Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 67C/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215785
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215215785.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Ľ. E., G..

XX.XX.XXXX, Na C. XX, K., zast. Priecel & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Pribišova 8,
Bratislava, proti žalovanej: M.. N. P., G.. XX.XX.XXXX, Na C.Á. XX, K., zast. JUDr. Iveta Majlingová,
advokát, Pohraničná 7, Komárno, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcu
a žalovanej prikazuje nehnuteľnosti - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. "C" č.
XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, ako aj pozemky
parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené

plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č.
XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2 a č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria
o výmere XX m2, všetko nachádzajúce sa v okrese K. obec K., k. ú. E., zapísané na LV č. XXX vedeného
Okresným úradom K., katastrálny odbor, každému v podiele 1/2 (jednej polovice).

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Bratislava II súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3.922,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Bratislava II súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 3.922,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

IV. Súd stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2015 sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželstva (ďalej len "BSM") tak, aby do jeho výlučného vlastníctva súd prikázal
rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX
postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, ako aj pozemky parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, č.
XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria
o výmere XX m2 a č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko nachádzajúce
sa v okrese K. obec K., k. ú. E., zapísané na LV č. XXX vedeného Okresným úradom K., katastrálny

odbor (ďalej len "nehnuteľnosti"), ako aj zostatok pôžičky v sume 15.200,00 Eur, ktorá bola poskytnutá
na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľmi T.. T. E. Q. Q. E. a dlžníkmi Ľ. E. a M.. N. E.
dňa 27.05.2009, ďalej pôžičku na sumu 6.638,78 Eur poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke medzi
veriteľom T.. V. Y. a dlžníkom Ľ. E. dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. X zo dňa 19.12.2011 a dlh vcelkovej sume 60.262,29 Eur v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 medzi veriteľmi T.. T.
E. Q. Q. E. a dlžníkom Ľ. E..

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel manželstvo dňa 22.01.2000, pričom manželstvo
bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. XXP/XXX/XXXX rozvedené. Počas
manželstva nadobudli so žalovanou do BSM nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené vecné bremeno
- právo doživotného užívania parc. č. XXXXX/X a rodinného domu súp. č. XXXXX, ktorý je postavený
na tejto parcele, ako aj vecné bremeno - právo prechodu cez pozemok parc. č. XXXXX/X Q. XXXXX/

X na pozemok parc. č. XXXXX/X a do rodinného domu so súp. č. XXXXX pre T.. T. E. Q. Q. E., ktoré
hodnotu nehnuteľností znižujú. Žalobca pred rozvodom manželstva opustil spoločnú domácnosť, pričom
žalovanej ako manželke prispieval na výživné na spoločné dieťa sumou 100,00 Eur s tým, že ona bude
prispievať na energie sumou vo výške 120,00 Eur, nakoľko ostala obývať spoločné nehnuteľnosti, resp.
ich časť so synom. Túto dohodu plnila iba do mája 2013. Finančné čiastky, ktoré dostali ako nájomné od
podnájomníka si delili na polovicu. V lete 2013 žalovaná prestala posielať uvedenú čiastku z nájomného

a žalobca prestal posielať výživné, keďže prispieval na výživné alikvotnou čiastkou na nájomnom,
ktoré mu žalovaná prestala vyplácať. Hodnota nehnuteľností bola ocenená znaleckým posudkom č. X/
XXXX zo dňa 07.01.2015, z ktorého vyplýva, že rodinný dom so súp. č. XXXX má všeobecnú hodnotu
222.006,54 Eur a zastavané a priľahlé pozemky parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X Q. XXXXX/
X majú všeobecnú hodnotu 26.832,06 Eur. Rodinný dom so súp. č. XXXXX má všeobecnú hodnotu

125.951,24 Eur a priľahlý a zastavaný pozemok parc. č. XXXXX/X má všeobecnú hodnotu 25.838,28
Eur. Všeobecná hodnota vecného bremena, ktoré znižuje hodnotu nehnuteľností bola stanovená na
170.000,00 Eur, čo predstavuje výslednú hodnotu nehnuteľností vo výške 242.000,00 Eur. Do BSM
strany nadobudli aj hnuteľný majetok, a to pasíva - dlh: pôžička na sumu 15.600,00 Eur, poskytnutá
žalobcovi a žalovanej, na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009, ktorá bola v časti 400,00 Eur

splatená. Túto pôžičku, ktorá je ku dňu podania žaloby vo výške 15.200,00 Eur, je žalobca ochotný v
rámci vyporiadania BSM prevziať výlučne na seba, s čím veritelia súhlasia. Do BSM patrí tiež pôžička na
sumu 200.000,00 SKK (6.638,78 Eur) zo dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. X zo dňa 18.12.2011, ktorá
mala byť zaplatená do 31.12.2014, avšak do dňa podania žaloby sa tak nestalo. Žalobca je ochotný
túto pôžičku prevziať na seba, s čím veriteľ súhlasí. V spojitosti s rekonštrukciou nehnuteľností rodičia

žalobcu investovali zo svojho sumu 60.262,29 Eur. Žalobca túto čiastku uznal Dohodou o uznaní dlhu
zo dňa 18.10.2012. Tento dlh je žalobca taktiež ochotný na seba pri vyporiadaní BSM prevziať, s čím
veritelia súhlasia. V rámci vyporiadania BSM má byť započítaný aj dar vo výške 3.000.000,00 SKK
(99.581,76 Eur), ktorý žalobca výlučne nadobudol od svojich rodičov (T.. T. E. Q. Q. E.). Žalovaná túto
skutočnosť potvrdila v čestnom prehlásení zo dňa 17.06.2003 s jej úradne overeným podpisom. Táto

čiastka bola určená na financovanie nehnuteľností. V súvislosti s nehnuteľnosťami rodičia žalobcovi
prispeli tiež peňažným darom vo výške 2.000.000,00 SKK (66.387,83 Eur). Hodnota aktív v BSM činí
sumu 242.000,00 Eur a pasív sumu 82.101,07 Eur. Žalobca zo svojho vložil do nehnuteľností patriacich
do BSM viac ako je ich hodnota a taktiež je ochotný prevziať na seba všetky pôžičky a dlhy, ktoré vznikli
počas trvania manželstva so žalovanou.

3. Žalovaná s navrhnutým vyporiadaním nesúhlasila a uviedla, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas
manželstva so žalobcom Kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.2002, uzavretou s predávajúcim GBS TRADE,
s.r.o. Podľa čl. IV. zmluvy kupujúci odkupovali nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 2.201.390,00
SKK (resp. 2.200.000,00 SKK), ktorá bola uhradená na účet predávajúceho. Kúpnu cenu žalobca so

žalovanou uhradili ako kupujúci z úveru, ktorý na tento účel prevzali a je už splatený. Úver bol poskytnutý
Unibankou, a.s. (teraz UniCredit Bank a.s.). Čo sa týka pôžičky vo výške 15.200,00 Eur, tak výška
zostatku tejto pôžičky predstavuje už len 4.800,00 Eur. V zmysle zmluvy sa manželia zaviazali splácať
túto pôžičku rodičom žalobcu v mesačných splátkach vo výške 200,00 Eur. Rodičia žalobcu, ako aj
žalobca sám účelovo tvrdia, že táto pôžička splácaná nebola, avšak tomuto tvrdeniu odporuje samotná

výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 12.11.2013 pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. XXP/XXX/
XXXX, kde uvádza, že spláca pôžičku svojim rodičom po 200,00 Eur mesačne, preto zostatok pôžičky
ku dňu 01.12.2013 je len 4.800,00 Eur. Čiastka 7.000,00 Eur je už navyše premlčaná, nakoľko splátky
mali byť poukazované od júna 2009. Žalovaná nemá žiadnu vedomosť o pôžičke zo dňa 20.10.2007 v
znení Dodatku č. X zo dňa 19.12.2011. Pokiaľ žalobca z tejto pôžičky prevzal akúkoľvek sumu, táto suma

rozhodne nebola použitá na nadobudnutie majetku patriaceho do BSM. Záväzok vo výške 60.262,29
Eur v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 je žalobcom vykonštruovaný, pretože voči jeho
rodičom žiadny záväzok v tejto výške nemajú. Táto dohoda je účelová s cieľom znížiť hodnotu predmetu
BSM. Žalobca túto dohodu podpísal bez vedomia a súhlasu žalovanej. V rokoch, keď sa nehnuteľnosťrekonštruovala bol čistý mesačný príjem žalobcu 30.000,00 SKK a preto nebol odkázaný na pôžičku od
jeho rodičov. Žalovaná taktiež nesúhlasí s tým, aby bola v rámci vyporiadania BSM v prospech žalobcu
započítaná suma 3.000.000,00 SKK (99.581,76 Eur) ako údajný dar od jeho rodičov, pričom táto čiastka

mala byť určená na financovanie nehnuteľností. Táto čiastka mala byť poskytnutá darom žalobcovi od
jeho otca za účelom kúpy nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 20.12.2002 za sumu 2.200.000,00 SKK, ktorá bola vyplácaná z úveru. Suma 3.000.000,00 SKK
nebola žalobcovi v skutočnosti poskytnutá. Čestné prehlásenie podpísala len z dôvodu, že ju žalobca
ubezpečoval, že kúpna cena predstavovala sumu prevyšujúcu 5.000.000,00 SKK. Pri podpise kúpnej

zmluvysižalovaná,čosatýkakúpnejceny,zmluvudôkladneneprečítala.Žalovanáporozvodezistila,že
v skutočnosti táto kúpna cena predstavovala len čiastku 2.201.390,00 SKK. Čo sa týka darovanej čiastky
vo výške 2.000.000,00 SKK, tak táto čiastka nepredstavovala dar, ale vyplatenie finančnej protihodnoty
za zriadenie vecného bremena v podobe práva doživotného užívania v prospech rodičov žalobcu.
Predmetné vecné bremeno by totiž bez vyplatenia zostatku úveru, ktorým bola nehnuteľnosť zaťažená,
nebolo možné zapísať v katastri nehnuteľností. Uvedená čiastka im bola poskytnutá obom za zriadenie

tohto vecného bremena.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, svedka a oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.01.2014, č. k. XXP/XXX/XXXX - XXX bolo
manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2014.

6. Z Výpisu z LV č. XXX, pre k. ú. E. (č. l. 12) vyplýva, že strany sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností:

rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX
postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, pozemky parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXXX/X
- zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere
XX m2 a č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2. V časti C sú na LV evidované

ťarchy:vecnébremeno-právodoživotnéhoužívaniaparc.č.XXXXX/Xarodinnéhodomusúp.č.XXXXX
na parc. č. XXXXX/X a právo prechodu cez parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X na parc. č. XXXXX/X a do
rodinného domu súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/X pre T.. T. E. Q. Q. E. (rodičia žalobcu) podľa Z.
- XXXX/XX zo dňa 31.03.2008.

7. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli strany ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2002
uzavretej s predávajúcim spoločnosťou GBS TRADE, s.r.o. (č. l. 82). Podľa bodu IV. zmluvy bola
cena nehnuteľností stanovená na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 03.07.2002 na
2.201.390,00 SKK. Kúpna cena za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom predaja bola kupujúcimi a
predávajúcim stanovená na 2.200.000,00 SKK.

8. Zmluvou o úvere zo dňa 07.05.2003 č. XXXXXXX/HÚ/XX/XXX (č. l. 100) poskytla Unibanka, a.s.
stranám tohto konania hypotekárny úver vo výške 2.200.000,00 SKK za účelom kúpy rodinného domu
s pozemkom na LV č. XXX.

9. Čestným vyhlásením zo dňa 17.06.2003 (č. l. 55) vyhlásila žalovaná, že na kúpu nehnuteľností jej
manžel - žalobca prispel zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré dostal darom od otca T. E. sumou
3.000.000,00 SKK.

10. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.06.2007 (č. l. 275) o predčasné splatenie úveru č. XXXXXXX/

HÚ/XX/XXX bol predmetný úver ku dňu 26.07.2007 predčasne splatený (č. l. 273, 274).

11. Predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2011 (č. l. 48
a 50) uzavretej medzi veriteľom T.. V. Y.Í. a žalobcom ako dlžníkom, bol záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi za účelom voľného nakladania (najmä, nie však výlučne, na rekonštrukciu rodinného domu na

LV č. XXX, k. ú. E.) peňažné prostriedky vo výške 200.000,00 SKK, na účet dlžníka.

