pojednávaní dňa 12.9.2018
vyžiadať aj príkazné zmluvy pre p. S. a p. J.a, zistiť, či bol pán S. trestne stíhaný a zároveň navrhol
výsluch p. S.. Uvedené dôkazy navrhol vykonať za účelom preukázania, či bol daný súhlas majiteľom
vozidla, resp. nejakým jeho zástupcom na opravu motorového vozidla, a to vzhľadom na skutočnosti,
ktoré vyplynuli z trestného spisu, v ktorom p. S. tvrdil, že p. J. vedel o všetkých úkonoch s vozidlom.

35. Súd tieto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol, pretože skutočnosti, ktoré chcel
splnomocnenec pôvodného žalovaného týmito dôkazmi zistiť, buď vyplývajú z už vykonaných dôkazov
alebo tieto nie sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. Súd pritom vychádzal z toho, že zmluva o
obchodnom zastúpení medzi spol. UNILEASING s.r.o. a spol. BECA FIT CARS, s.r.o., v mene ktorej

konal W. S., bola súčasťou vyšetrovacieho spisu a táto bola čítaná na pojednávaní ako dôkaz, teda
vyžiadanie príkaznej zmluvy pre p. S. nepovažoval súd za potrebné. Z tejto zmluvy, ako aj zo zmluvy
o úvere, zo zmluvy zabezpečovacom prevode práva a Všeobecných zmluvných podmienok vyplýva,
aké práva a povinnosti mali zmluvné strany. V tomto smere dokazovanie skutočnosti, či p. S. bol trestne
stíhaný je vo vzťahu k tomuto konaniu absolútne bez významu. Výsluch p. S., ktorým sa mala overiť

skutočnosť, či p. J. vedel o plánovanom prenechaní vozidla inej osobe, ktorá mala záujem prevziať
leasing, súd nevykonal, pretože súd prečítal výpoveď p. S. z vyšetrovacieho spisu, preto jeho výsluch
považoval za nadbytočný, pričom ako už bolo uvedené, skutočnosti, ktoré sa týmto výsluchom mali
preukázať, vyplývajú z iných už vykonaných dôkazov. Navyše p. J. na výsluchu v tomto súdnom konaní
poprel, že by mal o nakladaní s vozidlom nejakú vedomosť, teda ak by p. S. tvrdil opak, aj po jeho

výpovedi by stále existovali dve protichodné tvrdenia, na overenie ktorých nemal súd navrhnuté ďalšie
dôkazné prostriedky, teda stále by bol v rovnakej situácii ako aj bez výsluchu p. S. (po prečítaní jeho
výpovede z vyšetrovacieho spisu).

36. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

37. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto
koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

38. Podľa § 33 ods. 2 OZ ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za

splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,
ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ
neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sakonalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho
konaním.

39. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

40. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

41. Podľa § 151s ods. 1 OZ, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju
splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec
svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

42. Podľa bodu 8.2 Zmluvy o úvere - AutoÚver, veriteľ po riadnom ukončení ÚZ Klientom, ak Klient

uhradil všetky záväzky z ÚZ, sa zaväzuje previesť vlastnícke právo k predmetu financovania na Klienta.
Do momentu riadneho ukončenia úverovej je PF vo vlastníctve Veriteľa.

43. Podľa bodu 8.5 Zmluvy o úvere - AutoÚver, vzťahy touto zmluvou a splátkovým kalendárom ku nej
neupravené, spravujú sa VZP úveru, zákonom č. 129/2010 zákon o spotrebiteľských úveroch a zákonom

č. 40/1964 Občiansky zákonník v platnom znení.

44. Podľa čl. IV druhý odsek Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, dlžník sa výslovne zaväzuje
po celú dobu trvania tejto zmluvy predmet financovania nepreviesť do vlastníctva tretej osoby, nezriadiť
v prospech tretej osoby záložné právo, predkupné právo, ako ani bez predchádzajúceho písomného

súhlasu veriteľa premet financovania neprenechať do užívania tretej osobe akoukoľvek formou.

