Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215785
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1215215785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Ivana Jahnová, v spore žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, Na
križovatkách XX, K., zast. Priecel & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Pribišova 8, Bratislava, proti
žalovanej: M.. N. P., nar. XX.XX.XXXX, Na križovatkách XX, K., zast. JUDr. Iveta Majlingová, advokát,
Pohraničná 7, Komárno, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 67C 30/2015-438 zo dňa 19.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 67C 30/2015-438 zo dňa
19.12.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 67C 30/2015-438 zo dňa 19.12.2018 vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán sporu) tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcu

a žalovanej prikazuje nehnuteľnosti - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. "C" č.
XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, ako aj pozemky
parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené
plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č.
XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX mX a č. XXXXX/X - zastavené plochy
a nádvoria o výmere XX m2, všetko nachádzajúce sa v okrese K. II, obec BA - m. č. P., k. ú. E., zapísané

na LV č. XXX vedeného U. úradom K., katastrálny odbor, každému v podiele X/X (jednej polovice). J. je
povinný zaplatiť U. súdu K. II súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vo výške X.XXX,XX N., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. J. je povinná zaplatiť U. súdu
K. II súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške X.XXX,XX N.,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. A. prvej inštancie stranám nepriznal nárok na náhradu
trov konania.
2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželstva

(ďalej len "BSM") tak, aby do jeho výlučného vlastníctva súd prikázal rodinný dom so súp. č. 4XXX
postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. "C"
č. XXXXX/X, ako aj pozemky parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXXX/X - zastavené
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX mX a č.
XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko nachádzajúce sa v okrese

K. II, obec BA - m. č. P., k. ú. E., zapísané na LV č. XXX vedeného Okresným úradom K., katastrálny
odbor (ďalej len "nehnuteľnosti"), ako aj zostatok pôžičky v sume 15.200,00 Eur, ktorá bola poskytnutá
na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľmi T.. T. E. a Q. E. a dlžníkmi E. E. a M..N. E. dňa 27.05.2009, ďalej pôžičku na sumu 6.638,78 Eur poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke
medzi veriteľom T.. V. Y. a dlžníkom E. E. dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2011 a
dlh v celkovej sume 60.262,29 Eur v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 medzi veriteľmi

T.. T. E. a Q. E. a dlžníkom E. E.. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel manželstvo dňa
22.01.2000, pričom manželstvo bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
49P/113/2013 rozvedené. Počas manželstva nadobudli so žalovanou do BSM nehnuteľnosti, ku ktorým
bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania parc. č. 14904/3 a rodinného domu súp.
č. XXXXX, ktorý je postavený na tejto parcele, ako aj vecné bremeno - právo prechodu cez pozemok

parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X na pozemok parc. č. XXXXX/X a do rodinného domu so súp. č. XXXXX
pre T.. T. E. a Q. E., ktoré hodnotu nehnuteľností znižujú. Žalobca pred rozvodom manželstva opustil
spoločnú domácnosť, pričom žalovanej ako manželke prispieval na výživné na spoločné dieťa sumou
100,00 Eur s tým, že ona bude prispievať na energie sumou vo výške 120,00 Eur, nakoľko ostala
obývať spoločné nehnuteľnosti, resp. ich časť so synom. Túto dohodu plnila iba do mája 2013. Finančné
čiastky, ktoré dostali ako nájomné od podnájomníka si delili na polovicu. V lete 2013 žalovaná prestala

posielať uvedenú čiastku z nájomného a žalobca prestal posielať výživné, keďže prispieval na výživné
alikvotnou čiastkou na nájomnom, ktoré mu žalovaná prestala vyplácať. Hodnota nehnuteľností bola
ocenená znaleckým posudkom č. 1/2015 zo dňa 07.01.2015, z ktorého vyplýva, že rodinný dom so súp.
č. XXXX má všeobecnú hodnotu 222.006,54 Eur a zastavané a priľahlé pozemky parc. č.
14905/1, 14905/2, XXXXX/X a XXXXX/X majú všeobecnú hodnotu 26.832,06 Eur. Rodinný dom so súp.

č. XXXXX má všeobecnú hodnotu 125.951,24 Eur a priľahlý a zastavaný pozemok parc. č. XXXXX/X
má všeobecnú hodnotu 25.838,28 Eur. Všeobecná hodnota vecného bremena, ktoré znižuje hodnotu
nehnuteľností bola stanovená na 170.000,00 Eur, čo predstavuje výslednú hodnotu nehnuteľností vo
výške 242.000,00 Eur. Do BSM strany nadobudli aj hnuteľný majetok, a to pasíva - dlh: pôžička na sumu
15.600,00 Eur, poskytnutá žalobcovi a žalovanej, na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009, ktorá

bola v časti 400,00 Eur splatená. Túto pôžičku, ktorá je ku dňu podania žaloby vo výške 15.200,00 Eur, je
žalobca ochotný v rámci vyporiadania BSM prevziať výlučne na seba, s čím veritelia súhlasia. Do BSM
patrí tiež pôžička na sumu 200.000,00 SKK (6.638,78 Eur) zo dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo
dňa 18.12.2011, ktorá mala byť zaplatená do 31.12.2014, avšak do dňa podania žaloby sa tak nestalo.
Žalobca je ochotný túto pôžičku prevziať na seba, s čím veriteľ súhlasí. V spojitosti s rekonštrukciou

nehnuteľností rodičia žalobcu investovali zo svojho sumu 60.262,29 Eur. Žalobca túto čiastku uznal
Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012. Tento dlh je žalobca taktiež ochotný na seba pri vyporiadaní
BSM prevziať, s čím veritelia súhlasia. V rámci vyporiadania BSM má byť započítaný aj dar vo výške
3.000.000,00 SKK (99.581,76 Eur), ktorý žalobca výlučne nadobudol od svojich rodičov (Ing. Ivan E. a Q.
E.). Žalovaná túto skutočnosť potvrdila v čestnom prehlásení zo dňa 17.06.2003 s jej úradne overeným

podpisom. Táto čiastka bola určená na financovanie nehnuteľností. V súvislosti s
nehnuteľnosťami rodičia žalobcovi prispeli tiež peňažným darom vo výške 2.000.000,00 SKK (66.387,83
Eur). Hodnota aktív v BSM činí sumu 242.000,00 Eur a pasív sumu 82.101,07 Eur. Žalobca zo svojho
vložil do nehnuteľností patriacich do BSM viac ako je ich hodnota a taktiež je ochotný prevziať na seba
všetky pôžičky a dlhy, ktoré vznikli počas trvania manželstva so žalovanou.

3. Žalovaná s navrhnutým vyporiadaním nesúhlasila a uviedla, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas
manželstva so žalobcom Kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.2002, uzavretou s predávajúcim GBS TRADE,
s.r.o. Podľa čl. IV. zmluvy kupujúci odkupovali nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 2.201.390,00
SKK (resp. 2.200.000,00 SKK), ktorá bola uhradená na účet predávajúceho. Kúpnu cenu žalobca

so žalovanou uhradili ako kupujúci z úveru, ktorý na tento účel prevzali a je už splatený. Úver bol
poskytnutý Unibankou, a.s. (teraz UniCredit Bank a.s.). Čo sa týka pôžičky vo výške 15.200,00 Eur, tak
výška zostatku tejto pôžičky predstavuje už len 4.800,00 Eur. V zmysle zmluvy sa manželia zaviazali
splácať túto pôžičku rodičom žalobcu v mesačných splátkach vo výške 200,00 Eur. Rodičia žalobcu,
ako aj žalobca sám účelovo tvrdia, že táto pôžička splácaná nebola, avšak tomuto tvrdeniu odporuje

samotná výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 12.11.2013 pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn.
49P/113/2013, kde uvádza, že spláca pôžičku svojim rodičom po 200,00 Eur mesačne, preto zostatok
pôžičky ku dňu 01.12.2013 je len 4.800,00 Eur. Čiastka 7.000,00 Eur je už navyše premlčaná, nakoľko
splátky mali byť poukazované od júna 2009. Žalovaná nemá žiadnu vedomosť o pôžičke zo dňa
20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2011. Pokiaľ žalobca z tejto pôžičky prevzal akúkoľvek

sumu, táto suma rozhodne nebola použitá na nadobudnutie majetku patriaceho do BSM. Záväzok vo
výške 60.262,29 Eur v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 je žalobcom vykonštruovaný,
pretože voči jeho rodičom žiadny záväzok v tejto výške nemajú. Táto dohoda je účelová s cieľom znížiť
hodnotu predmetu BSM. Žalobca túto dohodu podpísal bez vedomia a súhlasu žalovanej. V rokoch,keď sa nehnuteľnosť rekonštruovala bol čistý mesačný príjem žalobcu 30.000,00 SKK a preto nebol
odkázaný na pôžičku od jeho rodičov. Žalovaná taktiež nesúhlasí s tým, aby bola v rámci vyporiadania
BSM v prospech žalobcu započítaná suma 3.000.000,00 SKK (99.581,76 Eur) ako údajný dar od jeho

rodičov, pričom táto čiastka mala byť určená na financovanie nehnuteľností. Táto čiastka mala byť
poskytnutádaromžalobcoviodjehootcazaúčelomkúpynehnuteľností.Nehnuteľnostibolinadobudnuté
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 za sumu 2.200.000,00 SKK, ktorá bola vyplácaná z úveru.
Suma 3.000.000,00 SKK nebola žalobcovi v skutočnosti poskytnutá. Čestné prehlásenie podpísala len
z dôvodu, že ju žalobca ubezpečoval, že kúpna cena predstavovala sumu prevyšujúcu 5.000.000,00

SKK. Pri podpise kúpnej zmluvy si žalovaná, čo sa týka kúpnej ceny, zmluvu dôkladne neprečítala.
Žalovaná po rozvode zistila, že v skutočnosti táto kúpna cena predstavovala len čiastku 2.201.390,00
SKK. Čo sa týka darovanej čiastky vo výške 2.000.000,00 SKK, tak táto čiastka nepredstavovala dar, ale
vyplatenie finančnej protihodnoty za zriadenie vecného bremena v podobe práva doživotného užívania
v prospech rodičov žalobcu. Predmetné vecné bremeno by totiž bez vyplatenia zostatku úveru, ktorým
bola nehnuteľnosť zaťažená, nebolo možné zapísať v katastri nehnuteľností. Uvedená čiastka im bola

poskytnutá obom za zriadenie tohto vecného bremena.