12. Darovacou zmluvou zo dňa 06.02.2008 (č. l. 54) rodičia žalobcu obdarovali žalobcu ako
obdarovaného sumou 2.000.000,00 SKK, pričom žalobca tento dar prijal. Podľa bodu III. zmluvy tútočiastku použije žalobca a žalovaná na splatenie hypotekárneho úveru, ktorý uzavreli za účelom kúpy
domu v K.. V bode IV. sa zmluvné strany dohodli, že obdarovaný žalobca darcom odplatne poskytne
doživotné užívacie právo v tomto dome. Podľa bodu V. zmluvy žalovaná berie toto na vedomie.

13. Notárskou zápisnicou G. XX/XXXX, G. XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX zo dňa 06.02.2008 (č. l. 91)
uzatvorili rodičia žalobcu so žalobcom a žalovanou Zmluvu o zriadení vecného bremena. Podľa čl. III.
je toto vecné bremeno bezplatné.

14. Rodičia žalobcu ako veritelia a strany tohto konania ako dlžníci uzatvorili dňa 27.05.2009 zmluvu o

pôžičke (č. l. 46), predmetom ktorej bol záväzok veriteľov poskytnúť dlžníkom 15.600,00 Eur bez úroku,
ktorúbudúdlžnícisplácaťpo200,00Eurmesačne.Uvedenápôžičkaboladňa28.05.2009otcomžalobcu
poukázaná na účet žalobcu (č. l. 252).

15. Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 (č. l. 52) uzatvorenou medzi rodičmi žalobcu ako veriteľmi
a žalobcom ako dlžníkom, uznal žalobca svoj záväzok vo výške 60.262,29 Eur. Podľa bodu I. dohody,

veritelia zaplatili za dlžníka od roku 2007 do 2012 uvedenú uznanú sumu, a to na základe postupnej a
rozsiahlej rekonštrukcie nehnuteľnosti za dodávku materiálu, služieb a prác s tým súvisiacich.

16. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX (č. l. 14 a nasl.) vypracovaného znalcom T.. M. M., ktorý
predložil žalobca, bola všeobecná hodnota domu súp. č. XXXX s príslušnými pozemkami stanovená

na 260.101,44 Eur. Všeobecná hodnota domu súp. č. XXXXX s príslušným pozemkom bola určená
na 151.789,52 Eur, pričom všeobecná hodnota práv a závad (vecné bremeno) bola stanovená na
169.930,00 Eur. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov po zohľadnení vecného bremena je spolu
242.000,00 Eur.

17. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX (č. l. 118 a nasl.) vypracovaného znalcom Ing. C. Z., ktorý
predložila žalovaná, bola všeobecná hodnota domu súp. č. XXXX s príslušnými pozemkami stanovená
na 268.327,35 Eur. Všeobecná hodnota domu súp. č. XXXXX s príslušným pozemkom bola určená
na 184.925,17 Eur, pričom všeobecná hodnota práv a závad (vecné bremeno) bola stanovená na
172.000,00 Eur.

18. Svedok T.. T. E. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol spoločníkom s. r. o. založenej na dobu
určitú, ktorá vlastnila dom, v ktorom sa nachádzali aj byty pre dvoch spoločníkov. V byte, ktorý mal, býval
jeho syn - žalobca. Keďže uplynula doba, na ktorú bola firma založená, v zmluve bola ešte klauzula,
že firma môže byť zrušená až vtedy ak bude tento dom predaný. K predaju došlo. V roku 1998 bolo na

byty zriadené vecné bremeno v prospech tam vtedy bývajúceho žalobcu, ktorý byt užíval v tom čase
s bývalou nevestou. V tom čase ešte neboli manželmi. Na dom sa podarilo nájsť kupca a v priebehu
6 týždňov museli riešiť vysťahovanie žalobcu. V tom čase, t. j. v roku 2002, bol už žalobca ženatý so
žalovanou. K predaju nehnuteľnosti a jej odovzdaniu došlo v jeden deň, kedy boli na notárskom úrade
zložené finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti a tieto boli následne po uzavretí zmluvy v zmysle

spoločenskej zmluvy prerozdelené medzi spoločníkov, t. j. medzi svedka a ďalších dvoch spoločníkov.
Predávajúcim nehnuteľnosti na LV č. XXXX na Vysokej bola firma Radiobastler. Kúpnu cenu za predaj
tejto nehnuteľnosti obdržala firma Radiobastler. Spoločníkom tejto firmy bol svedok v podiele 70 % a
žalobca 30 %. V rovnaký deň ako došlo k odovzdaniu peňazí za predaj domu na Vysokej sa uskutočnila
aj kúpa domu Na križovatkách a to tým spôsobom, že akonáhle svedok obdržal finančné prostriedky za

predaj domu na Vysokej, resp. podiel z predaja tohto domu, v podstate prešiel do druhej miestnosti na
notárskom úrade, kde tieto peniaze odovzdal žalobcovi, ktorý ich následne dal ako kúpnu cenu za predaj
domu Na križovatkách. Išlo o sumu 3.000.000,00 SKK. Ešte predtým ako sa predal dom na Vysokej, bolo
to asi 15.000.000,00 SKK, došlo k zrušeniu vecného bremena bezodplatne. Suma 3.000.000,00 SKK
bola predávajúcim domu G. odovzdaná ako záloha s tým, že v kúpnopredajnej zmluve bude uvedená

kúpna cena taká, akú si žalobca so žalovanou potrebovali požičať, aby bol zaplatený celý dom t. j.
2.200.000,00 SKK. Nakoľko v tom čase bola bývalá nevesta na materskej dovolenke bol veľký problém
nájsť banku, ktorá by im poskytla taký vysoký úver. Úver im poskytla preto až v máji 2003. Svedok sa
potom rozprával aj s notárkou A., že ako by sa skutočnosť, že poskytol žalobcovi 3.000.000,00 SKK,
dala "ošetriť" a v dôsledku aj porady s ňou vzniklo potvrdenie - čestné vyhlásenie zo dňa 17.06.2003.

Toto čestné vyhlásenie svedok osobne so žalovanou odkonzultoval, prešli to "zhora zdola" a výslovne
sa jej pýtal, či by s tým mala problém podpísať to, na čo uviedla, že žiaden problém s tým nemá. Celková
cena nehnuteľnosti domu Na križovatkách bola 5.200.000,00 SKK vrátane provízie, ktorá bola zaplatená
realitnej kancelárii. V kúpnej zmluve bola uvedená iba suma 2.200.000,00 SKK, z dôvodu, že iba na tútosumu bolo potrebné nehnuteľnosť dofinancovať. Na otázku súdu, prečo je v kúpnej zmluve uvedené,
že cena nehnuteľnosti bola na základe znaleckého posudku stanovená na sumu 2.201.391,00 SKK sa
svedok nevedel vyjadriť. Svedok o tomto znaleckom posudku nevedel. Zo strany predávajúcich bola

požadovaná suma 5.200.000,00 SKK. Pokiaľ by v zmluve bola uvedená suma 5.200.000,00 SKK, tak
by stranám nebol poskytnutý úver. Úver získaný žalobcom a žalovanou sa splácal iba 4 roky. V roku
2006 jedna švajčiarska firma prejavila záujem o odkúpenie know how firmy Radiobastler, spoločníkmi
tejto firmy bol už iba svedok a žalobca. Sídlo tejto firmy bolo na Americkom námestí, takže v dome G.,
využívali priestory druhého domu ako kancelárie. Išlo o dom súp. č. XXXXX. Nakoľko švajčiar, ktorý

mal záujem o odkúpenie know how firmy všetko vyplatil, svedkovi bola vyplatená suma 36.000,00 Eur.
Z tejto sumy boli vyplatený všetci dodávatelia, zamestnanci. Svedok nevie aká čiastka bola vyplatená
žalobcovi, možno aj žiadna, pretože po vyplatení všetkých záväzkov a zamestnancov zostala suma asi
3.200,00 Eur, ktorú si svedok ponechal a žalobcovi poskytol všetok materiál, ktorý vo firme zostal asi v
sume 98.000,00 SKK. Nakoľko priestory domu súp. č. XXXXX už neboli potrebné ako kancelárie, svedok
vymyslel, že vyplatia hypotekárny úver spôsobom, že predajú byt na B. a kancelárske priestory domu

súp. č. XXXXX si upravia na bývanie a 2.000.000,00 SKK poskytnú žalobcovi na vyplatenie hypotéky.
2.000.000,00 SKK na vyplatenie úveru poslal svedok žalobcovi na účet v júni alebo júli 2007. Byt na B.
predali za 2.990.000,00 SKK. V marci 2007 začali upravovať priestory domu súp. č. XXXXX na účely
bývania a v júli 2007 sa sťahovali. Súčasne s opravami a úpravami domu súp. č. XXXXX sa realizovali
aj zmeny a úpravy na dome súp. č. XXXX. Na dome súp. č. XXXX sa zrealizovali úpravy a opravy ako

anglické dvory. Všetky steny sa obložili sadrokartónom, čím sa odstraňovala vlhkosť. Na prízemí sa
vybudovali dvere, ktoré sa zasúvajú do steny. Bola tam prerábka kúpeľne. Opravovala sa strecha. Na
dome súp. č. XXXXX sa menili okná, dvere. Zostali iba obvodové múry. Všetko ostatné išlo von, robila sa
nová podlaha, podlahové kúrenie, zateplenie zvonka a aj zvnútra, celá nová strecha. Domy súp. č. XXXX
Q. XXXXX sú úplne samostatné domy, pôvodne tom bol síce dvojdom, ale tieto domy majú každý vlastnú

strechu. Dom súp. č. XXXX je poschodový, dom súp. č. XXXXX je prízemný. Náklady na prerábku
domu súp. č. XXXX sa pohybovali cca 500.000,00 SKK. Náklady na dom súp. č. XXXXX presahovali
1.700.000,00 SKK. V roku 2008 sa realizovali ďalšie veci ako napríklad úprava dvora a pod. Na dome
súp. č. XXXX sa musela dať opraviť polovica strechy, nakoľko oprava komína nebola dostatočná. Čo
sa týka prác na prestavbe domu súp. č. XXXXX, svedok objednával práce, projekt a aj stavebný dozor

robil on. Písomný súhlas na vykonávanie prác na dome súp. č. XXXXX od žalovanej nemal. Stavebné
úpravy sa robili od marca do júla 2007. Svedok v roku 2009 predal svoju chalupu v Banskej Štiavnici
a z týchto peňazí stranám poskytol 15.600,00 Eur ako pôžičku, aby vyplatili banku a tým pádom, aby
ušetrili na úrokoch. Túto sumu poslal svedok žalobcovi na účet. Túto pôžičku potom začali splácať, ale
po dvoch mesiacoch splácania, prišiel žalobca o zamestnanie. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena

na dome súp. č. XXXXX, tak k tomu došlo automaticky, svedok predal byt B., nasťahoval sa do domu s
podmienkou, že to musí mať poistené, a tak vzniklo vecné bremeno bezodplatne. K darovacej zmluve a
článku 4, kde je uvedené, že obdarovaný syn so súhlasom svojej manželky svedkovi odplatne poskytne
doživotné užívacie právo v dvojdome, svedok uviedol, že nevie, kto to tam napísal. V žiadosti o vklad
vecného bremena do katastra to pravdepodobne nebolo. Na otázku, či žalovaná vedela skutočnú cenu

domu Na križovatkách svedok odvetil, že musela o tom vedieť, pretože bývali pri sebe a aj najväčší
flegmatik sa o to musel zaujímať. Taktiež musela vedieť o spôsobe úhrady skutočnej ceny za dom Na
križovatkách, a síce o tom, že časť kúpnej ceny sa platila v hotovosti a časť cez úver, bežne sa o
tom rozprávali. Čo sa týka platenia poplatkov, účtov za spoločnosť Radiobastler, tak žalovaná platila
plyn, ale len do určitej doby, potom boli plyn prepísať u plynárov. Na otázku, či sa žalovaná pričinila

o nadobudnutie a zveľadenie majetku, ktorý je predmetom BSM, akýmkoľvek spôsobom, tak svedok
zopárkrát počul, že povedala "že ja sa ti starám o výchovu dieťaťa". Vecné bremeno vzniklo z dôvodu,
aby zamedzili tomu, že niekedy v budúcnosti sa nebude dať riadne komunikovať a že niekomu by išlo
iba o majetok a nebudú mať kde bývať.

