Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200935
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815200935.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Ing.
U. U., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., W. XXX, 2/ M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., W. C. XX, 3/
Mgr. E. U., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Q. XXX (ako právni nástupcovia po pôvodnej žalobkyni
neb.I.P.,rod.W.G.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomF.,W.C.XX,zomr.XX.XX.XXXX),žalobcovia

1/ až 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r.
o., so sídlom Banská Bystrica, Tajovského 3, IČO: 36 851 574, pobočka Tvrdošín, Trojičné námestie
122, proti žalovanej: E. Q., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., W. C. XX, zastúpenej splnomocneným
zástupcom BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Jánoškova 1545, IČO: 36
865 044, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 5C/60/2015-132 zo dňa 10. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 5C/60/2015-132 zo dňa 10. 02. 2016 žalobu zamietol a
žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej do rúk jej právneho zástupcu trovy konania 673,80
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia (ako právni nástupcovia po neb. I. P., rod. W. G.) sa domáhali

voči žalovanej určenia, že nehnuteľnosti - parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako
parcela č. 86/10, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. 84/5, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 17 m2, parc. č. 84/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parc. č. 84/7, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a parc. č. 84/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 patria
v celosti do dedičstva po nebohej I. P., rod. W. G., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX,
naposledy bytom F., W. C. XX.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že geometrickým plánom č. 10/2013 zo dňa 05. 02.
2014 vyhotoveným Ing. I. R. ako príloha č. 12 k znaleckému posudku č. 7/2013 boli vytvorené sporné
nehnuteľnosti,atoodCKNparc.č.84/1bolanovovytvorenáspornáCKNparc.č.84/7aparc.č.84/8,od
C KN parcely č. 84/2 bola novovytvorená C KN parcela č. 84/5 a parc. č. 84/6 a od C KN parc. č. 86/2 bola
novovytvorená C KN parc. č. 86/10, pričom vlastníctvo k takto geometrickým plánom novovzniknutým
sporným parcelám bolo evidované na LV č. XXX a ešte pred jeho založením v pozemno-knižnej vložke

č. XXX/a ako pkn parcela č. 52.
C KN parcely č. 84/1, 84/2 a 86/2 sú evidované na žalovanú v celosti, nehnuteľnosti nadobudla titulom
darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 16. 03. 2009, pričom vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený
Správou katastra Tvrdošín pod V 440/2009 dňa 20. 04. 2009. V čase darovania boli nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX pre obec F., k. ú. W. C. parcelami registra "E" evidovanými na mape určeného
operátu ako parc. č. 1253/1, záhrady o výmere 265 m2 a parcela č. 1254 - orná pôda o výmere 673 m2.

Z kópie znaleckého posudku č. 09/2012 mal súd preukázané, že pôvodná pk parcela č. 51 zodpovedá
práve E KN parcele č. 1253/1 a C KN parcelám 86/3, 86/6, 155/4 a 318/3 a tiež to, že parcela č. 51susedí s parcelou miestneho potoka a miestnej komunikácie. Z pozemno-knižnej vložky č. XXX/a kat.
úz. W. C. mal súd preukázané, že pôvodná pozemno-knižná parcela č. 52 bola zapísaná v celosti na W.
G. L., po ktorom na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 312/73 nadobudla nehnuteľnosť I. P., rod.

W. G., nar. XX. XX. XXXX (právna predchodkyňa žalobcov) v celosti. Zo znaleckého posudku č. 10/2013
vyplýva, že C KN parcela č. 84 bola vytvorená geometrickým plánom č. 67/2009 na novovytvorené C
KN pac. č. 84/1, 84/2 a C KN parc. č. 86 na 86/1 a 86/2, pričom tento geometrický plán bol v katastri
zapísaný na základe žiadosti pod R 414/2009 a pod položkou výkazu zmien 24/2010.
Súd mal ďalej za preukázané, že matka žalovanej zdedila stavebný pozemok zapísaný v pk protokole č.