4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 21.01.2014, č. k. 49P/113/2013 - 118 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej
rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2014. Z výpisu z LV č. XXX, pre

k. ú. E. (č. l. XX) vyplýva, že strany sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností: rodinný dom so súp. č. XXXX
postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. "C"
č. XXXXX/X, pozemky parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXXX/X - zastavené
plochyanádvoriaovýmereXXXm2, č.XXXXX/X- zastavenéplochyanádvoriaovýmereXX

mXač.XXXXX/X-zastavenéplochy anádvoriaovýmereXXm2.VčastiCsúnaLVevidované
ťarchy:vecnébremeno-právodoživotnéhoužívaniaparc.č.XXXXX/Xarodinnéhodomusúp.č.XXXXX
na parc. č. XXXXX/X a právo prechodu cez parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X na parc. č. XXXXX/X
a do rodinného domu súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/X pre T.. T. E. a Q. E. (rodičia žalobcu) podľa V -
XXXX/XX zo dňa 31.03.2008. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli strany ako kupujúci na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 20.12.2002 uzavretej s predávajúcim spoločnosťou GBS TRADE, s.r.o. (č. l. 82). Podľa
bodu IV. zmluvy bola cena nehnuteľností stanovená na základe znaleckého posudku č. 158/2002 zo
dňa 03.07.2002 na 2.201.390,00 SKK. Kúpna cena za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom predaja bola
kupujúcimi a predávajúcim stanovená na 2.200.000,00 SKK. Zmluvou o úvere zo dňa 07.05.2003 č.
6718427/HÚ/03/011 (č. l. 100) poskytla Unibanka, a.s. stranám tohto konania hypotekárny úver vo výške

2.200.000,00 SKK za účelom kúpy rodinného domu s pozemkom na LV č. 932. Čestným vyhlásením
zo dňa 17.06.2003 (č. l. 55) vyhlásila žalovaná, že na kúpu nehnuteľností jej manžel - žalobca prispel
zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré dostal darom od otca Ivana Tahotného sumou 3.000.000,00
SKK. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.06.2007 (č. l. 275) o predčasné splatenie úveru č. 6718427/
HÚ/03/011 bol predmetný úver ku dňu 26.07.2007 predčasne splatený (č. l. 273, 274). Predmetom

zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2011 (č. l. 48 a 50) uzavretej
medzi veriteľom Ing. Danou Fučíkovou a žalobcom ako dlžníkom, bol záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi za účelom voľného nakladania (najmä, nie však výlučne, na rekonštrukciu rodinného domu na
LV č. 932, k. ú. Trnávka) peňažné prostriedky vo výške 200.000,00 SKK, na účet dlžníka. Darovacou
zmluvou zo dňa 06.02.2008 (č. l. 54) rodičia žalobcu obdarovali žalobcu ako obdarovaného sumou

2.000.000,00 SKK, pričom žalobca tento dar prijal. Podľa bodu III. zmluvy túto čiastku použije žalobca
a žalovaná na splatenie hypotekárneho úveru, ktorý uzavreli za účelom kúpy domu v Bratislave. V bode
IV. sa zmluvné strany dohodli, že obdarovaný žalobca darcom odplatne poskytne doživotné užívacie
právo v tomto dome. Podľa bodu V. zmluvy žalovaná berie toto na vedomie. Notárskou zápisnicou
N 14/2008, NZ 5055/2008, NCR1s 5011/2008 zo dňa 06.02.2008 (č. l. 91) uzatvorili rodičia žalobcu

so žalobcom a žalovanou Zmluvu o zriadení vecného bremena. Podľa čl. III. je toto vecné bremeno
bezplatné. Rodičia žalobcu ako veritelia a strany tohto konania ako dlžníci uzatvorili dňa 27.05.2009
zmluvu o pôžičke (č. l. 46), predmetom ktorej bol záväzok veriteľov poskytnúť dlžníkom 15.600,00 Eur
bez úroku, ktorú budú dlžníci splácať po 200,00 Eur mesačne. Uvedená pôžička bola dňa 28.05.2009
otcom žalobcu poukázaná na účet žalobcu (č. l. 252). Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 (č.

l. 52) uzatvorenou medzi rodičmi žalobcu ako veriteľmi a žalobcom ako dlžníkom, uznal žalobca svoj
záväzok vo výške 60.262,29 Eur. Podľa bodu I. dohody, veritelia zaplatili za dlžníka od roku 2007 do
2012 uvedenú uznanú sumu, a to na základe postupnej a rozsiahlej rekonštrukcie nehnuteľnosti za
dodávkumateriálu,služiebaprácstýmsúvisiacich.Podľaznaleckéhoposudkuč.1/2015(č.l.14anasl.)vypracovaného znalcom Ing. Michalom Michálikom, ktorý predložil žalobca, bola všeobecná hodnota
domu súp. č. 4783 s príslušnými pozemkami stanovená na 260.101,44 Eur. Všeobecná hodnota domu
súp.č.16589spríslušnýmpozemkombolaurčenána151.789,52Eur,pričomvšeobecnáhodnotapráva

závad (vecné bremeno) bola stanovená na 169.930,00 Eur. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov po
zohľadnení vecného bremena je spolu 242.000,00 Eur. Podľa znaleckého posudku č. 55/2016 (č. l. 118 a
nasl.) vypracovaného znalcom Ing. Katarínou Vyšehradskou, ktorý predložila žalovaná, bola všeobecná
hodnotadomusúp.č.4783spríslušnýmipozemkamistanovenána268.327,35Eur.Všeobecnáhodnota
domu súp. č. 16589 s príslušným pozemkom bola určená na 184.925,17 Eur, pričom všeobecná hodnota

práv a závad (vecné bremeno) bola stanovená na 172.000,00 Eur.

5. Svedok Ing. Ivan Tahotný vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že bol spoločníkom s.
r. o. založenej na dobu určitú, ktorá vlastnila dom, v ktorom sa nachádzali aj byty pre dvoch spoločníkov.
V byte, ktorý mal, býval jeho syn - žalobca. Keďže uplynula doba, na ktorú bola firma založená, v zmluve
bola ešte klauzula, že firma môže byť zrušená až vtedy ak bude tento dom predaný. K predaju došlo.

V roku 1998 bolo na byty zriadené vecné bremeno v prospech tam vtedy bývajúceho žalobcu, ktorý
byt užíval v tom čase s bývalou nevestou. V tom čase ešte neboli manželmi. Na dom sa podarilo nájsť
kupca a v priebehu 6 týždňov museli riešiť vysťahovanie žalobcu. V tom čase, t. j. v roku 2002, bol už
žalobca ženatý so žalovanou. K predaju nehnuteľnosti a jej odovzdaniu došlo v jeden deň, kedy boli na
notárskom úrade zložené finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti a tieto boli následne po uzavretí

zmluvy v zmysle spoločenskej zmluvy prerozdelené medzi spoločníkov, t. j. medzi svedka a ďalších
dvochspoločníkov.PredávajúcimnehnuteľnostinaLVč.2144naVysokejbolafirmaRadiobastler.Kúpnu
cenu za predaj tejto nehnuteľnosti obdržala firma Radiobastler. Spoločníkom tejto firmy bol svedok
v podiele 70 % a žalobca 30 %. V rovnaký deň ako došlo k odovzdaniu peňazí za predaj domu na
Vysokej sa uskutočnila aj kúpa domu Na križovatkách a to tým spôsobom, že akonáhle svedok obdržal

finančné prostriedky za predaj domu na Vysokej, resp. podiel z predaja tohto domu, v podstate prešiel
do druhej miestnosti na notárskom úrade, kde tieto peniaze odovzdal žalobcovi, ktorý ich následne dal
ako kúpnu cenu za predaj domu Na križovatkách. Išlo o sumu 3.000.000,00 SKK. Suma 3.000.000,00
SKK bola predávajúcim domu Na Križovatkách odovzdaná ako záloha s tým, že v kúpnopredajnej
zmluve bude uvedená kúpna cena taká, akú si žalobca so žalovanou potrebovali požičať, aby bol

