Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117230309
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6117230309.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v právnej veci

žalobkyne: J.. V. Y., N.. XX. XX. XXXX, C. A. B. E. XXXX/XX, A. A., štátna občianka SR, v konaní
zastúpená JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátka so sídlom Horná 2, Banská Bystrica, IČO: 33 759 626,
proti žalovanému: F. V., N.. XX. XX. XXXX, C. A. B. XXXX/X, A. A., štátny občan SR, v konaní zastúpený
Advokátskou kanceláriou POLÁČEK & partneri s.r.o., so sídlom Dlhá ulica 2039/6, Banská Bystrica, IČO:
47 257 032, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území B., obec A. A., okres A. A., zapísanej na LV č. XXXX, a to stavby - garáž so súpisným

číslom XXXXX, postavenej na CKN parcele č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, a CKN
parcele č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, spočívajúce v časovo neobmedzenom
práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť - pozemok CKN parcela č. XX -
záhrada o výmere 107 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území B., obec A. A., okres A. A., zapísanú
na LV č. XX, a to v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v geometrickom pláne
na vyznačenie vecného bremena práva prejazdu č. 31061591-145/2019, vyhotoveného J.. V. Č. - X., J.:
XX XXX XXX, dňa 25. 11. 2019, úradne overeného Okresným úradom A. A., katastrálny odbor, pod č.

XXXX/XXXX dňa 05. 12. 2019, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 260,00
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania
v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
náhrady trov konania žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne ako žalobkyňa 1/ podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že sa na pozemku
CKN s par. č. XX - záhrady o výmere 107 m2, zapísanom na LV č. XX, pre okres A. A., obec A. A.,
katastrálne územie B., ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný, povinný z vecného bremena, zriaďuje
vecné bremeno „in rem“ v jej prospech ako oprávneného z vecného bremena, spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu k stavbe so súp. č. XXXXX, postavenej na pozemku CKN par. č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 13 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre okres A. A., obec A. A., katastrálne
územie B., a to bezplatne na dobu neurčitú. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemku

CKN parcely č. XX, na ktorej je postavená garáž v jej vlastníctve. K predmetnej garáži je však možné
dostať sa len cez pozemok CKN par. č. XX vo vlastníctve žalovaného, cez ktorý bol v minulosti na
základe súhlasu predchádzajúceho vlastníka pozemku, otca žalovaného, umožnený prechod a prejazd
s tým, že ani žalovaný nemal dlhé roky námietky voči prechodu žalobkyne. Až koncom roka 2015 začalmať výhrady, pričom od žalobkyne požadoval úhradu za prechod a prejazd vo výške 1,00 Euro za deň.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa odmietla žalovanému požadovanú sumu hradiť, žalovaný jej
zakázal prechod a prejazd cez uvedený pozemok. Keďže žalobkyňa nemá inú možnosť prechodu a

prejazdu ku svojim nehnuteľnostiam, žiada súd, aby spornú otázku vyriešil zriadením vecného bremena
prechodu a prejazdu cez CKN par. č. XX v jej prospech. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových
tvrdení predložila súdu listinné dôkazy, a to list vlastníctva č. XX (č. l. 4 súdneho spisu), list vlastníctva č.
XX (č. l. 5 súdneho spisu), list vlastníctva č. XXXX (č. l. 6 súdneho spisu), kópiu z katastrálnej mapy (č.
l. 7 súdneho spisu) a návrh dohody zo dňa 26. 09. 2016, vrátane doručenky (č. l. 8, 9 súdneho spisu).

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je výsledkom dlhoročných a trvajúcich susedských
a rodinných sporov, ktoré zapríčinili predkovia strán sporu. Napriek tomu, žalobkyňa vedomá si týchto
okolností, si postavila na svojich pozemkoch garáž, ktorá bola v minulosti tzv. čiernou stavbou a bola až
dodatočne zlegalizovaná. Žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že túto stavbu nemôže bezproblémovo
užívať na jej stavebný a technický účel, keďže nemá dohodnuté a zlegalizované právo prechodu a

prejazdu cez pozemky tretích osôb, vrátane žalovaného. Nie je pravdou, že by žalobkyňa mala uzavretú
ústnu dohodu s otcom žalovaného. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalobkyňa nemá k stavbe iný prístup.
Môže sa k nej dostať výlučne po svojich pozemkoch, len si to vyžiada určité finančné náklady. Podľa
žalovaného navrhovaným riešením žalobkyňa znehodnotí par. č. XX, keďže technicky to nie je možné
bez stavebných úprav (vybudovania nábehovej rampy alebo vyhotovenia násypu k vyrovnaniu viac ako

35 cm rozdielu medzi par. č. XX a par. č. XX/X). Aj po právnej stránke sa celá nehnuteľnosť znehodnotí,
pretože bude zaťažená vecným bremenom. Prípadné zriadenie vecného bremena len skomplikuje i
tak napäté vzťahy medzi nimi. Žalovaný má však vôľu odplatne previesť všetky jeho nehnuteľností
v dotknutom katastrálnom území a príslušnej lokalite buď na žalobkyňu alebo na ňou určené tretie
osoby. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu listinné dôkazy, a to kópiu

z katastrálnej mapy (č. l. 27 súdneho spisu), výpis z listu vlastníctva č. XX (č. l. 28 súdneho spisu),
fotodokumentáciu, informáciu z mapy a snímku z katastrálnej mapy (prílohová obálka č. l. 35 súdneho
spisu), fotodokumentáciu, katalóg cien z požičovne stavebnej techniky a katastrálne mapy (prílohová
obálka č. l. 63).

3. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného (tzv. replika) poprela tvrdenia žalovaného, keď podľa
nej v minulosti nehnuteľnosti tvorili jeden celok a následne boli rozdelené jednotlivým majiteľom. Vzťahy
strán sú podľa žalobkyni naštrbené z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu z ústnej
dohody rodinných príslušníkov. Ústne dohody síce nie sú ničím podložené, no prechod a prejazd cez par.
č. XX bol umožnený cca 40 rokov. K nehnuteľnosti žiadny iný prístup nie je technicky možný, nakoľko

terén, na ktorom sú iné jej nehnuteľnosti je svahovitý, členitý, sú na ňom betónové múriky (cca 1 m) a
ploty, ktoré prístup v žiadnom prípade neumožňujú. Žiadna iná možnosť ako zriadenie vecného bremena
čiodkúpeniepar.č.XXnieje.Oznehodnotenípar.č.XXjenereálnehovoriť,keďbankanazabezpečenie
úveru akceptuje aj nehnuteľnosť s vecným bremenom spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu na
pozemok. Doposiaľ nábehová rampa nebola potrebná. Uvedený výškový rozdiel je na par. č. XX/X, ktorá

nepatrí žalovanému, pričom na prístupovú cestu k par. č. XX (par. č. XX/X, XX/X) je zriadené vecné
bremeno. Z par. č. XX/X je vybudovaná brána, ktorú dala vybudovať aj žalobkyňa z dôvodu prístupu k
svojej nehnuteľnosti. Za účelom preukázania tvrdenia žalobkyne, že žalovanému ako protihodnota za
strpenie práva prechodu a prejazdu žalobkyňou bola prevedená par. č. XX, žalobkyňa žiadala, aby súd
z Okresného úradu A., katastrálny odbor, získal príslušné dokumenty preukazujúce vlastníkov par. č. XX

v období pred tým, ako sa stal žalovaný výlučným vlastníkom tejto parcely. Žalobkyňa tiež nesúhlasila
s návrhom žalovaného, že žalovaný jej predá všetky pozemky, vrátane par. č. XX ako celok, nakoľko o
takúto kúpu nemá záujem. Ak by jej žalovaný ponúkol na predaj par. č. XX, pristúpila by k takejto ponuke
napr. za sumu 10,00 Eur/m2. K replike žalobkyňa ako listinný dôkaz pripojila fotodokumentáciu (č. l. 39
- 46 súdneho spisu).

4. Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne.

5.OkresnýsúdA.rozsudkomč.k.19C/12/2017-65zodňa17.01.2018vovýrokuI.žalobuzamietolavo
výroku II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobkyni

vo výške 100 % s odôvodnením, že neboli splnené podmienky v zmysle § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) pre zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty.6. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co/77/2018 - 108 zo
dňa 24. 05. 2019 rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pričom v bode 32. citovaného uznesenia konštatoval, že úlohou prvoinštančného súdu

v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať s uplatneným nárokom žalobkyne s prihliadnutím na
skutočnosti rozhodujúce pre naplnenie predpokladov hypotézy ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka s tým, že súd vykoná potrebné dokazovanie navrhnuté stranami sporu, na základe zisteného
skutkového stavu opätovne rozhodne a v novom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodní výrok
rozhodnutia a v súlade s § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) rozhodne v novom rozhodnutí o náhrade trov konania. Odvolací
súd zároveň v tomto bode uznesenia zdôraznil, „že vzhľadom na predmet konania je na žalobkyni
dôkazné bremeno - preukázať, všetky predpoklady, ktoré vyžaduje hypotéza ustanovenia § § 151o
ods. 3) OZ. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Ak teda žalobkyňa tvrdí nárok podľa § § 151o ods. 3) OZ je jej povinnosťou označiť a

predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie rozhodných skutočností.“

7. Po zmene zákonného sudcu súd vytýčil pojednávanie na deň 01. 10. 2019, na ktorom uviedol, ktoré
skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné a po vyjadrení predbežného právneho
posúdenia veci súd doplnil dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, ktoré si postupom

podľa § 185 ods. 2 CSP obstaral z verejných registrov a zoznamov, a to výpisom z LV č. XXXX, XXXX,
XXXX, XX, XXXX, všetko pre k. ú. B., okres A. A., ako aj výpisom z KN pre CKN par. č. XXX/X, a
tiež mapami predmetu sporu z webových portálov skgeoddesy.sk, mapy.cz a google maps. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní krátkou cestou doručil súdu v listinnej
podobe podanie, v ktorom poukázal na to, že žalobkyňa neupravila ani nedoplnila petit žaloby, pričom

žalobkyňou uplatnený petit je nevykonateľný a nerealizovateľný, keď sa má zriadiť vecné bremeno na
celú CKN par. č. XX a nemá sa týkať vlastníka garáže, ale priamo žalobkyne. Aj keby žalobkyňa upravila
petit žaloby, žiada žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nespĺňa ani jeden zo základných predpokladov v
zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podotkol tiež, že garáž bola zriadená ako čierna stavba a
až následne bola zlegalizovaná za záhadných okolností. Preto nanútenie vecného bremena žalovanému

by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi bez ohľadu na to, že by žalovaného neprimerane zaťažilo, a to
nad mieru prípustnú pomerom. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní doplnila, že v súčasnosti
je už zriadené vecné bremeno v prospech žalobkyne aj na par. č. XX a krátkou cestou predložila súdu
listinné dôkazy, a to návrh na vklad zmluvy o zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností,
výpis z listu vlastníctva č. XX, k. ú. B., a stavebné povolenie mesta A. A.. Následne súd uznesením

odročil pojednávanie na neurčito s tým, že súd postupom podľa § 181 ods. 4 CSP stranám sporu určil
lehotu 30 dní na dodatočné splnenie si povinnosti predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie. Súd zároveň upozornil strany sporu, že po márnom
uplynutí uvedenej lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Na základe
opakovanej žiadosti žalobkyne súd predĺžil lehotu na splnenie si uvedených povinnosti do 20. 01. 2020.

8. Žalobkyňa následne v podaní, doručenom súdu dňa 21. 01. 2020, uviedla, že vzhľadom k tomu, že
medzi ňou ako vlastníčkou stavby a žalovaným ako vlastníkom priľahlého pozemku - parcely CKN XX,
k. ú. B., nedošlo k dohode o zriadení práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena, uplatňuje
žalobou zriadenie vecného práva k cudzej veci v nevyhnutnom rozsahu, vychádzajúc z predloženého

geometrického plánu vyhotoviteľa J.. V. Č., č. GP: 31061591-145/2019, vyhotoveného dňa 25. 11. 2019,
ktorý bol úradne overený Okresným úradom A., katastrálny odbor, pod č. 1183/2019 dňa 05. 12. 2019,
pričom rozsah zásahu je vedený tak, aby čo najmenej zasahoval do práva vlastníka pozemku a súčasne,
aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Zriadením vecného práva k cudzej veci v tomto konaní
je podľa žalobkyne zabezpečený jej prístup ako vlastníčky stavby garáže k verejnej komunikácii (ceste).

Vecné právo k pozemkom, ktoré nie sú predmetom tohto konania, ale je cez ne zabezpečený plynulý
prechod (prejazd) žalobkyne k verejnej komunikácii, sú zabezpečené inak, tzn. formou zmlúv o zriadení
vecného práva, zapísaných v katastri nehnuteľností v časti C/ LV. Výšku náhrady za zriadenie vecného
bremena preukazuje žalobkyňa jej stanovením formou súkromného znaleckého posudku č. 172/2019 zo
dňa 18. 12. 2019. Preto žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu navrhla zmenu petitu žaloby, a

to tak, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti - stavby garáže
so súpisným číslom XXXXX postavenej na parcele registra „C“ č. KN XX - druh: zast. plocha a nádvorie
o výmere 13 m2, a parcele registra „C“ č. KN XX - druh: zast. plocha a nádvorie o výmere 12 m2, k.
ú. B., stavba garáže zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. B., obec A. A., okres A. A., spočívajúce v časovoneobmedzenom práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť parcelu registra
„C“ č. KN XX - druh pozemku: záhrada o výmere 107 m2, zapísanej na LV č. XX, k. ú. B., obec A.
A., okres A. A., M. rozsahu v akom je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v geometrickom

pláne na vyznačenie vecného bremena práva prejazdu vyhotoviteľa J.. V. Č. - GEOPLÁN, IČO: 31 061
591, č. GP: 31061591-145/2019, vyhotoveného dňa 25. 11. 2019, ktorý bol úradne overený Okresným
úradom A., katastrálny odbor, pod č. 1183/2019 dňa 05. 12. 2019, ktorý je súčasťou rozsudku, uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 260,00 Eur
(slovom dvestošesťdesiat euro), do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa súdu zároveň

predložila geometrický plán č. 31061591-145/2019 a znalecký posudok č. 172/2019. Súd predmetné
podanie žalobkyne, vrátane príloh doručil žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým,
že má možnosť v lehote 10 dní písomne sa k nemu vyjadriť a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (§ 153
ods. 2 a § 167 ods. 3, 4 CSP). Žalovaný sa k podaniu žalobkyne, ani k listinným dôkazom, ktoré tvorili
jeho prílohu, nevyjadril, a v tejto súvislosti ani nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany, t.j. skutkové

tvrdenia žalobkyne uvedené v jej podaní zo dňa 20. 01. 2020 nepoprel a nespochybnil ani geometrický
plán č. 31061591-145/2019, ani znalecký posudok č. 172/2019.

