Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 15T/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010258
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2022:6922010258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci obžalovaných

1. S. K., nar. XX.XX.XXXX v H. a 2. S. X., nar. XX.XX.XXXX v H. - Z., stíhaných pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. septembra
2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní 1. S. K. Q. H. W. Y. M., nar. XX.XX.XXXX v H.h, trvale bytom N., Q. H.F. - Q., adresa na
doručovanie písomností ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, bez zamestnania,

2. S. X. M. N. Y. Q. I. D. U. H. Ý., nar. XX.XX.XXXX v H. - Z., trvale bytom K. XXX/X, N., Q. H. - Q.,
bez zamestnania,

s ú v i n n í, ž e

dňa 24.01.2022 v čase okolo 17.55 hodine v obci I. J. V., okres Rimavská Sobota, pri autobusovej
zastávke, kde stála poškodená K. Š., nar.XX.XX.XXXX v H. - N. S., trvalým bydliskom N., E. XXX/

XX, H. - Q., prechodne bydliskom I. J. V. XX, okres Rimavská Sobota, spolu s dcérou mal. X.. Š.., J..
XX.XX.XXXX v E., ktorú držala za ruku K. N., nar. XX.XX.XXXX v V. N., prišli po vzájomnej dohode k K.
N., S. K. menovanej vytrhol maloletú X.. Š.. z rúk, čomu sa maloletá bránila, následne S.Ú. X. K. N. hodil
do jarku, kde ju viackrát udrel a kopol do tela, potom maloletú X.. Š.. S. K. proti jej vôli posadil do zadnej
časti osobného motorového vozidla značky I. K. evidenčného čísla H., následne S. X. poškodenej K. Š.
uviedol, že nech si okamžite sadne aj ona do vozidla, inak dostane, na čo poškodená K. Š. zo strachu
nasadla do zadnej časti vozidla, poškodená K. Š. pri tomto kričala na K. N., aby volala políciu a následne
obidvaja obžalovaní na uvedenom vozidle, ktoré šoféroval V.Ó. Č., nar.XX.XX.XXXX v H. F.., odviezli K.

Š.Ú. aj s jej dcérou mal. L. Š. do obce N., na W. E., kde ich vyložili v čase okolo 21.05 hodine,

t e d a

spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a uvedený čin spáchali
závažnejším spôsobom konania to jest násilím a na chránenej osobe, to jest na dieťati, to jest na osobe
mladšej ako osemnásť rokov,

t ý m s p á c h a l i

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.

Za to sao d s u d z u j ú

obžalovaný 1. S. K.

podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 5 Tr. zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa§48ods.1, ods.2písm.b)Tr.zákonasamosudcaobžalovanéhoprevýkontrestuodňatiaslobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný 2. S. X.

podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v
trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom počas
plynutia celej skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zákona samosudca ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 20.05.2022 sp. zn. 2 Pv 35/22/6609-44 podal

obžalobu na S. K. a S. X. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný S. K. sa považoval za nevinného. Tvrdil, že 24.01.2022 ráno mu z neznámeho čísla
telefonovala K. Š., ktorá sa ho spýtala, či nepríde pre ňu, lebo ona už nechce byť s tou K., ktorá ju bije
a ubližuje aj malej dcére. K. a K. N.Í. sú spolu pár ako lesby. Obžalovaný sa dohodol s kamarátom S.
X. a išli do I. pre K. s malou. Prišli na aute značky I. K., ktoré šoféroval V. Č.. Peniaze na cestu mu
poslala sestra. K. v dome K. N. nenašli a tak ich čakali na autobusovej zastávke. Keď K. a K. vystúpili

z autobusu, obžalovaný vystúpil z auta a spýtal sa K. Š. či pôjde, na čo ona povedala že áno, pôjde.
Medzitým S. napadol K., strčil ju do jarku. Obžalovaný nevidel, že by ju udrel alebo kopol. K. si pýtala
doklady od K. a obžalovaný hovoril S., aby už nechal K.. Oni už potom sadli do auta, K. nasadla do auta
sama. Nasadala asi ako prvá sprava obžalovaný z ľavej strany vozidla spolu aj s dcérou, ktorú mal na
rukách, následne odišli preč do obce N.. Malú X..Š.. ktorú považuje za svoju dcéru, zobral obžalovaný

na ruky, pričom dcéra sa pritom správala normálne, držala ho za krk, vôbec neplakala. Nikoho nedávali
násilím do auta a nikomu neobmedzovali osobnú slobodu.

