Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Vacková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/85/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111212940
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4111212940.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: R.. W. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. - T. XXX, zastúpenej: JUDr. Ladislav Chmelár, advokát, so sídlom Levická 579, 952 01
Vráble, proti žalovanému: R.. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX M. G., prechodne
bytom G. B., L., zastúpenému: AS Legal s.r.o., so sídlom Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857
688, o vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júla 2021 č.k. 18C/101/2011-1567, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci: 2. jedálenské stoličky v hodnote 38 eur, 5. skrinky v
kúpeľni v hodnote 64 eur, do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci: 1. sedaciu
súpravu v hodnote 450 eur, 3. svietidlá nástenné v hodnote 10 eur, 8. vysávač Philips v hodnote 40
eur. Nehnuteľnosti rodinný dom postavený na pozemku parc.č. XXXX/XXX, označený ako zastavaná
plocha vo výmere 218 m2 zameraným geometrickým plánom č. 60/2008 vyhotoveným dňa 25.05.2008
geodetom R.. B. Z., úradne overeným Katastrálnym úradom Z., Správa katastra M. dňa 03.06.2008
pod číslom 1776/2008, ktorým sa parc.č. XXXX/XX parc. registra "C" zapísaná na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie L., rozdelila na parc.č. XXXX/XX záhrada o výmere 477 m2 a parc.č.
XXXX/XXX zastavaná plocha o výmere 218 m2, parc.č. XXXX/XX registra "C", druh pozemku orná
pôda o výmere 695 m2, zapísaná na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálny odbor, pre obec
L., okres M., kat. územie L., parc.č. XXXX/XX registra "C", druh pozemku orná pôda o výmere 63 m2
zapísaná na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálny odbor, pre obec L., okres M., katastrálne
územie L. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Finančné prostriedky uvedené na bežnom
účte číslo 29305/0720 vo výške 433,38 eura prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Finančné
prostriedky na účte zo zmluvy o stavebnom sporení číslo 0919092 2 03 vo výške 2 291,66 eura prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne. Finančné prostriedky na flexiúčte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo
výške 173,74 eura prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
titulom vyrovnania finančného vyporiadania žalobkyni sumu vo výške 97 905,39 eura do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Štátu priznal právo
na náhradu trov voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %. Znalkyni R.. O. L.
priznal znalečné v rozsahu 100 %, a to proti žalobkyni v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu
50 %. Znalcovi R.. W. X. priznal znalečné v rozsahu 100 %, a to proti žalobkyni v rozsahu 50 % a proti
žalovanému v rozsahu 50 %. Znalcovi R.. T. M. priznal znalečné v rozsahu 100 %, a to proti žalobkyni
v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %. Znalcovi R.. V. K. priznal znalečné v rozsahu 100
%, a to proti žalobkyni v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka.1.2. Súd prvej inštancie ustálil, že do BSM nepatrí položka 6 posilňovací stroj, ide o dar, položka číslo
11 vaňa, je súčasťou nehnuteľnosti, položka číslo 12 garážová brána, položka číslo 13 plechová búda,
ktorá bola zakúpená otcom žalovaného, 4 kusy letných pneumatík na motorové vozidlo Škoda Fabia,
ktoré nie je predmetom vyporiadania BSM, a položky číslo 15 plazmový televízor Panasonic, číslo 16
nástenná konzola, číslo 17 sada hrncov, číslo 20 fotoaparát Fuji, u ktorých nebolo preukázané, že patria
do BSM. Hnuteľné veci vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal jedálenské
stoličky v hodnote 38 eur, skrinky v kúpeľni v hodnote 64 eur, spolu 102 eur. Do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal sedaciu súpravu v hodnote 450 eur, svietidlá nástenné v hodnote 10 eur, vysávač
v hodnote 40 eur.
1.3. Konštatoval, že bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že do BSM patrí rodinný
dom v L. spolu so zastavaným pozemkom a pozemkami priľahlými zameranými geometrickým plánom.
Uviedol, strany sporu nenamietali všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom
č. 108/2020 znalca R.. T. M., ku dňu 15.09.2020 vo výške 235 000 eur a žalovaný po zániku manželstva
uhradil z vlastných finančných prostriedkov v sume 3 740,57 eura za oplotenie rodinného domu.
Nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom vychádzal z hodnoty nehnuteľností
231 259 eur (235000 - 3740,57).
1.4. Zaoberal sa finančnými nákladmi vo výške 35 019,96 eura, ktoré mali byť žalobkyňou uhradené
spoločnosti RELCO s.r.o. z finančných prostriedkov poskytnutých jej rodičmi. Žalobkyňa vnos týchto
finančných prostriedkov preukazovala faktúrami, pokladničnými dokladmi a protokolmi. Poukázal na
rozhodnutie vydané v trestnom konaní 2T/62/2016 dňa 05.09.2016, z ktorého vyplýva, že otec žalobkyne
L. G. bol uznaný vinným, že dňa 04.05.2011 na Okresný súd Nitra k sp.zn. 18C/101/2011 predložil
ako dôkaz falšované fiktívne faktúry a dňa 12.04.2012, 23.05.2013 nepravdivo vypovedal pred sudcom,
keď uviedol, že ručí za pravosť faktúr, nie sú falošné a antidatované. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie neprihliadal ani na predložené príjmové doklady a dospel k záveru, že žalobkyňa nevynaložila
zo svojho na spoločný majetok finančné prostriedky vo výške 35 019,96 eura.
