Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316219012
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2316219012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E.
XXX, právne zastúpená JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa,
proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova č. 5, Bratislava, o
určenie, že záložné právo zaniklo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
1. júna 2021, č.k. 15C/328/2016-183, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 151a Občianskeho zákonníka
a § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, vecne tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno v otázke preukázania, že k zániku záložného práva došlo. V odôvodnení rozsudku súd

uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že záložné právo č. 24059101 zo dňa 24.05.1991 k tam
špecifikovaným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v obci D., katastrálnom území D., zapísaným na
liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor, v prospech Investičnej
banky Nitra zaniklo. Žalobu zdôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností,
pričom právny predchodca žalovaného uzavrel dňa 24.05.1991 zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam s otcom žalobkyne C. F., ktorý bol v čase uzavretia tejto zmluvy spolu so svojou
manželkou A. G. F. vlastníkom nehnuteľností, pričom toto záložné právo slúžilo k zabezpečeniu

pohľadávky dlžníka D. H. voči právnemu predchodcovi žalovaného, vzniknutej na základe úverovej
zmluvy č. 24059101 zo dňa 24.05.1991. Na základe tejto zmluvy bolo do katastra nehnuteľností na LV č.
XXX zapísané záložné právo v prospech právneho predchodcu žalovaného. Dňa 28.04.2003 uzavrela
žalobkyňa so svojimi rodičmi kúpnu zmluvu a nadobudla nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva.
Žalobkyňa oslovila žalovaného, aby zabezpečil výmaz záložného práva k nehnuteľnostiam, nakoľko
sa od dlžníka dozvedela, že jeho pohľadávka voči žalovanému mala byť uhradená, žalovaný jej však
oznámil, že pohľadávku stále eviduje. Žalobkyňa kontaktovala aj súdneho exekútora, vymáhajúceho

predmetnú pohľadávku, ale ani tento jej neposkytol žiadne informácie. Keďže žalobkyňa má za to, že
došlo k zániku zabezpečenej pohľadávky jej splnením, v zmysle § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka došlo aj k zániku záložného práva. A keďže nemá inú možnosť, ako dosiahnuť výmaz podľa
jej informácií už reálne neexistujúceho záložného práva z katastra nehnuteľností, musí sa domáhaťna súde určenia, že toto právo neexistuje. V prípade ak by nedošlo k uhradeniu pohľadávky zo strany
dlžníka sa vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy žalobkyňa domnieva, že ku dňu podania
žaloby má byť pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi, ako aj záložné právo nehnuteľnostiam, ktoré

ju zabezpečovalo, premlčaná. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože pohľadávka, zabezpečená
záložným právom stále trvá. V priebehu konania na pojednávaní dňa 14.05.2019 žalobkyňa s poukazom
na obsah exekučného spisu 0Er/902/1997 navrhla súdu podľa § 164 CSP konanie prerušiť, pretože
prebieha iné konanie a to konanie exekučné, ktorého výsledok môže mať vplyv na rozhodnutie súdu v
tejto veci. Uznesením č.k. 15C/328/2016-123 zo dňa 06.06.2019 súd konanie prerušil do právoplatného

rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie podaného v konaní vedenom pred Okresným súdom
Galanta pod sp. zn. 0Er/902/1997 a následne uznesením č.k. 15C/328/2016-133 zo dňa 30.07.2020
súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

3. Súd prvej inštancie mal dokazovaním zistené, že právny predchodca žalovaného uzavrel dňa
24.05.1991 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s ich vtedajším vlastníkom - otcom

žalobkyne, na zabezpečenie pohľadávky právneho predchodcu žalovaného voči D. H., vzniknutej na
základe úverovej zmluvy zo dňa 24.5.1991. Úverový dlžník bol zaviazaný k zaplateniu dlhu súdom a to
platobným rozkazom sp. zn. 17Rob/32/97, právoplatným a vykonateľným dňa 03.04.1997 a následne
bol dňa 12.09.1997 podaný žalovaným návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky.
Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo zistené, že vymáhanie pohľadávky z vyššie uvedenej