Obžalovaný ešte uviedol, že vo I. u K. bol už aj predtým trikrát, prvýkrát ho volala K.U. N., aby jej doniesol
šaty a jedlo ako aj retiazky zo záložne. Takto im nosil jedlo, lebo nemali čo dať jesť deťom. Tieto návštevy

prebiehali tak, že obžalovaný sa pár minút hral s mal. X.. Š.. a potom ho vyhodili z domu, pretože chceli
od neho nejaké šeky na prídavky na deti. Nevie, prečo naňho vtedy zavolali políciu.

Obžalovaný S. X. sa taktiež považoval za nevinného. Potvrdil, že v daný deň išiel do I. J. V., prišiel spolu
s S. K. pre jeho priateľku, ktorá mu predtým písala, aby pre ňu prišiel. Keď prišli do I., jeho priateľka

nebola doma a tak prišli na autobusovú zastávku. Z autobusu vystúpila poškodená a jej dcéra. Na to S.
K. vystúpil z auta a išiel k nim. O niečom sa s K. rozprávali, obžalovaný to nepočul, bolo to asi na 10
metrov. Malá sa ku nemu ťahala. Malú dcéru si K. a K. podávali ako malú bábiku. Keď sa takto malá
ťahala k S., tak on si ju aj vzal na ruky. Dieťa bolo pritom šťastné, smialo sa, keďže videlo svojho otca
po dlhšom čase. Po čase mu už prišlo dlho, tak z auta vystúpil, podišiel ku nim. K. dostala hysterický

záchvat a chcela ho aj uhryznúť a to vtedy keď ju držal jednou rukou za ruku. Pokiaľ ju takto chytil, boloto v sebaobrane. Možno to vtedy zle odhadol, nevie presnejšie opísať, pred akým konaním sa takto
bránil. Sotil ju od seba preč, na čo ona spadla do jarku. V tom čase bol pod vplyvom alkoholu a mohlo sa
stať, že sa potkol a spadol na ňu. Obžalovaný povedal K., že nech nastúpi do auta a idú preč. K. takto

vyzval asi trikrát, aby nastúpila, ale K. mu vravela, že N. má jej občiansky preukaz a tak obžalovaný
od N. pýtal ten občiansky preukaz. Toto povedala už úplne po všetkom, keď už odchádzali preč. Toto
všetko sa odohralo veľmi rýchlo. K. po sotení sedela v rigole, obžalovaný ju asi trikrát vyzval, aby vrátila
občiansky preukaz, čo potom K. aj urobila. Potom nasadli do auta a odišli preč. Obžalovaný nepočul, že
by sa S. K. vyhrážal nejakým spôsobom K. Š., nepočul ani to, že by jej povedal, že ak nenasadne do

vozidla, že dostane. Maloletú mal na rukách S. a do auta nastupovali všetci naraz. Vzadu sedel S., v
strede malá a na druhej strane K.. Už nevie v akom poradí nastupovali. V aute bola potom dobrá nálada,
oni sa tam vzadu smiali, aj im povedal, že je pekný pohľad na nich.

Z výsluchu svedka V. Č.É., ktorý oboch obžalovaných na svojom aute priviezol, vyplynulo, že nič takého
nevidel, že by dieťa alebo jeho matka do auta nastúpili pri nejakom násilí. Svedok nepočul žiaden krik a

ani nevidel žiadny fyzický konflikt. Bol celý čas v aute. S. X. celú dobu sedel s ním v aute, až kým nešiel
na malú potrebu. V tom čase už S. K., jeho priateľka a dcéra sedeli v aute.

