Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/515/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408212066
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1408212066.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Ing. W. Z., M. Z. X, N., zastúpenej advokátkou
JUDr.ZlaticouVišňovskou,LíščieNivy23,Bratislava,protiodporcovi:Ing.F.Z.,M.Z.X,N.,zastúpenému
advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava, o určenie, že rozsudkom uložená
povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/288/2008-191, zo dňa 10.7.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh s tým, že o náhrade trov konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala určenia, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu

náhradnýbytvzmyslerozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.19/C/129/2002-120,zodňa3.2.2005,
zanikla a odporca je povinný vypratať trojizbový byt č. XX na L.. poschodí domu na M.. Z. X S. N.
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Po usmernení odvolacieho súdu sa venoval otázke žalobného
petitu, ktorý navrhovateľka upresnila tak, že “Odporca je povinný splniť svoju povinnosť vypratať byt,
uloženú odporcovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/129/2002-120, zo dňa 3.2.2005,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného

bytu navrhovateľke.“

K námietke odporcu ohľadom prekážky veci rozhodnutej vzhľadom na rozhodnutie v konaní vedenom
pod sp. zn. 19C/129/2002 súd prvého stupňa uviedol, že návrh v predmetnom konaní smeruje k zániku
povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určenia povinnosti vypratať byt; nejedná sa teda o vec rozhodnutú.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka dňa 28.10.2005 zaslala odporcovi list,
prílohou ktorého bolo aj vyhlásenie Zuzany Šebestovej zo dňa 27.10.2005 o uzavretí zmluvy o nájme
dvojizbového bytu na dobu neurčitú. Jednalo sa o X-izbový byt v osobnom vlastníctve o rozlohe 65
m2, na X. poschodí T. XX S. N.. Nájomné bolo stanovené na 12.000,- Sk mesačne, vrátane energií.
Odporca na túto ponuku reagoval listom zo dňa 2.12.2005 s tým, že tento byt nemôže prijať, nakoľko
mu to neumožňuje finančná situácia a finančné možnosti.

Súd prvého stupňa mal za dôvodnú námietku odporcu o nemožnosti prijatia ponuky, pričom
navrhovateľka s ohľadom na viacero súdnych konaní vedených proti odporcovi nemohla pokladať túto
ponuku za odporcom akceptovateľnú. Hoci podľa potvrdenia realitných kancelárií výška nájomného za
obstaraný byt bola objektívne reálna, bola táto skutočnosť preukázaná daňovým priznaním odporcu za
rok2005(ročnýčistýpríjem92.754,-Sk,t.j.priemernemesačne7.729,10,-Sk).Ajkeďtedavkonaníbolo

preukázané, že svedkyňa vystavila potvrdenie vážne a aj požadovaná výška mesačnej úhrady bola v
tom čase objektívne reálna, s ohľadom na skutočnosť, že odporca odôvodnil nemožnosť prijatia ponuky,nemohol súd prvého stupňa túto ponuku považovať za zodpovedajúca bytovú náhradu. Návrh preto s
poukazom na § 712c Občianskeho zákonníka ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu
vyhovieť. Uviedla, že súd prvého stupňa po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom
nepostupoval riadne a dôsledne v intenciách uznesenia odvolacieho súdu. V týchto postupoval výlučne

len pri ustálení predmetu konania, keď v súčinnosti s navrhovateľkou upravil žalobný petit tak, že
navrhovateľka sa domáha určenia, že odporca je povinný splniť svoju povinnosť vypratať byt uloženú
mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/129/2002-120, zo dňa 3.2.2005, bez ohľadu na
splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. Súd prvého stupňa síce preveril
skutočnosť, či požadované nájomné za ponúknutý náhradný byt je primerané vzhľadom na vtedajšiu
situáciu na trhu, keď si zabezpečil vyjadrenie NARA a podľa ktorého je zrejmé, že požadované

nájomné za náhradný byt vo výške 12.000,- Sk bolo v čase ponuky náhradného bytu navrhovateľkou
primerané vzhľadom na veľkosť bytu, jeho polohu a vybavenie. Túto skutočnosť súd prvého stupňa
pri svojom rozhodovaní napriek pokynu odvolacieho súdu nevyhodnotil ako jednu z rozhodujúcich
skutočností pre posúdenie výšky požadovaného nájomného, a teda oprávnenosti odmietnutia ponuky
náhradného bytu zo strany odporcu. Rovnako súd prvého stupňa pri posudzovaní výšky požadovaného

nájomného nevychádzal z porovnania s nákladmi za byt, ktorý mal byť vyprataný, napriek tomu, že
navrhovateľka tieto náklady preukázala listinnými dôkazmi. Napriek jasným a zrozumiteľným pokynom
odvolaciehosúdusasúdprvéhostupňazaoberalpredovšetkýmargumentmiodporcu,ktorésatýkalijeho
údajne zlej sociálnoekonomickej situácie v čase ponuky náhradného bytu. Pri závere, že požadované
nájomné za náhradný byt nemohol odporca akceptovať, súd prvého stupňa vychádzal zo zlej finančnej

