Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115217550
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3115217550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu V. M.. B. R., so sídlom S. XX, G., L.
XXXXXXXX, proti žalovanému H. O., bytom S. XXX/X, W. D. S., zastúpenému M.. G. O., advokátkou
so sídlom S. Z. XXX/XX, H. H., o zaplatenie 3 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 18C/293/2015-215 zo dňa 30. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

3 164,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3 000,- eur od 11.09.2013
do zaplatenia, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (výrok II.), žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77
%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok
III.). Vo veci rozhodol podľa § 31 ods. 1, § 499, § 500 ods. 1, § 597 ods. 1, § 598 a § 599 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v súdenej veci si žalobca uplatňuje nárok zo zodpovednosti za vady
na motorovom vozidle, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.08.2013 ako kupujúci u

žalovaného ako predávajúceho. Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný v konaní
namietal, dospel k záveru, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby,
nakoľko za fyzickú ako aj za právnickú osobu môže konať aj iná osoba, ktorá je na to splnomocniteľom
splnomocnená, pričom písomné plnomocenstvo sa zásadne nevyžaduje. Z tvrdení žalobcu, ako aj z
výpovede svedka P. R., vyplynulo, že žalobca na kúpu vozidla splnomocnil P. R., ktorý podľa zhodných
tvrdení strán, kúpnu zmluvu podpísal a konal v rámci splnomocnenia mu udeleného žalobcom. Pokiaľ
by P. R. nekonal na základe plnomocenstva žalobcu, žalobca sa od samého začiatku k tomuto úkonu

hlásil, čím ho v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka schválil a v dôsledku toho by žalobcu tento
úkon P. R. zaväzoval, čo by opäť viedlo k záveru o aktívnej vecnej legitimácií žalobcu.

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že strany medzi sebou dňa 19.08.2013 uzavreli kúpnu zmluvu,
na základe ktorej žalobca kúpil od žalovaného motorové vozidlo značky N. XXXi, S. J čiernej farby za
kúpnu cenu 3 000,- eur. Nakoľko žalobca listom zo dňa 30.08.2013 odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu
výskytu mnohých vád na vozidle, sa súd zaoberal dôvodnosťou odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy

a v tejto súvislosti aj otázkou zodpovednosti za vady vozidla žalovaného ako predávajúceho. Pokiaľ ide
o zjavné vady, pre ktoré žalobca odstúpil od zmluvy, žalobca mal o týchto vadách pri kúpe vedomosť
a napriek tomu vozidlo kúpil, preto žalovaný za ne nenesie zodpovednosť, čo vyplýva z ustanovenia §
500 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o skryté vady, zodpovednosť predávajúceho je upravenáv ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o zodpovednosť objektívnu, čo znamená, že
zodpovednostisanemôžezbaviť,pričomniejerozhodujúce,čiovadevedelalebonevedel.Vprípade,ak
ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Podmienkou však je,

aby túto vadu oznámil predávajúcemu. V danej veci žalobca vadu vozidla riadne špecifikoval v zákonom
stanovenejlehote(vlehote24mesiacovodprevzatiaveci)auviedolnárok,ktorýsiuplatňuje(odstúpenie
od zmluvy), čo nebolo medzi stranami sporné. V konaní bolo preukázané, že dotknuté vozidlo malo
vady uvádzané žalobcom už v čase kúpy, jedná sa o vady, ktoré pre svoje množstvo a závažnosť
robia vozidlo neupotrebiteľným na účel, ktorému malo slúžiť. Existencia vád, pre ktoré sa vozidlo stalo

neupotrebiteľným, vyplynula zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec L.. L. C.,
ktorý svoje závery potvrdil aj pri výsluchu znalca. Znalec potvrdil, že k poškodeniu vozidla nedošlo
počas cesty z W. D. S. do G. a od kúpy vozidla na ňom neboli vykonané žiadne úpravy. Stav vozidla
nenasvedčoval tomu, že by bol urobený nejaký zásah do jeho technického stavu. K obrane žalovaného,
že vozidlo uvedené vady pri kúpe nemalo, čo žalovaný dokladoval protokolom o STK a EK, súd uviedol,
že sa priklonil k predloženému znaleckému posudku, o pravdivosti ktorého nemal žiadne pochybnosti.