Udalosti zo dňa 24. 1. 2022 opísala pri svojom výsluchu radikálne odlišne svedkyňa - poškodená K.
Š.. Uviedla, že v ten deň sa s K. N. vracala autobusom z nákupov v Y.. Keď vystúpili na zastávke, z

auta vystúpili S. K. a S. X.. S. pristúpil k K., ktorá mala jej dcéru na rukách a vyzýval ju, aby mu dieťa
odovzdala. K. to nechcela urobiť a odťahovala sa, S. sa bála. Napriek tomu jej S. vytrhol dieťa z rúk
a spolu s dieťaťom išiel na bok k autu a ostal tam stáť. Medzitým poškodenej asi 4-5-krát povedal po
rómsky, aby nastúpila do auta. Povedal to ako príkaz, nepovedal však, prečo tak má urobiť. Okrem toho
jej veľmi škaredo nadával, že keď ju chytí v H., rozkope ju aj K.. Medzitým S. chytil K. pod krkom a hodil

ju do jarku. Potom v tom jarku K. aj bil. Poškodená to celé videla. Asi trikrát do nej kopol, z toho raz silno
do hrude. Asi dvakrát do nej aj zaboxoval. Poškodená povedala S., aby s tým prestal, že nastúpi do
auta. S. jej povedal, že keď nenasadne do auta, aj ju zbije tak ako K.. Poškodená videla, ako K. krváca z
obočia a z nosa. Pomohla jej vstať z toho jarku, čo S. rozzúrilo a vtedy ju chytil za ruku, aby nastúpila do
auta. Poškodená si vypýtala občiansky preukaz od K., ktorá jej ho riadne vydala, nerobila žiadne prieky.

Potom autom odišli do H., do N., kde ju S. zatvoril v izbe na kľúč. Ešte predtým jej povedal, že ešte to
nemá zrátané a že ešte ju bude týrať viac ako predtým. Poškodená tvrdila, že nemala úmysel vrátiť sa
k nemu do N., jej je vo I. dobre. Býva tam doteraz u N.H.. V ten deň určite S. K. nevolala, ani nemá
telefón a ani z cudzieho telefónu mu nevolala. Poškodená potvrdila, že obžalovaný K. je otcom maloletej
X.. Š.., aj keď nie je ako otec zapísaný v matrike.

Svedkyňa K. N. vypovedala, že v inkriminovaný deň vystúpili z autobusu a tam bol S.J. K. a jeho kamarát
prezývaný I. ju začal biť, do chrbáta všade, hlava nehlava. Potom bolo S. ľúto a povedal, že nech ju už
nechá tak, že nech ju nebije. S. povedal, že nech ide s ním K. Š. preč, K. povedala, že nie. Potom jej
začal nadávať po rómsky, že ona ešte uvidí, že toto neni všetko a že i tak bude fajčiť k.... a nasilu ju

zobral. Potom K. povedala, že to má svedkyňa riešiť na polícii, tak hneď volala potom. Potom keď išla
domov a oni sa ešte otáčali, kebyže neskočí do járku, tak by ju boli zrazili. Svedkyňa potvrdila, že K. Š.
nechcela nastúpiť do auta, toto jej kázal obžalovaný K., ktorý sa jej vyhrážal, že ju zabije a podobne.
Keďže K. si zobral na ruky malú dcéru, K. Š. nemala na výber, musela nastúpiť. Svedkyňa po bitke
lekársku pomoc nevyhľadala.

Z rodného listu mal. X.. Š.. vyplýva, že matkou mal. X.. Š.. je K. Š.. Otec dieťaťa v matrike nie je zapísaný.
Z potvrdenia Okresného súdu H. F. zo dňa 3. 3. 2022 vyplýva, že tento súd neeviduje žiadne konanie,
ktorého účastníkom by bol S. K.. Existencia konania o určenie otcovstva obžalovaného K. k maloletej
takto nebola preukázaná.