19. Žalobca pred súdom na podanej žalobe zotrval a k veci poukázal, že si vyhliadli rodinný dom, ktorý
je aj predmetom vyporiadania BSM, ide v podstate o dvojdom, v tom čase to bol jeden. Toho času sú
tam už dve samostatné bytové jednotky. A začal vybavovať úver nakoľko nemali dostatok finančných
prostriedkov na jeho kúpu. Za účelom zabezpečenia kúpy tohto rodinného domu sa s predajcami
dohodol,žečasťkúpnejcenyzaplatívhotovostipripodpisekúpnejzmluvyazvyšokzhypotéky.Hotovosť

(3.000.000,00 SKK), ktorú zaplatil pri uzatvorení kúpnej zmluvy zaplatil z peňazí, ktoré mu daroval otec.
Zvyšok kúpnej ceny bol uhradený z úveru. Hypotekárny úver bol splatený po 4 rokoch. Na vyplatenie
hypotéky dostal peniaze (2.000.000,00 SKK), ktoré mu boli darované od jeho rodičov. Na otázku súdu
žalobca odpovedal, že pokiaľ ide o už spomenutú kúpnu cenu za dom, táto bola 5.200.000,00 SKK.Predávajúci domu uznali, že kupujúci nemajú dosť finančných prostriedkov na kúpu a nechceli im
zľaviť na sumu, ktorú mal od otca, teda na sumu 3.000.000,00 SKK. Dohodli sa preto, že im žalobca
zaplatí 3.000.000,00 SKK a zvyšok doplatí z hypotéky. Žalobca v súčasnosti nemá žiaden doklad, ktorý

by preukazoval toto tvrdenie. Sumu 3.000.000,00 SKK jeho otec získal výplatou za vecné bremeno,
ktoré mal vo svojej firme v predchádzajúcom byte, kde bývali. Po 4 rokoch keď bol už úver splatený
začali dom prerábať. Nakoľko nemali finančné prostriedky a nepodarilo sa im získať hypotekárny úver,
boli nútení peniaze si nevýhodne požičať, jednalo sa o tzv. americký úver v sume 500.000,00 SKK t.
j. 16.596,96 Eur a po roku, resp. polroku potom ako si tento úver zobrali, prišiel o prácu. Potom im

rodičia požičali na vyplatenie tohto úveru vo výške 15.600,00 Eur. Peniaze požičali obom, teda aj jemu
aj žalovanej. Peniaze z pôžičky zo dňa 20.10.2007 od blízkej kamarátky Y. použil žalobca na výmenu
okien, výmenu vonkajších a vnútorných parapet, kúpu nového nábytku do obývačky a ďalších vecí do
domu súp. č. XXXX. Čo sa týka domu súp. č. XXXXX, tak tam sa v roku 2007 nejednalo o rekonštrukciu,
ale opravu, opravu stien, muriva, omietok, podláh, izolácie strechy. Išlo iba o základné a najväčšie
opravy, avšak na dome bolo potrebné vykonávať aj ďalšie opravy. Firmu, ktorá tieto práce vykonala

vyplatil jeho otec, pričom ten ju aj objednal. Žalobcovi rodičia bývajú v dome súp. č. XXXXX od roku
2007. Vecné bremeno zriadil preto, aby mali zabezpečené bývanie, aby ich odtiaľ náhodou nemohol
niekto vyhodiť. K spornej skutočnosti, či bolo vecné bremeno zriadené odplatne alebo bezodplatne,
žalobca uviedol, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, čo vyplýva z notárskej zápisnice č. G.
XX/XXXX, G. XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX zo dňa 06.02.2008 o zriadení vecného bremena bezplatne.

Na základe tejto zápisnice bola skutočnosť vzniku vecného bremena zapísaná v katastri nehnuteľností.
Otec podnikal do roku 2006, od roku 2007 je dôchodca. Na otázku prečo tvrdí, že z pôžičky od pani Y.
vyplácal rekonštrukciu okien, keď príjmový doklad na sumu 59.000,00 SKK je s dátumom 22.08.2007 a
pôžička mala byť poskytnutá až v novembri 2007 žalobca uviedol, že nakoľko mal požičané aj peniaze
od rodičov, z tejto pôžičky splatil peniaze rodičom. Dom sa opravoval, bol tam veľký tok peňazí. Žalobca

dlh rodičom bez súhlasu žalovanej ako manželky uznal preto, lebo v tom čase už medzi nimi nebola
normálna komunikácia. Podnet na spísanie uznania dlhu bol zo strany žalobcu ako i zo strany jeho
rodičov. Na otázku žalovanej, v akom stave je ich dom súp. č. XXXX, ktorý momentálne obýva, žalobca
odpovedal, že je obývateľný a funkčný. Žalovaná v reakcii na túto odpoveď založila do spisu fotografiu
domu (č. l. 254) preukazujúcu jeho súčasný stav, pričom uviedla, že zadná strana domu, kde má syn

izbičku nie je zateplená, ani vymaľovaná, zo strechy domu tečie a vjazd do garáže je v katastrofálnom
stave, pretože je zničený potom ako tam firma ex svokrovcov vozila tovar. Žalobca k tomuto tvrdeniu
žalovanej mal za to, že v súčasnej dobe na to nemá finančné prostriedky. V minulosti, keď bola snaha
zabezpečiť tieto prostriedky pre opravu navrhoval nájomníka, z ktorého príjmu by sa opravy vykonali.
Žalovaná však odmietla svojim podielom prispievať na opravy, peniaze si rozdeľovali na . Túto polovicu

žalovaná používala na syna a odmietala ju použiť na opravu domu. Na dome súp. č. XXXX sa v roku
2007 - 2008 robili opravy v suteréne, robili sa sádrokartonové obklady, miestnosti sa vysušovali, tepelná
izolácia stien zvonka domu, predeľovacie dvere, ktoré tam boli dané pre prípad, že by sa druhá časť
prenajímala,upravovalisakúpeľňovépriestory.Žalobcaďalejuviedol,žejepravdou,žerodičiažalovanej
im poskytli sumu 80.000,00 SKK na opravu domu, nebolo to konkrétne na zateplenie. Toto použil na

izolácie, zateplenie. Dom, ktorý kúpili bol nový, skolaudovaný v roku 2000, nebolo potrebné na ňom
robiť žiadne rekonštrukcie, iba vymaľovať. Asi v roku 2003-2004 urobili izoláciu vonkajšej steny od ulice
a v rokoch 2007-2008 boli robené izolácie z dvora a podhľadu v prechodnej časti. Peniaze svokrovcov
boli použité v rokoch 2003-2004. K nedoplatku na plyne žalobca v krátkosti uviedol, že nedoplatok tam
bol, v tej dobe plynári robili vyúčtovanie dvakrát za rok po letnej a zimnej sezóne. Po letnej sezóne bol

aj preplatok, ktorý bol vrátený, za ktorý si žalovaná kúpila oblečenie na osobnú potrebu. Žalobca platil
plyn v druhom dome.

20. Žalovaná v priebehu konania ústnou a aj písomnou formou uviedla, že keď so žalobcom uzavreli
manželstvo, bývali vo firemnom byte do decembra 2002. Keďže firma mala nezhody medzi spoločníkmi,

boli nútení hľadať bývanie pre rodinu, v tej dobe mal syn 2 roky. Bývanie však nehľadali spoločne,
dom si vyhliadol žalobca s jeho otcom, pretože to bol dvojdom a bol tam priestor pre firmu svokra,
kde si aj následne umiestnil kancelárie, sklad a zamestnancov. Majiteľom tejto nehnuteľnosti bola firma
GBS trade, s ktorou dňa 20.12.2002 uzavreli kúpnopredajnú zmluvu, ktorej súčasťou bol znalecký
posudok na sumu 2.201.390,00 SKK. Začali vybavovať úver, ktorý následne dňa 07.05.2003 dostali v

Unibanke a. s. a tým uhradili kúpnu cenu. V čestnom prehlásení zo dňa 17.06.2003, ktoré podpísala
bola suma 3.000.000,00 SKK na kúpu domu, avšak o týchto darovaných 3.000.000,00 SKK nič nevie,
čestné prehlásenie nečítala. V predmetnom období sa podpisovalo viacej dokumentov, takže je možné,
že to čestné prehlásenie bolo medzi nimi. Žalobca nemá právo na započítanie tejto sumy ako sumyfinančných prostriedkov, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré boli použité na veci v BSM.
Ak by mali v hotovosti 3.000.000,00 SKK, tak by nepotrebovali úver na nehnuteľnosť. Predložené
čestné prehlásenie nie je relevantným dôkazom, ide o fiktívne prehlásenie, ktoré potvrdzuje nepravdivé

skutočnosti. Tvrdenia žalobcu sú v tomto smere nepravdivé, čo vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy,
ktorou boli predmetné nehnuteľnosti odkúpené, kde je v článku 4 uvedená kúpna cena nehnuteľností
vo výške 2.200.000,00 SKK. Táto kúpna cena bola zaplatená z úveru, ktorý spoločne so žalobcom
prevzali od Unibank a. s. na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXX/HU/XXXXX. Z predmetnej úverovej
zmluvy je zrejmé, že úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľností vedených na LV č. XXX. O tom,

že žalobcovi v skutočnosti nebola žiadna pôžička v sume 3.000.000,00 SKK poskytnutá svedčí aj
skutočnosť, že príslušnému daňovému úradu nepodal daňové priznanie z dani z darovania, ktorú
povinnosť by určite splnil, pokiaľ by k takémuto darovaniu došlo, v zmysle zákona č. 318/1982 Zb. o
dani z dedičstva, darovania a prechodu nehnuteľností mu táto povinnosť podať daňové priznanie a
zaplatiť daň z darovania trvala v roku 2003, pretože tento zákon bol zrušený až 01.01.2004. V prvom
dome, ktorý kúpili bývali ako rodina a v druhom svokrová firma. To sú dva samostatné vchody, majú

spoločný podchod. Boli to nehnuteľnosti v pôvodnom stave a v jednom dome bola nadstavba, tam sa
spolu nasťahovali. Na dome boli potrebné rekonštrukcie, pretože ich dom - nadstavba, prízemie a 1.
poschodie, nemal ani fasádu, ani nič podobné. Oprava suterénu sa robila v roku 2003, aby sa vôbec
do domu mohli nasťahovať. Finančné prostriedky na zateplenie a vymaľovanie celej fasády žalovanej
poskytli jej rodičia a finančné prostriedky odovzdali priamo do rúk žalobcovi. Nepodpisovali žiadnu

darovaciu zmluvu, žalovanej rodičia nezištne prišli aby im pomohli. Žalovaná preto disponuje čestným
vyhlásením od jej mamy, že im poskytla darom finančné prostriedky vo výške 80.000,00 SKK. Podobne
im nezištne jej rodičia pomáhali pri kúpe nového auta a poskytli im peniaze vo výške 150.000,00 SKK.
Svokrová firma fungovala v priestoroch vedľajšieho domu súp. č. XXXXX 4 roky. Potom mala táto firma
finančné problémy, kancelárie sa presťahovali do ich suterénnych priestorov v dome súp. č. XXXX,

pretože v tom vedľajšom dome súp. č. XXXXX začala rozsiahla rekonštrukcia pre bývanie ex svokrovcov.
Rekonštrukcia trvala takmer rok a financovali si ju rodičia žalobcu. Bolo to asi v roku 2007. Žalovaná
takýto súhlas k rekonštrukcii nedala, chcela aby sa tam dala do prenájmu firma, ktorá by im pomohla
pri financovaní hypotéky. Aby mohli splatiť úver z roku 2003 otec žalobcu sa rozhodol, že mu odplatne
zriadia vecné bremeno na dome súp. č. XXXXX. Zápis vecného bremena bol do katastra nehnuteľností

možný len za predpokladu, že úver bude vyplatený a teda od ex svokrovcov dostali darom 2.000.000,00
SKK. V katastri nehnuteľností nebolo k bytu, ktorý strany užívali pred kúpou domu, zapísané vecné
bremeno otca žalobcu. Vecné bremeno k bytu mal zapísané žalobca. A pokiaľ bolo aj niečo z tohto
vecného bremena vyplácané, tak bolo vyplácané žalobcovi a počas trvania manželstva. Žalovaná však
nemá vedomosť o vyplatení takejto sumy. Tiež je potrebné uviesť, že suma 2.000.000,00 SKK (cca

