Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 17T/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010447
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920010447.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci obžalovaného I.L.

J., nar. XX.XX.XXXX v O. D., ktorý je stíhaný pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukázaním na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 12.
2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I.L. J. M. X. Ó., nar. XX.XX.XXXX v O. D., trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX O. D.,
nezamestnaný, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská

Bystrica,

j e v i n n ý, ž e

v bode 1)
dňa 25.04.2020 v čase okolo 07.30 hod v byte na ulici I. Č. XXXX/X v O. D. prišiel do izby za otcom
- poškodeným I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom I. XXXX/X, O. D. a opýtal sa ho, či by mu

nevedel požičať nejaké drobné, na čo mu poškodený uviedol, že by mu vedel dať 5,-€, obžalovaný
však uviedol, že on by potreboval sumu 26,-€ a keď mu poškodený povedal, že toľko peňazí mu nevie
dať, obžalovaný začal po ňom kričať, búchal po kuchynskom dreze a poškodenému povedal "Keď
mi nedáš tak Ťa zabijem!", následne poškodený obžalovanému odovzdal 26,-€ a neskôr obžalovaný
poškodenému povedal, že "Za trest mi večer dáš aj auto, lebo Ťa odnesieme do hory, rozsekáme Ťa
na kusy a zakopeme Ťa!",
pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 13.03.2014, právoplatným dňa 13.03.2014, sp. zn.: 4T/9/2014, bol odsúdený za

spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

v bode 2)
dňa 25.04.2020 v čase okolo 09.00 hod v byte na D. O. Č.. X E. O. D. po tom ako sa matka - G. X. J.Á.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom I.L. Č.. XXXX/X, O. D., prechodným bydliskom D. O. Č.. X, O. D.
obžalovaného opýtala, či vie naisto, že jeho priateľku pustia, obžalovaný buchol do stola a povedal "A

pôjde so mnou otec a zoberiem mu aj auto. To auto mi máte darovať ako synovi, lebo Vás pozabíjam,
všetkýchzabijem,jasommafián!",neskôrsapoškodenejaotcovi-poškodenémuI.J.,nar.XX.XX.XXXX,
trvalým bydliskom I.Š. XXXX/X, O. D., vyhrážal, že ich odnesie do hory, tam ich rozseká a zahrabe, čím
u oboch poškodených vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

t e d a

v bode 1)
inéhohrozbounásilianútil,abyniečokonalauvedenýčinspáchalnachránenejosobe-nablízkejosobe,v bode 2)
inémusavyhrážalsmrťou,ťažkouujmounazdravítakýmspôsobom,žetomôževzbudiťdôvodnúobavu,

a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

v bode 1)

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

v bode 2)

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukázaním

na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 5
Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona k úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona samosudca obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa§73ods.2písm.c),písm.d)Tr.zákonasamosudcaobžalovanémuukladáochrannépsychiatrické
a protitoxikomanické liečenie formou ústavnou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 19. 8. 2020 sp. zn. 1Pv 173/20/6609-51
podal obžalobu na I. J. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s

poukázanímnaustanovenie§139ods.1písm.c)Trestnéhozákonavsúbehusprečinomnebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a). b) alebo c) Tr. poriadku

neuskutočnil. V priebehu konania pripúšťal, že sa mohol dopustiť vyhrážok voči rodičom, popieral však,
že by išlo o vydieranie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej
X. J. a svedka - poškodeného I. J.. Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov -

rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/9/2014, trestného rozkazu tunajšieho súdu sp.
zn. 4T/8/2020, výsledku vyšetrenia moču, správy o povesti, správy z výkonu väzby, výpisu z evidencie
priestupkov, odpisu z registra trestov, uznesenia tunajšieho súdu o povolení obnovy konania sp. zn.
3Nt/17/2013. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané svedecké výpovede R. T., C. Š. a W. J. z
prípravného konania.