1.5. S poukazom na vykonané dokazovanie mal za zrejmé, že bol dodaný materiál, a práce na rodinnom
dome v obci L. boli aj reá1ne vykonané. Dohodou o pôžičke zo dňa 08.08.2005 bolo preukázané, že
žalobkyni bola poskytnutá pôžička vo výške 16 596,96 eura na nákup stavebného materiálu, ktorú
vrátili jej rodičia darujúc žalobkyni sumu 19 916,35 eura. Znaleckým posudkom č. 38/2019 zo dňa
30.04.2019 bola stanovená cena materiálu a vykonaných stavebných prác na rodinnom dome vo
výške 18 950,51 eura. V spore však nad všetky pochybnosti nebolo preukázané, že práve v tejto
výške sa žalobkyňa podieľala svojimi vlastnými finančnými prostriedkami na prácach vykonávaných na
spoločných nehnuteľnostiach a že k investíciám do spoločného majetku skutočne došlo. Z výsluchu
svedkov V. L. a L. G. bolo zrejmé, že boli vykonané práce týkajúce sa elektriny. Preto prihliadol na
znaleckýposudokč.2/2018R..Z.X.,ktorýstanovilcenumateriáluazavykonanéprácesilovejinštalácie,
elektrickej prípojky, slaboprúdových rozvodov EZS vrátane jeho kompletnej inštalácie a prác s tým
súvisiacich na rodinnom v celkovej výške 6 102,32 eura. Mal za to, že žalobkyňa vynaložila zo svojho
na spoločný majetok finančné prostriedky vo výške 6 102,32 eura a preto jej vznikla pohľadávka voči
žalovanému z titulu náhrady toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok.
1.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal vnos vlastných finančných prostriedkov
darovaných od rodičov vo výške 56 429,66 eura na úhradu nákladov stavby domu. Nepredložil
hodnoverný dôkaz preukazujúci, že na účte jeho rodičia mali tieto finančné prostriedky získané predajom
nehnuteľnosti. Poukázal na konanie žalovaného, ktorý vybral z účtu číslo XXXXXXXXX/XXXX vedenom
v NBS sumu 34 270,58 eura spoločných finančných prostriedkov, pričom prvým príkazom na úhradu
zo dňa 27.06.2005 bola dňa 28.06.2005 otcom žalovaného na účet žalovaného pripísaná suma vo
výške 16 596,96 eura, a druhým príkazom na úhradu zo dňa 27.10.2005 bola dňa 28.10.2005 matkou
žalovaného na účet žalovaného pripísaná suma vo výške 16 596,96 eura. Rovnako žalovaný a jeho
rodičia postupovali aj pri ďalších štyroch príkazoch na úhradu. Vyslovil záver, podľa ktorého sa dá
predpokladať, že žalovaný zrejme postupne vybral zo svojho účtu spoločné finančné prostriedky, ktoré
dal rodičom, a tí mu tieto následne simulovane darovali. Mal preukázané, že žalovaný uhrádzal obci
L. daň za nehnuteľnosť výlučne zo svojich finančných prostriedkov, preto pri vyporiadaní zohľadnil
zaplatenú daň spolu vo výške 2 426,25 eura a vnos vlastných finančných prostriedkov vo výške 1 707,34
eura.
1.7. Zistil, že za trvania manželstva vznikol stranám sporu záväzok voči NBS z úverovej zmluvy č.
1715/2005 uzatvorenej dňa 01.04.2005 vo výške 49 790,88 eura. V priebehu sporu bol úver v celom
rozsahu uhradený, po rozvode manželstva výlučne žalovaným, čo nebolo sporné. Žalovaný uhradil
titulom istiny sumu 35 899,24 eura a úroky z omeškania vo výške 1 823,15 eura, čo predstavuje spolu
sumu 37 722,39 eura. Preto žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému sumu 18.861,20 eura.1.8. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ: I. nakoľko sa jednalo o dar na základe Darovacej zmluvy zo
dňa 18.12.2006 (č.1. 96), finančné prostriedky v celkovej výške 4 864,80 USD ku dňu 31.12.2001 na
účte číslo XXXXXXX vedenom v ČSOB na meno R.. W. G., vklad uskutočnený O. G. (č.l. 98). Finančné
prostriedky v celkovej výške 663,88 eura, ktoré darovali žalobkyni jej rodičia v mesiaci jún 2005 a mali
byt použité na splatenie študentskej pôžičky žalobkyni, avšak boli žalovaným dňa 21.06.2004 vložené
na účet číslo XXXXXXXXX/XXXX (str. 18 Doplnenie znaleckého posudku 9/2019 vypracovaného R..
O. L.). Finančné prostriedky v celkovej výške 1 659,70 eura, ktoré darovali žalobkyni jej rodičia a
mali byt' použité na výstavbu oplotenia rodinného domu v L. tieto boli po navýšení sumy o 165,97 eura
žalovaným vložené na účet číslo XXXXXXXXX/XXXX dňa 05.08.2005 (str. 27 Doplnenie znaleckého
posudku 9/2019 vypracovaného R.. O. L.).
1.9.Spoukazomnavykonanédokazovaniesúdprvejinštancievyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov, pričom uviedol, že hodnota nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom na sumu
231 259 eur, polovica predstavuje sumu 115 629,50 eura. Pri vyporiadaní zohľadnil vnos žalobkyne v
sume 6 102,32 eura a vnos žalovaného vo výške 1 707,34 eura ako vlastné finančné prostriedky a
sumu vo 1 228,17 eura (hodnota materiálu, ktorý zabezpečil otec žalovaného), spolu sumu vo výške
2 935,51 eura. Z týchto dôvodov preto k sume 115 629,50 eura pripočítal sumu 3 166,81 eura (rozdiel
súm 6102,32-2935,51), čo predstavuje spolu sumu vo výške 118 796,31 eura. Hodnota hnuteľných
vecí patriacich do BSM bola spolu 602 eur, polovica predstavuje sumu 301 eur. Keďže žalovanému
boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 500 eur, žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške
199 eur. Predmetom vyporiadania boli aj finančné prostriedky na účtoch. Žalobkyňa by mala celkovo
uhradiť žalovanému titulom vyporiadania finančných prostriedkov na účtoch sumu súd prikázal finančné
prostriedky na účtoch vo výške 1 232,50 eura, od ktorej súd odpočítal sumu 216,69 eura, ktorú
bol povinný zaplatiť žalobkyni žalovaný a preto výsledná suma je 1 015,60 eura, ktorú má uhradiť
žalobkyňa žalovanému. Zároveň žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom uhradeného úveru
sumu vo výške 18 861,20 eura a z titulu uhradenia dane žalovaným z vlastných finančných prostriedkov
žalovaného sumu 1 213,12 eura. S poukazom na to, že podiely strán sporu majú byť rovnaké, zaviazal
žalovaného vyplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania sumu vo výške 97 905,39 eura
(žalobkyňa by mala nárok na zaplatenie sumy 118796,31 eur + 199 eur, od ktorej odrátal sumu 1015,60
eura, sumu 1 213,12 eura a sumu 18.861,20 eura). Vzhľadom k výške priznanej sumy súd určil
žalovanému lehotu 90 dní na plnenie (§ 232 ods. 3 druhá veta CSP).
