Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/259/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202356
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1516202356.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
Poľnohospodárska Pôda s. r. o, so sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, zastúpený
Advokátska kancelária LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, proti žalovanej: E. Z., rod. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Y. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária BIZOŇ & PARTNERS, s.

r. o., so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo nám. 25, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. januára 2019 č. k. 15C/128/2016-320
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podanú žalobu (po pripustení zmeny žalobného petitu),
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov v kat. úz. Z., obec Z.,
parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 6989 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere28m2vpodieloch1-inakudňuichvyvlastnenianazákladeRozhodnutiaovyvlastnenízodňa18.
08. 2016 Okresného úradu Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-NR-OVBP2-2016/032185-53
v spojení s Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Odbor štátnej

stavebnej správy zo dňa 10. 10. 2016 č. 24929/2016/B624-SV/64203/To zamietol. Žalovanej priznal
nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ust. § 228 ods. 1, 2 CSP, § 46 ods. 1, § 123, § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako
aj s poukazom na zistený skutkový stav a najmä listinné dôkazy, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí.

1.1. Súd žalobu zamietol, keď jednoznačne dospel k názoru, že žalobca na podanej žalobe nemá

naliehavý právny záujem a že žalovaná v tejto veci nie je pasívne vecne legitimovaná. S poukazom
na túto skutočnosť sa meritom veci ďalej ani nezaoberal a k argumentom týkajúcim sa predmetu sporu
sa súd z týchto dôvodov ani nevyjadroval. Pod vecnou legitimáciou treba rozumieť vo všeobecnosti
aktívnu alebo pasívnu legitimáciu. V občianskom súdnom konaní sa pod týmto pojmom rozumie
oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo
strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna

vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide
naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca sa domáhal určenia voči subjektu,
ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Súd je toho názoru, že žalovaná nie je
pasívne legitimovaná a žaloba žalobcu voči nej je nedôvodná. Ďalej súd je toho názoru, že žalobca

nemá naliehavý právny záujem na určení, tak ako súd zmenu žaloby pripustil. Teda, že žalobca bol
podielovým spoluvlastníkom pozemkov v k. ú. Z., obec Z., parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X.Civilný sporový poriadok výslovne ustanovuje, čoho sa môže žalobca domáhať, t.j. aké sú prípustné
druhy žalôb z hľadiska obsahu petitu. Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu
právo je, alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na

určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento je
daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ako právne postavenie žalobcu
by bez takéhoto určenia bolo neisté. Súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako určovaciu žalobu a žalobca
sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom

odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené, pričom ani jedna z týchto podmienok podľa názoru
súdu splnená nie je. Povolenie vkladu medzi stranami sporu bolo zrušené. Žalovaná ako vlastník s
poukazom na právoplatné rozhodnutia Katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra previedla pozemky
na právnickú osobu MH Invest s. r. o., ktorá následne tieto pozemky previedla na právnickú osobu
MH Invest II s. r. o., a následne tieto pozemky boli vyvlastnené tejto právnickej osobe právoplatným
rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že keby žalobca bol v tomto

konaní úspešný, nevznikol by mu zákonný nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Súd preto
žalobu žalobcu zamietol.

1.2. Podľa zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd priznal strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zákonného ustanovenia § 255

ods. 1 CSP. Žalovanej súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, keďže žalovaná mala v konaní
úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje odvolanie podával z odvolacích dôvodov v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. f/, d/ a h/ CSP.

2.1. Namietal nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, nakoľko

v ňom nenachádza jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky
a nevysporiadal sa s jeho argumentmi, ktoré boli vo veci relevantné. Rozhodnutie preto považuje za
arbitrárne a dôsledkom takéhoto rozhodnutia je porušenie jeho práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivý súdny proces.