45.Podľačl.Vbod2Všeobecnýchzmluvnýchpodmienok,klientnesieúplnúrizikopoškodenia,zničenia,
straty, odcudzenia a predčasného opotrebenia PF, a to bez ohľadu na svoje zavinenie. Rozdiel medzi
poistným plnením a skutočnou výškou škody alebo skutočnými nákladmi na opravu hradí vždy Klient.

46. Hlavnou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že si u žalovaného neobjednával žiadnu opravu
motorového vozidla, teda nie je ani povinný niečo mu zaplatiť a žalovaný potom nie je oprávnený
zadržiavať vozidlo. Naopak hlavným argumentom žalovaného bolo prijatie vozidla na opravu v dobrej
viere.

47. Pre vyriešenie sporu je vhodné a potrebné ujasniť si právne vzťahy medzi osobami, ktoré sa
zúčastnili pri nakladaní s motorovým vozidlom. Právny predchodca žalobcu uzavrel úverovú zmluvu
a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s p. U.. Ich práva a povinnosti boli upravené týmito
zmluvami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami. P. U. mal s W.om S.m ústnu dohodu, podľa ktorej

motorové vozidlo oficiálne kúpil a mal splácať p. U., ale v skutočnosti ho mal financovať W. S., na
ktorého malo byť potom vozidlo prepísané. Medzi týmito osobami teda išlo o nepomenovanú zmluvu
s obsahom práv a povinností, ktoré si dohodli. W. S. ako štatutárny zástupca spoločnosti BECA FIT
CARS, s.r.o. mal zmluvný vzťah so spol. UNILEASING s.r.o., ktorá bola personálne prepojená s právnym
predchodcom žalobcu na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, v ktorej mali vymedzené svoje práva

a povinnosti. Tieto bližšie popísané v uvedenej zmluve, ktorá je súčasťou vyžiadaného vyšetrovacieho
spisu Obvodného oddelenia PZ v Starej Ľubovni. P. U. s p. Q.m mali zmluvný vzťah na základe
splnomocnenia, ktorým ho splnomocnil na užívanie motorového vozidla. K. J. zabezpečil odťah vozidla
pre p. Q. prostredníctvomA.a C., s ktorým bolp. J. spoločníkom v jednej právnickej osobe. P. Q., ktorému
sa vozidlo pokazilo, minimálne konkludentne súhlasil s opravou motorového vozidla u žalovaného, čo

má za následok uzavretie zmluvy o dielo (zmluvy o oprave veci) medzi týmito osobami.

48. Zádržné právo je jedným z vecných práva k cudzej veci, ktorá zabezpečuje splatnú peňažnú
pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi tým, že veriteľ vec nevydá dlžníkovi do úhrady dlhu. Vychádzajúc
z citovaného § 151s ods. 1 OZ je možné vyvodiť, že podmienkami pre oprávnené zadržanie veci

je peňažná pohľadávka veriteľa, ktorá je už splatná. Splatná pohľadávka zároveň predpokladá určitý
právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Zároveň predpokladom vzniku zádržného práva je, aby nešlo
o zadržiavanie veci svojvoľne alebo ľstivo odňatej.49. Vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané, že by medzi žalobcom, resp. jeho právnym
predchodcom a žalovaným existovala dohoda o oprave motorového vozidla, ako ani o jeho odťahu
z Čertovice do Starej Ľubovne. Vyriešenie tejto otázky bolo pritom podstatné pre rozhodnutie tohto

sporu. Ak medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neexistoval právny vzťah, nemohla bez
neho vzniknúť ani splatná pohľadávka, pre zabezpečenie ktorej by žalovanému vzniklo právo zadržiavať
hnuteľnú vec. Aj keď žalovaný sa bránil dobromyseľnosťou pri začatí opravy vozidlo a tým, že osoba,
ktorá si objednala opravu, bola na to oprávnená, je potrebné uviesť že každý v zásade koná sám za
seba a za svoje právne úkony nesie zodpovednosť. Konkrétne v tomto prípade je potrebné uviesť, že