1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo z dôvodu, že v konaní o vyporiadanie BSM má každý vo veci úspech
čiastočný, keďže každému patrí rovnaký podiel masy z BSM a takýmto spôsobom BSM medzi stranami
sporu aj vyporiadal. Konštatoval, že v spore vznikli trovy štátu titulom vyplatenia svedočného svedkom
V. K. z rozpočtových prostriedkov súdu, a znalcom, ktorým vznikol nárok na znalečné za vypracované
znalecké posudky. Preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s tým, že o výške rozhodne
súdny úradník.
2.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil. Dôvodila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nemu nesprávnym skutkovým zisteniam, a § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že posilňovací stroj, vaňa, garážová brána,
plechová búda, 4 kusy letných pneumatík, plazmový televízor Panasonic, nástenná konzola, sada
hrncov, a fotoaparát Fuji nepatria do BSM. Tvrdila, že vaňa nie je súčasťou nehnuteľností keďže svedok
V. uviedol, že synovi darovali 10 000 Sk, za ktoré žalovaný kúpil vaňu, vaňa bola odvezená k svedkovi
domov, teda nie je súčasťou nehnuteľnosti. Skutočnosť, že ju zaplatila preukazuje čestné prehlásenie W.
B., vyhlásenie W.. W. O. a e-mail O. Z.. Q. brána bola zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov,
a tiež bola odvezená k svedkovi L. domov, o čom svedčí písomnosť AS Legal s.r.o. z 30.09.2011.
Plechová búda patrí do BSM o čom svedčí čestné prehlásenie R.. X. I.. Nástenná konzola tiež patrí do
BSM s poukazom na čestné prehlásenie J. a vyjadrenie AS Y. s.r.o. z 19.12.2013.
2.3. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo preukázané jej tvrdenie, že
finančné náklady vo výške 35 019,96 eura ňou boli uhradené spoločnosti L., s.r.o., s poukazom na
skutočnosť, že jej otec bol uznaný vinným predloženia falošných faktúr a nepravdivo vypovedal pred
súdom. S poukazom na výpoveď žalovaného v procesnom postavení svedka - poškodeného trestnom
konaní tvrdila, že dodanie materiálu a stavebné práce boli Relco s.r.o. aj reálne vykonané, preto bol
ustanovený na jej návrh znalec z odboru stavebníctvo, ktorý stanovil cenu materiálu a vykonaných
stavebných prác vo výške 18 950,51 eura, pričom v tejto sume nie je započítaný znalecký odhadgeodetického zamerania stavby vo výške 257,13 eura. Namietala, že súd prvej inštancie prihliadal na
žalovaným zaplatenú daň z nehnuteľností a tvrdila, že nehnuteľnosť neužívala, keďže jej to žalovaný
neumožnil, a preto z tejto časti rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezákonné.
2.4. Namietala správnosť výrokov súdu prvej inštancie o trovách konania. Tvrdila, že mal vychádzať
z podielov účastníkov na vyporiadaní majetku. Skutočnosť, že súd rozhodne v zmysle návrhu jedného
z účastníkov považovala za relevantnú na posúdenie jeho úspechu. Mala záujem o mimosúdne
vyporiadanie BSM, žalovanému navrhla vysporiadanie sumou, ktorá bola približne rovnaká ako v
rozhodnutí súdu, z dôvodu správania sa žalovaného však musela podať žalobu.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že vaňu zaplatil z finančných
prostriedkov,ktorémudarovalirodičia,čobolovsporepreukázané.Garážovábránanebolazabudovaná
do domu a bola zakúpená z finančných prostriedkov, ktoré mu poskytol otec vo výške 30 000 Sk.
Plechovú búdu kúpil a neskôr predal jeho otec, čase zániku BSM bola odpredaná. Žalobkyňa v priebehu
konania netvrdia, že práce na rodinnom dome vykonal jej otec a že financoval nákup materiálu, a
na podporu takýchto tvrdení nepredložila dôkaz. Daň z nehnuteľností sa týka pozemku, ktorý nie je
oplotený. Tvrdil, že žalobkyňa počas konania nepoprela rozpor vo výpovedi žalovaného v postavení
svedka - poškodeného s výpoveďou svedka V.. v zápisnici zo dňa 21.02.2012. Ak by upozornila
na rozpor vo výpovediach, stála by sa táto skutočnosť predmetom dokazovania. Nakoľko uplatnila
tento prostriedok procesného útoku až v odvolaní, súd naň nemôže prihliadať. Žalobkyňa počas
celého procesu, aj v záverečnej reči tvrdila, že všetky práce a dodávky materiálu na stavbu rodinného
domu vykonávala spoločnosť Relco s.r.o. na základe zmluvy o dielo, pričom tieto práce zaplatila zo
zapožičanýchfinančnýchprostriedkovtejtospoločnosti.Netvrdila, aninepreukazovala,žeprácevykonal
a materiály zaplatiť jej otec. Poukázal na výpoveď otca žalobkyne na pojednávaní dňa 04.02.2016.
Namietal, že žalobkyňou vyslovený názor k trovám konania nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Mal záujem na zatvorení mimosúdnej dohody, avšak nemohol ju uzatvoriť pre vysoké nároky na výšku
zaplatenia vyporiadaceho podielu žalobkyni.
4.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmenil.
