Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010949
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3120010949.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému T. P., nar. XX.XX.XXXX v N.,
trvale bytom Z. XXX, okres N., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a poškodeného H. X. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 06. júla 2021 pod sp. zn. 3T/69/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2022

v Trenčíne jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku sa v napadnutom rozsudku okresného súdu z r
u š u j e výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

II. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie poškodeného H. X. z a m i e t a,
pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 3T/69/2020 zo dňa 06. júla 2021 (ďalej len „súd prvého
stupňa“) bol na podklade podanej obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 22. júla
2020 pod č. k. 2Pv 614/19/3309-23, doručenej okresnému súdu dňa 23. júla 2020, obžalovaný T. P.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 30.09.2019 v čase o 12:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Mitshubishi Pajero, EČV: IL-
XXXCX po ceste III/I 912 v smere od Košece na Zliechov, kde v ľavotočivej zákrute v stúpaní, v dôsledku
prekročenia rýchlosti primeranej mokrej vozovke dostal šmyk, prešiel do protismernej časti vozovky,
narazil prednou časťou vozidla do prednej časti vozidla zn. Kia Sorento, EČV: L ktoré viedol vodič H.
X. v smere od Zliechova na Košecu, pri dopravnej nehode utrpel spolujazdec z vozidla zn. Kia

Sorento, Y. W. zlomeninu hornej časti ramennej kosti vľavo trieštivú s posunom, zmliaždenie kolena
vpravo, poškodený bol v dôsledku týchto zranení čiastočne a nezávažne obmedzený pri vykonávaní
bežných životných činností a úkonov v trvaní 56 dní, a to najmä pri obliekaní, príprave stravy a celkovej
hygiene a obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 16 odsek 1 a § 9 odsek 1 Zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že neprispôsobil rýchlosť
jazdy stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.

Za to bol odsúdený podľa § 158, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a)
a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa §
61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody súd prvého stupňa rozhodol podľa § 288 odsek
1 Tr. poriadku tak, že bol poškodený H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX (ďalej len „poškodený“)
odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku
na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol obžalovaný i jeho zvolený obhajca prítomný, podal proti
výroku o treste zákazu činnosti citovaného rozsudku obžalovaný odvolanie, ktoré písomne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Navrhol, aby odvolací súd na verejnom zasadnutí zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku vo veci rozhodol sám rozsudkom
tak, že ak prijme spoločenskú záruku pracovného kolektívu, uloží mu trest, ktorý nebude spojený s
trestom zákazu činnosti. Uviedol, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a bol nápomocný pri jeho
objasňovaní.Nasúdeprvéhostupňaurobilčestnévyhlásenie,žejevinnýpodľaobžaloby.Nemázáznam
v registri trestov a postihovaný bol v minulosti iba za priestupky na úseku dopravy. Z miesta bydliska a od
zamestnávateľa je kladne hodnotený, zamestnávateľ bol informovaný o jeho trestnom stíhaní. Pracovný

kolektív sa rozhodol ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenie jeho nápravy a požiadať odvolací súd, aby
mu uložil trest, ktorý nebude spojený s trestom zákazu činnosti.

Poškodený H. X., ktorý nebol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní v čase vyhlásenia citovaného
rozsudku prvostupňového súdu, v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia citovaného

rozsudku podal písomné odvolanie proti výroku o náhrade škody. Uviedol, že v písomnom vyjadrení
rozsudku sú uvedené nepravdivé údaje o výške a dĺžke práceneschopnosti oboch poškodených.
U neho, ako aj u Y. W. škodu nemohol vo vyčíslení špecifikovať, lebo nebol ešte spravený znalecký
posudok. Ten vyhotovili a suma činí -6.000,- Eur. Preto na hlavnom pojednávaní, ktorého sa zúčastní,
predloží potrebné podklady. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený je veľmi mierny na to všetko, čo

obžalovaný svojím konaním spôsobil. Nejde len o materiálne škody, ale aj o ušlý zisk počas jeho
práceneschopnosti, kedy ako živnostník prišiel o sumu, ktorá je vyčíslená daným znaleckým posudkom.

V písomnom vyjadrení k písomnému odôvodnenia odvolania obžalovaného prokurátor konštatoval,
že výrok o uložení trestu odňatia slobody, jeho výmera a spôsob výkonu, vrátane uloženia trestu

zákazu činnosti na dobu 12 mesiacov, je dôvodný a vecne správny. Obžalovaný svojim spôsobom
jazdy zásadne porušil pravidlá cestnej premávky, čo považuje za natoľko závažnú skutočnosť, ktorá
odôvodňuje uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, nakoľko uloženie
takéhoto druhu trestu možno považovať za najefektívnejší a najúčinnejší sankčný prostriedok ochrany
bezpečnosti cestnej premávky. Obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov, avšak z hľadiska

generálnej prevencie je potrebné poukázať na skutočnosť, že z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
a z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol obžalovaný
5x postihnutý pre priestupok, z toho 1x v roku 2012 pre rýchlosť jazdy, v dôsledku
ktorej došlo k dopravnej nehode a naposledy v roku 2019, kedy došlo k porušeniu pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom. Vzhľadom k osobe páchateľa a jeho doterajšiemu životu je potrebné