66.395,00 Eur) nebola poskytnutá iba žalobcovi, ale mala byť poskytnutá obom stranám, ako odplata za
zriadenie vecného bremena v prospech rodičov žalobcu. Ako dôkaz o tejto skutočnosti svedčí samotná
darovacia zmluva zo dňa 06.02.2008, kde je v článku 4 uvedené, že podmienkou pre poskytnutie tejto
sumy je, že "syn Ľ. E. so súhlasom manželky poskytne odplatne darcom doživotné užívacie právo
v dvojdome". Aj z tejto listiny vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené odplatne. Táto čiastka bola

poskytnutá ako odplata obidvom stranám za zriadenie vecného bremena v prospech rodičov žalobcu.
Tátolistinapreukazuje,žesuma2.000.000,00SKKnebolaposkytnutáztituludaruvýlučnežalobcovi,ale
bola poskytnutá obom manželom ako odplata za zriadené vecné bremeno, ktoré znalci v konaní vyčíslili
na 170.888,50 Eur. Darovacia zmluva zo dňa 06.02.2008 by mala byť posúdená ako neplatný právny
úkon nakoľko sa jednalo o zastretý právny úkon t. j. týmto právnym úkonom sa nesledovalo darovanie,

aletýmtoprávnymúkonomsazastieralinýprávnyúkonatoodplatnézriadenievecnéhobremena.Suma,
ktorá bola predmetom darovacej zmluvy nebola darcami odovzdaná do vlastných rúk obdarovaného,
ale bola poukázaná na splatenie úveru, z titulu ktorého bolo zriadené Unibankou záložné právo na
nehnuteľnostiach a bez výmazu tohto záložného práva nebolo možné zriadiť vecné bremeno v prospech
rodičov žalobcov. V predmetnej darovacej zmluve sa výslovne uvádza, že tento dar sa poskytuje za

účelom vyplatenia hypotekárneho úveru. Uvedený úver bol ale predčasne splatený dňa 26.07.2007 a
preto na jeho splatenie nemohla byť použitá suma 2.000.000,00 SKK, ktorú rodičia žalobcovi darovali až
dňa 06.02.2008. Rekonštrukcia na dome súp. č. XXXXX ďalej prebiehala až do roku 2009. V roku 2007
žalobca zarábal veľmi dobre, preto žalovaná nerozumie pôžičke od p. Y.Í., o ktorej sa dozvedela až na
súde. Pokiaľ aj je v zmluve nejaký účet uvedený, toto bol účet žalobcu, so žalobcom mali účty oddelené.

O tejto pôžičke jej žalobca nikdy nič nepovedal, a preto táto pôžička netvorí súčasť masy BSM. Na ich
domesúp.č.XXXXsažiadnerekonštrukcienediali.Dňa15.02.2008opäťžiadalioamerickúhypotékuna
sumu 500.000,00 SKK, tieto boli pravdepodobne použité na rekonštrukciu domu súp. č. XXXXX, nakoľko
tamprebiehalastálerekonštrukcia,tiepeniazeskončilipraktickyu exsvokrovcov.Nadomesúp.č.XXXXdo dnešného dňa ešte nie sú dokončené niektoré úpravy. V roku 2009 im svokrovci poskytli pôžičku vo
výške 15.600,00 Eur, a to na splatenie americkej hypotéky, ktorou financovali nadštandard bývania ex
svokrovcov. Pôžičku splácali z rodinného rozpočtu, žalobca to potvrdil aj v rozvodovom konaní. Zostatok

tejto pôžičky, potom aj podľa jeho vyjadrení, ktorú pravidelne splácal a tvrdil, že mal o tom aj doklady,
potomkudňu31.12.2013činí4.600,00Eur.Čosatýkatejtopôžičkyna15.600,00Eur,taktuišloofiktívny
právny úkon vykonštruovaný žalobcom. Bývalí manželia prevzali "americkú" hypotéku od Tatra banky
a. s. vo výške 500.000,00 SKK. Táto suma však bola vynaložená, resp. odovzdaná rodičom žalobcu
a títo potom túto sumu použili na rekonštrukciu nehnuteľnosti, v ktorej majú zriadené vecné bremeno.

Následne keď vyrovnali náklady, ktoré boli vynaložené na domovú nehnuteľnosť, v ktorej bývajú a ktoré
náklady mali hradiť aj oni, vyplatili túto hypotéku v Tatra banke a. s., o čom opätovne spísali fiktívnu
zmluvu o pôžičke. Základným predpokladom a náležitosťou zmluvy je odovzdanie finančnej hotovosti do
rúk dlžníka, čo sa v danom prípade nestalo, a preto je žalobcom predložená zmluva o pôžičke absolútne
neplatná a pokiaľ aj k nejakému plneniu došlo je možné považovať ako bezdôvodné obohatenie, t.
j. plnenie za iného. Je potrebné uviesť, že pasíva v rámci vyporiadania BSM, teda pôžičky, ktoré sú

poskytnuté jednému z manželov je možné zahrnúť do pasív BSM len v prípade, ak sa preukáže, že
tieto prostriedky boli použité na nadobudnutie spoločnej veci. V zmysle CSP dôkazné bremeno v tomto
zmysle z titulu procesného útoku prináleží žalobcovi a žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia,
že tieto prostriedky mali byť použité na masu BSM. Taktiež záväzok voči rodičom žalobcu vo výške
60.262,29 Eur z titulu uznania dlhu, ktorý vznikol rekonštrukciou domu súp. č. XXXXX, bez súhlasu

žalovanejneexistuje.Žalobcatietokrokypodnikalpreto,lebovroku,kedypodpísaluznaniedlhut.j.2013
už plánoval odísť od rodiny, pretože už mali problémy, v tomto roku aj odišiel zo spoločnej domácnosti,
odsťahoval sa a ani sa o dom súp. č. XXXX, v ktorom zostala bývať žalovaná so synom nezaujímal.
Predmetné uznanie dlhu 60.262,29 Eur obsahovo uvádza, že žalobca uznáva voči rodičom dlh v tejto
výške, pričom dlh mal vzniknúť z titulu nákladov vynaložených rodičmi na rekonštrukciu domu súp. č.

XXXXX, ku ktorej majú jeho rodičia zriadené právo doživotného užívania, t. j. rodičia žalobcu si upravili,
zrekonštruovali, zvýšili vlastný štandard bývania, bez súhlasu žalovanej vykonávali rekonštrukčné práce
a prestavbu a žalobca žiada túto sumu, ktorá navyše nie je ničím vydokladovaná a nie je zrejmý rozsah
prác, cena prác a ani obdobie, kedy mali byť vykonané tieto práce, započítať vo svoj prospech. Nie je
zrejmé z čoho by mala táto suma pozostávať, stalo sa tak bez súhlasu a vedomia žalovanej. Uznanie

účelovo podpísal len žalobca, ale predovšetkým, pokiaľ oprávnený z vecného bremena vynaloží náklady
súvisiace s opravami a zachovaním užívanej veci a medzi účastníkmi nie je dohoda o tom, kto bude
znášať náklady, tak tieto náklady znášajú oprávnení z vecného bremena. Údržba domu a všetko okolo
zostalo iba na žalovanej a na synovi, a tak je tomu aj dnes. Tesne pred rozvodovým konaním sa
žalobca účelovo vrátil opäť do domu súp. č. XXXX, aby deklaroval, že tam býva, vyhodil aj nájomníka,

ktorý im finančne pomáhal. V súčasnosti žalobca obýva prízemnú časť domu súp. č. XXXX, kde je
obývačka, izba, kúpeľňa. Žalovaná so synom obýva prvé poschodie domu súp. č. XXXX, kde je kuchyňa,
detská izba, spálňa, kúpeľňa. Čo sa týka príjmu žalovanej, tak pracovala od roku 2003, jej príjem bol
v roku 2007 v priemere 16.600,00 SKK. V tom čase, ako už bolo uvedené, prispievala a platila časť
nákladov, nehovoriac o tom, že od roku 2003 až do rekonštrukcie domu ex svokrovcov platila účty za

plyn. Žalovaná platila účty aj za svokrovu firmu, konkrétne nedoplatok za plyn vo výške 15.000,00 SKK
a od roku 2010 sumu 184,00 Eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania má žalovaná za to, že strany
nadobudli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX za kúpnu cenu 2.200.000,00 SKK, pričom cenu vyplatili
z úveru. Výpoveď svedka T.. T. E. hodnotí žalovaná ako nedôveryhodnú a v časti o tvrdení o čiastke
3.000.000,00 Eur odporujúcu výpovedi žalobcu. Kým žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 22.03.2017

uvádza, že čiastku 3.000.000,00 SKK mal jeho otec získať výplatou za vecné bremeno, ktoré mal
zriadené v byte nehnuteľnosti súp. č. XXXX, svedok uviedol, že táto suma mu mala pripadnúť ako
spoločníkovi za odpredaj nehnuteľnosti súp. č. XXXX. Toto tvrdenie je vyložene nevieryhodné, pretože
predávajúcim predmetnej nehnuteľnosti bola obchodná spoločnosť Rádiobastler spol s.r.o. a príjem
z tohto predaja mohla mať len spoločnosť a nie spoločníci. Na pojednávaní dňa 26.04.2017 žalobca

tvrdil, že zmluva o prevode nehnuteľností na LV č. XXXX vo vlastníctve spoločnosti a zmluva o kúpe
nehnuteľností vedených na LV č. XXX, ktoré tvoria predmet BSM boli uzatvárané v ten istý deň, čo
však nezodpovedá skutočnosti, pretože z LV č. XXXX vyplýva, že kúpna zmluva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve spoločnosti bola uzavretá dňa 18.12.2002, kým kúpna zmluva k nehnuteľnostiam na
LV č. XXX bola uzatvorená dňa 20.12.2002. Žalobca taktiež nepreukázal, že pôžičku od p. Y. v sume

200.000,00 SKK použil na nadobudnutie vecí do BSM. Podľa jeho výpovede použil túto sumu na nákup
okien. V rozpore s týmto tvrdením je však ním predložený príjmový doklad o nákupe okien, ktorý je
zo dňa 22.08.2007, pričom pôžička mala byť poskytnutá až dňa 23.10.2007. Čo sa týka týchto pasív
(200.000,00 SKK), tak pasíva v rámci vyporiadania BSM, teda pôžičky, ktoré sú poskytnuté jednému zmanželov je možné zahrnúť do pasív BSM len v prípade ak sa preukáže, že tieto prostriedky boli použité
na nadobudnutie spoločnej veci. V zmysle CSP dôkazné bremeno v tomto zmysle z titulu procesného
útoku prináleží žalobcovi a žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že tieto prostriedky mali byť

použité na masu BSM. Žalovaná navyše až z výpovede svedka E. zistila, že žalobca bol spoločníkom
v obchodnej spoločnosti od 28.02.2003 do 03.09.2008 s tretinovým obchodným podielom, ktorý tvoril
predmet BSM. V zmysle vyššie uvedených skutočností navrhla žalovaná vyporiadať BSM tak, že do jej
vlastníctva súd prikáže podiel nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre k. ú. E., ako parc. reg. "C" č.
XXXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXXX na parc. reg.

"C" č. XXXXX/X, ako aj podiel nehnuteľnosti parc. reg. "C" č. XXXXX/X o výmere XXX m2 zastavané
plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria a zostatok
záväzku v sume 2.100,00 Eur z titulu poskytnutej pôžičky veriteľmi T.. T. E. Q. Q. E. na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 27.05.2009. Súd do vlastníctva žalobcu prikáže podiel nehnuteľností na LV č. XXX pre
k. ú. E. - parc. reg. "C" č. XXXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp.
č. XXXX9 na parc. reg. "C" č. XXXXX/X a nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre k. ú. E., ako parc. reg.