4.2. Namietal voči výroku, v ktorom mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom finančného
vysporiadania sumu 97 905,39 eura, pretože vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Tvrdil, že jeho rodičia ako
svedkovia na pojednávaní potvrdili, že predali rodinný dom za sumu 2 400 000 Sk a z predaja tohto
domu mu darovali 1 700 000 Sk. Tieto tvrdenia neboli zo strany žalobkyne spochybnené, len právny
zástupca žalobkyne požiadal súd, aby ho vyzval na preukázanie akým spôsobom mala byť suma 1 700
000 Sk použitá. Preto na výzvu súdu predložil podrobnú špecifikáciu použitia finančných prostriedkov,
podloženú faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi a odpismi príkazov na úhradu. Namietal,
že súd prvej inštancie sa s týmito listinnými dôkazmi neoboznámil a nezdôvodnil z akého dôvodu na
ne neprihliadal. Bez darovaných prostriedkov od rodičov by nebolo možné financovať výdavky na
stavbu rodinného domu, ktoré boli riadne preukázané. Okrem týchto prostriedkov, iné príjmy ako príjmy
z pracovného pomeru, manželia nemali. Na bežnom účte pred začatím výstavby rodinného domu
31.05.2005 bola podľa znaleckého posudku R.. L. suma 1 393,44 eura. Svoje tvrdenia preukázal, a
súd bol povinný z nich pri rozhodnutí vychádzať. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vyšiel z predpokladu,
že zrejme postupne vyberal zo svojho účtu spoločné finančné prostriedky, ktoré dal rodičom a tí mu
tieto následne kým simulovanie darovali, preto išlo o účelové poukazovanie peňažných prostriedkov na
účet žalovaného, vychádza zo svojvôle a nezodpovedá zásadám formálnej logiky. Takáto skutočnosť
nevyplýva zo znaleckého posudku Ing. O. L. ani zo žiadneho dôkazu nachádzajúceho sa v spise. Ak
mal súd prvej inštancie pochybnosti o skutkových tvrdeniach žalovaného, mal ho vyzvať na predloženie
kúpnej zmluvy o predaji rodinného domu rodičmi žalovaného a výpisov účtov, z ktorých mali byť
finančné prostriedky uhrádzané žalovanému. Tiež mohol vykonať dôkaz z verejného registra katastra
nehnuteľností.
4.3.Namietalvočivýroku, podľaktoréhosúdprvejinštanciefinančnéprostriedkyzozmluvyostavebnom
sporení číslo XXXXXXXXXX vo výške 2 291,66 eura prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Tvrdil, že posledný vklad na účet pred uzatvorením manželstva zo dňa 07.09.2003 navýšil stav účtu na
sumu 739,55 eura. Počas manželstva previedol zo svojho účtu v NBS na tento účet vklady a tak, že
nasporená suma sa navýšila o 2 586,41 eura. Preto mal súd prvej inštancie prikázal žalobkyni sumu 2
586,41 eura, teda rozdiel medzi stavom pred prevodom na matku žalobkyne a stavom pred uzavretím
manželstva a túto sumu zohľadniť pri vyporiadaní. Namietal voči záveru, že do BSM nepatrí osobné
motorové vozidlo značky Škoda Fabia evidenčné číslo I. nakoľko sa jednalo o dar na základe darovacej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. G., že darovaciu zmluvu uzatvoril V. Z. ako konateľ spoločnosti L., s.r.o.,a nie spoločnosť L., s.r.o., ktorá bola vlastníkom motorového vozidla. Preto ide o absolútne neplatný
právny úkon. Do BSM patrí vyplatená prevzatá mzda, za ktorú žalobkyňa dostala ako ekvivalent osobné
motorové vozidlo v čase trvania manželstva.
4.4. Namietal nesprávnosť sumy 6 102,32 eura za elektroinštaláciu, hoci znalec R.. X. stanovil cenu
elektroinštalácie k 24.06.2009 v sume 3 987 eur a k 30.04.2018 v sume 2 446,50 eura. Namietal, že
súd prvej inštancie nezdôvodnil z akých dôvodov jej hodnotu považoval za vnos žalobkyne, keď bola
realizovaná firmou L. a žalobkyňa nepreukázala, že ju uhradila. Navyše nevysvetlil akého dôvodu
dal prioritu znaleckému posudku Ing. X. pred znaleckým posudkom Ing. X.. Nezdôvodnil, prečo pri
elektroinštalácií zohľadnil a revíznu správu, ktorá nebola vyhotovená. Tvrdil, že modem VIGOR (súčasť
elektroinštalácie) zaplatil, o čom svedčí zmluva so Slovak Telecom.
4.5. Namietal voči výroku súdu prvej inštancie o priznaní znalečného znalcom proti nemu rozsahu 50
%. Tvrdil, že vykonanie znaleckých posudkov požadovala protistrana, znalecké posudky boli vykonané
duplicitne a zbytočne, predovšetkým znalecké posudky znalca Ing. A X. a znalca Ing. K., keďže na tieto
súd prvej inštancie neprihliadal a ani nezdôvodnil, prečo nebral do úvahy.
4.6. Uviedol, že podľa § 366 písm. c) CSP predkladá odpis kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi V. a K. L. a
B. a E. X., odpis oznámenia o zápise údajov o právnych vzťahoch do listu vlastníctva zo dňa 28.06.2005
a odpis výpisu z účtu na meno K. L. č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX vedeného Istrobankou.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu k opakujúcim tvrdeniam k nadobudnutiu finančných prostriedkov
od rodičov žalovaného poukázala na svoje odvolanie, respektíve záverečnú reč, na ktorých
vyjadreniach zotrvala. Rovnako zotrvala na svojich prednesoch vo vzťahu k stavebnému sporeniu.
VozidloŠkodaFábiaboldar.Kelektroinštaláciiuviedla, žeňounavrhovanásumazohľadňovalavýpoveď
žalovaného na Okresnom riaditeľstve PZ v G. dňa 05.02.2015 a vyjadrenie žalovaného k znaleckému
posudku zo dňa 14.06.2018 ohľadom položky 6 a 10. Preto je uvedená suma 6 102,32 eura, pričom zo
strany L., s.r.o. bol dodaný materiál a práce reálne vykonané. Znalci boli súdom prvej inštancie riadne
pribraní za účelom posúdenia a zodpovedania odborných otázok, pričom vo vzťahu k výrokom súdu o
priznaní znalečného rovnako podala odvolanie.