vidieť v osobe obžalovaného nedisciplinovaného účastníka cestnej premávky (vodiča), ktorý nielenže
porušuje ustanovenia pravidiel cestnej premávky, ale je nutné konštatovať, že ich porušuje sústavne a to
i závažným spôsobom. Opakované spáchanie priestupkov na úseku cestnej premávky u obžalovaného
odôvodňuje prijatie záveru, že ako vodič a účastník cestnej premávky si neosvojil rešpektovanie a
dodržiavanie základných zásad cestnej premávky do takej miery, aby mohol garantovať bezpečnosť pre

všetkých účastníkov cestnej premávky, a preto prokurátor považuje za potrebné a dôvodné uloženie aj
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu obžalovanému. Stotožnil sa s názorom
súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že obžalovaný svojím spôsobom jazdy zásadne porušil pravidlá
cestnej premávky, pričom zároveň inému ublížil na zdraví, a aj s ohľadom na doterajšie záznamy v
evidenčnej karte vodiča, teda spáchané priestupky na úseku cestnej premávky v krátkom časovom

období mu zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu jedného
roka. Trest uložený obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa považuje za primeraný a spravodlivý,
zohľadňujúci hľadiská individuálnej a generálnej prevencie, a preto navrhol, aby odvolací súd podľa §
319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Obžalovanývpísomnomvyjadreníkpísomnémuodôvodneniuodvolaniapoškodeného,prostredníctvom
obhajcu neuznal nároky poškodeného uvedené v jeho odvolaní. Žiadal, aby odvolací súd pripojil spis z
OO PZ SR Ilava ČVS: ORP-1093/IL-TN-2020 a oboznámil ho na odvolacom pojednávaní.Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za
splnenia všetkých procesných podmienok (podľa § 293 odsek 5 Tr. poriadku per analogiam)
v neprítomnosti poškodeného H. X., v rámci konečného návrhu uviedol, že navrhuje odvolania

obžalovaného aj poškodeného ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Zvolený obhajca obžalovaného (prostredníctvom substitučne splnomocnenej advokátskej koncipientky)
na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu navrhol odvolaniu vyhovieť s tým,
aby nebol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti, prípadne aj s prijatím spoločenskej záruky tak,

ako to v rámci podaného odvolania navrhli a odvolanie poškodeného navrhol ako nedôvodné, podľa §
319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol,
že auto potrebuje dennodenne. Dochádza do práce 20 km a má aj chorú starú mamu, ktorú je potrebné
voziťnapr.klekárovi,pričomsestra,ktorábytomohlasamazabezpečovať, mátohočasusamavážne

zdravotné problémy. V ostatnom sa stotožnil so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného
návrhu.

Zástupca pracovného kolektívu v konečnom návrhu uviedol, že obžalovaný chodí aj naďalej poctivo
do práce a poctivo si vykonáva svoju prácu, na ponuke záruky, ktorú predložil ich pracovný kolektív sa

nič nezmenilo. Táto aj naďalej je aktuálna a trvá.

Podľa§317odsek1 Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého
stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie

obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o vine, po splnení zvyšných obligatórnych
zákonných podmienok uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného
trestného činu, vrátane materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2 Tr. zákona. Keďže odvolací súd v
napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku

nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z
podnetu podaných odvolaní obžalovaného a poškodeného (ktoré boli podané oprávnenou osobou, včas
a na správnom mieste) v zmysle § 317 odsek 1 Tr. poriadku výrok o uloženom treste zákaze činnosti
a výrok o náhrade škody a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, je dôvodné, no naproti tomu
odvolanie poškodeného, nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne uložil obžalovanému podľa § 158, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8, § 36
písm. l), písm. n) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podľa
§ 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1
(jeden) rok. Pri určení výmery trestu odňatia slobody súd prvého stupňa obligatórne dôvodne prihliadol

na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (2:0). Odvolací súd preto dospel k záveru, že vyššie
uvedený trest odňatia slobody (s podmienečne odloženým výkonom) uložený obžalovanému súdom
prvého stupňa so súčasným určením (dĺžkou) skúšobnej doby, je trestom zákonným, pričom
nejde o trest uložený súdom prvého stupňa mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo taký druh
trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, čo by zakladalo iba jediný dovolací dôvod /

§ 371 odsek 1 písm. h) Tr. poriadku - zásadné porušenie práva na obhajobu/.

Následne odvolací súd svoju prieskumnú povinnosť zameral iba na odvolaním obžalovaného napadnutý
výrok o treste zákazu činnosti uloženom, keď zohľadnil nie len kritérium zákonnosti, ale aj primeranosti
a spravodlivosti, pričom zistil, že súdom prvého stupňa uložený trest zákazu činnosti je síce zákonný,

ale zároveň nie je primeraným.Pri zisťovaní toho, či je primerané uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti (prípadne i v akej výmere)
mal odvolací súd na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a podriadil
(subsumoval) ich preskúmavanej veci.