zaplatený celý dom t. j. 2.200.000,00 SKK. Svedok sa potom rozprával aj s notárkou Sporkovou, že
ako by sa skutočnosť, že poskytol žalobcovi 3.000.000,00 SKK, dala "ošetriť" a v dôsledku aj porady
s ňou vzniklo potvrdenie - čestné vyhlásenie zo dňa 17.06.2003. Celková cena nehnuteľnosti domu
Na križovatkách bola 5.200.000,00 SKK vrátane provízie, ktorá bola zaplatená realitnej kancelárii. V
kúpnej zmluve bola uvedená iba suma 2.200.000,00 SKK, z dôvodu, že iba na túto sumu bolo potrebné

nehnuteľnosť dofinancovať. V roku 2006 jedna švajčiarska firma prejavila záujem o odkúpenie know how
firmy Radiobastler, spoločníkmi tejto firmy bol už iba svedok a žalobca. Nakoľko priestory domu súp.
č. 16589 už neboli potrebné ako kancelárie, svedok vymyslel, že vyplatia hypotekárny úver spôsobom,
že predajú byt na Jašíkovej a kancelárske priestory domu súp. č. 16589 si upravia na bývanie a
2.000.000,00 SKK poskytnú žalobcovi na vyplatenie hypotéky. 2.000.000,00 SKK na vyplatenie úveru

poslal svedok žalobcovi na účet v júni alebo júli 2007. Byt na Jašíkovej predali za 2.990.000,00 SKK. V
marci 2007 začali upravovať priestory domu súp. č. 16589 na účely bývania a v júli 2007 sa sťahovali.
Súčasne s opravami a úpravami domu súp. č. 16589 sa realizovali aj zmeny a úpravy na dome súp.
č. 4783. Na dome súp. č. 4783 sa zrealizovali úpravy a opravy ako anglické dvory. Všetky steny sa
obložili sadrokartónom, čím sa odstraňovala vlhkosť. Na prízemí sa vybudovali dvere, ktoré sa zasúvajú

do steny. Bola tam prerábka kúpeľne. Opravovala sa strecha. Na dome súp. č. 16589 sa menili okná,
dvere. Zostali iba obvodové múry. Všetko ostatné išlo von, robila sa nová podlaha, podlahové kúrenie,
zateplenie zvonka a aj zvnútra, celá nová strecha. Domy súp. č. 4783 a 16589 sú úplne samostatné
domy, pôvodne tom bol síce dvojdom, ale tieto domy majú každý vlastnú strechu. Dom súp. č. 4783
je poschodový, dom súp. č. 16589 je prízemný. Náklady na prerábku domu súp. č. 4783 sa pohybovali

cca 500.000,00 SKK. Náklady na dom súp. č. 16589 presahovali 1.700.000,00 SKK. V roku 2008 sa
realizovali ďalšie veci ako napríklad úprava dvora a pod. Na dome súp. č. 4783 sa musela dať opraviť
polovica strechy, nakoľko oprava komína nebola dostatočná. Čo sa týka prác na prestavbe domu súp. č.
16589, svedok objednával práce, projekt a aj stavebný dozor robil on. Písomný súhlas na vykonávanie
prác na dome súp. č. 16589 od žalovanej nemal. Stavebné úpravy sa robili od marca do júla 2007.

Svedok v roku 2009 predal svoju chalupu v Banskej Štiavnici a z týchto peňazí stranám poskytol
15.600,00 Eur ako pôžičku, aby vyplatili banku a tým pádom, aby ušetrili na úrokoch. Túto sumu poslal
svedok žalobcovi na účet. Túto pôžičku potom začali splácať, ale po dvoch mesiacoch splácania, prišiel
žalobca o zamestnanie. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena na dome súp. č. 16589, tak k tomudošlo automaticky, svedok predal byt Jašíkovej, nasťahoval sa do domu s podmienkou, že to musí mať
poistené, a tak vzniklo vecné bremeno bezodplatne. K darovacej zmluve a článku 4, kde je uvedené, že
obdarovaný syn so súhlasom svojej manželky svedkovi odplatne poskytne doživotné užívacie právo v

dvojdome, svedok uviedol, že nevie, kto to tam napísal. V žiadosti o vklad vecného bremena do katastra
to pravdepodobne nebolo.

6. Žalobca pred súdom prvej inštancie na podanej žalobe zotrval a k veci poukázal, že si vyhliadli
rodinný dom, ktorý je aj predmetom vyporiadania BSM, ide v podstate o dvojdom, v tom čase to bol

jeden. Toho času sú tam už dve samostatné bytové jednotky. A začal vybavovať úver, nakoľko nemali
dostatok finančných prostriedkov na jeho kúpu. Za účelom zabezpečenia kúpy tohto rodinného domu
sa s predajcami dohodol, že časť kúpnej ceny zaplatí v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a zvyšok
z hypotéky. Hotovosť (3.000.000,00 SKK), ktorú zaplatil pri uzatvorení kúpnej zmluvy zaplatil z peňazí,
ktoré mu daroval otec. Zvyšok kúpnej ceny bol uhradený z úveru. Hypotekárny úver bol splatený po
4 rokoch. Na vyplatenie hypotéky dostal peniaze (2.000.000,00 SKK), ktoré mu boli darované od jeho

rodičov. Na otázku súdu žalobca odpovedal, že pokiaľ ide o už spomenutú kúpnu cenu za dom, táto
bola 5.200.000,00 SKK. Predávajúci domu uznali, že kupujúci nemajú dosť finančných prostriedkov na
kúpu a nechceli im zľaviť na sumu, ktorú mal od otca, teda na sumu 3.000.000,00 SKK. Dohodli sa
preto, že im žalobca zaplatí 3.000.000,00 SKK a zvyšok doplatí z hypotéky. Žalobca v súčasnosti nemá
žiaden doklad, ktorý by preukazoval toto tvrdenie. Sumu 3.000.000,00 SKK jeho otec získal výplatou

za vecné bremeno, ktoré mal vo svojej firme v predchádzajúcom byte, kde bývali. Po 4 rokoch keď bol
už úver splatený začali dom prerábať. Nakoľko nemali finančné prostriedky a nepodarilo sa im získať
hypotekárny úver, boli nútení peniaze si nevýhodne požičať, jednalo sa o tzv. americký úver v sume
500.000,00 SKK t. j. 16.596,96 Eur a po roku, resp. polroku potom ako si tento úver zobrali, prišiel o
prácu. Potom im rodičia požičali na vyplatenie tohto úveru vo výške 15.600,00 Eur. Peniaze požičali

obom, teda aj jemu aj žalovanej. Peniaze z pôžičky zo dňa 20.10.2007 od blízkej kamarátky Fučíkovej
použil žalobca na výmenu okien, výmenu vonkajších a vnútorných parapet, kúpu nového nábytku do
obývačky a ďalších vecí do domu súp. č. 4783. Čo sa týka domu súp. č. 16589, tak tam sa v roku 2007
nejednalo o rekonštrukciu, ale opravu, opravu stien, muriva, omietok, podláh, izolácie strechy. Išlo iba
o základné a najväčšie opravy, avšak na dome bolo potrebné vykonávať aj ďalšie opravy. Firmu, ktorá

tieto práce vykonala vyplatil jeho otec, pričom ten ju aj objednal. Žalobcovi rodičia bývajú v dome súp.
č. 16589 od roku 2007. Vecné bremeno zriadil preto, aby mali zabezpečené bývanie, aby ich odtiaľ
náhodou nemohol niekto vyhodiť. K spornej skutočnosti, či bolo vecné bremeno zriadené odplatne alebo
bezodplatne, žalobca uviedol, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, čo vyplýva z notárskej
zápisnice č. N 14/2008, NZ 5055/2008, NCRIs 5011/2008 zo dňa 06.02.2008 o zriadení vecného

bremena bezplatne. Na otázku prečo tvrdí, že z pôžičky od pani Fučíkovej vyplácal rekonštrukciu okien,
keď príjmový doklad na sumu 59.000,00 SKK je s dátumom 22.08.2007 a pôžička mala byť poskytnutá
až v novembri 2007 žalobca uviedol, že nakoľko mal požičané aj peniaze od rodičov, z tejto pôžičky
splatil peniaze rodičom. Dom sa opravoval, bol tam veľký tok peňazí. Žalobca dlh rodičom bez súhlasu
žalovanej ako manželky uznal preto, lebo v tom čase už medzi nimi nebola normálna komunikácia.

