Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 68P/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521200185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1521200185.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: R.. F.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, Z., t.č.bytom: V. O., O. 3, Z., zast. AK ZAHRADNIK & Spol.,
s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930 proti jej manželovi: R.. R. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, Z., zast. advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, AK so sídlom Zámocká
18, Bratislava, IČO:42 254 396 , o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností

rodičov na čas po rozvode k mal. deťom: O. O., nar. XX.XX.XXXX, B. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky R.. F. O., rod. O. nar. XX.XX.XXXX a jej manžela R.. R. O., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z. - M. W., zapísané v knihe manželstiev W. úradu Z. - M.
W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. XXX r o z v á d z a .

II. Súd z v e r u j e mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX, mal. B. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. W. O., nar.
XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na mal. O. v sume XXX eur mesačne , na mal. B. v sume XXX eur
mesačne a na mal. W. v sume XXX eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku vždy

do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Súd upravuje styk otca s mal. O., mal. B. a mal. W. tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi
stýkať nasledovne:

- Po dobu prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku každý párny týždeň v kalendárnom
roku v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od

9,00 hod. do 18,00 hod.,
- Od 1. dňa štvrtého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku každý párny týždeň v kalendárnom roku
v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod.,
- Od 1. dňa siedmeho mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku:
· každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a od piatka od 15,00
hod. do nedele do 18,00 hod.

· a počas školských prázdnin určených Vyhláškou MŠVVaŠ SR a sviatkov nasledovne:
- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od piatka pred jarnými prázdninami od 15,00 hod.
do nedele po skončení jarných prázdnin do 17,00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15,00 hod.
do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17,00 hod.,
- počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod.
a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 16.07. od 10,00

hod. do 31.07. do 18,00 hod. a od 15.08. od 10,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod.- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16,00 hod. do
25.12. do 16,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 16,00 hod.,
každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 16,00 hod. do 06.01.nasledujúceho párneho kalendárneho

roka do 16,00 hod.,

s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určený čas ich v mieste svojho
bydliska odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste deti matke riadne a včas vrátiť.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.01.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy
výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode s tým, aby: a) boli deti zverené
do jej osobnej starostlivosti; b)obaja rodičia boli oprávnení zastupovať a spravovať ich majetok; c) otcovi
určiť výživné na mal. O. v sume XXX eur, na mal. B. v sume XXX eur a na mal. W. v sume XXX eur;

d) nežiadala upraviť styk otca s deťmi.

2. Manžel navrhovateľky v rámci písomného vyjadrenia súhlasil s rozvodom, lebo manželstvo považuje
za hlboko a trvalo rozvrátené. K manželstvu uviedol, že ho uzatvárali z lásky. Najprv býval iv podnájme,
po narodení dcéry veroniky dostali od jeho matky polovicu bytu na J. ul. v Z. a polovicu bytu vyplatili jeho

sestre. Svedkami tohto konania boli jeho sestra i jeho matka s partnerom. Prvé problémy v manželstve
otec zadefinoval do obdobia po uzavretí manželstva z dôvodu rozdielnosti ich pováh, názorov. K
tvrdeniu manželky, že jej v marci zablokoval prístup k účtu uvádza, že manželka si zriadila vlastný
účet, kam jej posielal skoro všetky peniaze, ale pre výpadok príjmu pre jeho hospitalizáciu v nemocnici
mal obavu, že neuhradí všetky účty a preto aj manželke poslal na účet nižšiu finančnú hotovosť. K

okolnostiam za trvania manželstva, kedy už spolu nebývali otec uviedol, že manželka ho v lete 2020
žiadala vzdaťsadetívjejprospech akoodmenumuponúklaintímnystykapretojeprenehozarážajúce,
že pokiaľ by sa ho naozaj bála, tak by mu to nenavrhla. Ponižujúce praktiky jeho matky voči nemu
popiera, ale ako ich príklad týchto praktík uviedol vo vzťahu jeho manželky k deťom, keď matka dávala
mal. O. do kúta a na znak ospravedlnenia musela matke bozkávať ruku. Súhlasil, aby boli deti zverené

do starostlivosti matky, aby ich obaja rodičia zastupovali, aby mu bolo určené výživné na mal. O. a B.
po XXX eur mesačne a na mal. W. v sume XXX eur mesačne.
V čase prvého vyjadrenia sa k návrhu na rozvod navrhol upraviť mu styk s deťmi takto: s mal. O. a mal.
B. každý utorok a každý štvrtok od XX,XX hod. do 17,00 hod. a v párnom týždni od piatku od 15,30 hod.
do nedele do 17,00 hod.; s mal. W. každý utorok a každý štvrtok od 15,00 hod. do 17,00 hod. a v párnom

týždni od piatku od 15,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a ak O. a B. nebudú v škole, tak si ich preberie
naraz všetkých troch o 15,30 hod. Osobitne žiadal upraviť stretávanie s s deťmi cez prázdniny a sviatky.

3. Rodičia sa nevedeli dohodnúť ohľadom úpravu styku otca s deťmi, preto ešte v prebiehajúcom konaní
sp. zn. 68P83/2020 vo veci úpravy práv a povinností rodičov k deťom na čas do rozvodu zhodne navrhli

vykonať znalecké dokazovanie ( znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a
dospelých), ktorého závery by sa použili aj na účely rozvodového konania.

4. KS v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/60/2021 - 249 z 13.04.2021 (právoplatné 21.04.2021) zmenil
uznesenie tunajšieho súdu č. k. 68P/72/2020-100 z 21.12.2020 tak, že určil oprávnenie otca stretávať

sa s deťmi každú stredu v roku od 16,00 hod. do 18,00 hod. a každú sobotu od 9,00 hod. do 12,00
ho. Vždy za prítomnosti matky detí a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 68P/83/2020 ( úpp do rozvodu).

4.1. OS Bratislava V vydal neodkladné opatrenie uznesením č. k. 68P/211/2021 - 71 zo dňa 20. 11.2021

(potvrdené KS v Bratislave uznesením č. k. 20CoP/160/2021 - 149 zo dňa 23.11.2021), ktorým určil ( vo
výroku I.) otcovi styk s deťmi : 1) v mesiaci september a október 2021 každý týždeň v sobotu od 9,00
hod. do 18,00 hod. a v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod.; 2) v mesiaci november a december 2021
každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a v stredu
od 15,00 hod. do 18,00 hod. a počas zimných prázdnin 2021/2022 určených Vyhláškou MŠVVaŠ SR

od 26.12.2021 od 9,00 hod. do 28.12.2021 do 18,00 hod. a od 02.01.2022 od 9,00 hod. do 04.01.2022do 18,00 hod.; 3) od januára 2022 každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 15,00 hod. do
nedele do 18,00 hod. a v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a počas prázdnin nasledovne: a) počas
vianočnýchsviatkovkaždýpárnykalendárnyrokod23.12.od16,00hod.do25.12.do16,00hod.akaždý

nepárny kalendárny rok od 25.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 16,00 hod., b) každý nepárny kalendárny
rok od 31.12. od 16,00 hod. do 06.01.nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 16,00 hod., c) počas
jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od piatka pred jarnými prázdninami od 15,00 hod. do
nedele nasledujúcej po skončení jarných prázdnin do 17,00 hod., d) počas veľkonočných sviatkov každý
nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15,00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do

17,00 hod., e) počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07.
do 18,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od
16.07. od 10,00 hod. do 31.07. do 18,00 hod. a od 15.08. od 10,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod. a to na
čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 68P/83/2020.Vo výroku II. súd uznesenie
OS Bratislava V č. k. 68P/72/2020-100 z 21.12.2020 v spojení s uznesením KS v Bratislave č. k.

11CoP/60/2021 - 249 z 13.04.2021 .
Vo výroku III. súd zároveň nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil povinnosť rodičom detí, matke
a otcovi absolvovať psychologické poradenstvo v akreditovanom subjekte za účelom eliminácie
rodičovského konfliktu, zlepšenia rodičovskej komunikácie, práce na zlepšení rodičovských zručností a
práce na uvedomenie si úlohy druhého rodiča, v celkovom počte 15 sedení v týždňových intervaloch,

ktoré sa uskutočnia individuálne alebo spoločne vždy po dohode s povereným zamestnancom centra.
Súd uložil rodičom povinnosť spolupracovať s súdom určeným zariadením, rešpektovať a plniť jeho
usmernenia za účelom realizácie psychologického poradenstva. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.12.2021 .

5.SúdpriebežnepojednávalkonanieorozvodmanželstvamanželovO.vrátaneúpravyprávapovinností
rodičov k deťom na čas po rozvode ( sp. zn. 68P/10/2021) a konanie o úprave práv a povinností rodičov
O. k deťom na čas do rozvodu ( 68P/83/2020), v konaní sp. zn. 68P/83/2020 vykonal dokazovanie aj
znalcom, obe konania rozhodol v merite veci dňa 25.01.2021 a právny zástupcovia rodičov žiadali nimi
dokladané listiny použiť v oboch konaniach.

Z tohto dôvodu súd v tomto konaní (sp. zn. 68P/10/2021) vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjme rodičov, lustráciou v Sociálnej
poisťovni, písomnými vyjadreniami rodičov, CD nahrávkami o realizácii styku otca s deťmi (č.l. XXX,XXX)
potvrdeniami o príjme rodičov, potvrdeniami o návšteve školy, osobitne obsahom pripojeného spisu sp.

zn. 68P/83/2020 ( vo veci úpp na čas do rozvodu), z ktorého sa oboznámil hlavne z nasledovnými
listinami: znaleckým posudkom č.110/2020 ( čl. 83), zápisnicami z pojednávaní zo dňa 23.2.2021
( čl. 135f), zo dňa 26.10.2021 ( čl. 211), zo dňa 14.09.2021 ( čl. 264), zo dňa 25.01.2022 (čl. 360),
zápisnicou z informatívneho výsluchu v konaní sp. zn. 3Em/8/2021 z 25.10.2021 ( na čl. 203); znaleckým
posudkom č. XX/XXXX znalca W.. Et W.. Z., súpisom o dňoch a spôsobe realizovania stretnutí

otca s deťmi, vyjadrením psychiatričky W.. Z., čestnými prehláseniami dokladanými od oboch rodičov,
dokladmi preukazujúcimi mesačné platby rodičov, vyjadrením prof. W.. Q., H.. (čl. 82), kresbami detí,
rozpisom mesačných príjmov a výdavkov zo strany matky , lekárskou správou W.. E., zápisnicou
z informatívneho výsluchu v konaní sp. zn. 3Em/8/2021, písomným vyjadrením Centra I. (k realizácii
výchovného opatrenia), správami kolízneho opatrovníka zo šetrení zo školy detí, záznamom kolízneho

opatrovníka zo šetrenia v rodinnom prostredí z 13.12.2021 a z 30.12.2021, výsluchom psychologičky
detí ako svedkyne W.. V. W. , odborným vyjadrením W.. O. B. ako znalca z odvetvia psychiatria na
matku, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. I. sú

slovenskej štátnej príslušnosti. Z ich manželstva sa narodili tri deti, ktoré sú doposiaľ maloleté. Posledné
spoločné bydlisko mali na adrese: J. XX, Z.. Ani jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Na
pojednávaní dňa 26.10.2021 otec uviedol, že má od februára 2021 inú známosť.

7. Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že zlom vo vzťahu nastal po narodení detí, po každom dieťati

sa situácia zhoršovala. Jej manžel nezvládal rolu otca, deťom sa dostatočne nevenoval, nepomáhal ani
jej s domácimi prácami, starostlivosť o domácnosť nechával len na ňu z dôvodu jeho potreby venovať
sa práci. Manžel trpel depresiami, náhlymi výbuchmi zlosti. Matka v návrhu uvádzala, že otec začal
experimentovať s návykovými látkami. Manžel trávil čas na miesto pomocou s deťmi tým, že popíjalalkohol, rozoberal psychiku masových vrahov, spôsobmi vrážd a navrhovateľke o tom rozpráva. Situácia
v rodine eskalovala na O. XXXX, keď podľa tvrdenia navrhovateľky navrhol rodinnú samovraždu. Po
konflikte vykázal v januári XXXX navrhovateľku aj s deťmi z ich bytu. Po ich odsťahovaní sprvu

otec o deti nejavil záujem, následne ona po mesiaci navštívila ich byt, našla tam lano a od manžela
dostala informáciu , že sa rozhodol obesiť. Následne bol jej manžel odvezení na psychiatriu a sťažoval
sa na protiprávne umiestnenie na psychiatrickom oddelení. Z nemocnice bol prepustená a podľa
navrhovateľky prvý krát až 2.3.2020 prejavil otec záujem o deti. V návrhu navrhovateľka uvádza, že
problémy sa snažili riešiť aj párovou terapiou, ale nebolo to úspešné. Rodičia si uzatvorili u B.. E.

rodičovskú dohodu ohľadom otcovho stretávania sa s deťmi, ktoré bolo realizované za prítomnosti
navrhovateľky.

7.1. Na pojednávaní dňa 04.05.2021 k manželstvu doplnila, že od januára 2020 nebývajú v spoločne
domácnosti a ani spoločne nehospodária, ona má zriadený vlastný účet. Ako jeden z dôvodov rozpadu
manželstva uviedla, že im išlo doma o život, keďže manžel mával rôzne stavy hlavne v noci a odmietal

to riešiť u odborníkov. Preto ona sama hľadala pomoc a podporu dostala od krízového centra.

8. Navrhovateľka (matka) s deťmi nebýva v spoločnej domácnosti s otcom od polovice januára XXXX,
kedy odišla ku svojim rodičom bývajúcim len o pár vchodov od ich posledného spoločného bydliska. býva
s deťmi v 4. izbovom byte, ktorý patrí jej bratovi. V čase šetrenia kolíznym opatrovníkom bol byt čistý a v

hygienickom štandarde. Matka je na rodičovskej dovolenke. Matke pracuje od polovice septembra 2021
ako osobná asistentka svojej sesternice na 140 hodín mesačne, v septembri odpracovala XX hodín. M.
sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ( mentálne postihnutie). T. asistenciu poskytuje v čase, keď
sú deti v škole a na krúžkoch a najmenšieho syna môže mať pri sebe. V. úlohou je pr. robiť jej spoločnosť,
rozvíjať s ňou motoriku, sprevádzať ju do obchodu, variť. Za opatrovanie boli matke vyplatené odmeny

nasledovne: za X/XXXX v sume XXX eur, za XX/XXXX v sume XXX eur, za XX/XXXX v sume XXX,XX
eur. B. z osobnej asistencie má X,XX eur na hodinu, zmluvu má na XXX,XX eur mesačne pri odrobení
XXXhodín.VrokuXXXXpoberalarodičovskýpríspevokvsumeXXX,XXeurmesačne,rodinnéprídavky
na tri deti spolu v sume XX,XX eur mesačne, otec jej platil výživné na deti XXX eur mesačne, mala
príjem ako osobná asistentka. V septembri XXXX boli matke vyplatené rodinné prídavky na miesto sumy

XX,XX eur sumou XXX,XX eur. V roku XXXX poberá mesačne rodinné prídavky na tri deti po XX,XX eur,
výživné od otca na deti spolu XXX eur, má príjem ako osobná asistentka vo vyššie uvádzaných sumách.
Z tohoto vyplýva nasledovný netto mesačný príjem matky: za december XXXX v sume XXX,XX eur
( XX,XX + XXX,XX + XXX); v roku XXXX v sume X.XXX,XX eur ( rodič. príspevok XX x XXX,XX + rodinné
prídavky XX x XX,XX + XXX,XX + odmena za asistovanie XXX+XXX+XXX,XX + výživné od otca X x

XXX + XXX x XX); za január XXXX: rodinné prídavky XX,XX eur, výživné od otca XXX eur, odmena
za asistenčné služby.
W. deklarovala mesačné výdavky na bývanie v roku XXXX (čl. XX): na bytové družstvo XXX,XX eur,
rozhlas a TV X,XX eur, plyn X eur, elektrina XX eur. Za rok XXXX špecifikovala mesačné celkové výdavky
na domácnosť a deti sumou X.XXX,XX eur ( čl. XXX), konkrétne na potraviny XXX,XX eur, bývanie

XXX eur, drogériu XX,XX eur, lekáreň X,XX eur, zdravie XX,XX eur, zariadenie do bytu XXX,XX eur,
zariadenie do bytu XXX,XX eur, mobil XX,XX eur, ostatné XXX,XX eur ( pr. psycholog. B. pre matku,
drobné oblečenie pre matku,..), ročná W. X deti + X dospelý XXX,XX ročne (XX,XX eur mesačne ),
presmerovanie pošty X,XX eur, oblečenie XX,XX eur, obuv XX,XX eur, výlety XX,XX eur, krúžky XX,XX
eur, škola (školské poplatky a pomôcky) XX,XX eur. Zo začiatku roku uvádzala matka aj mesačný

výdavok pre deti na hračky a pomôcky XX,XX eur. V prípade potreby a vyšších výdavkov na potraviny
jej matka a brat nepravidelne poskytnú stravné lístky v hodnote XX-XX eur mesačne.

9. Z obsahu lekárskeho nálezu psychiatričky W.. S. Z. z XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že matka je
u nej vedená v psychiatrickej ambulancii od XX.XX.XXXX s diagnózou: B. stresová porucha, ale netrpí

závažnejším duševným ochorením v zmysle psychózy, ani ťažšou depresívnou poruchou. Z obsahu
lekárskej správy B.. W.. Q., H.. ( fyziater a balneolog) z XX.XX.XXXX bolo preukázané, že matka má
diagnózu: poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou.

10. Matka v rámci vyjadrenia z XX.XX.XXXX (je na čl. XX v spise sp. zn. XXP/XX/XXXX ) k návrhu

uviedla, že za manželstva trpel otec detí depresiami, experimentoval s návykovými látkami, marihuanou,
alkoholom, kokaínom. B. tvrdení matky situácia v rodine eskalovala roku XXXX, kedy mal otec matke
navrhnúť uskutočniť rodinnú samovraždu. V januári XXXX ju s deťmi otec vykázal z ich bytu. Po
mesiaci išla do ich bytu a našla tam stočené lano, pripravenú stoličku pod detskou hojdačkou a prikontaktovaní otca jej uviedol, že sa rozhodol obesiť. Kontaktovala linku 112 , políciu a otec bol odvezený
na psychiatrické oddelenie. Otec prejavil o deti záujem po odídení z bytu až 2.3.2020. Manželské
problémy sa snažili riešiť aj párovou terapiou. Následne otcovi umožňovala kontakt s deťmi za jej

prítomnosti. Podľa názoru makty otec nie je spôsobilý podieľať sa na výchove detí a nie je bezpečné
mu deti zverovať. Znalecký posudok W.. F., B.., W., W. nepovažuje za dostatočne spôsobilý dôkaz na
to, aby sa mohol otec s deťmi stretať osamote. G., že ak je niekto na intelektuálne vyššej úrovni, tak
dokáže pred znalcom ukryť vnútorné nedostatky ( odkázala na prípad Y.).

10.1. Matka už na prvom pojednávaní XX.XX.XXXX ( v sp. zn. 68P/83/2020) potvrdila, že nefunguje
styk otca s deťmi podľa prvého neodkladného opatrenia špecifikovaného vyššie v ods. 4 odôvodnenia
tohto rozsudku. Matka uviedla, že si vedomá celej situácie a chce, aby sa otec s deťmi stretával.
Vyhľadali detskú psychologičku pre deti (W.. W.), obaja rodičia u nej absolvovali aj stretnutie a dá
sa u nej pokračovať. Matka ďalej k vzťahu s otcom uviedla, že v čase jej tretej gravidity sa otec
začal zaujímať o kriminalistikou, vraždy, samovraždy, masových vrahov, rodinné samovraždy, začal

rozprávať podrobnosti o vražde. Podľa matky u otca bola téma rodinných vrážd aj po narodení mal. W..
Tiež sa jej v komunikácií priznal, že si chce zobrať život a potom bol hospitalizovaný. Celé posledné
roky ju ponižoval a útočil na ňu, že je paranoidná.

11. Zo správy N. strediska X. z XX.XX.XXXX vyplýva, že matke poskytovali od leta XXXX psychologickú

pomoc z dôvodu jej strachu zo zhoršovania sa zdravotného stavu jej manžela po narodení ich tretieho
dieťaťa. Sedenia boli ukončené koncom roka 2019 pre ukončenie pracovného pomeru psychologičky,
ktorú matka navštevovala.

12. Manžel navrhovateľky (otec) vidí dôvod rozpadu manželstva aj v tom, že bývali blízko svokrovcov,

ktorí sa im plietli do života a manželka sa vždy spoliehala na svoju mamu, kňaza a doktora. Za
odsťahovanie sa manželky a detí z domácnosti tiež viní matku manželky, lebo podľa jeho názoru práve
ona jej to poradila.

12.1. Otec je zamestnaný vo firme J. M., s.r.o. (R.: XX XXX XXX). Za rok XXXX mal netto mesačný

príjem X.XXX,XXX eur ( vrátane vyplatenej PN-ky), za rok XXXX to bolo vo výške X.XXX,XX eur. T.
toho je otec evidovaný aj ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie (živnostník) od XX.XX.XXXX
(s hlavným predmetom podnikania počítačové služby a služby s počítačovým spracovaním údajov). T.
uviedol nasledovné svoje pravidelné mesačné výdavky ( čl. XXX): hypotekárny úver 246 eur, bytový fond
XXX,XX eur, elektrina za byt XX eur, plyn za byt 6 eur, elektrinu za chatu 10 eur, plyn za chatu 39 eur,

voda za chatu 12,35 eur, internet 9,98 eur, TV 11,99 eur, mobilný paušál 17 eur, služby ako Netflix atď
35,96 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, ročné poistenie bytu 69,93 eur ročne ( 5,80 eur mesačne),
zákonné poistenie vozidla 168,31 eur ročne (14,03 eur mesačne).

12.2. Z výpisu z účtu otca v J., a. s. (čl. XXX spisu) mal súd preukázané, že otec za posudzované obdobie

december XXXX až január XXXX poslal matke výživné na deti nasledovne: v XX/XXXX: XXX eur , v X/
XXXX a X/XXXX po XXX eur mesačne a v mesiacoch X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/
XXXX, X/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX a v X/XXXX po XXX eur mesačne; t. j. spolu X.XXX eur.