Znalec dôveryhodným spôsobom vysvetlil, ako dospel k svojím záverom uvádzaným v znaleckom
posudku.Žalobcomuplatnenévadytedavozidlovčasekúpymaloažalovanýzanenesiezodpovednosť.
Na veci nič nemení ani predložený protokol o STK a EK a ani tvrdenie žalovaného, že v rámci
vyšetrovania trestného činu podvodu bol postup pracovníkov STK prešetrený, pričom neboli zistené
žiadne nedostatky. Z uznesenie ORPZ v Trenčíne ČVS: P.-XXXX/DC-TN-XXXX zo dňa 13.12.2013 však

vyplýva len to, že uvedené vozidlo sa kontroly zúčastnilo. Či však bola kontrola aj riadne vykonaná,
sa v uznesení nespomína. Priaznivejšie postavenie v spore nevyplynulo podľa názoru súdu ani z listu
žalovaného z Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorým
žalovanýpreukazovalriadnevykonanieSTK.Napodporutvrdenížalovanéhoohľadnetechnickéhostavu
vozidla súd za účelný považoval dôkaz zamestnanca, ktorý technickú kontrolu na dotknutom vozidle

vykonával a ktorý výsluch navrhoval žalovaný, počas konania ale žalovaný zmenil názor a na výsluchu
tejto osoby už netrval. Žalovaným požadované čestné vyhlásenie súd vyhodnotil ako špekuláciu zo
strany žalovaného, nakoľko v čestnom vyhlásení by sa dotknutá osoba vyjadrila len ku skutočnostiam,
ktoré by ona a žalovaný považovali za relevantné a táto osoba by neodpovedala na otázky, ktoré by
za podstatné považoval súd.

3. Keďže žalobca od zmluvy riadne odstúpil, vznikol mu nárok na vrátenie kúpnej ceny. Kúpna cena
bola dojednaná v zmysle kúpnej zmluvy vo výške 3 000,- eur, a preto súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 3 000,- eur titulom vrátenia kúpnej ceny. V súlade s § 598 Občianskeho
zákonníka súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu nákladov za znalecký posudok vo

výške 164,52 eur, ktoré náklady žalobca hodnoverným spôsobom preukázal. Vo zvyšujúcej časti nárok
žalobcu ohľadne ďalších požadovaných nákladov zamietol. Popri istine súd priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.). O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že v odôvodnení (str. 3 rozsudku) je rozpor s tvrdením
žalovaného, ktorý počas celého konania tvrdil a predkladal aj dôkazy, že žalobca vozidlo nedoviezol na
adresu žalovaného. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nepostupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia

odvolacieho súdu č. k. 4Co/15/2019-164 zo dňa 03.10.2019. Súd uviedol dôvody odstúpenia
od zmluvy zo strany žalobcu, avšak opomenul skutočnosť, že pre takéto vady by vozidlo
neprešlo cez STK, EK a KO, pričom v konaní bolo preukázané, že vozidlo má platnú STK, EK aj KO.
Za nepochopiteľné označil, že súd nemal pochybnosť o znaleckom posudku vykonanom po
troch mesiacoch od kúpy a to znalcom, ktorý v predmetnom vozidle ani nesedel. Súd neodstránil rozpor

výpovedí P. R. a M. S., ktoré žalovaný namietal. Práve tento rozpor výpovedí vyvoláva pochybnosti,
čo sa s vozidlom dialo počas troch mesiacov pred vykonaním znaleckého posudku. Súdu vytýkal,
že protežoval znalecký posudok na úkor iných jasných dôkazov žalovaného. Ako je možné, že za
skrytú vadu súd považoval deravý chladič a tečenie kvapaliny zo servomotora, ktoré sú viditeľné a
žalobca, resp. jeho splnomocnený syn tieto žiadnym spôsobom nenamietal pri kúpe vozidla, pri osobnej

obhliadke, pri obhliadke v servise v H. H., čo nebolo odhalené ani na STK, EK. Pokiaľ by uvedená vada
existovala, tečúca kvapalina by bola žalobcom viditeľná. Ako môže znalec tvrdiť, že nefungovala ručná
brzda v čase predaja, keď lanko ručnej brzdy môže kedykoľvek prasknúť a nie je možné vylúčiť, že sa
tak nestalo v čase dispozície s vozidlom žalobcu. Pokiaľ súd poukázal na potvrdenie spoločnosti S. V.Z., z ktorého vyplýva, že dotknuté vozidlo bolo dotiahnuté do servisu dňa 21.08.2013 a
následne dňa 18.10.2013 dopravené na emisnú kontrolu, nevysporiadal sa s tvrdením žalovaného, že
nebolo preukázané, o aký servis sa jedná, kde sa nachádza, súd neskúmal, či osoba podpisujúca toto

