Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202954
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8715202954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX C., zastúpeného opatrovníčkou A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
právne zastúpeného JUDr. Jánom Zoričákom, advokátom, so sídlom Lúčna 516/6, 059 35 Batizovce,
IČO: 37784773, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/X, XXX XX F., za účasti
intervenienta: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO:
36 062 235, zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74
Bratislava, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/160/2015-240 zo dňa 27.1.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy
199.163,51 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca si v tomto konaní uplatnil sumu 199.163,51 eur na základe
mimoriadneho zvýšenia sťaž. spol. uplatnenia, čo odôvodnil tým, že pri hodnotení následkov, ktorých
vývoj sa pri pôvodnom hodnotení u žalobcu nepredpokladal, bol dňa 7.8.2015 A. A. C. vypracovaný
nový znalecký posudok v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. o bolestnom a sťažení spol. uplatnenia, ktorým
ohodnotil stav žalobcu na 3450 bodov. Poukázal na § 5 ods. 2 cit. vyhl. s tým, že pri určovaní náhrady
za sťaž. spol. uplatnenia po zhoršení následkov sa odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodným

lekárskym posudkom. Celkový počet bodov podľa lekárskeho posudku teda teraz predstavuje 3450
bodov a žiadal odpočítať 1450 bodov, po odpočítaní teda žalobca žiada 2000 bodov. Hodnota bodu
predstavuje 60,- Sk v číselnom vyjadrení. Následky hodné osobitného zreteľa predstavujú sumu 2000 x
60 x 50 = 6.000.000,- Sk. Pri konverznom kurze 30,126 Sk za euro žalobca žiadal žalovaného doplatiť
199.163,- eur. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/297/2001 bolo priznané žalobcovi,
a to rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 11C/297/2001 - 49 zo dňa 2.2.2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove vo veci 4Co/167/2006 zo dňa 10.5.2007 z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia bola priznaná suma 4.176.000,- Sk. Odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie čo do zvyšku
žalobcovho nároku vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol (a to v rozsahu priznanej sumy
za staž. spol. uplatnenia 8.700.000,- Sk) s tým, že odvolací súd v spojitosti so súdom I. inštancie hodnotil
daný prípad ako výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa s poukazom na nenávratné vylúčeniežalobcu na plnom osobnom, rodinnom a spoločenskom živote, jeho znemožnenie výkonu, či voľby
povolania, voľbu životného partnera, príp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Zároveň vyslovil aj tú
skutočnosť, že žalobca sa nevenoval vo zvýšenej miere činnosti v kultúrnom, či športovom živote a

z tohto pohľadu odvolací súd zvýšenie sťaž. spol. uplatnenia na 100-násobok základného bodového
ohodnotenia považoval za neprimeraný. Ďalej uviedol, že skutkovým zisteniam súdu I. st., že sa jedná
o osobu mladého veku a že nie je predpoklad zlepšenia jej zdravotného stavu a že sú u tejto osoby
nenávratné a trvalé následky, ktoré ani optimálnym liečením nezlepšia jeho zdravotný stav po žiadnej
stránke a natrvalo bude žalobca odkázaný na pomoc svojho okolia a tomu podľa odvolacieho súdu

zodpovedal 50-násobok zvýšenia odškodnenia za sťaž. spol. uplatnenia.

V číselnom vyjadrení 1450 bodov základného bodového ohodnotenia stanoveného A. G. H. x 50 x
60 Sk predstavuje sumu 4.350.000,- Sk, od ktorej je potrebné odčítať plnenie vedľajšieho účastníka
z titulu sťaženia spol. uplatnenia v sume 174.000,- Sk. Výsledná suma tvorí sumu 4.176.000,- Sk, vo

výške ktorej odvolací súd rozsudok súdu I. st. vo výroku o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi z titulu sťaž. spol. uplatnenia uvedenú sumu, potvrdil. V uvedenom konaní súdy vychádzali
zo znaleckého posudku, ktorým v posudku č. 22/2002 doručenom súdu dňa 5.4.2002 konštatoval u
žalobcu trvalé následky (vyhodnotenie z 22.11.2000), a to položka 251 - apalický syndróm, vážne
duševné a mozgové poruchy po mozgovom poranení - 1200 bodov, položka č. 295 - expresívna afázia

- strata reči po poranení mozgu - 250 bodov, ďalej možné zvýšenie dvojnásobné podľa § 6 ods. 2 vyhl.
32/1965, vzhľadom k veku poškodeného a rozsahu následkov stanovená suma 2900 bodov. V posudku
konštatoval, že vzhľadom na povahu následkov a ich predpokladaný vývoj z hľadiska charakteru a
rozsahu poškodenia životne dôležitých orgánov sa jedná o trvalé následky na zdraví u poškodeného
A. B. a na otázku, či možno predpokladať vzhľadom na optimálne liečenie a rehabilitáciu, či dôjde k

