Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121480827
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6121480827.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45,

085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, o zaplatenie 2.245,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7Csp/79/2021-171 zo dňa 4.3.2022 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne na Okresnom súde Banská
Bystrica domáhal ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu 2.245,23 eur ako istinu, 1.077,51 eur úrok, 165,08 eur
úrok z omeškania a ďalej úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.312,59 eur od 24.3.2021

do 22.4.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.262,59 eur od 23.4.2021 do 24.5.2021,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.212,59 eur od 25.5.2021 do zaplatenia a trovy konania.
Prvoinštančný súd zistil, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou
sporiteľňou, a.s. dňa 24.11.2015 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver). Bol jej poskytnutý
spotrebiteľský úver na čokoľvek v sume 3.230 eur s fixnou úrokovou sadzbou 16,90 % ročne. Výsledná
výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy bola 14,90 % ročne. Výška splátky bola dohodnutá na

56,84 eur splatnej vždy 25. deň v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 25.12.2015. Bolo
dohodnutých 108 splátok s konečnou splatnosťou dňa 25.11.2024. Splácanie bolo rovnomerné. RPMN
bola určená vo výške 17,33 %. Úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške. Pri určení zľavy z úroku bol
dohodnutý postup uvedený vo zverejnení. Priemernou hodnotou RPMN bola suma 15,55 %, celkovou
čiastkou spojenou s úverom suma 6.136,53 eur. Odplata podľa Občianskeho zákonníka predstavovala
16,62 %. Poplatok za poistenie úveru bol dohodnutý 1,92 eur mesačne a splatný v termíne a periodicite

splátky úveru.
Úver mal byť použitý na vyplatenie záväzku, a to č. XXXXXXXXXX- splátkový úver v B. B. s mesačnou
splátkou 41,91 eur, aktuálny zostatok záväzku bol 2.244,58 eur.
Banka uzatvorením zmluvy poskytla dlžníkovi zľavu z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok
uvedených vo Zverejnení. Banka splnenie podmienok pre priznanie zľavy prehodnocuje každý
kalendárny mesiac počas celého obdobia trvania úverového vzťahu. Zmenu výšky úrokovej sadzby

z dôvodu splnenia alebo nesplnenia podmienok pre priznanie zľavy a obdobie, od kedy je zmena účinná,
banka dlžníkovi oznámi oznámením. Pohľadávka banky zaniká až jej úplným splatením. Bola dohodnutámožnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky. Súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015, ďalej Produktové obchodné
podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015,

Sadzobník a Podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Súčasti zmluvy
sú prístupné na obchodnom mieste banky v elektronickej forme.
Súčasťou zmluvy o úvere bol dodatok k zmluve zo dňa 22.9.2016, podľa ktorého došlo k zmene znenia
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX v časti „výška splátky“ a „splatnosť“ tak, že v období od 25.9.2016 do
25.2.2017 je výška splátok 20 eur so splatnosťou k 25. dňu v kalendárnom mesiaci a po uplynutí tejto

doby mala banka prepočítať zvyšné splátky podľa aktuálnej výšky pohľadávky tak, aby bola konečná
splatnosť úveru zachovaná.
Prvoinštančný súd mal k dispozícii aj prehľad splácania úveru do konečnej splatnosti uvedený
v splátkovom kalendári z 27.11.2015.
Ďalej bolo zistené, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 937,63 eur
do 15. dní výzvou zo dňa 30.1.2020. Uvedené podanie bolo podané na pošte 3.2.2020. Mimoriadna

splatnosť úveru v podaní z 3.3.2020 bola oznamovaná žalovanej, keď zosplatnenie úveru nastalo
k 2.3.2020. Žalovaná prevzala túto listinu dňa 10.3.2020.
Následne právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlhu 3.527,60 eur, pretože v opačnom
prípade Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku z úveru postúpi tretej osobe. Listina bola doručovaná
žalovanej podaním na poštu dňa 21.12.2020. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

č. 0215/2021/CE z 23.3.2021 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená zo Slovenskej sporiteľne na
aktuálneho žalobcu.
Súd zistil, že žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru sumu 2.485,42 eur, z toho do dňa postúpenia
pohľadávky sumu 2.385,42 eur.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka a podľa § 261 ods. 3 písm.