úverovej zmluvy, ktoré je vedené pod sp. zn. Er/902/97, Ex 13/97, bolo zastavené v zmysle zákona č.
233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, k jeho zastaveniu došlo dňa 29.06.2020. Na
základe toho sa preto pohľadávka žalovaného nepremlčí skôr, než dňa 29.06.2021, pričom v tej istej
lehote dochádza aj k premlčaniu záložného práva, ktoré túto pohľadávku zabezpečuje. Zároveň ešte
existuje možnosť, že žalovaný môže podať návrh na novú exekúciu v tejto lehote a pohľadávka nebude

premlčaná až do ukončenia nového exekučného konania. Uznesením č.k. 15C/328/2016-169 zo dňa
11.01.2021 súd nepripustil zmenu žaloby na návrh žalobkyne majúc za to, že výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Aplikujúc § 151 a/ a § 151md ods.
1 písm. a/ Občianskeho zákonníka súd v konaní posudzoval, či existuje právna skutočnosť, ktorej
následkom by bol zánik záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa tvrdení žalobkyne

malo byť dôvodom zániku záložného práva splnenie pohľadávky, z vykonaného dokazovania však súdu
vyplynulo, že k zániku zabezpečenej pohľadávky v žiadnom prípade nedošlo a existujúca pohľadávka
bolapredmetomprebiehajúcehoexekučnéhokonania, ktorésícebolodňa29.06.2020zastavené,avšak
pohľadávka žalovaného je naďalej vymáhateľná a k jej premlčaniu dôjde až dňom 29.06.2021, aj to iba v
prípade,žežalovanýnevyužilzákonnúmožnosťanepodalnovýnávrhnazačatieexekúcie.Zuvedeného

dôvodu teda súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a pred
súdom neprezentovala žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázala, že k zániku záložného práva
došlo z dôvodu zániku zabezpečenej pohľadávky, navyše ako sama žalobkyňa v žalobe uvádza, k
jej podaniu ju motivovalo iba vyjadrenie úverového dlžníka, že pohľadávka žalovaného zabezpečená
záložným právom bola vymožená a zanikla. Žiadny dôkaz podporujúci toto tvrdenie však v konaní

prezentovaný nebol, naopak z vykonaných dôkazov vyplynulo, že pohľadávka ku dňu podania žaloby v
exekučnom konaní vymožená nebola a v čase rozhodnutia súdu pohľadávka naďalej existovala a k jej
premlčaniu a tým aj premlčaniu záložného práva môže dôjsť najskôr dňa 29.06.2021. Preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

4.Otrováchkonaniaprvoinštančnýsúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPberúcdoúvahypomerúspechu
strán v spore. Žalobkyňa pre prípad, že by súd pristúpil k zamietnutiu jej žaloby, žiadala pri rozhodovaní
o trovách konania brať do úvahy, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa a to najmä vzhľadom na
to, že žalobkyňa mala snahu riešiť situáciu mimosúdne, komunikovala so súdnym exekútorom, avšak
tento jej vzhľadom na jeho zákonnú povinnosť mlčanlivosti nemohol uviesť skutočnosti, potrebné pre

uplatnenie jej nároku. Súd však žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu
trov konania keď nevidel žiadny dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie majúc za to, že súd jej
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to v súvislosti s uznesením Okresného
súdu Galanta zo dňa 11.01.2021, č.k. 15C/328/2016-169, čo napĺňa odvolací dôvod podľa § 365
ods. 2 s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Dôvodila, že podaním
zo dňa 30.01.2020 súdu navrhla zmenu žaloby v časti petitu tak, že žalovaný je povinný zdržať savýkonu záložného práva č. 24059101 zo dňa 24.05.1991 zapísaného v prospech Investičnej banky Nitra
kpredmetnýmnehnuteľnostiam,nachádzajúcimsavokreseGalanta,vobciD.,zapísanýmnaLVč.XXX.
Okresný súd rozhodol tak, že návrh žalobkyne na zmenu žaloby nepripustil, ktoré rozhodnutie odôvodnil

tým, že podľa jeho názoru výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie zmenené
v žalobe. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyňa podala žalobu z dôvodu, že je vlastníčkou
nehnuteľnosti,ktorájezaťaženáprávomvprospechžalovaného,pričomtotozáložnéprávozabezpečuje
pohľadávku žalovaného voči tretej osobe D. H.. Nakoľko žalobkyňa mala informáciu od tejto tretej osoby,
že zabezpečená pohľadávka zanikla, snažila sa uviesť právny stav do súladu so stavom, o ktorom

mala vedomosť a to tak, že kontaktovala žalovaného aj súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu
pre zabezpečenú pohľadávku. Keďže exekútor odmietol žalobkyňu informovať o existencii či výške
predmetnej pohľadávky vzhľadom na zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti, žalobkyňa nemala
inú možnosť dopracovať sa k týmto informáciám, ako podať vo veci žalobu. V konaní bolo zistené, že
v súvislosti so zabezpečenou pohľadávkou bolo na Okresnom súde Galanta ešte v roku 2020 vedené
exekučné konanie, teda pohľadávka v zmysle tohto zistenia mala existovať, čo vyplývalo z uznesenia