6. Žalovaný v stanovisku zo dňa 09.09.2021 uviedol, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého s úmyslom
čo najviac znížiť sumu finančného vysporiadania čiastkovo vyberal zo svojho účtu finančné prostriedky
spolu v sume 85 035,74 eura a tieto mali byť ukladané na účet jeho rodičov, je účelové a nepodložené.
Snaží sa ním nahradiť svoju pasivitu pri dokazovaní, keďže nespochybnila ani finančný dar od rodičov
žalovaného, ani nadobudnutie týchto finančných prostriedkov jeho rodičmi. K stavebnému sporeniu
poukázal na svoje odvolanie.Zopakoval svoju argumentáciu k motorovému vozidlu značka Škoda Fabia.
K tvrdeniu žalobkyne, že do BSM patrí suma 6 102,32 eura za vybudovanie elektroinštalácie uviedol, že
žalobkyňa v konaní nepreukázala, že za uvedené práce niekomu zaplatila. Pokiaľ boli práce vykonané
jej otcom svojpomocne, tvrdil, že svojpomoc nemôže byť predmetom darovania. Poukázal na svoju
záverečnú reč, odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Tvrdil, že mal záujem o uzatvorení dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nemohol ju uzavrieť keďže mal neoverené poznatky
o príprave nekalého konania za účelom navýšenia hodnoty množstvo žalobkyne do BSM. Tvrdil, že
žalobkyňa navrhovala ustanovenie znalcov preto, že nevedela hodnoverne preukázať svoj skutočný
podielnavýstavberodinnéhodomu,pretožedôkazy,ktorýmipreukazovalasvojetvrdeniabolisfalšované
a antidatované. Zopakoval, že súd prvej inštancie neprihliadal na znalecké posudky znalcov R.. X.
a Ing. K. a napriek tomu ho zaviazal zaplatiť 50 % priznaného znalečného. Za účelom odstránenia
neprimeranej tvrdosti pre žalovaného mal na daný prípad aplikovať ustanovenie § 257 CSP.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.09.2021 tvrdila, že žalovaný spochybňuje svoju vlastnú výpoveď
trestnom konaní. Dokazovanie výpismi z účtu rodičov žalovaného by nič neriešilo, lebo žalovaný je
analytikom NBS, a okrem jediného prevodu na účet svojej matky v sume 64 000 Sk, je vysoko
nepravdepodobné, žeby k takémuto jeho pochybeniu došlo aj v ďalšom období. Tvrdenie k dani z
nehnuteľností je absurdné, lebo nevie v akom rozsahu by pozemok prináležiaci k rodinnému domu
mohla reálne užívať.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňajúnáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11.1. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Masu BSM tvorili aktíva -
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, peniaze, nadobudnuté stranami sporu za trvania manželstva, ktoré ku
dňu zániku BSM existovali. Ku dňu zániku BSM mali strany sporu aj pasíva - úver v NBS. Sporné medzi
stranami sporu boli niektoré hnuteľné veci a peniaze na účtoch, a finančné náklady vynaložené na kúpu
hnuteľných vecí a výstavbu rodinného domu v Rovinke z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve bývalých
manželov.
11.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý napadli odvolaním žalobkyňa aj žalovaný.
Hoci obe strany sporu v odvolaní uviedli, že ho podávajú len voči niektorým výrokom, vzhľadom k tomu,
že celý výrok je jednotným rozhodnutím o vyporiadaní BSM, predmetom prieskumu odvolacieho súdu
je celé napadnuté rozhodnutie.
12. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že strany sporu boli manželia, pričom
manželstvo uzatvorili dňa 20.09.2003 a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa
17. apríla 2009 č.k. 15C/299/2007-120, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2009. Masu BSM
mali tvoriť aktíva pozostávajúce z nehnuteľností a z hnuteľných vecí. Súčasťou bezpodielového
vysporiadaniamalibyťajpeňažnéprostriedkynaúčtochstránsporu.Bolopreukázané,žestranámsporu
vznikol za trvania manželstva záväzok z úveru, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
nebol splatený, preto mal byť súčasťou vyporiadania na strane pasív.
13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
14. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
15. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
16. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.
17.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
18.1. Odvolací súd považuje za potrebné na úvod uviesť, že základom vyporiadania je zostavenie
úplného zoznamu vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva (aktíva) so zreteľom na to, že
vyporiadaniesavykonávapodľastavukudňuzánikubezpodielovéhospoluvlastníctva.Ďalšímkrokomje
určenie hodnoty jednotlivých zložiek masy BSM, či už dohodou strán sporu, alebo znaleckým posudkom.
Súčasťou masy BSM sú aj peňažné prostriedky na účtoch strán sporu vo výške ku dňu zániku BSM,
po odpočítaní stavu na účtoch ku dňu vzniku BSM uzavretím manželstva. Zároveň je potrebné zostaviť
aj zoznam záväzkov strán sporu existujúcich ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (pasíva).
Vo výrokovej časti je potrebné v prvom rade určiť, čo tvorí masu BSM uvedením jej jednotlivých
zložiek a ich hodnoty, a zároveň uvedením hodnoty zistenej masy BSM (aktíva) spolu. Ďalej je potrebné
určiť čo tvorí pasíva a aká je ich výška jednotlivo a spolu. Čistú masu BSM potom tvoria aktíva po
odpočítaní pasív. Následne sa takto určená masa BSM rozdelí medzi strany sporu samostatnými
výrokmi s uvedením jednotlivých zložiek a ich hodnoty. Je však potrebné, aby majetok prikázaný
do výlučného vlastníctva niektorej strany sporu bol dostatočne presne identifikovaný. Nehnuteľnosť
zapísaná v katastri nehnuteľnosti (stavby a pozemky) musia byť identifikované podľa listu vlastníctva,
stavba nezapísaná v katastri musí identifikovaná jej názvom (napríklad rozostavaný rodinný dom) a
umiestnením na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností, podľa údajov na liste vlastníctva. Je
neprípustné rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností identifikovať ako umiestnenú na
pozemku, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom, hoci geometrický plán zatiaľ nebol zapísaný dokatastra nehnuteľností, ani nie je ani neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Finančné prostriedky na účte
je potrebné identifikovať názvom a číslom účtu a názvom banky, ktorá účet vedie.