čiastočnému odstráneniu jeho následkov tak, aby sa zlepšila mobilita a samostatnosť poškodeného pri
zabezpečovaní svojich osobných potrieb, konštatoval, že vzhľadom na charakter zranenia a následkov
bude poškodený trvalo dispenzarovaný a liečený. Vzhľadom na rozsah poškodenia mozgu, ako bol aj
opakovane videný pri CT vyšetrení mozgu, nie je predpoklad ďalšej úpravy terajšieho stavu. Následky
na motorike poškodeného - pohyblivosť tela, a to hlavne končatín, ostávajú. Zlepšiť sa môže už

len koordinácia pohybu a návyk na súčasný stav, mentálny stav poškodeného poklesol na úroveň
dieťaťa v predškolskom veku - 6 - 7 rokov), je trvalý a poškodený už môže zlepšiť súčasný stav len
návykom na terajšiu situáciu, teda zlepšiť len adaptabilitu na súčasný trvalý stav po úraze. Poškodený
natrvalo potrebuje cudziu pomoc pri bežnom živote pri zabezpečovaní svojich potrieb - jedenia, hygieny,
obliekania, pohybu, atď. a nebude môcť nikdy dokončiť školské vzdelanie, nebude sa môcť uchádzať

o prácu, nebude sa môcť zaradiť do spoločnosti bežných ľudí. Potrebuje trvalú opateru rodiny alebo
špecializovaného ústavu. Na otázku, v akom rozsahu sú obmedzené životné úkony poškodeného,
znalec odpovedal, že poškodený sa nevie pohybovať, nevie samostatne chodiť, s pomocou je to len
niekoľko nekoordinovaných krokov, nevie používať ani invalidný vozík. Nevie používať podľa potreby
ruky, nevie sa riadne najesť, obliecť, umyť, urobiť bežné úkony hygieny. Z mentálnych funkcií nevie

sa riadne dorozumievať rečou podľa úrovne veku, nevie čítať, písať, nikdy sa to nenaučí. Má defekt
pojmotvorby, nepozná farby, nevie pojem čísla. Narastajú emočné výkyvy - agresivita, podráždenosť,
nespolupráca. Tieto vymenované, ale aj iné motorické a mentálne defekty hendikepujú poškodeného a
vyraďujú z bežného života. Uspokojovanie životných potrieb zvládne len s pomocou iných osôb a len na
úrovni dieťaťa. Znalec konštatoval, že trvalé následky od času vypracovania tohto posudku sa nezmenili,

došlo k zlepšeniu niektorých funkcií následkom rehabilitácie, podstata a kvantita trvalých následkov
ostáva aj s odstupom 27 mesiacov od úrazu a možno považovať tento stav za ustálený.

ZnalecA.I.A.vznaleckomposudkuč.6/2002zhľadiskaneurologickéhokonštatovalpoškodenieživotne

dôležitého orgánu - mozgu. Úrazové zmeny v mozgu - mnohopočetné pohmoždenia v oboch mozgových
pologuliach, v strednom mozgu, úrazový opuch mozgu a tepnové krvácanie nad tvrdú plenu mozgu
spôsobili nenávratné a trvalé zmeny v mozgu, ktorých výsledkom je posttraumatická encefalopathia -
obraz difúzneho postihnutia mozgu s prejavmi úbytku psychických funkcií a prejavmi poruchy regulácie
hybnosti tela. Psychické zmeny sa prejavujú hlavne v oblasti kognitívnych (poznávacích) funkcií,

ako sú učenie, pamäť a myslenie. Jeho mentálny vek je hodnotený na úrovni predškolského veku.
Poruchy regulácie hybnosti tela spočívajú vo zvýšenom svalovom napätí na všetkých končatinách,
obrnou všetkých končatín s prevahou z pravej strany tela, trasom končatín, mimovoľnými pohybmi
tela, poruchou koordinácie pohybov, nemožnosťou chôdze ani stoja a poruchou ovládania močovéhomechúra a konečníka. Optimálnym liečením a rehabilitáciou bol dosiahnutý stav, ktorý neumožňuje
vzhľadom na rozsah poškodenia mozgu ďalej zlepšiť mobilitu poškodeného, ani ďalšou liečbou a
rehabilitáciou nedôjde k zlepšeniu mobility, ani psychických funkcií, ani samostatnosti pri zabezpečovaní