Okresného súdu Galanta z 30.06.2020, č.k. 15C/328/2016-133. Vzhľadom na túto nadobudnutú
vedomosť žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby, ako bolo vyššie uvedené. Z uvedeného vyplýva, že
práve vykonané dokazovanie bolo podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko v konaní bola
zistená existencia pohľadávky, pričom následne bolo možné v tomto ohľade na základe vykonaného
dokazovania pokračovať v právnom posúdení vykonaných dôkazov v súvislosti s otázkou, či je žalovaný

povinný zdržať sa výkonu záložného práva. Okolnosti týkajúce sa záložného práva boli pritom v konaní
riadne zisťované a zároveň zo strany žalobkyne neboli v tomto smere navrhnuté ďalšie dôkazy, teda
išlo v tomto smere už len o právne posúdenie zistených skutočností, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť
s názorom súdu, že by bolo potrebné vykonávať nové dokazovanie, a že výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Zároveň neobstojí poukaz na skutočnosť, že

by v prípade zmenenej žaloby išlo o žalobu na plnenie oproti pôvodnej žalobe o určenie, či tu právo
je alebo nie je, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného by toto nemalo vplyv na rozsah dokazovania
a CSP takúto zmenu žaloby ani nevylučuje. Neexistoval teda žiaden zákonný dôvod pre nepripustenie
zmeny žaloby zmysle návrhu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené je odvolateľka toho názoru, že vydaním
predmetnéhouzneseniaokresnéhosúduanepripustenímzmenyžalobydošlozostranysúduvdôsledku

nesprávneho procesného postupu k znemožneniu žalobkyni uskutočňovať jej procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, keďže jej bola bezdôvodne odňatá možnosť
disponovať žalobou v intenciách jej zmeny, čo sa následne prejavilo aj v rozsudku, nakoľko vzhľadom
na nepripustenie zmeny žaloby súd rozhodoval o nezmenenej žalobe, čím žalobkyni, vzhľadom na
vykonané dokazovanie bola odňatá možnosť dosiahnuť úspech v spore. Preto odvolateľka navrhla, aby

odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 2 CSP s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý
rozsudok, ako aj uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 11.01.2021 č.k. 15C/328/2016-169 a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s názorom

prvoinštančného súdu a navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1, 2 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Odvolacím dôvodom tu bolo porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému malo podľa názoru
odvolateľky dôjsť nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, z dôvodu, že tento uznesením
zo dňa 11.01.2021, č.k. 15C/328/2016-169 nepripustil návrh žalobkyne na zmenu žaloby, čo podľa nej
napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

9. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.10. Ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP obsahuje taxatívne stanovené dôvody, z ktorých možno
napadnúťodvolanímrozhodnutiesúduprvejinštancie.Medzitietodôvodypatríokreminéhoajprípad,ak
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Pokiaľ
možno niektorú z vád obsiahnutých v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP vztiahnuť na skoršie právoplatné
uznesenie, ktoré súd prvej inštancie vydal pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a vada
tohto uznesenia mala vplyv aj na napádané meritórne rozhodnutie, možno odvolanie odôvodniť aj týmito
skutočnosťami. V prípade naplnenia hypotézy tejto normy potom odvolací súd postupuje v zmysle §

389 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd
zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

11. Odvolací súd preskúmal obsah napadnutého rozsudku, obsah uznesenia zo dňa 11.01.2021 č.k.
15C/328/2016-169, ako aj obsah celého spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne

nemožno priznať úspech.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 19.10.2016 domáhala
určenia, že záložné právo č. 240 59 101 zo dňa 24.05.1991 k nehnuteľnostiam, pozemku parcely reg.
č., par. č. 596/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2, pozemku parcely reg. č., par. č. 596/20,

zastavanéplochyanádvoriaovýmere401m2,pozemkuparcelyreg.č.,par.č.596/21,zastavanéplochy
a nádvoria o výmere 55 m2, stavbe rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na pozemku par. č. 596/5,
nachádzajúcim sa v okrese Galanta, obci D., katastrálnom území D., zapísaným na liste vlastníctva
č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor, v prospech Investičnej banky Nitra
zaniklo. V priebehu konania, po čiastočnom vykonaní dokazovania, žalobkyňa podaním, doručeným

súdu dňa 01.12.2020, navrhla zmenu žaloby tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu
záložného práva č. 240 59 101 zo dňa 24.05.1991 zapísaného v prospech Investičnej banky Nitra k
nehnuteľnostiam, a to pozemku parcely reg. C, par. č. 596/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159
m2, pozemku parcely reg. C, par. č. 596/20, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 401 m2, pozemku
parcelyreg.C,par.č.596/21,zastavanáplochaanádvorieovýmere55m2,stavberodinnéhodomusúp.

č. XXX, postavenej na pozemku par. č. 596/5, nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obci D., katastrálnom
území D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny
odbor.