12.3. Otec sa tiež v priebehu konania (aj konania sp. zn. XXP/XX/XXXX) vyjadroval k tvrdeniam matky.

B. , že matka s deťmi s ním nebýva od januára XXXX. Do toho času mal s deťmi milujúci vzťah, ktorý sa
naštrbil odchodom matky z domácnosti a negatívnym ovplyvňovaním detí zo strany matky. Aj keď mu
je styk s deťmi umožnený, netrávi ho plnohodnotne. On nie je psychicky chorý ani agresívny, neberie
drogy , nie je alkoholik, nie je obmedzený ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ale matka trpí
psychickým ochorením. Deti ho začínajú odmietať a chce tomu zabrániť. Podľa jeho názoru matka

pozitívne nemotivuje deti k stretnutiu s ním. Počas spolužitia rodičov správanie matky nemalo negatívny
dopad na deti, ale zmenilo sa to až po odchode matky zo spoločnej domácnosti. Otec sa snažil o obnovu
vzťahu s deťmi, navrhol matke psychologickú intervenciu spolu s deťmi, ale matka na to nereflektovala.
Situácia je zlá, deti sa od otca vzďaľujú, deti prezentujú voči nemu postoje matky. Na prvom pojednávaní
23.02.2021 otec uviedol, že sa styk s deťmi realizuje v minimálnom rozsahu a od odsťahovania sa jeho

manželky začali mať deti psychické problémy. Tvrdenia matky nepovažuje za pravdivé a preukázané.
On je neveriaci a keďže ho matka vyzývala k viere, chcel na to prísť logicky, začal si pozerať psychológiu,
čo sú schopní fanatizovaní ľudia spraviť a o svojom štúdiu hovoril matke detí. Príkladom uviedol silno
veriacuženu,ktoráspáchalasamovraždu,abydetiišlidonebaajehomanželkamalapodľajehotvrdeniapo narodení druhého dieťaťa vidiny. Jeho manželka podľa jeho tvrdenia navštevovala kňaza, ktorý nad
ňou vykonával exorcistické rituály. K pokusu o sebevraždu uviedol, že on nebol s deťmi, manželka sa
s ním nechcela rozprávať a tak urobil koncom februára hlúposť, ale nechcel si zobrať život. Skončil na

psychiatrii, ale po prepustení z nemocnice chcel na všetko zabudnúť, dať manželstvo do poriadku.

13. Otec na preukázanie svojho aktuálne zdravotného stavu predložil súdu znalecký posudok č. XXX/
XXXX z XX.XX.XXXX od súdneho znalca W.. R. F., B.., W., W., z ktorého obsahu vyplýva diagnostický
záver, že otec bol podrobený znaleckému psychiatrickému vyšetreniu a jeho stav nespĺňa podľa

Medzinárodnej klasifikácie duševných chorôb (MKCH 10) kritériá pre žiadnu duševnú chorobu, resp.
poruchu.Po„turbulenciách“reaktívnehorodinnéhocharakteru jebadateľnátendenciakjehoustálenosti,
rozvážnosti, so schopnosťou kritického zhodnotenia nedávnej minulosti. Z psychiatrického hľadiska
znalec nevidí žiadnu prekážku k tomu, aby mal otec k deťom osobný , samostatný prístup.

14. Z obsahu záverov znaleckého posudku č. 29/2021 (čl. 297 spisu) W.. et. Mgr. W. Z., znalca z odboru

psychológia, odv.: klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia mal súd preukázané,
že:

XX.X. Pretrvávajúci rodičovský konflikt a destabilizácia primárnej rodiny má negatívny dopad najmä na
mal. B.. U mal. O. je nápadná emočná zaangažovanosť na negatívnom prežívaní matky v rámci jej

identifikácie s matkou v prebiehajúcom rodičovskom konflikte s prítomným depresívnym prežívaním.
Mal. W. vzhľadom na svoj vek reaguje na vzniknutú situáciu najneutrálnejšie. Podľa znalca pobyt
detí u rodičov neohrozuje ich osobnostný vývin. Obaja rodičia majú zvýraznené osobnostné rysy, čo
vyústilo v rivalizáciu rodičov. Rodičia sú schopní vykonávať osobnú starostlivosť o deti len v limitovanej
miere (limity akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča), lebo nie sú schopní dostatočne akceptovať

rodičovskú rolu druhého rodiča pri výchove detí.

14.2. Rodičia netrpia závažným duševným ochorením a ani jeden z nich nie je potencionálnou hrozbou
pre vývin detí bez prítomného rizika ohrozenia duševného stavu detí. Podľa znalca mali deti počas
spolužitia s rodičmi prevažujúco pozitívne väzby vo vzťahu k obom rodičom, ktoré sa však zhoršovali

s eskaláciou rodičovského konfliktu, vážnejším narušením kvality vzťahov v rodine a vzájomnou
nedôverou rodičov. Pre matku je typický pasívny, labilný typ osobnosti, znížený je aktuálne jej zvládací
potenciál, reaktívne je sýtená úzkostno - depresívnou symptomatikou. Pre otca je charakteristický
pasívny, neorganizovaný typ osobnosti, v exponovaných situáciách u neho existuje zvýšené riziko
dezintegrácie adaptácie, nie je u neho aktuálne prítomné riziko zhoršenia sociálnej adaptácie. Znalecké

dokazovanie nepotvrdilo prítomnosť takýchto patologických prejavov u rodičov, ktoré by mali mať
ohrozujúci dopad na výchovu detí. U rodičov môžu byť v záťažových situáciách menej adaptabilné,
konštruktívne formy zvládacích stratégií, avšak bez významného ovplyvnenia ich schopnosti starať sa
o deti , vychovávať ich.

14.3. Aktuálne v rodine dominuje negatívne emočne sýtený konflikt rodičov a ich rivalizujúce stratégie.
Rodičia devalvujú masívnym spôsobom svoje osobnostné charakteristiky a rodičovské kompetencie, čo
sa prenáša aj na subjektívne prežívanie detí. Znalec nezistil, že výchovný vplyv rodičov je nevhodný
pre deti, len je treba obnoviť elementárnu dôveru rodičov v rodičovské kompetencie druhého rodiča.
Deti primárne vnímajú oboch rodičov pozitívne, ale po rozpade rodiny došlo k zvýrazneniu preferencie

matky ako rezidenčného rodiča zvlášť v kontexte rodičovského konfliktu a prítomnej rivalizácie rodičov.
Znalec konštatoval, že matka prenáša svoje negatívne emócie a postoje k otcovi na deti. Výsledky
zistení nepotvrdzujú programovanie detí matkou, ale len prenášanie jej negatívnych emócií a postojov
k otcovi na deti. Nepotvrdila sa ani neschopnosť otca tráviť autonómne čas s deťmi bez prítomnosti
matky, lebo deti majú potrebu sa s ním stretávať.

14.4. Dlhodobá separácia detí môže mať negatívny dopad na citlivé a emočné väzby detí vo vzťahu
k otcovi a to platí aj o poddimenzovanom rozsahu stretávania otca s deťmi vrátane absencie priestoru
pre poskytovanie autonómnej výchovy. Deti sú z psychologického hľadiska pripravené na nerezidenčnú
formu stretávania s otcom, čo by z dlhodobého hľadiska prispelo k stabilizácii rodinných pomerov.

Rodičia však v súčasnosti nie sú schopní efektívnej komunikácie a kooperácie ohľadom zabezpečovania
starostlivosti o deti a len v limitovanej miere akceptujú pri výchove detí rodičovskú rolu druhého rodiča.
Matkamávzhľadomnajejprežívaniekonfliktogénnychinterakciíazraňujúcichzážitkovhyperprotektívne
tendencie k deťom a kvôli intenzívnemu rodičovskému konfliktu si v nedostatočnej miere uvedomujepotrebu autonómnej realizácie rodičovskej role otca. Vzájomná nedôvera rodičov je podporená aj
prítomným úzkostno - depresívnym prežívaním matky a zvýšeným úzkostným sýtením prežívania u
otca, čo vedie k zraňujúcemu prežívaniu vzájomných negatívnych interakcií. Pozorovanie vzájomnej

interakcie detí v prítomnosti rodičov nepreukázalo obvinenia rodičov, že cieľom matky je izolácia detí
od otca a že otec je ohrozením pre fyzickú integritu detí. W. je najmenej ovplyvnený, B. je zneistený a
O. vzhľadom na svoju identifikáciu s matkou má tendenciu preberať interpretáciu rodinných udalostí
tak, ako to prezentuje matka.

14.5. Deti vnímajú konfliktné stratégie rodičov subjektívne senzitívne najmä v emočnej rovine, lebo im
dostatočne racionálne nerozumejú. Znalec odporučil nariadiť rodičom psychoterapeutickú intervenciu.
V súčasnosti nie je dostatočne uspokojená potreba detí po štandardnom stretávaní s otcom a znalec
nezistil ani nevyhnutnosť prítomnosti matky počas stretnutí otca s deťmi. Stretnutia sa podľa znalca
môžu realizovať autonómne s postupným dávkovaním stretávania čo do formy aj rozsahu.

XX. Znalec W.. et W.. Z. sa ústne vyjadril k znaleckému posudku na pojednávaní 26.10.2021, zároveň
odpovedal na otázky účastníkov konania. Znalec pri svojom skúmaní bral do úvahy psychiatrické
správy aj klinicko - psychologické vyšetrenie. Rodičia by sa mali pokúsiť o deeskaláciu konfliktu hlavne
po afektnej stránke, rodina bola nevyvážená a cieľom je rodinu stabilizovať. Podozrenie na psychózu
u otca sa vyvrátilo už pri hospitalizácii v nemocnici na F., nepotvrdil to ani W.. F. a ani pri svojom

vyšetrení sa nepotvrdila prítomnosť psychopatologickej symptomatiky u otca. Pri jeho vyšetrení bola
prítomná u otca úzkostno - depresívna symptomatika a u matky depresívna symptomatika. Aktuálny
rozsah stretávania bral do úvahy pri hodnotení vzájomných vzťahov medzi deťmi a rodičmi. Z vyšetrenia
detí za prítomnosti rodičov pozoroval túžbu detí po kontakte s otcom. Je viac faktorov ako mal.
O. a mal. B. prežívajú rodinnú situáciu: 1. rozpad rodiny a rozchod rodičov, čo je pre deti záťaž;

2. porozvodová dynamika; 3. výrazná konfliktná rivalizácia rodičov. O. bola identifikovaná vo väčšej
miere s matkou, parciálne prebrala interpretáciu rodinných udalostí od matky, čiže nedokázala mať
vyvážený postoj k rodičom, bol u nej zvýraznený pozitívnejší postoj k matke a negatívnejší k otcovi.
Deti vzhľadom na svoj fyzický vek nereagovali rovnako: B. reagoval viac emočne a behaviorálne než
v racionálnej rovine, vyhýbal sa problematike rodičovskej starostlivosti. Hlavne na začiatku vyšetrenia

chlapci reagovali dobre. O. reagovala pozitívne, keď si ju otec všimol a prihovoril sa jej. Vzťah otca a
detí primárne nie je narušený , sekundárne je nepriamo ovplyvnený adaptačným procesom rozvodovej
či porozvodovej situácie. Rodič prenáša na deti negatívne emócie aj keď nechce, ale matka nie je taká,
aby až stredne ťažkým spôsobom manipulovala deti. Ale vzhľadom na jej afektívny charakter osobnosti
a vyhrotenosť rodičovského konfliktu sa to detí dotýka. Matka je zároveň hyperprotektívna, čiže má

tendenciu podhodnocovať význam role otca a stretávanie sa s deťmi. Závery znalca sú, že matka by
sa nemala báť toho, že otec je fyzickým ohrozením pre deti a otec by sa nemal báť toho, že hlavným
cieľom matky je pripraviť ho o deti. Počas znaleckého dokazovania nezistil, že by sa deti otca báli a to
na základe ich autentických a primárnych skúseností. Rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície,
aby vedeli zabezpečil starostlivosť o deti. Osobnostné charakteristiky rodičov by sa v zásade typológie