Podnet na spísanie uznania dlhu bol zo strany žalobcu ako i zo strany jeho rodičov. Na otázku žalovanej,
v akom stave je ich dom súp. č. 4783, ktorý momentálne obýva, žalobca odpovedal, že je obývateľný a
funkčný. Na dome súp. č. 4783 sa v roku 2007 - 2008 robili opravy v suteréne, robili sa sádrokartonové
obklady, miestnosti sa vysušovali, tepelná izolácia stien zvonka domu, predeľovacie dvere, ktoré tam
boli dané pre prípad, že by sa druhá časť prenajímala, upravovali sa kúpeľňové priestory. Žalobca ďalej

uviedol, že je pravdou, že rodičia žalovanej im poskytli sumu 80.000,00 SKK na opravu domu, nebolo
to konkrétne na zateplenie. Toto použil na izolácie, zateplenie. Dom, ktorý kúpili bol nový, skolaudovaný
v roku 2000, nebolo potrebné na ňom robiť žiadne rekonštrukcie, iba vymaľovať. Asi v roku 2003-2004
urobili izoláciu vonkajšej steny od ulice a v rokoch 2007-2008 boli robené izolácie z dvora a podhľadu v
prechodnej časti. Peniaze svokrovcov boli použité v rokoch 2003-2004. K nedoplatku na plyne žalobca

v krátkosti uviedol, že nedoplatok tam bol, v tej dobe plynári robili vyúčtovanie dvakrát za rok po letnej a
zimnej sezóne. Po letnej sezóne bol aj preplatok, ktorý bol vrátený, za ktorý si žalovaná kúpila oblečenie
na osobnú potrebu.

7. Žalovaná v priebehu konania ústnou a aj písomnou formou uviedla, že majiteľom kupovanej

nehnuteľnosti bola firma GBS trade, s ktorou dňa 20.12.2002 uzavreli kúpnopredajnú zmluvu, ktorej
súčasťou bol znalecký posudok na sumu 2.201.390,00 SKK. Začali vybavovať úver, ktorý následne dňa
07.05.2003 dostali v Unibanke a. s. a tým uhradili kúpnu cenu. V čestnom prehlásení zo dňa 17.06.2003,
ktoré podpísala bola suma 3.000.000,00 SKK na kúpu domu, avšak o týchto darovaných 3.000.000,00SKK nič nevie, čestné prehlásenie nečítala. V predmetnom období sa podpisovalo viacej dokumentov,
takžejemožné,žetočestnéprehláseniebolomedzinimi.Žalobcanemáprávonazapočítanietejtosumy
ako sumy finančných prostriedkov, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré boli použité na veci v

BSM. Ak by mali v hotovosti 3.000.000,00 SKK, tak by nepotrebovali úver na nehnuteľnosť. Predložené
čestné prehlásenie nie je relevantným dôkazom, ide o fiktívne prehlásenie, ktoré potvrdzuje nepravdivé
skutočnosti. Tvrdenia žalobcu sú v tomto smere nepravdivé, čo vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy, ktorou
boli predmetné nehnuteľnosti odkúpené, kde je v článku 4 uvedená kúpna cena nehnuteľností vo výške
2.200.000,00 SKK. Táto kúpna cena bola zaplatená z úveru, ktorý spoločne so žalobcom prevzali od

Unibank a. s. na základe úverovej zmluvy č. 6718427/HU/03011. Z predmetnej úverovej zmluvy je
zrejmé, že úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľností vedených na LV č. 932. Na dome boli potrebné
rekonštrukcie,pretožeichdom-nadstavba, prízemiea1.poschodie,nemalanifasádu,aniničpodobné.
Oprava suterénu sa robila v roku 2003, aby sa vôbec do domu mohli nasťahovať. Finančné prostriedky
na zateplenie a vymaľovanie celej fasády žalovanej poskytli jej rodičia a finančné prostriedky odovzdali
priamo do rúk žalobcovi. Nepodpisovali žiadnu darovaciu zmluvu, žalovanej rodičia nezištne prišli aby

im pomohli. Žalovaná preto disponuje čestným vyhlásením od jej mamy, že im poskytla darom finančné
prostriedky vo výške 80.000,00 SKK. Podobne im nezištne jej rodičia pomáhali pri kúpe nového auta
a poskytli im peniaze vo výške 150.000,00 SKK. Svokrová firma fungovala v priestoroch vedľajšieho
domu súp. č. 16589 4 roky. Potom mala táto firma finančné problémy, kancelárie sa presťahovali do
ich suterénnych priestorov v dome súp. č. 4783, pretože v tom vedľajšom dome súp. č. 16589 začala

rozsiahla rekonštrukcia pre bývanie ex svokrovcov. Rekonštrukcia trvala takmer rok a financovali si ju
rodičia žalobcu. Bolo to asi v roku 2007. Aby mohli splatiť úver z roku 2003 otec žalobcu sa rozhodol,
že mu odplatne zriadia vecné bremeno na dome súp. č. 16589. Zápis vecného bremena bol do katastra
nehnuteľností možný len za predpokladu, že úver bude vyplatený a teda od ex svokrovcov dostali
darom 2.000.000,00 SKK. V katastri nehnuteľností nebolo k bytu, ktorý strany užívali pred kúpou domu,

zapísané vecné bremeno otca žalobcu. Vecné bremeno k bytu mal zapísané žalobca. A pokiaľ bolo aj
niečo z tohto vecného bremena vyplácané, tak bolo vyplácané žalobcovi a počas trvania manželstva.
Žalovaná však nemá vedomosť o vyplatení takejto sumy. Tiež je potrebné uviesť, že suma 2.000.000,00
SKK (cca 66.395,00 Eur) nebola poskytnutá iba žalobcovi, ale mala byť poskytnutá obom stranám,
ako odplata za zriadenie vecného bremena v prospech rodičov žalobcu. Ako dôkaz o tejto skutočnosti

svedčí samotná darovacia zmluva zo dňa 06.02.2008, kde je v článku 4 uvedené, že podmienkou pre
poskytnutie tejto sumy je, že "syn Ľuboš Tahotný so súhlasom manželky poskytne odplatne darcom
doživotné užívacie právo v dvojdome". Aj z tejto listiny vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené
odplatne. Rekonštrukcia na dome súp. č. 16589 ďalej prebiehala až do roku 2009. V roku 2007 žalobca
zarábal veľmi dobre, preto žalovaná nerozumie pôžičke od p. Fučíkovej, o ktorej sa dozvedela až na

súde. Pokiaľ aj je v zmluve nejaký účet uvedený, toto bol účet žalobcu, so žalobcom mali účty oddelené.
O tejto pôžičke jej žalobca nikdy nič nepovedal, a preto táto pôžička netvorí súčasť masy BSM. Na ich
dome súp. č. 4783 sa žiadne rekonštrukcie nediali. Dňa 15.02.2008 opäť žiadali o americkú hypotéku
na sumu 500.000,00 SKK, tieto boli pravdepodobne použité na rekonštrukciu domu súp. č. 16589,
nakoľko tam prebiehala stále rekonštrukcia, tie peniaze skončili prakticky u ex svokrovcov. Na dome

súp. č. 4783 do dnešného dňa ešte nie sú dokončené niektoré úpravy. V roku 2009 im svokrovci poskytli
pôžičku vo výške 15.600,00 Eur, a to na splatenie americkej hypotéky, ktorou financovali nadštandard
bývania ex svokrovcov. Pôžičku splácali z rodinného rozpočtu, žalobca to potvrdil aj v rozvodovom
konaní. Zostatok tejto pôžičky, potom aj podľa jeho vyjadrení, ktorú pravidelne splácal a tvrdil, že mal
o tom aj doklady, potom ku dňu 31.12.2013 činí 4.600,00 Eur. Taktiež záväzok voči rodičom žalobcu

vo výške 60.262,29 Eur z titulu uznania dlhu, ktorý vznikol rekonštrukciou domu súp. č. 16589, bez
súhlasu žalovanej neexistuje. Žalobca tieto kroky podnikal preto, lebo v roku, kedy podpísal uznanie
dlhu t. j. 2013 už plánoval odísť od rodiny, pretože už mali problémy, v tomto roku aj odišiel zo spoločnej
domácnosti, odsťahoval sa a ani sa o dom súp. č. 4783, v ktorom zostala bývať žalovaná so synom
nezaujímal. Predmetné uznanie dlhu 60.262,29 Eur obsahovo uvádza, že žalobca uznáva voči rodičom

dlh v tejto výške, pričom dlh mal vzniknúť z titulu nákladov vynaložených rodičmi na rekonštrukciu
domu súp. č. 16589, ku ktorej majú jeho rodičia zriadené právo doživotného užívania, t. j. rodičia
žalobcu si upravili, zrekonštruovali, zvýšili vlastný štandard bývania, bez súhlasu žalovanej vykonávali
rekonštrukčné práce a prestavbu a žalobca žiada túto sumu, ktorá navyše nie je ničím vydokladovaná
a nie je zrejmý rozsah prác, cena prác a ani obdobie, kedy mali byť vykonané tieto práce, započítať vo

svoj prospech. Nie je zrejmé z čoho by mala táto suma pozostávať, stalo sa tak bez súhlasu a vedomia
žalovanej. Výpoveď svedka Ing. Ivana Tahotného hodnotí žalovaná ako nedôveryhodnú . V zmysle
vyššie uvedených skutočností navrhla žalovaná vyporiadať BSM tak, že do jej vlastníctva súd prikáže
podiel nehnuteľností vedených na LV č. 932 pre k. ú. Trnávka, ako parc. reg. "C" č. 14904/3 o výmere156 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. 16589 na parc. reg. "C" č. 14904/3, ako aj
podiel nehnuteľnosti parc. reg. "C" č. 14904/1 o výmere 113 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. reg.
"C" č. 14904/2 o výmere 49 m2 zastavané plochy a nádvoria a zostatok záväzku v sume 2.100,00 Eur

z titulu poskytnutej pôžičky veriteľmi Ing. Ivan Tahotný a Anna Tahotná na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 27.05.2009. Súd do vlastníctva žalobcu prikáže podiel nehnuteľností na LV č. 932 pre k. ú. Trnávka
- parc. reg. "C" č. 14904/3 o výmere 156 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. 16589
na parc. reg. "C" č. 14904/3 a nehnuteľnosti vedené na LV č. 932 pre k. ú. Trnávka, ako parc. reg. "C" č.
14904/1 o výmere 113 m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele , parc. reg. "C" č. 14904/2 o výmere

