Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117220406
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1117220406.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr.
Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: H. F., Q.. XX.XX.XXXX,
U. XX, U., právne zast.: J.. J. X., Na R. XX, U., proti žalovanému: X. R., G..Y.. T. Z. E., Z.: XX XXX
XXX, Š. X, U., právne zast.: H.. U. J., T. XX, U., o zaplatenie 1837,42 Eur s príslušenstvom na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. februára 2022, č.k. 12C 54/2017-629,

a o čiastočnom späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I rozsudkom pre zmeškanie
zo dňa 16. novembra 2021, č.k. . 12C 54/2017-600, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v časti istiny o zaplatenie 1 489,37 Eur pripúšťa,
rozsudok pre zmeškanie žalobcu Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C 54/2017 - 600
zo dňa 16. novembra 2021 v časti o zaplatenie istiny 1 489,37 Eur z r u š u j e
a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 23. februára 2022, č.k. 12C 54/2017
- 629, o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu p o t v r d z u j e.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č.k. 12C 54/2017 -600 zo dňa 16. novembra 2021 súd prvej
inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 348,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 348,05 Eur od 29.12.2014 do zaplatenia a zo sumy 1 489,37 Eur od 01.05.2021 do
zaplatenia zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Žalobca dňa 15.12.2021 doručil súdu prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
ktorý odôvodnil tým, že z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci dňa 16.11.2021,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Tvrdil, že na základe doteraz zisteného skutkového
stavu nie je na mieste vydanie kontumačného rozsudku, pretože súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo
veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na
návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru žalobcu zistený skutkový stav je

postačujúcim základom pre meritórne rozhodnutie vo veci, preto kontumačné rozhodnutie súdu je za
takejto situácie odopretím spravodlivosti. Ako ospravedlniteľný dôvod uviedol skutočnosť, že v čase
pojednávania bol práceneschopný od 05.11.2021 do 17.11.2021 s respiračným ochorením covid, a
ako prílohu k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti.Poukázalajnato,žejehoprávnyzástupcapodanímzodňa20.09.2021súhlasilskonaním
a rozhodovaním v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na okolnosti tejto veci, keď skutkový stav bol podľa

žalobcu dostatočne zistený a žiadna strana nenavrhovala vykonanie ďalšieho dokazovania s tým, že
súd pojednávanie dňa 22.10.2021 odročil vzhľadom na tvrdenie žalovaného o tom, že svoj dlh už zaplatilodoslaním poštovej poukážky, a odročením pojednávania vytvoril priestor pre dobrovoľné splnenie
povinnosti. Poukázal na to, že žalovaný ani nepopieral dôvodnosť nároku žalobcu, preto rozsudok
pre zmeškanie možno podľa žalobcu považovať za hrubo nespravodlivé súdne rozhodnutie. Zároveň

rozsudok pre zmeškanie považoval za zmätočný z dôvodu, že súd v rámci tohto rozsudku rozhodol aj o
čiastočnom zastavení konania, pričom výrok o čiastočnom zastavení konania aj relevantne odôvodnil,
teda sa zaoberal vecou samotnou meritórne, čo žalobca považoval za postup rozporný s Civilným
sporovým poriadkom. Žalobca na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd prijal ospravedlnenie
žalobcu a predmetný rozsudok uznesením zrušil a nariadil nové pojednávanie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §278, §281 ods. 1,2, §183 ods.1,3 CSP a
dospel k záveru, že návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 281 ods.
2 CSP nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň
22.10.2021, na ktoré sa dostavil žalobca a aj jeho právny zástupca. Pojednávanie bolo za prítomnosti
strán sporu odročené na deň 16.11.2021, ktorú skutočnosť strany sporu zobrali na vedomie. Na

pojednávanie dňa 16.11.2021 sa dostavil len právny zástupca žalovaného. Žalobca a ani jeho právny
zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie
pojednávania. Následne z dôvodu neprítomnosti žalobcu, ktorý bol v prechádzajúcich predvolaniach na
pojednávanie riadne poučený o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie, a ktorý neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, a na základe návrhu právneho zástupcu žalovaného na