situácie odporcu, jeho vyživovacej povinnosti voči dvom maloletým deťom, spoločenského postavenia
a zdravotného stavu. V skutočnosti však odporca nepreukázal, že by mal zlú finančnú situáciu, vážne
zdravotné problémy či sťažené podmienky pracovného uplatnenia. Na druhej strane však súd prvého
stupňa nebral do úvahy tvrdenia a argumenty navrhovateľky o tom, že odporcom deklarované príjmy a
majetkové pomery nezodpovedajú jeho skutočným príjmom a skutočnej situácii. Navrhovateľka okrem

iného poukazovala na skutočnosť, že odporca si kúpil auto, že mal záujem odkúpiť podiel na spoločnej
garáži,žedokázaluhradiťdlžnénájomnézabytvzmysleprávoplatnýchrozsudkov,žejejponúkol37.000
eur ako kúpnu cenu za vypratávaný byt, čo svedčí o tom, že odporca musel mať príjem taký, aby bol
schopný vytvoriť úspory, a teda aby bol schopný aj platiť nájomné za ponúknutý náhradný byt, ktoré
bolo primerané a zodpovedalo situácii na trhu. Argumentácia odporcu o tom, že ponúkaný náhradný

byt ako dvojizbový bol pre neho zbytočne veľký a preto aj zbytočne drahý je zo strany navrhovateľky
chápaná v protiklade s tým, že odporca prejavil záujem o kúpu vypratávaného bytu, ktorý je až trojizbový
a ktorý napokon neprerušene odporca užíva sám už od roku 2002. Súd prvého stupňa sa tiež zaoberal
mnohými právne irelevantnými a s predmetom konania nesúvisiacimi skutočnosťami a dokonca tieto
vyhodnotil ako dôvody, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní. Takýmito skutočnosťami bolo

napríklad nevysporiadanie BSM medzi účastníkmi konania (napriek tomu, že odporca mal rovnaké
právo podať návrh na vysporiadanie BSM ako navrhovateľka a doposiaľ nevysvetlil, prečo ho na súde
neuplatnil), údajné amorálne správanie sa navrhovateľky, keď sa pokúsila prenajať časť vypratávaného
bytu tretím osobám (v skutočnosti tam bývali iba pár dní a dôvodom bol jej pokus získať aspoň nejaké
finančné prostriedky v čase, keď odporca užíval vypratávaný byt bez toho, aby hradil nájomné a

navrhovateľka bola nútená bývať s dvomi maloletými deťmi v prenajatom byte za ekonomické nájomné),
tvrdenia odporcu, že situácia sa zmenila, nakoľko vypratávaný byt bol najprv družstevný a teraz je v
osobnom vlastníctve navrhovateľky a mnohé ďalšie právne irelevantné tvrdenia odporcu, ktorými sa
opakovane snažil spochybniť ponuku náhradného bytu zo strany navrhovateľky a skutočnosť, že ju
bezdôvodne odmietol. Navrhovateľka uviedla, že celé písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku je

určitým spôsobom tendenčné v tom zmysle, že pri tvrdeniach navrhovateľky sa na niektorých miestach
uvádza, že tieto neboli preukázané, avšak pri tvrdeniach odporcu, ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi,
sa takéto hodnotenie jeho tvrdení neuvádza ani na jednom mieste.

Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa opätovne nezaoberal druhým dôvodom, od ktorého

navrhovateľka odvodzovala zánik práva odporcu na zabezpečenie náhradného bytu a to výkonom
práva odporcu bývať v byte v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka preukázala, že odporca
vykonával svoje právo užívať byt v rozpore s dobrými mravmi tým, že neuhrádzal dobrovoľne platby
spojené s užívaním predmetného bytu, ako aj spotrebované energie. Tieto platby uhradil až na základeprávoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu, v rámci ktorých sa musela voči nemu domáhať
úhrady týchto platieb. Navrhovateľka v konaní tiež preukázala, že predmetný byt opustila spolu s
dvomi maloletým deťmi z dôvodu obavy o život a zdravie seba a maloletých detí, nakoľko odporca

bol trestne stíhaný pre obmedzovanie osobnej slobody navrhovateľky. Pravdivosť tohto tvrdenia bola
preukázaná trestným stíhaním vedeným proti odporcovi Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.
3T/202/2005, ktoré bolo ukončené podmienečným zastavením trestného stíhania so skúšobnou dobou
na 1 rok. Navrhovateľka tak má za to, že dostatočne preukázala, že odporca vykonával svoje právo
užívať predmetný byt v rozpore s dobrými mravmi a teda, že boli splnené zákonné podmienky na