49 m2 zastavané plochy a nádvoria, v podiele parc. reg. "C" č. 14905/1 o výmere 12 m2 zastavané
plochy a nádvoria v 1/1, parc. reg. "C" č. 14905/2 o výmere 39 m2 zastavané plochy a nádvoria v
1/1, rodinný dom súp. č. 4783 na parc. reg "C" č. 14904/1 v podiele 1/1 a zostatok záväzku v sume
2.100,00 Eur z titulu poskytnutej pôžičky veriteľmi Ing. Ivan Tahotný a Anna Tahotná na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 27.05.2009. Zároveň navrhla zaviazať žalobcu, aby jej vyplatil finančnú protihodnotu
z titulu vyporiadania BSM v sume 124.230,33 Eur.

8. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 143, § 144, § 145 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1, ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka.

9. V konaní nebolo sporu o tom, že manželstvo strán zaniklo a o tom, že do masy BSM patria
nehnuteľnosti. Sporným naopak bola ich hodnota, ako aj žalobcom uvádzané a požadované pasíva.

Čo sa týka hodnoty nehnuteľností, tak žalobca v konaní predložil znalecký posudok, ktorý uvedené
nehnuteľnosti ocenil na všeobecnú hodnotu po zohľadnení vecného bremena na 242.000,00 Eur.
Žalovaná naopak v konaní predložila znalecký posudok, ktorý uvedené nehnuteľnosti ocenil na
všeobecnú hodnotu po zohľadnení vecného bremena na 281.000,00 Eur. Výsledky znaleckého
dokazovania súd hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy

teda hodnotí súd podľa svojej úvahy. Súd pri hodnotení posudku musí skúmať, či bol tento úkon
prevedený riadne, či znalec dodržal uložené zadanie, odpovedal na uložené otázky. Súd však nie je
oprávnený modifikovať závery znalca a preto pokiaľ jeden znalecký posudok určil hodnotu nehnuteľností
na 242.000,00 Eur a druhý na 281.000,00 Eur, tak je dôvodný a najmä logický záver ustáliť výslednú
hodnotu nehnuteľností na 261.500,00 Eur (ako priemer uvedených súm), čo bude mať potom dosah

aj na vyrubený súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Súd prvej inštancie teda ako prvú určil masu BSM, a to
v nasledovnom rozsahu: nehnuteľnosti v hodnote 261.500,00 Eur ako aktíva s poukazom na záväzok
plynúci zo zmluvy pôžičky zo dňa 27.05.2009 v zostatkovom rozsahu vo výške 4.200,00 Eur ako
pasíva. Keďže je masa BSM v časti nehnuteľností (a už aj ich hodnoty) jasná a nesporná, súd prvej

inštancie sa zaoberal pre vec spornými skutočnosťami. Prvou je žalobcom požadované pasívum vo
výške 15.200,00 Eur, majúce základ v zmluve o pôžičke zo dňa 27.05.2009 na sumu 15.600,00 Eur
(č. l. 46). Žalobca tento "nárok" voči mase odôvodnil skutočnosťou, že táto pôžička ku dňu podania
žaloby predstavuje pasívum vo výške 15.200,00 Eur, nakoľko bola splatená iba v časti 400,00 Eur. S
uvedeným tvrdením sa súd prvej inštancie nestotožňuje, pričom ide o tvrdenie nepožívajúce oporu vo

výsledkoch dokazovania a v konečnom dôsledku ani v platnej právnej úprave. Rozhodným okamihom
pre posúdenie, aký majetok do BSM patrí je deň, v ktorom došlo k jeho zániku, čo je v tomto prípade
deň právoplatnosti rozsudku o rozvode strán, teda 06.03.2014. Tento okamih je rozhodujúci nielen z
hľadiska posúdenia rozsahu majetku patriaceho do BSM, ale i pre posúdenie stavu tohto majetku.
Podľa názoru súdu prvej inštancie, v zhode so žalovanou, predstavuje toto pasívum už iba 4.200,00

Eur. Tu je potrebné dať do pozornosti výpovede žalobcu v rozvodovom konaní sp. zn. 49P/113/2013
(č. l. 8, 80), kedy uviedol, že "splátky pôžičky po 200,00 Eur mesačne platím rodičom priamo do ruky,
môžem priniesť potvrdenie". Podľa uvedenej zmluvy bol dlžník povinný začať dlh splácať nasledujúci
mesiac po podpise zmluvy, teda od júna 2009, vždy do 5. dňa príslušného mesiaca. Ak rozvodový
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2014, žalobca v zmysle jeho tvrdení uhradil 57 splátok

po 200,00 Eur, čo znamená úhradu vo výške 11.400,00 Eur. Pôvodný dlh vo výške 15.600,00 Eur tak
ku dňu zániku BSM predstavuje 4.200,00 Eur. Žalobca navyše túto skutočnosť v konaní nerozporoval
a vo svojej argumentácii sa jej vyhýbal, pričom súd prvej inštancie prihliadol aj na § 217 ods. 1 CSP.
Pasívum vo výške 6.638,78 Eur (200.000,00 SKK) plynúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2007 s
Dodatkom č. 1 zo dňa 19.12.2001 uzavretej medzi žalobcom a Ing. Danou Fučíkovou, taktiež v rámci

širšieho vyporiadania nepatrí do masy BSM. Uzavretím zmluvy o pôžičke jedným z manželov nevzniká
spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril
(Najvyšší súd ČSR, sp. zn. 57/73, NS SR, sp. zn. 3Cdo 143/2008). Ak by zmluvu o pôžičke uzavreli ako
dlžníci obaja manželia, budú zo zmluvy oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne len v prípade,že to bolo dohodnuté (§ 511 Občianskeho zákonníka) alebo ustanovené právnym predpisom. To však v
prejednávanom prípade nie je splnené. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, bolo obdobne judikované, že uznanie
záväzku za trvania BSM zo zmluvy o pôžičke alebo úvere uzavretej iba jedným z manželov sa priamo

nedotýka dispozície so spoločnými vecami a právami, keďže v dôsledku uznania sa iba predlžuje doba
vymáhateľnosti pohľadávky. Ak nie je súhlas druhého z manželov nutný na platnosť zmluvy, z ktorej
záväzok vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dlžník vzniknutý
záväzok uznal (NS ČR, sp. zn. 3Cz 27/1986). Ak vo vzťahu k veriteľovi uzná záväzok zo zmluvy o
pôžičke manžel, ktorému žiaden dlh z takejto zmluvy nevznikol, uznáva neexistujúci záväzok, s ktorým

nemožno spájať účinky uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. A preto tento dlh nemožno
zaradiť ako pasívum do BSM. Žalobca navyše (odhliadnuc od vyššie uvedeného výkladu) v konaní
nepreukázal, že by peniaze (200.000,00 SKK) získané touto pôžičkou v skutočnosti aj vynaložil na
spoločnýmajetok.Ďalšouspornouskutočnosťouježalobcom,vočimase,uplatnenéuznaniedlhuzodňa
18.10.2012 na sumu 60.262,29 Eur. Keďže sa ani uvedená dohoda o uznaní dlhu uzavretá len jedným
z manželov bezprostredne nedotýka predmetu BSM, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných

vecí.Vzhľadomnauvedenésúdprvejinštancieprávnyúkonuznaniedlhuzodňa18.10.2012nepovažuje
za úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov, pretože pohľadávky a záväzky nie sú predmetom BSM,
hoci pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj ich vyporiadanie. Z takéhoto právneho
úkonu teda nemôžu byť oprávnení, resp. povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, ale iba sám
žalobca,atoajzdôvodusamotnéhozneniadohody,kdeakoveriteliavystupujúrodičiažalobcu(Ing.Ivan

Tahotný a Anna Tahotná) a ako dlžník sám žalobca. Tieto pasíva súd prvej inštancie však nezohľadnil
ani v rámci vyporiadania BSM, pretože v konaní nebolo preukázané, že by za tieto finančné prostriedky
tvoriace dlhy bola získaná určitá majetková hodnota, a preto tieto dlhy sa nemohli vyporiadať ani ako
vnos.

