Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 35P/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122208886
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4122208886.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou vo veci starostlivosti o maloleté deti Y.: E. V., nar.

XX.XX.XXXX a N. K. , nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matka: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXXX/XX D, O. a otec: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, t.č. L. XXXX/XX D, O., o návrhu
matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté deti Y.: E. V., nar. XX.XX.XXXX a N. K. nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matke s tým, že styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva na dohodu rodičov.

II. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletého E. V. sumou 150 eur mesačne a na výživu
maloletej N. K. sumou 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky počnúc dňom 1.11.2022.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu navrhovateľka - matka žiadala, aby súd zveril mal. E. V. Y.
a mal. N. K. Y. do jej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 150 eur mesačne
k rukám matky a styk otca s maloletými deťmi ponechal na dohode rodičov. Návrh odôvodnila tým, že

s otcom maloletých detí sú partneri od roku 2015 a žijú v spoločnej domácnosti na adrese L. XXXX/
XXD, O.. Spolu s nimi žije aj jej maloletá dcéra F. X. a dvaja dospelí synovia, ktorí jej prispievajú
na bývanie. Navrhovateľka chce s partnerom ukončiť spolužitie. Partner je žiarlivý, vyhráža sa, že
buď budú vychovávať deti spolu alebo jej ich zoberie. Posiela ju preč z bytu. Navrhovateľka pracuje
ako upratovačka v D. s mesačným príjmom 820 eur brutto, poberá prídavky na 3 maloleté deti a 1
plnoleté, ktoré navštevuje strednú školu. Mal. E. V. navštevuje materskú školu, výdavky na stravu sú
navrhovateľka 25 eur mesačne, mal. N. K. navštevuje to isté zariadenie, výdavky na stravu sú 25 eur

mesačne. Navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. F., otec maloletej prispieva matke
výživným vo výške 130 eur mesačne.

2. V písomnom podaní k návrhu otec uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky v plnom rozsahu.
Zároveň vopred ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že pracuje v O. ako SZČO. Ďalej
konštatoval, že vie, že urobil veľa chýb. Urobí všetko, čo bude vedieť na získanie si späť svojej rodiny.

3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplýva, že rodičia si svoje bytové pomery
nespochybňujú, bývajú spoločne v prenajatom byte. Rodičia sa dohodli, že maloleté deti budú zverené
do osobnej starostlivosti matky, styk detí s otcom rodičia nežiadajú upraviť, výživné bude otec platiť 150
eur na každé dieťa.4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka a kolízny
opatrovník detí. Otec svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil z dôvodu pracovných povinností, o

odročenie termínu pojednávania nežiadal, preto súd pojednával bez jeho prítomnosti.

5. Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že s otcom mal. detí sa spoznala v roku 2015 cez internet,
prvé dva roky boli bez väčších problémov, tie nastali po narodení E. v roku XXXX, už aj pred touto dobou
požíval alkoholické nápoje, potom sa to začalo stupňovať, vulgárne jej nadával, vyháňal ju z bytu. Keďže

čakala M., nemala kam ísť, zostala v spoločnej domácnosti. Opakovane sa sťahovali a spravidla bývali
v bytoch zamestnávateľa otca, avšak často sa stalo, že sa pohádal so zamestnávateľom a v krátkej
dobe si museli nájsť iné bývanie. Už v decembri 2018 rozmýšľala, že by som išla do krízového centra,
ale vzhľadom na to, že mala štyri deti maloleté a bola tehotná, to napokon v tomto stave neriešila. Otec
pokračoval v požívaní alkoholu, vulgárne sa správal aj k jej starším deťom, rovnako ich vyhadzoval z
bytu. V roku 2020 mal otec detí infarkt, spolu so synom ho oživovali, bol hospitalizovaný v nemocnici,

kde sa stretla aj s jeho matkou aj so sestrou, tu vznikol konflikt, pretože boli voči nej vulgárne. K pomerom
otca uviedla, že pracuje v O. štyri týždne a ten jeden týždeň je doma, robí ako SZČO, vie to, pretože mu
robila daňové priznanie, kde poberá príjem 20 eur/hodinu, od januára budúceho roka by mal byť v O.
zamestnaný, príjem by sa mu mal tým pádom zvýšiť, peniaze chodia na jej účet, kde je disponentom,
peniaze chodia v týždňových intervaloch, nakoľko má fakturačné obdobie 7 dní, minimálne za týždeň

príde 700 eur a naposledy prišlo napríklad 808 eur. V O. neplatí žiadne odvody, platí ich na Slovensku.
Vie, že v Sociálnej poisťovni má dlh, dlh v Dôvere už skoro celý vyrovnal, naposledy jej uviedol, že je
tam zostatok 199 eur, vie, že má zrejme aj iné dlžoby. Bývajú v byte na základe nájomnej zmluvy, ktorú
uzatvorila ona ako nájomca. Za byt platia nájom 550 eur vrátane energií. Navrhovateľka platí internet 17
eur, výdavky na jej telefón a telefón otca platí otec maloletých detí cca 100 eur mesačne. Strava môže

byť aj viac ako 300 eur. Majú pôžičku, ktorú brali vo výške 5.000 eur, mesačne splácajú po 92 eur, platí
poistenie vo výške 38 eur. Čo sa týka detí, E. a M., nemajú žiadne osobitné potreby, platí im stravu v
materskej škole po 25 eur. Za M. platí poplatok za škôlku 20 eur mesačne. Navrhovateľka má päť detí,
toho sú dvaja synovia plnoletí, plnoletí synovia pracujú a prispievajú jej po 150 eur. F. má 12 rokov, jej
otec navrhovateľke prispieva výživným v sume 130 eur mesačne. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti

D. s príjmom mesačne 820 eur v hrubom, v čistom dostala so stravným 754 eur, okrem toho poberá
prídavky na deti a privyrába si upratovaním, prípadne strážením detí. V priemere si takto privyrobím 50
eur mesačne. Výživné žiada určiť od novembra 2022.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že na základe vykonaného dokazovania navrhujú, aby

súd vyhovel návrhu matky.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinnými dôkazmi, a to rodnými listami detí, správou o
šetrení pomerov a zistil nasledujúci stav:

8. Maloleté deti Y.: E. V., nar. XX.XX.XXXX a N. K. , nar. XX.XX.XXXX, matka: U. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXXX/XX D, O. a otec: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX. Rodičia s maloletými
deťmi doposiaľ spolu žili v spoločnej domácnosti na adrese L. XXXX/XX D, O., v prenajatom byte spolu
s ďalšími deťmi navrhovateľky, a to maloletou dcérou F. vo veku 12 rokov, a dvoma plnoletými synmi.
Matka má z pracovného pomeru čistý príjem okolo 750 eur mesačne a z príležitostných brigád 50 eur

mesačne. Na výživu mal. F. prispieva jej otec výživným 130 eur mesačne. Otec pracuje ako SZČO,
je vyplácaný týždenne okolo 700 eur, niekedy 800, uvedený príjem je poukazovaný na účet matky.
Náklady na bývanie v vyššie uvedenom byte sú 550 eur, internet 17 eur, strava 300 eur. Na bývanie
prispievajúdvajaplnoletísynovianavrhovateľkypo150eurmesačne.Účetzatelefónnavrhovateľkeplatí
otec maloletých detí spoločne so svojím vo výške 100 eur mesačne. Navrhovateľka a otec maloletých

detí majú spoločnú pôžičku, ktorú splácajú mesačne po 92 eur. Navrhovateľka platí poistenie 38 eur.
Maloleté deti M. a E. nemajú žiadne osobitné potreby, matka má bežné výdavky, stravné v materskej
škole predstavuje sumu po 25 eur na každé dieťa, za M. platí matka poplatok materskej škole 20 eur
mesačne.

9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebnév záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

19. Súd má z vyjadrení účastníkov preukázané, že rodičia maloletých detí nechcú spolu ďalej tvoriť
spoločnú domácnosť, resp. spolu žiť v jednej domácnosti. Vzhľadom k tomu je potrebné upraviť
rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. V tomto smere je medzi rodičmi zhoda, matka v
návrhu žiadala zveriť deti do jej osobne starostlivosti, s čím otec vo svojom písomnom vyjadrení súhlasil,

rovnako tento postoj prezentoval pri pohovore s pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra.
Takéto zverenie je podľa názoru súdu v záujme maloletých detí, nakoľko osobnú starostlivosť o deti
vykonáva v zásade matka, keďže otec pracuje v zahraničí. Súd preto maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky. Styk otca s maloletými deťmi neupravil, ponechal na dohode rodičov, nakoľko aj v
tomto ohľade bola medzi rodičmi zhoda, čo je zároveň najlepším riešením aj pre otca vzhľadom na jeho

prácu v zahraničí, pričom otec nebude viazaný striktnou úpravou a môže sa stretávať kedykoľvek budú
otec a maloleté deti chcieť.

20. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je
povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou

starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecnýchplnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré
určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase

vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré
rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická
zdatnosť,vzdelanie,zdravotnýstav,pracovnéponuky,časovýpriestor,prax,skúsenostivodboreapod.).
Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu prace, ohodnotenie rovnakej pozície
a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné

zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho
fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod..

21. Maloleté deti predškolského veku majú bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a poplatky v
predškolskom zariadení, špecifické potreby deti nemajú. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške
150 eur na každé dieťa, s čím otec súhlasil. Príjem otca, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba,

je okolo 2.800 eur mesačne, z tohto príjmu jej potrebné zaplatiť zdravotné a sociálne odvody. Platiť
uvedené výživné vo výške 150 eur mesačne je teda v možnostiach a schopnostiach otca, zároveň takto
určené výživné pokrýva odôvodnené potreby detí. Z uvedených dôvodov (a najmä pre zhodu o výške
výživného medzi rodičmi) súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 150 eur mesačne na každé
maloleté dieťa k 15. dňu mesiaca, počnúc dňom 01.11.2022 tak, ako žiadala matka.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.