13. Súd prvej inštancie o tomto procesnom návrhu rozhodol uznesením zo dňa 11.01.2021 č.k.

15C/328/2016-169, ktorým nepripustil návrh žalobkyne na zmenu žaloby. Z odôvodnenia predmetného
uznesenia vyplýva, že súd postupoval podľa § 139 a nasl. CSP a po posúdení návrhu žalobkyne dospel
k záveru, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe,
preto za aplikácie ust. § 143 ods. 1 CSP návrhu žalobkyne nevyhovel. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým,
žežalobkyňasvojimnávrhomnemodifikujeuplatnenýnárok,alesvojnárokmenívplnomrozsahu,čižesi

uplatňujenovýnárok.Vpôvodnejžalobesadomáha,abysúdurčil,žezáložnéprávozriadenévprospech
právneho predchodcu žalovaného k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zaniklo, čiže
podala žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je. Na druhej strane sa svojim návrhom domáhala zmeny
žaloby, podľa ktorej by súd uložil žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva zriadeného v
prospech právneho predchodcu žalovaného k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, čiže

sa snažila zmeniť svoju žalobu na žalobu na splnenie povinnosti. Na základe uvedeného mal súd za to,
že v prípade pôvodnej žaloby, kedy sa malo určiť, že záložná zmluva zanikla, sa dokazovali skutočnosti,
ktoré sa odlišujú od skutočností, ktoré by mali preukázať dôvodnosť zmenenej žaloby. Okrem iného
súd poukázal aj na to, že v prípade žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, sa musí preukázať aj
naliehavý právny záujem na určení takéhoto práva. Taktiež dokazovanie v tomto konaní bolo vedené tým

smerom, aby sa preukázal, resp. poprel zánik záložného práva žalovaného voči žalobkyni. Ak by však
súd pripustil zmenu žaloby, musel by vykonať nové dokazovanie, keďže na to, či sa žalovaný má alebo
nemá zdržať výkonu záložného práva vplývajú podstatne iné skutočnosti. Výsledky doterajšieho konania
by tak boli zbytočné a v podstate zmarené a takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Záverom súd uviedol, že žalobkyni nič nebráni, aby si tento svoj iný nárok uplatnila žalobou v

novom civilnom sporovom konaní. Na základe uvedeného po právoplatnosti uznesenia konal súd ďalej
o pôvodnom žalobnom návrhu a dňa 01.06.2021 vo veci vydal meritórne rozhodnutie, ktorým žalobu
zamietol.14. Odvolací súd v uvedenom postupe prvoinštančného súdu nevidel pochybenie, ktoré mu vytýka
odvolateľka. Predmetným uznesením zo dňa 11.01.2021 č.k. 15C/328/2016-169 súd prvej inštancie
riadne rozhodol o procesnom návrhu žalobkyne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Toto uznesenie

( proti ktorému odvolanie nie je prípustné v zmysle § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP), nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.01.2021. Žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o jej
procesnom návrhu rozhodol nesprávne, keďže podľa nej vykonané dokazovanie bolo podkladom pre
konanie o zmenenej žalobe, nakoľko v konaní bola zistená existencia pohľadávky, pričom následne
bolo možné v tomto ohľade na základe vykonaného dokazovania pokračovať v právnom posúdení

vykonaných dôkazov v súvislosti s otázkou, či je žalovaný povinný zdržať sa výkonu záložného práva,
a nemožno teda súhlasiť s názorom súdu, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom
pre konanie o zmenenej žalobe. Podľa nej zo strany súdu prvej inštancie došlo k bezdôvodnému odňatiu
možnosti žalobkyni disponovať žalobou. Odvolací súd však mal za to, že súd prvej inštancie postupoval
procesne správne, náležite vyhodnocoval v súlade s § 143 CSP, či vykonané dokazovanie môže byť
podkladom pre konanie o zmenenej žalobe a priklonil sa k záveru, že nemohlo, preto navrhovanú

zmenu žaloby nepripustil z dôvodov, ktoré jasne konkretizoval v odôvodnení uznesenia. Skutočnosť, že
žalobkyňa sa s právnym záverom vysloveným súdom v predmetnom uznesení nestotožňuje, nezakladá
odvolaciu vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na výhrady žalobkyne v danom prípade
mohlo ísť nanajvýš o nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie, čo však odvolací súd
nemôže nijako preskúmavať.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzavrel, že vydaním predmetného uznesenia okresného
súdu a nepripustením zmeny žaloby nešlo o prípad nesprávneho procesného postupu súdu vedúceho
k znemožneniu žalobkyni uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

16. Keďže odvolacie námietky žalobkyni boli posúdené ako neopodstatnené, a keďže zároveň neboli
zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť
z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania (vo vzťahu ku ktorému odvolateľka

neuvádzala žiadnu osobitnú argumentáciu) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).