"C" č. XXXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele , parc. reg. "C" č. XXXXX/
X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, v podiele parc. reg. "C" č. XXXXX/X o výmere XX
m2 zastavané plochy a nádvoria v X/X, parc. reg. "C" č. XXXXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy
a nádvoria v X/X, rodinný dom súp. č. XXXX na parc. reg "C" č. XXXXX/X v podiele X/X a zostatok
záväzku v sume 2.100,00 Eur z titulu poskytnutej pôžičky veriteľmi T.. T. E. Q. Q. E. na základe zmluvy

o pôžičke zo dňa 27.05.2009. Zároveň navrhla zaviazať žalobcu, aby jej vyplatil finančnú protihodnotu
z titulu vyporiadania BSM v sume 124.230,33 Eur.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

23.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

24. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

25. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

26. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

27.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Súd posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných zákonných ustanovení, dospel k
nasledovným záverom:28. Súd v zmysle citovaných ustanovení vyporiadal BSM, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o
rozvode manželstva, pretože strany sa na vyporiadaní nevedeli dohodnúť. Hoci konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno začať iba na návrh niektorého z manželov, súd

nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob
jeho vyporiadania (P. XX/XXXX). Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom)
vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého spoluvlastníka,
prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená
nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vzniknutých za trvania
manželstva strán a ich spoločného hospodárenia, teda vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv.
vyporiadanie v širšom zmysle, a to podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Majetkom
sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, t. j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi.
Zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je ich právny
pôvod akýkoľvek. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa

ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho
zániku. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšie veci
špecifikovanévustanovení§143Občianskehozákonníka.Zustanovenia§150Občianskehozákonníka
vyplývajú pre vykonanie vyporiadania BSM zásady, z ktorých základnou zásadou je, že podiely oboch
manželov sú rovnaké (princíp parity). Každý z manželov má ale právo žiadať, aby sa mu uhradilo, čo zo

svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho ostatný majetok. Z paritnej zásady však zákon pripúšťa výnimky umožňujúce určiť podiely aj iným
pomerom, napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu (o spoločnú domácnosť či
uspokojovaniespoločnýchpotrieb),akosazaslúžilonadobudnutieaudržanie,zveľaďovaniespoločných
vecí a pod. Ide o tzv. kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci. Kvantitatívna

stránka vyporiadania pri zohľadnení týchto okolností môže teda v určitom prípade viesť aj k zvýšeniu
podielu jedného z manželov na úkor druhého manžela.

29. Pri každom spôsobe vyporiadania BSM je potrebné ako prvé určiť tzv. masu BSM. Masa BSM sú
veci, ktoré patria do BSM bývalých manželov, zvyknú sa tam zahŕňať i prípadné nároky z tzv. vnosov do

BSM (ak jeden z manželov zo svojho výlučného majetku investoval do spoločného), ale i investície zo
spoločného majetku na majetok vo výlučnom vlastníctve niektorého z manželov.

30. V konaní nebolo sporu o tom, že manželstvo strán zaniklo a o tom, že do masy BSM patria
nehnuteľnosti. Sporným naopak bola ich hodnota, ako aj žalobcom uvádzané a požadované pasíva.

Čo sa týka hodnoty nehnuteľností, tak žalobca v konaní predložil znalecký posudok, ktorý uvedené
nehnuteľnosti ocenil na všeobecnú hodnotu po zohľadnení vecného bremena na 242.000,00 Eur.
Žalovaná naopak v konaní predložila znalecký posudok, ktorý uvedené nehnuteľnosti ocenil na
všeobecnú hodnotu po zohľadnení vecného bremena na 281.000,00 Eur. Súd nedisponuje odbornými
znalosťami v danom odvetví, pričom ohodnotenie uvedených nehnuteľností, resp. otázky riešené v

znaleckých posudkoch sú otázky skutkové a nie právne. Znalec naopak môže odpovedať a vyjadrovať
sa len ku skutkovým otázkam, nie k otázkam právnym. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich
odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré mu boli súdom určené a v posudku súdu informuje
subjektívne výsledky jeho posúdenia. Pri hodnotení znaleckého posudku, hodnoteniu nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov

vyjadrených znalcom. Výsledky znaleckého dokazovania súd hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými
dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy teda hodnotí súd podľa svojej úvahy. Súd pri hodnotení
posudku musí skúmať, či bol tento úkon prevedený riadne, či znalec dodržal uložené zadanie, odpovedal
na uložené otázky. Súd však nie je oprávnený modifikovať závery znalca a preto pokiaľ jeden znalecký
posudok určil hodnotu nehnuteľností na 242.000,00 Eur a druhý na 281.000,00 Eur, tak je dôvodný a

najmä logický záver ustáliť výslednú hodnotu nehnuteľností na 261.500,00 Eur (ako priemer uvedených
súm), čo bude mať potom dosah aj na vyrubený súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov ako prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

31. Na základe uvedeného výkladu, súd teda ako prvú určil masu BSM, a to v nasledovnom rozsahu:

nehnuteľnosti v hodnote 261.500,00 Eur ako aktíva s poukazom na záväzok plynúci zo zmluvy pôžičky
zodňa27.05.2009vzostatkovomrozsahuvovýške4.200,00Eurakopasíva.KeďžejemasaBSMvčasti
nehnuteľností (a už aj ich hodnoty) jasná a nesporná, súd sa zaoberal pre vec spornými skutočnosťami.
Prvou je žalobcom požadované pasívum vo výške 15.200,00 Eur, majúce základ v zmluve o pôžičkezo dňa 27.05.2009 na sumu 15.600,00 Eur (č. l. 46). Žalobca tento "nárok" voči mase odôvodnil
skutočnosťou, že táto pôžička ku dňu podania žaloby predstavuje pasívum vo výške 15.200,00 Eur,
nakoľko bola splatená iba v časti 400,00 Eur. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožňuje, pričom ide o

tvrdenie nepožívajúce oporu vo výsledkoch dokazovania a v konečnom dôsledku ani v platnej právnej
úprave. Rozhodným okamihom pre posúdenie, aký majetok do BSM patrí je deň, v ktorom došlo k
jeho zániku, čo je v tomto prípade deň právoplatnosti rozsudku o rozvode strán, teda 06.03.2014.
Tento okamih je rozhodujúci nielen z hľadiska posúdenia rozsahu majetku patriaceho do BSM, ale i
pre posúdenie stavu tohto majetku. Ocenenie jednotlivých majetkových hodnôt (nehnuteľnosti) však

vykonáva súd v cenách ku dňu rozhodnutia o vyporiadaní. Podľa názoru súdu, v zhode so žalovanou,
predstavuje toto pasívum už iba 4.200,00 Eur. Tu je potrebné dať do pozornosti výpovede žalobcu v
rozvodovom konaní sp. zn. XXP/XXX/XXXX (č. l. 8, 80), kedy uviedol, že "splátky pôžičky po 200,00
Eur mesačne platím rodičom priamo do ruky, môžem priniesť potvrdenie". Podľa uvedenej zmluvy bol
dlžník povinný začať dlh splácať nasledujúci mesiac po podpise zmluvy, teda od júna 2009, vždy do 5.
dňa príslušného mesiaca. Ak rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2014, žalobca

v zmysle jeho tvrdení uhradil 57 splátok po 200,00 Eur, čo znamená úhradu vo výške 11.400,00 Eur.
Pôvodný dlh vo výške 15.600,00 Eur tak ku dňu zániku BSM predstavuje 4.200,00 Eur. Žalobca navyše
túto skutočnosť v konaní nerozporoval a vo svojej argumentácii sa jej vyhýbal, pričom súd prihliadol aj
na § 217 ods. 1 CSP. Len na okraj, súd k tvrdeniu žalovanej o premlčaní časti tejto pôžičky (v časti
7.000,00 Eur) bez vplyvu na vyššie uvedené, uvádza, že ak sa pri vyporiadaní BMS rozhoduje aj o

vyporiadaní spoločného dlhu manželov, nemôže byť rozhodujúce, či je tento dlh premlčaný (Z IV, s. 507).
Ak by výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčovali tomu, že táto premlčacia doba už ubehla, potom
je správne, aby sa pri vyporiadaní BSM rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh
v rovnakom pomere v zmysle zásad v § 150 Občianskeho zákonníka (P. X/XXXX).

32. Pasívum vo výške 6.638,78 Eur (200.000,00 SKK) plynúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2007
s Dodatkom č. 1 zo dňa 19.12.2001 uzavretej medzi žalobcom a T.. V. Y., taktiež v rámci širšieho
vyporiadania nepatrí do masy BSM. Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný iba
jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke, a ak takto získané
peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj

táto vec - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka a bez ohľadu
na to, či bola táto zmluva platne uzavretá - do BSM. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze,
ktoré je povinný vrátiť, a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa potom
prihliadne pri vyporiadaní BSM. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu
má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru

veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z BSM. Za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci nemožno
považovať predovšetkým zmluvu o pôžičke uzavretú len jednému z manželov ako dlžníkov (NS ČSR,
sp. zn. XCz XX/XX), zmluvu o úvere, ručiteľský záväzok jedného z manželov (P. XX/XXXX), zmluvu o
výpožičke uzavretú len jedným z manželov (P. XX/XXXX), dohodu o pristúpení k záväzku alebo uznanie
dlhu (Najvyšší súd ČSR, sp. zn. XCz XX/XXXX. Tieto právne úkony sa totiž priamo netýkajú predmetu

BSM, a teda spoločných vecí, keďže na ich základe je ešte iba nadobúdaný majetok do BSM, resp.
sa vôbec netýkajú spoločného majetku v zmysle zákonného vymedzenia BSM v § 143 Občianskeho
zákonníka (uznanie dlhu). Ak takýto právny úkon za trvania BSM uskutoční ako dlžník iba jeden z
manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec. Dôsledkom toho
je skutočnosť, že ide iba o záväzok tohto manžela, a nie o spoločný záväzok oboch manželov. Súdna

prax v zmysle vyššie uvedených záverov judikovala, že v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke nejde
o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí a na jej platnosť preto nie je potrebný súhlas
druhého manžela, a to ani vtedy, ak nepôjde o bežnú záležitosť. Uzavretím zmluvy o pôžičke jedným
z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý
zmluvu sám uzatvoril (Najvyšší súd ČSR, sp. zn. XX/XX, NS SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX). Ak by

zmluvu o pôžičke uzavreli ako dlžníci obaja manželia, budú zo zmluvy oprávnení a zaviazaní spoločne
a nerozdielne len v prípade, že to bolo dohodnuté (§ 511 Občianskeho zákonníka) alebo ustanovené
právnym predpisom. To však v prejednávanom prípade nie je splnené. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, bolo
obdobne judikované, že uznanie záväzku za trvania BSM zo zmluvy o pôžičke alebo úvere uzavretej iba
jedným z manželov sa priamo nedotýka dispozície so spoločnými vecami a právami, keďže v dôsledku

uznaniasaibapredlžujedobavymáhateľnostipohľadávky.Akniejesúhlasdruhéhozmanželovnutnýna
platnosť zmluvy, z ktorej záväzok vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov,
ktorými dlžník vzniknutý záväzok uznal (NS ČR, sp. zn. XCz XX/XXXX). Ak vo vzťahu k veriteľovi uzná
záväzokzozmluvyopôžičkemanžel,ktorémužiadendlhztakejtozmluvynevznikol,uznávaneexistujúcizáväzok, s ktorým nemožno spájať účinky uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. A preto
tento dlh nemožno zaradiť ako pasívum do BSM. Pokiaľ boli z tohto záväzku nadobudnuté veci do BSM,
tak tie do BSM zaradiť možno. Samotný dlh potom môže žalobca požadovať ako to, čo vynaložil zo

svojho na spoločný majetok. Keďže tak ale neučinil, obdobne platia závery obsiahnuté v bode 47. tohto
rozsudku aj na tento náklad žalobcu.