2.2. Odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné, nakoľko súd iba skonštatoval, že nie je daný
naliehavý právny záujem, pričom sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentmi (zloženie náhrady za
vyvlastnenie do úschovy súdu, neplatnosť prevodu zo žalovanej na MH Invest, s. r. o. a medzi MH
Invest, s. r. o. a MH Invest II, s. r. o., zápis poznámky o tomto konaní a rozšírená záväznosť rozsudku
podľa § 228 ods. 2 CSP). Pokiaľ nedostatok naliehavého právneho záujmu odvodzuje od skutočnosti,

že žalovaná už nie je vlastníkom, jedná sa o nesprávne právne posúdenie, vzhľadom na skutkové
okolnosti. Finančné prostriedky za vyvlastnenie sú uložené v úschove OS Nitra pod sp. zn. 12U 4/2016 a
je teda zrejmé, že existuje aktuálny stav právnej neistoty, pričom sa nemožno domáhať priamo plnenia.
Bez rozhodnutia, komu vlastnícke právo patrí, zostáva jeho postavenie ohľadom vyplatenia náhrady
za vyvlastnenie neisté. Dôležitou skutočnosťou je aj prebiehajúce konanie o správnej žalobe proti

rozhodnutiu o vyvlastnení na KS v Nitre pod sp. zn. 11S 259/2016. V tejto súvislosti poukázal na ust.
§ 6 ods. 6 a § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim, pričom z ust. § 6 ods. 6 zákona vyplýva, že pokým by konanie
o určenie vlastníckeho práva neprebiehalo, tak by žiaden dôvod pre úschovu finančných prostriedkov
neexistoval, nakoľko tie by boli vyplatené vyvlastnenému. Z tohto dôvodu nemôže obstáť záver, že na

požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Z návrhu zložiteľa MH Invest, s. r. o. zo dňa 15.
11. 2016 v konaní 12U 4/2016 vyplýva, že záväzok vyplývajúci spoločnosti MH Invest, s. r. o. nemožno
splniť,pretožezložiteľmáodôvodnenépochybnosti,ktojeveriteľomasúčasne,čizložiteľpoznáveriteľa.
V návrhu na zmenu žaloby špecifikoval, z akého dôvodu je potrebné určiť, kto bol vlastníkom ku dňu
vyvlastnenia. Súd sa s touto argumentáciou vôbec nevysporiadal. Rozhodnutie súdu by mohlo vyriešiť

spor o to, kto bol vlastníkom v čase vyvlastnenia a tým aj komu náhrada za vyvlastnenie patrí. Práve kvôli
vyvlastneniu došlo k zmene žaloby. Finančné prostriedky z vyvlastnenia neboli vyplatené vyvlastnenému
- MH Invest II, nakoľko prebiehali konania o určenie vlastníckeho práva, vrátane tohto. Jedná sa o tzv.
solučnéúschovysúčinkamisplneniadlhu.Pokiaľbynedošlokzloženiufinančnýchprostriedkov,žalobcaby mal k dispozícii iný právny prostriedok, za daných skutkových okolností však nemá inú možnosť, než
určovaciu žalobu.

2.3. Pokiaľ súd skonštatoval, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná, nakoľko už nie je vlastníkom,
poukazuje na ust. § 228 ods. 2 CSP. Vzhľadom na zápis informatívnej poznámky o súdnom konaní
o určení vlastníckeho práva k pozemku, je vylúčené, aby ktorýkoľvek z nadobúdateľov pozemkov bol
dobromyseľný. Možno konštatovať, že súd otázku naliehavého právneho záujmu nesprávne právne
posúdil. Poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo 144/2010.

2.4. Má za to, že žalovaná nebola vlastníčkou pozemku, nemohlo ďalej dôjsť k platným prevodom a to
najskôr na spoločnosť MH Invest, s. r. o. a následne na MH Invest II. Držiteľ nemôže platne previesť
vlastnícke právo na druhý subjekt. V zmysle názoru ústavného súdu sformulovaného v náleze sp. zn. II.
ÚS137/08vyplýva,ženesprávneposúdenieotázkynaliehavéhoprávnehozáujmuvzmysle,žetentonie
je daný, znamená vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej ochrany, a teda popretie samotnej podstaty

základného práva na súdnu ochranu.