potvrdenie mala oprávnenie na vyhotovenie takéhoto potvrdenia. Súdu vytýkal, že potvrdenie od S.
V. ako dôkaz pripustil a vyhodnotil v prospech žalobcu na rozdiel od navrhovaného dôkazu, čestného
prehlásenia osoby zamestnanca, ktorý vykonal technickú kontrolu predmetného vozidla stým, že tento
dôkaz vyhodnotil ako špekuláciu zo strany žalovaného. V odvolaní namietal, že súd sa nevysporiadal
so skutočnosťou, že žalobca do dnešného dňa nevrátil vozidlo a ani ho nie je schopný vrátiť a tak nie

je možné postupovať podľa právneho názoru uvedeného v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 4Co/15/2019. Podľa názoru žalovaného rozhodnutím súdu boli porušené práva žalovaného, nakoľko
doposiaľ nebolo rozhodnuté o vadách vozidla, pre ktoré žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil, pričom bolo
rozhodnuté, že žalovaný má vrátiť žalobcovi kúpnu cenu napriek tomu, že žalobca zapríčinil svojím
konaním skutočnosť, že vozidlo už neexistuje.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania, kde žalovaný popiera skutočnosť,
že po tom, ako žalobca žalovanému zaslal odstúpenie od zmluvy a vyzval ho na prevzatie
vozidla a uhradenie sumy 3 000,- eur, žalovanému nedoručil prostredníctvom odťahovej služby na jeho
adresu predmetné vozidlo, keď je nesporné, že dňa 25.10.2013 vozidlo doručil na adresu trvalého

bydliska, ktorú žalovaný sám udal a napísal do kúpnopredajnej zmluvy, ktorú vyhotovil pri predaji vozidla.
Doručenie vozidla na trvalé bydlisko žalovaného potvrdilo aj OO PZ W. D. S., kde žalobca v predmetný
deň podal trestné oznámenie na žalovaného. Na rozdiel od žalovaného zastával názor, že súd prvej
inštancie sa riadil zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu a v zmysle vysloveného právneho názoru aj
vo veci rozhodol. K námietkam žalovaného o platnosti STK, EK a KO uviedol, že žalovaný sa zabudol

zmieniť, že reálne vozidlo nemohlo byť nikdy na STK, keďže sa nezhodovali čísla karosérie
s číslom motora a dokladmi od vozidla. Pokiaľ žalovaný má pochybnosti o znaleckom posudku, mal
možnosť závery znalca namietať a tvrdenie znalca vylúčiť. Nakoľko spoločnosť S. V., Z.. potvrdila, že
dňa 21.08.2013 bolo vozidlo dotiahnuté na ich pracovisko do H. D. N., kde následne bolo dňa 18.10.2013
dopravené na EK a dňa 25.10.2013 do W. D. S., do miesta bydliska žalovaného, je vylúčené, aby nejaký

zásah zo strany žalobcu, ktorý by zmenil stav vozidla na dezolátny, ako sa nachádzal v čase vyšetrenia
znalcom, mohol byť vykonaný. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom odvolaní nedoložil žiaden dôkaz,
ktorý by zásadne zmenil názor na rozhodnutie súdu, pričom dôkazy, ktoré boli v konaní produkované,
znevažuje. Nedôvodné sú aj námietky žalovaného ohľadom synalagmatického záväzku, s ktorým sa
vysporiadal odvolací súd a dal pokyn súdu prvej inštancie, aby sa predmetnou žalobou vecne zaoberal

a o uplatnenom nároku na vrátenie kúpnej ceny rozhodol.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné vo výroku I. a vo výroku III. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

8. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom
vytváraorganickú(kompletizujúcu)jednotu.Súdprvejinštancievykonalvovecidostatočnédokazovanie,
v konaní vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z
akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové

zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Pri rozhodovaní sa riadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu č. k. 4Co/15/2019-164 zo dňa 03.10.2019. V odvolacom konaní neboli
žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie

a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Ust. § 387 ods. 2 CSP umožňuje
odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s
odôvodnením súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdí. Pod vecnou
správnosťou sa tak rozumie správne zistenie skutkového stavu, správna aplikácia a interpretáciapríslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a zároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo
vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva.

9. Stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo
na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom procesných strán vrátane ich dôvodov a
námietok (napr. sp. zn. I. ÚS 204/2010, II. ÚS 3/97).

10. V rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený skorší rozsudok súdu prvej inštancie (rozsudok
zo dňa 19.09.2018, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol) odvolací súd konštatuje, že v
zmysle § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vzniká povinnosť predávajúcemu predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutúcenu.Predmetomkúpyvdanomprípadebolaindividuálneurčenávec,t.j.predmetnévozidlo.
Keď dôjde k zrušeniu kúpnej zmluvy, synalagmatický záväzok z povinnosti v zmysle § 457 Občianskeho

zákonníka vrátiť vzájomné plnenia sa vzťahuje na kúpnu cenu predmetu kúpy a na samotný predmet
kúpy, a teda v danej veci predmetné vozidlo. Keďže došlo k zničeniu predmetného vozidla, objektívne
už nie je možné žiadať, aby žalovaný od žalobcu prijal predmetné vozidlo naspäť.

11.Vzhľadomnauvedenýnázorodvolaciehosúdu(viďR15/1989),keďževozidlo,ktorébolopredmetom

kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 19.08.2013, bolo dňa 27.10.2013 podpálené a
zhorené, a teda zničené, súd prvej inštancie sa dôvodne nezaoberal tým, či žalobca preukázal svoje
tvrdenie o tom, že vozidlo odovzdal žalovanému, že ho odviezol na odťahovej službe na adresu
žalovaného a vozidlo zaparkoval v mieste bydliska žalovaného, ktoré mal uvedené žalovaný na kúpnej
zmluve. Je preto irelevantná obrana žalovaného, ktorý tvrdí, že počas celého konania tvrdil a predkladal

aj dôkazy, že žalobca vozidlo nedoviezol na adresu žalovaného. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia na str. 3 rozsudku v rozpore s tvrdením žalovaného uviedol, že
žalovaný potvrdil, že žalobca mu zaslal odstúpenie od zmluvy a výzvu na prevzatie vozidla a uhradenie
sumy 3 000,- eur a následne vozidlo doviezol na jeho adresu na odťahovej službe, odvolací súd uvádza,
že na str. 3 rozsudku je citovaná časť odporu, ktorý podal žalovaný proti platobnému rozkazu dňa

18.02.2016 a v ktorom pod III. žalovaný uvádza „žalobca mi zaslal odstúpenie od kúpnej zmluvy a výzvu
na prevzatie motorového vozidla a uhradenie sumy 3 000,- eur, následne predmetné osobné motorové
vozidlo doviezol na adresu môjho trvalého pobytu na odťahovej službe, pričom toto vozidlo nechal
zaparkované na tráve, ako som sa neskôr dozvedel a vyplýva to aj z textu podanej žaloby (žalobca
vozidlo odtiahol na moju adresu dňa 25.10.2013).“

12. Ust. § 597 Občianskeho zákonníka upravuje práva kupujúceho v prípade, ak v čase po
uzavretí kúpnej zmluvy vyjde najavo vada, na ktorú nebol predávajúcim upozornený. Ide teda o vady,
ktoré existovali už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, najavo vyšli až dodatočne a predávajúci na ne
kupujúceho v rozpore s § 596 Občianskeho zákonníka neupozornil.

13. Ak vyjde dodatočne najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo
na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny alebo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Ak
dodatočne vyjde najavo vada na predanej veci, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, táto vada
bude neodstrániteľná a vec urobí neupotrebiteľnou na účel, ktorému slúži alebo na ktorý bola kúpená,

vzniká kupujúcemu právo od zmluvy odstúpiť.

14. Vzhľadom na uvedené bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý zameral dokazovanie
na to, či odstúpenie žalobcu od uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 19.08.2013 bolo v zmysle § 597
ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodné, či sa na predanej veci vyskytla taká vada, ktorá robí vec

neupotrebiteľnou na účel, ktorému slúži alebo na ktorý bola kúpená.