337, m. č. 51, pričom ostatné nehnuteľnosti pripadli synovi poručiteľovi L. C. - bratovi matky žalovanej. K
prevedeniu zápisu do pozemkovej knihy podľa dedičského rozhodnutia nedošlo a brat matky žalovanej
L. C. bol zapísaný aj ako vlastník pk parcely č. 51. Rodinný dom žalovanej postavili jej rodičia v roku
1952, čo bolo preukázané aj výmerom č. XI/1-7II.2 zo dňa 30. 06. 1952 vydaným Okresným národným
výborom v Trstenej - Technický referát, ktorým povolil P. T. - otcovi žalovanej stavbu obytného domu
v obci W. C., na pozemku katastrálne číslo XXXX. Vydaniu výmeru predchádzalo miestne šetrenie/

prehliadka stavebného pozemku - parcely č. 1254 zo dňa 27. 06. 1952, pričom zo zápisnice z tejto
prehliadky vyplýva, že pozemok č. 1254 o šírke 18 m a dĺžke 33 m, s plochou 594 m2 je vlastníctvom
P. T..
Citujúc ust. § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka,
súd žalobu zamietol, majúc za to, že sporné nehnuteľnosti vydržali právni predchodcovia žalovanej.

Konštatoval, že matka žalovanej na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 115/1961 po neb. R.
C. - S., zomr. XX. XX. XXXX nadobudla nehnuteľnosť zapísanú v pk protokole č. 337, m. č. 51, na
ktorej následne na základe povolenia/výmeru č. XI/1-7II.2 zo dňa 30. 06. 1952 vydaného Okresným
národnýmvýboromvTrstenej,ktoréhovydaniupredchádzalomiestnešetrenie-vytýčeniehraníc, začala
so svojim manželom s výstavbou rodinného domu na pozemku označenom neskôr ako parcela č.

1254, ktorá zodpovedá aj časti sporných nehnuteľností, domnievajúc sa, že ide o pozemok získaný
dedenímavyčlenenýpodvýstavbuzaprítomnostiprávnychpredchodcovžalobcov.Odtejtodobyrodičia
žalovanej pozemok nerušene užívali bez toho, aby boli pôvodnou žalobkyňou ako poručiteľkou až do
roku 2009 (kedy začal prvý spor medzi nimi vedený na súde pod sp. zn. 2C/22/2010) rušení. Všetky tieto
okolnosti - nadobúdací titul/dedičské rozhodnutie sp. zn. D 115/1961, hoc tento znel na pk parc. č. 51,

nerušené užívanie od roku 1952 do roku 2009, resp. do roku 1996 (kedy bolo vydané rozhodnutie pod
sp. zn. D 75/1996), nemohli u rodičov žalovanej vyvolať pochybnosť o tom, že konajú bezprávne, ak si
určitú vec (jej časť) prisvojujú. Všetky tieto okolnosti v nich objektívne vyvolali vnútorné presvedčenie
o oprávnenosti držby pozemkov nachádzajúcich sa pod ich rodinným domom, ktorý zasahuje do časti
sporných nehnuteľností.

Vydržanie súd ustálil od 30. 06. 1952, kedy sa právni predchodcovia žalovanej - jej rodičia chopili držby
pozemku - parc. č. 1254 (ktorej zodpovedá aj časť pk parc. č. 52, a teda aj sporné nehnuteľnosti), pod
výstavbu rodinného domu. Stalo sa tak za účinnosti ustanovenia § 116 zákona č. 141/1950 Zb., ktorý
určoval 10 ročnú vydržaciu dobu ohľadom vydržania vlastníckeho práva u nehnuteľností. Táto skončila
30. 06. 1962, ku ktorému dňu sa právni predchodcovia žalovanej stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti

zo zákona.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.
06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“) a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy
právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 16. 04. 2015,
písomné vyjadrenie k žalobe dňa 20. 04. 2015, účasť na pojednávaní dňa 14. 01. 2016, účasť na

pojednávaní dňa 10. 02. 2016, rokovanie so zástupcom protistrany dňa 22. 01. 2016) podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci spolu vo výške
673,80 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie,

ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázali na to, že ich právna predchodkyňa bola výlučnou vlastníčkou pôvodnej pozemno-knižnej

parcelyč.52,zapísanejvpozemno-knižnomprotokoleč.XXX/a,prekat.úz.W.C.,zktorejbolivytvorené
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Žalovaná v rámci dokazovania nepreukázala akým titulom
nadobudli jej právni predchodcovia vlastnícke právo k predmetu sporu. Žalovaná poskytovala zmätočné
stanoviská, keď pri svojom výsluchu dňa 14. 01. 2016 tvrdila, že predmet sporu nevydržala, následnezačala účelovo tvrdiť, že predmet sporu a parcelu č. 51, na ktorej má postavený rodinný dom z väčšej
časti vydržala.
Z notárskej zápisnice č. 437/93, NZ 268/95 spísanej notárom JUDr. Milanom Kleňom vyplýva, že pred

notára sa dostavili E. J., rod. C., MVDr. B. C. a D. C., ktorí vyhlásili, že sú oprávnenými držiteľmi
nehnuteľností, okrem iného aj pk parcely č. 51 s tým, že uvedené pozemky držia od roku 1983, t. j.
od smrti ich otca, kedy vstúpili do držby pozemkov. Podľa vyjadrenia uvedených osôb, ich otec (brat
matky žalovanej) uvedené pozemky nadobudol v roku 1956 na základe daru od svojho otca a v časti
od pôvodného pozemno-knižného vlastníka, ktorý zvyšnú časť nadobudol v roku 1925 na základe daru

od svojho brata D. C.. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s vyjadreniami žalovanej. K predmetnému
osvedčeniu predložili čestné vyhlásenie aj matky žalovanej, čiže tá právna predchodkyňa, ktorá ju
mala získať darom od svojich rodičov a následne podľa dedičstva mala parcelu č. 51 nadobudnúť,
nemala výhrady ku vzniku vlastníckeho práva vydržaním v prospech právnych nástupcov brata právnej
predchodkyne žalovanej. Ani sama žalovaná sa nevie ustáliť na tom ako parcelu č. 51 nadobudli
jej právni predchodcovia, preto nevie ani uviesť akým titulom nadobudli jej právni predchodcovia

predmet sporu. Už samotná táto skutočnosť podľa nich vylučuje akúkoľvek dobromyseľnosť právnej
predchodkyne žalovanej o tom, že jej pk parcela č. 51 pod jej rodinným domom patrí, nehovoriac o
predmete sporu, ku ktorému žalovaná nepreukázala a nepredložila žiadny relevantný dôkaz. Žalovaná
tvrdila, že pozemok bol vždy jej starých rodičov a následne jej rodičov. Pokiaľ ide o pozemky, uviedla, že
tieto dostala od bratrancov a sesterníc. Zo strany žalovanej nebolo v konaní dostatočne a hodnoverne

preukázané vlastnícke právo k parcele č. 1254, na ktorej bol postavený rodinný dom žalovanej.
V ďalšom poukázali na to, že žalovaná svoje tvrdenie o tom, že jej právni predchodcovia postavili
rodinný dom na parcele č. 1254 za súhlasu susedov a bez námietok právnych predchodcov žalobcov
nepodložila žiadnym dôkazom. Pokiaľ ide o prehlásenia brata pôvodnej žalobkyne Q. W. a D. W.,
výlučným vlastníkom parcely č. 52 v čase výstavby rodinného domu právnymi predchodcami žalovanej

bol L. W. G., ktorého súhlas so stavbou žalovaná nepreukázala.
S poukazom na uvedené je vylúčená nepretržitá a dobromyseľná držba pozemku pk parc. č. 51 a
predmetu sporu právnou predchodkyňou žalovanej.
Ak súd ustálil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním P. T. a I. T. ku dňu 30. 06. 1962, už len
samotným titulom dedičského rozhodnutia sp. zn. D 115/1961 zo dňa 05. 04. 1961 nemohli byť P.

