Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620202150
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2620202150.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomB.XXXX/XX,V.-P.,t.č.bytomK.XXXX,X.,Českárepublika,protiosobámoprávnenýmnavýživné:
1/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, 2/ E. O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XXX, t. č.
bytom G. F. XX/XX, XXXX S., u F. F., Rakúska republika, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19. mája 2021, č.k. 11Pc/10/2020-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a závislom výroku
III. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
voči E. O. F. uloženú rozsudkom OS Senica, č.k. 1Nc/66/2003-62 zo dňa 16.02.2006 s účinnosťou

od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvej inštancie domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti
voči synom z dôvodu, že vyživovacia povinnosť bola naposledy stanovená rozsudkom OS Senica, č.k.
11Nc/66/2003, pričom obaja synovia sú už plnoletí, zárobkovo činní, neštudujú, ani sa nevzdelávajú.
Má za to, že vyživovacia povinnosť určená súdom na obe deti v sume 50 Eur by mu mala byť

zrušená. V návrhu neuviedol, odkedy chce vyživovaciu povinnosť zrušiť. Osoby oprávnené na výživné
sa k návrhu písomne nevyjadrili. Syn E. O. F. sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil.
Navrhovateľ súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
osoby oprávnenej na výživné 1/ P. F. a zistil, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom OS Senica,
č.k. 1Nc/66/2003-62 zo dňa 06.02.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2006 ale len voči E.
O. F., ktorý bol vtedy ešte maloletý. Bol zverený do osobnej starostlivosti matke a navrhovateľovi - jeho

otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu 645,- Sk mesačne. Osoba oprávnená na výživné
1/ P. F. vypovedal, že neštuduje od roku 2017, po škole sa zamestnal, od marca 2021 je SZČO, má
stály príjem. Nevedel uviesť, ktorým rozsudkom bolo naposledy naňho určené výživné, tento rozsudok k
dispozíciinemá.Pokiaľmávedomosť,jehobratE.O.ukončilštúdiumvroku2020,t.č.žijeapracujevoX.
s matkou. Navrhovateľ napriek niekoľkým výzvam zo strany súdu nepredložil súdu posledné rozhodnutie
o výživnom pokiaľ ide o P. F.. Tento rozsudok sa nenachádza ani v archíve OS Senica, ani v archíve

OS Malacky. Právne vec posúdil podľa § 78 ods. 1 a § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného
dokazovania vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne, obaja synovia sú už plnoletí, zárobkovo činní,
majú stály príjem a teda nadobudli schopnosť sami o seba sa postarať. Obaja rodičia majú vyživovaciu
povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vzhľadom na uvedené súd
návrhu, pokiaľ išlo o osobu oprávnenú 2/ E. O. v plnom rozsahu vyhovel, vyživovaciu povinnosť zrušil
odo dňa právoplatnosti rozsudku, nakoľko navrhovateľ nepreukázal súdu presný čas odkedy sa tento

zamestnal. Pokiaľ ide o osobu oprávnenú 1/P., nakoľko do vyhlásenia rozsudku navrhovateľ nepredložil
súdu rozhodnutie, ktorým mala byť vyživovacia povinnosť, ktorej zrušenia sa domáha, určená, pretosúd v tejto časti návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie a to jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že nesúhlasí s časťou rozsudku týkajúcou sa P. F., kedy vyživovacia povinnosť k nemu mala byť
zrušená k dátumu 16.03.2018, napriek tomu výživné naňho posielal na účet jeho matky, ktorý je vedený
v rakúskom peňažnom ústave až do septembra roku 2020. Nebol schopný súdu predložiť posledné
rozhodnutie o vyživovacej povinnosti na syna P., nakoľko pri sťahovaní tento zrejme stratil. Nie je jeho

vinou, že predmetný rozsudok sa v archívoch Okresného súdu Senica alebo Malacky nedohľadal. Starší
syn P., je ako sám uviedol, zarábajúci už od roku 2017, v súčasnej dobe má zdroj príjmu ako osoba
samostatne zárobkovo činná. Tieto skutočnosti mal súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť a následne
rozhodnúť tak, že sa ruší vyživovacia povinnosť k obom synom. Jeho zdravotný stav mu v súčasnosti
neumožňuje, aby sa zúčastnil súdneho konania. Navrhol, aby súd vo veci konal, následne rozsudkom
vyhovel návrhu odvolateľa v časti týkajúce sa syna P.. Doložil k odvolaniu čestné prehlásenie, že nemá