b/ Obchodného zákonníka. Vychádzal aj z ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej z ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ďalej z ust. § 54 ods. 1, 2, § 39,
§ 524 a § 525 a § 526 Občianskeho zákonníka. Vec ďalej posúdil podľa § 89 ods. 1 a podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách a vychádzal aj z ust. § 1 ods. 1, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ a § 17 ods.
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Skonštatoval, že úver, ktorý získala žalovaná, má charakter spotrebiteľského úveru a bol jej
poskytnutý bankou, ktorá jej poskytla tento úver na základe bankovej licencie. Preto bolo potrebné
skúmať podmienky postúpenia tejto pohľadávky bankou na nebankový subjekt. Prvoinštančný súd
dospel k záveru, že žalobca pred postúpením pohľadávky preukázal existenciu všetkých zákonom
predpokladaných výziev vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ďalej bola doručená

listina o zosplatnení úveru a výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvoinštančný súd považoval
úver za bezúročný a bezpoplatkový, pretože chýbali náležitosti úverovej zmluvy. Preto aj k zosplatneniu
úveru nedošlo riadne.
Pokiaľ prvoinštančný súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná pri zohľadnení úhrad
2.485,42 eur ku dňu postúpenia pohľadávky nemohla sa dostať do omeškania, a to vzhľadom na v tom

čase splatnú časť úveru len v rozsahu 1.885,95 eur. Žalovaná mala ku dňu tvrdeného postúpenia
pohľadávky platenie úveru predplatené až v sume 599,47 eur. V čase vystavenia výziev zo dňa
30.1.2020, 3.3.2020 a 17.12.2020 Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalovaná nebola ešte v omeškaní so
žiadnou splatnou splátkou poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto týmito výzvami ani nemohla byť
splnená podmienka vyplývajúca z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách o upozornení žalovanej na jej

omeškania pred postúpením bankovej pohľadávky tretej osobe. Keďže žalovaná sa vôbec nedostala do
omeškania, nemohli byť preukázané ani podmienky platného postúpenia pohľadávky na žalobcu. Preto
prvoinštančný súd pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol.
Pokiaľ sa týka okolností, ktoré vylučujú predčasné zosplatnenie úveru a tým robia úver aj bezúročný
a bez poplatkov, prvoinštančný súd poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských

úveroch, kde je podstatnou náležitosťou zmluvy nielen uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, ale aj opísanie podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že poskytnutý úver bol úročený sadzbou 14,90 % za splnenia podmienok
uvedených v externom dokumente označenom ako „Zverejnenie“, ktorý bol ako jeden zo súčasti zmluvy
prístupný len na obchodnom mieste alebo na webovom sídle pôvodného veriteľa. Súd nespochybnil

možnosť dodávateľa upraviť niektoré zmluvné podmienky v externej dokumentácii. Tieto zmluvné
podmienky by mali byť nepochybne súčasťou zmluvy samotnej. Ak aj daná zmluva niektoré podrobnosti
(zmluvné dojednania) neobsahovala odkazujúc pritom na ďalšie súčasti, tieto súčasti musia byť
spotrebiteľovi nielen v obchodnom mieste dostupné, ale priamo odovzdané a musí mu byť odovzdanáaj samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu. Takáto
povinnosť veriteľovi vyplýva priamo z § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nebolo preukázané,
že by žalovanej bol zo strany právneho predchodcu žalobcu pri uzavieraní zmluvy odovzdaný alebo

doručený ako súčasť zmluvy aj dokument obsahujúci podmienky upravujúce uplatňovanie zľavnenej
úrokovej sadzby poskytnutého úveru. Žalovanej nepredložil žiaden dokument, ktorý by osvedčoval jeho
odovzdanie spolu so zmluvou žalovanej. Teda preskúmavaná zmluva neobsahovala jednu z náležitostí
uvedených v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje náležité vyjadrenia podmienky

zmluvy o úvere uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva neobsahuje správnu výšku všetkých
splátok, prinajmenšom však výšku poslednej splátky. Prvoinštančný súd vychádzal zo splátkového
kalendára, ako aj zo skutočností, že súčin všetkých splátok po 56,84 eur pri dohodnutom počte 108 činí
sumu 6.138,72 eur, a nie sumu 6.136,53 eur uvedenú v zmluve o úvere ako celková čiastka spojená
s úverom. Splátkový kalendár obsahuje údaj o inej výške poslednej splátky, a to vo výške 54,65 eur,