to, aby súd určil, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej
náhrady, nakoľko došlo k podstatnej zmene pomerov v čase po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté o vyprataní bytu so zabezpečením príslušnej bytovej náhrady. Navrhovateľka má za to,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvého stupňa sa opätovne vo svojom
odôvodnení napadnutého rozsudku z vyššie uvedeným zákonným dôvodom a dôkazmi, ktoré boli na
jeho preukázanie vykonané, vôbec nezaoberal a nevysporiadal. Závery súdu prvého stupňa, ako aj

dôvody, na základe ktorých dospel k napadnutému rozsudku, dostávajú navrhovateľku do situácie,
že objektívne nie je schopná zabezpečiť odporcovi náhradný byt, pretože odporcove požiadavky na
družstevný byt, či byt v osobnom vlastníctve, resp. nájom bytu na dobu neurčitú za nízke nájomné sú pri
súčasnej situácii s realitami a hlavne s bytmi v Bratislave nereálne a spôsobujú, že časť výroku o uložení
povinnosti odporcovi vypratať byt do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou

sa stáva nevykonateľnou, čo má za následok, že navrhovateľka ako vlastníčka bytu nemôže reálne
so svojim vlastníctvom nakladať a ani ho riadne užívať. Záverom navrhovateľka uviedla, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s pokynmi odvolacieho súdu, ktorými sa v ďalšom konaní a
rozhodovaní mal súd prvého stupňa riadiť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnil sa s konštatovaním
súdu prvého stupňa, že navrhovateľkou obstaraný byt bol pre neho neprijateľný. Mal za to, že ponuka
navrhovateľky nie je zákonu zodpovedajúcou bytovou náhradou v zmysle rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 19C/129/2002-120, zo dňa 3.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2005.
Navrhovateľka následne kúpnou zmluvou zo dňa 31.3.2006 nadobudla predmetný byt do svojho

výlučného vlastníctva. Je preto nesporné, že zmenou vlastníka bytu po vydaní rozsudku došlo k
zmene charakteru bytu, čo má zásadný vplyv aj na posúdenie právnych vzťahov medzi účastníkmi. V
čase vydania rozsudku zo dňa 3.2.2005 mali obaja účastníci k predmetnému bytu nájomný vzťah. To
znamená, že primeraným bytom v dobe vydania rozsudku by bol po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke
nájom primeraného družstevného bytu a nie nájom bytu v osobnom vlastníctve.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 16.9.2008
domáhala určenia, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt zanikla a odporca je povinný
vypratať trojizbový byt č. XX na X. poschodí domu na M.na Z. X S. N.. V podanom odvolaní zo dňa
14.3.2012 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/288/2008-136, zo dňa 5.3.2012, však

žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, resp. s tým, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný
byt v zmysle špecifikovaného rozsudku zanikla a odporca je povinný vypratať trojizbový byt č. XX na
X. podlaží domu na M. Z. X S. N.. Odporca mal na uvedenom základe za to, že oproti pôvodnému
petitu návrh na začatie konania došlo v petite uvedenom v odvolaní k zmene označeniu bytu, keď
najprv navrhovateľka uvádzala, že byt sa nachádza na X. poschodí a následne, že sa nachádza na

X. podlaží. Navrhovateľka na základe výzvy súdu prvého stupňa na ustálenie predmetu konania v
podaní zo dňa 25.9.2012 uviedla, že sa domáha určenia, že rozsudkom uloženú povinnosť vypratať
byt viazanú pôvodne na bytovú náhradu je odporca povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku.
Na pojednávaní dňa 6.5.2013 právna zástupkyňa navrhovateľky predniesla ďalšiu úpravu žalobného
petitu, podľa ktorej sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi splniť svoju povinnosť vypratať byt,

uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/129/2002-120, zo dňa 3.2.2005, bez
ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľke. Tohto pozmeneného
návrhu s ďalšou úpravou sa navrhovateľka domáha aj v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku,
ktorý žiada zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť splniť svoju povinnosť vypratať byt uloženú mu
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/129/2002-120, zo dňa 3.2.2005, bez ohľadu na

splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. S porovnaním uvedených návrhov
mal odporca za zrejmé, že v odvolaní proti napadnutému rozsudku navrhovateľka opätovne mení v
rámci odvolacieho konania petit návrhu. V súvislosti s touto opätovnou zmenou paradoxne vyznieva jej
vyjadrenievodvolaní,vktoromuvádza,ževintenciáchrozhodnutiaodvolaciehosúdusúdprvéhostupňapostupovalvýlučnelenpriustálenípredmetukonania,keďvsúčinnostisnavrhovateľkouupravilpetittak,
že navrhovateľka sa domáha určenia, že odporca je povinný splniť svoju povinnosť vypratať byt uloženú
mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/129/2002-120, zo dňa 3.2.2005, bez ohľadu

na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. Odporca s týmto vyjadrením
navrhovateľky nesúhlasil, keď s poukazom na § 95 O.s.p. nie je v kompetencii súdu upravovať petit
návrhu ani v súčinnosti s navrhovateľkou, ako sa táto snažila vyložiť právny názor odvolacieho súdu, ale
rozhodovať o zmene návrhu na návrh navrhovateľa. V opačnom prípade by došlo k narušeniu rovnosti
účastníkov v zmysle § 18 O.s.p.