Obžalovaný vo veci vypovedal, že jeho rodičia dňa 23.04.2020 preňho prišli do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody T. - Š., kde si odpykal šesť mesačný trest odňatia slobody uložený za prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia. Keď bol dovezený do O. D., najprv boli na návšteve u jeho matky a
následnesapresunulikotcovi,sktorýminakajbývalnaI.T.A..X E.O.D..Čosatýkaudalostíuvedených

v skutku bode 1., je pravda, že v ten deň ráno 07.30 hod išiel za otcom do izby so žiadosťou o požičanie
peňazí,ktorépotrebovalnazakúpenieSIMkarty.Otecmubolochotnýdaťlen5eur,načomuobžalovaný
povedal, že chce si kúpiť aj nejaké iné veci ako pivo v Tescu, zapaľovač a cigarety. Chcel od neho sumu
zhruba 20 eur. Ich debata prebiehala úplne v kľudnej atmosfére. Pôvodne síce chcel len sumu 20 eur, ale
poprosil ho o navýšenie tejto sumy, keďže chcel ísť na rande s jedným dievčaťom. Otec súhlasil s tým, že

mu dá sumu 26 eur a to ako pôžičku, ktorú mal následne vrátiť, keď sa mu podarí nájsť si zamestnanie.Povedal,žeužviackrátobžalovanýnemáodnehopýtaťpeniaze,žetútosumumupožičiavaajvzhľadom
na jeho narodeniny, ktoré mal a že v tom období aj oni vo fabrike majú nižšie výplaty. Otec to prijal úplne
normálne s tým, že mu tie peniaze požičia, ale obžalovaný sa má snažiť zamestnať a pomáhať mu.

Zároveň mu poradil, aby išiel aj za svojou mamou a pýtal peniaze aj od nej, keďže ho mrzelo, že mu nevie
poskytnúť požadovanú čiastku, teda jeho prípadný príspevok z dôvodu môjho prepustenia z výkonu
trestu a z dôvodu mojich narodenín. Sumu 26 eur mu otec dobrovoľne poskytol a to tak, že peniaze
položil na kredenc odkiaľ si ich obžalovaný vzal. Stalo sa tak úplne dobrovoľne v rámci normálneho
rozhovoru. Asi o 08.15 hod. sa jeho otec poobliekal a pobral sa na odchod k matke obžalovaného a pri

odchode mu takým hundravým spôsobom až zvýšeným tónom povedal, že si od neho takto nemá pýtať
peniaze. Už bol na chodbe a vtedy mu trošku obžalovaný vynadal hovoriac „otec neser ma, keď chceš
kričať máš vypadnúť preč“. Obaja sa v tom čase chystali k matke obžalovaného, ale obžalovaný išiel
osobitne, bicyklom. Keď prišiel k mame, otec tam už bol. Najskôr bolo ticho, potom ho matka začala
trochu provokovať a podceňovať. Hovorila mu, že sa má vykašľať na priateľku E., ktorá v tom čase bola
vo väzení, čo sa matke nepáčilo. Vadilo jej aj to, že aj priateľka bola liečená na psychiatrii v T. a užívala

drogy. Takéto jej správanie ho vytáčalo a vybuchol a povedal asi dve vyhrážacie vety v tom zmysle, aby
ho nesrali, lebo ich pozabíja a zakope v lese. Tá hádka ráno nebola až tak intenzívna, preto v ďalšom
panovala perfektná atmosféra, smiali sa, pili spolu kávu. U matky si v rámci narodeninovej atmosféry
dal jeden Strongbow cider s obsahom alkoholu, ako aj 10 stupňové pivo, iba poobede okolo 15.00 hod
si dal jednu dávku pervitínu. Počas tejto návštevy mu ešte otec povedal, že ho vie odviezť za svojou

priateľkou, len nie vtedy, keď to žiadal obžalovaný. Taktiež matka mu bola ochotná požičať 100 eur na
rozbeh nového života po prepustení z výkonu trestu.