33. Žalobca navyše (odhliadnuc od vyššie uvedeného výkladu) v konaní nepreukázal, že by peniaze
(200.000,00 SKK) získané touto pôžičkou v skutočnosti aj vynaložil na spoločný majetok. Taktiež

samotné znenie tejto zmluvy v bode II - záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi za účelom voľného
nakladania (najmä, nie však výlučne, na rekonštrukciu rodinného domu na LV č. XXX) - jednoznačne
nepreukazuje, že by sa malo jednať o prostriedky, ktorým žalobca zveladil masu BSM. Žalobca síce v
konaní tvrdil, že tieto peniaze použil na výmenu okien, výmenu vonkajších a vnútorných parapet, kúpu
nového nábytku do obývačky a ďalších vecí do domu súp. č. XXXX, k čomu priložil aj faktúry (č. l. 245
a nasl.), avšak je potom ale zjavne nelogické a vzájomne si odporujúce ďalšie tvrdenie žalobcu (na tom

istom pojednávaní dňa 22.03.2017) o tom, že "dom, ktorý kúpili bol nový, skolaudovaný v roku 2000,
nebolo potrebné na ňom robiť žiadne rekonštrukcie, iba vymaľovať. Asi v roku 2003-2004 urobili izoláciu
vonkajšej steny od ulice a v rokoch 2007-2008 boli robené izolácie z dvora a podhľadu v prechodnej
časti. Peniaze svokrovcov boli použité v rokoch 2003-2004. Čo sa týka domu súp. č. XXXXX, tak tam
sa v roku 2007 nejednalo o rekonštrukciu, ale opravu, opravu stien, muriva, omietok, podláh, izolácie

strechy. Išlo iba o základné a najväčšie opravy, avšak na dome bolo potrebné vykonávať aj ďalšie
opravy". Pokiaľ na uvedenom dome (v čase jeho kúpy to bola jedna nehnuteľnosť, až časom došlo k
ich "rozdeleniu" na dve), ktorý bol v čase kúpy novostavbou skolaudovanou pred cca 3 rokmi, nebolo
potrebné robiť ďalšie rekonštrukcie, tak sú tvrdenia žalobcu o následnej rozsiahlej rekonštrukcii pod
záštitou a réžiou jeho otca (svedok - žalobcov otec opisoval rozsiahlu rekonštrukciu vo svojej réžii - bod

18. rozsudku) nedôveryhodné a vzájomne si odporujúce. Sám svedok tvrdil, že prestavbu domu súp.
č. XXXXX objednával a riadil sám, pričom si viedol aj stavebný dozor. Písomný súhlas na vykonávanie
týchto prác od žalovanej ale nemal. Čo sa týka žalobcom priložených faktúr, ktoré majú dokladovať
použitie finančných prostriedkov zo zmluvy zo dňa 20.10.2007, tak tie sú v časti objednávky okien zo
dňa 13.08.2007 (č. l. 249) v časovom rozpore. Ak bola pôžička uzavretá dňa 20.10.2007 a finančné

prostriedkyzaslanénaúčetžalobcudňa23.10.2007(č.l.262),takuvedenétvrdeniežalobcunemáoporu
vo vykonanom dokazovaní a ani elementárnej logike. Uvedený rozpor žalobca neodstránil ani vo svojej
odpovedinaotázkuprečotvrdí,žezpôžičkyodpaniY.vyplácalrekonštrukciuokien,keďpríjmovýdoklad
na sumu 59.000,00 SKK je s dátumom 22.08.2007 a pôžička mala byť poskytnutá až v októbri 2007,
kedy ten uviedol, "že nakoľko mal požičané aj peniaze od rodičov, z tejto pôžičky splatil peniaze rodičom.

Dom sa opravoval, bol tam veľký tok peňazí". Takáto odpoveď žalobcu nepredstavuje riadne obhájené
tvrdenie, ale skôr zahmlievanie a neunesenie dôkazného bremena. Na zvyšných cca 100.000,00 SKK,
ktoré žalobca použil asi rok po poskytnutí pôžičky, podľa jeho slov na pohovku a nábytok (č. l. 245 - 248)
a ktoré žalovaná nerozporovala, súd ale prihliadne pri priznávaní podielov podľa § 150 Občianskeho
zákonníka (miera akou zveladil spoločný majetok).

34.Ďalšouspornouskutočnosťouježalobcom,vočimase,uplatnenéuznaniedlhuzodňa18.10.2012na
sumu 60.262,29 Eur. Ak si požičiava jeden z manželov od iného občana alebo organizácie peniaze a v
zmluveopôžičkevystupujeakodlžník,jezozmluvyopôžičkezaviazanýaoprávnenýlentenzmanželov,
ktorý ju ako dlžník uzavrel, a k jej platnosti netreba súhlas druhého manžela v zmysle ustanovenia

§ 145 OZ, keď sa netýka spoločných vecí (zmluvou o pôžičke, prípadne na základe zmluvy o úvere
sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané). Ak nie je súhlas druhého z manželov nutný k platnosti
zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v
prípade úkonov, ktorými dlžník už vzniknutý záväzok uznal - uznanie dlhu (uznesenie Najvyššieho súdu
ČR, zo dňa 30. augusta 2005, sp. zn. XX U. XXX/XXXX). V teórii a aj súdnej praxi sa uplatňuje výklad,

podľa ktorého o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí ide iba vtedy, ak je daný priamy (bezprostredný)
vzťah právneho úkonu k veciam v BSM. Pôjde o také právne úkony, pri ktorých dochádza k dispozícii s
predmetomBSMalebokvýkonujehosprávy.Podpojmomprávnyúkontýkajúcisaspoločnýchvecítreba
rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do BSM.
Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Mimo sféry BSM konajú

manželia samostatne a na platnosť ich úkonu nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto, ak chce za
trvaniamanželstvaabezpodielovéhospoluvlastníctvaurobiťprávnyúkonlenjedenzmanželov,jezneho
zaviazaný alebo oprávnený len sám. Súdna prax ustálila, že k ručiteľskému záväzku jedného z manželov
nie je potrebný súhlas druhého manžela a prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevznikáspoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželom, pričom takýto právny úkon nemožno charakterizovať
ako dispozíciu spoločnou vecou alebo výkon správy spoločných vecí obidvoch manželov. Ak sa právny
úkon netýka spoločných vecí, nevzťahuje sa naň ani ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, v

dôsledku čoho nemožno ani uvažovať o neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Súd je názoru,
že uvedené závery je možné v plnej miere analogicky aplikovať aj na inštitút uznania dlhu, a z toho
dôvodu sa nemôže druhý manžel dovolávať relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu, keďže
ho tento právny úkon nezaväzuje. V naznačenom smere súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
SR, I. Ú. XX/XXXX - XX, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či právny úkon uznania dlhu, a to

vzhľadom na jeho majetkový dopad, nie je v rozpore aj s dobrými mravmi. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR z 29.06.2011, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145
Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných
vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú
aleboniebežnúzáležitosťatedačikprávnemuúkonubolalebonebolpotrebnýsúhlasdruhéhomanžela,
bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k

dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom
podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom
vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani BSM sa preto nepovažujú
pohľadávky a záväzky (dlhy, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov). Na
tomto závere nič nemení to, že pri zániku BSM sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a

záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám)
podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie BSM v širšom zmysle).
Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke
uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov alebo zmluva o pristúpení k
dlhu uzavretú len jedným z manželov. Pre uvedené a im podobné úkony je charakteristické to, že sa

priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, teda spoločných vecí a preto je aplikácia §
145 Občianskeho zákonníka v súvislosti s nimi vylúčená (platí aj pre bod 32. rozsudku).

35. Keďže sa ani uvedená dohoda o uznaní dlhu uzavretá len jedným z manželov bezprostredne
nedotýka predmetu BSM, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Vzhľadom na uvedené

súd právny úkon uznanie dlhu zo dňa 18.10.2012 nepovažuje za úkon týkajúci sa spoločných vecí
manželov, pretože pohľadávky a záväzky nie sú predmetom BSM, hoci pri zániku bezpodielového
spoluvlastníctva sa vykonáva aj ich vyporiadanie. Z takéhoto právneho úkonu teda nemôžu byť
oprávnení, resp. povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, ale iba sám žalobca, a to aj z dôvodu
samotného znenia dohody, kde ako veritelia vystupujú rodičia žalobcu (T.. T. E. Q. Q. E.) a ako dlžník

sám žalobca. V čl. I dohody sa uvádza, že veritelia zaplatili za dlžníka od roku 2007 do 2012 sumu vo
výške 60.262,29 Eur za dodávku materiálu, služieb a prác spojených s rekonštrukciou nehnuteľností.
Podľa čl. II dohody dlžník tento svoj dlh uznáva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právne úkony
uskutočnené manželmi alebo jedným z nich je aj podľa vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR
potrebné skúmať aj cez prizmu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené

závery je možné aplikovať jednak na Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 ako aj na Zmluvu o
pôžičke zo dňa 20.10.2007. Po podrobnom preskúmaní danej dohody je zrejmé, že ide o výlučný právny
úkon jedného z manželov, bez vôle, účasti a dopadu na toho druhého. Dlžník v dohode vystupuje sám,
sám uznáva dlh a je z neho aj zaviazaný a povinný iba on sám. Toto pasívum tak nepatrí do masy
BSM, a to z dôvodov vyššie uvedených. Súd preto tieto "dlhy" nemohol vyporiadať tak, že by ich prikázal

splatiť tej ktorej zo strán, pretože nešlo o spoločný dlh. Tieto pasíva súd však nezohľadnil ani v rámci
vyporiadania BSM, pretože v konaní nebolo preukázané, že by za tieto finančné prostriedky tvoriace
dlhy bola získaná určitá majetková hodnota, a preto tieto dlhy sa nemohli vyporiadať ani ako vnos. Len
na okraj, bez právnej relevancie na uvedené závery, súd uvádza, že žalobca vo svojom záverečnom
vyjadrení toto uznanie opomenul a nežiadal ho priznať, resp. zahrnúť do masy BSM a tým pádom aj

vyporiadať.

36. Pokiaľ žalobca vo svojej záverečnej reči, resp. záverečnom vyjadrení (č. l. 416) opätovne žiadal aj
určiť (bez ohľadu, že konanie v tejto určovacej časti bolo zastavené), že do BSM patria nehnuteľnosti a
pôžička vo výške 15.600,00 Eur zo dňa 27.05.2009 a pôžička vo výške 6.638,78 Eur zo dňa 20.10.2007,

tak súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.03.2011, sp. zn. XCdo/XX/XXXX, podľa
ktorého v konaní o vyporiadanie BSM súd určí, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo ku dňu jeho zániku;
vyporiadanie uskutoční len o predmete BSM. Pokiaľ dospeje k záveru, že určitá vec do BSM nepatrí,
nevyjadrí to samostatným výrokom zaradeným do výrokovej časti rozhodnutia (t. j. neuvádza vo výroku,že vec nebola predmetom vyporiadania), ale len v odôvodnení rozhodnutia. Pre vyporiadanie, ako
vyplýva z uvedeného, je rozhodujúci stav v čase zániku BSM. Súd uvedenú skutočnosť vo výrokovej
časti nevyjadruje. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26.10.2015, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX uviedol, že

vzhľadom na to, že určenie hodnoty majetku v BSM, ako aj pomeru delenia majetku nie sú nevyhnutnými
náležitosťami výrokovej časti rozhodnutia, je postačujúce, ak je podstava rozhodnutia o tom vysvetlená
v odôvodnení rozhodnutia.

37. Je teda zrejmé, že ak už zaniklo BSM, tak určenie, či nehnuteľnosti patria, či nepatria do BSM, súd

rieši ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie BSM.

38. Po určení, čo patrí do masy BSM, súd pristúpil k jej vyporiadaniu v zmysle zásad uvedených
v § 150 Občianskeho zákonníka. Určenie rozsahu a ocenenie majetku v BSM je predpokladom
pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska
nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t. j. určenie, ktoré veci a pohľadávky z BSM pripadnú každému z

manželov. Treba dať tiež prednosť rozdeleniu jednotlivých vecí spôsobom zodpovedajúcim podielom
na vyporiadavanom zaniknutom spoluvlastníctve (veta prvá § 150 Občianskeho zákonníka), pri
nehnuteľnostiach i prikázaním nehnuteľnej veci do podielového spoluvlastníctva, pred stanovením
platobnej povinnosti na vyrovnanie podielov, ktoré spoluvlastníkom pri vyporiadaní pripadnú (P. XX/
XXXX, s. 145 ods. 3 a 4). Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov

zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie
majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za
trvania manželstva. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, pričom platí, že v
rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných
dlhoch.VrámcivyporiadaniaBSMmusísúdprihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaložené

na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov
proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku
niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi
hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do
výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. Do celkovej bilancie musia byť

zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov.
Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí,
pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu
medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku
každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu,

ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v
akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa
vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo
to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh
(napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Súdna prax však pripúšťa i možnosť takého rozsudku

súdu, ktorým sa predmet bezpodielového spoluvlastníctva prikáže do podielového spoluvlastníctva
oboch manželov. Prikázať vec z bezpodielového do podielového spoluvlastníctva možno len výnimočne
na základe okolností konkrétneho prípadu. Súd je taktiež povinný pri vyporiadaní vlastníckeho práva
manželov k spoločnej nehnuteľnosti prihliadnuť aj na práva tretích osôb, ktorým viaznu na predmetnej
nehnuteľnosti práva (napr. právo zodpovedajúce vecným bremenám), a to rovnako, ako je tomu v

prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V takom prípade musí súd prihliadať, aby týmto
osobám nevznikla žiadna ujma.