K veci samej odporca uviedol, že ponuka navrhovateľky v liste zo dňa 28.10.2005 je formálna
a z hľadiska § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je právne relevantným právnym úkonom
pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Vo vyhlásení Zuzany Šebestovej zo dňa 27.10.2005 sa
uvádzajú vyslovene nezmysly, ktoré u odporcu vyvolali nedôveru v serióznosť ponuky. Ide o dátum
narodenia odporcu (25.10.2005), výšku nájmu (12.000,- Sk na mesiac), pričom náhradný byt nie je

identifikovateľný, keď vo vyhlásení nie je uvedené ani číslo bytu a nie je z neho zrejmý ani jeho
charakter. Odporca následne v liste zo dňa 2.12.2005 bez ohľadu na chybné údaje spochybňujúce
vážnosť ponuky poukázal na to, že požadované nájomné 12.000,- Sk mesačne presahuje jeho možnosti
a schopnosti a nezodpovedá jeho finančnej situácií, pretože ročné nájomné 144.000,- Sk dvojnásobne
presahuje jeho čistý ročný príjem zo živnosti. Ani z pripojeného vyhlásenia nie je zrejmé, či menovaná

Zuzana Šebestová je výlučnou vlastníčkou bytu alebo jeho spoluvlastníčkou, nakoľko navrhovateľka
túto skutočnosť nedeklarovala výpisom z listu vlastníctva. Ide o byt v osobnom vlastníctve a nie o byt,
ktorý by zodpovedal charakteru družstevného bytu, ktorý odporca získal pred vstupom do manželstva a
vrátil do bytového fondu SBD Bratislava II, aby rodina mohla získať byt väčší a preto odmieta náhradný
byt vo forme komerčného nájmu. Akceptoval by ponuku na pridelenie družstevného bytu, resp. bytu v

osobnom vlastníctve.

Odporca ďalej uviedol, že po uvedenom odmietnutí prijatia ponuky podala proti nemu navrhovateľka
návrh na vypratanie bytu, ktorý neskôr vzala späť a zároveň podala nový návrh, ktorým sa domáhala
jeho vylúčenia z užívania predmetného bytu, ktorý následne vzala späť. Uplatnenie prvého návrhu na

vypratanie bytu navrhovateľke nebránilo, aby vzápätí dňa 14.1.2006 uzavrela s úplne cudzími osobami
zmluvu o podnájme časti bytu, ktorou prenechala dvom podnájomcom do podnájmu 2 izby vrátane
práva používať aj kúpeľňu, WC, kuchyňu, chodbu a halu prislúchajúcu k predmetnému bytu na dobu od
14.1.2006 do 20.4.2006 za cenu 3.425,- Sk. V tejto zmluve mu navrhovateľka vyčlenila právo používať 1
izbu podľa jeho výberu a príslušenstvo bytu bez jeho vedomia a súhlasu. Toto počínanie navrhovateľky

evidentne smerovalo k tomu, aby bol nútený opustiť svoje doterajšie bydlisko bez poskytnutia akejkoľvek
bytovej náhrady. Svedčí aj o tom, aký tlak v tom čase navrhovateľka na odporcu vyvíjala, čo rozhodne
nebolo v súlade s dobrými mravmi. Sila tohto tlaku je zrejmá aj z postupu navrhovateľky pri obstarávaní
náhradného bytu, kedy navrhovateľka postupovala bez ohľadu na práva a záujmy odporcu. Išlo nie
len o sociálny tlak, ale aj o ekonomický a psychologický, ktorému je odporca dlhodobo vystavený. V

súlade s dobrými mravmi neboli ani ďalšie postupy voči nemu a to neoprávnené vypratanie všetkých
jeho vecí z bytu do chodbových a spoločných pivničných priestorov obytného domu a do uličných
smetnýchkontajnerovvjehoneprítomnostipočasprebiehajúcehokonaniaovyprataniebytu;ďalšípokus
o vypratanie jeho vecí pri návšteve bytu navrhovateľkou s JUDr. O., L.. G. a s tromi mužmi v montérkach,
zmarený privolanou hliadkou štátnej polície; dvakrát fyzicky prerušený kábel k prívodu elektriny v

rozvádzači merania do bytu ešte pred elektromerom; prehlásenie zmluvy na dodávku elektriny do bytu
na navrhovateľku a neskôr zrušenie odberu; podanie návrhu na doplatenie nájomného za byt vrátane
penále počas konania o určenie, kto komu vyplatí polovičku hodnoty garáže v osobnom spoluvlastníctve;
po právoplatnosti rozsudkov z oboch konaní podanie exekúcie na odporcu za nezaplatenie sumy, ktorú
jej mal doplatiť za nájomné k bytu, hoci za polovičku hodnoty garáže mu mala navrhovateľka zaplatiť

cca dvojnásobok tejto sumy a preto odporca na ňu podal exekúciu o vyplatenie polovičky hodnoty
garážeapodohodesexekútoromtentouskutočnilvzájomnýzápočetobochsúm;tvrdenienavrhovateľky
na miestnom oddelení štátnej polície, že odporca má na adrese bytu zrušený trvalý pobyt; žiadosť
navrhovateľky na obvodnom úrade Bratislava o zrušenie miesta podnikania odporcu evidovaného na
adrese predmetného bytu.