avšak splátkový kalendár nie je prílohou zmluvy a z obsahu splátkového kalendára vyplýva, že má len
informatívny charakter.
Teda zmluva o úvere neobsahuje správne a úplné údaje o výške všetkých splátok a pre nesplnenie si
uvedenej povinnosti nie je možné nahradiť túto okolnosť všeobecnou informáciou vyplývajúcou z bodu
5.17 POP o tom, že posledná splátka je vo výške zostatku pohľadávky. Preto prvoinštančný súd

považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na uvedené okolnosti ku dňu žalobcom tvrdeného zosplatnenia úveru 2.3.2020 bola žalovaná
povinná na splátkach zaplatiť sumu 1.488,85 eur, no v skutočnosti už mala uhradenú sumu 1.995,42 eur,
teda nemohla byť v omeškaní so splátkou úveru minimálne 3 mesiace, čo je nevyhnutnou podmienkou
pre vznik možnosti zosplatnenia úveru. Preto aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je absolútne

neplatným právnym úkonom podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto
prvoinštančný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Výrok o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
2 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal rozhodnutie
prvoinštančného súdu v celom rozsahu s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Žalobca namietal, že prvoinštančný súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru. Žalobca sa nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu vo vzťahu k záverom
o zľavnenej úrokovej sadzbe. V prejednávanom prípade bola medzi stranami zmluvy, teda medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, dohodnutá fixná (nemenná) úroková sadzba vo výške

16,9 % ročne. Na túto fixne dohodnutú úrokovú sadzbu pri splnení konkrétnych podmienok mohla
byť žalovanému poskytnutá zľava až do výšky 2 %. Teda fixne stanovená úroková sadzba nebola
zmenená, znižovala sa len o zľavu, ktorú poskytol žalobca na základe Zverejnení. Zverejnenie bolo
súčasťou zmluvy, pričom podľa podmienok určených Zverejnením sa zľava poskytovala vo výške 1,5
% ročne a 0,5 % ročne. Podmienky pre získanie a pre zachovanie zvýhodnení musel žalovaný spĺňať

v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, aj počas celého trvania úverového vzťahu. Žalobca namietal preto
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, keďže zo zmluvy bez pochybností vyplýva, že dohodnutá úroková
sadzba fixná vo výške 16,9 % ročne bola náležite v zmluve dojednaná a nespôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť zmluvy. Zverejnenie bolo súčasťou zmluvy, ktoré bolo žalovanému odovzdané
a s ktorým sa mohol žalovaný oboznámiť. Podľa čl. III. bod 1 zmluvy takáto listina sa stáva súčasťou

uzatvorenej zmluvy, teda neoddeliteľnou súčasťou a je pre obe strany záväzná bez ohľadu na to, či sú
samotne podpísané listiny zmluvnými stranami. Uvedené je v súlade aj s praxou iných odvolacích súdov,
kde žiadna norma spotrebiteľského práva nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako
jediný dokument, resp. aby každá časť takéhoto dokumentu bola osobitne podpísaná.
Žalobca má za to, že zmluva obsahom spĺňa určitosť a jednoznačnosť úrokovej sadzby (fixná vo výške

16,9%ročne)ažalovanýbolvzmyslezmluvyospotrebiteľskomúverejasneazrozumiteľneinformovaný
o podmienkach na poskytnutie zľavy z takto dohodnutej fixnej úrokovej sadzby v zmysle zmluvy, ako
aj o tom, že úroková sadzba bude uplatňovaná opäť v dohodnutej výške po tom, čo žalovaný prestane
spĺňať podmienky zľavy z úrokovej sadzby.Žalobca ďalej namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu o absencii
správnej výšky všetkých splátok, prinajmenšom poslednej splátky a ich dohodnutého počtu, kedy reálne

celá zaplatená suma mala predstavovať 6.138,72 eur a nie sumu uvedenú v zmluve vo výške 6.136,53
eur. Podľa časti I. čl. I bod 1 sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi formou pravidelných mesačných splátok od splatnosti prvej splátky dňa 25.12.2015 do konečnej
splatnosti dňa 25.11.2024 vo výške 56,84 eur. V zmluve bolo dohodnuté, že počet splátok bude 108
a celková čiastka spojená s úverom predstavuje 6.136,53 eur. Žalovaný v zmluve potvrdil, že súčasťou

zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, Produktové obchodné podmienky, Sadzobník a podmienky
určené Zverejnením. Podľa Produktových obchodných podmienok (bod 5.17) platí, že posledná splátka
je vo výške zostatku pohľadávky banky. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považoval za nesporné,
že výsledná suma je uvedená v správnej výške práve s poukazom na Produktové obchodné podmienky,
keď posledná splátka bola tvorená zostatkom pohľadávky banky vo výške 54,65 eur na rozdiel od
predchádzajúcich mesačných splátok vo výške 56,84 eur. Žalobca je preto toho názoru, že spotrebiteľ,

teda žalovaný, bol v zmysle požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne informovaný
o tom, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Ak
by aj bolo pripustené, že rozdiel medzi celkovo zaplatenou sumou a sumou, ktorá by predstavovala
len mechanicky násobok splátok bol vo výške 2,19 eura, išlo by o zanedbateľný rozdiel, kde aplikácia
prísnej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru voči veriteľovi by bola zjavne neprimeraná. Opäť

žalobca poukázal na existujúcu súdnu prax ostatných odvolacích súdov.
Preto považuje žalobca záver prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti za nesprávny.
Bolo preukázané, že boli splnené všetky predpoklady na to, aby súd žalobe vyhovel a aby pohľadávka
bola žalobcovi ako oprávnenému subjektu, ktorý získal pohľadávku postúpením, v celom rozsahu
priznaná. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že

vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobcu zaujala písomné stanovisko žalovaná. Uviedla, že nesúhlasí s právnou

argumentáciou žalobcu obsiahnutou v odvolaní. V odvolaní napadnutý rozsudok je správny,
reflektujúc pritom skutočnosti zistené v priebehu dokazovania. Žalovaná sa v plnej miere stotožnila
s obsahom napadnutého rozsudku, ktorý považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúco zdôvodnil, vysporiadal sa so všetkými zásadnými skutočnosťami
a argumentmi strán sporu a vec správne vyhodnotil. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.

6. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo

nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, alebo existencia predpokladu „dotvorenia“ skutkového
stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
Podľa námietky žalobcu ide o nesprávne ustálený skutkový stav z vykonaných dôkazov. Hodnotenie
dôkazov súd uvedie v písomnom vyhotovení rozsudku v odôvodnení. Súd hodnotí každý dôkaz
jednotlivo z hľadiska jeho dôležitosti a pravdivosti. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej

súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo
pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

7. Žalobca ďalej namietal, že prvoinštančné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je

naplnený v prípade, pokiaľ na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo
aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.8. Nakoniec žalobca namietal aj nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, ktorý znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces je široký a predstavuje právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so

všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto práv postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
Závažnosť pochybenia závisí od procesnej situácie, ktorá nastala a od intenzity porušenia práva na
spravodlivý súdny proces, pričom nie vždy postup súdu porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý
súdny proces je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu. Je možné niektoré
pochybenia odstrániť aj v priebehu odvolacieho konania.

9. Vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody, ktoré špecifikoval žalobca, odvolací súd dospel k záveru,
že sú dané prvé dva odvolacie dôvody, a to odvolací dôvod, ktorý spočíva v nedostatočne zistenom
skutkovom stave a následne nesprávnom právnom posúdení veci.
Žaloba bola prvoinštančným súdom zamietnutá z dôvodu, že úver poskytnutý žalovanej, vzhľadom

na bezúročnosť a bezpoplatkovosť nebol správne zosplatnený a tým nedošlo k riadnemu postúpeniu
pohľadávky na žalobcu. Nesprávnosť zosplatnenia úveru a tým aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť
prvoinštančný súd videl jednak v spornosti zľavy z poskytnutého úveru a okolností, ktoré mali na
poskytnutie zľavy z úroku na úvere vplyv a ďalej z nesprávneho uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí
žalovaná ako spotrebiteľka zaplatiť, keď nebola správne uvedená v položke „výška splátky“ suma

poslednej splátky.
Ako to vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere, žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s.
Bratislava zmluvu o splátkovom úvere, kde výška úveru predstavovala 3.230 eur. Bez akýchkoľvek
pochybností zo zmluvy vyplýva, že strany zmluvy si dohodli typ úroku fixný do splatnosti a výška úrokovej
sadzby bola dohodnutá na 16,90 % ročne. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava za podmienok, ktoré