nemali meniť, ale ich aktuálne psychické rozpoloženie sa môže výrazne meniť, pri kumulácii ďalších
rodičovských konfliktov to môže byť negatívne, ak by rodičia vystavovali deti konfliktom. Pri vyšetrení
nemôže pozerať len na aktuálne psychické prežívanie, treba to vnímať v horizonte z dlhšieho pohľadu,
lebo vyšetrenie netreba robiť každého polroka. Určité instabilné pozície a tendencie u otca sú prítomné,
ale v tom danom čase nebolo u neho riziko zvýšenej sociálnej adaptácie. Otec si uvedomuje ako sa má

v danej sociálnej situácii správať. Nepotvrdilo sa tvrdenie matky, že je otec závažným ohrozením pre
deti. Ale to nevylučuje, že sa nemôže v niektorých záťažových situáciách vo svojom živote a v niektorých
rysov dekompenzovať. K diagnózam v prepúšťacej správe otca z U. F. ( dg. J a J znalec uviedol, že
diagnózu určuje psychiater, ale jedno z pomocných vyšetrení je psychodiagnostika, ktorú robí klinický
psychológ a pomocou psychodiagnostiky sa vylúčilo procedurálne ochorenie. V prípade oboch rodičov

ide o akcentovanú (zvýraznenú) osobnosť, ktorá sa môže prejaviť v niektorých osobitných situáciách.
Použil tu aj klinické metódy: rozhovor a pozorovanie, následne psychodiagnostika (vyšetrenie pomocou
psychologických testov), potom pozorovanie priamej interakcie rodičov a detí. O. bola sama a aj v
prítomnosti každého z rodičov. Jej postoj k otcovi, ktorý verbalizovala pri testoch porovnával s tým, či
to hovorí v každej situácií a ako to korešponduje s neverbálnou stránkou. Už počas vyšetrenia O. bolo

preukázané, že interpretáciu rodinných udalostí prebrala od matky. Povedala mu, že matka jej vysvetlila
čo sa dialo. Stačil ale malý časový priestor, aby bola prirodzene vtiahnutá do pozitívnej interakcie so
súrodencami a otcom. B. negatívny náboj u O.y vo vzťahu k otcovi bol spôsobený rivalizáciou rodičov a
nebol to jej primárny postoj. Keď bola vystavená situácii, že môže byť so súrodencami, tak to nehralodôležitú rolu. Znalec konštatoval, že ak by matka prestala tak intenzívne prežívať, že otec je najväčším
ohrozením pre deti, tak O. by to cítila a ľahšie by reagovala. Vzhľadom na zvýraznené emočné afektívne
prežívanie je málo pravdepodobné, že by matka dokázala potlačiť emócie, aby to deti nevnímali. Znalec

odporučil pomoc rodičom, aby im odborník pomohol oddeliť partnerskú problematiku od rodičovskej a
čím to skôr bude , tým skôr sa situácia upokojí.

16. Obaja rodičia sa v priebehu tohto konania sp. zn. 68P/10/2021 aj konania sp. zn. 68P/83/2020
vyjadrovali k priebehu stretnutí otca s deťmi. Otec sa začal s deťmi stretávať tak, ako si to dohodli

na prvom pojednávaní. Otec zastáva názor, že hlavný problém pri stretnutiach je prítomnosť matky,
ktorá do jeho stretnutí zasahuje svojou prítomnosťou. Taktiež obaja rodičia dokladali do spisu
videonahrávky zaznamenávajúce odovzdávanie, resp. pokus odovzdať deti otcovi. Matka v priebehu
konania (68P/10/2021) dokladala priebeh jednotlivých stretnutí otca s deťmi od 12.12.2020 ( viď čl. 141
- 146, v spise sp. zn. 68P/83/2020 na čl.: 38-42, čl. 212-215), otec sa k nim tiež osobitne vyjadroval ( čl.
92-93, v spise sp. zn. 68P/83/2020 na čl.: 102-103, 379-383, 432-436).

16.1. Matka uvádzala v konaní sp. zn. 68P/83/2020, že na sebe pracuje, chodí na terapie s deťmi a aj
sama, ale deti potrebujú bezpečnosť a dôveru. Lieči sa u psychiatra, psychoterapeuta. Podľa matky deti
otca potrebujú, chce deti aj otcovi dať, ale oni nechcú ísť. Pred začatím súdnych konaní sa otec s deťmi
stretával ráno či poobede - kedy chcel, ona si vždy prispôsobila režim. Keď prišlo súdne rozhodnutie

a určenie pravidelnosti v stretávaní, tak si ona aj deti vydýchli, deti sa uvoľňovali, len O. nechcela otca
vidieť. Ona dáva deťom aj teraz možnosť, či chcú otca vidieť a počuť; je potrebné počúvať deti. Pracuje
s deťmi na tom, aby sa postavili strachu, ale zatiaľ na otca nadávajú. Matka ďalej uviedla, že deti sa
otca báli, aj keď sa stretávali, ale ona ich presviedčala, že je to ich otec a nemajú sa čoho báť. Deti
dôverujú jej bratovi, ale ak by deti vedeli, že idú za otcom, tak by sa od nej neodlepili. Ona sa nevyžíva v

ich strachu a pracuje na tom, aby boli deti pokojné a vedeli sa stretnúť s otcom. Nemá ani problém, aby
sa začalo v H. I. pracovať na vzbudzovaní dôvery detí voči otcovi, ale chce aby sa išlo podľa odporúčaní
W.. W.. Veľa času dala do toho, aby sa deti s psychologičkou W.. W. rozprávali.

17. Obaja rodičia zhodne na prvom pojednávaní ( v 68P/83/2020) dňa 23.02.2021 súhlasili, že začnú

spolupracovať s detskou psychologičkou W.. V. W.. Zároveň si predbežne dohodli sa, aby sa realizoval
styk otca s deťmi za prítomnosti matky každú sobotu od 09:00 hod do 12:00 hod; každú stredu od 16:00
hod. do 18:00 hod. Otec sa zaviazal prispievať na výživu detí mesačne po 550 eur.

17.1. Na pojednávaní dňa 14.09.2021 ( v konaní sp. zn. 68P/83/2020) uviedol otec k styku, že O. a B.

ho odmietajú a W. s ním nemá problém. Snažil sa vec riešiť formou psychologickej intervencie u W.. W.,
ale vo februára XXXX boli dve stretnutia a od februára do júna 2021 tam neboli. Odvolával sa na závery
znaleckéhoposudkuW..etW..Z.,podľaktoréhodetisúpripravenénanerezidenčnúformustretávaniasa
s otcom a prispelo by to k stabilizácií rodinných pomerov. Podľa tvrdení otca na pojednávaní 14.09.2021
boli aj kľudné stretnutia s deťmi, ale mal. O. sa vždy po chvíľke vypýta domov, následne to opakuje B. a

W. má súrodencov rád, tak ide s nimi. Pri styku prevažuje diskomfort pred kľudným stykom a prispieva k
tomu manželka. Počas styku sa otec snaží venovať všetkým deťom, ale jeho styk s deťmi je limitovaný
časom aj osobnou prítomnosťou matky, lebo s jej postojmi a emóciami sa deti stotožňujú.
Matkapotvrdila,ževmesiacijún2021malapsychologičkaW..W.prvéstretnutiatak,žekaždédieťamalo
jedno stretnutie bez matky a ona s psychologičkou konzultovala telefonicky cca aj 10 krát. Poukázala

na to, že od marca 2021 boli covid opatrenia, preto deti nechodili u W.. W., ale na jej odporúčanie
chodila s deťmi k školskej psychologičke, lebo mal. B. sa v škôlke pocikával. Podľa vyjadrenia matky
otec nesúhlasil s školskou psychologičkou. Podstatná je mimoriadne zlá komunikácia medzi rodičmi a
neprispieva k tomu ani prístup otca, ktorý všetko zvaľuje na ňu. Matka poukázala na to, že sa stalo ,
že otec si aj pre deti neprišiel. Matka uviedla, že pri stretnutiach zažíva veľké ponižovanie zo strany

otca a ako príklad uviedla, že k nej zozadu pristúpi a začne jej do ucha šepkať, aby to nikto nepočul
( bližšie to neuviedla). Ďalej uviedla, že O. sama zažila v spoločnej domácnosti správanie otca, preto vie
čo sa doma dialo. Konštatovala, že celkovo sú stretnutia náročné a ťažké pre každého zúčastneného
vrátane otca, lebo deti ho odmietajú. Stretnutia nie sú pre ňu príjemné, spôsobujú jej veľmi silnú ujmu a
oživujú nanovo všetky zážitky zo spoločnej domácnosti. Na stretnutiach je len z dôvodu, že sa nepodarilo

vybaviť asistovaný styk.

17.2. Matka v písomnom vyjadrení z 20.10.2021 ( sp. zn. 68P/83/2020) súdu oznámila, že deti sa dňa
22.9.2021 odmietli s otcom stretnúť, pretože sa ho boja a odmietli absolvovať čo i len prechádzku okolodomu z toho istého dôvodu. Dôvodom boli vzájomné vyeskalované udalosti a potýčka medzi rodičmi,
ktorú opísal každý z rodičov v rámci svojich vyjadrení a doložili k tomu aj videonahrávky.

17.3. Na pojednávaní 26.10.2021 ( v konaní sp. zn. 68P/83/2020) matka uviedla, že otec sa s deťmi
stretáva, len ho odmietajú. Deti navštevujú každý párny týždeň v piatok detskú psychologičku W.. W..
Matka je pri stretnutiach prítomná. Podľa matky ide o hravú terapiu. Na pojednávaní dňa 26.10.2021
matka povedala, že W.. W. sa stretáva aj s otcom.
Podľa vyjadrenia otca matka začala s deťmi chodiť k W.. W. až po tom, čo súd vydal druhé neodkladné

opatrenie ohľadom úpravy jeho stretávania sa s deťmi. Dňa 26.10.2021 povedal, že bol u W.. W. len
raz, už vtedy na neho nepríjemná, ale rozhodol sa pokračovať. Ale v prítomnosti W.. W. nevidel deti ani
raz. Otec poukázal na to, že vzťah detí k nemu a jeho odmietanie nebolo hneď po ukončení spolužitia
rodičov, išlo o postupný proces. Najprv s ním začala mať problémy O., B. na prelome rokov XXXX/
XXXX a mal. W. by s ním na styk odišiel, ak by nebol ovplyvňovaný staršími súrodencami. On W.. W.
kontaktoval niekoľkokrát od februára 2021 do leta 2021 zdôrazňoval závažnosť situácie, ale nebola

ochotná sa deťom venovať pre svoju pracovnú vyťaženosť. Matke navrhol zmenu psychológa, čo sa
nestretlo s pozitívnym ohlasom, lebo sa čakalo na závery znaleckého dokazovania a až v septembri
2021 sa na pojednávaní dozvedel, že matka v tomto čase intenzívne komunikovala s W.. W. a riešila s
ňou situácie. Je presvedčený, že W.. W. je čiastočne ovplyvnená informáciami od matky a on k nej stále
chodí iba preto, že je ochotný spraviť čokoľvek, aby sa k nemu deti začali správať ako to bolo počas

spolužitia rodičov.