U obžalovaného bolo relevantné (rovnako ako tomu bolo pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody, ktorého výkon bol obžalovanému podmienečne odložený) posudzovanie všetkých rozhodných
zákonných kritérií. Konkrétne ide o zavinenie (nedbanlivostný trestný čin), pohnútku (úmysel nie je
prítomný), priťažujúce okolnosti (žiadna), poľahčujúce okolnosti (priznal sa k spáchaniu trestného činu

a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom),
osobu obžalovaného (nebol súdne trestaný, negatívna dychová skúška na alkohol bezprostredne po
čine, pozitívne hodnotený zamestnávateľom, čo je zvýraznené nielen ponukou pracovného kolektívu
na prevzatie spoločenskej záruky za nápravu obžalovaného, ktorý dôkaz bol prečítaný na verejnom
zasadnutí pred odvolacím súdom, ale aj samotnou osobnou účasťou zástupcu pracovného kolektívu,
ktorý na tomto verejnom zasadnutí osobne predniesol i konečný návrh, zo správy o povesti obce

Zliechov, kde má evidovaný trvalý pobyt nevyplynuli negatívne poznatky), jeho pomery, možnosť jeho
nápravy (uloženie trestu zákazu činnosti s prihliadnutím aj na to, že je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny B od roku 2007 a celkovo okrem preskúmavaného trestného činu, ktorý bol riešený
aj v rámci konania o priestupku spáchal v rokoch 2012, 2018 a 2019 len štyri priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak vzhľadom na ich charakter, počet a frekvenciu, sa nejaví

ako nevyhnutné). Je síce pravdou, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil dôležitú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a poškodenému Y. W. spôsobil ublíženie na zdraví, no na druhej
strane je potrebné poukázať na to, že spáchal nedbanlivostný trestný čin (prečin), pričom odvolací súd
vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje preto uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu obžalovanému za neprimerane prísny.

Odvolací súd po takomto zohľadnení zásad ukladania trestov zistil, že súdom prvého stupňa
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a bez súčasného uloženia trestu zákazu
činnosti dôsledne zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle

§ 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce okolnosti, nezistenú
priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou aj bez uloženia ďalšieho

trestu (predovšetkým zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu).

Uložený trest bude vplývať na obžalovaného, aby bol predovšetkým (no nielen) v cestnej premávke
zvlášť obozretný (pozorný), pretože prípadne i priestupky na úseku dopravy, ktorých by sa obžalovaný
dopustil v budúcnosti počas plynutia skúšobnej doby, môžu mať vplyv na to, či sa v skúšobnej dobe

osvedčí, resp. neosvedčí. Negatívne konštatovanie tejto skutočnosti (neosvedčenie sa v skúšobnej
dobe) zo strany súdu by potom následne znamenalo, že obžalovaný by si trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený, skutočne vykonal.

Odvolací súd preskúmal tiež výrok o náhrade škody napadnutý odvolaním zo strany poškodeného H. X.

a zistil, že boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd prvého stupňa odkázal poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody na civilný proces (aplikáciou ustanovenia § 288 odsek 1 Tr. poriadku). Je to
odôvodnené tým, že citované ustanovenie sa použije nie len v situácii, keď podľa výsledku dokazovania
nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody voči obžalovanému, ale aj vtedy, pokiaľ by
sa na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo

potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Takéto zákonné znenie je nielen premietnuté do účelu
trestného stíhania (§ 1 Tr. poriadku), v zmysle ktorého majú byť okrem iného trestné činy náležite zistené
a ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní, ale má prirodzene svoje opodstatnenie aj v
hospodárnosti trestného konania.

Týmto záverom odvolací súd nespochybňuje nárok poškodeného na náhradu škody i v trestnom
konaní, kedy rozsudok vydaný v tomto konaní, ktorý obsahuje výrok o náhrade škody má povahu
exekučného titulu (§ 45 odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z.). Na takýto skutkový a právny záver (uloženie
povinnosti obžalovanému, aby poškodenému nahradil škodu) zo strany súdu prvého stupňa (ako ajodvolacieho súdu) však musia byť splnené zákonné podmienky. Poškodený si síce v prípravnom konaní
uplatnil náhradu škody titulom zranení, ale túto bližšie nepreukázal ani nešpecifikoval. V odvolaní
uviedol, že škodu nemohol vo vyčíslení špecifikovať, lebo nebol ešte vyhotovený znalecký posudok,

ktorý vyhotovili s tým, že suma činí -6.000,- Eur. Konštatoval tiež, že nejde len o materiálškody, ale
ajoušlýziskpočasjehopráceneschopnosti,kedyakoživnostníkprišielosumu,ktorájevyčíslenádaným
znaleckým posudkom. Takto špecifikovanú sumu (škodu) žiadanú poškodeným však odvolací súd
nemohol verifikovať (overiť), nakoľko poškodený jej výšku nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom
(údajným znaleckým posudkom), pričom súčasne na verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa navyše

ani neustanovil i napriek tomu, že bol o jeho termíne riadne a včas upovedomený.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa podľa
§ 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu (výrok pod bodom I.) a súčasne podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie poškodeného
ako nedôvodné zamietol (výrokom pod bodom II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.