2.5. Napokon namietal aj nesprávne posúdenie pasívnej legitimácie, keď v konaní poukazoval na ust.
§ 228 ods. 2 CSP, ktorý záväznosť právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
bez ďalšieho rozširuje na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami sporu. Súd sa s jeho argumentáciou a

výkladom ust. § 228 ods. 2 CSP nijako nevysporiadal. Má za to, že ak by bol právoplatný rozsudok
o určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v tomto konaní v zmysle § 228 ods. 2 CSP,
záväzný by bol výrok i pre spoločnosť MH Invest, s. r. o. a spoločnosť MH Invest II s. r. o. a nebolo
by možné zamietnuť žalobu z dôvodu, že by nemal naliehavý právny záujem na navrhovanom určení
alebo, že by žalovaná nebola pasívne legitimovaná.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnené a rešpektujúce právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny
proces. Má za to, že záver súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu je správny a zákonnosť

takéhoto postupu vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 321/07, 1 Cdo
9/2006. K námietkam žalobcu ohľadne zohľadnenia ust. § 228 ods. 2 CSP uvádza, že bolo potrebné,
aby mal žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo vo veci nebolo splnené. Poukázal
na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v skutkovo obdobných veciach, a to najmä na
rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžrk 8/2017 zo dňa 19. 06. 2018, podľa ktorého, ak predkupné právo

vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, okresný úrad je
povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne
zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo de facto prejudikuje
výsledok rozhodnutia o merite veci, keby k jeho prejednaniu došlo v tomto konaní. Vzhľadom na to, že
k predmetnému pozemku existovalo zákonné predkupné právo štátu, bola povinná ho rešpektovať, a

tak prijala ponuku MH Invest, s. r. o., ktorej jediným spoločníkom je Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR, teda spoločnosti so 100%-nou majetkovou účasťou štátu na uzavretie kúpnej
zmluvy. Tvrdí, že v konaní nie je pasívne legitimovaná, pričom ohľadne vecnej legitimácie poukázala na
uznesenie NS SR zo dňa 28. 10. 2019 sp. zn. 3 Cdo 51/2009, ako aj 3 Cdo 192/2004. Ďalej poukázala
na skutkovo totožné veci, o ktorých rozhoduje OS Nitra a tieto žaloby zamieta ako zjavne neodôvodnené

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

4. K podanému vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý považuje tvrdenia žalovanej za
nepravdivé, účelové a nepodložené. Žalovanú oslovil s návrhom kúpnej zmluvy, pričom táto návrh
akceptovala a došlo k uzatvoreniu zmluvy. Platnosť zmluvy začala popierať až po tom, čo sa stala

informácia o významnej investícii verejne známou. Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu
považuje za platnú a účinnú a na základe tejto zmluvy mal nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku.
Zmluva je platná a účinná dňom jej podpisu a rozhodnutie o vklade nie je rozhodnutím, ktorým by
zákon spájal účinnosť zmluvy. Potrebné je rozlišovať záväzkovo-právne a vecno-právne účinky, pričom
záväzkovo-právne účinky znamenajú, že je možné sa domáhať, aby si strany splnili svoje povinnosti zo

zmluvy. Vecno-právne účinky vznikajú dňom uvedeným v rozhodnutím o vklade. Uvedený záver vyplýva
aj z rozhodnutia NS SR 2 Cdo 124/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 5/2006.
Pokiaľ ide o ďalšie argumenty žalovanej ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a naliehavého
právneho záujmu, k týmto sa vyjadril vo svojom odvolaní.5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP

bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť podľa
§ 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len
do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Pojem právo na spravodlivý proces ešte nie je ustálene definovaný
vrozhodnutiachnajvyššiehosúdu,alevyplývazbohatejjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
k čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a spravodlivým procesom sa rozumie celý

postup a ucelený reťazec postupov, kedy sú súdnou cestou chránené práva a právom chránené záujmy
osôb. Povedané inými slovami, právo na spravodlivý proces je ústavou (dohovorom) zaručené právo
každého na prístup k nezávislému a nestrannému sudcovi. Ide o zákonom stanovený procesný postup a
zákonomupravenésúdnekonanie.Idetedaocelýreťazeczárukzákonnosti,ktorévsúhrnezodpovedajú
nárokom ústavnosti, vyjadrenej v ústavnom poriadku Slovenskej republiky.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr.
uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30. augusta 2018).