17.4. Otec podaním z 3.1.2022 (v konaní sp. zn. 68P/83/2020) súdu oznámil, že od posledného
pojednávania dňa 26.10.2021 styk s deťmi nerealizuje vôbec. K zmene situácie nepomáha ani uložené
výchovné opatrenie, ktorého sa rodičia zúčastňujú v Poradenskom centre I.. Otec bol 2 x sám na sedení,

8 x bol spolu s matkou a matka mala byť tiež sama 2 krát. Matka počas stretnutí stále prezentovala,
že sa otca bojí, nie je ochotná ustúpiť. Podľa názoru otca matka čoraz viac prenáša svoje negatívne
pocity a emócie k otcovi aj na deti. Matka pred tretími osobami opakuje svoje vyjadrenia, mení ich
a pridáva nové verzie, napríklad aj psychologičke W.. W. a kolíznemu opatrovníkovi B.. N.. Otec sa
domnieval, že ak nebude tlačiť na realizáciu styku, situácia sa upokojí a za odbornej pomoci sa jeho styk

s deťmi postupne obnoví. Ale nič sa nezmenilo. Podľa jeho názoru matka nemá záujem o obnovenie
stretávania. Kolízny opatrovník mu oznámil, že nie je ochotný pomôcť rodičom, resp. otcovi realizovať
styk s deťmi podľa nariadeného súdneho rozhodnutia a to ani asistovaným stykom. Preto dal súdu na
zváženie zmenu výchovného prostredia detí.
Podľa názoru otca pokiaľ sa nezmení vnímanie situácie matkou, tak k žiadnej zmene nedôjde a to bez

ohľadu na súdne rozhodnutie. Aktuálne sa nerealizuje nariadené neodkladné opatrenie, lebo ustúpil. W.
si, že matka prijme pozitívne jeho ústupok a bude ochotná pracovať na obnove jeho vzťahu s deťmi.
Vzhľadom na všetky skutočnosti je podľa neho nevyhnutné uložiť aj výchovné opatrenie otcovi, matke
a všetkým deťom a to ideálne formou neodkladného opatrenia, aby bolo okamžite vykonateľné a bolo
by možné realizovať v Centre I.. On rešpektuje prežívanie matky a preto netlačí na výkon rozhodnutia.

Otázka stabilizácie môže trvať polroka až dva roky, kde ale nebude už možné ani uvažovať o obnove
vzťahu otca s deťmi, lebo deti žijú s matkou a tá prenáša na deti pocity a emócie. Deti tu doplatili na
hlboký konflikt rodičov .

18. Z obsahu správy Poradenského centra I. z 24.01.2022 ( čl. 358) mal súd preukázané, že v období

od 04.10.2021 do 18.01.2022 sa v ich zariadení realizovalo výchovné opatrenie nariadené rodičom
za účelom eliminácie rodičovského konfliktu, zlepšenia rodičovskej komunikácie, práce na zlepšení
rodič. zručností a práca na uvedomení si úlohy druhého rodiča. Rodičia sa zúčastnili všetkých stretnutí
v týždňových intervaloch, spolu ich bolo 15 ( 9 bolo pre oboch rodičov, 6 individuálnych s každým z
rodičov). Matka opakovane vyjadrila informácie o partnerskom a domácom násilí počas spoločného

života, vyjadrovala strach o deti, ktoré budú v ohrození. Napriek verbalizovanému súhlasu pokračovať
v spoločnej práci prinášala ďalšie doklady, ktoré mali poukázať na škodlivosť stretnutí. V závere I.
uviedla,ženevidiaperspektívuzlepšeniapripokračovanívpsychologickomporadenstveprerodičovako
dvojicu. Kontakt detí s otcom je dlhodobo prerušený, doteraz realizovaný bol poznačený konfliktnými
udalosťami, pozícia nerezidenčného rodiča je znevýhodnená, preto odporučil opatrenia zamerať na

podporu obnovenia vzťahu otca s deťmi.

19.Zobsahusprávykolíznehoopatrovníkazozáznamu zvykonanejterénnejsociálnejprácevrodinnom
prostredí dňa 13.12.2021 (na čl. 344-350) vyplýva okrem osobných a majetkových pomerov matky avýdavkov na deti vrátane školských aktivít aj to, že vykonal pohovor s matkou. Matka mu uviedla, že
podľa vyjadrenia W.. W. by sa deti nemali s otcom stretávať a že teraz sú deti v stabilizačnej fáze.

20. V rámci konania ( sp. zn. 68P/83/2020) bola ako svedok vypočutá detská psychologička W.. V. W.,
ktorú deti navštevujú každý párny piatok na 1 a polhodinu, pritom matka je pri stretnutiach prítomná.
W.. W. je psychológ aj klinický psychológ a pracuje vo výskumnom ústave detskej psychológie a
patopsychológie. Študovala na J. fakulte UK, v roku XXXX ukončila vzdelanie a odvtedy sa venuje tejto
oblasti. I. je v príbuzenskom ani v inom vzťahu k rodičom detí. Ako prvý ju kontaktoval otec detí s tým, že

hľadá psychológa pre seba a deti a prechádza komplikovaným obdobím. Na prvé stretnutie prišli obaja
rodičiaspolu,bolodospätnepred2až2,5rokom(vtedysapocikávalmal.B.).Nazačiatkukontaktovania
odporučila každému rodičovi zvážiť vlastného psychoterapeuta. Nasledovalo dlhé obdobie, čo s nimi v
osobnomkontaktenebola.Realizovalalenindividuálnetelefonickékonzultácierobené.Otom,čiužmajú
termínpojednávanianasúdeačiužprebehloznaleckédokazovanie.PreCoronubolouzatvorenédetské
centrum. Pomenovali si, že deti potrebujú pomoc a vtedy ešte rodičia neboli rozhodnutí na rozvode.

Matka je v súčasnosti účastná jej stretnutí s deťmi, lebo stretnutia sú naraz pre všetky tri deti. Až približne
od októbra 2021 sa intenzívne vidí ( stretává) každý týždeň s deťmi v piatok, stretnutia trvajú od 13.30
hod. a trvajú asi 1,5 hodiny. 3x sa stalo, že než bola o 12.00 hod. s deťmi, tak o 09.00 hod. ráno prišli
spolu rodičia. Počas stretnutí s rodičmi im hovorila, že ďalšie stretnutia budú s deťmi každé dva týždne.
Psychológ pracuje s informáciami od detí, ale neposudzuje ich pravdivosť. Dňa 29.10.2021 jej prišla

správa od otca, že už nebude pokračovať v sedeniach z dôvodu, že chodí do Centra I. a považuje to za
kontraproduktívne a aj od toho času nie je s otcom v kontakte.

20.1. K psychickému stavu detí uviedla, že deti sa boja napr. dverí, tmy a je to symbol, že tam prechádza
stres. Povedali ( konkrétne O., B.), že sa boja dverí z dôvodu zo strachu, že sa za nimi ukáže otec.

O. jej povedala, že sa strhne pri klopaní na dvere, či tam nie je ohrozenie. Deti chodia na stretnutia
do jej ambulancie v L., tešia sa a vidí medzi nimi súrodenecké puto. Deti jej povedali, že sa u nej
cítia bezpečne. Majú v sebe niečo ochranárske voči ostatným súrodencom. Svedkyňa vysvetlila priebeh
stretnutí: prvú časť stretnutia označila za pozorovanie, druhú časť za ňou vopred pripravené veci a
tretia časť je reakcia na to spontánne, čo sa udialo. Pokiaľ jej chcú deti osamote niečo povedať, musia

zostať v tej miestnosti v rámci ochrany. No a matka je tam na to, aby vtedy bola s ostatnými deťmi.
Niekedy od matky potrebuje, aby jej nejaké veci pomenovala. Jej starostlivosť o deti spočíva hlavne v
ich stabilizácii. Pokiaľ sa pýta detí na otca, tak priamymi vetami uvádzajú, že sa boja stretnúť sa s otcom.
Potom pozoruje nepriame narážky- príkladmo uviedla, že mal. B. nakreslil náboj a povedal, že ten sa
týka otca. W.. B. má rád históriu, preto sú aj pre neho témou zbrane. Podľa svedkyne tu B. pomenoval

nebezpečenstvo. Aktuálne je podľa svedkyne u detí fáza stabilizácie, lebo boli u nich psychosomatické
prejavy správania. Svedkyňa uviedla, že deti sa dlho s otcom nestýkali a preto nie je vhodné, aby sa s
ním stretávali samé alebo za prítomnosti tretej osoby. Podľa jej názoru žiadny psychológ nevie povedať,
koľko má trvať fáza stabilizácie. Čoraz viac sa dozvedá od detí a zverujú sa jej aj osamote. Deti sa stále
vyvíjajú a žiadne dieťa prechádzajúce súdnym procesom rodičov nebude to najšťastnejšie. Ak by ju otec

oslovil, že by chcel absolvovať u nej tie isté sedenia ako matka , tak podľa svedkyne by mu vyhovené
bolo. Detí sa pýtala ( nie konkrétne) na to, ak by sa v tej jej miestnosti objavil otec. Priamo sa ich pýtala,
ako by reagovali pri stretnutí s otcom na ihrisku. Jedného z detí ( neuviedla, ktorého) sa pýtala, čo by
robilo ak by dostalo darček od otca a dieťa odpovedalo, že ho nechce.

20.2. Na otázku, či má na deti vplyv aj spôsobom správania sa a podávanie informácií od rodičov
svedkyňa uviedla, že na deti pôsobí to čo vidia a počujú, čo je medzi riadkami, čo vycítia sami od
seba. Preto je pre deti aj dôležité ako sa rodičia vzájomne pred nimi správajú. Nemala však možnosť
pozorovať interakciu otca a detí, lebo to nie je jej pracovná náplň. Svedkyňa ďalej potvrdila, že existuje
tzv. zrkadlenie, t.j. že dieťa prežíva, prípadne aj preberá emocionálne prejavy rodiča, s ktorým žije v

spoločnej domácnosti. Deti môžu mať výroky, ale nedajú k tomu emócie. Podľa názoru svedkyne by
nebolo vhodné odovzdávanie detí napríklad ani bratom matky, lebo deti by to vnímali ako zradu. Raz jej
mal. B. rozprával, že keď bol na stretnutí s otcom a chcel odísť domov, tak mu otec ponúkol ísť ešte na
zmrzlinu, ale B. to vyhodnotil, že otec ho nepočúval.

21. Z obsahu odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
W.. O. B. z XX.XX.XXXX ( čl. 351 spisu) mal súd preukázané, že matka sa už tretí rok lieči pre
posttraumatickú stresovú poruchu. U matky nie sú známky duševnej poruchy v zmysle psychózy. Matka
má neprekonateľnú fóbiu z usmrtenia detí otcom.22. Mal. O. chodí do 5. ročníka ZŠ, v čase podania návrhu bola žiačkou 4. ročníka. I. krúžok spevu a
klavír. Za spev je polročný poplatok 75 eur a za klavír matka polročne platí 40 eur. O. sa v škole stravuje,

s čím má matka mesačne výdavky cca 32 eur. O. nosí ortopedické papuče. O. má plánovaný strojček
na zuby, matka nevedela odhadnúť sumu nákladov, ale podľa jej vyjadrenia by mala vyjsť z toho, čo
mám. W.. B. chodil v čase podania návrhu na súd do materskej škôlky, aktuálne je v 1. ročníku ZŠ. H.
na krúžok floorbalu, kde je polročný poplatok XX eur a za jeho krúžok spevu matka platí polročne XX
eur. B. chodí do družiny, za ktorú matka ročne ( t. j. 10 mesiacov šk. roka) platí 160 eur. B. sa v škole

stravuje, s čím má matka mesačne výdavky cca 32 eur. Peter má ploché nohy, chodí k ortopédovi raz
za rok a polročne na šitie topánok. H. lístok na W. matka kupuje mal. O. a mal. B., každému po XX,XX
eur a poplatok na kartičku pre každého v sume 4,30 eur.
Matka presne uviedla, ako majú deti aktuálne krúžky: O. má klavír v pondelok od 16.00 hod. do 16.45
hod.; teóriu má v utorok od 15.00 hod. do 16.00 hod. a zároveň B. má v tomto čase floorbal. Spev majú
spolu vo štvrtok od 13.45 hod. do 15.30 hod.