10. Po určení, čo patrí do masy BSM, súd prvej inštancie pristúpil k jej vyporiadaniu v zmysle zásad
uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za to, že zo svojho vložil do nehnuteľností viac,
ako je ich hodnota, čo odvodzoval od daru od jeho rodičov vo výške 3.000.000,00 SKK a 2.000.000,00
SKK, a teda parita podielov medzi stranami nemá opodstatnenie. Súd prvej inštancie je však názoru, že
ide o nedôvodné tvrdenia. Peňažné prostriedky vo výške 3.000.000,00 SKK majú predstavovať zvyšok

kúpnej ceny za nehnuteľnosti (tá mala byť vo výške 5.200.000,00 SKK), kedy tá bola rozdelená na
zmluvných 2.200.000,00 SKK a zvyšných 3.000.000,00 SKK ako záloha získaná svedkom za predošlý
predaj (alebo za výplatu vecného bremena) nehnuteľností vedených na LV č. 2144. Žalobca však v
uvedenom smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom dôkazy, ktoré na podporu týchto tvrdení predložil,
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostačujúce a vzájomne si odporujúce. V prvom rade je daná

nedôveryhodnosť svedka, kedy jeho tvrdenia vyznievajú ako tendenčné v prospech žalobcu. Pokiaľ
svedok tvrdil, že s vyplatenou hotovosťou prešiel z miestnosti do miestnosti v notárskom úrade v rovnaký
deň, tak z vykonaného dokazovania vyplýva presný opak. Nehnuteľnosti vedené na LV č. 2144 boli
predané dňa 18.12.2012 (č. l. 268 a nasl.), kým nehnuteľnosti, ktoré tvoria masu BSM boli kúpené až na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 (č. l. 82). Taktiež tu je rozpor medzi tvrdením žalobcu a svedka

ohľadom pôvodu 3.000.000,00 SKK, kedy žalobca tvrdí, že ide o výplatu za vecné bremeno, kým svedok
má za to, že ide o predaj nehnuteľností. Svedok navyše uviedol, že "išlo o sumu 3.000.000,00 SKK.
Ešte predtým ako sa predal dom na Vysokej, bolo to asi 15.000.000,00 SKK, došlo k zrušeniu vecného
bremena bezodplatne". Sám svedok uviedol, že k zrušeniu vecného bremena došlo bezodplatne, čo vo
výsledku vyvracia tvrdenie žalobcu a znamená zjavný nesúlad ich tvrdení. Žalobca predložil aj čestné

vyhlásenie makléra zo dňa 18.05.2017 (č. l. 352), ktorý uviedol, že sa zúčastnil predaja a vyplatení
kúpnej sumy, kedy kúpna cena bola 5.000.000,00 SKK s províziou pre realitnú kanceláriu vo výške
200.000,00SKK.Tujeopätovnebadaťnesúladčasovýchveličínnačasovejosivpodanísvedka.Svedok
nemohol v ten istý deň prejsť s hotovosťou 3.000.000,00 SKK z miestnosti do miestnosti za žalobcom,
nakoľko aj podľa makléra k predaju došlo až dňa 20.12.2002. Je tak daná nedôveryhodnosť svedka

a jeho výpovedí. Žalobca preto nepresvedčil súd prvej inštancie o kúpnej cene za nehnuteľnosti vo
výške 5.200.000,00 SKK. Je nesporné, že na predmetnej kúpnej zmluve je uvedená suma vo výške
2.200.000,00 SKK navyše s odkazom na znalecký posudok. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a
výkladdanejproblematikyjavíakospravodlivévyporiadaťpredmetnéBSMvpomere1:1,asícevoforme
podielového spoluvlastníctva s rovnakými podielmi pre žalobcu i žalovanú, bez nutnosti vzájomného

vyplatenia si podielov. Čo sa týka pasív (4.200,00 Eur), Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie
o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým
spoluvlastníctvom a ktoré vznikli za trvania manželstva. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené,
potom treba vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahoma účelom im najbližšie (analógia podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak teda ide o širšie
vyporiadanie, zvyšok dlhu vo výške 4.200,00 Eur plynúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009 podľa
uvedených zásad nebude predmetom výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nakoľko súd prvej inštancie

vyporiadalBSMnadvarovnaképodiely,prekaždústranujeden,takjespravodlivéanajmäzvykonaného
dokazovania logické aby aj tento dlh rozdelil medzi strany na polovicu, teda po 2.100,00 Eur na ich
ťarchu. Napokon takéto vyporiadanie tohto pasíva navrhla aj žalovaná. Tu je potrebné poukázať aj na
samotné znenie zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009, ktorú uzavreli ako dlžníci obaja manželia, nie len
jeden z manželov, pričom sa zaviazali tento svoj dlh aj zaplatiť spoločne. Z tejto pôžičky boli a aj stále

sú zaviazaní obaja spoločne. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok. Ide o pohľadávku každého z manželov na základe majetkových
presunov z ich oddeleného majetku do spoločného majetku oboch manželov. Keďže si strany navzájom
proti sebe tieto výdaje neuplatnili, pričom tie sú v konečnom dôsledku v pomernej výške, tak je daný
záver o parite podielov strán na majetku patriaceho do BSM.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia
§ 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného práva. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva,
aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom

konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255
CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. V prejednávanom prípade je súd prvej inštancie toho názoru, že nie

je možné posúdiť, vzhľadom na predmet a výsledok sporu, a ani pri jednej zo strán skonštatovať, či
mala a v akej výške vo veci procesný úspech či neúspech, a to aj vychádzajúc zo zásad uvedených
v § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie považuje za spravodlivé, aby si
pri vyporiadaní BSM strany znášali náklady na trovy konania každá sama. Strany napokon uviedli, že
si trovy konania neuplatňujú. Pri vyporiadaní BSM zostáva majetok strán rovnaký (v niektorej časti len

pretransformovaný), čo je dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. e), f), g), a h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
rozhodnúť v zmysle ním navrhovaného petitu alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu

na ďalšie konanie.

13. V podanom odvolaní žalobca namietal, že ani žalobca ani žalovaná spôsob vyporiadania BSM, aký
zvolil súd prvej inštancie, nenavrhovali, práve naopak, žalobca žiadal nehnuteľnosti prikázať do svojho
výlučného vlastníctva a sporná ostala iba otázka náhrady po zohľadnení vnosov a zápočtov. Napriek

tomu, že súd prvej inštancie zvolil neštandardný postup, nepokladal za dôležité svoj postup a postoj
náležite zdôvodniť. Ďalej žalobca namietal, že súd pri posudzovaní pasív patriacich do BSM, a to pôžičky
vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009 na sumu 15.600 Eur dospel k záveru, že pasívum
z nej vyplývajúce je iba 4.200 Eur. Súd v tomto prípade postupoval nad rámec svojej právomoci, avšak
ničím neodôvodnil skutočnosť, prečo nezobral do úvahy tvrdenia, že žalobca v zmysle zmluvy o pôžičke

splatil iba čiastku 400 Eur a zvyšok splatený nebol. Svedkom, ktorý bol vypočutý v tomto konaní, bola
potvrdená skutočnosť, že žalobca mal s rodičmi dohodu o tom, že pôžičku bude splácať až potom ako
si žalobca nájde zamestnanie. Žalovaná o tejto dohode vedela napriek tomu tvrdila, že pôžička bola
riadne splácaná, čím uviedla súd úmyselne do omylu, navyše svoje tvrdenie ničím nepreukázala. Tento
rozpor medzi tvrdeniami strán sporu mal súd preveriť vyžiadaním dokladov o splácaní. Súd nezaradil

medzi pasíva patriace do BSM dlh vyplývajúci z pôžičky uzavretej s veriteľom Ing. Danou Fučíkovou
dňa 20.10.2017. Obnos získaný pôžičkou bol použitý na splatenie vecí patriacich do BSM. Pokiaľ boli
súdu prvej inštancie sporné skutočnosti ohľadne poskytnutia pôžičky a jej účelu, navrhoval žalobca jej
vypočutie, súd prvej inštancie tento dôkaz zamietol s odôvodnením, že ju mal žalobca na pojednávanie
priviesť. Napriek tomu, že súd v tomto bode odôvodnenia obsiahlo opísal teoretický výklad ustanovenia

zákona a judikatúry, nie je žalobcovi známe, prečo pôžičku použitú na získanie vecí patriacich do BSM
do pasív nezaradil. Preto považuje žalobca rozhodnutie za nedôvodné, resp. nedostatočne odôvodnené
a teda za nepreskúmateľné a nezákonné. Ďalej žalobca namieta, že mu nie je zrejmé, na základe
čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že dom nebolo potrebné rekonštruovať. Rodičia žalobcustranám sporu prispeli sumou 60.262,29 Eur na rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom
BSM. Túto čiastku žalobca uznal Dohodou o uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka
dňa 18.10.2012. Žalovaná platnosť tejto dohody nikdy nenapadla. Z účelu použitia sumy požičanej od

rodičov je zrejmé, že táto má priamu súvislosť s vecami v BSM. Napriek opakujúcej sa arbitrárnosti
v napadnutom rozhodnutí, súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, prečo považoval výpoveď svedka
Ivana Tahotného za tendenčnú a aké nezrovnalosti videl vo výpovediach svedka a žalobcu. Avšak súd
ani jednou vetou neuviedol, prečo považuje čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 17.06.2003, ktorým
žalovaná prehlásila, že na kúpu nehnuteľností žalobca prispel sumou 300.000 SKK, ktoré dostal ako