9. Súd následne uznesením č. k. 19C/12/2017-220 zo dňa 31. 03. 2020, právoplatným dňa 15. 04. 2020,
pripustil požadovanú zmenu petitu žaloby.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní, konanom dňa 02. 07. 2020, uviedol, že v intenciách
posledného pojednávania žalobkyňa dala vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty zriadeného
vecnéhobremenaageometrickýplánakotechnickýpodkladprenároky,ktorýchsadomáharozhodnutím
súdu a ktoré sú potrebné pre zápis v prípade kladného rozsudku do katastra nehnuteľností. Má za to,

že sú preukázané všetky hmotnoprávne podmienky, ktoré oprávňujú žalobkyňu k podanému návrhu
a oprávňujú jej nárok. Z hľadiska skutkových okolností poukazuje na tú skutočnosť, že z historického
hľadiska je tento prechod viac ako 40 rokov a bol používaný až kým žalovaný tomu nezabránil. Všetky
priľahlé pozemky, ktoré tvoria súčasť tohto príjazdu a tejto cesty od hlavnej miestnej komunikácie sú
zabezpečené prostredníctvom zmlúv o zriadení vecného bremena a len tento jeden inkriminovaný kus

v nevyhnutnej miere vyznačenej v geometrickom pláne bol problematický. Prístup vlastníka nemožno
zabezpečiť dohodou so žalovaným. Čo sa týka iných možností prístupu, v tomto smere poukazuje na to,
že vychádzajú z historicky daného prístupu, najjednoduchšieho spôsobu, keďže vo zvyšku je zachovaný
a všetky ostatné záležitosti, tu nejde ani tak o to, že si vyžadujú finančné nároky, ale v zásade by sa
dostali do obdobných vzťahov, lebo využiť len pozemky pani K. a žalobkyne nie je z technického hľadiska

možné. Z druhej strany je potok, extravilán, a aj storočná voda, z hľadiska vodárov to teda nie je reálne
riešenie, ani právne ani vecne. Nevyhnutná miera obmedzenia bola dodržaná z hľadiska geometrického
plánu a znalecký posudok preukázal hodnotu vecného bremena, ktorú je žalobkyňa obratom pripravená
zaplatiť. Navrhuje teda, aby súd po vykonaní dokazovania rozhodol tak ako je uvedené v novom návrhu
petitu, ktorý bol uznesením okresného súdu pripustený.

11. Právny zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava tej skutočnosti,
že garáž bola postavená v rozpore s platnou legislatívou ako čierna stavba. Aj keď žalobkyňa doložila
do súdneho spisu žiadosti o vydanie stavebného povolenia, je úplne zjavné, že tejto žiadosti nebolo
vyhovené. Vyplýva to priamo z rozhodnutia Okresného úradu A. z 18. 09. 2000, kedy bolo vydané

rozhodnutie odborom životného prostredia o dodatočnom povolení stavby. Táto stavba bola teda
postavená ako čierna stavba a dokonca na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníkov pozemkov,
na ktorých bola postavená a bez súhlasu vlastníkov susediacich pozemkov. Do určitej miery toto
rozhodnutie teda spochybňuje, i keď je to rozhodnutie štátnych orgánov a je záväzné, ale v zásade bolo
toto rozhodnutie vydané za úplne zvláštnych okolností. Podotýka, že účastníkom tohto konania v roku

2000 mal byť pán F. V., ktorému sa však údajne doručovalo na adresu A. L., Q.. Na takej adrese on
nebýval a bolo známe, že na tejto adrese býval v minulosti, ale v tom čase býval už v A. A., takže
žalovaný o takomto dodatočnom stavebnom konaní legalizácie stavby vôbec nevedel a navyše ani o
tom, že sa čiastočne nachádza na jeho pozemku - par. č. XX. Preto je mu úplne nepochopiteľné, ako
takéto rozhodnutie mohlo byť vydané, keď nebol zabezpečený prístup od tejto stavby na základe buď

súhlasu alebo dohody s vlastníkmi susediacich pozemkov. Preto trvá na tej skutočnosti, že tu boli už
problémy s využívaním garáže aj právnym predchodcom žalovaného a keďže problémy pretrvávali aj
po jeho smrti, boli tam rôzne konflikty, čiže žiadne vecné bremeno legálne zriadené nebolo s tým, že
nemôžu hovoriť ani o tom, že by žalovaný bol dal súhlas na využívanie svojej časti parcely CKN XX nastavbu garáže a už vôbec nie, že by dal súhlas na prechod alebo prejazd cez jeho pozemky. Priznanie
takéhoto práva súdom by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože nemôže si niekto svojvoľne postaviť
stavbu ako čiernu stavbu, dodatočne ju za nejakým účelom skolaudovať a následne vyžadovať súdnym

rozhodnutím, aby bolo priznané právo prechodu a prejazdu do predmetnej stavby. Nimi navrhovaný
spôsob riešenia by najmenej zasiahol do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a
vlastníkov susediacich pozemkov a bol by aj technicky aj právne realizovateľný a vyriešil by sa tým
aj problém pani K., pretože by to bol spoločný prístup cez ich pozemky. Preto nesúhlasí so zriadením
vecného bremena navrhovaným spôsobom.

12. Právny zástupca žalobkyne v reakcii na prednes právneho zástupcu žalovaného uviedol, že
dodatočné stavebné povolenie bola administratívna záležitosť súvisiaca so zápisom stavby do katastra
nehnuteľností. Stavba bola povolená v roku 1968 podľa vtedy platných predpisov s ohľadom na platnosť
a účinnosť stavebného zákona, ktorý bol až následne platný a účinný a žalovaný nadobudol tretinový
podiel na pozemku XX až v roku 1984 na základe dedičského rozhodnutia, čiže súhlas dával právny

predchodca a zrejme v rámci reálnej deľby alebo prečíslovania došlo k tomu, že keď žalobkyňa alebo
právny predchodca žalobkyne mal záujem do katastra stavbu zapísať, tak už tá parcela pôvodná XX
nebola v takom tvare ako v roku 1968. Právny zástupca žalovaného zotrval na tom, že sa nejedná o
legálnu stavbu.

13. Súd následne po prednesoch právnych zástupcov strán sporu zopakoval a doplnil na pojednávaní
dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu a listinnými dôkazmi, ktoré si postupom
podľa § 185 ods. 2 CSP obstaral z verejných registrov a zoznamov, a to výpisom z listu vlastníctva
č. XX (č. l. 4 súdneho spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XX (č. l. 5 súdneho spisu), výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX (č. l. 6 súdneho spisu), kópiou z katastrálnej mapy (č. l. 7 súdneho spisu), návrhom

dohody zo dňa 26. 09. 2016, vrátane doručenky (č. l. 8, 9 súdneho spisu), kópiou z katastrálnej mapy
(č. l. 27 súdneho spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XX (č. l. 28 súdneho spisu), fotodokumentáciou
a informáciou z mapy a snímkou z katastrálnej mapy (prílohová obálka č. l. 35 súdneho spisu),
fotodokumentáciou na č. l. 39 - 46, výpisom z listu vlastníctva č. XX (č. l. 59 súdneho spisu), listom
vlastníctva č. XX (č. l. 60 súdneho spisu), fotodokumentáciou, katalógom cien z požičovne stavebnej

techniky a katastrálnymi mapami (prílohová obálka č. l. 63), stavebným povolením - žiadosť zo dňa 03.
04. 1968 (č. l. 92 súdneho spisu), súhlasom o povolenie stavby garáže zo dňa 09. 04. 1968 (č. l. 93
súdneho spisu), rozhodnutím Okresného úradu A., odbor životného prostredie, o dodatočnom povolení
stavby - garáže (č. l. 94 súdneho spisu), informatívnym výstupom z mapového portálu SVP, š. p. (č. l.
96 súdneho spisu), fotodokumentáciou (č. l. 97 - 99 súdneho spisu), výpisom z LV č. XXXX, XXXX, XX,

XXXX, XXXX (č. l. 127 - 133 súdneho spisu), výpisom z KN pre CKN par. č. XXX/X (č. l. 134 súdneho
spisu), mapami predmetu sporu z webových portálov skgeoddesy.sk, mapy.cz a google maps (č. l. 135 -
140súdnehospisu),návrhomnavkladzmluvyozriadenívecnéhobremenadokatastranehnuteľností(č.
l. 150 súdneho spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XX (č. l. 152 súdneho spisu), stavebným povolením
mesta A. A. (č. l. 153 súdneho spisu), súkromným znaleckým posudkom č. 172/2019 zo dňa 18. 12.