Svedkyňa - poškodená X. J., ktorá je matkou obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
dňa 23.04.2020 spolu s bývalým manželom I. J. išla pre obžalovaného do T. - Š., kde bol prepustený z

výkonu trestu. Pri ceste domov bolo v aute zväčša ticho. Syn sa javil byť nervózny a vybavoval niečo
cez mobil. Domnieva sa, že už vtedy zháňal pre seba nejakú drogu, na čo usudzuje z toho, že sa u neho
následne preukázalo užívanie drog. Po návrate do O. D. ju vyložili doma a obžalovaný spolu s I. J. išli
niekde inde. Následne dňa 24.04.2020 sa mu viackrát snažila dovolať, avšak neúspešne. Následne sa
u svojho exmanžela informovala, ako sa vodí obžalovanému, na čo jej povedal, že je u seba zavretý

v izbe. Boli dohodnutí na tom, že druhý deň obžalovaný k nej príde na obed. Dňa 25.04.2020 ku nej
prišiel tak obžalovaný, ako aj exmanžel. Exmanžel prišiel asi skôr. Keď prišiel, hovoril jej niečo o tom,
že si od neho syn pýtal 26 eur, nehovoril však nič o tom, že by bol v tomto smere vydieraný, len že
sa mu obžalovaný vyhrážal v tom zmysle, že ho zabije. Svedkyňa na otázku, či exmanžel spomínal
niečo o pôžičke, odpovedala, že nič také nespomínal. Syn prišiel asi 10 minút po exmanželovi. Najprv

sa správal kľudne. Od exmanžela chcel, aby ho odviezol do L. pre priateľku, ktorá mala byť prepustená
z výkonu trestu odňatia slobody. Jej exmanžel to nebol ochotný urobiť a obaja synovi oponovali, že
či vôbec vie, kedy bude priateľka prepustená. Obžalovaný začal byť nervózny, prišiel však na to, že
priateľku pustia až o rok neskôr. Je presvedčená o tom, že počas tohto stretnutia bol syn pod vplyvom
návykovej látky. V rámci nervózneho kriku im vykričal rôzne veci, napr. to, že keď s ním nepôjdu do L.,

tak ich zabije. Obžalovaný nechcel aby s nimi išla aj svedkyňa, mal ho odprevadiť len exmanžel. Taktiež
vznášal požiadavky, aby mu auto podarovali a ak nie, tak on sadne do auta a pôjde aj sám, hoci vodičské
oprávnenie nemá. Kričal aj niečo v tom zmysle, že je mafián prepojený s Cosa Nostra, z čoho bolo
vidno, že je úplne mimo. Búchal aj päsťou do stola. Následkom jeho správania sa svedkyňa bála o seba
aj o neho, preto jej odľahlo, keď odišiel. Po prečítaní príslušnej časti výpovede z prípravného konania

svedkyňapotvrdila,žeobžalovanýsavyhrážal,žezabijesvedkyňu,jejmamu,sestruJ.,J.D.,potomžeaj
sestru, aj jej muža aj to malé decko. Taktiež jej bola prečítaná jej výpoveď, v ktorej svedkyňa vypovedala
o tom, že jej exmanžel povedal, čo sa stalo u neho v byte, že sa mu vyhrážal syn, že či chce mať
rozsekanú hlavu a že pod vplyvom vyhrážok dal exmanžel synovi tie peniaze. Svedkyňa - poškodená k
tomuto uviedla, že možno že jej to takto exmanžel povedal, avšak ona som tam nebola prítomná, preto

to nevie potvrdiť. Má však za to, že o žiadnom vydieraní nebola žiadna reč. Pokiaľ sa takto vyjadrila v
prípravnomkonaní, povedala to z toho dôvodu, že jej to takto povedal exmanžel. To že nešlo o vydieranie
si myslí na základe toho, že najprv boli peniaze poskytnuté synovi a až následne sa strhla hádka medzi
nimi, pričom možno uplynula aj polhodina. Vedela o tom, že táto suma mala byť poskytnutá ako pôžička,
keď predtým hovorila o tom, že o poskytnutí pôžičky nevie, asi išlo o nedorozumenie.