dar od otca za nerelevantné a žiadnym spôsobom ju nezohľadnil. Samotná žalovaná v tomto prehlásení
výslovne uviedla, že na túto čiastku si nebude uplatňovať nárok pri vyporiadaní. Rovnako podpísala aj
darovaciu zmluvu, ktorou žalobca od rodičov obdržal čiastku 200.000 SKK na splatenie hypotekárneho
úveru na nehnuteľnosť. Ide o dva nespochybniteľné písomné doklady, ktoré súd nezobral do úvahy, hoci
jednoznačne preukazujú žalobcov vnos do BSM, ktorý musí byť v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka
zohľadnený, a ktorý sama žalovaná svojimi podpismi potvrdila. Ďalej súd považoval tvrdenia žalobcu

ohľadne kúpnej ceny nehnuteľnosti za nepresvedčivé, napriek tomu žalobcom navrhovaného svedka -
realitnéhomakléra,ktorýkúpusprostredkovalavedelsakprezentovanýmtvrdeniamvyjadriť,nevypočul.
Napriek tomu, že výšku kúpnej ceny vyporadúvaných nehnuteľností potvrdzujú dvaja svedkovia, žalobca
dokonca aj sama žalovaná v spomínanom čestnom prehlásení, súd prvej inštancie sa rozhodol uvedené
neakceptovať a uspokojil sa len s tvrdením žalovanej strany, čo však dostatočne neodôvodnil a s

vecou sa dostatočne nevysporiadal. Je irelevantné, či sa strany dohodli na odplatnom zriadení vecného
bremena, alebo ústne na zriadení vecného bremena bezodplatne, rozhodujúca je zmluva o jeho zriadení
zapísaná v katastri nehnuteľností, v ktorej bolo dohodnuté zriadenie vecného bremena bezodplatne.
Bez ohľadu na spornosť dátumov je nesporné, že čiastku 200.000 SKK a 300.000 SKK poskytli rodičia
žalobcu na nadobudnutie nehnuteľnosti a to darom, a teda tieto čiastky mali byť zohľadnené bez

ďalšieho, čo sa nestalo. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že jeho návrh na vyporiadanie BSM je v
rozpore s § 143 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd považoval niektoré vklady, vnosy a záväzky za
sporné mal prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, tak ako navrhoval, proti povinnosti
náhrady pre žalovanú. Pokiaľ súd prvej inštancie vyporiadal aktíva spôsobom prikázania do podielového
spoluvlastníctva, žalobca je toho názoru, že mal rovnako vyoriadať aj pasíva, t. j. rozhodnúť aj o zvyšku

pôžičky 4.200 Eur, resp. 15.200 Eur, pretože naďalej zotrváva na názore, že zvyšok pôžičky je 15.200
Eur, pretože splatených bolo v skutočnosti iba 400 Eur, a podobne aj s ďalšími pasívami. Čiastku 11.400
Eur žalobca nežiadal zahrnúť do dlhov BSM pretože táto dodnes nebola zaplatená.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá zastáva názor, že súd prvej inštancie sa pri

prejednanívecidôsledneriadilustanoveniamiCSP,vykonalvšetkynavrhnutédôkazy,ktorébolipotrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, a preto žalovaná
navrhuje jeho potvrdenie odvolacím súdom. Žalobca v odvolaní namieta, že súd vyporiadal BSM
prikázaním nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán sporu a to napriek tomu, že žalobca

žiadal, aby mu boli všetky nehnuteľnosti tvoriace predmet BSM prikázané do výlučného vlastníctva.
Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že takýto spôsob žalovaná nenavrhla, pretože žalovaná
v záverečnej reči taktiež navrhovala prikázať jednu z nehnuteľností do podielového vlastníctva strán
sporu. V neposlednej miere, žalobca ani nemá finančné prostriedky na to, aby žalovanej vyplatil
finančnú protihodnotu za podiel žalovanej na predmete BSM. Žalovaná zastáva názor, že súd o spôsobe

vyporiadania bol oprávnený rozhodnúť v zmysle vlastného posúdenia, nakoľko nie je viazaný návrhmi
strán sporu. Žalovaná zastáva názor, že vzhľadom na okolnosti prípadu, finančné možnosti strán
sporu je spôsob vyporiadania formou prikázania nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán
sporu jednoznačne najúčelnejší a rešpektujúci aj princípy spravodlivého a zákonného rozhodnutia.
Žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá mala spočívať v tom, že súd

dospel k záveru o výške pasív, pôžičky zo dňa 27.05.2009 len v hodnote 4.200 Eur. Namietal, že súd
nemal za preukázané splácanie tejto pôžičky. Predmetné tvrdenie žalobcu je však v priamom rozpore
s jeho vlastnou svedeckou výpoveďou v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II č. k.
49P/113/2013 kde uvádza, že túto pôžičku splácal svojim rodičom po 200 Eur mesačne až ku dňu
21.01.2014. Súd teda správne vyhodnotil vykonané dôkazy o zostatku tejto pôžičky a svedeckú výpoveď

svedka I. Tahotného, považoval za nedôveryhodnú vzhľadom na jednoznačné dôkazy a prednesy
žalobcu v konaní 49P/113/2013. Žalobca namietal, že súd rozhodol nesprávne, keď nezaradil medzi
pasíva tvoriace predmet BSM dlh vyplývajúci z pôžičky uzavretej s veriteľom Ing. Danou Fučíkovou,
nakoľko podľa jeho tvrdenia tieto prostriedky boli použité na splatenie vecí patriacich do BSM. Tvrdeniažalobcu sú opätovne v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobca opomína, že v priebehu
konania nepredložil žiadny dôkaz ku svojim tvrdeniam, tak ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
CSP a výpoveď svedka v tomto smere vzhľadom na už existujúce dôkazy, by nemala žiadny vplyv na

skutkový stav z dôvodu, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že tento finančný obnos bol použitý
na splatenie vecí patriacich do BSM. Námietky žalobcu týkajúce sa nezohľadnenia sumy 60.262,29 Eur
na rekonštrukciu nehnuteľností, ktorú mienil žalobca preukázať dohodou o uznaní dlhu, podpísanou
so svojimi rodičmi žalovaná uvádza, že žalobca v tomto smere v zmysle príslušných ustanovení CSP
svoje tvrdenia ničím nepreukázal, preto súd túto sumu správne nezohľadnil. Obsah námietky vyjadrenej

v odvolaní je zmätočný, keď na jednej strane žalobca tvrdí, že táto čiastka je z titulu pasíva dlhu voči
rodičom a na druhej strane tvrdí že ide o dar. Žalovaná zásadne nesúhlasí s hodnotením žalobcu,
že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo táto suma nebola zohľadnená. Tvrdenie žalobcu a
jeho námietky voči rozhodnutiu súdu, ktorým súd neprihliadol pri vyporiadaní BSM na sumu 3.000.000
SKK, ktoré mal žalobca podľa svojich tvrdení vynaložiť na kúpu spoločných nehnuteľností, sú podľa
názoru žalovanej v priamom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd v tomto

smere svoje rozhodnutie a odôvodnenie založil na vykonanom dokazovaní, z ktorého jednoznačne
vyplynulo, že kúpna cena na nadobudnutie nehnuteľností predstavovala len čiastku 2.201.390 SKK ako
to vyplynulo z listinných dôkazov a že táto suma bola vyplatená z úveru, ktorý bol poskytnutý stranám
sporu. Žalobca žiadnym spôsobom, okrem vlastných tvrdení a tvrdení svojho otca nepreukázal opak
zisteného skutkového stavu a v tomto smere k svojim tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca

opomína závažnú skutočnosť pri hodnotení dôkazov a to, že jeho povinnosťou bolo nielen preukázať,
že mu mala byť poskytnutá suma 3.000.000 SKK, ale zároveň bolo jeho povinnosťou aj preukázať, že
táto suma mala byť použitá na nadobudnutie predmetu BSM. Žalovaná zastáva názor, že súd svoje
hodnotenia napriek výhradám žalobcu, logickým a rozsiahlym spôsobom zdôvodnil.

15. Vyjadrenie žalovanej bolo riadnym spôsobom doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý však v
súdom stanovenej lehote nepodal svoju repliku.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Ak strana napadne odvolaním rozsudok súdu

prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už ako celok, alebo niektorý
z jeho výrokov, odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania. Žiadny
z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§
367 ods. 2 CSP). V odvolacom konaní sa musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. všetky jeho výroky vo veci samej. Odvolací

súd môže toto prvoinštančné rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť výhradne ako celok.

17. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených
súdu aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so

skutkovými a právnymi závermi tohto súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387
ods. 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a
s prihliadnutím na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia
právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

18. Žalobca v podanom odvolaní namietal skutočnosti tvrdené už pred súdom prvej inštancie, ktoré však
v priebehu súdneho konania náležite nepreukázal.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených

v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa
§ 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k
jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt
účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva
patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.

širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri
vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sazo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a

na obstarávanie spoločnej domácnosti. Odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie upravuje zásady, z
ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je,
že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky,
ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že
niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval

(hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V rámci vyporiadania BSM
súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
(samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný
majetokprostriedky,ktorébolijehovýlučnýmvlastníctvom,jeoprávnenýpožadovať,abymubolavrátená
hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.

20. V prvom rade žalobca namietal, že postup, akým súd prvej inštancie vyporiadal aktíva BSM - vyššie
uvedené nehnuteľnosti, nenavrhla ani jedna zo sporových strán. Odvolací súd k tomuto považuje za
potrebné uviesť, že v predmetnom konaní ide o vyporadanie BSM rozhodnutím súdu, keďže nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Súdne konanie sa začína len na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi strán

(ide o tzv. iudicium duplex) v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať, pričom vyporiadanie vykonáva
v intenciách ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú
vo výlučnom (oddelenom) vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom)
vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v
akom pomere.

21. Spôsob vyporiadania aktív BSM (do podielového spoluvlastníctva oboch stráv sporu v rovnakých
podieloch) odôvodnil súd prvej inštancie vhodnosťou a účelnosťou so zreteľom na zistené okolnosti
konkrétnej veci, a to že žalovaná so synom obýva taktiež jednu z nehnuteľností a osobné a majetkové
pomery podľa žalovanej taktiež nedovoľujú spôsob vyporiadania BSM prikázaním nehnuteľností do
výlučného vlastníctva jednej zo strán sporu (kde by druhý musel poskytnúť finančné vyrovnanie),

pričom možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností nebola v konaní zistená a pre vyporiadanie BSM
predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja neboli splnené zákonné podmienky (obe strany
sporu si chceli vlastníctvo ponechať a v týchto nehnuteľnostiach aj dlhodobo žijú). S týmto spôsobom
vyporiadania aktív BSM sa preto aj odvolací súd stotožňuje.
22. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti patrili do

BSM, ale spôsob ich vyporiadania. Vzhľadom však na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so
spôsobom, aký zvolil súd prvej inštancie na vyporiadanie týchto aktív. Spornými v predmetnom prípade
boli predovšetkým pasíva uvádzané žalobcom v podobe rôznych finančných pôžičiek a darovaní od
tretích osôb, ktoré mal údajne použiť na zveľadenie nehnuteľností patriacich do BSM v čase trvania
manželstva so žalovanou.

23.Žalobcanamietal,žesúdprvejinštancienesprávne určil,žedopasívBSMpatrí sumavovýške4.200
Eur z titulu nesplateného zvyšku pôžičky zo dňa 27.05.2009, čo odvodzoval od toho, že pôžička mala
byť splácaná v mesačných splátkach po 200 Eur, čo znamená, že do doby nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, teda do 06.03.2014 bola splatená čiastka 11.400 Eur. Odvolací súd
poukazuje aj na žalovanou namietanú skutočnosť, že žalobca v rámci konania o rozvode manželstva

vedenom pred Okresným súdom Bratislava II č. k. 49P/113/2013 uvádza, že túto pôžičku splácal svojim
rodičom po 200 Eur mesačne až ku dňu 21.01.2014. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil
vykonanédôkazyozostatkutejtopôžičky,ktorézahrnulvovýške4.200Eur(akozostatku)dopasívBSM.
24. Ak aj žalobca namietal, že rozpor medzi tvrdením žalovanej a žalobcu o výške splatenie pôžičky si
mal súd prvej inštancie preveriť vyžiadaním dokladov o splácaní, tak odvolací súd uvádza, že dôkazné

bremeno, že zostatok pôžičky bol v ním uvádzanej výške, zaťažovalo práve žalobcu, ktorý mal tieto
svoje tvrdenia náležitým spôsobom preukázať, k čomu však v predmetnom súdnom konaní nedošlo. A
navyše zo súdneho spisu o rozvode manželstva pred Okresným súdom Bratislava II č. k. 49P/113/2013
vyplýva, že žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že predmetný dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 27.05.2009 spláca v pravidelných mesačných splátkach po 200 Eur.

25. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že do pasív BSM mal súd prvej inštancie zaradiť aj dlh
vyplývajúci z pôžičky uzavretej žalobcom s Ing. Danou Fučíkovou dňa 20.10.2007, nakoľko tento
obnos bol použitý na splatenie vecí patriacich do BSM. V prvom rade odvolací súd uvádza, že
predpokladom vyporiadania spoločných majetkových práv a povinností manželov je, že vznikli zatrvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným
spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, ale nevznikli v

súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. samostatného záväzky každého z manželov),
okrem prípadov, ak ich manželia sami neurobia predmetom vyporiadania. Na vyporiadanie pohľadávok
a záväzkov manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho
trvania, sa ustanovenia § 149 a § 150 OZ aplikujú za použitia analógie v zmysle § 853 ods. 1 OZ. V
predmetnomprípadeodvolacísúsastotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,že žalobcanepreukázal,

že by peniaze získané predmetnou pôžičkou v skutočnosti aj vynaložil na spoločný majetok. Navyše
žalobca, resp. strany sporu v rámci vyporiadania BSM navrhli vyporiadanie len nehnuteľností, nie
hnuteľných vecí, ktoré žalobca tvrdil, že za predmetné finančné prostriedky zaobstaral (okná, sedačka,
obývacia stena, ...). Žalobca v podanom odvolaní namietal, že na preukázanie daných skutočností mala
byť vypočutá ako svedkyňa Ing. Dana Fučíková, avšak súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu
zamietol. Odvolací súd k predmetnému poznamenáva, že v predmetnom prípade bolo sporné použitie

predmetných finančných prostriedkov (nie ich získanie), ktorých využitie bol povinný hodnoverným
spôsobom preukázať žalobca a nie osoba, od ktorej mal predmetné finančné prostriedky nadobudnúť.
26. Taktiež žalobca v odvolaní namietal, že rodičia žalobcu stranám sporu prispeli sumou 60.262,29
Eur na rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM. Túto čiastku žalobca uznal
Dohodou o uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, a preto žiadal aj túto čiastku zaradiť do

pasív BSM. V tejto otázke odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenia napadnutého rozsudku,
kde súd prvej inštancie správne s vyčerpávajúcim výkladom uviedol, že keďže sa uvedená dohoda o
uznaní dlhu uzavretá len jedným z manželov bezprostredne nedotýka predmetu BSM, nie je preto ani
právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí a predmetná finančná čiastka nebude zahrnutá do masy
BSM.

27. Neobstoja ani tvrdenia žalobcu o údajnej kúpnej cene daných nehnuteľností, keď podľa jeho tvrdení
kúpna cena bola 5.200.000 SKK, keď žalobca na kúpu daných nehnuteľností prispel sumou 3.000.000
SKK(čomalažalovanápotvrdiťčestnýmprehlásenímzodňa17.06.2003)azvyšokkúpnejcenyvovýške
2.200.000 SKK bolo vyplatených z hypotekárneho úveru, ktoré si strany sporu zobrali. Žalobca však
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom dôkazy, ktoré na podporu týchto tvrdení predložil

(svedecká výpoveď I. Tahotného a prehlásenie realitného makléra), sú nedostačujúce a vzájomne si
odporujúce. V prvom rade je daná nedôveryhodnosť svedka, ktorý tvrdil, že s vyplatenou hotovosťou
prešiel z miestnosti do miestnosti na notárskom úrade v rovnaký deň, tak z vykonaného dokazovania
vyplýva opak. Nehnuteľnosti, z ktorých mal svedok získať predmetné finančné prostriedky, boli predané
dňa 18.12.2012 (č. l. 268 a nasl.), kým nehnuteľnosti, ktoré tvoria masu BSM boli kúpené až na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2012 (č. l. 82). Taktiež je rozpor medzi tvrdením žalobcu a svedka ohľadom
pôvodu 3.000.000 SKK, kedy žalobca tvrdil, že ide o výplatu za vecné bremeno, kým svedok má za
to, že ide o predaj nehnuteľností. Pokiaľ by aj v skutočnosti došlo k odovzdaniu hotovosti 3.000.000
SKK, zmluvné strany predsa musia disponovať riadnym potvrdením o takomto odovzdanom finančnom
obnose. Potvrdenie, resp. iný dôkaz o tejto skutočnosti však žalobca a ani svedok súdu nepredložili.

Pričom ani čestné prehlásenie realitného makléra nie je spôsobilé daný dôkazný stav zmeniť. Preto
ani čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 17.06.2003 nemožno prihliadať ako na relevantný dôkaz. Je
nesporné, že v kúpnej zmluve nehnuteľností tvoriacich masu BSM je kúpna cena uvedená vo výške
2.200.000 SKK, navyše s odkazom na znalecký posudok.

28. Žalobca taktiež namietal nedostatočnosť odôvodenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. S touto
námietkou sa odvolací súd taktiež nestotožňuje.

29. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť
každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť

súduvovecikonať arozhodnúť.Právonaspravodlivýsúdnyprocesjenaplnenétým,ževšeobecnésúdy
zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, abysúdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov ,ktorý predkladá strana sporu
(II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 175/2013.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

31. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli

spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

33. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).