sú uvedené vo Zverejnení, poskytla žalovanej zľavu z úrokovej sadzby, kde výsledná výška úrokovej
sadzby po zľave je 14,9 % ročne. Zľava z úroku bola súčasťou Zverejnenia, ktoré Zverejnenie je aj
súčasťou zmluvy v zmysle záverečných ustanovení bod 1 písm. d/ zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Prvoinštančný súd vyhodnotil, že reálne bol úver úročený sadzbou 14,90 % za splnenia podmienok
uvedených v externom dokumente, ktorý podľa prvoinštančného súdu mal byť súčasťou zmluvy, avšak

nebolo preukázané, že by bol odovzdaný tento dokument žalovanej.
Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, prvoinštančný súd posudzoval súčasti zmluvy o úvere bez
toho, aby zabezpečil od žalobcu listinu s názvom Zverejnenie, v ktorej by sa nachádzali podmienky
poskytovania zľavy z úroku, ktorý bol fixný vo výške 16,9 % ročne a ktorý dokument tvorí podľa úverovej
zmluvy súčasť tejto úverovej zmluvy. Súd pritom môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,

ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Uvedená povinnosť súdu nezaniká ani keď žalovaná je zastúpená advokátom.
Keďže bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru žalobkyni je odôvodňovaná práve
nesprávnym uvedením úroku, resp. uvedením úroku v zľavnenej forme bez toho, aby boli zrejmé
podmienky poskytovania zľavy a vzhľadom na spornosť, či uvedené listiny boli k dispozícii žalovanej,

bolo povinnosťou súdu tieto okolnosti zistiť a skutkovo ich vyhodnotiť.
Pre to, aby súd mohol správne vyhodnotiť, či úrok poskytnutý po zohľadnení zľavy uvedenej vo
zverejnení je úrokom zo spotrebiteľského úveru, alebo či úrok bol dojednaný fixnou výškou vo výške
16,9 % ročne, je potrebné zistiť, akým spôsobom sa žalovaná každý mesiac, resp. v inom časovom
období dozvedala o výške poskytovanej zľavy a o výške splátky, vzhľadom na poskytovanú zľavu.

Odvolací súd nezistil žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť a ktoré mohli mať vplyv
na poskytovanú zľavu po tom, čo bol uzatvorený aj dodatok k úverovej zmluve, kde za obdobie od
25.9.2016 do 25.2.2017 bola žalovanej poskytnutá výhoda zníženej splátky 20 eur mesačne.
Pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru o tom, že uvedená listina vo forme Zverejnenia nebola
súčasťou úverovej zmluvy, je potrebné zotrvať na právnom názore, ktorým argumentoval aj žalobca,

že žiaden právny predpis nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument
a aby každá časť takéhoto dokumentu bola osobitne podpísaná. Teda zákon nevyžadoval, aby
Zverejnenie bolo žalovanou podpísané, prípadne, aby bolo zakomponované do textu zmluvy. To,
že tvorilo súčasť zmluvy, je prípustné a tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy so všetkýminásledkami a záväznosťou pre zmluvné strany. Nebolo preukázané, že by uvedená listina žalovanej
nebola žalobcom odovzdaná, resp. právnym predchodcom žalobcu. Preto závery prvoinštančného súdu
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu dôvodu uvedeného v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona

o spotrebiteľských úveroch sú predčasné.

10. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v zmluve absentujú náležitosti vyplývajúce
z § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, kde je potrebné uviesť výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a kde konečná výška, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť, je

uvedená nesprávne vzhľadom na počet splátok a výšku dojednanej splátky 56,84 eura.
Zo zmluvy o úvere vyplýva, že všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch
úverová zmluva vo vzťahu k platbám obsahuje. Nie je správne uvedený len údaj o celkovej čiastke
spojenej s úverom, kedy pri matematickom prepočte 108 splátok po 56,84 eura predstavuje 6.138,72
eur, aj keď v zmluve je uvedená sume 6.136,53 eur.
Odvolací súd poukazuje na to, že údaj uvedený v zmluve (nižšia suma) je údaj, ktorý je v prospech

spotrebiteľa, kde spotrebiteľovi sa ukladá uhradiť oproti násobku splátok počtom jednotlivých splátok
o 2,19 eura menej, než by bolo povinnosťou spotrebiteľa pri bežnom prepočte uhradiť. Teda tento údaj
je v prospech spotrebiteľa a výška tohto rozdielu je tak zanedbateľná, že nemôže spôsobiť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, pretože spotrebiteľ by bol pre pochybenie dodávateľa v neprospech
dodávateľa dvakrát zvýhodnený, a to raz nižšou sumou celkovej čiastky spojenej s úhradou úveru

a druhýkrát bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Je potrebné však vyhodnotiť argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že v súčastiach zmluvy pod
bodom 1 písm. b/ zmluvy sú uvedené aj Produktové obchodné podmienky, kde v bode 5.17 týchto
produktových obchodných podmienok bolo dohodnuté, že posledná splátka je vo výške zostatku
pohľadávky banky.