Odporca mal za to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že jej ponuka
náhradného bytu spĺňa náležitosti náhradného bytu v zmysle § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Náhradný byt, ktorý pre neho zabezpečila, nemožno z kvalitatívneho ani kvantitatívneho hľadiskapovažovať za náhradný byt predovšetkým z dôvodu, že súčasťou ochrany odporcu ako nájomcu sú
aj časový prvok, t.j. požiadavka na zabezpečenie trvalého bývania a ekonomický prvok, t.j. cena
nájmu vrátane úhrad spojených s užívaním služieb. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že charakter

nájomného bytu, ktorý navrhovateľka zabezpečila, nezabezpečuje ochranu práv odporcu ako nájomcu,
pretoženarozdielodbytu,ktorývčasevydaniarozsudkuč.k.19C/129/2002-120,zodňa3.2.2005,užíval
a doposiaľ užíva a ktorý má vypratať, ide v ponuke navrhovateľky o byt v osobnom vlastníctve na báze
komerčného nájmu s komerčnou výškou nájomného stanovenou bez dohody s odporcom, pričom trvale
bývanie bolo spochybnené bez ohľadu na výpoveď svedkyne. V žiadnom prípade tak nejde o primeranú

náhradu v zmysle zákona. Dôveryhodnosť ponuky navrhovateľky zo dňa 28.10.2005 bola okrem už
uvedeného spochybnená v rámci dokazovania zisteniami, že byt označený ako náhradný byt nikdy pred
tým ani po tom neslúžil na komerčný nájom, buď v ňom bývala samotná vlastníčka s rodinou alebo
podľa okolnosti jej rodinní príslušníci. Obstaranie bytu na dobu neurčitú v tom čase bolo s poukazom
na stanoviská realitných kancelárii problematické, ako uviedla sama navrhovateľka na otázku, prečo
nezabezpečila pre odporcu jednoizbový byt.

Odporca mal za nesporné, že okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozsudku č.k. 19C/129/2002-120,
zo dňa 3.2.2005, sa po jeho právoplatnosti zmenili. Navrhovateľka po jeho vydaní neváhala odkúpiť
predmetný byt do osobného vlastníctva, čím nadobudla majetok značnej hodnoty bez toho, aby
sa s odporcom vysporiadala a bez ohľadu na skutočnosť, že medzi účastníkmi neboli doposiaľ

vysporiadané majetko-právne vzťahy, na čo odporca navrhovateľku sústavne upozorňoval. Odporca
trvá na spravodlivom vyporiadaní majetko-právnych vzťahov, ktorými sa zohľadní fakt, že pred vstupom
do manželstva bol užívateľom družstevného bytu, ktorý po založení rodiny musel vrátiť preto, aby
ako rodina mohli spolu s navrhovateľkou nadobudnúť do užívania družstevný byt podstatne väčší k
budúcim potrebám rodinného života. Trhová hodnota predmetného bytu, ktorý navrhovateľka nadobudla

po splatení anuity asi za 30.000,- Sk, sa v súčasnosti pohybuje od 74.000 eur v opotrebovanom stave
až do 100.000 eur za úplne zrekonštruovaný byt.

K námietke údajnej nevykonateľnosti rozsudku odporca uviedol, že pokiaľ má navrhovateľka skutočný
záujem na tom, aby sa z bytu vysťahoval, mala predovšetkým konať v súlade so zákonom tak, aby

jej ponuka náhradného bytu nemohla byť spochybnená. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 19.6.2013
uviedla, že v predmetnom byte nebýva od roku 2001, čo je 12 rokov a ani z hľadiska jej súčasnej bytovej
situácie, ktorú si vyriešila kúpou rodinného domu; bývať v predmetnom byte určite nemieni. Podľa výpisu
z LV č. XXXX v k.ú. Y. B. je navrhovateľka už od roku 2006-2007 výlučnou vlastníčkou rodinného domu
a súvisiacich pozemkov, čím si vyriešila vlastné bývanie bezprostredne po vydaní rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV č.k. 19C/129/2002-120, zo dňa 3.2.2005. Kúpu pozemkov a výstavbu rodinného
domu v Y. B. navrhovateľka uskutočnila po získaní niekoľko miliónovej čiastky za predaj záhrady v
spoluvlastníctve s matkou a bratom, na ktorej odporca spolu so svojim otcom, strýkom a vlastnými bratmi
pomohlizrenovovaťapostaviť2záhradnéchatkyapomohlirozšíriť,doplotiťastavebneupraviťpozemok
vysadiť ešte dnes novým vlastníkom zachované vzrastlé ihličnaté stromy, atď. Aktuálne navrhovateľka