2019 (č. l. 191 súdneho spisu), geometrickým plánom č. 31061591-145/2019 (č. l. 201 súdneho spisu),
výpisom z listu vlastníctva č. XXX, Č.. XXX P. Č.. XXXX, všetko pre k. ú. B., okres A. A. (č. l. 230 -232
súdneho spisu).

14. Právny zástupca žalobkyne v rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a v

rámci záverečnej reči navrhol, aby súd rozhodol v zmysle uznesenia o pripustení zmeny. K samotným
predloženým dôkazom sa vyjadrovať nebude, bolo vykonané dokazovanie, súd zhrnul predložené
dôkazy a iné dôkazy v tomto smere navrhovať nebude. Z hľadiska práva má za to, že boli preukázané a
splnené všetky hmotnoprávne podmienky na vydanie rozhodnutia tak ako sa ho žalobkyňa v upravenom
petite domáha. Preukázala, že stavba je v jej vlastníctve, že je historicky tento prejazd tadiaľto daný,

všetky okolité pozemky sú zabezpečené vecným právom v prospech vlastníka stavby - garáže a jediný
problém, ktorý vznikol, je cez vlastníka parcely CKN č. XX, k. ú. B., pričom bolo preukázané a nikto to
ani nespochybnil, že tento prejazd bol umožňovaný a žalovaný začal tomuto prejazdu brániť až niekoľko
rokov nazad. Navrhuje preto, aby v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo zriadené vecné
právo prechodu a prejazdu v neobmedzenom čase, tak ako bolo formulované v petite, v prospech

vlastníka stavby na par. č. XX a č. XX. Boli splnené podmienky aj čo sa týka preukázania minimálneho
obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného, t. z., že z geometrického plánu je zrejmé, že na právo
prechodu a prejazdu, ktorého sa žalobkyňa domáha, bol vytvorený pozemok v minimálnom rozsahu,
ktorý je však ale dostatočný na účel zriadenia vecného práva. Zároveň bol predložený znalecký posudokna stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, z ktorej vychádza výška odplaty za zriadenie vecného
bremena,stanovenávzmyslepríslušnýchprávnychpredpisovosobouodbornespôsobilounavykonanie
takéhoto úkonu. Vzhľadom k tomu, že sa žalobkyni nepodarilo inak dohodnúť sa so žalovaným a iným

spôsobom vecné právo vyriešiť, bola nútená požiadať o rozhodnutie súdu v danej veci. Vzhľadom na
uvedené žiada, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby a pripustenej zmeny petitu a v prípade
úspechu si žalobkyňa uplatňuje aj trovy súdneho konania vo výške 100 %. Z opatrnosti prikladá aj jeden
originál geometrického plánu, ktorý bez ohľadu na znenie zákona o katastri nehnuteľností kataster stále
požaduje k rozsudku.

15. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a v
rámci záverečnej reči uviedol, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie
uplatneného práva v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože je toho názoru, že je možné
zabezpečiťprístupkinkriminovanýmnehnuteľnostiamajinak,atozdokumentovaliajpočasdokazovania
príslušnými návrhmi náčrtov. Z týchto okolností by hoc i nepatrný zásah do súkromných práv žalovaného

bol považovaný za neprimeraný, pretože, ak je možný prístup k nehnuteľnostiam cez svoje vlastné
nehnuteľnosti, možno považovať podľa jeho názoru hocijaké obmedzenie vlastníckych práv tretej osoby
za neprimerané. Navyše je toho názoru, že daná stavba bola čiernou stavbou. Právny predchodca ani
žalovaný nedal žiadny súhlas na zriadenie takéhoto vecného bremena a priznanie takéhoto práva by
bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto žiada, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a v prípade

úspechu, aby bola žalobkyňa zaviazaná aj k náhrade trov konania.

16. Súd z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, špecifikovanými v bode 13. tohto rozhodnutia,
z prednesov právnych zástupcov strán sporu, ako aj z obsahu celého spisového materiálu zistil
nasledovný skutkový stav veci.

17. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie B., vyhotoveného ku dňu 22.
08. 2017, a z originálu výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie B., vyhotoveného ku dňu
17. 04. 1991, vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom, t.j. v podiele 1/1, CKN par. č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 107 m2, a to titulom D 1342/83-2/84, keď jeho právnym predchodcom bol

p. V. V., nar. XX. XX. XXXX. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie B.,
vyhotoveného ku dňu 22. 08. 2017, ďalej vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom, t.j. v podiele 1/1,
aj CKN parcely č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, CKN parcely č. XX - záhrady
o výmere 331 m2, CKN parcely č. XX - záhrady o výmere 128 m2, CKN parcely č. XX - záhrady o
výmere 515 m2.

18. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., vyhotoveného ku
dňu 22. 08. 2017, vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou, t.j. v podiele 1/1, stavby - garáž so
súpisným číslom XXXXX, postavenej na CKN par. č. XX, a na CKN par. č. XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 13 m2, a to titulom kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena V 5863/2011 zo

dňa 07. 02. 2012 - čz 18/2012. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. 1086 pre katastrálne územie
B., vyhotoveného ku dňu 22. 08. 2017, ďalej vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou, t.j. v podiele
1/1, aj CKN par. č. XX - záhrady o výmere 252 m2 a CKN parcely č. XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 429 m2, na ktorej je postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, rovnako vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne.

19. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie B., vyhotoveného ku
dňu 01. 10. 2019, vyplýva, že výlučným vlastníkom, t.j. v podiele 1/1, CKN par. č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 25 m2, CKN par. č. XX/X - záhrady o výmere 93 m2, CKN par. č. XX -
záhrady o výmere 118 m2, CKN par. č. XX/X - záhrady o výmere 175 m2 Q. P. K., nar. XX. XX. XXXX

(pôvodne žalobkyňa 2/), pričom k CKN par. č. XX je vyznačená plomba na základe V - 5139/2019 s
tým, že z návrhu na vklad zmluvy o zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností, opatreného
prezenčnoupečiatkouOkresnéhoúraduA.A.,katastrálnyodbor,došléhodňa23.08.2019,číslokonania
V 5139/2019, je zrejmé, že predmetom konania V - 5139/2019 je zriadenie vecného bremena na ťarchu
pozemku par. č. XX, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníka par. č. XX.

20. Z návrhu dohody, doručenej podľa doručenky žalovanému dňa 30. 09. 2016, vyplýva, že
žalobkyňa navrhla žalovanému uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena, spočívajúca v práve
oprávneného z vecného bremena prechodu a prejazdu cez pozemok par. č. XX v k. ú. B. v A. A.,
ktorého vlastníkom je žalovaný, k pozemku s par. č. XX, ktorého vlastníkom je žalobkyňa bez odplaty,keď pozemok s par. č. 31 v k. ú. B. o výmere 128 m2 bol pôvodne v spoluvlastníctve p. Q. V., p. V. V.,
W.. Q. Y. P. W.. Q. Y. s tým, že časť pozemku o výmere 2 x 42,6 m2, bola zapísaná na W.. V. V. (v
súčasnosti na žalovaného), z vlastníctva W.. Q. V., W.. Q. Y. P. W.. Q. Y. ako kompenzácia za prechod a

prejazd cez pozemok s par. č. XX k pozemkom s par. č. XX, XX, XX, XX P. XX, keď z uvedeného dôvodu
nie je dôvod požadovať za prechod a prejazd cez pozemok s par. č. XX finančné prostriedky.

21. Zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa 03. 04. 1968 súd zistil, že právny predchodca
žalobkyne - J.. Q. Y., požiadal Okresný národný výbor, odbor výstavby, A. A., o vydanie stavebného

povolenia pre stavbu garáže pre osobný automobil na časti par. č. XX v k. ú. B. B. tým, že uviedol, že
ku žiadosti prikladá aj stavebný plán garáže.

22. Zo súhlasu o povolenie stavby garáže pre občana J.. Q. Y., B. č. XX, vydaného Radou miestneho
národného výboru, adresovaného Okresnému národnému výboru, odbor výstavby, A. A., č. 71/1968, zo
dňa 09. 04. 1968, je zrejmé, že Miestny národný výbor v B., okres A. A., súhlasil, aby na par. č. XX v

katastrálnom území obce B. si vybudoval ich občan J.. Q. Y. č. d. XX, garáž pre svoj osobný automobil.

23. Z rozhodnutia Okresného úradu A., odbor životného prostredia, č. 2000/02372/8MY, ev. č. 640/2000,
zo dňa 18. 09. 2000, právoplatného dňa 20. 09. 2000, súd zistil, že Okresný úrad A. A., odbor životného
prostredia, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavený zákon“) a § 5
zákona č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona vydal dodatočné povolenie stavby „garáž“ na pozemku
par. č. XX, XX, kat. územie B., s tým, že stavba je dokončená podľa dokumentácie, vypracovanej J.. P.. V.
K., a zároveň podľa § 82 stavebného zákona povolil užívanie stavby. Podľa rozdeľovníka sa predmetné

rozhodnutie doručovalo okrem iných aj žalovanému, na adresu A. XXX, Q..

24. V geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena práva prejazdu č. GP: 31061591-145/2019,
vyhotoveného Ing. V. Č., dňa 25. 11. 2019, úradne overeným Okresným úradom A. A., katastrálny odbor,
pod č. 1183/2019 dňa 05. 12. 2019, je zakreslené vecné bremeno v rozsahu dielu č. 1 o výmere 10 m2,

odčleneného od CKN parcely XX - záhrada o výmere 107 m2, zapísanej na LV č. XX pre k. ú. B..

25. Podľa znaleckého posudku č. 172/2019 zo dňa 18. 12. 2019, vypracovaného J.. W. V., D.nalcom
z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého úlohou bol
odhad všeobecnej hodnoty za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v obmedzení vlastníckych

práv v práve prechodu peši a prejazdu nemotorovými a motorovými vozidlami cez pozemok CKN par. č.
XX diel 1 o výmere 10 m2 k. ú. B., obec A. A., okres A. A., všeobecná hodnota vecného bremena bola
stanovená podľa vyhlášky MS SR 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na sumu
260,00 Eur, keď uvedená suma je znaleckým odhadom jeho najpravdivejšej ceny ku dňu 18. 12. 2019.

26. Podľa informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. výlučným vlastníkom, t. j. v
podiele 1/1, CKN par. č. XX/X - záhrada o výmere 181 m2 a CKN par. č. XX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 54 m2, je Q. V., nar. XX. XX. XXXX.

27. Podľa informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. výlučným vlastníkom, t. j. v

podiele 1/1, CKN par. č. XX/X - záhrada o výmere 78 m2 je V. B., nar. XX. XX. XXXX.

28. Podľa informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. B. bezpodielovými spoluvlastníkmi, t.
j. v podiele 1/1, CKN par. č. XX - záhrada o výmere 87 m2 a CKN parcely č. XX - záhrada o výmere
397 m2, sú J.. Q. Y., nar. XX. XX. XXXX s manželkou.

29. Podľa informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B., na CKN par. č. XX/X - zastavaná
plochaanádvorieovýmere329m2,ktorájevpodielovomspoluvlastníctvespoločnostiSPACEUPs.r.o.,
Zvolenská cesta 18, A., a W.. W.. M. K., nar. XX. XX. XXXX, a X. K., nar. XX. XX. XXXX, je zriadené
vecné bremeno - povinnosť strpieť prechod a prejazd v prospech vlastníka CKN par. č. XX, na základe

zmluvy o zriadení vecného bremena č. V 6238/2016 zo dňa 02. 11. 2016, čz. 270/2016, zapísané v časti
C listu vlastníctva pod poradovým číslom 3 a 4.30.Podľavýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXprek.ú.B.,naCKNpar.č.35/4-zastavanáplochaanádvorie
o výmere 418 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve spoločnosti SPACE UP s.r.o., Zvolenská cesta
18, Banská Bystrica, spoločnosti WISTLER, s.r.o., Selčiansky diel 596, Selce, a W.. W.. M. K., nar, XX.

XX. XXXX, a X. K., N., XX. XX. XXXX, je zriadené vecné bremeno - povinnosť strpieť prechod a prejazd
v prospech vlastníka CKN par. č. XX, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena č. V 6239/2016
zo dňa 02. 11. 2016, čz. 271/2016, zapísané v časti C listu vlastníctva pod poradovým číslom 4, 5 a 6.

31. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností pre k. ú. B. CKN par. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 8 683 m2 je využívaná ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia (list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený).

32. Z katastrálnych máp, z máp predmetu sporu z webových portálov skgeoddesy.sk, mapy.cz a google
maps a z predloženej fotodokumentácie, je zrejmé, že CKN parcela č. XX susedí s CKN parcelou č. XX,
CKN parcelou č. XX, CKN parcelou č. XX/X, CKN parcelou č. XX a CKN parcelou č. XX. CKN parcela

č. XX susedí s CKN parcelou č. XX, na ktorú nadväzuje CKN parcela č. XX/X. Ďalej z týchto listinných
dôkazov vyplýva, že z CKN parciel č. XX/X a XX/X, na ktorých je vybudovaná cesta (č. l. 139 súdneho
spisu), je priamy prístup k miestnej komunikácii. Ďalej je zrejmé, že CKN parcela č. XX susedí s CKN
parcelou č. XX, ktorá je ohraničená potokom. CKN parcela č. XX/X susedí s CKN parcelou č. XX/X, ktorá
susedí s CKN parcelou XX/X a CKN parcela č. XX/X susedí s CKN parcelou č. XX/X, na ktorú nadväzuje

CKN parcela č. XX a následne CKN parcela č. XX, susediaca s CKN parcelou č. XXX/X.

33. Súd nevykonal dokazovanie ohliadkou, nakoľko žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 02. 07. 2020 súdu oznámila, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá. Právny zástupca
žalovaného síce uviedol, že podľa neho by bolo vhodné vykonať ohliadku, aby sa súd priamo v teréne

oboznámil so situáciou, že je technicky možné riešenie prístupu cez pozemky popri rodinných domoch
a že rozhodnutie súdu v zmysle posledného uznesenia by nebolo vykonateľné, pretože vzhľadom na
stavebné úpravy, ktoré boli vykonané na susediacich pozemkoch došlo k zmene, čiže z pozemku pani
K., kde má žalobkyňa zriadené vecné bremeno, nie je podľa žalovaného možný prejazd motorovým
vozidlom, pretože by tam bolo potrebné umiestniť nábehovú rampu. Súd však s poukazom na čl. 17 CSP,

v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, nevykonal dokazovanie ohliadkou, nakoľko súdu je situácia dostatočne zrejmá
z podrobných snímok katastrálnych máp, bohatej fotodokumentácie ako aj zo snímok a máp predmetu
sporu z webových portálov skgeoddesy.sk, mapy.cz a google maps, t.j. ani vykonanie dokazovania