Zprepisuelektronickejkomunikácie,ktorásapodľatvrdeniaobžalovanéhoK.malauskutočniťmedziním
a K. N. v čase pred skutkom sa nepodarilo zistiť okolnosti relevantné z pohľadu prejednávaného skutku,
keďže z prepisu nemožno jednoznačne zistiť čas ani identitu komunikujúcich osôb. Podľa samotného
obžalovaného K. časť komunikácie bola vymazaná, toto jeho tvrdenie však ostáva neverifikované.

Z prehľadu hovorov zo systému CoordCom volajúceho XXXXXXXXXX na tiesňové číslo Policajného
zboru č. 158 vyplýva, že sú evidované záznamy o nasledovných oznámeniach. Dňa 17. 11. 2021 bolo
prijaté oznámenie p. N., že bývalý priateľ si chce priateľku vziať domov, kde táto nechce ísť s ním.Malo dôjsť z jeho strany k vyhrážkam, že ich pozabíja a vypáli dom. Hliadka po príchode vyriešila
napomenutím S. K. za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Dňa 21. 11. 2021 oznamovala K.
Š., že S. K. sa jej telefonicky vyhráža, ide za oznamovateľkou z H.U.. Oznamovateľka bola poučená.

Dňa 25. 11. 2021 bolo oznámené K. Š., že do bytu ku kamarátke prišiel jej bývalý priateľ S. K. a vyhráža
sa jej a nedá jej pokoj. Hliadka na mieste samom konštatovala, že došlo len k nedorozumeniu, lebo
S. K. len chcel vidieť svoje dieťa, avšak ako otec nie je evidovaný. Nikto sa nikomu nevyhrážal, preto
podozrenie z priestupku nevyplynulo.

Skutočnosť, že poškodená Š. volala v deň skutku obžalovanému s tým, že chce ísť domov, vyplynula z
výpovede svedkyne A. N., ktorá navyše uviedla aj to, že pri predchádzajúcich návštevách obžalovaného
K. vo I. nevidela dôvod na zavolanie polície, obžalovaný sa zvykol správať normálne a aj keď zvykol
volať poškodenú domov, k hádkam nedochádzalo. V podstate obdobne vypovedala v tejto súvislosti aj
svedkyňa H. G., ktorej potvrdila telefonát obžalovanému K. samotná poškodená Š., asi tri dni po skutku.
Uskutočnenie telefonátu z telefónneho čísla XXXX XXX XXX (ktorý si K. Š. požičala od A. N.) na tel. č.

0951 144 210 dňa 24. 1. 2022 o 11:59 hod. vyplýva aj z prehľadu hovorov na č.l. 167A spisu. Druhé
spomenuté číslo pritom podľa potvrdenia SWAN a. s. na č.l. 166 spisu patrí I. K. a tento telefón mal
používať obžalovaný K..

Za významný dôkaz potvrdzujúci verziu udalostí tak, ako ich opisuje poškodená Š. a nadväzne aj

svedkyňa K. N., samosudca považuje obrazový záznam z kamerového systému prevádzkovaného
obcou I. J. V.. Kamera snímala predmetné udalosti pri autobusovej zastávke zo vzdialenosti odhadom
cca 30 metrov, avšak pri zväčšení relevantného výseku obrazu je zrejmé, že dňa 24. 1. 2022 v čase o
17:38 hod. pri zastávke vyšší muž, t. j. S. X. pristúpil k ďalšej osobe (K. N.) a túto sotil do jarku pri ceste.
Potom k nej podišiel na niekoľko sekúnd, pričom zo záznamu nie je zrejmé, či došlo k ďalšiemu útoku