Svedok - poškodený I. J., ktorý je otcom obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa
23.04.2020 sa spolu s bývalou manželkou dostavil do T. - Š., aby vyzdvihli ich syna vo výkone trestu. V
aute obžalovaný začal hovoriť o svojich plánoch, ktoré svedok považoval za finančne nerealizovateľné.Na jeho reakciu zvolaním „jojojóój“ došlo k roztržke a obžalovaný sa spýtal, že či chcú, aby sa dostal
naspäť do výkonu trestu. Po zvyšnú časť cesty obžalovaný celý čas ťukal do mobilu. Pred príchodom
do O. D. ich žiadal, aby s ním išli na O. A., od čoho ho odhovorili a zastavili sa v obchodnom dome

T., kde si pre seba kúpil veci, vrátane hruškovice alebo slivovice. Svedok a jeho bývalá manželka ho
zatiaľ čakali vonku. Keď sa vrátil, odviezli exmanželku domov a následne ho obžalovaný znovu žiadal,
aby ho zobral na O. A.. Nepovedal mu účel cesty, ale na tú istú adresu chodievali aj predtým, svedok
má za to, že tam chodieval pre drogy. Následne sa ešte zastavili u exmanželky na kávu a potom sa
presunuli ku svedkovi domov. Napriek tomu, že boli v jednom byte, ho nevidel až do 24.04.2020 asi do

16.00 hod. V ten deň 24.04.2020 sa správal úplne kľudne z čoho usúdil, že už niečo užil. V noci zo dňa
24.04.2020 na 25.04.2020 svedok počul zo svojej izby celú noc, ako obžalovaný nepokojne chodí z
jednej izby do inej. Videl aj papierové šúľance, ktoré používajú osoby užívajúce drogy, preto mal za to,
že má abstinenčné príznaky. Na druhý deň 25.04.2020 skoro ráno niekedy medzi 07.00 a 07.30 hod.
prišiel za svedkom obžalovaný do izby s tým, či má nejaké drobné. Po predchádzajúcich skúsenostiach
s ním svedok skúsil naťahovať čas a povedal mu, že mu vie dať len 5 eur. Toto mu nestačilo, rovnako ani

10 eur. Následne sám povedal, že potrebuje 26 eur. Svedok mu povedal, že takúto sumu mu nevie dať.
Na to obžalovaný začal búchať po dreze. Svedok mu nakoniec tieto peniaze vybral z troch peňaženiek
a dal mu ich. Ešte predtým než mu peniaze odovzdal, mu syn povedal, že keď mu tie peniaze nedá,
tak ho zabije. Hovoril aj to, že ak mu poškodený večer nedá auto, tak ho odnesie do hory rozseká a
zakope. Hovoril to v množnom čísle, že to spravia viacerí, zrejme nejakí kamaráti. Z týchto vyhrážok má

poškodený zlé sny dodnes. Nakoniec, keď mu tie peniaze dal, tak ich obžalovaný ešte prepočítal, čo mu
taktiež zle padlo. Následne sa syn trochu ukľudnil a aj poškodený, keďže si dal lieky na krvný tlak. Vybral
sa na menší nákup a následne k exmanželke, aby jej vyrozprával, čo sa stalo. Pred jeho odchodom už
hádky s obžalovaným neboli. K exmanželke išiel sám. Keď prišiel, vyrozprával jej všetko, čo sa stalo.
Následne sa dostavil aj syn. Začal chodiť po byte s horiacou cigaretou, čo mu exmanželka aj vytkla.

Následne začal niečo rozoberať o tom, že potrebuje ísť za priateľkou do L.. Poškodený mu povedal, že
nemôže s ním ísť. Jeho bývalá manželka sa taktiež vyjadrila tak, že môže ísť nanajvýš o kamarátku,
čo obžalovaného nahnevalo a začal čoraz viac zvyšovať hlas, až to počuli aj susedia. Ľavou päsťou sa
ako keby zahnal na úder voči poškodenému a jedenkrát aj voči žene, avšak neudrel nikoho. Pri tomto
rozprával, že poškodeného zabije a že zabije aj ich všetkých vrátane matky bývalej manželky, sestry a jej

syna. Hovoril aj o tom, že mu večer dá auto a znovu opakoval, že poškodeného rozseká. Keď to hovoril,
nebol to ich I., hovorili z neho drogy. Ešte povedal aj to, že akým právom sa X., t. j. sestra obžalovaného,
dala dokopy s G. a že ona je jeho majetok. Táto jeho veta poškodeného primäla k tomu, aby sa rozhodol
túto záležitosť nahlásiť na polícii. Svedok uviedol, že z konania obžalovaného mal strach. Na otázku
obžalovaného, či je pravdou, že mu povedal pri poskytovaní 26 eur, že ich obžalovanému požičiava s

tým, že sa má zamestnať, poškodený uviedol, že udalosti sa odohrali tak, ako ich opísal s tým, že pri
faktickom vyberaní peňazí a ich odovzdávaní povedal obžalovanému, že mu tie peniaze len požičiava,
keďže inú možnosť v tom čase nemal. Nič to nemení na tom, čo skôr vypovedal.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku na návrh prokurátora boli prečítané svedecké výpovede R. T., C. Š.

z týchto však vyplynulo, že uvedení svedkovia využili svoje právo a odmietli vypovedať. Svedkyňa W.
J. sa ku skutku nevedela vyjadriť.