osobných potrieb. Neustále bude potrebovať opatrovateľskú starostlivosť, životné úkony sú poškodené
výrazným spôsobom, v bežnom dennom živote vyžaduje pomoc pri premiestňovaní, je na vozíčku,
sám nie je schopný stáť ani chodiť, vyžaduje pomoc pri bežnej dennej hygiene, obliekaní, jedení,
v sociálnej a spoločenskej oblasti nie je schopný navštevovať školu, viaznu rečové prejavy, nebude
schopný sa realizovať v akomkoľvek povolaní, ani športe ani pod.. Nebude schopný si založiť vlastnú

rodinu a starať sa o ňu. Z neurologického hľadiska nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu
vzhľadom na nenávratné a trvalé zmeny v nervovom tkanive mozgu. Liečebne je možné ovplyvňovať
zvýšenie svalového napätia, ale ostatné klinické prejavy, čo sa týka obrny, neschopnosti stoja a chôdze i
porúch psychických funkcií nemožno zlepšiť. Zhoršenie jeho zdravotného stavu môže vyvolať akékoľvek
horúčnaté ochorenie.

Zo znaleckého posudku A. J. C. č. 20/2019 súd zistil, že znalec stanovil u žalobcu následkom úrazu
celkovo 4100 bodov, pričom znalec uviedol, že: „ samozrejme chápem, že pre právnu kvalifikáciu je
pojem „ustálenia zdravotného stavu“ podstatný, ale z čisto medicínskeho forenzného hľadiska je zrejmé,
že poškodený k dnešnému dňu objektívne trpí vyššie uvedenými trvalými následkami, tieto následky sú

výlučne následkami utrpeného úrazu a z logického a takpovediac kauzálneho hľadiska mi príde správne
hodnotiť rozsah trvalých následkov k dátumu, kedy boli následky detekované a popísané. Je zrejmé, že
akznalcivr.2002(posudokč.22/2002-A.G.H.ač.6/2002A.I.A.)nehodnotiliakotrvalýnásledokťažké
poruchy reči, poruchy okohybných svalov, epilepsiu, únik moču a stolice ..., buď tieto následky prehliadli -
čopokladámvzhľadomnaicherudíciuzavylúčené-aleboichpokladalizaprechodnéapredpokladaliich

zlepšenie do budúcna, a teda ich hodnotenie v zmysle trvalých následkov za predčasné, alebo skutočne
tieto následky prítomné neboli a objavili sa v neskoršej dobe, teda otázkou ustálenia zdr. stavu sa
znalci prednostne nezaoberali a v dobrej viere vystavili posudok s obodovaním trvalých následkov k
aktuálnemu dátumu.“ Ďalej uviedol: „aj laikovi je zrejmé, že aktuálny zdravotný stav žalobcu je dnes iný
ako v r. 2002 a iný ako v r. 2010. K dnešnému dňu je zdravotný stav poškodeného z hľadiska hodnotenia

trvalých následkov ustálený, žalobca je dospelý, jeho životná dráha je takpovediac vytýčená, určená,
ustálená a nemenná a ďalšie zmeny jeho zdravotného stavu sa neočakávajú. Čo sa týka zdanlivého
zlepšeniapočasrokov,ktoréuplynuliodúrazu,došlokadaptáciinaúrazomdanýstav,zdanlivézlepšenie
zdravotného stavu je prispôsobením sa aktuálnym možnostiam, k čomu výdatne pomohla dlhodobá
špecializovaná rehabilitácia zameraná práve na cielenú adaptáciu na úrazom zmenené podmienky.

Podstatou tvrdenia žalobcu v podanej žalobe bola skutočnosť, že jeho zdravotný stav sa ani dlhodobou
liečbou a vykonanými operáciami nezlepšil, ba neustále sa zhoršuje. Zo znaleckého posudku č.
23/2021 vyhotoveného znaleckou organizáciou mal súd jednoznačne preukázané, že z objektívnych

údajov dostupných v spise je zrejmé, že v žalobe zo dňa 24.3.2015 tvrdenie o zhoršení zdravotného
stavu žalobcu sa nezakladá na objektívnych lekárskych podkladoch a že oproti roku 2001 nedošlo k
zhoršeniu zdravotného stavu A. B., naopak, ku zlepšeniu a stabilizácii jeho stavu napriek ťažkým trvalým
poškodeniam, a preto sa znalecká organizácia domnieva, že nie je dôvodné opätovne v tomto konaní
posudzovať mimoriadne zvýšenie sťaž. spol. uplatnenia rozhodnutiami v konaní 11C/297/2001, ktoré sa