na K. N.. Obžalovaný K. za tento čas zobral na ruky maloleté dieťa vo svetlom oblečení (S.. X..Š..) a
kráčal s ním smerom k zaparkovanému vozidlu pred nimi, do auta však nenastúpil. K. Š. ho nasledovala.
Zo záznamu ďalej vyplýva, ako S. X. rozhadzuje rukami o ukazuje K. Š. smerom na auto. Následne X.
podišiel k autu, otvoril ľavé zadné dvere, vrátil sa k Š.M. a opätovne ukázal na auto. Z neverbálnych
prejavov (postoja a posunkov) poškodenej K. Š. vyplýva skôr nepokoj, bezradnosť a určité odmietanie

toho, čo jej je prezentované, určite nie radosť a ochota odísť tak, ako to opisoval obžalovaný K..
Následneasi35sekúndstojavšetcispolu(obžalovanýK.mánaďalejdieťanarukách),znakykonfliktuuž
nie sú viditeľné, v tom čase zrejme došlo k vypýtaniu občianskeho preukazu poškodenej a k odovzdaniu
tašky s nákupom. Následne do auta ako prvá nastupuje z pravej strany K. Š., v jej tesnej blízkosti stáli
obaja obžalovaní. Následne obžalovaný X. nastúpil na miesto spolujazdca a obžalovaný K. prešiel na

druhú stranu a stále majúc na rukách maloletú nastúpil na zadné sedadlo vľavo. Celý incident trval len
niekoľko sekúnd cez dve minúty, následne vozidlo odišlo preč a pri ceste ostala K. N., ktorá zobrala tašku
s nákupom, prešla na ľavú stranu cesty, počkala, kým pri nej prejdú dve vozidlá a následne odkráčala.

Z kamerového záznamu uvedeného vyššie vyplýva, že svedkami incidentu boli aj ďalšie osoby, tieto

však pre potreby tohto konania neboli stotožnené a neboli ani vypočuté s výnimkou svedka S. I., ktorý
vypovedal len o tom, že videl pred svojím domom nejaké osoby, ktoré sa „naťahovali“, pričom jeden
chlap mal strčiť do jednej osoby, ktorá spadla do jarku. Aj sa hádali, nepočul a ani nerozumel, o čom.
Potom všetci nastúpili do auta a odišli preč.

Výpoveď poškodenej Š. súd nepovažoval za zásadne ovplyvnenú K. N., ako to naznačovala obhajoba.
Podstatné okolnosti skutku poškodená opísala už pri svojom výsluchu dňa 24. 1. 2022, t. j.
bezprostredne po tom, ako po prijatí trestného oznámenia K. N. pre ňu prišla polícia do obce N., kde ju
obžalovaní odviezli. Poškodená konzistentne vypovedala o tom, že do auta nastupovala nedobrovoľne,
vplyvom fyzického útoku na K. N.. Nakoľko výpoveď poškodenej Š. je v rozhodujúcich momentoch

zhodná s výpoveďou svedkyne N. a aj kamerový záznam je v súlade skôr s jej verziou, ako s verziou
prezentovanou obžalovaným K., súd uveril tvrdeniam svedkyne - poškodenej a nie obžalovaného K.. Na
dôvažok je potrebné dodať, že aj z výpovede obžalovaného X. vyplývali okolnosti svedčiace o tom, že K.
Š. bola prinútená k nástupu do auta nedobrovoľne - obžalovaný pripustil použitie fyzickej sily proti K. N. a
sám potvrdil, že trikrát vyzýval poškodenú na nástup do auta, čo vzhľadom na jeho výraznú gestikuláciu

a posunkami smerom na auto nemožno hodnotiť inak ako úmysel pôsobiť na poškodenú proti jej vôli.

Samotná okolnosť, že poškodená volala v daný deň obžalovanému K., nepredstavuje dôkaz neviny
obžalovaných, rozhodujúce je to, či v danom okamihu mala poškodená spolu s maloletou dcérou vôľuodísť s obžalovaným, pričom z priebehu incidentu tak, ako bol zachytený aj na kamerovom zázname
vyplýva, že takýto zámer nemala.