Podľa § 189 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (v ďalšom len
„Trestný zákon“) kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal,

opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu, alebo
d) a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou

ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až
na jeden rok.Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe,
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.

V zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Zhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vina obžalovaného je preukázaná
bez pochybností. Za hlavný usvedčujúci dôkaz súd považuje výpoveď poškodeného I. J., ktorý tak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní pred súdom podrobne opísal konflikty, ktoré dňa
25. 4. 2020 vyvolal obžalovaný. Z jeho výpovede nepochybne vyplýva, že obžalovaný sa nedopustil

„len“ prečinu nebezpečného vyhrážania. Boli naplnené aj zákonné znaky zločinu vydierania, keďže
obžalovaný poškodeného - svojho otca, ktorý je k nemu vo vzťahu blízkej osoby - hrozbou násilia nútil ku
dvom konaniam: 1) aby mu dal 26 eur a 2) aby mu poskytol auto na účely cesty obžalovaného do L.. Vo
vzťahukpožiadavkenavydanie26eurjeobzvlášťvýznamné,žeobžalovanýpoškodenéhonútilhrozbou
násilia, že ak mu tieto peniaze nedá, zabije ho, pričom táto hrozba odznela ešte pred vydaním peňazí.

Obekonaniapoškodenéhobolipožadovanépodhrozbouzabitia,t.j.spôsobom,ktorýoprávnenevzbudil
u svedka dôvodnú obavu a strach, vplyvom ktorého požadovanú čiastku obžalovanému vyplatil. Súd
neuveril tvrdeniu obžalovaného, že v skutočnosti išlo o pôžičku, ale poškodenému, ktorý upresnil, že
až po vyplatení peňazí a čiastočnom upokojení situácie povedal synovi, že túto sumu bude musieť
vrátiť. Obžalovaný sa mylne domnieva, že zodpovednosť za trestný čin spáchaný ústnym prejavom

nemožno považovať za preukázaný za situácie, keď tieto tvrdenia odzneli medzi štyrmi očami a z
hľadiska dôkaznej situácie ide o stav „tvrdenie voči tvrdeniu“. Súd je povinný zhodnotiť vierohodnosť
výpovedíjednotlivýchaktérov aakusvedčujúcuvýpoveďpoškodenéhopovažujezadôveryhodnú,môže
byť vina ustálená. Súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti svedka - poškodeného I. J., keďže
vysvetlenie obžalovaného, že otec mu má škodiť, pretože ho v minulosti urazil poznámkami, ktoré ho

ponižovali, nie je vierohodné. Naopak, je zrejmé, že svedok J. synovi poskytol pomoc, keď preňho
išiel do T. do výkonu trestu a poskytol mu aj ubytovanie vo svojom obydlí. Na hlavnom pojednávaní
poškodený vypovedal spôsobom, ktorý nevykazoval známky neúprimnosti. Je potrebné poznamenať, že
vypovedal pod prísahou, t. j. aj pod ťarchou trestného stíhania v prípade krivej výpovede. Niet dôvodu,
prečo by súd jeho výpoveď nepovažoval za vierohodnú. Naopak, odlišný opis konfliktu s otcom zo strany

žalovaného je nevierohodný predovšetkým vzhľadom na jeho osobu, ktorá sa aj v minulosti dopustila
trestného činu vydierania na úkor najbližších rodinných príslušníkov, za ktoré konanie bol odsúdený aj
v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/9/2014. Obžalovaný od otca taktiež žiadal poskytnutie auta na cestu
do L., pričom aj v tejto súvislosti sa vyhrážal, že ak mu auto otec nedá, tak ho obžalovaný a iné bližšie
neoznačené osoby „odnesú do hory, rozsekajú ho na kusy a zakopú ho“. Podľa výpovede obžalovaného

k tejto časti rozhovoru ani nedošlo. Súd však za pravdivú považuje výpoveď svedka - poškodeného,
nakoľko túto požiadavku, ktorá napĺňa znaky trestného činu vydierania, neskôr obžalovaný zopakoval
aj počas stretnutia u matky.