T. a I. T. dobromyseľní, že im parcela č. 51 patrí v celosti, keď sa v zmysle tohto rozhodnutia stala
podielovou spoluvlastníčkou len I. T.. Žalovaná tvrdí, že pk parcelu č. 51 nadobudla jej matka darom,
právninástupcoviapobratovimatkyžalovanejvšakvyhlásili,žetobolichotec,ktorýzískalodsvojhootca
túto parcelu v roku 1956 a túto skutočnosť potvrdila aj matka žalovanej. So zreteľom na tieto skutočnosti
nemohla ani uplynúť vydržacia doba dňom 30. 06. 1962 ako to ustálil vo svojom rozhodnutí súd.

Vychádzajúc z uvedeného mali za to, že súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, svoje
rozhodnutie postavil na zmätočných dôkazoch a vyjadreniach žalovanej a nimi predložené hodnoverné
dôkazy zostali v konaní nepovšimnuté. K predmetu sporu, ktorý bol vytvorený z pk parcely č.
52 vo výlučnom vlastníctve pôvodnej žalobkyne nebol zo strany žalovanej preukázaný žiadny titul
nadobudnutia, nebola preukázaná dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovanej nielen k pk parcele

č. 51, tobôž nie k predmetu sporu.
Stavebné povolenie, o ktoré sa pri svojom výsluchu opierala žalovaná nemožno považovať za
dokument, ktorým sa nadobúda vlastnícke právo, preto nemohli byť právni predchodcovia žalovanej
za žiadnych okolností dobromyseľní v tom, že im predmet sporu patrí. Na predmete sporu postavili
právni predchodcovia žalovanej stavbu bez toho, že by na to stavebník mal zákonom vyžadované

oprávnenie - uzavretie zmluvy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v písomnej forme a privolenie
výkonného orgánu okresného národného výboru. Právni predchodcovia žalovanej nemali žiadne
stavebné povolenie na hospodárske budovy, prístavbu k rodinnému domu, garáž a dreváreň, ktoré
všetky stoja časťou na predmete sporu a táto skutočnosť, pre posúdenie veci zásadného významu,
taktiež ušla pozornosti súdu prvej inštancie. Nemožno opomenúť tvrdenie súdu, že parcela č. 1254, na

ktorej má postavený rodinný dom žalovaná, zodpovedá aj časti pk parcely č. 52, pričom vôbec neuviedol
ako k takejto identifikácii parcely v konečnom dôsledku dospel.
Nebol preukázaný relevantný titul nadobudnutia predmetu sporu a dobromyseľnosť právnych
predchodcov žalovanej, nakoľko títo nemohli byť dobromyseľní, že im predmet sporu patrí bez existencie
relevantného dokladu, ktorý by ich oprávňoval k uchopeniu predmetu sporu, s poukazom na ktorý by

boli v presvedčení, že sa chopili predmetu sporu oprávnene a že s predmetom sporu nakladajú ako s
vlastným. Nebolo preukázané ani uplynutie doby, ktorá je potrebná pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, kedy súd ustálil začiatok plynutia vydržacej doby odo dňa uchopenia t. j. 30. 06. 1952, keď
podľa obsahu vyhlásení právnych nástupcov po bratovi matky žalovanej pk parcelu 51 darom získalich otec od svojho otca v r. 1956, čo potvrdila aj samotná matka žalovanej. Teda už v r. 1956 došlo k
prerušeniu plynutia vydržacej doby potrebnej pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Matka
žalovanej nemohla byť dobromyseľná v tom, že parcela č. 51, tobôž predmet sporu, drží oprávnene aj

s poukazom na dedičské rozhodnutie č. D 115/1961 zo dňa 05. 04. 1961, ktorým získala k parcele č.
51 len spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3, a teda nemohla s ohľadom na túto skutočnosť uplynúť ani
vydržacia doba dňom 30. 06. 1962 ako to ustálil súd prvej inštancie.
Žalobcovia poukázali aj na konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. n. 2C/22/2010,
ktoré sa týkalo obdobného skutkového stavu, pričom súd vo svojom rozsudku dôvodil, že žalobkyňa I.