Pokiaľ obžalovaný K. tvrdil, že v dome N. vo I. už videl pobalené veci K. Š.M., v konečnom dôsledku
tieto veci ostali na tomto mieste. Aj z uvedeného vyplýva, že poškodená bola prinútená k ceste, inak by
sa boli zrejme pre tieto veci vrátili.

Výpoveď svedka Č. súd vyhodnotil ako nevierohodnú. Pokiaľ opisoval, že S. X. z auta vystúpil, len keď

K. Š. a dieťa už boli v aute, uvedené je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, vrátane výpovede
samotného S.M. X. a záznamu z kamerového systému. Taktiež jeho tvrdenie, že nevidel žiadny fyzický
útok je spochybnené kamerovým záznamom, podľa ktorého prechádzal popri účastníkoch incidentu
pomalým tempom autom práve v čase sotenia svedkyne N. do jarku. Jeho výpoveď samosudca hodnotí
ako neúprimnú, ktorá mala za cieľ nepoškodiť obžalovaným.

Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctva a
farmácie odvetvia psychiatrie a sexuológie na obžalovaného S. K. vyplýva, že znalec pri vyšetrení u
obžalovaného S. K. nezistil duševné ochorenie v pravom zmysle slova t.j. psychózu. Zistil abnormne
štruktúrovanú osobnosť, hlavne s rysmi impulzivity, čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska
považované za trvalú poruchu osobnosti, neznižujúcu vo všeobecnosti rozpoznávacie a ovládacie

schopnosti, nevyžadujúcu liečbu. Súčasne u obžalovaného zistil mentálnu subnormu, teda mierne
zníženie jeho rozumových a úsudkových schopností. U obžalovaného zistil symptomatický abúzus
alkoholu,bezstabilizovanéhostereotypu,abstinenčnejsymptomatikypojehovysadení,tedapredstupeň
alkoholizmu. Závislosť od iných omamných a psychotropných látok u obžalovaného nezistil. Znalec v
čase trestnej činnosti u obvineného nezistil zníženie jeho ovládacích, ani rozpoznávacích schopností,

obe boli v čase činu zachované. Obžalovaný S. K. v plnej miere chápe zmysel a účel trestného konania,
ktoré je proti nemu vedené. Pravdepodobná prognóza osobnosti obžalovaného je v celku priaznivá,
ale znalec páchanie trestnej činnosti u obžalovaného nevylučuje. V čase trestnej činnosti nebola u
obžalovaného znížená jeho ovládacia, resp. rozpoznávacia schopnosť, ktoré zníženie by bolo vyvolané
aplikáciou návykových látok alebo alkoholu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili
úmyselného konania, ktorým prinútili poškodenú K. Š., aby - nasledujúc svoju dcéru, ktorá už bola na
rukách obžalovaného K. - nastúpila s nimi do auta a odcestovala s nimi do obce N.. Poškodenú takto
obžalovaní spoločným konaním obmedzili na osobnej slobode. Toho istého konania sa zároveň dopustili

aj na úkor maloletej dcéry poškodenej X.. Š.., vo vzťahu ku ktorej rodičovské práva vykonáva výlučne
poškodená K. Š. ako matka dieťaťa a za súčasného stavu (t. j. pred určením otcovstva v prospech
obžalovaného) jedine ona je povolaná rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa. Obžalovaní sa takto dopustili
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný S. K. bol doposiaľ stíhaný v priestupkovom konaní trikrát, z toho v jednom prípade za
priestupok podľa § 49 ods. 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov práve pre hádku s bývalou priateľkou K. Š. zo dňa 17.11.2021. Súdne trestaný bol trikrát,

pričom v poslednom prípade to bolo rozsudkom H. N. I. G., sp. zn. Y. XXXXXXXX z 29.04.2013
pre trestný čin podľa § 8/1,2 z roku 1968 kapitola 60 Trestného zákona Veľkej Británie a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 7 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu
pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
8Ntc/14/2014-76 z 13.11.2014, právoplatným 30.05.2015 súd podľa § 15 ods. 1 a nasl. Zákona č.