ak by aj p. Q. bol oprávnený dať motorové vozidlo do opravy (vozidlo užíval na základe splnomocnenia
vydaného v rozpore s čl. IV. druhý odsek zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda nebol
oprávneným užívateľom; skutočnosť, že mal záujem o prevod práv a povinností zo zmluvy o úvere
vo vzťahu k motorovému vozidlu nepostačuje na záver, že bol oprávneným užívateľom, ak k prevodu
práv a povinností do prevzatia vozidla reálne nedošlo), potom by právny vzťah vznikol medzi p. Q.m
a žalovaným a žalovanému za opravu mala zaplatiť osoba, ktorú si opravu objednala. Uvedené platí o

to viac, ak p. Q. nebol oprávneným užívateľom. V takom prípade nemožno p. Q. považovať za osobu
oprávnenú konať aj v mene žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Ďalšie vznikajúce nároky si
tá ktorá osoba mala uplatňovať voči osobe, s ktorou bola v zmluvnou vzťahu podľa obsahu práv a
povinností, ktoré si dohodli, resp. ktoré vyplývajú z právnych predpisov. Navyše nie je možné prehliadať
ani čl. V bod 2 VZP, teda ak by aj p. Q. bol oprávneným užívateľom sporného motorového vozidla (čo

podľa názoru súdu nebol vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti), riziko poškodenia vozidla by znášal
sám, teda sám by znášal aj náklady na prípadné opravy. Nároky zo zmluvného vzťahu medzi p. Q.m a
žalovaným spočívajúce v zaplatení opravy nie je možné prenášať na vlastníka motorového vozidla.

50. K námietke žalovaného vznesenej v odvolaní, že čl. V bod 2 VZP je neprijateľnou podmienkou, je

potrebné uviesť, že (i) v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, (ii) bez ohľadu na (ne)prijateľnosť
tejto podmienky nič to nemení na právnom vzťahu medzi p. Q.m a žalovaným ako to bolo popísané
vyššie,aninarozporevydanéhosplnomocneniasozmluvouozabezpečovacomprevodeprávaa(iii)súd
uvedenú podmienku nepovažuje za neprijateľnú (čo je však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
bezpredmetné pre rozhodnutie v tomto spore), keďže ak dlžník užíva motorové vozidlo a nakladá s ním,

že logické, že znáša riziko spojené s jeho poškodením a prípadnou škodou a v tomto smere nejde o
značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

51. Takisto vo vzťahu k zádržnému právu je potrebné poukázať aj na názor vyslovený v komentári k
Občianskemu zákonníku (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,

M. a kol., Občiansky zákonník. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 1314 s.), podľa ktorého pokiaľ by
sa pohľadávka stala splatnou až v momente, keď je veriteľ v omeškaní s vydaním veci, nie je veriteľ
oprávnený vec zadržať a nevydať ju. Žalovaný odmietol motorové vozidlo vydať už 23.9.2015, pričom o
týždeň na to dňa 30.9.2015 vyčíslil náklady na opravu a odťah. Z výpovede konateľa žalovaného v tomto
konaní, ako aj z jeho výpovede v konaní vedenom na základe trestného oznámenia p. J.a vyplýva, že

oprava bola dokončená až v januári 2016. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj faktúra vystavená žalovaným
zo dňa 28.1.2016, ktorá bola splatná 4.2.2016, ktorou žalovaný vyúčtoval právnemu predchodcovi
žalobcu náklady za odťah vozidla a jeho opravu (mimochodom náklady na odťah sporného vozidla
sú takmer o 100 eur nižšie, ako si žalovaný uplatňoval v e-maile zo dňa 30.9.2015), ako aj faktúra
spoločnosti FOREVER, s.r.o. č. 20160009 zo dňa 25.1.2016 (vo vyšetrovacom spise na čl. 62).