vzťahujú na tú istú dopravnú nehodu. Aj na otázku súdu, či došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu
v porovnaní s hodnotením jeho zdrav. stavu v konaní 11C/297/2001, znalci odpovedajú, že nedošlo k
zhoršeniu zdrav. stavu žalobcu v porovnaní s hodnotením jeho zdrav. stavu v konaní 11C/297/2001. K
zhoršeniu zdrav. stavu nedošlo podľa uvedenia znalcov u žalobcu v žiadnom smere. Na otázku súdu,
či existujú u žalobcu následky na zdraví v dôsledku dopravnej nehody z 26.12.1999, ktorých vývoj

sa pri pôvodnom konaní 11C/297/2001 nepredpokladal, znalecká organizácia uviedla, že na základe
zistenia znalcov v pôvodnom konaní 11C/297/2001 môžu jednoznačne povedať, že neexistujú u žalobcu
následky na zdraví dôsledkom dopravnej nehody z 26.12.1999, ktorých vývoj sa pri pôvodnom konaní
11C/297/2001 pri hodnotení nepredpokladal. Na otázku súdu, či došlo k zhoršeniu zdrav. stavu žalobcu
od r. 2002 vo vzťahu k zdrav. stavu v r. 2020, ako aj k stavu v r. 2015, a ak áno, v akom smere,

uviedla znalec. organizácia, že nedošlo k zhoršeniu zdrav. stavu od r. 2002 podľa dostupných lekárskych
záznamovaužalobcudošlo,naopak,kuzmierneniunásledkovporaneniaakmiernemuzlepšeniuzdrav.
stavu v roku 2020 vo vzťahu k roku 2002 a k roku 2015, a to v oblasti mobility, sebaobsluhy, reči a
mentálnej výkonnosti.Splnomocnený zástupca intervenienta v konaní namietal pôvodné rozhodnutie vo veci sťaž. spol.

uplatnenia a s tým súvisiace priznanie mimoriadneho sťaž. spol. uplatnenia a v tejto súvislosti
poukazoval i na otázku res iudicata vo veci 11C/297/2001. Súd nemôže a ani nemohol opätovne
rozhodovať o zvýšení sťaž. spol. uplatnenia, keďže o tomto už bolo právoplatne rozhodnuté vo vyššie
uvedenom konaní, a to aj napriek tomu, že niektoré položky (položky č. 303, 269 a 314c) neboli v
pôvodnom konaní zohľadnené, lebo ich neobsahovala žaloba. V kontrolnom znalec. posudku sa súd

dopytoval znalcov, či položky 303, 269 a 314c sa hodnotia osobitne, alebo sú zahrnuté pod hodnotením
položky 251. Ak sa hodnotia osobitne, znalci mali určiť, kedy sa tieto trvalé následky prejavili a kedy
došlo k ustáleniu zdr. stavu žalobcu tak, že bolo možné tieto hodnotiť. Znalci uviedli, že tieto položky sa
hodnotia osobitne, pretože ich vznik, prejav a dôsledok na celkový zdr. stav poškodeného nie je zahrnutý
v položke č. 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Zároveň však v
posudku uviedli, že tieto trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení A. G. H. v posudku z 30.4.2002

a bolo ich možné už vtedy takto hodnotiť. V tejto súvislosti namietala spl. zástupkyňa intervenienta, že
nároky uplatnené v tomto konaní sú premlčané. Súd preto prioritne musel preskúmať a prihliadať i na
dôvodne vznesenú námietku premlčania v konaní. Z odpovede na 10. otázku znalcami v kontrolnom
znal. posudku vyplýva, že i položky, ktoré boli uplatnené touto žalobou a neboli hodnotené v pôvodnom
konaní, v pôvodnom konaní mali a mohli byť hodnotené, lebo ich bolo možné už vtedy takto hodnotiť a

uplatniť žalobou na súde a trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení v posudku A. H. v r. 2002, preto,
ak si ich žalobca neuplatnil žalobou v pôvodnom konaní, ale uplatnil žalobou zo dňa 24.3.2015, boli
tieto trvalé následky žalobou uplatnené jednoznačne po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 100, 101
a 106 Obč. zákonníka a súd na vznesenú námietku premlčania prihliadal. Ak takéto trvalé následky pod
uvedenými položkami neboli predmetom pôvodnej žaloby, bránila tomu vada alebo neúplnosť pôvodnej

žaloby. Nie je však úlohou súdu posudzovať z tohto pohľadu v inom konaní podanú žalobu. Uvedené
však neznamená, že súd bude opätovne preskúmavať pôvodné konanie a rozhodovať opätovne o tých
istých uplatnených nárokoch. Súd musel pôvodné konanie preskúmavať len v rozsahu nárokov, ktoré sa
prekrývali, resp. boli totožné s pôvodne uplatnenými nárokmi. Navyše uvedenému bráni aj prekážka veci
rozhodnutej, nakoľko pôvodné právoplatne skončené konanie a rozhodnutie v ňom vydané je záväzné

pre všetkých účastníkov konania, ako aj pre súd.