vydanie rozsudku pre zmeškanie, postupoval v súlade s ustanovením § 278 CSP vzhľadom na splnené
podmienky tam uvedené. Uviedol, že žalobca poukázal na dočasnú práceneschopnosť od 05.11.2021
do 17.11.2021 z dôvodu ochorenia Covid, avšak podľa súdu prvej inštancie uvedené neobstojí ako
ospravedlniteľný dôvod podľa § 281 ods. 1 CSP, pretože žalobca aj keď bol práceneschopný už od
05.11.2021, nenavrhol odročenie pojednávania, ani súd o uvedenej skutočnosti neupovedomil, hoci sa

pojednávanie uskutočnilo až dňa 16.11.2021. Podľa súdu prvej inštancie mal žalobca dostatok časového
priestoru, aby včas, riadne a z ospravedlniteľných dôvodov požiadal o odročenie pojednávania, resp.
žiadal o ospravedlnenie jeho neprítomnosti. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca bol v priebehu
celého konania zastúpený právnym zástupcom - advokátom, ktorému adresoval jednotlivé predvolania
na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 1 CSP, pričom právny zástupca žalobcu na pojednávaní

dňa 22.10.2021 zobral na vedomie nový termín pojednávania na deň 16.11.2021, napriek tomu sa
pojednávania nezúčastnil, nežiadal o odročenie pojednávania, ani o ospravedlnenie jeho neprítomnosti.
Konštatoval, že právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 20.09.2021 súhlasil skonaním
bez jeho prítomnosti, avšak predmetným podaním žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní
dňa 21.09.2021 zo zdravotných dôvodov, a nie všeobecne vo vzťahu k celému súdnemu konaniu. Vo

vzťahu k výroku I., ktorým konanie čiastočne zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby uviedol,
že postupoval v zmysle § 145 ods. 2 CSP, tj. o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol v rozhodnutí o
veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, pochybenie súdu

prvej inštancie, v tom, že sa nezaoberal podstatou jeho námietok a odôvodnenie svojho
zamietavého uznesenia obmedzil na konštatovanie, že neuviedol, resp. nepreukázal ospravedlniteľný
dôvod zmeškania pojednávania vo veci. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1. ÚS 233/2019-22, ktorým Ústavný súd SR vyzdvihol princíp spravodlivosti, oproti právnemu
formalizmu, čo podľa žalobcu prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Konštatoval,

že prvoinštančný súd svoje zamietavé uznesenie odôvodnil tým, že rozsudkom pre zmeškanie možno
rozhodnúť nielen na prvom pojednávaní, ale je možné tak rozhodnúť na ktoromkoľvek pojednávaní
bez ohľadu na rozsah vykonaného dokazovania, za predpokladu, ak sú súčasne splnené podmienky
stanovené zákonom, a že v kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na
sporových stranách. Tento názoru súdu prvej inštancie žalobca nespochybňuje ,avšak je toho názoru,

že súd prvej inštancie nezohľadnil špecifické okolnosti danej veci. Opätovne poukázal na odôvodnenie
ÚS SR: „Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie
ďalších zákonných podmienok podľa §274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej
veci.“ Za podstatnú okolnosť prejednávanej veci považuje tú skutočnosť, že predmetné súdne konanie
trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalobca riadne dostavil, nebol

v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Konštatoval, že v
konaní je nepochybne preukázaná oprávnenosť nároku žalobcu, ktorý žalobca dôsledne uplatňuje
od podania žaloby v roku 2017. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.04.2021 svoj
dlh uznal a ponúkol čiastočné plnenie vo výške 1.489,37 Eur, poštovú poukážku žalobca neprijalz dôvodu neukončeného súdneho konania. Poukázal na to, že posledné riadne pojednávanie dňa
22.10.2021 bolo odročené za účelom oznámenia bankového účtu žalobcu žalovanému, aby žalovaný
takýmto spôsobom splnil uplatnený nárok a žalobca mohol aj v tejto časti zobrať žalobu späť. Právny

zástupca žalovaného s odročením pojednávania za účelom splnenia dlhu súhlasil, keď opakovane
nárok žalobcu v tejto časti uznal. Žalobca výzvou zo dňa 27.10.2021 a 29.10.2021 oznámil žalovanému
bankové spojenie a nakoľko k platbe nedošlo, podaním zo dňa 16.11.2021 tieto skutočnosti oznámil
súdu. Uviedol, že neúčasť žalujúcej strany na pojednávaní dňa 16.11.2021 nebola úmyselná, o čom
právny zástupca žalobcu telefonicky vyrozumel spisovú kanceláriu súdu, žiaľ až krátko po uskutočnení

pojednávania. Podľa žalobcu kontumačné rozhodnutie je vo svojom výsledku v rozpore s doterajším
konaním, preukázanými skutočnosťami, keď o oprávnenosti nároku žalobcu prvoinštančný súd nemôže
mať rozumné pochybnosti aj vzhľadom k tomu, že žalovaný nárok žalobcu čiastočne uznal, a to aj
v konaní pred súdom. Mal za to, že pokiaľ hlavným poslaním súdneho konania je zabezpečovať
spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov a jeho výsledkom má byť spravodlivé
rozhodnutie, zamietnutie žaloby, o dôvodnosti ktorej nemá súd pochybnosti je vo svojej podstate zjavne

nespravodlivým súdnym rozhodnutím. Podľa žalobcu takýmto procesným postupom došlo zároveň k
odopretiu možnosti žalobcu podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Ďalej uviedol,
že prvoinštančný súd v predvolaní na pojednávanie na deň 16.11.2021 nepoučil žalobcu o následku
nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Je toho názoru, že pokiaľ
prvoinštančný súd má za to, že súhlas právneho zástupcu žalobcu s rozhodnutím bez jeho účasti zo dňa

20.09.2021 postupom podľa ustanovenia §180 CSP sa vzťahoval len na nasledujúce pojednávanie, t.j.
pojednávanie uskutočnené dňa 21.09.2021 a už nie na odročený termín 16.11.2021, tak potom rovnako
platí, že aj poučenie ako súčasť predvolania sa logicky vzťahuje len na pojednávanie, ku ktorému je
účastník predvolaný, a nie aj na všetky nasledujúce pojednávania. Namietal nesplnenie podmienok
ustanovenýchv§278písm.a)CSPprevydanierozsudkuprezmeškanieaajpretopovažujerozhodnutie

prvoinštančného súdu za vecne nesprávne. Navrhol napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 12C/54/2017 zo dňa 16.11.2021 zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s argumentáciu právneho zástupcu žalobcu
uvedenou v odvolaní a v celom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie. Uviedol,

že aj napriek skutočnosti, že žalobca tesne pred pojednávaním ostal pozitívny na ochorenie COVID -
19 a tak sa nemohol predmetného pojednávania zúčastniť, táto situácia ničím nebránila jeho právnemu
zástupcovi, aby sa na pojednávanie dostavil sám, nakoľko ak je žalobca v konaní riadne zastúpený
advokátom, nie je povinný osobne sa zúčastniť vytýčeného pojednávania. Poukázal na § 18 zákona č.
586/2003 - Zákon o advokácii a mal za to, že je úplne irelevantné, či bol žalobca spôsobilý zúčastniť

sa pojednávania. Osobou, ktorú splnomocnil, aby ho zastupovala a podnikala právne úkony bol počas
súdneho konania advokát J.. J. X., pričom nemožno konštatovať, že by na jeho strane existovala
objektívna prekážka, ktorá by mu bránila zúčastniť sa pojednávania. Podľa žalovaného nedostavenie
sa na pojednávanie je výlučne zodpovednosťou právneho zástupcu žalobcu. K dosiahnutému štádiu
konania uviedol, že počas konania sa dvakrát snažil o mimosúdne urovnanie sporu, ktoré žalobca

odmietol. Následne opakovane inicioval uspokojenie žalovaného nároku prostredníctvom poštovej
poukážky, ktorú zaslal žalobcovi, ten si však plnenie odmietol prevziať. Svoje konanie odôvodnil
tvrdením, že sa cíti byť dotknutý skutočnosťou, že spolu s poistným plnením mu žalovaný nezaslal
aj písomné ospravedlnenie generálneho riaditeľa žalovaného. Podľa názoru žalovaného je dôvodné
zaoberať sa aj skutočnosťou, či žalobca svoje právo na spravodlivý súdny proces neohrozil v prvom

rade sám svojou procesnou pasivitou, ktorá pretrváva nie len vzhľadom ku konajúcemu súdu ale taktiež
k protistrane, ktorá navyše prejavila vôľu plniť žalobcom požadovaný nárok. Navrhol uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Podaním zo dňa 13.06.2022 zobral žalobca svoju žalobu v časti istiny 1.489,37 Eur späť a žiadal, aby

súd v tejto časti konanie zastavil. Uviedol, že dňa 19.09.2021 predložil konajúcemu súdu Oznámenie
žalovaného o poistnom plnení zo dňa 30.04.2021, ktorým žalovaný poskytlol poistné plnenie vo výške
1.489,37 Eur formou poštovej poukážky. Na pojednávaní dňa 22.10.2021 došlo k dohode o platbe na
účet žalobcu, ktorý žalobca oznámil listom dňa 27.10.2021. Dňa 09.05.2022 žalovaný vykonal likvidáciu
predmetnej poistnej udalosti a zaplatil na účet žalobcu čiastku 1.489,37 Eur. Vzhľadom na uvedené nie

je podľa žalobcu dôvod, aby naďalej požadoval zaplatenie istiny 1.489,37 Eur od žalovaného a preto
podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zobral v tejto časti svoju žalobu späť. Navrhol
vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie, aby odvolací súd, podľa ust. § 370 Civilného sporového
poriadku toto späťvzatie pripustil.7. Žalovanýsospäťvzatímžaloby,včasti1489,37Eursúhlasilanavrholabyodvolacísúdtentoprocesný
úkonžalobcupripustil.Vostatnejčastinároku,zotrvalnapredošlejargumentácii.Vsúvislostispriznaním

náhrady trov konania poukázal na to, že sa v čase, kedy ešte prebiehalo prvoinštančné konanie pokúšal
o dobrovoľné plnenie nároku žalobcu formou poštovej poukážky, pričom k úspešnej realizácii plnenia
nedošlo výlučne zavinením na strane žalobcu, ktorý si predmetný poštový poukaz odmietol prevziať.
Následne si žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť dostaviť sa na nariadené súdne pojednávanie.
Žalovaný má za to, že trovy odvolacieho konania zavinil v celom rozsahu žalobca, a tak by ich náhrada

mala byť priznaná žalovanému. Navrhol konanie v časti o zaplatenie 1.489,37 Eur zastaviť, vo zvyšnej
časti rozsudok pre zmeškanie potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania a
odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

8. Podľa ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd

späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9. Nakoľko v prejednávanej veci zobral žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.489,37 Eur
späť, po tom, ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č.k. 12C 54/2017-600

zo dňa 16. novembra 2021, avšak skôr než jeho rozsudok nadobudol právoplatnosť, odvolací súd po
prejednaní veci bez nariadenia pojednávania postupom v zmysle ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu,
že žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v časti
o zaplatenie istiny 1.489,37 Eur zrušil rozsudok pre zmeškanie žalobcu súdu prvej inštancie č.k. 12C
54/2017-600 zo dňa 16. novembra 2021 a konanie v tejto časti zastavil.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 CSP), preskúmal
vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa ust. § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh

žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

14. Podľa ust. § 281 ods. 1, 2 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo
veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie. (2) Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa
o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

15. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uskutočnil vo veci dňa 16.11.2021
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí uvedený termín pojednávania
vzali na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 22.10.2021, ktorého sa osobne zúčastnili.
Na pojednávanie dňa 16.11.2021 sa dostavil len právny zástupca žalovaného. Žalobca a ani jeho

právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o
odročenie pojednávania. Vzhľadom na neospravedlnenú neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na
pojednávaní žalovaný na tomto pojednávaní navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol spor rozsudkom
prezmeškaniežalobcu vzmysleust.§278CSP.Omožnostirozhodnutiavecirozsudkomprezmeškaniepodľa ust. § 278 CSP bol žalobca poučený v prechádzajúcich predvolaniach na pojednávanie. Po
skonštatovaní splnenia podmienok podľa ust. § 278 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu
rozhodol súd prvej inštancie predmetný spor na pojednávaní dňa 16.11.2021 rozsudkom pre zmeškanie,

ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 348,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 348,05 Eur od 29.12.2014 do zaplatenia a zo sumy 1 489,37 Eur od 01.05.2021 do
zaplatenia zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 16.11.2021, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie, ospravedlnil žalobca až v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, doručeným súdu

prvej inštancie dňa 15.12.2021, v ktorom žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom dňa
16.11.2021, z dôvodu dočasnej práceneschopnosti od 05.11.2021 do 17.11.2021 pre ochorenie Covid,
na preukázanie čoho predložil aj fotokópiu dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozsudok pre zmeškanie
žiadal zrušiť z dôvodu, že pojednávanie konané dňa 16.11.2021 zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu,
najmä zo zdravotných dôvodov. V odvolaní podanom proti tomuto uzneseniu žalobca opäť trval na
tom, že ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal dané pojednávanie, boli zdravotné problémy-

práceneschopnosť a namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil špecifické okolnosti danej veci v
nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS 233/2019-22, ktorým Ústavný
súd SR vyzdvihol princíp spravodlivosti, oproti právnemu formalizmu, v ktorej súvislosti poukázal na
dĺžku konania a vykonané dokazovanie.

16.Vzhľadomnaodvolaciuargumentáciužalobcubolopotrebnévodvolacomkonaníustáliť,čižalobcom
uvádzané dôvody zmeškania pojednávania uskutočneného dňa 16.11.2021 boli ospravedlniteľné, na
tomto základe potom vysloviť záver o dôvodnosti, prípadne nedôvodnosti návrhu žalobcu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, a z toho vyplývajúcej správnosti alebo nesprávnosti napadnutého uznesenia.
V prvom rade odvolací súd uvádza, že na to, aby mohlo byť vyhovené návrhu žalobcu na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie, musia byť splnené dva zákonné predpoklady uvedené v ust. § 281 ods.
1, 2 CSP, čiže zo strany žalobcu musí dôjsť k včasnému podaniu návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie (v lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel) a zároveň dôvod, pre
ktorý žalobca zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, musí
byť ospravedlniteľný, pričom tento dôvod je povinný preukázať žalobca, nakoľko bude predmetom

posudzovania opodstatnenosti jeho návrhu súdom. Splnenie podmienky včasného podania návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v odvolacom konaní sporné nebolo a okrem toho jednoznačne
vyplýva zo súdneho spisu (rozsudok pre zmeškanie bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený
dňa 13.12.2021 a návrh na jeho zrušenie bol súdu prvej inštancie doručený dňa 15.12.2021, t.j. v
lehote 15 dní, odkedy sa o ňom dozvedel). Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, a to zmeškanie

pojednávania z ospravedlniteľných dôvodov, tu považuje odvolací súd za potrebné najskôr vysvetliť
pojem „ospravedlniteľné dôvody“. I keď zákon tento pojem bližšie nedefinuje, podľa právnej teórie a
aplikačnej praxe súdov treba pod ospravedlniteľnými dôvodmi rozumieť také neočakávané prekážky,
pre výskyt ktorých je nespravodlivé sankcionovať žalujúcu stranu za porušenie povinnosti, keďže toto
porušenie objektívne nezapríčinila. Spravidla pôjde o prekážky spočívajúce v náhlom ochorení, úraze,

úmrtí v rodine, alebo o iné vážne objektívne prekážky, ktoré neboli žalujúcej strane známe už skôr, a
ktoré boli príčinou, že sa nemohla dostaviť na pojednávanie a vopred riadne ospravedlniť svoju neúčasť.
Môže ísť taktiež o prekážku, ktorá nenastala neočakávane (napríklad trvajúca pracovná neschopnosť,
dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí a.t.d.), ktorá však bola nielen dôvodom, pre ktorý sa strana sporu
nemohla dostaviť na pojednávanie, ale aj dôvodom, pre ktorý nemohla včas ospravedlniť svoju neúčasť

na pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na právny názor Najvyššieho súdu SR
vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 5Obo 142/2010, podľa ktorého za ospravedlniteľný dôvod nemožno
považovať okolnosť, ktorá bola sporovej strane známa, a ktorá jej síce objektívne znemožňovala účasť
na pojednávaní, avšak nebránila jej včas ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní.

17. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca mal tvrdiť a preukázať existenciu takých
ospravedlniteľných dôvodov, ktoré mu objektívne znemožňovali nielen účasť na nariadenom
pojednávaní, ale aj možnosť ospravedlniť včas svoju neúčasť na pojednávaní. Pokiaľ teda súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený
právnym zástupcom, mal dostatok časového priestoru, aby včas, riadne a z ospravedlniteľných

dôvodov požiadal o odročenie pojednávania, resp. žiadal o ospravedlnenie jeho neprítomnosti ,správne
vyhodnotil, že žalobca podmienku - existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania dňa
16.11.2021 nepreukázal a na tomto základe dospel aj k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti
návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, žežalobca bol v priebehu celého konania zastúpený právnym zástupcom - advokátom, ktorému adresoval
jednotlivé predvolania na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 1 CSP, pričom právny zástupca žalobcu
na pojednávaní dňa 22.10.2021 zobral na vedomie nový termín pojednávania na deň 16.11.2021,

napriek tomu sa pojednávania nezúčastnil, nežiadal o odročenie pojednávania, ani o ospravedlnenie
jeho neprítomnosti . Zároveň odvolací súd poukazuje na úradný záznam z č.l. 589, z ktorého vyplýva,
sa pojednávania so žalobcom nezúčastnili z dôvodu, že si pomýlili dátum pojednávania.

18. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o

zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie po čiastočnom späťvzatí žaloby ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 257 CSP, v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo

zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.
1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej
strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani
exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým

vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu
napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3
MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie
je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému

typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12),
ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,
ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného
princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného

ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom
predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán
(ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia §
257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce,
na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy

zastaveného konania.

20. Predmetné konanie sa začalo podľa ust. § 156 CSP doručením žaloby na súd prvej inštancie dňa
05.08.2017. Na pojednávaní dňa 16.11.2021 súd prvej inštancie rozhodol vo veci na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 348,05 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 348,05 Eur od 29.12.2014 do zaplatenia a zo sumy 1
489,37 Eur od 01.05.2021 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
nakoľko žalobca a ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť
neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Dňa 15.12.2021 doručil žalobca súdu prvej

inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý súd prvej inštancie uznesením zo dňa
23.02.2022 zamietol. Proti výroku 1 (o čiastočnom zastavení konania) a výroku 3 (o trovách konania)
žiadna zo strán odvolanie nepodala. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie podal žalobca odvolanie a v priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 13.06.2022
zobral žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.489,37 Eur späť. V nadväznosti na uvedený

priebeh konania odvolací súd konštatuje, že k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo
vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento
dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie § 257
má preto slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivostipre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok, s tým, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov, kde možno zaradiť aj postoj strán v priebehu konania.

Je nepochybné, že v posudzovanej veci ide o výnimočný prípad z hľadiska procesnej situácie ,
ktorú odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil . V časti konania o zaplatenie istiny
výške 1.489,37 Eur bolo konanie zastavené. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku
späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a

definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Nie je pritom
vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia §
257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov
konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §256 ods.
1 CSP v spojení s § 257 CSP. Keďže žalobca zobral žalobu v časti istiny späť z dôvodu, že žalovaný
mu v rámci odvolacieho konania uhradil žalovanú istinu, odvolací súd mal preukázané, že žalobca

zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorý sa v tejto časti správal v zmysle žaloby (uhradenie
žalovanej sumy žalobcovi v priebehu súdneho konania), preto procesné zavinenie zastavenia tohto
konania pričítal žalovanému. Žalobcovi potom vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Na druhej strane bol zasa žalovaný úspešný v časti konania o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, kde predmetom konania zostalo príslušenstvo pohľadávky. V nadväznosti na uvedené

odvolací považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa v priebehu prvoinštančného konania pokúšal
o dobrovoľné plnenie nároku žalobcu poukázaním žalovanej sumy formou poštovej poukážky, pričom
k úspešnej realizácii plnenia nedošlo zavinením na strane žalobcu, ktorý si predmetný poštový poukaz
odmietol prevziať. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa rozhodol odvolací súd o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).