10. Všeobecné súdy v sporovom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny
či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý
je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu (porovnaj čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP). Civilné sporové

konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie
a rozvíjanie. K základným právam strany sporu, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí i
právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym
odôvodnením je potrebné uviesť,
že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š.,

rozsudok zo dňa 21. 10. 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 09. 12.
1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19. 04. 1994, týkajúci sa
sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. 05. 2004, III. ÚS
209/04 zo dňa 23. 06. 2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15. 03. 2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa
23. 08. 2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010

zo dňa 04. 05. 2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12. 06. 2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú
námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadomna okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku,
súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať
za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

11. Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba považovať
aj nerešpektovanie kogentnej normy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem,
ako aj prípady, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec, alebo tak urobil celkom

nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne
žiadnu relevanciu (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2.
apríla 2009).

12. Odvolací súd sa pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie zaoberal dôvodmi odvolania
žalobcu, a teda aj tým, či došlo postupom súdu prvej inštancie v danom konaní k porušeniu práva na

spravodlivý proces a či súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní použil výklad a aplikáciu práva, ktoré
zabezpečuje spravodlivú a účinnú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu. Po preskúmaní
tohto dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval
a jeho postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Predmetom konania je určenie, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra „C“
v kat. úz. Z., obec Z., okres X. s parcelným č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 6989 m2 a parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2 v podieloch 1 ku dňu ich vyvlastnenia na
základeRozhodnutiaovyvlastnenízodňa18.08.2016OkresnéhoúraduNitra,Odborvýstavbyabytovej
politiky č. OÚ-NR-OVBP2/2016/032185-53 v spojení s Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby,

regionálneho rozvoja SR, Odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10. 10. 2016 č. 24929/2016B624-
SV/64203/To. Dôvodil tým, že dňa 26. 06. 2015 uzavrel so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Z.,
obec Z., okres X., zapísaných Okresným úradom Nitra, Katastrálny odbor na LV č. XXXX parcely
registra „C“ evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere

7016 m2. Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol na základe uvedenej zmluvy OÚ
Nitra, Katastrálny odbor, doručený dňa 02. 07. 2015. Žalovaná od zmluvy odstúpila, pričom odstúpenie
žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Kúpnou zmluvou medzi žalovanou a kupujúcim MH Invest, s. r. o.,
Trnavská cesta 100, Bratislava došlo k prevodu nehnuteľností v kat. úz. Z., obec Z., LV č. XXXX, parc. č.
XXXX - orná pôda o výmere 7016 m2 a to spoluvlastnícky podiel 1-ina za kúpnu cenu 26.502,94 eura.

Následne s ďalšou kúpnou cenou predávajúci MH Invest, s. r. o., Mlynské nivy 44/A, Bratislava predal
kupujúcemu MH Invest II, s. r. o., Trnavská cesta 100, Bratislava predmetné nehnuteľnosti v kat. úz. Z.,
obec Z. na LV č. XXXX, parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 7016 m2 v podiele 1/1 nadobudla do
vlastníctva MH Invest II, s. r. o., Trnavská cesta 100, Bratislava. Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby
a bytovej politiky, Štefánikova tr. 36, Nitra rozhodnutím zo dňa 18. 08. 2016 o vyvlastnení vyvlastnil

vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi MH Invest II, s. r. o., Trnavská cesta 100, Bratislava, parcelu
č. XXXX, ostatná výmera 7016 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. Z., obec Lužianky v prospech
spoločnosti MH Invest, s. r. o., Mlynské nivy 44/A, Bratislava za vyvlastňovaciu náhradu 106.011,76 eura.