18.2. Pri samotnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa postupuje tak, že od hodnoty
zistenej masy BSM sa odpočíta hodnota pasív (spoločných záväzkov), a výsledná čistá hodnota
BSM je určujúca pre vyčíslenie výšky podielu pre každú stranu sporu. Pokiaľ nie sú dôvody na
zmenu kvantitatívnych podielov, súd podiely manželov rovnaké, a je to polovica čistej hodnoty BSM
(hodnota, ktorá každému z bývalých manželov patrí). Zistený rozdiel medzi podielom, ktorý strane
sporu z BSM patrí, a podielom, ktorý reálne získala na základe vyporiadania je základom pre výpočet
vyrovnávacieho podielu. Až následne sa zohľadňuje to, čo niektorý z bývalých manželov vynaložil za
trvania manželstva zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok (dar, dedičstvo) alebo to, čo
zaplatil po rozvode manželstva na spoločný dlh (úver). Súčet týchto plnení sa každému z bývalých
manželov zohľadní, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému
z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (R 57/1970), v danej veci 1. Rozdiel medzi takto
stanovenými skutočným podielom u každej strany sporu, ktorý jej pripadol, a podielom, ktorý každému z
manželov patrí, musí byť rovnaký, ak nie je rozdiel medzi nimi predstavuje sumu na dorovnanie podielov.
19.1. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných
zákonných ustanovení a úvah, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu spôsobom určeným vo výrokovej časti rozsudku, bolo jeho rozhodnutie
nesprávne, nezodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a aplikovaným právnym ustanoveniam, s
formálnymi a obsahovými nedostatkami, a v rozpore so zásadami vyporiadania tak, ako sú uvedené
v bode 18.
19.2. Súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku na základe vykonaného dokazovania neurčil,
čo tvorí masu BSM, vrátane hodnoty jednotlivých zložiek a hodnoty spolu (aktíva). Neurčil, že v čase
zániku BSM mali strany spoločný záväzok zo zmluvy o úvere číslo 1715/2005 uzatvorenej medzi NBS
a žalovaným dňa 01.04.2005 na kúpu pozemku určeného na výstavbu rodinného domu vo výške 1
500 000 Sk (49 790,88 eura) s úrokovou sadzou 1 %, poskytnutý s úverového účtu 1580-140545-002,
ktorého nesplatený zostatok ku dňu 24.06.2009 bol vo výške 35 899,24 eura na istine, pričom z obsahu
spisu nevyplýva aký bol zostatok nesplatených úrokov z úveru, ktoré rovnako sú súčasťou vyporiadania.
V tomto smere v prvom rade treba uviesť, že predmetom vyporiadania BSM musí byť aj úver strán
sporu, ktorý ku dňu zániku BSM nebol v plnej výške splatený. O takto zistenom záväzku oboch strán
sporu mal súd rozhodnúť, ktorá zo strán sporu ho preberá. Samozrejme, že vo výroku mal byť spoločný
dlh identifikovaný presne podľa úverovej zmluvy (názov zmluvy, číslo zmluvy, kedy bola uzatvorená,
medzi akými účastníkmi, výška a účel úveru) a uvedený nesplatený zostatok vrátane úrokov ku dňu
právoplatnosti rozsudku o rozvode. Pokiaľ bol záväzok v priebehu sporu splatený mala byť uvedená
výška, ktorá bola splatená. Určenie masy BSM a jej hodnoty, a zároveň určenie pasív, je totiž základom
pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a zistenie výšky spoluvlastníckeho podielu
každého z bývalých manželov a následného ustálenia výšky finančného vyporiadania, a bez neho nie
je možné zistiť veľkosť podielu, ktorý patrí každému z bývalých manželov. Základný vzorec pre jeho
výpočet totiž je: masa BSM (aktíva) - pasíva = bilancia, pri rovnosti podielov : 2 = podiel, ktorý by každý
z bývalých manželov mal dostať.
19.3. Čo sa týka vyporiadania súd prvej inštancie vo výroku nesprávne označil nehnuteľný majetok, pri
rodinnom dome neuviedol, že ide o rozostavaný rodinný dom (alebo stavbu rodinného domu), keďže z
obsahu spisu vyplýva, rodinný dom nebol zatiaľ skolaudovaný ani mu nebolo pridelené súpisné číslo.
Navyše túto stavbu identifikoval, ako postavenú na pozemku zameranom geometrickým plánom, ktorý
nie je zapísaný v katastri nehnuteľností a ani netvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Nesprávne sú
v napadnutom rozsudku identifikované aj finančné prostriedky na účtoch, keďže vo výroku absentuje
označenie bánk, ktoré účty vedú. Navyše z dôvodov rozsudku nie je zrejmé, ako boli určené zostatky
peňažných prostriedkov ku dňu zániku BSM (24.06.2009), tieto skutočnosti nevyplývajú zo zisteného
skutkového stavu, ani z jeho právneho vyhodnotenia uvedeného v napadnutom rozsudku
20.1. Odvolací súd musí konštatovať, že z dôvodov rozsudku nie je možné zistiť, ako súd prvej inštancie
určil, že žalovaný je povinný zaplatiť titulom vyporiadania žalobkyni sumu 97 905,39 eura.
20.2. Z bodu 46. odôvodnenia vyplýva, že zohľadnil vnos žalobkyne 6 102,32 eura, čo mali byť podľa
bodu 41. náklady na materiál a vykonané práce na elektroinštalácii podľa znaleckého posudku Ing. X.