vo svojej držbe z dôvodu straty pri sťahovaní rozsudok Okresného súdu v Senici, ktorý sa týkal určenia
vyživovacej povinnosti voči synovi P. F., nar. XX.XX.XXXX.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom a účastníkom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákon odvolanie pripúšťa (§ 359 a § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania
v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP), bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11Pc/10/2020 je zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa/povinného voči oprávneným P. F., nar. XX.XX.XXXX a E. O. F., nar.
XX.XX.XXXX.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým vo výroku II. vo zvyšku návrh zamietol, teda v časti návrhu o zrušenie výživného na P. F..

6.Zobsahuspisuvyplynulo,ženavrhovateľsadomáhal zrušeniavyživovacejpovinnostinadvochsynov

P. a E.. Na E. bola vyživovacia povinnosť zrušená výrokom I. napadnutého rozsudku. Voči tejto časti
rozsudkunebolopodanéodvolanie,pretotátočasťrozsudkusastalaprávoplatnouapredmetomkonania
ďalej zostalo len zrušenie vyživovacej povinnosti na P.. Z výpovede P. F. na pojednávaní vyplynulo,
že je už schopný sám sa živiť, od roku 2017 neštuduje a po škole sa hneď zamestnal, od marca
2021 je samostatne zárobkovo činnou osobou, má stály príjem. V konaní však nebol zistený rozsudok,

ktorým bola vyživovacia povinnosť na P. F. určená. Súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
navrhovateľom a to nepredložením uvedeného rozsudku, návrh na zrušenie tejto vyživovacej povinnosti
zamietol.

7. Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti je mimosporovým konaním.

8. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

10. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto
vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať
len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp
civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné

na zistenie skutočného stavu veci.

11. V danom prípade sa súd prvej inštancie snažil zistiť existenciu rozsudku o určení výživného na P.
F., avšak tak navrhovateľ, ako aj P. F. uviedli, že tento rozsudok nemajú k dispozícií. Súd dopytoval tiežOkresný súd Senica a Okresný súd Malacky, ktoré súdy však oznámili, že lustráciou sa im nepodarilo
nájsť rozhodnutie o určení výživného na P. F.. Z výpovede P. vyplynulo, že výživné otec platil na účet
matky, na účet P., ani do jeho rúk výživné navrhovateľ neplatil. Odvolací súd tu má za to, že súd

prvej inštancie nevyužil všetky možnosti na zistenie, resp. na získanie rozsudku o určení výživného
na P.. Vzhľadom k výpovedi P. mal za to, že bolo vhodné na uvedenú skutočnosť dopytovať matku
oprávnených F. F.. Ďalej súd prvej inštancie nevyzval navrhovateľa, aby oznámil, odkedy navrhuje
vyživovaciu povinnosť zrušiť. V odvolaní navrhovateľ však uviedol, že od 16. marca 2018 mala byť táto
vyživovacia povinnosť na P. zrušená. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti však bol navrhovateľom

podaný až dňa 17.08.2020. Bude preto potrebné preukázať, či v tejto dobe už bol P. F. schopný sám
sa živiť.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd mal za to, že súd prvej
inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu na zrušenie výživného na P. F. (výrok II.) podľa

ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie
vyzve matku oprávneného P. na predloženie rozsudku o určení výživného na P. F.. V prípade, ak
uvedený rozsudok nepredloží z dôvodu, že ním nedisponuje, tak matku vyzve na oznámenie, či bolo
vôbec výživné na P. F. určené súdom, ak áno, ktorým, v ktorom roku, akou sumou a ak sa preukáže,
že vyživovacia povinnosť bola súdom určená, tak súd prvej inštancie doplní dokazovanie aj ohľadne

účinnosti zrušenia vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie doplnené vykonané dokazovanie riadne
vyhodnotí, vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie náležite odôvodní, pričom zároveň rozhodne
aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).