spolu so svojim partnerom Ing. G. spoluvlastníčkou pozemkov v k.ú. O. a pravdepodobne pripravujú
výstavbu spoločného rodinného domu. S tým súvisí aj prenesenie záložného práva zriadeného pôvodne
na rodinnom dome v Y. B. na predmetný byt a náväznosť na výšku čiastky 93.000 eur po ponuke
37.000 eur za polovičnú cenu bytu. V uvedených súvislostiach je tvrdenie navrhovateľky o majetkových
pomeroch odporcu účelové, pričom spája veci, ktoré z hľadiska časového posunu niekoľkých rokov

spolu vôbec nesúvisia. Neobstojí jej argumentácia, že ako vlastníčka bytu v dôsledku tejto situácie
nemôže reálne so svojim vlastníctvom nakladať ani ho riadne užívať. V dobe vydania rozsudku č.k.
19C/129/2002-120, zo dňa 3.2.2005, sa navrhovateľka stala len nájomkyňou predmetného bytu. Bolo
jej slobodným rozhodnutím, že sa za týchto okolností chcela stať jeho vlastníčkou bez toho, aby sa s
odporcom vyporiadala. Vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudla v roku 2006 v podstate v tom

čase, ako riešila svoje bývanie v bytovom dome.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal
odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzala akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného ustanovenia sa z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku vyžaduje, aby
odôvodnenie obsahovalo najmä

- podstatný obsah prednesov účastníkov,
- vysvetlenie o tom, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie,

- vysvetlenie o tom, z ktorých dôkazov vychádzal pri skutkových zisteniach, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení dôkazov a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy,
- právne posúdenie veci, t.j. vysvetlenie, z akých právnych ustanovení vychádzal pri rozhodovaní a prečo
pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

V rozpore s požiadavkami tohto ustanovenia je nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov

rozhodnutia, absencia zákonných ustanovení, podľa ktorých bol právny nárok posúdený, ale aj
existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp.
prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia
vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníkov konania na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými
námietkami účastníkov konania.

Odvolací súd už v uznesení č.k. 3Co/174/2012-156, zo dňa 31.5.2012, uviedol, že súd prvého stupňa
si nedostatočne ozrejmil predmet konania. Navrhovateľka sa podľa výslovného znenia petitu návrhu

na začatie konania domáhala určenia, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt v zmysle
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C 129/2002-120, zo dňa 3.2.2005, zanikla a uloženia
povinnosti odporcovi vypratať byt č. 21 na J. Stanislava 3 v Bratislave, na čom zotrvala aj v podanom
odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 22C/288/2008-136, zo dňa 5.3.2012. Navrhovateľka
však zároveň odôvodňovala návrh možnosťou určenia, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie

je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady (pokiaľ neskôr po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté o vyprataní bytu po zabezpečení bytovej náhrady, došlo k zmene pomerov).

Aj na uvedenom základe odvolací súd uložil súdu prvého stupňa v súčinnosti s navrhovateľkou ustáliť
predmet konania, t.j. či sa výslovne domáha určenia zániku nároku na náhradný byt a vypratania bytu,

alebo určenia, že povinnosť vypratať byt, viazaná pôvodne na bytovú náhradu, je odporca povinný splniť
bez ohľadu na túto podmienku. V prvom prípade uložil súdu prvého stupňa prioritne sa zaoberať otázkou
danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a opätovne otázkou veci právoplatne
rozhodnutej v časti uloženia povinnosti vypratať byt (keď takáto povinnosť už odporcovi uložená bola
rozsudkom č. k. 19C 129/02-120, zo dňa 3.2.2005; na tomto nič nemení viazanosť vypratania bytu na

zabezpečenie bytovej náhrady). V druhom prípade opätovne preskúmať, či došlo alebo nedošlo k zániku
nároku odporcu na bytovú náhradu, a to s ohľadom na dôvodnosť, resp. nedôvodnosť, odmietnutia
náhradného bytu; vysporiadať sa aj s namietanou zmenou pomerov a v dôsledku toho aj tvrdeným
užívaním predmetného bytu odporcom v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľka v podaní zo dňa 25.9.2012 na výzvu súdu prvého stupňa na ustálenie predmetu konania
uviedla, že sa domáha určenia, že rozsudkom uloženú povinnosť vypratať byt, viazanú pôvodne na
bytovú náhradu, je odporca povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku. Na pojednávaní dňa 6.5.2013
právna zástupkyňa navrhovateľky spresnila žalobný petit s tým, že odporca je povinný splniť svoju
povinnosť vypratať byt, uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 19C/129/2002, zo

dňa 3.2.2005, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia
náhradného bytu navrhovateľkou.

