Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112011183
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112011183.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. decembra
2014 v Košiciach, v trestnej veci obžalovaného E. W. a spol., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného E. W. proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo dňa 24.9.2014, sp. zn. 3T/79/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného E. W..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 24.9.2014, sp. zn. 3T/79/2012 podľa § 31 ods.1 Tr.
por. s použitím § 32 ods.3 Tr. por. rozhodol, že sudca JUDr. V.I. B. nie je vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania v trestnej veci obžalovaného E. W. a obžalovaného L. W. vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 3T/79/2012.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obžalovaný E. W.. V písomných
dôvodoch poukázal, že nesúhlasí s dôvodmi uznesenia okresného súdu, pretože konanie procesného
sudcu vykazuje znaky zaujatosti a jeho právom je právo na spravodlivý proces, preto by mal vo
veci rozhodovať nezávislý sudca. V dôvodoch sťažnosti poukázal v podstate na tie dôvody, pre ktoré
námietku písomne vzniesol.

Krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že na Okresný súd Košice I podal prokurátor obžalobu na E. W.
a spol. pre prečin podľa § 245 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. a iné. Vo veci podal dňa 12.8.2014 námietku
zaujatosti obžalovaný E. W. voči JUDr. V. B.. Namietal, že i keď sa nezúčastnil vytýčeného
hlavného pojednávania dňa 16.7.2014, dozvedel sa od inej osoby, ktorá ho informovala o zaujatosti
procesného sudcu. Námietku podal aj vzhľadom na výsluch poškodenej X. W., taktiež, že po hlavnom
pojednávaní dňa 30.10.2013 zostali v pojednávacej miestnosti s JUDr. B. a prokurátorom JUDr.
J., npor. W. B. zahalený v šiltovke a so slnečnými okuliarmi, aby ho nebolo možné identifikovať, pričom
sa jedná o príslušníka operatívneho oddelenia v N.. Je toho názoru, že asi sa potreboval dohodnúť na
spoločnom postupe so sudcom. Namieta šikanózny spôsob vedenia hlavného pojednávania, ako aj,
že procesný sudca prejudikoval vec, keď sa vyjadril, že by už vo veci rozhodol, keby bola obhajkyňa
obžalovaného na pojednávaní. Ďalej sťažovateľ tvrdí, že procesný sudca nesprávne zisťuje skutkový
stav veci a je toho názoru, že proces môže byť ľahko zmanipulovateľný.

Okresný súd v uznesení jednoznačne uviedol, že JUDr. V. B. kategorický odmieta všetky tvrdenia
uvedené v námietke zaujatosti obžalovaného E. W. a dáva do pozornosti, že všetky tvrdenia

obžalovaného sú nanajvýš nepodložené, lebo výsluchy vykonaných pojednávaní boli nahrávané a
následne robené prepisy nahrávok. Obžalovaných ani poškodených osobne nepozná a nevidí dôvod na
vylúčenie z vykonávania úkonov v trestnej veci.

Podľa § 31 ods.1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len "prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre
jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Tr. por.
predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi
s tým, že príslušnosť sudcu a súdu ustanovuje zákon. Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci iba celkom výnimočné, a to iba zo závažných zákonných dôvodov, ktoré
sudcovi bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato.

Odvolací súd preskúmal obsahy všetkých zápisníc z hlavného pojednávania a nezistil z nich žiadnu
skutočnosť, ktorú obžalovaný E. W. vzniesol v písomných námietkach zaujatosti. Naopak, zistil i
nepresnosti čo sa týka tvrdenia ohľadom hlavného pojednávania zo dňa 30.10.2013 , lebo v skutočnosti
hlavné pojednávanie bolo vykonané 31.10.2013. Taktiež je potrebné poukázať, že podstatnú časť
námietok vzniesol obžalovaný iba z informácii prostredníctvom tretích osôb a ďalšie skutočnosti, ani
prítomnosť npor. W. B. zo zápisníc z hlavného pojednávania nie je zrejmá. K vykonaným výsluchom
svedkov, resp. obžalovaných je potrebné uviesť, že je vecou procesného sudcu, ktoré okolnosti sa snaží
z ich výpovedí zistiť.

Za pomer k prejednávanej veci nie je možné považovať právny názor procesného sudcu v rozhodovaní
vo veci, pokiaľ sa nejedná o zjavné svojvoľné konanie. Pomer k veci nemožno usudzovať výhradne zo
spôsobu, akým súd vykonáva dôkazy, vyhodnocuje dôkazy, či posudzuje konkrétne skutočnosti, hlavne
ak vo veci nebolo ani rozhodnuté. Rozdielnosť právneho názoru sudcu a právneho názoru obžalovaného
nemôže byť bez konkretizovania relevantných skutočností z hľadiska § 31 ods.1 Tr. por. podkladom
na vznesenie námietky zaujatosti konkrétneho sudcu. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka
hlavne jeho osobných prejavov ku konkrétnemu prípadu, resp. k stranám konania. V danom prípade
povaha ani stupeň existencie možného vzťahu medzi procesným sudcom a obžalovaným nie je taký,
aby vykazoval nedostatok nestrannosti sudcu.

Odvolací súd dospel k záveru, že vo veci neboli zistené žiadne ukazovatele subjektívneho alebo
objektívneho charakteru, ktoré by vyvolávali nedostatok nestrannosti procesného sudcu. Je potrebné
dať sťažovateľovi do pozornosti, že námietku zaujatosti je možné vzniesť bezprostredne po tom, čo sa
o nej dozvie a nie po uplynutí 10 mesiacov, ako to bolo v konkrétnom prípade. Právo obžalovaného na
obhajobu je zabezpečené jeho obhajcom, ktorý v prípade nesúhlasu s postupmi procesného sudcu má
možnosť zákonným spôsobom na to reagovať, aby chránil oprávnené záujmy obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako i citované zákonné ustanovenie sa odvolací súd
nestotožnil s dôvodmi sťažnosti obžalovaného E. W., ale stotožnil sa s dôvodmi napadnutého uznesenia
okresného súdu, preto sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.