Koncom septembra teda žalovaný ešte nemohol vedieť konečnú cenu opravy. Ak by aj existoval nejaký
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (čo súd vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nemal preukázané), žalovaný voči právnemu predchodcovi žalobcu nemal do januára
2016 splatnú pohľadávku, pričom právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného prostredníctvom
jeho konateľa na vydanie vozidla už 23.9.2015 a následne aj listom zo dňa 16.11.2015, pričom sa

vydania vozidla domáhal aj dňa 11.11.2015. Aj za predpokladu nejakého vzťahu medzi žalovaným a
právnym predchodcom žalobcu (do úvahy by mohol pripadať jedine mimozmluvný vzťah, napr. z dôvodu
bezdôvodného obohatenia), by teda v zmysle uvedeného názoru odbornej verejnosti nemal žalovaný
oprávnenie vozidlo zadržať, keďže o výške konečných nákladov na opravu, a teda aj o prípadnom
bezdôvodnom obohatení, mal žalovaný vedomosť až po skončení opravy a až vtedy sa stala pohľadávka

splatnou (uvedené namietal žalovaný aj v odvolaní, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
túto námietku považuje za bezpredmetnú, pričom bezdôvodné obohatenie by podľa názoru súdu bolo
možné požadovať iba vo výške rozdielu medzi cenou vozidla pred a po oprave, maximálne však vo
výške faktúry vystavenej žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu).52. K otázke dobromyseľnosti žalovaného a s tým súvisiacej otázke, či právny predchodca žalobca,
resp. ním splnomocnená osoba dala súhlas na opravu vozidla súd poznamenáva, že zo zmluvy o

obchodnom zastúpení medzi spol. UNILEASING, s.r.o. ako zastúpeným a BETA FIT CARS, s.r.o. ako
obchodným zástupcom vyplýva, aké oprávnenia mala spol. BETA FIT CARS, s.r.o. Tieto sa týkali
ponúkania a propagovania finančných produktov zastúpeného, uzatvárania zmlúv o sprostredkovaní
na vyhľadávanie záujemcov o finančné produkty zastúpeného, uzatvárania obchodov a pod., avšak zo
zmluvy nevyplývalo oprávnenie obchodného zástupcu dať súhlas na opravu motorového vozidla. Je to

pritom aj logické, keďže otázka prípadného súhlasu s opravou motorového vozidla sa vymyká rámcu
úpravy zmluvy o obchodnom zastúpení a jej predmetom sú iné otázky. P. S. pritom pri svojom výsluchu
ani netvrdil, že dal súhlas na opravu sporného motorového vozidla, naopak sa vyjadril, že s opravou
nemal nič, podobne netvrdil, že by p. J. dal súhlas s touto opravou, ibaže vedel o jeho pláne zohnať
osobu, ktorá by buď pokračovala v leasingu alebo by vozidlo kúpila. Ak by pritom p. S. aj súhlas dal,
išlo by o prekročenie jeho plnomocenstva konať za právneho predchodcu žalobcu, z ktorého by bol v

zmysle § 33 ods. 2 OZ viazaný sám. Ani prípadná vedomosť p. J.a o snahe p. S. zabezpečiť osobu,
ktorá by v leasingu pokračovala, by nič nezmenila na tom, že súd zo žiadneho vykonaného dôkazu (ani
z vyjadrenia p. S., či p. Q.) nemal preukázané, že by p. J. mal dať súhlas na opravu vozidla krátko potom,
ako sa pokazilo. Tvrdenia žalovaného o prevzatí vozidla od oprávnenej osoby sú teda nepreukázané,
pričom je dobrú vieru oslabuje aj skutočnosť, že napriek tomu, že z technického preukazu vyplývalo, kto

je vlastníkom a kto držiteľom vozidla, prevzal vozidlo na opravu od ďalšej osoby (p. Q. sprotredkovane
cez ďalšiu osobu, p. J.) bez toho, aby si jednoznačne ujasnil, kto opravuje uhradí.

53. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal (v čl. I. označenom ako „K skutkovým a právnym záverom
súdu“), že nebolo preukázané, že by súhlas v mene leasingovej spoločnosti nebol takým človekom daný

(z kontextu vyššie uvedeného čl. I. prvého odseku odvolania je možné vyvodiť, že žalovaný mal na mysli
súhlas od p. S. s užívaním motorového vozidla záujemcom o prevod práv a povinností zo zmluvy o
úvere) je potrebné uviesť, že na užívanie vozidla treťou osobou bol potrebný písomný súhlas právneho
predchodcužalobcuvzmyslečl.IVdruhýodsekzmluvyozabezpečovacomprevodevlastníckehopráva,
ktorý súd nemal preukázaný a ak by ho aj dal p. S. ústne, p. U. nemohol byť v dobrej viere, že takýto

súhlas má, keďže uzatváral zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, teda si musel byť
vedomý povinnosti mať písomný súhlas pre tento prípad. K námietke žalovaného v odvolaní, že v konaní
nebolo podľa jeho názoru vyvrátený možný súhlas p. S. na opravu vozidla, a to v súvislosti s možným
prekročením oprávnení p. S., súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti uvedené v tomto bode,
predovšetkým na to, že aj keby p. S. dal súhlas na opravu prekročiac svoje oprávnenia (čo z výpovede

p. S. nevyplýva), zodpovedal by za toto prekročenia sám.

54. Ohľadne pokynu na pokračovanie alebo nepokračovanie v oprave je potrebné dodať, že p. C.
spôsobom formulácie e-mailu z 30.9.2015 do určitej miery zavádzal právneho predchodcu žalobcu, keď
v ňom uviedol celkovú sumu za opravu, teda z tejto formulácie sa mohlo zdať, že oprava je už dokončená

a už nie je potrebné riešiť otázku pokračovania v oprave. Právny predchodca žalobcu zrejme aj z tohto
dôvoduužpoobdržaníe-mailuodžalovanéhoneriešilpokyn,čipokračovaťalebonepokračovaťvoprave
motorového vozidla. Ak by pritom p. C. vydal kľúče od auta už dňa 23.9.2015, v oprave by žalovaný
nemohol pokračovať.

55. K námietke žalovaného, že žalobca, resp. jeho právny predchodca postupuje v rozpore s dobrými
mravmi súd poznamenáva, že vlastník má právo domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neoprávnene
zadržiava. Ide o výkon práva upraveného v citovaných ustanoveniach OZ. Ak si vlastník veci neobjednal
žiadnu službu a nevznikol mu voči inej osobe žiaden záväzok za túto zaplatiť, teda za situácie, ako bola
aj v danom prípade, postup žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu súd nepovažoval za konanie v

rozpore s dobrými mravmi. K celej situácii pritom prispel značnou mierou aj samotný žalovaný, resp.
jeho konateľ, keď si neujasnil, kto objednanú opravu a odťah vozidla bude financovať, ani nekontaktoval
vlastníka motorového vozidla, o ktorom mal vedomosť z technického preukazu a následne požadoval
zaplatenie za poskytnuté služby od vlastníka vozidla. Skôr konanie žalovaného by mohlo byť posúdené
minimálne ako ľahkovážne, keď začal opravu bez jednoznačnej dohody o tom, kto ju uhradí. Aj s

prihliadnutím na tieto skutočnosti súd postup žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, nepovažuje za
rozporný s dobrými mravmi.56. Vo vzťahu k ďalším námietkam vznesených žalovaným v odvolaní, na ktoré ešte nebola daná
odpoveď v doterajšom odôvodnení rozsudku a ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci (keďže len
tietojepotrebnédaťodpoveďvzmysleustálenejjudikatúryÚstavnéhosúdSR,akovšeobecnýchsúdov),

súd udáva, že tieto považuje z nižšie uvedených dôvodov za irelevantné.