ohliadkou by nebolo spôsobilé privodiť pre žalovaného iné, pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Z rovnakých dôvodov súd nevykonal dokazovanie ani pripojením spisu, týkajúceho sa dodatočného
stavebnéhokonaniazodňazodňa18.09.2000,ktorýdôkazžiadalvykonaťprávnyzástupcažalovaného
s tým, že obstaranie takéhoto spisu má zabezpečiť súd, a to z dôvodu, že žalovaný ani jeho právny
predchodca nikdy nedali žiadny súhlas s výstavbou garáže ani s jej užívaním, ani neuzatvorili dohodu o

práve prechodu a prejazdu a ak sa nejaký objekt využíva alebo má využívať a vydať stavebné povolenie
za konkrétnym účelom, tak musia byť preto splnené podmienky. Súd v tomto smere poukazuje tiež na
to, že konanie a postup Okresného úradu A. A., odbor životného prostredia, ako v tom čase príslušného
správneho orgánu, pri vydaní rozhodnutia č. 2000/02372/8MY, ev. č. 640/2000, zo dňa 18. 09. 2000,
o dodatočnom povolení stavby „garáž“ na pozemku par. č. XX, XX, kat. územie B., ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 20. 09. 2000, nie je predmetom tohto konania, keď zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy preskúmavajú na základe žalôb správne súdy v rámci správneho súdnictva.

XX. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

35. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

36. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.37. Predmetom konania po pripustení zmeny petitu je zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka
garáže so súpisným číslom XXXXX, postavenej na CKN par. č. XX a CKN par. č. XX v k. ú. B.,
spočívajúce v časovo neobmedzenom práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez CKN

par.č.XXvk.ú.B.vrozsahuvyznačenomvgeometrickompláneč.31061591-145/2019,atozanáhradu
v sume 260,00 Eur.

38. Oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, je upravené v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,

ktoré bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 586/2007 Z. z. Predmetné ustanovenie
tak zaviedlo nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok. Ide o vecné bremeno
charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje vlastníka pozemku nachádzajúceho sa pri stavbe vo
vlastníctve inej osoby. Zákon výslovne nerieši otázku, akú povahu musí mať stavba, ktorej sa má
právo cesty týkať. Možno však jednoznačne zastávať názor, že musí ísť o stavbu, ktorá má charakter
nehnuteľnosti, t. j. musí ísť o stavbu spojenú so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Občianskeho

zákonníka), pričom je bez významu, kedy bola stavba postavená alebo skolaudovaná, t.j. vo vzťahu k
predmetu sporu je bez významu tvrdenie žalovaného, že garáž vo vlastníctve žalobkyne, ku ktorej sa
má zriadiť vecné bremeno bola zlegalizovaná (skolaudovaná) dodatočne. Navyše ako právny zástupca
žalobkyne správne poukázal a listinnými dôkazmi aj preukázal, právny predchodca žalobkyne žiadosťou
o vydanie stavebného povolenia zo dňa 03. 04. 1968 (č. l. 92 súdneho spisu), t.j. pred ešte prijatím

stavebného zákona, požiadal Okresný národný výbor, odbor výstavby, A. A., o vydanie stavebného
povolenia pre stavbu garáže pre osobný automobil na časti parcele č. XX v k. ú. B. s tým, že súhlasom
o povolenie stavby garáže pre občana J.. Q. Y., B. č. XX, vydaného radou miestneho národného
výboru, adresovaného Okresnému národnému výboru, odbor výstavby, A. A., č. XX/XXXX, zo dňa 09.
04. 1968 (č. l. 93 súdneho spisu), mal súd preukázané, že Miestny národný výbor v B., okres A. A.,

súhlasil, aby na parcele č. XX v katastrálnom území obce B. si vybudoval ich občan J.. Q. Y. č. d. XX,
garáž pre svoj osobný automobil a dôkazom, že stavba garáže bola aj za účinnosti stavebného zákona
dodatočne povolená, je právoplatné rozhodnutie Okresného úradu A., odbor životného prostredia, č.
2000/02372/8MY, ev. č. 640/2000, zo dňa 18. 09. 2000 (č. l. 94 súdneho spisu). Preto argument
žalovaného, že zriadenie práva prechodu a prejazdu v žalobkyňou požadovanom rozsahu by bolo

v rozpore s dobrými mravmi neobstojí. Žalobu nemožno zamietnuť dokonca ani z toho dôvodu, že
vlastník stavby stavbu kupoval s vedomím, že právo cesty k stavbe nie je zabezpečené, preto ani
obrana žalovaného v tomto smere neobstojí. Vo vzťahu k účelu, na aký má slúžiť stavba, ku ktorej sa
má vo forme vecného bremena zabezpečiť prístup, súd konštatuje, že môže ísť o stavbu slúžiacu na
akýkoľvekúčel,nakoľkozhľadiskaaplikácieustanovenia§151oods.3Občianskehozákonníkanezáleží

na tom, či stavba slúži na účely bývania (rodinný dom, obytný dom), podnikania (prevádzka podniku,
továreň, sklad) alebo na verejné účely (napr. budova pošty, zdravotnícke zariadenie). Hospodárska
potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania má však podstatný vplyv na rozsah práva cesty.
Čo sa týka pojmu „priľahlý pozemok“, tak v tomto smere odvolací súd v bode 27. uznesenia sp. zn.
13Co/77/2018 jednoznačne konštatoval, že „za priľahlý pozemok je treba považovať nie len pozemok,

ktorý bezprostredne susedí, ale aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom, na ktorom je
stavba, ale je nevyhnutný pre zriadenie práva cesty, t.j. nie len pozemok bezprostredne priľahlý, ale
všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, cez ktoré má byť prístup realizovaný.“ Priľahlým
pozemkom tak môžu byť aj vzdialenejšie pozemky, ak je potrebné právo cesty zabezpečiť cez viacero
pozemkovtak,abyvlastníkstavbymalprístupksvojejstavbe.Právocestymožnozriadiťsúdomdokonca

aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vo vlastníctve vlastníka stavby, ale tento nemá
ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Z povahy veci (tým, že ide o vecné
právo k cudzej veci) ďalej vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba
ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a
zároveň aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Preto nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí

byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia
(najkratšia) a súčasne, aby splnila svoj hlavný účel, a to aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na
verejnú komunikáciu, ktorej definícia je upravená v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalobu na zriadenie práva cesty môže vlastník stavby
podať bez časového obmedzenia.

39. Žalobcom v prípade žaloby o zriadenie práva nevyhnutnej cesty k stavbe je vlastník stavby, ktorý zo
svojej stavby postráda prístup k verejnej komunikácii. Žalovaným je vlastník pozemku, cez ktorý má byť
cesta vedená. Je to teda osoba, ktorá odopiera uzavrieť s vlastníkom stavby dohodu o zriadení vecnéhobremena. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa je
titulom kúpnej zmluvy zo dňa 07. 02. 2012 výlučnou vlastníčkou, t.j. v podiele 1/1, stavby - garáž so súp.
č. XXXXX, postavenej na CKN par. č. XX a č. XX v k. ú. B., a súčasne, že nie je vlastníčkou priľahlého

pozemku,umožňujúcehojejprístupkugarážiapriamymprístupomkugarážinedisponujeaninazáklade
obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy) a na prístup ku garáži nemôže využiť ani iné
pozemky v jej vlastníctve. Preto možno bez akejkoľvek pochybností konštatovať, že v danom spore je
daná aktívna legitimácia žalobkyne. Rovnako je daná aj pasívna legitimácia žalovaného, keď nebolo
sporné, že žalovaný v dedičskom konaní po svojom otcovi D 1342/83 - 2/84 nadobudol do výlučného

vlastníctva, t.j. v podiele 1/1, pozemok - CKN parcelu č. XX v k. ú. B., ktorý je priľahlý k CKN parcele č.
XX, na ktorej je postavená garáž vo vlastníctve žalobkyne a zároveň odmieta uzavrieť so žalobkyňou
dohodu o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez CKN parcelu č.
XX, resp. na základe inej dohody za týmto účelom žalobkyni predmetnú parcelu sprístupniť.