P. nepreukázala titul, na základe ktorého mala nadobudnúť ona, resp. jej právni predchodcovia právo
užívať pôvodnú pk parcelu č. 51 zapísanú v pk protokole XXX pre kat. úz. W. C., hoci si na časti tejto
parcely postavila garáž a ešte predtým túto parcelu užívala ona a jej rodina od nepamäti, a táto bola
aj oplotená najprv dreveným plotom a neskôr pletivom. Tieto skutočnosti ich viedli k presvedčeniu, že
predmetné konanie bude pre nich úspešné, nakoľko súd by podľa ich názoru mal v obdobných veciach
postupovať rovnako, avšak v tomto prípade sa tak nestalo.

Žalobcovia mali tiež za to, že súd im svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, v ktorej
súvislosti poukázali na povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu, navrhla
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach a dôkazoch, ktoré predložila v prvoinštančnom konaní, s
dôrazom na vyjadrenie zo dňa 08. 02. 2016.
Poukázala na to, že žalobcovia sa odvolávajú na právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva pôvodnej
žalobkyne k pôvodnej pk parcele 52, a to osvedčenie o dedičstve č. D 312/73. Ako však ustálil aj okresný
súd, dňa 30. 06. 1962 sa priamo zo zákona stali vlastníkmi sporných nehnuteľností z titulu vydržania

rodičia žalovanej. Žalobcovia teda žiadnym spôsobom nepreukázali právny titul nadobudnutia tej časti
pôvodnej pk parcely 52, na ktorej sa nachádzajú sporné pozemky.
Nesúhlasili ani s tvrdeniami žalobcov, že osvedčenie o dedičstve D 115/1961 z roku 1961, ako aj
následnéosvedčenieodržbezodňa30.03.1995,svedčiaonedobromyseľnostidržbyrodičovžalovanej.
Pokiaľ ide o osvedčenie o dedičstve, v prípade ak by nedošlo k chybám na katastri, toto by len

potvrdilo vlastnícke právo jej rodičov k sporným nehnuteľnostiam. Osvedčenie o držbe z r. 1995
nemohlo narušiť dobromyseľnosť jej právnych predchodcov, keďže títo už boli zo zákona vlastníkmi
sporných nehnuteľností. K vydaniu osvedčenia o držbe taktiež došlo z dôvodu zosúladenia faktického
stavu so stavom právnym. V prípade, ak by aj nedošlo k vydržaniu dňa 30. 06. 1962, žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno, pretože k vydržaniu sporných pozemkov mohlo dôjsť aj dňa 30. 03. 2005,

a to na základe notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Milana Kleňa č. N 437/93,
NZ 268/95. Žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom nenapadli vydržanie jej právnych predchodcov
osvedčené v spomínanej notárskej zápisnici. V takom prípade by nadobudla vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa 16. 03. 2009 od ich originálnych vlastníkov. Darcovia z
darovacej zmluvy uznali, že darované nehnuteľnosti im nikdy fakticky nepatrili a z tohto dôvodu ich

previedli na žalovanú, aby zosúladili faktický stav so stavom právnym.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 5C/60/2016 a v konaní sp. zn.
2C/22/2012, súd nerozhodol odlišne, keď uvedené veci nie je možné považovať za skutkovo rovnaké
prípady.
V závere poukázala na to, že žalobcovia ani ich právni predchodcovia sporné pozemky nikdy neužívali a

ani sa ich užívania až do roku 2015 nedomáhali. Žalobcom v konaní nejde o určenie vlastníckeho práva
a užívanie a disponovanie so spornými nehnuteľnosťami, ale ide im o to vyvolať medzi stranami do
budúcnosti ďalšie konflikty z dôvodu, že sú si vedomí, že ich právni predchodcovia postavili garáž na jej
pozemku neoprávnene a majú obavy aké nároky si voči nim bude z tohto titulu do budúcna uplatňovať.

4. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2016,
bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky
procesných úkonov uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“).

