Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120012288
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120012288.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2022, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/96/2020
zo dňa 27.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/96/2020 zo dňa 27.04.2022 bol obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., uznaný vinným z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- v lehote od 28.08.2020 do 30.08.2020 v D. a inde, nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní
osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený
mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/90/2018 z 27.11.2019, právoplatným 3.6.2020,
napriek tomu, že 27.8.2020 prevzal výzvu na nastúpenie výkonu trestu odňatia slobody, avšak výzvu
nerešpektoval, výkon trestu bez príčiny nenastúpil a vyhýbal sa jeho výkonu až do 19.10.2020, kedy bol
do výkonu trestu dodaný príslušníkmi Policajného zboru.

Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri
existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie,
ktoré prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že namietal len výrok o treste. Poukazujúc na účel
trestu v podobe jeho výchovného účinku, ktorý pôsobí priamo na samotného páchateľa (individuálny
účinok trestu), ako aj výchovného účinku na ostatných občanov a členov spoločnosti (generálna

prevencia) odkazoval na svoje priznanie, a to, že pred jeho spáchaním požiadal aj o odklad uloženého
výkonu trestu, a to z vážnych objektívnych, rodinných pomerov spočívajúcich v tom, že je otcom ôsmich
nezaopatrených maloletých detí, o ktoré sa staral spolu so svojou družkou, ktorá žila s nimi v spoločnej
domácnosti, pričom družka v čase, keď mal nastúpiť na výkon trestu, sa nachádzala vo výkone trestu,
v dôsledku čoho o osem ich maloletých deti sa nemal kto starať, pričom on je negramotný, nevie čítať
ani písať, vie sa iba podpísať a naviac trpí vadou reči, žije a svoje deti vychovával iba z rodičovského

príspevku a rodinných prídavkov, nepracuje. V podstate namietajúc neprimeranosť trestu, vzhľadom na
uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol, aby odvolací súd pri ukladaní výšky a druhu trestu, vzhľadomna prevládajúce poľahčujúce okolnosti, na rozdiel od súdu prvého stupňa mu uložil miernejší trest v
nižšej výmere podľa vlastnej úvahy.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a v prejednávanej veci navyše, keďže
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr.
por., len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.. Krajský súd
v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Tr. por.. Preskúmaval potom len napadnutý výrok o treste, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V prejednávanej veci bolo dokazovanie pred okresným súdom vykonané v podstate v zmysle § 2 ods. 10
Tr. por. tak, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu na účely rozhodnutia o treste nevyhnutné.
Pritom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do
úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Tieto

úvahy vychádzali zo zákonne vykonaného dokazovania, pričom okresný súd dospel nimi k správnym
skutkovým i právnym úvahám, a preto na nich odvolací súd odkazuje, nepovažujúc za potrebné ich
v tomto uznesení podrobne opakovať. S ohľadom na odvolacie námietky je však namieste poukázať na
nasledovné skutočnosti.

Účelom trestu je v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./ zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V zmysle § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom,
že je vinný, čo bolo správne zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keďže
obžalovaný svoj trestný čin aj úprimne oľutoval.

Nadruhejstranebolonevyhnutnézohľadniťakopriťažujúcuokolnosť,žeobžalovanýbolužzatrestnýčin

odsúdený, pričom v tomto smere nešlo o ojedinelú recidívu, ale o závažnú recidívu, pri ktorej obžalovaný
svojim protiprávnym konaním dosiahol, že až v troch prípadoch je namieste stále prihliadať na to, že
bol už za úmyselný trestný čin odsúdený. Predmetný úmyselný trestný čin spáchal relatívne krátko,
ani nie do jedného roka po tom, ako mu dňom 20.10.2019 uplynula skúšobná doba podmienečného
odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/90/2017. V súvislosti s prípadom vedeným

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 41T/90/2018 pritom úmyselne nerešpektoval nariadený výkon
trestu za takých závažných okolností. Navyše, z miesta bydliska priaznivo hodnotený nebol. Hodnotenie
z výkonu trestu ale naznačuje, že obžalovaný sa vie podrobiť zákonným požiadavkám, no netreba
zabúdať, že takéto priaznivé správanie prejavil pod ťarchou podmienok výkonu trestu odňatia slobody.

Zatakýchokolností,keďobžalovanýsavnedávnejminulostiopakovanedopúšťalprávetrestnejčinnosti,
v ktorej poškodenými boli jeho maloleté deti, a to trestných činov ohrozovanie mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., nemožno povedať, že by tým preukázal úprimnosť
a hodnovernosť odvolacieho dôvodu, ktorým poukazuje na svoje rodinné pomery spočívajúce v tom, že
je otcom ôsmich nezaopatrených maloletých detí, o ktoré sa staral spolu so svojou družkou, ktorá žila

s nimi v spoločnej domácnosti, pričom družka v čase, keď mal nastúpiť na výkon trestu, sa nachádzala
vo výkone trestu, v dôsledku čoho o osem maloletých deti sa nemal kto starať a že poukazoval aj na
svoje pomery.Pokiaľ ide o spôsobený následok, spôsob trestného činu, osobu obžalovaného, jeho priamy úmysel
a motív, išlo by skôr o dôvody pre ukladanie vyššieho, než uloženého trestu. Okresný súd však uložil
obžalovanému ako špeciálnemu recidivistovi spomenutej trestnej činnosti proti mládeži trest odňatia

slobody v prvej polovici trestnej sadzby. Takto uložený trest odvolací súd považuje skôr za mierny. Za
vyššie uvedených okolností, ani osobné pomery obžalovaného neumožňujú ukladanie trestu nižšieho,
ako mu uložený bol.

Odvolací súd, vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného vo

výroku o treste a po zohľadnení podstatných zákonných kritérií pre ukladanie trestu, dospel k záveru,
že v súlade s účelom trestu a záujmom na individuálnej a generálnej prevencii, nebolo by namieste
napadnutý výrok rozsudku o treste ani zrušovať ani meniť. Iný druh trestu, ako trest odňatia slobody
spojený s jeho výkonom v ústave na výkon trestu v príslušnom stupni stráženia, by nebol primeraným
a dostačujúcim na dosiahnutie účelu trestu, a to ani s ohľadom na priaznivé správanie sa obžalovaného
vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, absenciu údajov o prípadných priestupkoch, či

prezentované pomery obžalovaného.

Výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody nebolo čo vytknúť, pretože bol skutkovo odôvodnený
a zodpovedal Trestnému zákonu.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac dôvody pre vyhovenie podanému odvolaniu, krajský súd odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. jednomyseľne ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.