Súd prvého stupňa uvedené spresnenie žalobného petitu síce uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku, avšak následne v časti, v ktorej sa venoval námietke odporcu ohľadom prekážky veci

rozhodnutej na strane 4 odôvodnenia uviedol, že návrh v predmetnom konaní smeruje k zániku
povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určeniu povinnosti vypratať byt; nejedná sa teda o vec rozhodnutú.
Nakoľko aj v záhlaví napadnutého rozsudku označil súd prvého stupňa prejednávanú vec ako „o určenie
zániku povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určenie povinnosti vypratať byt“, naďalej nie je zrejmé, čia ako vôbec súd prvého stupňa ustálil predmet konania. Uvedené pochybnosti umocňuje aj označenie
prejednávanej veci v zápisniciach o pojednávaní dňa 6.5.2013, 19.6.2013 a 10.7.2013 - určenie zániku
povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určenie povinnosti vypratať byt.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku ani v ďalšom nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 157 ods. 2
O.s.p. V prevažnej miere obsahuje duplicitné prednesy účastníkov a ich právnych zástupcov; na strane
2 (4. a 5. odsek) a na celej strane 3 uviedol (skopíroval zo zápisnice o pojednávaní) takmer doslovné
prednesy z pojednávania dňa 19.6.2013; tieto opakovane uviedol na strane 7 (2. až 6. odsek) a 8 (1.

a 2. odsek).

Ak súd prvého stupňa vec uzavrel s tým, že „sa stotožnil s tvrdením odporcu a jeho právnej zástupkyne,
že navrhovateľka poznala finančnú situáciu odporcu, v tom čase prebiehali na súde viaceré konania
iniciované navrhovateľkou a dcérou účastníkov (konanie na zaplatenie nedoplatkov na byte hradených
navrhovateľkou, zvýšenie výživného pre dcéru), vedela, aké sú zárobkové možnosti odporcu v čase

zabezpečovania bytu, keď na vyrovnanie rôznych podlžností musel si požičať, teda navrhovateľkou
obstaraný byt bol pre odporcu neprijateľný“, tak opätovne sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi,
pre ktoré odporca odmietol náhradný byt a svoje rozhodnutie odôvodnil len veľmi stručne, pričom
vychádzal výlučne z potvrdenia daňového úradu o príjme odporcu za rok 2005 a finančné možnosti
odporcu bližšie neskúmal. Pri posudzovaní dôvodnosti odmietnutia náhradného bytu vzhľadom na výšku

nájomného je pritom potrebné posudzovať výšku nájomného vo vzťahu k vypratávanému bytu a nie vo
vzťahu k sociálnym pomerom osoby povinnej byt vypratať (v prípade, že by súd bral do úvahy jedine
preukazované príjmy odporcu, navrhovateľka by vzhľadom na ceny prenájmu nehnuteľností nebola
schopná zabezpečiť odporcovi adekvátny náhradný byt, a teda by prakticky stratila možnosť, že odporca
bude niekedy povinný vypratať predmetný byt). Nájomné v náhradnom byte musí byť porovnateľné

s výškou nájomného vypratávaného bytu a zodpovedať obvyklému nájomnému na danom mieste a
v danom čase. Súd prvého stupňa síce skonštatoval, že podľa potvrdenia realitných kancelárií bola
výška nájomného za obstaraný byt objektívne reálna, t.j. výška požadovaného nájomného za náhradný
byt (12.000,- Sk) s ohľadom na výšku nájomného za vypratávaný byt a vtedajšiu situáciu na trhu
s nehnuteľnosťami bola primeraná, avšak túto primeranosť vôbec nezohľadnil, keď v pri zamietnutí

návrhu vychádzal výlučne z finančnej situácie odporcu. Taktiež sa vôbec nezaoberal druhým dôvodom,
od ktorého navrhovateľka odvodzovala zánik práva odporcu na zabezpečenie náhradného bytu, a to
výkonom práva odporcu bývať v byt v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne
poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje aj na prípady zrušenia spoločného
nájmu bytu manželmi súdom a zabezpečenie náhradného bytu pre manžela, ktorý nezostal nájomcom

bytu. Aj napriek tomu, že právo odporcu bývať v byte do zaistenia náhradného bytu bolo založené
právoplatným rozhodnutím súdu, nie je vylúčené, aby súd na základe návrhu podľa § 80 písm. c)
O.s.p. určil, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zaistenie bytovej náhrady, pokiaľ
neskôr (po rozhodnutí, ktorým bolo vypratanie bytu viazané na zaistenie bytovej náhrady) došlo k zmene
pomerov spôsobujúcej, že výkon tohto práva by bol v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Navrhovateľka v priebehu konania uviedla niekoľko dôvodov, pre ktoré sa domnieva, že
výkon práva odporcu bývať v byte je v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými
mravmi. Súd prvého stupňa sa však s takouto právnou argumentáciou v napadnutom rozsudku opätovne
nijakým spôsobom nevysporiadal.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (keď písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie) a podľa § 221 ods. 2 vec vrátil na ďalšie konanie.