Pokiaľ by bola žalovaná uhrádzala úver riadne a včas a neboli by jej znižované splátky na 20 eur
v časovom období od 25.9.2016 do 25.2.2017, splátkový kalendár, resp. amortizačná tabuľka už aj
s poukazom na Produktové obchodné podmienky by rátala s poslednou splátkou dňa 25.11.2024
vo výške 54,65 eur. Keďže v zmysle dodatku k zmluve o úvere (dodatok podpísaný dňa 22.9.2016)
bola poskytnutá žalovanej výhoda zníženej splátky v určitom časovom období, banka sa zaviazala

prepočítať výšku splátky podľa aktuálnej výšky pohľadávky banky tak, aby konečná splatnosť úveru bola
zachovaná a výšku splátky banka oznámi dlžníkovi. Z obsahu spisového materiálu však nie je možné
zistiť, a prvoinštančný súd sa touto okolnosťou nezaoberal, pokiaľ vyhodnocoval dôvod bezúročnosti
a bezpoplatkovosti sporného úveru, aj podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Nezistil, či a kedy banka prepočítala výšku splátky podľa aktuálnej výšky pohľadávky a či túto okolnosť

dlžníkovi oznámila, pretože týmto spôsobom malo dôjsť k navýšeniu mesačných splátok na rozdiel od
zmluvyoúverevobdobíod26.2.2017dozaplateniaatýmajkzmeneamortizačnejtabuľky.Vzhľadomna
podmienky, ktoré sa dodatkom k zmluve o úvere menili, nemôže sa zakladať bez ďalšieho bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy.

11. Vzhľadom na to, že odvolacie dôvody žalobcu považoval odvolací súd za dôvodné a vzhľadom
na to, že skutkové okolnosti zistené prvoinštančný súdom neboli, vzhľadom na vývoj zmluvného
vzťahu žalobcu a jeho právneho predchodcu a žalovanej, dostatočne zistené prvoinštančným súdom
a tým aj nesprávne právne posúdené, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, v spojení s ust. § 389 písm. c/ CSP zrušiť a vrátiť

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Bude úlohou prvoinštančného súdu zistiť, či Zverejnenie a Produktové obchodné podmienky boli
žalovanej riadne odovzdané pri podpise úverovej zmluvy. Je potrebné zaobstarať si listinu Zverejnenie,
kde boli určené podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby dojednaného úroku v zmysle zmluvy

o splátkovom úvere, zistiť, akým spôsobom a v ktorých mesiacoch sa táto zľava u žalovanej aplikovala,
na základe akých úkonov banky a následne vyhodnotiť vplyv zľavy na prípadné zvýhodnenia v zmysle
Dodatku k zmluve o úvere. Ďalej prvoinštančný súd zabezpečí prepočet výšky splátky po poskytnutí
výhody zníženej splátky a vyhodnotí, či aj v ďalšom období bola žalovanej poskytovaná výhoda zľavy
z úroku dohodnutom v zmluve. Prvoinštančný súd zistí, či výška novej splátky bola žalovanej riadne

oznámená a či žalovaná bola informovaná o výške jednotlivých splátok po uzavretí Dodatku. Následne
prvoinštančný súd v zmysle názoru odvolacieho súdu vyhodnotí, či Zverejnenie a Produktové obchodné
podmienky boli riadnou súčasťou úverovej zmluvy, či boli pre žalovanú záväzné. Ustáli, či úver bolbezúročný a bezpoplatkový a ďalej, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Pokiaľ
bude mať splnené všetky uvedené podmienky, bude môcť o uplatňovanom nároku žalobcu rozhodnúť.

13. Prvoinštančný súd podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov konania v novom rozhodnutí
o veci.

14. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude aj zaoberať sa podaním Všeobecnej ochrany
práv spotrebiteľov na č.l. 180 súdneho spisu, kde navrhujú na pribratie do konania tento subjekt ako

subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.