Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119204282
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5119204282.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne:
Mgr. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, N., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ing.
Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: P. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. R. Q. XXXX/XXX, N., korešpondenčná adresa P.O.W. Y., N., o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o neúplnom podaní žalobkyne, na odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 46C/31/2019-44 z 22. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol žalobu žalobkyne podanú dňa 11.04.2019 (výrok I.) a
žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému titulom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zaplatenia sumy 22.865 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 19.03.2019 do zaplatenia, pričom takéto vymedzenie žalobného nároku považoval za neurčité
a neúplné. Uviedol, že žalobkyňa musí uviesť základné skutočnosti, ktoré je potrebné, aby mal súd k
dispozícii pre posúdenie, na akom právnom podklade má rozhodnúť. Žalobkyňa právne relevantným
spôsobom jednoznačne nevymedzila masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v petite žaloby

podrobne nešpecifikovala spôsob samotného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka určitým a vykonateľným spôsobom. Ďalej uviedol, že žalobkyňa
k žalobe nepredložila originál alebo overenú fotokópiu plnomocenstva, prípadne plnomocenstvo ako
elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou s pripojenou osvedčovacou doložkou (§
36 ods. 3 zák. č. 305/2013 Z.z. v platnom znení), ktorú udelila svojmu právnemu zástupcovi na
zastupovanie v súdnom konaní. Na odstránenie týchto vád bola vyzvaná uznesením z 15. apríla 2019,

avšak opakovane do spisu predložila plnomocenstvo v elektronickej forme podpísané iba zaručeným
elektronickým podpisom bez pripojenia osvedčovacej doložky, z ktorého nemal osvedčený vlastnoručný
podpis žaloby žalobkyňou v zmysle § 127 ods. 1 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „CSP“). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako neúplnú a
neurčitú odmietol podľa § 129 ods. 3 CSP, nakoľko ide o také vady žaloby, pre ktoré nie je možné ďalej
v konaní pokračovať. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, označeného v záhlaví uznesenia odvolacieho súdu. Uviedla, že svojim
podaním z 30. apríla 2019 podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domáha nároku z vyporiadania
zaniknutého BSM formou peňažného plnenia. Z povahy vyporiadania BSM je zrejmé, že nie vždy
súdy prikazujú jednotlivé veci do vlastníctva účastníkov. Ak sú predmetom vyporiadania len peňažné

prostriedky, ktoré však v čase rozhodnutia už nie sú vo faktickej moci ani jedného z účastníkov,
pretože boli spotrebované, nemôže súd rozhodovať o ich prikázaní do vlastníctva niektorého z nich, alerozhodne,ktorýzúčastníkov(ten,ktorýichminul)jepovinnýzaplatiťpríslušnúčasťdruhémuúčastníkovi,
čo môže byť vždy len výrokom na peňažné plnenie. Z opísaných skutkových okolností prejednávanej
veci vyplýva jednoznačne, z akého dôvodu sa domáha takéhoto plnenia. Pokiaľ neuvádzala právnu

kvalifikáciu uplatneného nároku, absencia tejto skutočnosti nie je vadou žaloby a nemôže byť dôvodom
na odmietnutie podania, pretože civilné sporové konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (právo
pozná súd). Pokiaľ ide o predloženie originálu plnomocenstva uviedla, že prostredníctvom svojho
právneho zástupcu opakovane predložila plnomocenstvo v elektronickej forme, zaručenou elektronickou
konverziou z listinného dokumentu do elektronického dokumentu. V rámci právnej istoty uviedla, že

opakovane takýmto spôsobom plnomocenstvo prikladá aj ako prílohu podaného odvolania.

3. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario ) uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 391
ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

5. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

6. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa ods. (2) v uznesení
podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo
opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Podľa ods. (3) ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní

pokračovať.

7. Podľa § 89 ods. 1 veta prvá CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

8. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na

celé konanie, alebo len na určité úkony.

9. Civilné sporové konanie začína zásadne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať okrem
všeobecných náležitostí podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP aj osobitné náležitosti uvedené v ust.
§ 132 ods. 1 CSP. Jednou z takýchto osobitných náležitostí je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Pod rozhodujúcimi skutočnosťami
je potrebné rozumieť údaje, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť. Žalobca musí uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe
ktorého si uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu
(nemožnosť zámeny s iným skutkom). Právnu charakteristiku skutku, tzn. právny dôvod žaloby, žalobca

nie je povinný v návrhu uviesť. Opísanie rozhodujúcich skutočností poslúži k vymedzeniu predmetu
konania po skutkovej stránke. Zároveň si týmto spôsobom žalobca plní aj svoju povinnosť tvrdenia.

10. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobkyňa už v podanej žalobe dostatočne určito
a zrozumiteľne vymedzila skutkový dej, na základe ktorého sa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým

by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej žiadanú istinu s príslušenstvom. Nie je správny
záver súdu prvej inštancie, že uplatnený nárok žalobkyňou je nejasný a nezrozumiteľný. Tak ako to
uviedla žalobkyňa aj v písomnom podaní z 30. apríla 2019, ktorým reagovala na výzvu na upresnenie
žaloby, rovnako aj v samotnom odvolaní, nie je neurčitosťou alebo nejasnosťou žaloby, predmetom
ktorej je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, skutočnosť, že navrhovaný výrok

rozsudku neobsahuje vymedzenie, ktorá časť spoločného majetku bývalých manželov bude prikázaná
niektorému z nich. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že predmetom vyporiadania nie sú konkrétne hnuteľné,
resp. nehnuteľné veci, alebo iný majetok, ale vzhľadom na opísanú situáciu, ktorá nastala po rozvode jej
manželstva so žalovaným, je tento povinný na vyporiadanie BSM jej vyplatiť alikvotnú čiastku zo získanejkúpnej ceny rodinného domu. Žalobný petit formulovaný žalobkyňou zodpovedá aj ust. § 137 písm. a/
CSP, v zmysle ktorého sa žalobou možno domáhať aj splnenia povinnosti. V štádiu rozhodovania súdu
prvej inštancie neboli stranami sporu tvrdené a ani preukazované skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

záver o tom, že do masy vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva majú patriť nejaké ďalšie
veci, alebo majetkové práva a hodnoty, ktorá okolnosť by sa mala prejaviť aj vo výroku súdneho
rozhodnutia. V prípade, že by takéto skutočnosti v ďalšom konaní vyšli najavo, je vecou procesného
postupu súdu, aby na túto skutočnosť reagoval, a to najmä s ohľadom na ust. § 216 ods. 2 CSP, podľa
ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak

určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Ďalším dôvodom pre ktorý súd prvej inštancie odmietol žalobu pre jej neúplnosť bola absencia
podpisu žalobkyne spôsobená tým, že nebolo súdu predložené perfektné splnomocnenie jej právneho
zástupcu, ktorý v jej mene žalobu podal.

12. Z obsahu spisu v listinnej podobe ako aj v elektronickej podobe odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie nezistil, že by právny zástupca žalobkyne predložil splnomocnenie na zastupovanie
jej osoby v súdenej veci v zmysle ust. § 36 ods. 3 zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-
Governmente). Okresný súd postupoval správne, pokiaľ právneho zástupcu žalobkyne vyzýval na

predloženie originálu tohto plnomocenstva. Ak však právny zástupca plnomocenstvo riadne nepredložil
mal vyzvať priamo žalobkyňu na odstránenie vady žaloby a na predloženie žaloby opatrenej jej
podpisom, prípadne na predloženie plnomocenstva. Súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval,
ale bez ďalšieho aj z tohto dôvodu žalobu žalobkyne odmietol. Tento jeho postup nepovažoval
odvolací súd za správny. V súvislosti s touto skutočnosťou odvolací súd poukazuje na to, že právny

zástupca žalobkyne ani v prípade podaného odvolania spôsobom v zmysle § 36 ods. 3 zákona o e-
Governmentenepredložildosúdnehospisusplnomocnenienazastupovaniežalobkyne.Splnomocnenie
s elektronicky podpisom preukazuje, že ho podpísal priamo právny zástupca žalobkyne, ale nie,
že k udeleniu splnomocnenia stranou sporu právnemu zástupcovi došlo. Je preto významné, aby
uvedené plnomocenstvo bolo opatrené podpisom splnomocniteľa, t.j. žalobkyne. Splnomocnenie má

preukazovať prejav vôle žalobkyne dať sa v konaní zastupovať práve označeným právnym zástupcom
(§92 ods. 1 CSP). V prípade predloženia tohto plnomocenstva formou konverzie by doložka o konverzii
potvrdzovala, že uvedené plnomocenstvo v konvertovanej forme zodpovedá originálu, ktorý je opatrený
podpisom žalobkyne. V prípade „obyčajného“ elektronického doručenia možno konštatovať, že uvedené
plnomocenstvo je opatrené iba podpisom právneho zástupcu. Krajský súd pre odstránenie tejto vady

podaného odvolania vyzval právneho zástupcu žalobkyne na predloženie originálu plnomocenstva,
právny zástupca túto výzvu splnil a 03. septembra 2019 bol krajskému súdu doručený originál
plnomocenstva udeleného žalobkyňou jej právnemu zástupcovi. Na základe toho potom odvolací súd v
odvolacom konaní konal s právnym zástupcom žalobkyne a bol tým zhojený nedostatok vlastnoručného
podpisu žaloby žalobkyňou.

13. Odvolací súd na základe týchto skutočností napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o
trovách tejto časti konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).