Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109205749
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2109205749.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov
senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: Mgr. U. V., nar.
XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, I., IČO: 34 945 814, proti žalovanému: AX MERLIN, s.r.o., so sídlom Dlhé
Lúky 4, 919 35 Hrnčiarovce na Parnou, IČO: 36 533 033, zastúpený: Mgr. Ianko Troiak, advokát,
Dukelských hrdinov č. 34, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 84.656,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/45/2013 - 872 zo dňa 03.10.2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním podľa § 144 a § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil
konanie vo veci samej z dôvodu späťvzatia návrhu žalobkyňou, ktorá uviedla, že pokračovanie v súdnom

konaní je pre ňu nehospodárne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p., pričom vzal pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania do úvahy i právnu úpravu uvedenú § 256 ods. 1
C.s.p. dospel k záveru, že v tomto konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné
výnimočne v konaní žalovanej úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať.

2. Proti uvedenému rozhodnutie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací

predmetné rozhodnutie zmenil a nárok na náhradu trov konania mu priznal, prípadne, aby rozhodnutie
zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu. V odvolacích dôvodoch argumentoval tým, že k zastaveniu
konania došlo vinou žalobkyne, ktorá zobrala žalobu späť, pričom sa nejednalo o taký postup, kedy
by vzala žalobu späť pre správanie sa žalovaného, spočívajúce v prípadnej úhrade žalovanej istiny po
začatí konania. Žalovaný sa zákonným spôsobom bránil proti podanej žalobe, nárok žalobkyne nikdy
neuznával a v rozhodnutí o nepriznaní mu nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd neuviedol

žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých danú právnu úpravu aplikoval.
Za takejto procesnej situácie je nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému výnimočné
a podľa názoru žalovaného žiadne dôvody osobitného zreteľa u žalobkyni neexistujú a súd ani žiadne
neuviedol.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 891), ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa

18.12.2018 žiadala, aby odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil jej životnú situáciu a za dôvod vhodný
osobitného zreteľa je potrebné považovať jej zdravotný stav, skutočnosť, že jej jediným zdrojom príjmu
sú sociálne dávky, pričom žalovaný bol oslobodený od samého začiatku od poplatkovej povinnosti, je
nemajetná s dlhmi, ktoré spôsobil konateľ.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu boli

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť .

5. Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

6. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a
interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení
procesného predpisu.

7. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia napadnutého odvolaním konštatuje, že
predmetné rozhodnutie neobsahuje žiadne vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých prvoinštančný súd
aplikoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ust. § 257 C.s.p. a takýmto konaním
porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe jednostranného úkonu vykonaného žalobkyňou,
ktorá ním prejavila vôľu nepokračovať v konaní a ktorý prejav je konajúci súd povinný rešpektovať,
konanie vo veci zastavil, keď súd nezistil prekážku, ktorá by takémuto rozhodnutiu bránila. Nárok na
náhradu trov konania, ktorý je za takýchto procesných okolností upravený v ust. § 256 ods.1 C.s.p.

ale aplikoval ust. § 257 C.s.p. a žalovanému tento nárok nepriznal s poukazom na existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa u žalobkyni.

9. Výnimka uvedená v ust. § 257 C.s.p. obsahujúca dôvody hodné osobitného zreteľa je odchýlením sa
od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zásady zodpovednosti za zavinenie, kedy súd nemusí

neúspešnú stranu zaviazať k náhrade trov konania. Niet pochýb o tom, že konanie bolo zastavené
pre správanie sa žalobkyne, ktorá vzala žalobu späť, čím z hľadiska procesnej ekonómie nesie
zodpovednosť za zastavenie konania vo veci samej, o ktorej nemohlo tak byť meritórne rozhodnuté,
kedy by sa nárok na náhradu trov konania posudzoval podľa úspechu tej ktorej strany sporu. Zastavenie
konania jednoznačne zavinila žalobkyňa, preto nárok na náhradu trov konania má odvolávajúci sa

žalovaný. (NS SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 a sp. zn. 2M Obdo 4/2010) .

10. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval výnimku , ktorú
procesný predpis v ust. § 257 C.s.p. síce pripúšťa, ale len za istých okolností, ktoré musí súd vysvetliť.
Prvoinštančný súd však použité ustanovenie bližšie resp. vôbec nevysvetlil, ani nevyložil. Ak má ale ísť o

rozhodnutie preskúmateľné, na základe ktorého by bolo zrejmé, prečo sa súd rozhodol pre použitie ust. §
257 C.s.p., musí svoje rozhodnutie pri posúdení dôvodov hodných osobitného zreteľa riadne odôvodniť.
Za odôvodnenie ale nemožno považovať len všeobecný odkaz na príslušné ustanovenie (R 23/89. NS
SR sp. zn. 5Cdo 67/2010) )

11. Pri rozhodovaní o aplikovaní ust. § 257 C.s.p. sa prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery strán sporu , pritom nielen tej strany, ktorú by zaťažovala povinnosť nahradiť
trovy konania, ale aj strany, ktorej majetková sféra je výnimočná, ale bola by nepriznaním nároku na
náhradu trov konania dotknutá. Tiež je možné vychádzať i z toho, ak sa strana, ktorá nemala úspechvo veci, ocitne v závažnej sociálnej, či majetkovej situácii, a práve táto tak predstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa. Okrem toho ale treba vziať do úvahy, či nepriznanie práva na náhradu trov konania
nepriaznivo zasiahne aj do majetkovej sféry strany úspešnej. Súd prvej inštancie sa ale uvedenými

skutočnosťami podstatnými pre aplikovanie ust. § 257 C.s.p. absolútne nezaoberal, ničím použitoe
písl. Ustanovenia, ktoré je výnimočné nevysvetlil, a tak založil opodstatnenosť odvolacieho argumentu,
ktorý odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. a na základe ktorého rozhodnutie
prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej výrokovej časti II. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. , s tým, že prvoinštančný súd musí dôvody zakladajúce

poižitie ust. § 257 C.s.p. náležite vysvetliť a zdôvodniť.

12. Rozhodnutím o zrušení a vrátení veci nedôjde k porušeniu ust. § 390 C.s.p., nakoľko o rozhodnutí,
ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania zatiaľ rozhodované odvolacím súdom nebolo.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).