číslo 2/2018. Tento znalecký posudok však bol súčasťou znaleckého posudku Ing. X. číslo 1/2018, týkal
len elektroinštalácie a jeho výpočty na strane č. 17 (č.l. 545) boli zaradené do ZP č. 1/2018 na strane
č. 6 (č.l. 501), len zaokrúhlené. Ing. X. bol konzultantom Ing. X., ktorého si pribral zo súhlasom súdu
na elektroinštalačné práce, na ocenenie ktorých nemal odborné vedomosti. Ani z jedného z týchto
posudkov suma 6 102,32 eura za elektroinštalačné práce nevyplýva, pričom súd prvej inštancie v bode21. správne uviedol zistenú cenu podľa ZP č. 1/2018 Ing. X. k 24.06.2009 (právoplatnosť rozvodu)
aj k 30.04.2018 (dátum vyhotovenia ZP), ale ani jedna s týchto súm nie je vo výške 6 102,32 eura.
Z uvedeného vyplýva, že tento záver súdu prvej inštancie nemá oporu v zistenom skutkovom stave
uvedenom v rozsudku. Navyše si treba uvedomiť akékoľvek plnenie sa každému z bývalých manželov
zohľadní, vždy sa zohľadní len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, v danej veci 1, pričom
sa zásadne zohľadňuje polovica súčtu všetkých takýchto plnení.
20.3. Ďalej z bodu 46. odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie zohľadnil vnos žalovaného 1 707,34
eura ako vlastné finančné prostriedky a sumu vo 1 228,17 eura (hodnota materiálu, ktorý zabezpečil
otec žalovaného),čo predstavuje spolu sumu vo výške 2 935,51 eura. V bode 44 však súd prvej inštancie
uviedol preukázané skutkové zistenie, podľa ktorého žalovaný uhrádzal obci L. daň za nehnuteľnosť z
výlučne svojich finančných prostriedkov a preto pri vyporiadaní zohľadnil sumu vo výške 2 426,25 eura a
vnos vlastných finančných prostriedkov vo výške 1 707,34 eura. Keďže polovica zo sumy 2 426,25 eura
je 1 213,10 eura, nie je zrejmé na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že vnos žalovaného
bol 2 935,51 eura. Navyše opätovne opomenul, že plnenie sa každému z bývalých manželov zohľadní
len v 1.
20.4. Keďže súd prvej inštancie pri zohľadňovaní toho, čo bývalí manželia za trvania manželstva
vynaložili zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok alebo to, čo zaplatili po rozvode manželstva
na spoločný dlh, postupoval nesprávne, keď započítaval osobitne práce na stavbe, osobitne žalovaným
zaplatený spoločný záväzok, osobitne hnuteľné veci a osobitne finančné prostriedky, navyše raz v časti
zodpovedajúcej podielu 1 (napríklad zaplatený dlh) inokedy v celej časti, je jeho záver, podľa ktorého
určil, že žalovaný je povinný zaplatiť titulom vyporiadania žalobkyni sumu 97 905,39 eura nesprávny, v
rozpore zo zisteným skutkovým stavom a so zrejmými matematickými chybami.
21. Podstatou odvolania žalobkyne bola námietka voči záveru súdu prvej inštancie, že posilňovací
stroj, vaňa, garážová brána, plechová búda, 4 kusy letných pneumatík, plazmový televízor Panasonic,
nástenná konzola, sada hrncov, a fotoaparát Fuji nepatria do BSM. S uvedenou námietkou sa odvolací
súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie vo vzťahu k hnuteľným veciam vykonal rozsiahle dokazovanie a
na základe jeho vyhodnotenia dospel k správnemu záveru, že uvedené veci do BSM nepatria. Odvolací
súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobkyne, voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebolo
preukázané jej tvrdenie, že finančné náklady vo výške 35 019,96 eura ňou boli uhradené spoločnosti
L., s.r.o. Výpoveď žalovaného v trestnom konaní, na ktorú žalovaná poukazovala, síce bola žalobkyňou
založená do spisu, súd prvej inštancie z nej však žiadne skutkové zistenia nevyvodil. A to, či materiál
bol dodaný a stavebné práce boli spoločnosťou L. s.r.o. vykonané, nie je podstatná pre prijatie záveru,
že ide o plnenie žalobkyne z jej výlučných prostriedkov, vložené do BSM. Námietku žalobkyne, že súd
prvej inštancie prihliadal na žalovaným zaplatenú daň z nehnuteľností, hoci nehnuteľnosť neužívala,
keďže jej to žalovaný neumožnil, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Žalovaný daň z nehnuteľnosti
týkajúcu sa pozemkov v BSM skutočne zaplatil zo svojich výlučných prostriedkov, pričom má nárok, aby
sa toto jeho plnenie zohľadnilo v rámci vyporiadania vo výške 1. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú
ani námietku žalovanej voči správnosti výrokov súdu prvej inštancie o trovách konania. Hoci je pravdou,
že súd má pri rozhodovaní vychádzať z podielov účastníkov na vyporiadaní majetku, pokiaľ však sú
tieto podiely rovnaké, každému patrí 1, potom je správne vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.
22.1. Žalovaný v odvolaní namietal, voči výške finančného vysporiadania, ktorú bol zaviazaný zaplatiť
žalobkyni, z dôvodu, že súd prvej inštancie nezohľadnil sumu 1 700 000 Sk, ktorú mu darovali rodičia.
Uvedenú námietku odvolací súd považuje za dôvodnú. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že závery súdu nie je možné založiť na predpoklade, ale na zistenom skutkovom stave a jeho
právnom vyhodnotení. Navyše v civilnom procese majú strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce
skutkové okolnosti prípadu. Dôkazná povinnosť je povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá
v spore niečo tvrdí. Nedodržanie povinnosti tvrdenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok
stratu sporu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. V spore stíha dôkazné bremeno obe sporové
strany, ak strana preukáže svoje tvrdenie, musí protistrana uplatniť také prostriedky procesného úroku
alebo procesnej obrany, ktorými dôkazy vyvráti. V danej veci žalovaný na pojednávaní dňa 13.12.2011
uviedol, že rodičia mu darovali 1,7 mil. Sk, ktoré vynaložil na stavbu rodinného domu, na čo ho súd prvej
inštancie vyzval na predloženie dôkazov na preukázanie tohto tvrdenia. Následne žalovaný podaním
dňa 12.01.2012 požadované doklady predložil. K uvedenej skutočnosti bol vykonaný aj výsluch rodičov
žalovaného, predkladané faktúry a doklady o ich zaplatení žalovaným, žalovaný sa písomne vyjadroval
aj k jednotlivým transakciám na jeho účte v rokoch 2005, 2006 a 2007. Žalobkyňa podaním doručeným
dňa 30.11.2016 (č.l. 424) podala návrhy na vykonanie dokazovania, okrem iného ustanovenie znalcaz odboru Ekonomika a manažment na skúmanie príjmov a výdavkov na bežnom účte žalovaného.