39. Žalobca mal za to, že zo svojho vložil do nehnuteľností viac, ako je ich hodnota, čo odvodzoval od
daru od jeho rodičov vo výške 3.000.000,00 SKK a 2.000.000,00 SKK, a teda parita podielov medzi

stranami nemá opodstatnenie. Súd je však názoru, že ide o nedôvodné tvrdenia. Peňažné prostriedky vo
výške 3.000.000,00 SKK majú predstavovať zvyšok kúpnej ceny za nehnuteľnosti (tá mala byť vo výške
5.200.000,00 SKK), kedy tá bola rozdelená na zmluvných 2.200.000,00 SKK a zvyšných 3.000.000,00
SKK ako záloha získaná svedkom za predošlý predaj (alebo za výplatu vecného bremena) nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX. Žalobca uviedol, že "nakoľko sme nemali (so žalovanou) dostatok finančných

prostriedkov na kúpu nehnuteľností, začal som vybavovať úver. S predajcami som sa dohodol, že
časť kúpnej ceny zaplatím v hotovosti (3.000.000,00 SKK) pri podpise zmluvy a zvyšok z hypotéky.
Hotovosť bola z peňazí, ktoré mi daroval otec (svedok). Sumu 3.000.000,00 SKK otec získal výplatou
za vecné bremeno, ktoré mal vo svojej firme v predchádzajúcom byte, v ktorom sme bývali". Zároveňpredložil čestné prehlásenie zo dňa 17.06.2003, kde žalovaná uvedené potvrdila. Svedok vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 26.04.2017 ale uviedol, že hotovosť mala pôvod v predaji nehnuteľnosti
vedených na LV č. XXXX, pričom v ten istý deň tieto peniaze odovzdal žalobcovi ako zálohu na kúpnu

cenu na notárskom úrade ("akonáhle som obdržal finančné prostriedky za predaj domu na Vysokej,
resp. podiel z predaja tohto domu, som v podstate prešiel do druhej miestnosti na notárskom úrade,
kde som tieto peniaze odovzdal žalobcovi, ktorý ich následne dal ako kúpnu cenu za predaj domu
Na križovatkách" - č. l. 257 zápisnica). Svedok ďalej uviedol "že predávajúcim nehnuteľnosti na LV
č. X. bola firma Radiobastler. Kúpnu cenu za predaj tejto nehnuteľnosti obdržala firma Radiobastler".

Žalobca však v uvedenom smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom dôkazy, ktoré na podporu týchto
tvrdení predložil, súd vyhodnotil ako nedostačujúce a vzájomne si odporujúce. V prvom rade je daná
nedôveryhodnosť svedka, kedy jeho tvrdenia vyznievajú ako tendenčné v prospech žalobcu. Pokiaľ
svedok tvrdil, že s vyplatenou hotovosťou prešiel z miestnosti do miestnosti v notárskom úrade v
rovnaký deň, tak z vykonaného dokazovania vyplýva presný opak. Nehnuteľnosti vedené na LV č.
XXXX boli predané dňa 18.12.2012 (č. l. 268 a nasl.), kým nehnuteľnosti, ktoré tvoria masu BSM boli

kúpené až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 (č. l. 82). Taktiež tu je rozpor medzi tvrdením
žalobcu a svedka ohľadom pôvodu 3.000.000,00 SKK, kedy žalobca tvrdí, že ide o výplatu za vecné
bremeno, kým svedok má za to, že ide o predaj nehnuteľností. Svedok navyše uviedol, že "išlo o sumu
3.000.000,00 SKK. Ešte predtým ako sa predal dom na Vysokej, bolo to asi 15.000.000,00 SKK, došlo
k zrušeniu vecného bremena bezodplatne". Sám svedok uviedol, že k zrušeniu vecného bremena došlo

bezodplatne, čo vo výsledku vyvracia tvrdenie žalobcu a znamená zjavný nesúlad ich tvrdení. Súd ďalej
poukazuje aj na odpoveď svedka na otázku, prečo je v kúpnej zmluve uvedené, že cena nehnuteľnosti
bola na základe znaleckého posudku stanovená na sumu 2.201.391,00 SKK, kedy sa nevedel vyjadriť,
prečo tam je uvedená táto cena, pričom o tom znaleckom posudku nevedel. Uvedené skutočnosti
samozrejme nemajú vplyv na právne posúdenie veci súdom, ale zakladajú nedôveryhodnosť výpovedí

svedka, ktoré mali byť skoncipované v prospech žalobcu. Pokiaľ malo dôjsť k odovzdaniu hotovosti vo
výške 3.000.000,00 SKK na kúpu nehnuteľností, súd nerozumie postupu žalobcu a svedka, kedy si túto
skutočnosť nejakým spôsobom, podľa ich vyjadrení "neošetrili". Postup, aký prezentuje žalobca spolu
so svedkom aj s poukazom na uvedené zákonné znenie, vzbudzuje skôr pochybnosti. Žalobca predložil
aj čestné vyhlásenie makléra zo dňa 18.05.2017 (č. l. 352), ktorý uviedol, že sa zúčastnil predaja a

vyplatení kúpnej sumy, kedy kúpna cena bola 5.000.000,00 SKK s províziou pre realitnú kanceláriu vo
výške 200.000,00 SKK. Tu je opätovne badať nesúlad časových veličín na časovej osi v podaní svedka.
Svedok nemohol v ten istý deň prejsť s hotovosťou 3.000.000,00 SKK z miestnosti do miestnosti za
žalobcom, nakoľko aj podľa makléra k predaju došlo až dňa 20.12.2002. Je tak daná nedôveryhodnosť
svedka a jeho výpovedí.

40. Žalobca preto nepresvedčil súd o kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 5.200.000,00 SKK. Je
nesporné, že na predmetnej kúpnej zmluve je uvedená suma vo výške 2.200.000,00 SKK navyše s
odkazom na znalecký posudok. Ak je na kúpnej zmluve odkaz aj na znalecký posudok, ktorý ustálil
hodnotu nehnuteľností, a podľa ktorej bola tvorená aj výsledná cena uvedená v zmluve, pričom túto

zmluvu bez výhrad podpísal žalobca aj žalovaná, nemožno uveriť tvrdeniu žalobcu, že zvyšná časť
kúpnej ceny vo výške 3.000.00,00 Eur bola dohodnutá pomimo. Ak bola znaleckým posudkom daná
nehnuteľnosť ocenená na 2.201.390.00 SKK, tak tvrdenie žalobcu a svedka o tom, že predávajúci
požadoval za tieto nehnuteľnosti 5.200.000,00 SKK s poukazom na fakt, že aj predávajúci bez výhrad
podpísal takto znejúcu kúpnu zmluvu, nevyznieva logicky. Tu je tiež potrebné prihliadnuť aj na §

43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Postup žalobcu a svedka práve tieto
rozpory zakladá. Pokiaľ by aj v skutočnosti došlo k odovzdaniu hotovosti 3.000.000,00 SKK, ako
zvyšnej zálohovej časti za kúpnu cenu nehnuteľností, zmluvné strany predsa musia disponovať riadnym
potvrdením o takomto, v hotovosti, odovzdanom finančnom obnose, minimálne o ňom tvrdiť a odkazovať

naň a smerovať dôkazy týmto smerom - evidencia v účtovníctve, odvedenie dane, atď. Keďže podľa
žalobcu išlo o dar, tak podľa zákona účinného v tom čase č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z
darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, bol povinný z tohto daru odviesť príslušnú daň.
Potvrdenie, alebo aspoň tvrdenie o tejto skutočnosti však žalobca a ani svedok súdu nepredložili, čo
znamená, že žalobca opätovne neuniesol dôkazné bremeno, pričom ani čestné prehlásenie makléra

spísané po 15 rokoch nie je spôsobilé daný dôkazný stav zmeniť. Na čestné prehlásenie žalovanej zo
dňa 17.06.2003 súd taktiež neprihliadol, nakoľko nemožno osvedčovať úkon, ktorý neexistuje. V kúpnej
zmluve je uvedená kúpna cena vo výške, na akej sa zmluvné strany dohodli, pričom v konaní nebolpreukázaný opak. Uvedené skutočnosti samozrejme nemajú dopad na masu BSM, ale na paritu, resp.
disparitu podielov.

41. Keďže súd nezahrnul do masy BSM pasíva z právnych úkonov (body 31 až 35 rozsudku), pričom
žalobca okrem iných podstatných esencií neuniesol ani dôkazné bremeno v preukázaní reálneho
použitia finančných prostriedkov plynúcich z týchto právnych úkonov v prospech spoločného majetku so
žalovanou, čo v konečnom dôsledku znamená, že tieto úkony nemajú ani vplyv na paritu podielov, resp.
nezakladajú disparitu podielov podľa § 150 Občianskeho zákonníka (tak ako to bolo zámerom žalobcu),

nie je potrebné sa ani vysporiadať s tvrdením žalovanej o absolútnej neplatnosti právnych úkonov (tu súd
len poznamenáva, že pri vyporiadaní BSM môže ísť len o relatívnu neplatnosť) a o zastretom právnom
úkone. Je zrejmé, že ako žalobca, tak i žalovaná sa snažia presvedčiť súd o tom, že ich návrhy na
vyporiadanie BSM sú optimálne a správne, čo je pochopiteľné, keďže obaja chcú také rozhodnutie súdu,
ktoré bude v konečnom dôsledku najmä v ich prospech. V takej situácii však musí súd, ako nezávislá
justičná autorita, a v zmysle zásad spravodlivosti a vykonanej dôkaznej situácie podľa CSP, rozhodnúť

objektívne podľa indícií § 150 Občianskeho zákonníka.

42. Je taktiež potrebné uviesť, že žalobca spolu so svedkom postupom času vytvorili neprehľadnú sieť a
labyrint právnych úkonov, pôžičiek a darov. Žalobca v žalobe uviedol aby bol v rámci vyporiadania BSM
započítaný dar vo výške 2.000.000,00 SKK od jeho rodičov (svedok a Q. E.). Tento dar odvodzoval od

Darovacejzmluvyzodňa06.02.2008.Ztejtodarovacejzmluvy,konkrétnezboduII.vyplýva,žedarovanú
čiastku vo výške 2.000.000,00 SKK použije žalobca so žalovanou na splatenie hypotekárneho úveru,
pričom žalobcovým rodičom bude odplatne poskytnuté vecné bremeno vo forme doživotného užívania
nehnuteľnosti. Notárskou zápisnicou zo dňa 06.02.2008 však už bolo zriaďované vecné bremeno
bezodplatne. Žalovaná potom v konaní tvrdila, že predmetnú darovaciu zmluvu nemožno brať do úvahy,

nakoľko úver bol splatený už dňa 26.07.2017 a darovacia zmluva bola uzatvorená až dňa 06.02.2008.
Z č. l. 354 ale vyplýva, že svedok zaslal na účet žalobcu dňa 23.07.2007 sumu 2.116.000,00 SKK, ktorú
žalobca dňa 26.07.2007 použil na splatenie hypotéky. Tu nastáva zjavný rozpor so samotným tvrdením
žalobcu a znením darovacej zmluvy zo dňa 06.02.2008, kedy podľa darovacej zmluvy mal byť dar v
nej špecifikovaný, použitý na splatenie hypotekárneho úveru, pričom ten už ale bol ku dňu spísania

tejto zmluvy dávno splatený (26.07.2007). Žalobca však v žalobe požaduje započítanie daru vo výške
2.000.000,00 SKK, ktorý má základ v darovacej zmluve zo dňa 06.02.2008. Je tak zrejmé, že v danom
časeanisamotnéstrany(aajsvedok)netušilikto,kedy,komu,koľkoanazákladečohodarovalapožičal,
a preto sa súdu aj vzhľadom na vyššie uvedené závery a výklad danej problematiky javí ako spravodlivé
vyporiadať predmetné BSM v pomere 1:1, a síce vo forme podielového spoluvlastníctva s rovnakými

podielmi pre žalobcu i žalovanú, bez nutnosti vzájomného vyplatenia si podielov.