15. V danej veci možno súhlasiť s tým, že vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
19.08.2013, prešlo cez STK, EK a KO a v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúci disponoval platnou
STK, EK a KO. Aj z uznesenia P.Z v H. T.: ORP-XXXX/DC-TN-XXXX zo dňa 13.12.2013 vyplynulo,

že vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpy, sa štátnej technickej kontroly zúčastnilo. Napriek vedomosti
žalobcu o tom, že vozidlo v čase kúpy malo protokol o STK, EK a KO, žalobca v konaní znaleckým
posudkom č. XX/XXXX vyhotovený znalcom L.. L. C. preukázal, že dotknuté vozidlo malo v čase kúpy
vady, ktoré vozidlo robia neupotrebiteľným na účel, ktorému malo slúžiť. Aby boli odstránené akékoľvekpochybnosti vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, súd na návrh žalobcu vypočul prostredníctvom
dožiadaného súdu znalca L.. C. a umožnil stranám, aby súdu oznámili otázky, aké mienia znalcovi
položiť, pričom žalovaný žiadne otázky na znalca nemal. Zo znaleckého posudku

vypracovaného znalcom L.. L. C. a z výsluchu tohto znalca súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené
vadynavozidlemali zanásledok,ževozidlojevcestnejpremávkeneupotrebiteľné,bolatakpreukázaná
existencia uvedených vád v čase kúpy vozidla, za ktorú žalovaný nesie zodpovednosť. Aj keď žalovaný
namieta závery znalca s odôvodnením, že znalec v aute nesedel, znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal z ohliadky a kontroly technického stavu vozidla, závady, ktoré v znaleckom posudku

uviedol a ktoré robia vozidlo neupotrebiteľným v cestnej premávke, Závady boli: vysoká hlučnosť v
dôsledku upraveného výfukového potrubia, ktoré je bez katalyzátora, a teda vozidlo nemôže spĺňať
emisné podmienky, nefunkčná lambda sonda, vybité guľové čapy, uvoľnené skrutky, uchytenie nápravy
spolu s upravenými perami pri jazde v nerovnostiach spôsobujúce drenie kolies o
vnútornú plochu predných blatníkov, čo obmedzuje bezpečnosť jazdy. Znalec konštatoval nefunkčnosť
diferenciálu, vyskytli sa závady karosérie, vylučujúce zaradenie do cestnej premávky, skupinové svetlá a

predné smerovky boli nastriekané čiernou farbou a nezodpovedali predpisom. Umiestnenie tmavých fólií
na predných sklách dverí vozidla je neprípustné. Znalec tiež vyslovil názor, že vozidlo nemohlo prejsť
cez STK ani cez EK, keďže vozidlo pri zistení nesúladu v identifikačnom čísle motora a pri nefunkčnej
ručnej brzde nemohlo prejsť technickou kontrolou až do odstránenia tohto nesúladu.
Závery znaleckého dokazovania žalovaným neboli v konaní, a to ani v odvolacom konaní, kvalifikovane

spochybnené. Pre spochybnenie znaleckého posudku v danom prípade nepostačuje existencia STK a
EK ani obrana žalovaného, že žalobca, resp. jeho splnomocnený syn, ktorý mal možnosť pri kúpe auto
ohliadnuť osobne aj v servise v H. H., skryté vady na vozidle nezistil.

16. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie protežoval znalecký posudok

na úkor iných dôkazov žalovaného, odvolací súd zdôrazňuje, že v otázke spôsobu hodnotenia dôkazu
znaleckým posudkom nie sú v súdnej praxi pochybnosti o tom, že hodnotenie dôkazu znaleckým
posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom
nálezu, či sa prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať a či odôvodnenie
znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia; súd však nemôže skúmať vecnú

správnosť odborných záverov znaleckého posudku, pretože k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo
ich nemá v takej miere, aby mohol toto preskúmanie zodpovedne urobiť. Aj keď je pravdou, že v danej
veci súd svoje skutkové závery pre posudzovanie dôvodnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy založil na
znaleckom dokazovaní, závery znalca vyhodnocoval v kontexte ostatných navrhovaných a
vykonaných dôkazov.