57. Tvrdenie, že medzi stranami sporu vznikol vzťah zo zmluvy o dielo súd vykonaným dokazovaním
nemal preukázané, ako to vyplýva z doterajšieho odôvodnenia. Naopak súd mal preukázané, že právny
predchodca žalobcu si žiadnu opravu u žalovaného neobjednal. Ak si ju objednala osoba užívajúca

motorové vozidlo v rozpore so ustanoveniami zmluvy s pôvodným užívateľom motorového vozidla,
nemôže byť táto skutočnosť považovaná za objednanie si opravy žalobcom, resp. jeho právnym
predchodcom.

58. Tvrdenia ohľadne doby splatnosti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi (čl. 203 a 204) si do určitej
miery odporujú. Žalovaný v odvolaní totiž najprv splatnosť jeho pohľadávky odvodzuje odo dňa prevzatia

vozidla v zmysle všeobecných podmienok žalovaného, pretože aj keď sa neskôr vystavuje faktúra, ale
prvotne sa realizuje priama platba v hotovosti, teda prevzatím vozidla sa stala pohľadávka splatná.
Následne tvrdí, že pohľadávka sa stala splatnou dňa 30.9.2015, kedy žalovaný zaslal email s cenou
opravy a odťahu vozidla. Podľa žalovaného neexistuje žiaden rozpor medzi vykonaním opravy a jej
vyčíslením, pretože už dňa 30.9.2015 bolo známe, koľko bude oprava stáť, keďže boli zrejmé ceny

tak práce, ako i náhradných dielov. Nebol preto problém určiť k tomuto dňu cenu opravy. Následne
ešte k splatnosti poukázal na úpravu Občianskeho a Obchodného zákonníka ohľadne splatnosti so
zdôraznením, že v zmysle § 340 Obchodného zákonníka je pohľadávka splatná ihneď po uzavretí
zmluvy, ak čas plnenia nie je určený.

59. K tejto námietke je potrebné uviesť, že skutočnú cenu opravy vozidla je možné určiť až po reálnej
oprave vozidla. Pri opravách totiž bežne „vyskočí“ aj iný problém, ktorý je potrebné riešiť. Ako už bolo
uvedené a zistené súdom na základe vykonaného dokazovania, oprava vozidla bola ukončená až v
januári 2016 (čo uviedol samotný žalovaný). Vedieť presnú cenu opravy 4 mesiace pred jej ukončením
je nereálne (už len cena samotného odťahu v e-maile žalovaného zo dňa 30.9.2015 oproti faktúre č.

16002 je značný, t.j. 240,20 eur oproti 146,40 eur, a to je položka, ktorá už mala byť jasná). Odhad
opravy pred jej dokončením nespôsobuje, že pohľadávka zhotoviteľa sa stala splatnou. Ak sa za službu
vystavuje faktúra, jednou z jej náležitostí je aj splatnosť pohľadávky. Táto vo faktúre žalovaného č. 16002
vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu bola uvedená dňa 4.2.2016, čo je logické vzhľadom na čas
ukončenie opravy a vystavenia faktúry. Až najskôr týmto dňom teda mohla žalovanému vzniknúť nejaká

pohľadávka voči žalobcovi. Pokiaľ ide o argumentáciu §-om 340 Obchodného zákonníka, predpokladom
uplatnenia tohto ustanovenia je uzavretie zmluvy medzi stranami, čo súd medzi žalobcom, resp.
jeho právnym predchodcom a žalovaným nemal preukázané. K tomuto je ešte potrebné uviesť, že
žalovaný si evidentne vyberá ustanovenie toho zákonníka, ktoré sa mu viac hodí (ako je to v súvislosti
s celým komplexom námietok ohľadne splatnosti jeho pohľadávky). Takisto je potrebné uviesť, že

žalovaný v odvolaní síce tvrdil aj to, že splatnosť pohľadávky nastala aj hneď pri prevzatí vozidla, je
však zaujímavé, že od osoby preberajúcej vozidlo žiadne peniaze nepýtal, teda sám „porušil“ svoje
podmienky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného námietky žalovaného ohľadne splatnosti jeho pohľadávky
považuje súd za účelové tvrdenia a v čase požiadavky na vydanie vozidla (či už 23.9.2015 alebo
11.11.2015; súd však vychádzal z toho, že žalovaný bol vyzvaný na vrátenie vozidla už dňa 23.9.2015)

právny predchodca nemohol byť v omeškaní s úhradou nejakej splatnej pohľadávky voči žalovanému.
K námietke žalovaného, že mu