40. Žaloba na zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť určitá, keď z nej

musí vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené, kadiaľ
cesta bude viesť, akým spôsobom môže byť právo vykonávané a aký je jeho obsah. Keďže však súd
právoplatným uznesením č. k. 19C/12/2017-220 zo dňa 31. 03. 2020, pripustil zmenu petitu žaloby,
možno konštatovať, že žaloba žalobkyne uvedené náležitosti spĺňa, a preto je námietka žalovaného v
tomto smere nedôvodná.

41. S poukazom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že základné hmotnoprávne podmienky
úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok je potrebné považovať nasledovné
skutočnosti: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup
k stavbe, čo žalobkyňa v posudzovanej veci preukázala, keď CKN parcely č. XX a XX, na ktorej

je postavená garáž vo vlastníctve žalobkyne, susedia s CKN parcelou č. XX v bezpodielovom
spoluvlastníctve J.. Q. Y. a jeho manželky, na ktorú nadväzuje CKN parcela č. XX vo vlastníctve
P. K., CKN parcela č. XX vo vlastníctve žalovaného, a CKN parcely č. XX/X P. XX/X v podielovom
spoluvlastníctve tretích osôb (pozri bližšie body 29. a 30. tohto odôvodnenia). Rovnako ani CKN parcela
č. XX hraničia s miestnym potokom, nadväzujúca na CKN parcelu č. XX, ani CKN parcely č. XX/X,

XX/X, XX/X, XX/X susediace s pozemkami, na ktorých je postavená garáž žalobkyne, resp. na seba
nadväzujúce, a to z opačnej strany ako je umiestnená CKN par. č. XX, nie sú vo vlastníctve žalobkyne,
pričom pre účel tejto žaloby je bez významu, či sú alebo nie sú tieto pozemky vo vlastníctve príbuzných
alebo známych žalobkyne. Možno teda uzavrieť, že stavba síce stojí na pozemku (pozemkoch) vo
vlastníctve žalobkyne, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie

je vo vlastníctve inej osoby; b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na
základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď
nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu, čo zo strany
žalobkyne bolo v konaní takisto preukázané.

42. Čo sa týka žalovaným navrhovanej alternatívy zabezpečenia prístupu ku garáži premostením
vodného toku, tak odhliadnuc od toho, že trasa prístupovej cesty by musela opätovne viesť cez pozemky
vo vlastníctve tretej osoby (pozemky s parcelným číslom XX P. XX), na ktorých by sa musela vytvoriť
aj spevnená plocha pre prejazd vozidlom, nakoľko nebolo sporné, že v prípade uvedených pozemkov
ide o záhrady, ako aj odhliadnuc od toho, že s premostením potoka by boli nepochybne spojené aj

nemalé finančné náklady, nehovoriac o množstve súvisiacich technických úprav a investícií, tak súd
poukazujenato,žezkatastrálnejmapyakoajzosatelitnýchsnímokjezrejmé,žeanipozdolanívšetkých
uvedených prekážok by žalobkyňa nemala zabezpečený prístup ku garáži z verejnej komunikácie.
Ďalšiu žalovaným tvrdenú možnosť prístupu žalobkyne k jej garáži, a to prejazd cez CKN parcelu č.
XX (vo vlastníctve p. K. P.), parcelu č. XX/X (vo vlastníctve p. B. V.), parcelu č. XX/X P. XX/X (vo

vlastníctve p. V. Q.) a parcelu č. XX P. XX tiež nemožno považovať za možnosť vlastníka stavby
zabezpečiť si k nej prístup inak v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko opätovne
CKN parcely č. XX, XX, XX/X, XX/X, XX/X sú vo vlastníctve tretích osôb a navyše v konaní nebolo
sporené a vyplývalo to aj z predloženej fotodokumentácie a z google maps, že medzi CKN parcelou č.
XX a CKN parcelou č. XX (vo vlastníctve žalobkyne) je výškový rozdiel cca 1 meter a okrem zdolania

predmetného výškového rozdielu v konaní rovnako nebolo medzi stranami sporné, že na tejto trase sa
nachádzajú drobné stavby a múriky, ktoré by za účelom umožnenia prístupu k verejnej komunikácii bolo
potrebné odstrániť. Z uvedeného teda vyplýva, že zriadenie vecného bremena po uvedenej trase by
si rovnako vyžadovalo nemalé technické úpravy a investície a aj veľkú mieru zásahov do vlastníctvatretích osôb, pričom súd je povinný prihliadať na to, aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty
viesť bol obmedzený čo najmenej. V tejto súvislosti súd dáva za pravdu žalovanému, že výška nákladov
na zriadenie prístupu k stavbe nie je z hľadiska § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka relevantná,

platí to však len pre prípady, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia
vlastníka priľahlého pozemku, napr. zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, čo však
nie je daný prípad. Navyše prístup nemožno zabezpečiť inak ani v prípade, že zabezpečenie takéhoto
prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne tak vysoké
(budú spravidla mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva

cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť prístup
inak je nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu (napr. nového vchodu do budovy) by
nedovoľoval všeobecne záväzný právny predpis, resp. rozhodnutie oprávneného orgánu. Podmienka,
že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená ani vtedy, ak ponúka vlastník
priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, jeho predaj (príp. predaj jeho časti) vlastníkovi stavby
alebo zriadenie vecného bremena, avšak za všeobecnú (trhovú) cenu. V danom prípade však žalovaný

len vo všeobecnosti bez preukázania konkrétnej ponuky na predaj uviedol, že má vôľu odplatne previesť
všetky jeho nehnuteľnosti v dotknutom katastrálnom území a v príslušnej lokalite buď na žalobkyňu
alebo na ňou určené tretie osoby. Preto neobstojí obrana žalovaného v tomto smere, že žalobkyňa má
prístup k stavbe zabezpečený inak, keďže podmieňovanie predaja dotknutého pozemku žalovaného
predajomvšetkýchjehopozemkovvdotknutomkatastrálnomúzemínavyšebezkonkrétnychpodmienok

predaja nemožno považovať za zabezpečenie možnosti prístupu vlastníka k stavbe inak a ani za návrh
na uzavretie zmluvy, nakoľko takýto návrh nie je dostatočne určitý.