549/2011 Z. z. o uznaní a výkone rozhodnutím, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím
slobody v Európskej únii bolo rozhodnuté, že odsúdený S. K. sa uznáva vinným na území Slovenskej
republiky zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona, za ktorý zločin mu bol uložený nepodmienečnýtrest odňatia slobody na 7 rokov so zaradením na výkon trestu do ÚVTOS s minimálnym stupňom
stráženia. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Ntc/21/2017 z 23.11.2017 bol S. K.
podmienečne prepustený z výkonu tohto trestu a bola mu uložená skúšobná doba na 3 roky. Osvedčil

sa 20.05.2021. Zo správy Ústavu na výkon väzby, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej
Bystrici je zrejmé, že obžalovaný S. K. vnútorný poriadok ústavu dodržiava, správa sa slušne, konflikty
nevyvoláva. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. U obžalovaného S. K. poľahčujúca
okolnosť nebola vzhliadnutá. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 37 písm.
m) Tr. zákona, že bol už za trestný čin odsúdený. Na jeho predchádzajúce odsúdenie v konaní

sp. zn.8Ntc/14/2014 sa prihliada, keďže k jeho zahladeniu nedošlo. Nakoľko v oboch prípadoch bol
spáchaný zločin, trestná sadzba (podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona ide o trest odňatia slobody od troch do
ôsmych rokov) sa zvyšuje podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona na interval od 5 rokov a 6 mesiacov až 8 rokov
trestu odňatia slobody. Samosudca prihliadol aj na okolnosti prípadu, najmä že obmedzenie osobnej
slobody poškodenej a jej dieťaťa netrvalo dlhšie obdobie a podľa vykonaného dokazovania nezanechalo
ani žiadne významnejšie následky u poškodených. Rovnako zohľadnil aj záver súdneho znalca, ktorý

osobnosťobžalovanéhozhľadiskabudúcejprognózyhodnotilvcelkupriaznivo.Sprihliadnutímnavyššie
uvedené faktory súd za trest dostatočný pre jeho nápravu považuje trest na spodnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby. t. j. vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Nakoľko obžalovaný Pokuta už bol v posledných
desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, samosudca ho zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

U obžalovaného S. X. poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť nebola vzhliadnutá. Obžalovaný nikde
nepracuje. Doposiaľ bol stíhaný v priestupkovom konaní trikrát. Súdne trestaný bol jedenkrát a to
uznesením Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp. zn. 1 Pv 1014/06 z 31.05.2007, právoplatným
11.06.2007, kde bolo proti nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a bola mu uložená skúšobná doba trvaní 18
mesiacov. Osvedčil sa 07.04.2009. Vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu a jeho následky tak,
ako ich súd hodnotil vyššie a zohľadňujúc, že obžalovaný X. doposiaľ nebol súdne trestaný, na jeho
nápravu sa javí byť dostatočným trest na spodnej hranici aplikovateľnej trestnej sadzby podľa § 183
ods. 2 Tr. zákona (ktorá predpokladá trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov odňatia slobody),

t.j. vo výmere troch rokov. Vzhľadom na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného možno zároveň dôvodne
predpokladať, že k naplneniu účelu trestu povedie aj podmienečne odložený trest odňatia slobody, a to
na skúšobnú dobu troch rokov. Samosudca za účelom zabezpečenia nápravy obžalovaného zároveň
uložil probačný dohľad nad obžalovaným počas plynutia celej skúšobnej doby spojený s povinnosťou
absolvovať v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom program sociálneho výcviku alebo iný

výchovný program.
spoločným konaním inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu a uvedený čin spáchali
závažnejším spôsobom konania to jest násilím a na chránenej osobe, to jest na dieťati, to jest na osobe
mladšej ako osemnásť rokov,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.