Súd nevykonal obžalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie zamerané na zistenie duševného stavu

a pravdovravnosti svedka - poškodeného, nakoľko v konaní nevyšli najavo žiadne indície, ktoré by
naznačovali oslabenie kognitívnych alebo pamäťových schopností poškodeného.

Výpoveď poškodenej X. J.M., ktorá na hlavnom pojednávaní konanie obžalovaného zľahčovala s tým, že
v prípade udalostí v byte I. J. určite nešlo o vydieranie a že syn potrebuje liečenie a nie pobyt vo väzení,

súd hodnotil ako prejav súcitu voči synovi a ako snahu pomôcť obžalovanému vyhnúť sa vysokému
trestu, ktorý mu hrozí za trestný čin vydierania. Svedkyňa taktiež bola nekonzistentná, pokiaľ najprv
tvrdila, že o žiadnej pôžičke nevie, v ďalšom však transakciu medzi obžalovaným a poškodeným I.
J. takto kvalifikovala. Treba však poznamenať, že počas ranného konfliktu poškodená nebola osobne
prítomná a svoje informácie čerpala od I. J.. Tieto informácie v prípravnom konaní verne reprodukovala

a svojej výpovede v relevantných častiach sa aj pridŕžala s tým, že takto jej to povedal I. J.. Taktiež v
podstate v zhode s I. J. opísala priebeh stretnutia u nej v byte.Pokiaľ ide o udalosti v ten istý deň na byte matky obžalovaného, obaja poškodení potvrdili, že bolo
zopakovaná požiadavka na poskytnutie auta pod hrozbou zabitia. Následne sa obžalovaný dopustil aj
prečinu nebezpečného vyhrážania tým, že sa vyhrážal matke a otcovi, že ich odnesie do hory, tam ich

rozseká a zahrabe a vyhrážal sa tiež tým, že zabije jej mamu, sestru J., J. D., potom že aj sestru, aj
jej muža aj to malé decko. Išlo o vyhrážky, ktoré v oboch poškodených vyvolali vážnu obavu, že ich
obžalovaný uskutoční.

Na základe uvedených zistení súd považuje za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil

jednak zločinu vydierania vo vzťahu otcovi - poškodenému I. J., ktorý sa voči nemu považuje za
blízku osobu. Vzhľadom na uvedené jeho konanie je potrebné kvalifikovať ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona. Vyhrážkami zabitia členov svojej rodiny počas návštevy u matky sa zároveň dopustil
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukázaním
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Súd vinu obžalovaného z oboch skutkov

uvedených v obžalobe považoval za ustálenú.

Zo znaleckého posudku C.. I. E. č. XX/XXXX vyplýva, že znalec u obvineného nezistil duševné
ochorenie v pravom zmysle slova. Schizoformná psychóza bola u obvineného zistená ešte v roku 2018,
po ústavnej liečbe v psychiatrickej nemocnici T. je bez floridnej psychotickej symptomatiky. V čase

posudzovaného trestného činu znalec u obvineného zistil intoxikáciu alkoholom a stimulanciami, ktorá
viedla k podstatnému zníženiu jeho ovládacích schopností, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli
zachované. Znalec obvinenému odporučil uložiť ochrannú psychiatrickú a protitoxikomanickú liečbu
ambulantnou formou. Znalec zistil závislosť od stimulancií, nie však od alkoholu. Obžalovaný je podľa
znalca v plnej miere schopný chápať zmysel a účel trestného konania. Jeho pobyt na slobode pre

spoločnosť nie je nebezpečný. Závisí to od úspešnosti ochrannej liečby, ktorú znalec navrhuje.