13.1. Žalobca má za to, že zmluva uzatvorená so žalovanou, na základe ktorej nadobudol vlastnícke

právo k pozemku je platná a následné prevody pozemku zo žalovanej na spoločnosť MH Invest, s. r. o.
a zo spoločnosti MH Invest, s. r. o. na MH Invest II, s. r. o považuje za nulitné z dôvodu ich rozporu so
zásadou nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. Aj vzhľadom na zápis informatívnej
poznámky v súdnom konaní v zmysle § 228 ods. 2 CSP o súdnom konaní o určenie vlastníckeho
práva k pozemku, je vylúčené, aby ktorýkoľvek z uvedených nadobúdateľov pozemku bol dobromyseľný.

Finančné prostriedky za vyvlastnenie sú uložené v úschove OS Nitra pod sp. zn. 12U 4/2016, a teda tu
existuje aktuálny stav právnej neistoty a bez rozhodnutia, komu vlastnícke právo patrilo, zostáva jeho
postavenie ohľadom vyplatenia náhrady za vyvlastnenie neisté.

13.2. Súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a

zároveň konštatoval, že žalovaná nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná.

14. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúratohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 09. 12. 1994, séria A č. 303-A, § 29 Hírobalani c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A č.
303-9). Rovnako k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa vyjadril Ústavný súd SR
v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil predovšetkým na nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu na podanej určovacej žalobe. Napriek tomu, že žalobca počas konania, ako aj v
podanom odvolaní argumentoval viacerými skutkovými tvrdeniami, týmito sa súd prvej inštancie vôbec v
dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal. Žalobca predovšetkým poukazoval na záväznosť rozsudku

podľa § 228 ods. 2 CSP. Ďalej poukazoval na zloženie náhrady za vyvlastnenie do úschovy súdu, ktoré
finančné prostriedky za vyvlastnenie sú uložené v úschove OS Nitra pod sp. zn. 12U 4/2016, a teda
má za to, že tu existuje aktuálny stav právnej neistoty, pričom sa nemôže domáhať priamo splnenia.
Žalobca tvrdil, že za daného stavu nemá iný účinný právny prostriedok, než určovaciu žalobu, pretože
bez takéhoto rozhodnutia zostáva právo ohľadne vyplatenia náhrady za vyvlastnenie neisté. V priebehu

konania poukazoval aj na zákon č. 282/2015 Z. z., najmä na jeho ust. § 6 ods. 6 o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, čím opätovne odôvodňoval svoj
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom touto argumentáciou sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná.
Žalobca poukazoval na prevody zo žalovanej na ďalšie subjekty, ako aj na proces vyvlastnenia. Zároveň

poukazoval na ust. § 228 ods. 2 CSP v návrhu na zmenu žaloby, keď podľa jeho názoru, argumentácia
ust. § 228 ods. 2 CSP by mohla mať vplyv aj na posúdenie pasívne legitimovaného účastníka v konaní
pred súdom prvej inštancie, s ktorou argumentáciou žalobcu sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.
Súd prvej inštancie preto nedal relevantnú odpoveď, podstatnú a právne významnú pre rozhodnutie vo
veci samej.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné a arbitrárne, preto bolo potrebné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej
inštancie priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté uvedeným deficitom. V
danom prípade nedostatočné odôvodenie rozhodnutia súdom prvej inštancie robí toto rozhodnutie

nepreskúmateľné,apretoneprichádzadoúvahy,abyodvolacísúddopĺňaldôvodytakéhotorozhodnutia,
nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
s prípadným zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s
konečnou platnosťou.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, posúdiť uplatnený nárok v zmysle
príslušných zákonných ustanovení, a to najmä sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie
argumenty žalobcu, ktoré rezonovali aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a vo veci znovu
rozhodnúť, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie podá dostatočné vysvetlenie, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikácie právnych noriem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie náležite odôvodní v

súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov nielen pred
súdom prvej inštancie, ale aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).