22.1. Matka je s mal. W. na rodičovskej dovolenke, má ho vo svojej osobnej starostlivosti. W. nemá
zdravotné problémy. Mal v decembri 2021 tri roky, preto matka požiadala o predĺženie rodičovskej
dovolenky, ale rodičovský príspevok už poberať nebude. V štvorizbovom byte má mal. O. samostatnú
izbu a chlapci majú izbu spolu.

22.2. Súd sa oboznámil so závermi z pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletými deťmi (robeného v
konaní sp. zn. XXP/XX/XXXX), ktorý bol vykonaný XX.XX.XXXX. Kolízny opatrovník vykonal pohovor
s každým dieťaťom osobitne ( O.u a B.) bez prítomnosti rodičov. Nakoľko deti nesúhlasili, aby sa o ich
vyjadrení dozvedeli rodičia, súd sa z obsahom ich vyjadrení oboznámil, ale obsah nepoňal do rozsudku.

Ich vyjadrenie jej osobitne založené na čl. 357 v spise ( v zalepenej obálke). Predmetný záznam podpísal
B.. Z. N. a B.. V. E..

23. Osobitne otec upriamil pozornosť na nahrávky ( viď na čl. XXX,XXX tohto spisu ), ktoré do spisu
doložila matka. Ide o nahrávky so stykov, ktoré sa podľa otca nezrealizovali. Na prvej nahrávke je podľa

neho vidno, že mal. W. vychádza z bytového domu už pocikaný. Po vyhrotenej situácii 25.9.2021 sa
pokúsil o styk 2.10., 6.10., 9.10., 13.10., 16.10., 20.10.2021 a keďže deti s ním ísť nechceli, rozhodol
sa netrvať na čas na styku. Nahrávkami od samotnej matky a odkazom na jednotlivé videá a minutáž
poukazuje na nedostatočnú psychickú resp. žiadnu prípravu matky na styk detí s otcom.

23.1. Na nahrávke CD1 označená ako XXXXXXXX XX streda je počuť ako matka deťom vraví: „poďte
dole ešte raz...“; „neboj sa o W.“, v závere matka uviedla „ dnes stačilo“ a následne O. povedala : „ahoj
ocko...“. Deti dookola opakovali slová: domov, nechaj W., chcem ísť domov, bojím sa, hanba ocino,
hanba mamina,.. O. hovorila: „ ja musím, mňa nikto nepočúva; ty nevieš čo sa dialo doma, ty si to už
nepamätáš, ... bol si na nás krutý“. Na nahrávke H označená ako XXXXXXXX XX streda je vidieť a počuť,

ako matka vraví: „Nech sa páči, môžete ísť“; Na tomto video zábere je vidieť, ako sa W. usmieval , v
tom ho strhol mal. B. a ťahal ho preč a rozbehla sa za nimi aj O.. A matka pritom natáčala. Na nahrávke
H označená ako XXXXXXXX XX sobota je vidieť a počuť, ako deti vravia : „nie, nie, nie, tato nie, ...ja
sa tatu bojím, tato hanba, tato bije, ...“.

XX.X. Na nahrávke H označená ako XXXXXXXX XX sobota 1. časť je vidieť a počuť, že mal. W.
opakovane vykročil k otcovi a mal .B. ho opakovane zadržal. W. povedal .. „ja áno“. Na nahrávke H
označená ako XXXXXXXX XX sobota 2. časť je počuť pri minúte XX:XX, že: „ to je tak, keď bol na
psychiatrii“, „..toto bolo aj doma..“. Po XX minúte je počuť rozhovor detí za prítomnosti matky a deti
hovoria: „ N. z vás vyhrá ?...“, po minúte XX:XX je počuť: „ N. toto ukážete na súde, R. prehral.“

23.3.NanahrávkeCD3označenáakoXXXXXXXXXXstredajepočuťmatku:„Deti,ibasatampostavte“.
Na nahrávke H označená ako XXXXXXXX XX streda - prvé video - je počuť deti : „ Už nie, zase natáča..“
a matka reaguje: „ Nič iné nám nezostáva...“. Deti vonku hovoria: „ G. nie, tato hanba, ..“. W. sa pýtala:
„W. a ty?“,“ X., ešte niečo?“. Na nahrávke H označená ako XXXXXXXX XX streda - druhé video - je

vidieť , že matka natáča situáciu.

24. Súd sa oboznámil s nahrávkami, ktoré do spisu predložili obaja rodičia. Jednoznačne z nich vyplýva,
že do času, čo sa otec pokúšal v rámci určeného styku si deti odviezť situácia eskalovala, bola kritickásprevádzanáčastoajprítomnosťoupríbuznýchzostranyobochrodičov.Vzhľadomnaminutážuvádzanú
otcom vyššie v jeho vyjadrení a vychádzajúc z dokumentovaného konania rodičov na nahrávkach súd
len v krátkosti uvádza jeho postrehy -z toho čo počul či videl na nahrávkach. Na CD 1 od matky vyplýva,

ako matka deťom vraví : „....není všetkým dňom koniec“; Deti vravia „ „Chcem ísť domov, a basta. Aj
ja. Ja chcem ísť domov“. O. hovorila: „ ty nevieš, čo sa dialo doma, ty si to nepamätáš“, ale už to ďalej
nekonkretizovala. Na CD2 - 1 časť - je počuť „ ja sa bojím tatu“; mal. W. povedal v súvislosti, že chcel
ísť k otcovi „ja áno“. W. sa v minutáži X:XX dohaduje s rodinným príslušníkom pre dieťaťom“. Na CD
2 - 2 časť - Matka hovorí za prítomnosti detí: „ natáčam si to, dobre..“ Na CD 3 maloletý vraví: „tato

nie, dobre?“. Matka uvádzala: „ Deti , oni, tam lietajú“. Dieťa kričalo „ „G., on ma zabije.“. Matka pred
deťmi hovorí: „Čo mám robiť.“, „začali sme chodiť do Nádeje a tam sú odborníci“. W. hovorí „ „nie, zase
natáčaš“. Matka na to : „Bohužiaľ, iné mi neostáva“. Dieťa vraví: : Tato, nie, hanba“.

25. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 25.01.2022 ( v sp. zn. 68P/83/2020) tvrdil, že oni ako
ÚPSVaR nevykonáva asistovaný styk, robí to len akreditovaný subjekt a má vedomosť, že momentálne

je z kapacitných dôvodov veľmi ťažko zohnať taký akreditovaný subjekt. Kolízny opatrovník uviedol, že
on by nemohol byť pri odovzdávaní detí z dôvodu, že na to nemajú kapacitné dôvody. Každý jeden
z rodičov sa má podieľať na živote a výchove detí. Problém tu nie je v deťoch, ale problém tu je v
komunikácii rodičov a ich vzájomné správanie sa. Vypočul deti na úrade vzhľadom na ich vek a mentálnu
vyspelosť. Videl video pri odovzdávaní detí pri styku a vyhodnotil to ako katastrofálne. Kolízny opatrovník

k realizácii výchovného opatrenia uviedol, že akreditovaný subjekt (Nádej) ukazuje rodičom len cestu,
ale už kráčať musia po nej sami. Záleží na tom, aby deti mali oboch rodičov. Buď rodičia urobia hrubú
čiaru a odpustia si, alebo budú proti sebe bojovať, deti budú navštevovať psychológov a psychiatrov,
budú robené znalecké dokazovania.

26. V záverečnom vyjadrení sa účastníci konania v časti úpravy práv a povinností rodičov k deťom na
čas po rozvode odvolali na ich záverečné vyjdenia poňaté do zápisnice z 25.1.2022 v konaní sp. zn.
68P/83/2020.

26.1. Právny zástupca matky trval na rozvode manželstva. Súhlasil so zverením detí matke,

zastupovaním detí obomi rodičmi. Nemá výhrady ani voči otcom navrhnutej výške výživného. Kritickým
bodom je úprava styku. Odvolávajúc sa nie len na znalecký posudok W.. Z., ale aj na svedectvo W.. W.,
na terajší proces stabilizácie detí , ťažko by sa mu formuloval petit v časti styku otca s deťmi. Podľa jeho
názoru bude musieť prebiehať styk v asistovanom akreditovanom centre. Matka rešpektuje úlohu otca
a návštevou odborníkov sama pracuje na tom, aby sa styk otca s deťmi obnovil.

26.2. Právna zástupkyňa otca zotrvala na svojom návrhu na úpravu styku otca s deťmi opierajúc sa
o závery znaleckého dokazovania a výsluchu znalca. Matka nepreukázala svoje tvrdenie, že by otec
predstavoval nebezpečenstvo pre deti. Deti majú vytvorený otcovský vzťah a narušil sa až po oddelení
domácnosti rodičov. Bola preukázaná potreba detí sa stretávať s otcom, lebo separácia bude mať na

deti negatívny dopad. Počas vyšetrenia Veroniky bolo preukázané, že od matky prevzala interpretáciu
rodinných udalostí, lebo matka jej vysvetlila, čo sa dialo. Vzhľadom na vzťahy detí medzi sebou a závery
znaleckého posudku pôvodne minimálny a aktuálne žiadny kontakt otca s deťmi ovplyvňuje súčasnú
situáciu a zhoršuje vzťah otca a detí. Žiadal deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom
určiť právo deti zastupovať, určiť mu výživné na O. a B. po XXX eur a W. 150 eur mesačne. Žiadal

upraviť styk otca s deťmi na mesiace 1-2/2022 v každý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a
v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v mesiacoch 3-4/2022 v každý párny týždeň od soboty od 09.00
hod. do nedele do 18.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a od mesiaca 05/2022 v každý
párny týždeň od piatka od 09.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00
hod.. Počas prázdnin žiadal o úpravu styku takto: 1) Cez Vianočné prázdniny každý párny kalendárny

rok od 23.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 16.00h od., každý nepárny rok od 25.12. od 16.00 hod. do
27.12. do 16.00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 16.00
hod., 2) každý párny rok počas jarných prázdnin od piatka pred jarnými prázdninami od 15.00 hod. do
nedele po skončení jarných prázdnin do 17.00 hod.; 3) každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov
od Veľkonočného piatka od 15.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17.00 hod.; 4) počas

letných prázdnin každý párny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00
hod. do 15.08. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a
od 15.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.V konaní sp. zn. 68P/83/2020 v záverečnom vyjadrení navrhla aj vydať neodkladné opatrenie, ktorým
súd nariadi výchovné opatrenie obom rodičom a aj všetkým trom deťom. Výchovným opatrením by
mala byť uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v rozsahu

minimálne 40 hodín za účelom: - nápravy vzťahu otca a detí, - odstránenia problémov pri realizácii styku
otca s deťmi a rodičom, - zlepšenia rodičovských zručností a ich vzájomnej komunikácie. Ako zariadenie
na realizáciu výchovného opatrenia navrhol H. I., lebo Centrum má už skúsenosti s nimi ako rodičmi .

OS Bratislava V uznesením č. k. 68P/83/2020-503 z 26.01.2022 vylúčil návrh otca na vydanie

neodkladného opatrenia ( nariadiť výchovné opatrenie) na samostatné konanie.

26.3. Kolízny opatrovník v závere odporučil vyhovieť návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia
s tým, aby zariadenie doručilo po vyčerpaní časti sedení priebežnú správu s vyjadrením, či nastal čas
na stretávanie sa otca s deťmi .Kolízny opatrovník navrhol súbežne nabehnúť na režim stretávaní v
zmysle návrhu advokátky otca.