43. Súd nemal pochybnosti o tom, že pre žalobkyňu nepostačuje na prístup k stavbe len prechod
pešo, keď v prípade uvedenej stavby sa jedná o samostatne stojacu garáž, využívanú na garážovanie

motorového vozidla, pričom je bez významu v koho vlastníctve predmetné motorové vozidlo je, resp.
či garáž využíva otec žalobkyne alebo iný príslušník domácnosti vlastníka stavby, nájomca či iná
osoba, nakoľko právo cesty nemusí slúžiť výlučne pre potreby vlastníka stavby, ale právo cesty ako
vecné bremeno charakteru in rem môže slúžiť všetkým osobám, ktoré sa v stavbe zdržiavajú, resp.
pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo cesty. Pre riadne užívanie a údržbu garáže je tak potrebné

zriadiť vecné bremeno aj v rozsahu prejazdu motorovým vozidlom. Z vykonaného dokazovania má
súd za preukázané, že jedinou vhodnou alternatívou na zabezpečenie prístupu žalobkyne ku garáži
je trasa prístupovej cesty cez CKN parcely č. XX, XX, XX/X P. XX/X, pričom, žalobkyňa v konaní
preukázala, že k CKN parcele č. XX, XX/X P. XX/X vecné bremeno za účelom zabezpečenia prístupu
k miestnej komunikácii (CKN parcela č. XXX/X) už má zriadené. Súd CKN parcelu č. XX považuje za

priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď priľahlý pozemok ako je už aj
vyššie uvedené nemusí byť len pozemok bezprostredne susediaci so stavbou, ku ktorej sa má zriadiť
vecné bremeno, ale môže to byť aj nadväzujúci pozemok, nachádzajúci sa prípadne aj medzi ďalšími
pozemkami, ktoré vlastník stavby nevyhnutne potrebuje na prístup k svojej stavbe, ako je tomu aj v
danom prípade. Rovnako ma súd za to, že cesta cez CKN parcelu č. XX, a to v rozsahu dielu č. 1 o

výmere 10 m2, zakresleného v žalobkyňou predloženom geometrickom pláne, voči ktorému žalovaný
nemal žiadne námietky a ani ho nijako nespochybnil, je vedená tak, aby právo cesty plnilo svoj účel,
t. j. aby sa vlastník stavby dostal na verejnú komunikáciu, a zároveň, aby čo najmenej zasahovala do
práva žalovaného, t.j. súd túto trasu považuje za hospodárnu. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že aj
v tomto prípade sú potrebné stavebné úpravy a že rozhodnutie súdu v zmysle posledného uznesenia

by nebolo vykonateľné, súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že medzi CKN parcelou č. XX a CKN
parcelou č. XX/X je výškový rozdiel, avšak len vo výške cca 35-38 cm s tým, že na účely prejazdu
je tento možné vyriešiť nábehovou rampou, umiestnenou výlučne na CKN parcele č. XX/X, pričom
žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobkyne, že takúto nábehovú rampu je na CKN parcele č. XX/X
oprávnená umiestniť, keď v tomto smere právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že umiestnenie

nábehovej rampy je so spoluvlastníkmi predmetnej parcely dohodnuté, vedia, že k takýmto stavebným
úpravám tam dôjde a takúto stavebnú úpravu majú zahrnutú aj do svojho stavebného povolenia na
stavbu a stavebné úpravy, ktoré žalobkyňa predložila súdu na predchádzajúcom pojednávaní (č. l. 153
súdneho spisu), čiže v tomto smere nie je problém ani právny ani technický. Uvedené skutočnosti
žalovanýnepoprelaninespochybnil,apretotútoskutočnosťsúdpovažovalmedzistranamizanespornú.

Navyše medzi stranami nebolo sporné ani to, že na hranici CKN parcely č. XX/X s CKN parcelou
č. XX je umiestnená aj brána tak, aby bol umožnený prejazd motorového vozidla cez CKN parcelu
č. XX na miestnu komunikáciu. Napokon takáto úprava je neporovnateľná s ostatnými alternatívami,
prezentovanými žalovaným, ktoré by si vyžiadali nepomerne rozsiahlejšie nielen technické ale aj právnezásahy nehovoriac už o finančných investíciách. Ich rozsah by podľa názoru súdu bol v nepomere
k zásahom do vlastníckeho práva žalovaného na jeho pozemku, kde zriadenie vecného bremena
prechodu a prejazdu je možné už za súčasného stavu s minimálnou stavebnou úpravou. Komfortnosť

prechodu či prejazdu síce nie je rozhodujúcim kritériom, avšak potrebné technické zásahy, stavebné
úpravy či finančné investície by nesmeli byť v tak veľkom rozsahu, aký je možno predpokladať pri
ostatných alternatívach. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a sú tu
dané zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena, ktoré bude zaťažovať pozemok žalovaného,
a to CKN parcelu č. XX vo vymedzenom rozsahu podľa vypracovaného geometrického plánu č.

31061591-145/2019.

44. Súd zároveň zvážil aj časový rozsah, resp. frekvenciu využívania vecného bremena zo strany
žalobkyne, a to aj s ohľadom na účel stavby, ktorá je využívaná ako garáž, pričom súd mal preukázané,
že žalobkyňa, jej právny predchodca, resp. osoby oprávnené užívať garáž v jej vlastníctve, mali
cez CKN parcelu č. XX v minulosti (dlhoročne) umožnený prechod a prejazd, ktorý aj využívali za

účelom garážovania motorového vozidla, a tiež aj s ohľadom na to, že v konaní takisto nebolo
sporné, že žalovaný CKN parcelu č. XX vôbec nevyužíva, ani neobhospodaruje. Preto súd považoval
v posudzovanej veci zriadenie vecného bremena v časovo neobmedzenom práve prechodu peši a
prejazdu motorovým vozidlom za dôvodné.

45. Poslednou otázkou na vyriešenie bola finančná náhrada, ktorú bude žalobkyňa povinná ako
kompenzáciu vyplatiť žalovanému. V tomto prípade nejde o samostatný nárok, ktorý by bolo
potrebné v konaní uplatniť vzájomným návrhom žalovaného, pretože súd v prípade rozhodovania
podľa citovaného§ 151o Občianskeho zákonníka nanovo usporiada vzťahy k nehnuteľnostiam medzi
susediacimi vlastníkmi týchto nehnuteľností, a to tak, aby jediným rozhodnutím došlo k vyriešeniu

všetkých otázok tohto nového usporiadania. Ak teda súd na jednej strane zriadi vecné bremeno v
nevyhnutnom rozsahu, potom na druhej strane musí tento zásah do vlastníckeho práva žalovaného
vyrovnať povinnosťou žalobkyne na finančnú náhradu, v tomto prípade jednorazovú, a to tak, aby bola jej
výška primeraná k rozsahu zásahov do vlastníckeho práva žalovaného. Súd pri určovaní výšky finančnej
náhrady bral do úvahy, že predmetný pozemok žalovaného bol už v minulosti dlhodobo využívaný

na prechod či prejazd k dotknutej garáži, a teda žalovaný, resp. jeho právny predchodca, bol už aj v
minulosti zaťažený faktickým výkonom tohto práva, nie síce na základe zriadenia vecného bremena, ale
na základe súhlasu zo strany vlastníka pozemku, a tiež súd prihliadol aj na okolnosť, že tu ide o zriadenie
prechodu cez odľahlejší pozemok (záhradu) bez udržiavania povrchu, kde výkonom vecného bremena
nedochádza k narušovaniu súkromia žalovaného. Súd pri hodnotení vecného bremena vychádzal

zo znaleckého posudku č. 172/2019 zo dňa 18. 12. 2019, vypracovaného Ing. W. V., znalcom z
odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, predloženého v konaní
žalobkyňou, podľa ktorého bola všeobecná hodnota vecného bremena stanovená podľa vyhlášky MS
SR 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na sumu 260,00 Eur, o ktorej správnosti súd
nemal dôvod pochybovať a ktorú nenamietal a nespochybňoval ani žalovaný a preto ju súd považoval

za primeranú s tým, že lehotu na plnenie, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku, stanovil s poukazom
na § 232 ods. 3 CSP 3 dni.

46. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne
bola voči žalovanému podaná dôvodne, preto súd zriadil vecné bremeno tak ako je uvedené vo výroku

I. tohto rozhodnutia a to za náhradu tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

47. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mala žalobkyňa úspech v celom rozsahu, preto jej vznikol

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len
o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu určil súd
začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o určení výšky náhrady trov konania žalobkyne.

48. Záverom súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanýchstranami sporu (porovnaj nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. 09. 2008). Taktiež Európsky
súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,
na ktorých sa zakladajú (GarcíaRuiz c. Španielsku z 21. 01. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre

ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998). Súd preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa tvrdeniami strán sporu, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o žalobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať

exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.