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresnéhosúdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu celého spisového
materiálu dospel k záveru, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, a preto aj vec nesprávne právne posúdil.

8. Žalobcovia sa v konaní domáhajú určenia, že nehnuteľnosti parcely registra "C" evidované na
katastrálnej mape ako parcela č. 86/10, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. 84/5,
zastavanéplochyanádvoriaovýmere17m2,parc.č.84/6,zastavanéplochyanádvoriaovýmere26m2
a parc. č. 84/7, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parc. č. 84/8, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 18 m2 patria v celosti do dedičstva po nebohej I. P., rod. W. G., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej
dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom F., W. C. XX, s odôvodnením, že ich právna predchodkyňa bola
výlučnou vlastníčkou pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 52, zapísanej v pozemno-knižnom protokole
č. XXX/a pre k. ú. W. C., z ktorej boli vytvorené sporné parcely.

9. Žalovaná svoju procesnú obranu v spore založila na tom, že sporné nehnuteľnosti vydržala.

10. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento
obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ust. § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
je vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius

utendi), právo požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius dispodendi).
Právo vec držať, nazývame tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako vlastnou. Ide
o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných
vlastníckych oprávnení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 49/2010 zo
dňa 29. 03. 2011).

11. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie
štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené
zároveň zákonné predpoklady, ktorými sú: 1/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú

vydržaciu dobu, 2/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav držby predmetu vydržania
počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov a 3/ spôsobilý predmet
vydržania. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej
doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca.

12. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je
teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné
posudzovať"sozreteľomnavšetkyokolnosti".Súdnapraxjejednotnávtom,žeposúdenietoho,čidržiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia

subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať
s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu
práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že
mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery,sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia
sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento
pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

13. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí,
aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa
môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej
držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci

sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu
požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila
možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu.

14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na právnom závere, že právni predchodcovia žalovanej
sporné nehnuteľnosti vydržali, keď matka žalovanej na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D

115/1961 po nebohom R. C. - S., zomr. XX. XX. XXXX nadobudla nehnuteľnosť v pk protokole č. XXX,
m. č. 51, na ktorej následne na základe povolenia zo dňa 30. 06. 1952, ktorého vydaniu predchádzalo
miestne šetrenie - vytýčenie hraníc, začala so svojim manželom s výstavbou rodinného domu na
pozemku označenom neskôr ako parcela č. 1254, ktorá zodpovedá aj časti sporných nehnuteľností,
domnievajúc sa, že ide o pozemok získaný dedením a vyčlenený pod výstavbu za prítomnosti právnych

predchodcov žalobcov.

15. Začiatok vydržania súd ustálil od 30. 06. 1952, kedy sa právni predchodcovia žalovanej - jej rodičia
chopili držby pozemku parc. č. 1254 pod výstavbu rodinného domu. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku však nie je zrejmé na základe akého právneho titulu sa právni predchodcovia žalovanej

držby pozemku parc. č. 1254 chopili. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že predmetná parcela bola
vytvorená (okrem pozemno-knižnej parcely č. 52) z pozemno-knižnej parcely č. 51, matka žalovanej
mala predmetnú nehnuteľnosť zdediť až v r. 1961, čo však žalobcovia rozporovali s poukazom na obsah
notárskej zápisnice č. 437/93, NZ 268/95 spísanej notárom JUDr. Milanom Kleňom. Samotné chopenie
sa držby bez právneho titulu pritom nemôže založiť dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo

právo patrí.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam odvodzoval od vlastníctva pozemno-knižnej parcely č. 51 z protokolu č. XXX,
kat.úz.W.C.,ikeďtietoakotovyplývazgeometrickéhoplánuč.10/2013znalkyneIng.AnnyŠobichovej,

ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku č. 7/2013, boli vytvorené zo susediacej pozemno-knižnej parcely
č. 52 z protokolu č. XXX/a, kat. úz. W. C.. Z napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že súd mal zato,
že sa právni predchodcovia mohli dôvodne domnievať, že sporné nehnuteľnosti sú súčasťou pozemno-
knižnej parcely č. 51 a následne parcely č. 1254 vychádzajúc z miestneho šetrenia - vytýčenia hraníc,
domnievajúc sa, že ide o pozemok získaný dedením. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje

na rozpornosť konštatovaní súdu, keď je zrejmé, že stavebné povolenie bolo vydané v r. 1952, pričom
pozemno-knižnú parcelu č. 51 matka žalovanej nadobudla až v r. 1961. V čase začatia výstavby sa teda
nemohla domnievať, že ide o pozemok získaný dedením. Pokiaľ rodičia žalovanej v r. 1952 začali s
výstavbourodinnéhodomu,muselbyťichvzťahkpozemkom,naktorýchsvýstavbouzačali,založenýna
inomprávnomtitule.Nepodloženéjeikonštatovaniesúdu,žeparcelač.1254zodpovedáčastipozemno-

knižnej parcely č. 52 a sporným nehnuteľnostiam, ku ktorej skutočnosti nebol v konaní vykonaný žiaden
dôkaz. Pokiaľ ide o parcelu č. 1254, z vykonaného dokazovania nie je zároveň zrejmé kedy a akým
spôsobom, z akých pozemno-knižných parciel bola uvedená parcela vytvorená (uvedená parcela už
bola uvedená vo výmere Okresného národného výboru v Trstenej č. XI/1-7II.2 zo dňa 30. 06. 1952, súd
však konštatoval, že táto bola vytvorená neskôr).

17. Súd prvej inštancie sa zároveň dôsledne nezaoberal skutočnosťou, či právni predchodcovia
žalovanej mohli byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že sporné parcely sú súčasťou
parcelyč.1254(príp.pozemno-knižnejparcelyč.51,pokiaľsúdvlastníctvouvedenejparcelyodvodzoval
práve od tejto pozemno-knižnej parcely), a to v súvislosti s vyčlenením pozemku pod výstavbu domu.

Tu odvolací súd dáva do pozornosti i skutočnosť, že v zápisnici o prehliadke stavebného pozemku
zo dňa 27. 06. 1952 bola uvedená parcela č. 1254 s výmerou 594 m2 (čo zodpovedá rozmerom
parcely 18 m x 33 m), na LV č. XXX, ku dňu 16. 03. 2009 však bola evidovaná parcela č. 1254
s výmerou 673 m2. Súd sa s uvedenou skutočnosťou, nevysporiadal, bližšie sa už nezaoberal čipráve vzhľadom na vymedzenie pozemku v stavebnom výmere a zápisnici o prehliadke stavebného
pozemku mohli byť právni predchodcovia žalovanej dobromyseľní v tom, že stavajú výlučne na
parcele č. 1254 a ktorým pozemno-knižným parcelám táto zodpovedá. Pokiaľ ide o zápisnicu zo

dňa 27. 06. 1952, z tejto zároveň nič nenasvedčuje tomu, že by pri prehliadke stavebného pozemku
išlo aj o vytýčenie hraníc pozemku (vytýčená bola poloha stavby, nie hranice pozemku), čo môže
mať rovnako vplyv na dobromyseľnosť nadobúdateľa pozemku. Rovnako zo zápisnice o prehliadke
stavebného pozemku nevyplýva ani konštatovanie súdu o prítomnosti právnych predchodcov žalobcov,
keď zápisnica o prehliadke stavebného pozemku je síce podpísaná i nejakým W., z tejto však nemožno

zistiť kto konkrétne zápisnicu podpísal (medzi prítomnými uvedenými v zápisnici nie je osoba s takýmto
priezviskom uvedená).

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné, založené
na nedostatočnom zistení skutkového stavu a v dôsledku toho na nesprávnom právnom posúdení, z
ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na

ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne vyhodnotiť doteraz vykonané
dokazovanie,prípadnevykonaťďalšiedôkazypodľanávrhovstránkonania.Povyhodnotenívykonaných
dôkazov súd opätovne posúdi dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne a vo veci rozhodne, pričom
svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)