Pre úplnosť odvolací súd opätovne uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 19C 129/02-120, zo dňa 3.2.2005, právoplatným dňa
10.5.2005, bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k trojizbovému bytu č. XX na X.
poschodídomunauliciJ.Z.XS.N.azaďalšiunájomníčkuačlenkudružstvabolaurčenánavrhovateľka;
odporcovi bola uložená povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu
navrhovateľkou. Navrhovateľka listom zo dňa 28.10.2005 oznámila odporcovi, že pre neho zabezpečila

náhradný byt špecifikovaný v priloženom vyhlásení vlastníka bytu; Zuzana Šebestová v tomto vyhlásila,
že s odporcom uzavrie zmluvu o nájme dvojizbového bytu v osobnom vlastníctve o rozlohe 65 m2,
nachádzajúceho sa na X. poschodí na T. XX v Bratislave, na dobu neurčitú; uviedla, že byt je kompletnezariadený a výška nájomného je 12.000,- Sk mesačne vrátane energií so splatnosťou 3 mesiace vopred.
Odporca v liste zo dňa 2.12.2005 ponuku náhradného bytu odmietol.

Ustanovenie § 712c ods. 3 Obč. zák. stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu)
bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade
do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. Zánik nároku na bytovú náhradu je
tu viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej
bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať, do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej

zabezpečení. Bytová náhrada sa považuje v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. za zabezpečenú
predložením písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o
tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme s osobou, ktorá má byt vypratať.

Právoplatný rozsudok, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania s uložením
povinnosti odporcovi vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou, je v

zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Zánik práva na bytovú náhradu
v dôsledku nesplnenia povinnosti povinného uzavrieť v určenej lehote zmluvu o bytovej náhrade možno
porovnať s prípadmi, ktoré už súdna prax riešila, a ktoré sa týkali podstatnej zmeny pomerov v porovnaní
s pomermi, z ktorých vychádzal súd v základnom konaní pri rozhodovaní o bytovej náhrade. Súdna
prax zaujala stanovisko, že súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia vyprataním bytu nemôže brať zreteľ

na zmenu pomerov, ku ktorej došlo od vydania vykonávaného rozhodnutia a ktorá by mala rozhodujúci
vplyv na priznanie bytovej náhrady. Takéto okolnosti môže oprávnený uplatňovať len v ďalšom konaní,
v ktorom sa bude návrhom domáhať vydania nového rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že povinnosť
vypratať byt, viazanú pôvodne na bytovú náhradu, je povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku.
Vychádzajúc z uvedeného preto exekučný súd nie je oprávnený pri vyprataní bytu riešiť ani otázku

zániku práva na bytovú náhradu, ak oprávnený tvrdí, že toto právo zaniklo, pretože povinný nesplnil
svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. bezdôvodne v lehote
30 dní od doručenia písomného vyhlásenia neuzavrel zmluvu o bytovej náhrade; exekučný súd nemôže
otázku zániku práva na bytovú náhradu riešiť ani ako predbežnú. Jej prípadné riešenie by totiž nič
nemenilo na právoplatnom rozhodnutí priznávajúcom bytovú náhradu. Pri exekúcii vyprataním bytu na

základe právoplatného rozsudku musí preto exekučný súd vychádzať z vykonávaného rozsudku, ktorý
je exekučným titulom; exekučný súd len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd v
základnom konaní.

Samotné určenie zániku práva na náhradný byt by teda situáciu neriešilo vzhľadom k existencii

právoplatného rozsudku o určení povinnosti vypratať byt po zabezpečení náhradného bytu. Práve pre
zamedzenie existencie dvoch protichodných rozhodnutí ohľadom bytovej náhrady je preto na mieste
rozhodnutie o určení, že rozsudkom uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie
bytovej náhrady, ktorého sa v predmetnej veci navrhovateľka domáha (po spresnení žalobného petitu v
podaní zo dňa 25.9.2012 v spojení s prednesom jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 6.5.2013).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, pričom preskúma, či došlo alebo nedošlo
k zániku nároku odporcu na bytovú náhradu, a to s ohľadom na dôvodnosť, resp. nedôvodnosť
odmietnutia náhradného bytu; vysporiada sa aj s namietanou zmenou pomerov a v dôsledku toho aj
tvrdenýmužívanímpredmetnéhobytuodporcomvrozporesdobrýmmravmi;povykonanomdokazovaní

podľa návrhov účastníkov a po vyhodnotení vykonaných dôkazov opätovne rozhodne vo veci a svoje
rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.