27. Podľa čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
„C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je
účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

28. Podľa § 18 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „ zákon o rodine“), manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

29. Podľa § 23 ods. 1 zákona č.36/2005 Z. z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

30. Podľa § 23 ods. 2, veta druhá zákona č.36/2005 Z.z. pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

31. Vo všeobecnosti platí, že súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac neplní svoj účel a ak nie je možné očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v predmetnom ustanovení je rozvrat

vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný.
Kvalifikovanýmrozvratomsarozumietakýrozvrat,ktorýsavzhľadomnaintenzituadĺžkudobynarušenia
vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť
svoj účel. Komplexné zhodnotenie vážnosti rozvratu vzťahu v konkrétnom manželstve si vyžaduje rozbor
možnosti plnenia hlavných, navzájom podmienených a vnútorne súvisiacich funkcií manželstva, ktoré

môžu byť vzhľadom na dĺžku manželstva, ako i prítomných okolností od prípadu k prípadu rôzne (napr.
v bezdetnom manželstve koncentrujúcom sa na citový a pohlavný život manželov zohráva významnú
úlohu najmä biologická funkcia manželstva, naopak výchovná funkcia a pomoc o starostlivosť o deti
vystupuje do popredia v manželstve s maloletými deťmi; u starších manželov sa prihliada na mieru
vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si mravnú, materiálnu a osobnú pomoc a pod.).

32. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú v tomto konkrétnom
prípade tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželia sa spoznali
ešte na vysokej škole, uzatvorili manželstvo, narodili s im tri deti. Po narodení detí sa začali prejavovať
ich rozdielne povahové črty a názory v rôznych otázkach, osobitne vo výchove detí, k pohľadu a

predstavám na spoločný manželský a rodinný život. Postupom času sa citové vzťahy medzi manželmi
ochladili až do takej miery, že navrhovateľka už nemienila v takom nefunkčnom manželstve zotrvať,
čo prezentovala aj svojím odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti aj s deťmi. Hlavné príčiny
rozvratu manželstva súd vidí najmä v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života a plnení
rodičovských povinností, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia ako aj

neprekonateľné rozdiely v povahe účastníkov. Manželstvo je trvalo rozvrátené a manžel navrhovateľky
nemá záujem o zotrvanie v manželstve, skôr mu už ide kontakt s deťmi. Tam, kde už nie je vzájomný
cit a úcta medzi manželmi, by bolo kontraproduktívne a aj v neprospech detí takýto vzťah umelo
udržiavať. Účastníci sú si úplne citovo odcudzení a v súčasnosti už ani nie sú schopní medzi sebouriadne komunikovať, matka má panickú fóbiu z otca, že ublíži ich deťom. Vzhľadom na charakter a
dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že
neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský

účel. Súčasný stav medzi manželmi je nenapraviteľný aj vzhľadom na intenzitu ochladnutia vzťahov
a intenzitu vzájomných nezhôd a diametrálne odlišných názorov. V takomto prípade nie je nádej na
obnovenie manželstva, manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií a ide o nefunkčné
manželstvo, ktoré je potrebné rozviesť.

33. Podľa § 24 ods. 1zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

34. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991
Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18

ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.

35. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo
a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

36. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

37. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

38. Podľa § 25 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

39. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

40. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

41. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.42. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

43. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

44. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

45. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

47. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

48. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k

deťom na čas po rozvode. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, ktoré vzájomne
porovnával a vyhodnocoval v kontexte so závermi znaleckého posudku, vyjadreniami svedkyne Mgr. W.
a vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal osobný pohovor s deťmi.

49. Súd rešpektujúc právo mal. W. B. a O. na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom prihliadal

na ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako dlho
žili deti s obomi rodičmi v jednej domácnosti, ako aj na schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o deti s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo detí
na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

50.Súdvychádzajúczozhody(niedohody)rodičovzverilvšetkytrimaloletédetidoosobnejstarostlivosti
matky s účinnosťou od 07.12.2020 , lebo od tohto dátumu určil aj otcovi výživné, keďže v tento deň otec
doručil súdu návrh na úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas do rozvodu. Súd určil, že obaja
rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené

svoje rodičovské práva.

51. Pri skúmaní dôvodov návrhov rodičov na určení výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby
oprávnených ( detí) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca) a to za obdobie
od 07.12.2020 do konca januára 2022. Od 07.12.2020 z dôvodu, lebo vtedy bol doručený na súd návrh

v merite a do konca januára 2022, lebo vtedy súd vo veci rozhodol. Pod odôvodnenými potrebami
oprávnených, teda maloletých detí je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod.,
ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na
ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným

stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a
súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej

vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.

52. Súd skúmal potreby detí, ktoré sú zdravé, majú len bežné ochorenia, O. a B. navštevujú základnú
školu, v škole sa stravujú, chodia na platené krúžky, B. chodí aj do družiny a je sledovaný u ortopéda preploché nohy. W.. W. je v osobnej starostlivosti matky ( viď ods. XX. , XX.X. odôvodnenia tohto rozsudku).
W. mala za december XXXX netto príjem XXX,XX eur, za rok XXXX mala netto mesačný príjem v sume
X.XXX,XX eur a za január XXXX boli matke vyplatené rodinné prídavky XX,XX eur, výživné od otca

XXX eur, odmena za asistenčné služby ( presne sú sumy špecifikované v ods. X odôvodnenia tohto
rozsudku). T. mal za rok XXXX netto mesačný príjem X.XXX,XXX eur ( vrátane vyplatenej PN-ky), za
rok XXXX to bolo vo výške X.XXX,XX eur. L. iné deti nemajú. T. navrhoval určiť mu výživné na mal. O. a
mal. B. po XXX eur mesačne a mal. W. XXX eur mesačne. W. sa s takto navrhnutými sumami v priebehu
konania stotožnila, preto aj súd vyhodnotil v časti výšky výživného, že došlo k zhode rodičov a aj v takto

navrhnutých sumách výživné otcovi na deti určil. M. prihliadal na to, že otec reálne a dobrovoľne platí
na deti výživné v týchto sumách od marca XXXX (v období od XX/ XXXX do XX/XXXX platil nasledovne:
v XX/XXXX: XXX eur , v X/XXXX a X/XXXX po XXX eur mesačne). G. určené výživné aj súd považuje
za primerané možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, ako aj reálnym objektívnym výdavkom
na deti.

XX. V poslednom rade sa súd vyporiadal s otázkou styku otca s deťmi. Vo všeobecnosti platí, že právo
na styk rodiča s maloletými deťmi je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vychádza
z čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorej starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti
majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pritom ide o obojstranné právo. Obsahom práva na
styk je právo rodiča na kontakt s deťmi, ako aj na právo detí na starostlivosť zo strany rodiča. Rodič,

ktorý nemá maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, resp. s nimi nežije v spoločnej domácnosti,
je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností. Realizáciou styku
dochádza k ich výkonu, preto styk rodiča s maloletými deťmi významne ovplyvňuje ďalší život dieťaťa
( nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 26/05 z 6.7.2006). Záujem maloletých detí vyžaduje, aby sa na ich
výchove podieľal nielen jeden z rodičov - ten, ktorému boli deti zverené súdom, lebo jeho výchovné

predpoklady majú zahŕňať aj to, aby uznal rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí ( nález ÚS ČR
sp. zn. III. ÚS 1206/09 z 23.2.2010). Druhý rodič ( tu otec) má totiž tiež nezastupiteľné právo podieľať sa
postupnenajehovyvíjajúcejsaživotnejorientácii(uznesenieÚSČRsp.zn.I.ÚS3082/10z17.03.2011).
Súd mal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov v tomto konkrétnom prípade preukázané, že
obom záleží na deťoch. Otec prejavuje záujem podieľať sa v čo najširšom rozsahu na výchove svojich

detí. Súd považoval za potrebné upraviť styk otca s deťmi primárne vychádzajúc nie len z znaleckého
dokazovania ale aj samotného vyjadrenia matky, že ona aj deti si vydýchli po tom, čo súd rozhodol o
úprave styku ( neodkladným opatrením), lebo bola určená pravidelnosť a deti sa uvoľňovali. Úlohou
súdu bolo upraviť styk a zastabilizovať určitý režim majúc vedomosť, že bude platiť až od právoplatnosti
rozsudku ( a minimálne jeden z rodičov sa voči rozsudku odvolá). Podľa názoru súdu ( aj vzhľadom na

závery znaleckého posudku a celkového dokazovania v konaní) sa rodičia nevedia dohodnúť ohľadom
styku otca s deťmi, preto bolo nutné vyporiadať sa s touto otázkou. Z vyjadrení rodičov aj dokazovania
mal súd preukázané, že maloletá O. aj mal. B.r odmietajú stretávanie s otcom vrátane prespávania.
Vzhľadom na eskalované situácie preukazované matkou aj na CD nosičoch otec od októbra upustil od
realizácie stretnutí s deťmi z dôvodu, aby im dal čas, aby sa upokojila situácia.

Súd zistil, že matka navštevovala od leta XXXX do konca roka XXXX N. stredisko X. za účelom
psychologickej pomoci pre seba, lebo mala strach zo zhoršovania zdravotného stavu jej manžela.
Od 23.03.2020 je matka vedená v psychiatrickej ambulancii s diagnózou posttraumatická stresová
porucha, netrpí závažnejším duševným ochorením. Znalec W.. O. B. z XX.XX.XXXX ( čl. XXX spisu) v
odbornom vyjadrení konštatoval, že matka má „neprekonateľnú fóbiu“ z usmrtenia detí otcom. Otec bol

hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici sv. H. a W. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Znalec MUDr. R. F., B.., MPH, MHA v znaleckom posudok č. 110/2020 zo dňa 19.10.2020 dospel k
záveru, že z psychiatrického hľadiska nevidí žiadnu prekážku, aby mal otec k deťom samostatný prístup.
Z celkového dokazovania súdu vyplynulo, že zo začiatku po odchode matky s deťmi zo spoločnej
domácnosti sa relatívne začal styk otca s deťmi realizovať, pri styku bývala prítomná i matka, ktorá však

veľmi zle znášala prítomnosť otca. Matka na prvom pojednávaní dň 23.02.2021 tvrdila, že styk otca s
deťmi nefunguje, ale ona chce, aby sa otec s deťmi stretával. Matka jej osobnú prítomnosť pri styku s
deťmi opisovala tak, že je to pre ňu náročné a ťažké, nie je to pre ňu príjemné, stretnutia jej spôsobujú
veľmi silnú ujmu. Deti začali striktne otca odmietať až po tom, čo bolo vyhotovené znalecké dokazovanie
W.. et W.. Z., znalecký posudok bol doručený rodičom ( resp. ich právnych zástupcom). Otec sa s deťmi

nestretáva od 26.10.2021 vôbec v snahe, aby sa situácia upokojila. Rešpektuje prežívanie matky, preto
netlačí ani na výkon rozhodnutia. Matka deklarovala záujem , aby sa otec s deťmi stretával, ale apelovala
na tom, aby sa postupovalo podľa W.. W..54. Pri rozhodovaní o rozsahu a spôsobe úpravy styku otca s deťmi súd vychádzal jednak z rozsahu
návrhov na styk od rodičov detí, od kolízneho opatrovníka, z svedeckej výpovede W.. W., ale primárne z
znaleckého posudku W.. Z., ktorý urobil podrobnú analýzu ako rodičov tak i detí. Z záverov znalca súdu