Súdny znalec C.. E. v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní sa na svoj znalecký posudok
odvolal a tento v podrobnostiach vysvetlil. Uviedol, že udržiavanie ambulantnej liečby je u obžalovaného
potrebné, pretože pri nedostatočnej liečbe by opakovane mohlo dôjsť k vzplanutiu tohto duševného

ochorenia. K listu ošetrujúceho lekára C.. D., ktorý odporúča zmenu ambulantnej liečby uloženej v
inom konaní na ústavnú formu, uviedol, že v zmysle zadanej úlohy posudzoval duševný stav páchateľa
v čase spáchania skutku. Ovládacie schopnosti obžalovaného boli znížené v dôsledku intoxikácie
alkoholom a pervitínom, k zníženiu rozpoznávacích schopností však nedošlo, keďže u obžalovaného
neboli zistené žiadne psychotické príznaky, ktoré by mohli mať vplyv na jeho vnímanie a myslenie.

Zistená schizoformná psychóza bola vyvolaná závislosťou od pervitínu a v tomto zmysle sa nejedná o
jadrovú psychózu. Ide teda o inú príčinu schizofrénnych príznakov, ktorá vôbec nemusí prejsť do jadrovej
psychózy. Jadrová forma sa vyznačuje vysokou mierou recidívy, kým u formy zistenej u obžalovaného
sa táto ani nemusí opakovať.

Svedok C.. O. D., ošetrujúci lekár - psychiater v rámci svojho výsluchu uviedol, že obžalovaného pozná
od roku 2012, kedy so po prvýkrát vypracoval na neho znalecký posudok v rámci iného konania a
následne v jeho ambulancii vykonával aj ambulantnú protitoxikomanickú liečbu. Následne v roku 2018
po ukončení ústavného liečenia sa znovu v jeho ambulancii podrobil liečbe a to od februára 2019. Išlo
o psychiatrickú a protitoxikomanickú liečbu. Obžalovaný sa na vyšetrenia v úvode dostavoval, z jeho

prejavov však svedok usúdil, že tabletkovú liečbu nedodržiava dôsledne, preto asi po mesiaci nariadil
injekčnú liečbu. Na kontroly chodil približne do augusta 2019 a za ten čas dvakrát referoval porušenie
abstinencie a užitie marihuany resp. inej stimulácie. Naposledy bol na kontrole dňa 09.08.2019, vtedy
mu bol aplikovaný liek Y.. Na následné kontroly sa napriek predvolaniam nedostavil. Schizofréniu alebo
dlhodobé psychotické ochorenie svedok u obžalovaného nezistil. V dôsledku užívania drog sa však u

neho vyskytli psychotické stavy, v dôsledku ktorých bol aj hospitalizovaný a po asi dvojtýždňovej liečbe
tieto stavy ustúpili. Ako ambulantný lekár vykonávajúci ochranné liečenie bol kontaktovaný zo strany
rodinných príslušníkov o neprimeranom správaní sa obžalovaného, ktoré bolo jednoznačne spôsobené
užívaním drog. Svedok následne nemal inú možnosť než požiadať súd o zmenu formy vykonávania
ochranného liečenia na ústavnú, nakoľko príbuzní odmietali podať trestné oznámenie. Išlo o matku,

otca a sestru obžalovaného. V inom konaní sa zúčastnil pojednávania, avšak k rozhodnutiu nedošlo,
keďže v deň pojednávania bol obžalovaný vzatý do väzby. Svedok mal za to, že psychiatrická liečba
pacienta sa dá zabezpečiť aj bez jeho aktívnej spolupráce injekčnou liečbou. Pri protitoxikomanickej
liečbe sa vykonávajú rôzne formy skupinovej spolupráce, kde nepriaznivá štruktúra osobnosti zistenáaj u obžalovaného je pre takúto spoluprácu kontraproduktívna. Sťažená spolupráca by sa prejavila aj
pri ambulantnej aj pri ústavnej liečbe. V roku 2018 obžalovaný prejavil záujem dobrovoľne nastúpiť na
liečbu na G.Ú. Y., jeho žiadosť však bola zamietnutá pre nedoplatky voči zdravotnej poisťovni. Svedok

má za to, že pokiaľ sám prejavil záujem podrobiť sa ústavnej liečbe, toto by mu malo byť umožnené.

