Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. október 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620201773
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1620201773.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: H., zast. T., proti

žalovanému: Slovenská republika, zast. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, 817
47 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v okrese T., obci Z., katastrálnom území Z., zapísanej Okresným úradom T. na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcela registra „E“ č. XXXX/XX o výmere 4.791 m2, druh pozemku: orná pôda.

II. Súd v y p o r i a d a v a zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že parcelu registra „E“ č. XXXX/XX

o výmere 4.791 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie Z. prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet č. IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX pod VS XXXXXXXX s uvedením poznámky: „Okresný súd Malacky 32C/61/2020“ náhradu za
vyporiadavanýpodiel,atovovýške27.308,70Eurvlehotedotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2020 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k pozemku s parc. č. C-KN XXXXX - orná pôda o výmere 6592 m2, zapísanému na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Z. v okrese T. (ďalej len „Pozemok XXXXX“) a tiež
k pozemku s parc. č. E-KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 4791 m2, zapísanému na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Z. v okrese T. (ďalej tiež len „Pozemok XXXX/XX“), pričom
jeho spoluvlastnícky podiel na oboch Pozemkoch je o veľkosti 1. Žaloba bola podaná, pokiaľ sa týka
Pozemku XXXXX, proti pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade V. obaja na neznámom mieste, ktorých v

konaní zastupoval Slovenský pozemkový fond. Vo vzťahu k Pozemku XXXX/XX bola žaloba podaná
proti žalovanému: Slovenská republika, pôvodne v zastúpení Okresný úrad Košice, resp. Okresný úrad
Bratislava, neskôr v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.

2. Vo vzťahu k pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade V. bolo konanie uznesením tunajšieho súdu č.k.
32C/61/2020-136 zo dňa 16.02.2022 zastavené, keďže súd zistil, že títo žalovaní nie sú neznámymi
vlastníkmi a že obaja zomreli pred podaním žaloby, teda sa jednalo o neodstrániteľný nedostatok

procesnej podmienky. Predmetom konania preto ostalo výhradne zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného (ako pôvodne žalovaného v 3. rade) k Pozemku XXXX/XX.3. Žalobca v žalobe uviedol, že je spoluvlastníkom Pozemku XXXX/XX . s podielom 1/2, pričom
druhým podielovým spoluvlastníkom tohto Pozemku je Slovenská republika titulom odúmrte. Pozemok
sa nachádza vo východnej okrajovej časti mimo zastavaného územia obce Z., je bez oplotenia,

voľne prístupný a obklopený poľnohospodárskymi pozemkami, pričom je využívaný na pestovanie
poľnohospodárskych plodín. V blízkosti sa nachádza zástavba rodinných domov. Je vylúčené, aby bol
žalobca vo svojich vlastníckych právach obmedzovaný v prípade, že jeho záujmom je Pozemok XXXX/
XX užívať v súlade s najlepším účelom, ktorému by mohol slúžiť. Žalobca poukázal na to, že lokalita,
kde sa Pozemok nachádza, je lokalitou s funkčným využitím, ako vyplýva aj zo znaleckého posudku N.

č. XXX/XXXX. Keďže žalovaný nadobudol Pozemok XXXX/XX titulom odúmrte, je vysoký predpoklad,
že zostane bez funkčného využitia. Žalobca so žalovaným nerokoval, čo však ani nie je jeho zákonná
povinnosť. Žalobca ďalej nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, kde účelné využitie nehnuteľnosti
nie je možné a navrhuje toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a nehnuteľnosť prikázať do výlučného
vlastníctva žalobcu za finančnú náhradu podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva,
ako aj s navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania, avšak nesúhlasí s navrhovanou výškou náhrady.
Namietol, že cena 6,07 Eur / m2 nezodpovedá výške trhovej hodnoty spornej nehnuteľnosti. Pozemok
XXXX/XX sa nachádza v lokalite s funkčným využitím „plochy bytovej zástavby“, čomu zodpovedá aj
žalovaným vyžiadaná Územnoplánovacia informácia obce. Je ho preto bez akýchkoľvek pochybností

nutné považovať za stavebný pozemok. Podľa údajov vyplývajúcich z Cenovej mapy nehnuteľností je
priemerná štatistická cena obdobných pozemkov v danej lokalite 51 Eur za 1 m2. Podľa znaleckého
posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom zistenia všeobecnej trhovej hodnoty obdobného pozemku
v obci Z., je trhová hodnota takého pozemku 30,48 Eur / m2, pričom v tomto prípade tvar pozemku
neumožňoval umiestnenie rodinného domu, ktoré obmedzenie však v prípade Pozemku XXXX/XX nie

je dané.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s § 177 CSP pojednávanie na deň 17.10.2022, na ktorom
žalobcazotrvalnasvojejžalobe,pričomuviedol,žeaktuálnatrhováhodnotaPozemkuXXXX/XXje11,40
Eur za meter štvorcový. Proti žalovanému nežiadal priznať náhradu trov konania. Zástupca žalovaného

uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k Pozemku XXXX/XX.,
ako aj s navrhovaným spôsobom vyporiadania, nakoľko reálna deľba v zmysle aktuálnych predpisov
nie je možná. Uviedol tiež, že sa so žalobcom dohodli na výške primeranej náhrady, a to 11,40 Eur za
1 m2, pričom primeranú náhradu žiada zaslať na č. účtu SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod
VS: XXXXXXXX s tým, že do poznámky žiada uviesť číslo súdneho konania. O náhrade trov žiadal

rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nebude mať nárok na náhradu trov konania, keďže v tomto type sporu
jedna strana získa nehnuteľnosť a druhá získa primeranú náhradu, preto by sa mal uplatniť § 255 ods.
2 CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXXX k.ú. Z., výpis z LV č. XXXX

k.ú. Z., Znalecký posudok N. č. XXX/XXXX, Snímka zo satelitnej mapy pozemkov, Výpis z cenovej mapy
nehnuteľností, Snímka z katastrálnej mapy, Inzerát na predaj ornej pôdy v relevantnej oblasti, Výpis z
LV č. XXX, XXXX, XXXX, k.ú. Z., Usmernenie generálneho riaditeľa sekcie verejnej správy MV SR č.
2/XVII/1, Snímky z katastrálnej mapy, Výpis z územného plánu obce, Územno-plánovacia informácia
z 08.12.2020, Dohoda o zrušení a vyporiadaní PS č. XXXXX/XXXX/PKZP-KXXXXX/XX.XX, Územno-

plánovacia informácia z 09.11.2020, Výpis z cenovej mapy, Znalecký posudok STATUS Plus, s.r.o. č.
XX/XXXX, Výpis LV č.XXXX k 17.10.2022. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

7. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej ako
zákon č. 330/1991 Zb.), Slovenský pozemkový fond a správca v konaní vo veciach pozemkových
úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zastupujú neznámych vlastníkov
pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe.

8. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve
štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie
je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti,ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji,
zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri
prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

9. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb., Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov
koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej
nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy,
ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach

lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo
veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.
10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych
pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

14. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu sú žalobca a žalovaný
podielovými spoluvlastníkmi Pozemku s parc. č. E-KN XXXX/XX - orná pôda o výmere 4791
m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Z. v okrese T. s
veľkosťou spoluvlastníckych podielov po 1/2. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva

vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo
vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Občiansky zákonník stanovuje možné spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu taxatívne takto:

a) reálne rozdelenie veci
b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu
c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.

Súd prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie veci podľa odbornej literatúry aj pri posudzovaní
možnosti reálneho rozdelenia veci, teda nielen pri prikázaní veci za náhradu, a vždy musí dodržať
zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania. Súd sa preto v posudzovanej veci najprv
zaoberal otázkou, či je rozdelenie Pozemku dobre možné. Táto podmienka pritom podľa názoru súdu
nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným

opodstatnením takéhoto rozdelenia. Vzhľadom na veľkosť Pozemku, ktorého spoluvlastníctvo má súd
zrušiť a vyporiadať (4791 m2) dospel súd k záveru, že reálna deľba Pozemku neprichádza do úvahy,
pretože sa jedná o pozemok poľnohospodársky, nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce
a teda sa naň vzťahuje zákonný zákaz drobenia podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Pri
rozdelení Pozemku by vznikli dva pozemky o výmere menej ako 3000 m2, teda by došlo k rozdrobeniu

poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne, čo je ust. § 23 ods. 1 cit. zák. výslovne zakázané. Z tohto
dôvodu a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že obe sporové strany zhodne žiadali, aby bola celá vec
prikázaná za náhradu žalobcovi, súd uzavrel, že vyporiadanie spoluvlastníctva Pozemku je možné a
vhodné vykonať tak, že Pozemok bude v celosti prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd pritomuvádza, že predmetom vyporiadania môže byť vždy len celá vec, nie iba spoluvlastnícky podiel. Ak súd
vec prikazuje za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, vo výroku výslovne uvedie, že sa
prikazuje celá vec, nie podiel (NS ČR 22 Cdo 2281/2003). Súd žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému

náhradu za jeho podiel vo výške zhodne uvádzanej oboma sporovými stranami, t.j. 11,40 Eur za m2,
celkovo 27.308,70 Eur.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Pri rozhodovaní o nákladoch konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a

zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t.j. keďže pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva ide o iudicium duplex) však nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo
strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť
nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto ani nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie
spoluvlastníctva. Strany môžu súdu uviesť svoj návrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak

konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy. Preto procesný
úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva došlo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je ani možné vychádzať zo zásady
procesného úspechu vo veci, nakoľko strany tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Súd nie
je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach

tejto právnej normy. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu na mieste, aby si každá strana platila
náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Z
uvedeného dôvodu rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).