43. Pri rozhodovaní o tom, ktorá z vecí má byť prikázaná do výlučného vlastníctva tej ktorej strany, súd
prihliadol najmä na účelné využitie týchto vecí a na to, ktorá zo strán, ktorú vec užívala po zániku masy
BSM a tiež zohľadnil už spomenutú zásadu uvedenú v R XX/XXXX, s. 145 ods. 3 a 4, že veci majú

byť rozdelené tak, aby jednej zo strán vyplývala povinnosť druhej strane zaplatiť na vyrovnanie podielu
čo najmenšiu čiastku. Súd pri vyporiadaní BSM tiež vychádzal zo základnej zásady (ak výnimočné
dôvody neodôvodňujú iný postup), že podiely strán sú rovnaké. V prejednávanom spore boli zistené
výnimočné dôvody, avšak v tom smere, ktorý odôvodňuje vyporiadanie BSM v znení výroku tohto
rozhodnutia. Súd nie je viazaný ani návrhom (žalobou), ktorý sa týka ceny majetku uvedeného v

žalobe, ani tým, či sa jednotlivá vec má prikázať jednému či druhému manželovi. Súd taktiež zohľadnil
skutočnosť, že žalovaná so synom obýva jednu z nehnuteľností. Rozhodnutie o prikázaní nehnuteľností
do podielového spoluvlastníctva v podiele pre žalobcu a v podiele pre žalovanú preto neohrozí
rodičov žalobcu a ani im nie je spôsobilé privodiť ujmu na právach plynúcich zo zriadeného vecného
bremena. Takýmto rozhodnutím súdu sú navyše rešpektované rovnaké podiely bývalých manželov,

pri zachovaní súčasného stavu (rodičia žalobcu ako oprávnení z vecného bremena užívajú jednu
nehnuteľnosť, kým strany užívajú druhú), a to aj s poukazom, že zmluvu o zriadení vecného bremena
(č. l. 91) uzavrel žalobca a aj žalovaná. Tretím osobám tak ostáva bez ujmy toto právo v podobe
vecného bremena. Sud však nezistil dôvod, ktorý by odôvodňoval disparitné rozdelenie masy BSM
tak, ako to svojimi návrhmi navrhovali strany. Taktiež bolo nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že

žalovanou navrhnutým vyporiadaním by došlo do budúcnosti k neprehľadnému a komplikovanému
majetkoprávnemu usporiadaniu práv strán pri následnom, resp. v budúcnosti možnom vyporiadaní takto
zadefinovaného podielového spoluvlastníctva. Žalovaná požadovala vyporiadať nehnuteľnosť dom súp.
č. XXXXX a parc. č. XXXXX/X, na ktorej uvedený dom stojí do podielového spoluvlastníctva so žalobcomv pomere pre každého. Parc. č. XXXXX/X (na tejto parcele stojí dom súp. č. XXXX) Q. XXXXX/X v
pomere pre seba a v pomere pre žalobcu. Nutno dodať, že na týchto nehnuteľnostiach je zriadené
vecné bremeno doživotného užívania domu a právo prechodu cez uvedené parcely v prospech rodičov

žalobcu.Domsúp.č.XXXXaparc.č.XXXXX/XQ.XXXXX/Xžiadalavyporiadaťdovýlučnéhovlastníctva
žalobcu, kedy jej bude žalobca povinný vyplatiť protihodnotu vo výške 124.230,33 Eur. Je ešte potrebné
doplniť, že kým žalobca a žalovaná obývajú dom súp. č. XXXX, tak rodičia žalobcu obývajú dom súp.
č. XXXXX. Žalovaná teda chce do podielového spoluvlastníctva dom, kde bývajú rodičia žalobcu, a na
ktorom majú zriadené vecné bremeno, pričom dom, kde v čase vyhlásenia tohto rozsudku býva spolu

so žalobcom a ich synom, žiada vyporiadať celý v prospech žalobcu. Žalobcom navrhovaný spôsob
vyporiadania zase na druhej strane obsahuje znaky žaloby o určenie vlastníckeho práva. Žalobcov návrh
vôbec neberie ohľad na § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy iba jednoducho požaduje priznať
všetky nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, a to bez povinnosti vyplatiť žalovanej akýkoľvek
podiel, akoby manželstvo a BSM ani neexistovalo.

44. Čo sa týka pasív (4.200,00 Eur), Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú
byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a
ktoré vznikli za trvania manželstva. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho
zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba vychádzať z ustanovení Občianskeho

zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie (analógia podľa § 853 ods.
1 Občianskeho zákonníka), primerane použiť ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka a
vykonať vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM a v súvislosti s ich
hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však
týka iba vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú stranami

v konaní o vyporiadanie BSM. Týmto tretím osobám zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky
vo vzťahu k dlžníkom, a to napríklad aj žiadať splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov.
Toto vyporiadanie BSM je, ako už súd uviedol, vyporiadaním v širšom zmysle, čo znamená, že súd
nevyporiadal len majetok (veci a aktíva) strán, ale aj ich záväzky (pasíva), ktoré vznikli za trvania
manželstva a existovali v čase jeho zániku.

45. Ak teda ide o širšie vyporiadanie, zvyšok dlhu vo výške 4.200,00 Eur plynúci zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 27.05.2009 podľa uvedených zásad nebude predmetom výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nakoľko
súd vyporiadal BSM na dva rovnaké podiely, pre každú stranu jeden, tak je spravodlivé a najmä z
vykonaného dokazovania logické aby aj tento dlh rozdelil medzi strany na polovicu, teda po 2.100,00 Eur
na ich ťarchu. Napokon takéto vyporiadanie tohto pasíva navrhla aj žalovaná. Tu je potrebné poukázať

aj na samotné znenie zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009, ktorú uzavreli ako dlžníci obaja manželia,
nie len jeden z manželov, pričom sa zaviazali tento svoj dlh aj zaplatiť spoločne. Z tejto pôžičky boli a
aj stále sú zaviazaní obaja spoločne.

46. Pri vyporiadaní dlhov súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho ktorého

majetku, prípadne povinnosti výplaty, ako aj osobe preberajúcej ten ktorý záväzok. Určenie osoby
preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú
spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré
v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd zmení vnútorné
pomery podielov bývalých manželov na spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom zohľadní nové

pomery na strane aktív. Zmyslom takéhoto postupu je racionalizácia vzájomných právnych vzťahov
bývalých manželov. Zahrnutie pasív do vyporiadania BSM je teda odôvodnené praktickým hľadiskom
spočívajúcim v takom usporiadaní vzájomných právnych vzťahov, ktoré v čo najväčšom rozsahu
eliminuje možnosť vzniku ďalších vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich ďalších sporov
medzi bývalými manželmi. Z uvedeného vyplýva, že vyporiadanie pasív BSM (zmena vnútorných

vzťahov dlžníkov) je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam
nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy
spoludlžníkov,ktorésúdanéčiužzmluvoualebozozákona,aktorýchvzájomnévysporiadaniejenaďalej
zachované zákonom, napr. právo postihu pri solidárnom záväzku. Splácanie daného dlhu, ak v čase
vyhlásenia rozsudku ešte vôbec existuje, žalobcom jeho rodičom tak ostalo v rovine status quo. Toto

rozhodnutie je však účinné len vo vzťahu medzi stranami a žalobkyňu nezbavuje vo vzťahu k veriteľovi
na prípadné a možné povinnosti na plnenie z titulu svojho spoludlžníckeho záväzku.47. Len pre doplnenie, čo sa týka žalobcom splatených 11.400,00 Eur (bod. 31 rozsudku), tak žalobca
nežiadal tieto náklady podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Žalobca dokonca tieto výdavky popieral a
tvrdil opak (že tento záväzok bol splatený iba vo výške 400,00 Eur). Každý z manželov je oprávnený

požadovať,abysamuuhradiloto,čozosvojhovynaložilnaspoločnýmajetok.Ideopohľadávkukaždého
z manželov na základe majetkových presunov z ich oddeleného majetku do spoločného majetku oboch
manželov. Nárok na refundáciu nákladov vynaložených z výlučného vlastníctva jedného z manželov do
spoločného majetku je možné priznať iba na návrh tohto manžela - na túto pohľadávku prihliadne teda
súd pri vyporiadaní BSM iba na návrh oprávneného, čo sa v prejednávanom prípade nestalo a preto

súd nezaviazal žalovanú tento rozdiel vyplatiť. Uvedené platí aj na v konaní preukázané výdaje strán (u
žalobcu zvyšok z pôžičky zo dňa 20.10.2007 podľa bodu 33. rozsudku a u žalovanej ňou predložené a
žalobcom nespochybnené výdaje vo výške 80.000,00 SKK a 150.000,00 SKK, ktoré stranám poskytla
matka žalovanej). Keďže si strany navzájom proti sebe tieto výdaje neuplatnili, pričom tie sú v konečnom
dôsledku v pomernej výške, tak je daný záver o parite podielov strán na majetku patriaceho do BSM.

48. Podľa záverov súdnej praxe väčšie zásluhy na nadobudnutí spoločného majetku nemožno bez
ďalšieho priznať iba tomu manželovi, ktorý rozmnožil spoločný majetok väčším dielom vzhľadom
na svoje schopnosti a možnosti než druhý manžel. V súlade s výslovnou dikciou zákona treba
zohľadniť aj činnosť druhého manžela, ktorú vynaložil pri starostlivosti o deti a obstarávanie spoločnej
domácnosti. Pokiaľ sa jeden z manželov počas manželstva riadne staral o deti a obstarával spoločnú

domácnosť, zásadne nemožno znižovať jeho rovnaký podiel na vyporiadavanom majetku manželov
s argumentáciou, že sa o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojim zárobkom. Rozdielne
určenie podielov by však bolo odôvodnené, ak by ten z manželov, koho podiel na nadobúdaní a
udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší,
nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Nerovnaká výška podielov je namieste zásadne iba v prípade

zjavnejnerovnomernostiúčastikaždéhozmanželovnazabezpečovanístarostlivostiorodinuaspoločnú
domácnosť. Pri komplexnom pohľade na vec a zistený skutkový stav a pri jeho zvážení, však súd nezistil
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prelomenie zásady rovnosti podielov.

49. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a

vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených a po vyčerpávajúcom odôvodnení v súlade aj s
dobrými mravmi a proporcionalitou vyporiadal BSM strán tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

50. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách tak postavenie

žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že
podaním návrhu žalobcu na vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného a taktiež jeho
právo na súdnu ochranu v tejto veci. Súdna prax sa zhodla, že predmetom konania sa rozumejú aktíva
patriace do masy BSM, čo v danom prípade predstavuje 261.500,00 Eur. Základom je teda veľkosť
podielov, ktoré sa stranám ušli, t.j. hodnota aktív v BSM, v posudzovanej veci suma 261.500,00 Eur.

Na hodnotu pasív sa neprihliada (stanovisko P. XX/XXXX); a to aj s poukazom na § 7 ods. 8 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok potom podľa položky 6b Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch predstavuje 3 % zo sumy 261.500,00 Eur,
teda je vo výške 7.845,00 Eur. Podľa zákonodarcu sú poplatníkmi súdneho poplatku obe strany alebo
jedna zo strán podľa rozhodnutia súdu. Zákonodarca neurčil pomer, v akom majú strany súdny poplatok

zaplatiť. Súd preto vychádzal z toho, že súdny poplatok majú zaplatiť v zásade v rovnakom pomere
(pretože v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka a v konečnom dôsledku aj podľa tohto
rozhodnutia sú ich podiely rovnaké). V posudzovanom spore súd preto nepovažoval za spravodlivé,
a to aj s poukazom na závery vykonaného dokazovania, aby sa obe strany podieľali na zaplatení
súdneho poplatku spoločne a nerozdielne, a to aj pri pomernej aplikácii čl. 2 ods. 1 CSP. Preto súd o

súdnom poplatku rozhodol tak, že žalobcu i žalovanú zaviazal zaplatiť každého po 3.922,50 Eur, všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 5 ods. 1 písm. g) a § 8 ods. 4 Zákona o
súdnych poplatkoch. Je potrebné zdôrazniť, že tento súdny poplatok si ale nie je možné mýliť so súdnym
poplatkom za žalobu vo výške 66,00 Eur, ktorý žalobca už zaplatil. V konaní o vyporiadanie BSM sa
totiž platia dva súdne poplatky - jeden za žalobu a druhý za vyporiadanie BSM, ktorý súd ukladá priamo

v rozsudku podľa predmetu konania).

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia § 257 CSPje umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného práva. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť

nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia
ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, avšak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. V prejednávanom prípade je súd toho názoru, že nie je možné posúdiť, vzhľadom na

predmet a výsledok sporu, a ani pri jednej zo strán skonštatovať, či mala a v akej výške vo veci procesný
úspech či neúspech, a to aj vychádzajúc zo zásad uvedených v § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Súd považuje za spravodlivé, aby si pri vyporiadaní BSM strany znášali náklady na trovy
konania každá sama. Strany napokon uviedli, že si trovy konania neuplatňujú. Pri vyporiadaní BSM
zostáva majetok strán rovnaký (v niektorej časti len pretransformovaný), čo je dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.