17.KnamietanémurozporuvosvedeckýchvýpovediachP.R.aM.S.odvolacísúduvádza,žežalovanýv
podanom odvolaní súdu vytýka, že súd tieto výpovede nepovažoval za dôležité a s uvedeným rozporom
sa v odôvodnení nezaoberal, ktoré tvrdenie žalovaného nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutia súdu
prvej inštancie, nakoľko súd uviedol (bod 28), že v uvedených výpovediach svedkov nevzhliadol také

zásadné rozpory, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie veci samej. Žalovaný síce na rozpory vo
svedeckých výpovediach P. R. a M. S. poukazuje, avšak nešpecifikuje, v čom tento rozpor spočíva.
Svedecké výpovede uvedených svedkov nevyvolávajú pochybnosti o tom, čo sa „dialo počas troch
mesiacov pred vykonaním znaleckého posudku znalca“, keďže každý zo svedkov potvrdzuje, že na
druhý deň po kúpe žalobca zobral vozidlo do servisu. Napokon ani námietka žalovaného, že súd sa

nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že ak vozidlo bolo od 21.08.2013 v servise spoločnosti S. V., Z..,
nebolo preukázané, o aký servis sa jedná, kde sa nachádza, súd neskúmal, či osoba podpisujúce toto
potvrdenie mala oprávnenie na vyhotovenie takéhoto potvrdenia, čím malo zostať nepreukázané, že s
vozidlom nebolo manipulované a vady, ktoré vozidlo spravili neupotrebiteľným, neboli vykonané v tomto
servise, nie je spôsobilá spochybniť skutkové závery súdu prvej inštancie. Pokiaľ by aj v konaní bolo

preukázané, že potvrdenie o tom, že vozidlo bolo v servise spoločnosti S. V., Z. nevystavila oprávnená
osoba, čo síce žalovaný netvrdil, ale súdu v odvolaní vytýkal, že sa tým nezaoberal; pokiaľ by bolo
zistené, o aký servis sa jedná (nie sú zrejmé predstavy žalovaného, aký hodnoverný dôkaz preukazuje
kvality toho-ktorého servisu), tieto zistenia by nemali žiadny vplyv na záver súdu, že vozidlo vzhľadom na
zistené a preukázané vady bolo neupotrebiteľným pre určený účel, čo bolo dôvodom, pre ktorý žalobca

od kúpnej zmluvy odstúpil, čím mu vznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny.

18. K nevykonanému dôkazu, čestnému prehláseniu zamestnanca STK, súd prvej inštancie uviedol, že
žalovaný na podporu svojich tvrdení o riadnom vykonaní STK navrhoval dôkaz výsluchom samotnéhozamestnanca, ktorý technickú kontrolu na dotknutom vozidle vykonával. Počas konania žalovaný názor
zmenil, na výsluchu tejto osoby netrval a žiadal výsluch nahradiť len čestným prehlásením uvedenej
osoby. Návrh na vykonanie tohto dôkazu súd zamietol a vyhodnotil ho ako špekuláciu zo strany

žalovaného, nakoľko v čestnom vyhlásení by sa dotknutá osoba vyjadrila len ku skutočnostiam, ktoré by
ona a žalovaný považovali za relevantné a táto osoba by neodpovedala na otázky, ktoré by za podstatné
považoval súd. Civilný sporový poriadok upravuje právo strany sporu navrhovať dôkazy a tomuto právu
zodpovedá povinnosť o týchto návrhoch (dôkazoch) rozhodnúť a v prípade, pokiaľ im súd nevyhovie, vo
svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak súd neurobil. Jedným z argumentov, ktorými

možno odôvodniť nevyhovenie dôkaznému návrhu strany, je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/
nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/150/2019 zo dňa 27.07.2021). Keďže z obsahu
spisu a vykonaného dokazovania je nepochybné, že predávané vozidlo malo v čase uzavretej kúpnej
zmluvy potvrdenie o vykonanej STK, je aj odvolací súd zhodného názoru ako súd prvej inštancie, že
navrhovaný dôkaz, čestné vyhlásenie prehlásenia osoby zamestnanca, ktorý vykonal technickú kontrolu

predmetného vozidla, nemá vypovedaciu potenciu na preukázanie, či vozidlo bolo v deň vykonania STK
spôsobilé premávky na pozemných komunikáciách resp. či s vozidlom bolo po jeho kúpe manipulované.

19. Záverom k argumentácií žalovaného smerujúcej k zistenému skutkovému stavu, ktorým je odvolací
súd podľa § 383 CSP viazaný (okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní), odvolací súd

uvádza, že z prejednacej zásady vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana
je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a
ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky
stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda
procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy

právnej normy, ktorej účinkov sa domáha, nedošlo (nález Ústavného súdu SR, č. k. I. ÚS 24/2019 z
09.06.2020).

20. Vzhľadom k uvedenému, keďže žalovaný nepreukázal dôvodnosť podaného odvolania, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).