Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121203374
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121203374.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. O.
nar. XX.XX.XXXX, A. O. nar. XX.X.XXXX a O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcich s matkou, detí rodičov:
matky B. G. nar. X.X.XXXX prihlásenej k trvalému pobytu na adrese G. - R. toho času bývajúcej v T.
republike v A. X - Z. na G. ulici č. XXX/XX a otca S. O. nar. X.X.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v

T. č. XXX toho času bývajúceho v T. republike v A. X G. na ulici T. č. XXXX/X v konaní o návrhu matky
na zvýšenie výživného pre maloleté deti o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
č.k. 19P/91/2021-26 zo dňa 13.9.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie

zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka v návrhu uviedla, že s maloletými deťmi sa zdržiavajú
na adrese G.. XXX/XX, XXX XX A. X - Z., T. republika. Otec maloletých detí sa zdržiava na adrese T.
č.XXXX/X, XXX XX A. X G., T. republika. Z uvedeného mal za to, že obvyklým pobytom maloletých detí v
čase začatia konania, miestom, kde žijú na základe zhodnej vôle rodičov, miestom, kde majú vytvorené
rodinné a sociálne zázemie, kde navštevujú školské zariadenie, je uvedený členský štát Európskej únie,
t.j. Česká republika a nie Slovenská republika. Vyhlásil, že v zmysle čl. 8 ods. 1 a čl. 17 Nariadenia

rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností nemá právomoc a keďže vec nepatrí do právomoci súdu SR,
podľa § 9 CSP konanie zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala nato, že síce

žije v ČR, deti navštevujú školy v ČR, ale obaja rodičia majú stále trvalý pobyt na Slovensku a ona stále
nemá nárok na dávky v ČR. Žiada zvýšiť výživné, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice
I č.k. 18P/49/2018-41 zo dňa 24.1.2019.

3. Otec sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Konania vo veciach výživy maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (CMP).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.PodľakapitolyI,článku1ods.3písm.e)NariadeniaRady(ES)č.2201/2003z27.11.2003oprávomocí
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
(ďalej len Nariadenie Brusel II), toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

10. Podľa kapitoly I, článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej
len Nariadenie Rady o vyživovacej povinnosti), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

11. Podľa kapitoly I, článku 2 ods. 10 a 11 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, oprávnený je každá
fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok. Povinný je každá
fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.

12. Podľa kapitoly I, článku 3 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc

vo veciach vyživovacej povinnosti daná podľa a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

13. Podľa kapitoly II, článku 10 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, ak sa začalo konanie na
súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu

vyhlási, že nemá právomoc.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP pričom zistil, že súd prvej inštancie správne vyhlásil, že nemá právomoc vo

veci konať aj keď na základe iného Nariadenia Rady ES. Súd prvej inštancie na posúdenie právomoci
konať vo veci zvýšenia výživného pre maloleté deti aplikoval Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenia (ES) č. 1347/2000, čím postupoval v rozpore s článkom
1 ods. 3 písm. e) predmetného nariadenia, ktoré výslovne vylučuje aplikáciu tohto nariadenia vo

veciach vyživovacej povinnosti. V danom prípade bolo povinnosťou súdu prvej inštancie aplikovať
Nariadenie Rady č. 4/2009 o vyživovacej povinnosti, ktoré sa v rámci členských štátov Európskej únie
začalo uplatňovať dňa 18.6.2011 a ktoré sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti priznanej
právom toho - ktorého členského štátu vyplývajúcej z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva
a švagrovstva. Predmetné nariadenie sa týka všetkých podstatných aspektov medzinárodného práva

súkromného a procesného vo veciach vyživovacej povinnosti, a to právomocí súdov pri rozhodovaní o
určení alebo zmene výživného, právneho poriadku, podľa ktorého sa vyživovacia povinnosť posudzuje,
ako aj podmienok, za ktorých sa rozhodnutiam vo veci výživného vydaným na území jedného členského
štátu priznávajú účinky na území iného členského štátu.

15. Článok 3 písm. a) a b) Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti zakladá nielen právomoc, ale aj
príslušnosť súdu, a to podľa obvyklého pobytu oprávneného alebo povinného. Vo veciach vyživovacej
povinnosti majú teda v zmysle uvedených ustanovení právomoc súdy obvyklého pobytu povinného (t.j.
osoby povinnej poskytnúť výživné) alebo obvyklého pobytu oprávneného (t.j. osoby, ktorá má právo na
výživné). V prípade, ak je žalobcom povinný môže si vybrať súd, ktorému doručí svoj návrh buď v mieste

svojho obvyklého pobytu (článok 3 písm. a) nariadenia) alebo v mieste obvyklého pobytu oprávneného
(článok 3 písm. b) nariadenia).16. V danom prípade sa podaným návrhom matka maloletých detí (oprávnená) domáhala zvýšenia
výživného od otca (povinného), pričom pre podanie návrhu na zvýšenie výživného si vybrala súd v
Slovenskej republike (Okresný súd Košice I), ktorý rozsudkom č.k. 18P/49/2018-41 zo dňa 24.1.2019

schválil dohodu rodičov a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia
majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť výživné pre mal. Z.
sumou 80 Eur, pre mal. A. sumou 70 Eur a pre mal. O. sumou 50 Eur mesačne od 1.2.2019 do budúcna.
Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 11P/42/2021 - 10 zo dňa
14.5.2021 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Košice II z dôvodu, že je v záujme maloletých

detí, aby vo veci konal a rozhodoval súd, v obvode ktorého maloleté deti bývajú. Následne Okresný súd
Košice II zistil, že maloleté deti spolu s matkou žijú a bývajú v Prahe v Českej republike, kde aj riadne
chodia do školy. Taktiež otec žije a pracuje v Prahe v Českej republike.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posudzovaní právomoci vychádzal z nesprávneho
právneho predpisu. Svoju právomoc skúmal podľa čl. 8 a čl. 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003

o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Citované nariadenie sa však v zmysle
článku 1 bodu 3 písm. e) nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. V tomto prípade je potrebné právomoc
skúmať podľa nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a
výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Článok 3 písm. a) a b) Nariadenia

Rady o vyživovacej povinnosti zakladá nielen právomoc, ale aj príslušnosť súdu, a to podľa obvyklého
pobytuoprávnenéhoalebopovinného.Vtomtoprípadetakoprávnenáakoajpovinnýmajúobvyklýpobyt
v Prahe v Českej republike. Aj keď súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať na
základe nesprávneho právneho predpisu, v konečnom dôsledku postupoval procesne správne, pretože
podľa čl. 10 Nariadenia Rady o vyživovacej povinnosti, ak sa začalo konanie na súde členského štátu

vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc. Keďže nedostatok právomoci je neodstrániteľnou prekážkou, pre ktorú súd v konaní nemôže
ďalej pokračovať, musel konanie podľa § 9 CSP zastaviť.

18. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhlásil, že vec nepatrí do právomoci

súdu SR a konanie zastavil, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v jeho odôvodnení len na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).