Predpokladom úspešnosti žaloby by mohol byť len zhoršený stav žalobcu (§ 4 ods. 2, § 5 ods. 2 cit.
vyhl.), stav žalobcu sa však mierne zlepšil, a to v čase od pôvodného konania (2001 až 2007) až

doposiaľ. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kontrolného znaleckého posudku je nepochybné, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, nakoľko nepreukázal
zhoršenie jeho zdravotného stavu oproti tomu, ako bol tento zistený, hodnotený a napokon odškodnený
na základe rozhodnutí Okresného súdu Poprad v konaní pod sp. zn. 11C/297/2001 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.4Co/167/2006-79z10.5.2007.Keďžeužalobcunenastalo

zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, nebolo dôvodné viesť ďalšie súdne konanie ohľadne
sťaž. spol. uplatnenia ani ohľadne mimoriadneho zvýšenia, nakoľko vyhláška nepredpokladá opätovné
posudzovanie zdravotného stavu, ani jeho odškodňovanie z titulu sťaž. spol. uplatnenia, ak dôjde k
zlepšeniu pôvodného poškodenia na zdraví. V tomto smere ide o striktné dodržanie postupu, že došlo
k zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví a poškodenie, teda trvalé následky sa nepredpokladali

pri pôvodnom hodnotení. V danom prípade došlo k zlepšeniu pôvodného poškodenia na zdraví a
nenastali žiadne také trvalé následky pri pôvodnom hodnotení posudkami A. H. a A. A., ktorých vývoj
sa pri pôvodnom hodnotení nepredpokladal (§ 5 ods. 2, § 6 ods. 2 cit. vyhl.). Neboli naplnené základné
predpoklady pre priznanie mimoriadneho odškodnenia sťaž. spol. uplatnenia.

Už v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/297/2001 si žalobca voči
žalovanému uplatňoval náhradu škody na zdraví, a to aj titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z predmetnej dopravnej nehody, pričom náhrada
škody za poškodenie zdravia mu bola priznaná na základe trvalých následkov, ktoré ho podstatným

spôsobom obmedzili v jeho ďalšom živote. Následky, ktoré žalobcovi zostali po zraneniach, zhodnotili
vo svojich znalec. posudkoch A. H., ako aj A. A. ako súdom ustanovení znalci, pričom v priebehu
celého konania 11C/297/2001 (konanie trvalo takmer 6 rokov) v závere týchto znalec. posudkoch
neboli zo strany žalobcu nikdy namietané a tvorili podklad pre rozhodnutie súdu vo veci. Napokontieto znalec. posudky, čo do objektivity a správnosti nespochybnil ani odvolací súd, ktorý o nárokoch
žalobcov rozhodoval v odvolacom konaní. Nie je zanedbateľná skutočnosť, že už v pôvodnom konaní
bola žalobcovi priznaná náhrada škody titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaž. spol.

uplatnenia vo výške 4.176.000,- Sk, pričom súdy pri rozhodovaní o takto uplatnenom nároku zobrali do
úvahy všetky objektívne a znaleckým dokazovaním zistené skutočnosti, ako aj to, že k úrazu žalobcu
došlo v mladom veku, že nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu, pre ktorý je natrvalo
odkázaný na pomoc svojho okolia, že trvalé následky po úraze viedli k nezvratnému zníženiu kvality
jeho osobného, pracovného a spoločenského života, že tieto viedli k nenávratnému vylúčeniu žalobcu

na plnom osobnom, rodinnom a spoločenskom živote, k znemožneniu výkonu, či voľby povolania, voľby
životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Odškodnenie, ktoré už bolo žalobcovi
priznané v rozsahu jeho 50-násobného zvýšenia, zodpovedá závažnosti zranení, ako aj následkom,
ktoré boli už v čase pôvodných znalec. posudkov pre žalobcu nezvratnými, a ktoré sa postupom času
nezhoršili, ba práve naopak, opakovanými rehabilitáciami došlo k ovplyvneniu následkov v pozitívnom
smere.