vyplynulo, že celková situácia má negatívny dopad najmä na mal. B.. U mal. O. je nápadná emočná
zaangažovanosť na negatívnom prežívaní matky v rámci jej identifikácie s matkou v prebiehajúcom
rodičovskom konflikte s prítomným depresívnym prežívaním. Pobyt detí u rodičov neohrozuje ich
osobnostný vývin. Rodičia nie sú schopní dostatočne akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča pri
výchove detí, je medzi nimi rivalizácia. Rodičia netrpia závažným duševným ochorením a ani jeden z

nich nie je potencionálnou hrozbou pre vývin detí bez prítomného rizika ohrozenia duševného stavu detí.
Matka je sýtená úzkostno - depresívnou symptomatikou. Rodičia masívnym spôsobom devalvujú svoje
rodičovské kompetencie. Deti primárne vnímajú oboch rodičov pozitívne, ale po rozpade rodiny došlo k
zvýrazneniu preferencie matky ako rezidenčného rodiča. Výsledky zistení nepotvrdzujú programovanie
detímatkou,alelenprenášaniejejnegatívnychemóciíapostojovkotcovinadeti.Znalcovisanepotvrdila
sa ani neschopnosť otca tráviť autonómne čas s deťmi bez prítomnosti matky, lebo deti majú potrebu

sa s ním stretávať. Dlhodobá separácia detí môže mať negatívny dopad na citlivé a emočné väzby detí
vo vzťahu k otcovi. Deti sú z psychologického hľadiska pripravené na nerezidenčnú formu stretávania s
otcom. Deti vnímajú konfliktné stratégie rodičov subjektívne senzitívne najmä v emočnej rovine, lebo im
dostatočne racionálne nerozumejú. Znalec odporučil nariadiť rodičom psychoterapeutickú intervenciu.
Z vyšetrenia detí za prítomnosti rodičov pozoroval túžbu detí po kontakte s otcom. Počas znaleckého

dokazovania nezistil, že by sa deti otca báli. Ak by matka prestala tak intenzívne prežívať, že otec je
najväčším ohrozením pre deti, tak by to O. cítila a ľahšie by reagovala. Podľa znalca sa môžu realizovať
stretnutia otca s deťmi autonómne s postupným dávkovaním stretávania čo do formy aj rozsahu.

55. Z vyjadrení svedkyne W.. W. vyplynulo, že deti sa dlho s otcom nestýkali a preto nie je vhodné,

aby sa s ním stretávali samé alebo za prítomnosti tretej osoby. Pritom súd mal v konaní preukázané,
že otec sám dobrovoľne upustil koncom októbra XXXX od stretnutí s deťmi, aby sa situácia ukľudnila. Z
toho si súd ustálil, že pokiaľ sa otec ďalej s deťmi stretávať nebude, tak naďalej podľa svedkyne bude
pretrvávať stav, že stretnutia neodporúča pred stabilizáciou detí. Svedkyňa jasne zadefinovala, že u nej
deti prechádzajú fázou stabilizácie, ale časový úsek trvania tejto fázy už presne neuviedla odvolávajúc

sa na to, že to nevie určiť žiadny psychológ. K psychickému stavu detí psychologička uviedla, že deti
sa boja napr. dverí, tmy a je to symbol, že tam prechádza stres. X. sa dverí boja z dôvodu, že sa za
nimi ukáže otec. Ak súd vychádza v spojení s vyjadrením svedkyne so záverov znalca W.. et W.. Z.,
potom mu vyplýva, že deti si spájajú stres s otcom práve pre rivalizáciu rodičov pri ich stretnutiach. Z
vyjadrení pani psychologičky vyplynulo, že na deti pôsobí to, čo vidia, počujú, vycítia; dieťa prežíva a

preberá emocionálne prejavy rodiča, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

56. Súd osobitne venoval pozornosť vyjadreniu mal. O. a mal. B., ktoré urobili na úrade u kolízneho
úradníka. T. zhodne uvádzali, že sa nechcú stretávať s otcom. M. sa podrobne oboznámil s dôvodmi,
ale z obsahu dôvodov nevyplývajú také vážne dôvody, pre ktoré by mal súd otcovi zamedziť či neurčiť

styk s deťmi. B. analýze vyjadrení detí súdu bol nápomocný aj kolízny opatrovník, ktorý ( poznajúc
obsah vyjadrení detí) uviedol, že problém nie je v deťoch, ale v komunikácii rodičov a v ich vzájomnom
správaní sa. Súd vychádza z všeobecnej premisy, že nie je povinný sa absolútne a bezbreho riadiť
názorom maloletých detí za situácie, ak v zmysle znaleckého posudku preukázateľne preberajú názory
preferenčného rodiča. A tu ide presne o taký prípad. A v konečnom dôsledku mal súd preukázané, že

otec nie je od konca októbra XXXX ani s deťmi v kontakte, deti každé dva týždne chodia k psychologičke
a pritom v decembri u kolízneho opatrovníka uvádzali, že sa s otcom nechcú stretávať. M. tu primárne
do popredia staval najlepší záujem samotných detí, ktorý často krát deti vo veku O. či B. nemusia vedieť
objektívne posúdiť. B. týchto myšlienkových pochodoch súdu pomohla práve výpoveď svedkyne W..
W., ktorá uviedla, že deti prežívajú a preberajú emocionálne prejavy rodiča, s ktorým žije v spoločnej

domácnosti. B. z odborného vyjadrenia znalca W.. O. B. vyplynulo, že matka má neprekonateľnú fóbiu
voči otcovi zo strachu, že im ublíži. E. záujmom každého dieťaťa je pritom mať oboch rodičov, primerane
sa stretávať s každým z rodičov a umožniť každému rodičovi podieľať sa na ich výchove ( rozhodnutie
S. vo veci M. vs. I., č. XXXXX/XX z XX.X.XXXX).

57. V záujme zabezpečenia styku otca s deťmi, upevňovanie citových väzieb súd rozhodol o styku,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd si uvedomuje, že v tomto konaní ide o úpravu
pomerov medzi rodičmi a deťmi na čas po rozvode, ale vzhľadom na akútnosť situácie pre terajšie
nerealizovanie žiadneho styku otca s deťmi od konca októbra 2021 bolo potrebné určitou úpravy stykuzastabilizovať pravidelnosť realizácie styku, ako to vyplývalo zo záverov znalca. Súd má za to, že je
v záujme detí, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických

schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované ich práva uvedené
v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Z celkového dokazovania súdu
vyplynulo, že je potrebné v záujme zdravého vývoja a výchovy detí upraviť ich styk s otcom. Súd je toho
názoru, že nateraz je nutné v záujme obnovenia stretávania rozložiť otázku začiatočných stretávaní sa
na viacej období, počas ktorých sa bude styk otca s deťmi, budovať, upevňovať, stabilizovať, postupne

rozširovať. Pri rozhodovaní, či vôbec styk otca s deťmi určí a v akom rozsahu súdu výrazne pomohla
práve matka ňou doloženými videonahrávkami. Matka v konaní opakovane deklarovala, že chce, aby sa
deti s otcom stretávali a že ona ich na stretnutia pripravovala, len deti nechceli ísť. O týchto tvrdeniach
súd matka nepresvedčila jednak vzhľadom na jej fóbiu diagnostikovanú MUDr. B. a hlavne vzhľadom
na obsah jej vyjadrení a konaní, ktoré súd videl a vypočul si z nahrávok dokladaných samotnou matkou.
Okrem vyššie uvádzaných dôkazných prostriedkov práve ňou doložené nahrávky súd presvedčili skôr o

tom,žematkadetikstretávaniusanemotivuje.Súdzastávanázor,žekonaniematkyaniniejeúmyselné,
čo podporne vyplýva aj zo znaleckého dokazovania, avšak u nej absentuje. F. príkladmo súd z nahrávok
uvádza napríklad to, že keď deti uvádzajú, že sa boja a nechcú ísť s tatom, tak ani raz sa ich na nahrávke
neopýtala, prečo vlastne nechcú ísť, prečo sa ho boja, čo im urobil. F. raz súd na nahrávke nepočul,
že by matka povedala na otca niečo pozitívneho, napríklad, že sa ho nemajú báť. Faktom je že deti

natáčala, pritom z vyjadrení detí vyplynulo, že deti z toho neboli nadšené. Opäť matka na miesto, aby im
vysvetlila, prečo to robí primerane ich veku, tak len uviedla niečo v zmysle, že to musí robiť. A vyjadrenie
detí, keď sa rozprávali , kto z rodičov vyhrá, bolo tiež dôvodom, prečo súd smeroval v rozhodnutí k určitej
úprave styku otca s deťmi. Z nahrávok súdu vyplynulo, že matka neuvedomujúc si intenzitu významu
slov a konania (vo forme nahrávania detí) pôsobí skôr kontraproduktívne na deti pri odovzdávaní. Tu

súd však apeluje aj na otca, že deti taktiež pri odovzdávaní kameruje, čo neprispieva k upokojeniu celej
situácie. Z toho dôvodu súd uložil povinnosť matke odovzdávať deti v určitom nastavenom časovom
režime až od právoplatnosti rozsudku v merite veci.

58. Súd takýmto spôsobom rozhodol z dôvodu, že počas záverečného vyjadrenia právna zástupkyňa

otca navrhla vydať neodkladné opatrenie v podobe nariadenia výchovného opatrenia rodičom a deťom
s konkrétnymi cieľmi. Súd si jej návrh vylúčil na samostatné konanie a osobitne sa s ním vyporiadal. Tu
súd dodáva, že pokiaľ by to niektorý z rodičov nenavrhol, súd by vzhľadom na vykonané dokazovanie
bol povinný ex offo rozhodnúť o výchovnom opatrení pre celú rodinu O..

59. Záverom už len súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý

ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
K čestným prehláseniam, ktoré v priebehu konania dokladali rodičia ( matky na čl. 7-10 a otec na
čl. 94-96, 193) súd uvádza, že na účely hodnotenia čestných prehlásení ako dôkazných prostriedkov
považuje súd za potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok a ani iný predpis civilného práva čestné

vyhlásenie ako osobitný inštitút neupravuje. V civilnom sporovom konaní je tak pripustenie čestného
prehlásenia namiesto dôkazu vylúčené. Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým
možno zistiť skutkový stav veci s náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti ako
napr. pri krivej svedeckej výpovedi. Písomnosti - čestné vyhlásenia predložené rodičmi, preto možno
považovať iba za prednesenie tvrdení o právne relevantných skutočnostiach v nich uvedených, ktoré

tvrdenia je potrebné ďalej preukázať. So zreteľom na vyššie uvedené je potom pojmovo vylúčené, aby
uvedená listina bez ďalšieho preukazovala alebo osvedčovala skutočnosti v nej obsiahnuté. Preto ani
poukaz rodičov detí na obsah čestných prehlásení, ako na dôkazy preukazujúce ich tvrdenia nie sú
opodstatnené.

60. K vykonanému dokazovanie zvukovými a obrazovými záznamami dokladanými oboma rodičmi
( ktoré im boli vzájomne preposlané, ako aj kolíznemu opatrovníkovi za účelom oboznámenia sa s ich
obsahom)súduvádza,žesaoboznámilsnahrávkamizdôvodu,lebotoviedlokpreukázaniuskutočností,
ktoré nebolo možné preukázať inak ( t. j. správanie sa detí a rodičov pri stretnutí) a kde i ďalšie okolnostiprípadu viedli k záveru, že nie je možné uprednostniť právo na ochranu osobnosti dotknutej osoby
pred právom na spravodlivý proces toho, komu je použitie dôkazu zvukovým či obrazovým záznamom
týkajúcim sa tejto osoby alebo jej prejavov osobnej povahy na prospech (súd odkazuje na rozhodnutie

NS ČR z 14.8.2018, sp.zn. 21Cdo 1267/2018).

61. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.(§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )