Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809201430
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8809201430.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Cintorínskej č. 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo I. L. č. XXX, o vymoženie sumy 66,38 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.06.2019 č.k. 6Er

47/2009-46, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa
ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením rozhodol, že v konaní sa bude pokračovať s dedičom
povinného I. N.. Následne exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,51 eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný povinný I. N. zomrel a dedičstvo nepatrnej hodnoty vo výške
250 eur nadobudol jeho dedič, ktorým je I. N.. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní

bude pokračovať s dedičom I. N. ako povinným. Pôvodný povinný zomrel dňa XX.XX.B. a uplatnená
pohľadávka nie je vymožiteľná.

3. Súd prvej inštancie preto exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
zastavil.

4. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o zastavení exekúcie a proti výroku o trovách
exekúcie,podalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Navrholuzneseniezrušiťaexekúciu
zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Zároveň požadoval na náhradu trov exekúcie zaviazať
povinného. Ako dôvod uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom blok na

pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný dňa 08.03.2007. Uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť
dňa 23.03.2007. V zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania, možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo
s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 priestupkového zákona bez toho, aby
bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred

uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vydané podľa právneho
predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutiemožno vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného
titulu. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre
povinného, ktorému bola uložená pokuta vymáhaná v tomto konaní nevýhodnejšia, pretože umožňuje

vykonaťrozhodnutievdlhšejdobeakostaršiaprávnaúprava.Novelizovanýzákonopriestupkoch,pokiaľ
ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno aplikovať na prípady, kedy prekluzívna lehota začala
plynúť za účinnosti pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch.
Prekluzívna lehota v takýchto prípadoch musí podľa pôvodnej právnej úpravy aj skončiť. V tomto prípade
prekluzívna lehota uplynula dňa 23.03.2010. Za takejto situácie, keď v predmetnej veci došlo k uplynutiu

prekluzívnej doby, na trovy exekúcie by nemal byť zaviazaný oprávnený, ale povinný.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

7.Prirozhodovanísavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. V Zákone o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. účinným od
01.09.2008 nachádzala v ust. § 88 ods. 1 právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok vykonať. Rovnakú právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj
Správny poriadok v jeho piatej časti pod názvom výkon rozhodnutí v ust. § 71 ods. 3. Novela Správneho
poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z.z. účinná od 01.01.2004 zmenila toto ustanovenie tak, že

výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie
uloženej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné
rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať sa nachádzala v Správnom poriadku aj v Zákone o
priestupkoch, a že po prijatí novely Správneho poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou
v Zákone o priestupkoch. Účelom novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z.

v súvislosti so zmenou ust.§ 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v Zákone o
priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z
dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že vypustením odseku 1 sa
právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné ako

vymáhanieinýchpokút.Zuvedenéhojezrejmé,ževypustenímust.§88ods.1zoZákonaopriestupkoch
sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie
vydané správnym orgánom nútene vymáhať spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.

9. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k Zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí

vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade
rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto
vzťahuaZákonopriestupkochnemáod01.09.2008takútoúpravu,trebavkonaníovýkonrozhodnutia(v
exekučnom konaní) podporne použiť ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal,
že od novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou ust. §

88 ods. 1 by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v
rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi
generalis“ (zákon špeciálny ruší zákon všeobecný), na ktorej je založený vzťah Zákona o priestupkoch
k Správnemu poriadku. Pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanom prijatím
novely zákona v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať so všeobecných zásad

platných pre konkrétne odvetvie práva.

10. Ust.§ 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktorého sa týkala novela vykonaná zákonom č. 298/2008
Z.z. bolo systematicky začlenené do tretej časti Zákona o priestupkoch, ktorá časť upravuje konanie
o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné

ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie
staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Vo všeobecnosti
platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely,
ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v týchprípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej
pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia
nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto

neskoršom čase.

11. V prejednávanej veci trojročná lehota, ktorá začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti
exekučného titulu v deň účinnosti novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008
Z.z. neskončila. V ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá,

ktorá je predmetom úpravy v ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a ktoré ust. je potrebné na danú
vec podporne použiť. Oproti úprave v Zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa
spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí
vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase. Nejde tu o
lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie,
ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch nezískava.

Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného
aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa čl. 1
ods. 1 Ústavy SR. Pri strete právnych úprav treba uplatniť všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v
danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu.

12. Vyššie uvedené závery priamo vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2013
vydaného vo veci 6MCdo 12/2012.

13. V priebehu konania, ako to vyplýva z obsahu spisu, pôvodný povinný I. N. zomrel dňa 30.07.2016.
Konanie o dedičstve po I.ovi N. bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty pozostávajúci z osobného

motorového vozidla v hodnote 250 eur bol vydaný manželke I. N., ktorá sa postarala o pohreb. Ak došlo
k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, exekučný
súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku). V takomto prípade znáša trovy exekúcie v súlade s ust. § 203 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku oprávnený. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať

z dôvodu, že tu nie je taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie v
jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní
úspech nemal a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).