Vo vzťahu k znaleckému posudku A. C. súd poukázal na to, že tento znalecký posudok je
nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, keďže znalec si vo veci nielenže nezaobstaral kompletnú zdravotnú
dokumentáciu žalobcu, a to nielen od úrazu, ale aj z doby pred úradom až ku dňu vypracovania

znaleckého posudku, ale znalecký posudok navyše obsahuje len výpis z piatich lekárskych správ
vydaných v r. 2014, 2017 a 2018, pričom sa jedná o správy z očného a urologického vyšetrenia a z
Národného rehabilitačného centra v Kováčovej a znalecký posudok neobsahuje ani závery konzultantov,
na základe ktorých znalec prijal závery formulované vo svojom znaleckom posudku, čo neumožňuje
preskúmať správnosť jeho záveru, keďže nie je ani zrejmé, čo bolo predmetom konzultačných posúdení

aniejezrejmýanizáverkonzultantovavtejtoveci.Uvedenéznalecneobhájilzrozumiteľnýmvysvetlením
ani na pojednávaní pred súdom. Ak by aj súd opomenul záver ten, že predmetnom znaleckého posudku
bola úloha stanovená súdom, a to ustanoviť zdravotný stav žalobcu, znalec, napriek tomu, že mu nebolo
súdom uložené vykonať zhodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. 32/1965
Zb., znalec prekročil úlohu zadanú súdom a vykonal bodové hodnotenie sťaž. spol. uplatnenia. K

samotnému ustáleniu zdravotného stavu znalec prijal podľa názoru súdu špekulatívny záver, ktorý by v
znaleckom posudku, ktorý neobstojí v znaleckom posudku a uviedol, že je zrejmé, že ak znalci v r. 2002
(posudok 22/2002 a posudok 6/2002) nehodnotili ako trvalý následok poruchy reči, poruchy okohybných
svalov, epilepsiu, únik moču a stolice, buď tieto následky prehliadli, alebo ich pokladali za prechodné
a predpokladali ich zlepšenie do budúcna, alebo skutočne tieto následky prítomné neboli a objavili sa

v neskoršej dobe.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď dôvody hodné osobitného

zreteľavidelsúdnastranežalobcu,ktorýpoťažkejautomobilovejnehodeavdôsledkutrvalýchzranenísi
uplatnil finančné sumy, avšak v konaní sa preukázala nedôvodnosť žaloby, aj keď majetková a príjmová
situácia žalobcu, ktorý nemôže dosahovať trvalý príjem, neodôvodňuje, aby ho súd zaviazal i v prípade
neúspešnosti podanej žaloby na náhradu trov konania protistrane.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).Namietal, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, nepresvedčivé a zjavne arbitrárne.

Nie je pravdou, že súd nemôže opätovne rozhodovať o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia,
keďže žalobca si v tomto konaní uplatňoval mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za
položky 303,269,314c a 430a. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané a to
predovšetkým znaleckým posudkom A. J. C. ako aj znaleckým posudkom znaleckej organizácie LEGE

ARTIS s.r.o., že položky 303, 269 a 314c sa hodnotia osobitne, pretože ich vznik, prejav a dôsledok na
celkový zdravotný stav poškodeného nie je zahrnutý v položke č. 251 - vážne mozgové alebo duševné
poruchy po ťažkom poranení hlavy. Znalecká organizácia konštatovala, že A. A. C. vo svojom lekárskom
posudku správne postupoval, ak obodoval položky č. 303, 269 a 314c a 430a, ktoré A. H. vo svojom
posudku neobodoval. Znalecká organizácia zároveň konštatovala, že A. H. správne nebodoval vyššie
uvedené položky, keďže zdravotný stav poškodeného v čase bodového ohodnotenia A. H. ešte nebol

ustálený. Je nepochybné, že žalobcovi patrí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia aj
za položky č. 303, 269 a 314c a 430a, pretože bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského má byť
vykonané komplexne, so všetkými položkami naraz, a prvýkrát vtedy, ak je ustálený zdravotný stav
žalobcu, t.j. v marci 2018. Rovnako je dôvodný aj nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 50 násobku za uvedené položky, pretože 50 násobok odškodnenia

bol žalobcovi priznaný v konaní pred OS Poprad sp. zn. 11C 297/2001 v spojitosti s KS Prešov za dve
položky (251 a 295), pričom sťaženie spoločenského uplatnenia malo byť posudzované komplexne vo
vzťahu ku všetkým položkám.

Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal aj s otázkou premlčania, ktorú považoval za dôvodnú.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky 32/1965 Zb., posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno
považovať za ustálený. Ustálenie zdravotného stavu žalobcu má pre konanie ten význam, že v zmysle
platných právnych predpisov v čase ustálenia zdravotného stavu mohlo byť prvýkrát vykonané bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a vtedy sa žalobca mohol prvýkrát reálne dozvedieť

o výške náhrady škody pri sťažení spoločenského uplatnenia. Znalecká organizácia LEGE ARTIS s.r.o.
vo svojom znaleckom posudku č. 23/2021 uviedla, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v
čase ukončenia liečby v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej (14.02.2018 - 28.03.2018) a
vporovnanípredchádzajúcichlekárskychzáznamovmožnopovedať,žeďalšiezlepšovaniezdravotného
stavu žalobou je nepravdepodobné, a preto znalecká organizácia považuje zdravotný stav v zmysle

priamych dôsledkov poranenia za ustálený k marcu 2018. Týmto vyjadrením znalecká organizácia
potvrdila, že znalec A. J. C. správne stanovil, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu.
Vzhľadom na túto skutočnosť vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, ktorú potvrdili dva
nezávislé znalecké posudky, je nepochybné, že vznesená námietka premlčania je nedôvodná.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný aj intervenient.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za účelové.

Intervenient uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadne zhoršenia jeho zdravotného stavu oproti tomu ako
bol tento zistený, hodnotený a odškodnený na základe rozhodnutí Okresného súdu Poprad v konaní
vedenom pod sp. zn. 11C/297/2001, sú účelové a ničím nepodložené, keďže v tomto konaní bolo

objektívne znaleckým dokazovaním znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. zistené a preukázané,
že tieto subjektívne tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na objektívnych lekárskych podkladoch, nakoľko
k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v porovnaní s hodnotením jeho zdravotného stavu v konaní
11C/297/2001 nedošlo, naopak, napriek ťažkým zdravotným poškodeniam, došlo k jeho zlepšeniu a
stabilizácii, k zmierneniu priamych následkov poranenia ako aj miernemu zlepšeniu zdravotného stavu

od r. 2002, a to v oblasti mobility, sebaobsluhy, reči i mentálnej výkonnosti. Ďalej znalecká organizácia
uviedla, že trvalé následky, za ktoré žalobca požaduje priznať náhradu v tomto konaní, sa prejavili
už pri hodnotení A. G. H. v znaleckom posudku zo dňa 30.04.2002, a bolo možné už vtedy ich takto
hodnotiť. Vychádzajúc preto z týchto záverov posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o., je taktonepochybne zrejmé, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach,
nakoľko nepreukázal zhoršenie jeho zdravotného stavu oproti tomu, ako bol tento zistený, hodnotený
a odškodnený na základe rozhodnutí súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/297/2001 a ani to, že

v ním predloženom lekárskom posudku A. C. sú hodnotené také trvalé následky, vývoj ktorých sa v
čase pôvodného hodnotenia nepredpokladal, keďže bolo znalecky preukázané a konštatované, že tieto
trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení A. H. v roku 2002 a bolo možné už vtedy ich takto hodnotiť.
Preto súd správne prihliadol i na vznesenú námietku premlčania. Navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191

ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S
dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody
odkazuje. Preto len na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:

V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
žalobcuažalovaného,akaždázostránnesieprocesnúzodpovednosťzato,žesvojimitvrdeniamivnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je

možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce,
sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú

a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho
prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, nakoľko nepreukázal
zhoršenie jeho zdravotného stavu oproti tomu, ako bol tento zistený, hodnotený a odškodnený v konaní
vedenom pod sp. zn. 11C/297/2001. Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne preukazujú, že
poškodenia zdravia žalobcu boli zistené a konštatované bezprostredne po úraze, trvalé následky po

úraze sa od hodnotenia vykonaného v pôvodnom konaní sp. zn. 11C/297/2001, v ktorom mu bola
priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia nezmenili, naopak, čo do rozsahu sa tieto
zmiernili, došlo k ich zlepšeniu po absolvovaní opakovaných rehabilitačných pobytov v Národnom
rehabilitačnom centre v Kováčovej.

Inštitút sťaženia spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského
uplatnenia vzniká v čase prejavenia sa konkrétneho rozsahu nepriaznivých následkov pre budúci život

poškodeného. Nepriaznivé následky spočívajú v trvalých zmenách zdravotného stavu a v znemožnení
spoločenskej sebarealizácie v porovnaní so stavom pred úrazom. Okamih ustálenia zdravotného stavu
je dôležitý najmä pre určenie existencie sťaženia uplatnenia sa v bežnom živote a pre vypracovanie
lekárskehoposudku.Lekárskyposudoksapodľa§9vyhl.č.32/1965Zb.oodškodneníbolestíasťaženia
spoločenského uplatnenia vydá, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Zdravotný

stav poškodeného je možné považovať za ustálený, ak sa po liečbe ustáli do tej miery, že je zjavné či
a v akom rozsahu ku sťaženiu uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo. V lekárskom posudku lekár
ohodnotí vzniknuté sťaženie spoločenského uplatnenia bodmi, z ktorých sa potom vypočíta konkrétna
suma ako náhrada za sťaženie uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia je možné konštatovať až
po určitom čase, ktorý uplynie od udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia. Je zrejmé, že konkrétny

moment ustálenia zdravotného stavu nie je možné určiť všeobecne, pretože moment ustálenia sa líši v
každom individuálnom prípade, a to v závislosti od druhu a rozsahu poškodenia, od zdravotného stavu
jedinca.