Na základe toho bol pribratý znalec, Ing. Ralíková, ktorá vyhotovila písomný znalecký posudok č.
9/2019 a na návrh žalovaného znalecký posudok 1/2020, ako doplnenie ZP č. 9/2019. Žalobkyňa voči
znaleckému posudku Ing. L., ani voči jeho doplneniu, nemala žiadne výhrady, na výsluchu znalkyne
nezotrvala. Žalobkyňa až v záverečnej reči tvrdila, že darovanie peňazí žalovanému jeho rodičmi bol
simulovaný právny úkon darovania. Na základe uvedeného treba prisvedčiť žalovanému, že určená
suma na vyporiadanie žalobkyne nemôže byť správna, keďže nezohľadňuje sumu 1 700 000 Sk, ktorú
mu preukázateľne darovali rodičia a zároveň bolo preukázané, že bola vynaložená na stavbu rodinného
domu, pričom žalovaným produkované dôkazy žalobkyňa nevyvrátila. Rovnako je potrebné prisvedčiť
tvrdeniužalovaného,podľaktoréhobezdarovanýchprostriedkovodrodičovbynebolomožnéfinancovať
výdavky na stavbu rodinného domu. Okrem týchto prostriedkov, iné príjmy ako príjmy z pracovného
pomeru, manželia nemali. Na bežnom účte pred začatím výstavby rodinného domu 31.05.2005 bola
podľa znaleckého posudku Ing. L. suma 1 393,44 eura. Odvolací súd dodáva, že úver vo výške 1 500
000 Sk bol poskytnutý na kúpu pozemku, ktorého kúpna cena podľa kúpnej zmluvy bola 1 212 800 Sk.
22.2. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie finančné prostriedky zo zmluvy o stavebnom sporení
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne vo výške 2 291,66 eura a tvrdil, že to mala byť len suma 2
586,41 eura, teda rozdiel medzi stavom pred prevodom na matku žalobkyne a stavom pred uzavretím
manželstva. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súčasťou BSM sú finančné prostriedky na uvedenom
účte, nasporené počas trvania manželstva, a keďže k prevodu došlo ešte za trvania manželstva strán
sporu, zohľadňuje sa stav pred uzatvorením manželstva tak, že sa tento odpočíta od stavu v čase
prevodu. Z obsahu napadnutého rozsudku však nevyplývala na základe akých skutkových okolností súd
prvej inštancie dospel k záveru, že súčasťou BSM je suma 2 291,66 eura, ktorú prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby sa s uvedenou námietkou vyporiadal súd
prvej inštancie.
22.3. S námietkou žalovaného, podľa ktorej je darovacia zmluva zo dňa 18.12.2016 neplatným právnym
úkonom, sa odvolací súd nestotožňuje. Pokiaľ zmluvu uzatvára obchodná spoločnosť, táto vždy koná
prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu. Štatutárny orgán teda koná v mene spoločnosti a jeho
konanie je konaním spoločnosti, nie konaním osoby vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu. S
námietkou žalovaného vo vzťahu k nesprávnosti sumy 6 102,32 eura zohľadnenej ako vnos žalobkyne
za elektroinštaláciu sa odvolací súd stotožňuje, k čomu poukazuje na dôvody uvedené v bode 20.2.,
ktoré nepovažuje za potrebné opakovať. Súd prvej inštancie sa však musí vyporiadať s námietkami
žalovaného, prečo pri elektroinštalácií zohľadnil revíznu správu a nezohľadnil modem VIGOR (súčasť
elektroinštalácie), ktorý mal zaplatil žalobca, keďže v tomto smere dôvody rozhodnutia absentujú.
Odvolací súd považoval za čiastočne dôvodnú aj námietku žalovaného voči výroku súdu prvej inštancie
o priznaní znalečného znalcom proti nemu rozsahu 50 %. Hoci o nároku znalcov súd rozhoduje v súlade
s ustanovením § 262 a § 255 CSP, pričom vychádza z podielov účastníkov na vyporiadaní majetku,
ktoré sú v danej veci rovnaké, je potrebné zároveň postupovať aj podľa § 251 CSP, podľa ktorého medzi
základné atribúty trov konania patrí ich účelnosť. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ strana navrhla dôkaz,
s vykonaním ktorého sú spojené trovy, a uvedený dôkaz súd pri hodnotení dokazovania nezohľadní v
prospech žiadnej sporovej strany, znáša trovy tohto dôkazu tá strana, ktorá jeho vykonanie navrhla. V
danej veci išlo znalecký posudok znalca Ing. K., čiastočne aj znalecký posudok znalca Ing. Durdíka,
ktorý bol pri dokazovaní použitý iba v časti ocenenia elektroinštalácie.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť vykonané dokazovanie, pričom sa bude riadiť zásadami
vyporiadania BSM stanovenými v § 150 Občianskeho zákonníka a právnymi názormi odvolacieho súdu
v bodoch 18., 19., 20, 21., a 22. Bude sa zaoberať aj prípadnými ďalšími návrhmi strán sporu na
vykonanie dokazovania, pričom podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná, z čoho vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Ak sa však
rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť. Spravidla pôjde o
prípady, keď preukazovaná skutočnosť nie je medzi stranami sporu sporná, prípadne bola preukázaná
inými relevantnými dôkazmi, ktoré protistrana nespochybnila, alebo keď sa navrhované dôkazy týkajú
právne bezvýznamných skutočností vo vzťahu k predmetu sporu. Následne opätovne rozhodne, a pre
väčšiu prehľadnosť jednotlivé výroky označí rímskymi číslicami (§ 59 Spravovacieho poriadku). Zároveň
rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.