60. Podobne tvrdenia žalovaného v odvolaní, že nebolo preukázané, že p. J. žiadal dňa 23.9.2015
vozidlo vydať a mal len požiadať žalovaného o nevydanie vozidla nikomu inému, je v rozpore s

výpoveďou priamo tohto svedka na pojednávaní dňa 12.9.2018, kedy jednoznačne uviedol, že bol
vyslaný na odobratie vozidla a toto aj p. C. povedal, na čo mu vozidlo odmietol vydať, ako mu na jeho
žiadosť nevydal ani kľúče od vozidla a technický preukaz.

61. K námietke žalovaného, že leasingová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a p. U.

je zmluvou spotrebiteľskou (zrejme mal žalovaný na mysli zmluvu o úvere s spojení so zmluvou
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, keďže v danom prípade žiadna leasingová zmluva
uzavretá nebola), kde neboli splnené podmienky na vyhlásenie úveru za predčasne splatný súd uvádza,
že aj keď skutočne neboli preukázané podmienky na predčasné zosplatnenie úveru dohodnutého medziprávnym predchodcom žalobcu a p. U., v zmysle čl. VII bod 8 VOP bol právny predchodca žalobcu
oprávnený predmet financovania (v danom prípade motorové vozidlo) odobrať aj v prípade omeškania s
úhradou splátky alebo v prípade užívania predmetu financovania v rozpore so zmluvou o úvere. Podľa čl.

IVdruhýodsekzmluvyozabezpečovacomprevodevlastníckehopráva,ktorázabezpečovalazáväzokzo
zmluvy o úvere, sa dlžník zaviazal neprenechať bez písomného súhlasu veriteľa predmet financovania
do užívania tretej osobe, čiže minimálne toto ustanovenie bolo porušené. Aj bez preukázania platného
zosplatnenia úveru teda právny predchodca žalobcu bol oprávnený motorové vozidlo odobrať.

62. K námietke opomenutých dôkazov súd len poznamenáva (keďže posúdenie tejto otázky prislúcha
najmäodvolaciemusúdu),žesúdvykonávaldokazovaniedôkazminavrhnutýmiobomastranami,pričom
jeprávomsúduvyhodnotiť,ktorédôkazyvykoná,pričomdôvody,prektorénevyhovelniektorýmnávrhom
na vykonanie dôkazov, sú uvedené vyššie.

63. K námietke žalovaného, že súd neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,

ktoré nesporné, aké dôkazy vykoná a predbežné právne posúdenie prípadu súd uvádza, že všetky
tieto skutočnosti boli stranám sporu a ich zástupcom uvedené na predbežnom prejednaní sporu dňa
6.6.2018,naktoromsazúčastnilivšetkystranysporuajJUDr.Jenča.Privýzvachsúdunavyjadreniesak
vyjadreniu protistrany bola vždy uvádzaná aj lehota na vyjadrenie a označenie dôkazov, teda aj námietka
žalovaného v odvolaní, že súd neurčil lehotu na označenie dôkazov, zrejme vychádza len z nepozornosti

bývalého právneho zástupcu žalovaného a kopírovania určitých dôvodov odvolania z iného konania.

64. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému vydať motorové
vozidlo žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka, či oprava bola alebo nebola potrebná, nie je
podstatná pre rozhodnutie súdu, súd sa ňou bližšie nezaoberal, aj keď najmä z výpovedí svedkov K.a J.a

vsúdnomkonaníaVratislavaI.vovyžiadanomvyšetrovacomspiseafaktúrspoločnostiFOREVER,s.r.o.
žalovanému a následne žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu sa javí, že táto oprava skutočne
vykonaná bola.

65. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na plnú
náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.