V danom prípade bola ustálenosť zdravotného stavu žalobcu kvalifikovane odôvodnená v kontrolnom
znaleckom posudku č. 23/2021 zo dňa 13.9.2021 vypracovanom znaleckou organizáciou LEGE ARTIS
znalecká organizácia, s.r.o. Z uvedeného znaleckého posudku je zrejmé, že k ustáleniu zdravotného
stavu žalobcu došlo v čase ukončenia liečby v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, teda
zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený k marcu 2018.

Nič to však nemení na tom, že podstatným pre posúdenie dôvodnosti a včasnosti uplatneného nároku
žalobcom je zistenie, či položka č. 303 - Poúrazová paraparéza a kvadruparéza - hodnotí trvalý následokna motorike - vôľovom pohybe končatín horných a dolných a značí ich značné vôľové oslabenie pohybu,
neschopnosť ich presne ovládať vôľovou a cielene nimi hýbať, položka č. 269 - Traumatická porucha
okohybných nervov a okohybných svalov s poruchou binokulárneho videnia - znamená poranenie

mozgových centier riadenia a koordinácie pohybov očí tak, aby bolo zachované videnie oboma očami
súčasne a položka č. 314c - Neudržanie moča - inkontinencia ťažkého stupňa- položka porovnateľná
s poruchou močenia následkom poranenia močových orgánov ťažká. - vôľové udržanie močenia
a riadenie spúšťania močenia je komplexná funkcia kôry mozgu - teda vôle a viacerých podkôrových
- mimovoľných centrier, ako aj reflexných miechových centier a jej výskyt je dôsledkom porušenia

koordinačných dráh v mozgu, sa hodnotia osobitne alebo sú zahrnuté pod hodnotením položky č. 251
- vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, a ak nie, tak kedy sa tieto trvalé
následky prejavili a kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu tak, že bolo možné tieto hodnotiť.

Ako vyplýva z kontrolného znaleckého posudku č. 23/2021 zo dňa 13.9.2021 vypracovaného znaleckou

organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., tieto položky sa hodnotia osobitne, pretože ich
vznik, prejav a dôsledok na celkový zdravotný stav poškodeného nie je zahrnutý v položke č.251 - vážne
mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, avšak tieto trvalé následky sa prejavili už
pri hodnotení znalcom A. G. H. v roku 2002, a už vtedy ich bolo možné takto hodnotiť.

Žalobca nepreukázal, že v ním predloženom lekárskom posudku A. C. sú hodnotené také trvalé
následky, vývoj ktorých sa v čase pôvodného hodnotenia nepredpokladal, keďže bolo znalecky
preukázané a konštatované, že tieto trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení znalcom A. G. H. v roku
2002 a bolo možné už vtedy ich takto hodnotiť, bez ohľadu na to, že k ustáleniu zdravotného stavu

žalobcu došlo až v marci 2018. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že položky, na základe ktorých
odškodnenia sa žalobca domáha v tomto konaní, bolo možné odškodniť už v čase pôvodného konania
sp. zn. 11C/297/2001, pretože poškodenia zdravia u žalobcu, ktoré tieto položky definujú, boli prítomné
už v tomto období a mohli byť prejednané v pôvodnom konaní, avšak pôvodná žaloba tieto položky
neobsahovala, neboli uplatnené, pričom v súčasnosti ich už odškodniť nemožno. Námietka premlčania

vznesená intervenientom je preto dôvodná.

Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.

Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach

poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
387 ods. 2 CSP).

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalovaný

a intervenient na strane žalovaného boli v odvolacom konaní procesne úspešní, preto im vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však v predmetnej veci vzhliadol okolnosti hodné
osobitného zreteľa, pričom tieto spočívajú v sociálnych a majetkových pomeroch žalobcu, ktorý je
ťažko zdravotne postihnutým dôsledkom dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný. Majetková a finančná
situácia žalobcu, ktorý v dôsledku invalidity nemôže dosahovať trvalý príjem, neodôvodňuje, aby ho súd

zaviazal na náhradu trov konania protistrane, keďže uloženie povinnosti náhrady trov konania žalobcovi
by pre neho mohlo mať veľmi nepriaznivé dôsledky a ohroziť jeho schopnosť uspokojovať základné
životné potreby.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).