Obvinený je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Vo výkone väzby je hodnotený pozitívne.
Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa dopustil spolu 8 priestupkov, všetkých v
dobe menej ako 5 rokov pred spáchaním skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Doposiaľ bol dvakrát súdne

trestaný. Rozsudok vydaný tunajším súdom pod sp. zn. 3T/72/2012 bol po povolení obnovy konania
sp. zn. 3Nt/17/2013 nahradený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/9/2014 zo dňa 13. 3. 2014, na
základe ktorého bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov v ústave
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trest bol vykonaný dňa 21. 11. 2014.
Súčasne mu bolo uložené ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. Dňa 30. 12. 2014

bolo rozhodnuté o zmene spôsobu ochranného liečenia na ambulantnú formu. Okrem tohto odsúdenia
z odpisu z registra trestov vyplýva odsúdenie trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/8/2020 za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Obžalovanému nemožno priznať žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona. Naopak,

priťažuje mu okolnosť podľa § 37 písm. h) a psím. m) Tr, zákona, t. j. že spáchal viac trestných
činov a že bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti
odsúdený za zločin (v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 4T/9/2014), pri úvahách o treste
bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa zvyšuje dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Obžalovaný spáchal viac úmyselných

trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, spáchaným dvomi skutkami, preto bolo potrebné rozhodnúť
o uložení úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona, a to podľa trestnej sadzby podľa §
189 ods. 2 Tr,. zákona ako trestného činu najprísnejšie trestaného, pri ktorom sa zvyšuje horná hranica
trestnej sadzby o jednu tretinu. Výsledná sadzba trestu odňatia slobody je od 7 rokov do 13 rokov a
4 mesiace.

Súd vzhľadom na zistenie znalca C.. E., že ovládacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania
skutku podstatne znížené, mal za to, že ochrana spoločnosti vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného
bude zabezpečená aj trestom kratšieho trvania pri súčasnom uložení ochranného liečenia. Z uvedeného
dôvodu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona rozhodol o uložení trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov.

Pri určení tejto výmery prihliadol na to, že obžalovaný sa zločinu vydierania na úkor svojej matky dopustil
aj v minulosti, za čo bol odsúdený v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 4T/9/2014. Opakovanie
obdobného konania na úkor rodičov odôvodňuje uloženie pomerne prísneho trestu aj pri znížení trestu
s ohľadom na zmenšenú príčetnosť obžalovaného v čase spáchania skutku.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo
výkone trestu za úmyselný trestný čin na základe odsúdenia vo veci sp. zn. 4T/8/2020, súd ho zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zákona na základe výsledkov znaleckého

dokazovania uložil obžalovanému ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie formou
ústavnou. Potreba ochranného liečenia vyplýva zo znaleckého posudku C.. E.. Napriek tomu, že
súdny znalec považoval za postačujúce vykonanie liečenie ambulantnou formou, súd má za to, že
účelnejšie v danom prípade bude liečenie v ústavnej forme. K tomuto stanovisku dospel na základe
konkrétnych skúseností ošetrujúceho lekára C.. D., ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý a ktorý

uviedol, že ambulantná liečba prinajmenšom v časti protitoxikomanického liečenia neplnila svoj účel pre
nedostatočnú spoluprácu obžalovaného. Z uvedeného dôvodu bol C.. D. nútený dať tunajšiemu súd
podnet na zmenu ambulantnej protitoxikomanickej liečby na ústavnú. O tomto podnete v konaní sp.
zn. 3Nt/19/2018 v čase hlavného pojednávania ešte nebolo rozhodnuté a spis z uvedeného dôvodu
nemohol byť ani pripojený. Súd zohľadnil aj stanovisko obžalovaného, ktorý prejavil ochotu podrobiť sa

ochrannej liečbe aj v ústavnej forme.

Poškodení si nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom neuplatňovali, preto o náhrade škody
v adhéznom konaní súd nerozhodoval.v bode 1)
inéhohrozbounásilianútil,abyniečokonalauvedenýčinspáchalnachránenejosobe-nablízkejosobe,

v bode 2)
inémusavyhrážalsmrťou,ťažkouujmounazdravítakýmspôsobom,žetomôževzbudiťdôvodnúobavu,
a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.